9. schôdza

Ale nikdy človek sa nevyzná v pánovi poslancovi. (Smiech v sále.)

Ďakujem za všetky faktické poznámky okrem pána poslanca Galbavého. (Smiech v sále.) Ale chcel by som sa vyjadriť k pánovi poslancovi Maďaričovi a Jarjabkovi.
Pán poslanec Maďarič, sú veci, na ktorých sa s vami zhodnem, keď ste povedali, že minulá vláda mohla urobiť viac. Súhlasím s vami, hlavne čo sa týka Slovenskej televízie. O zákone o úhradách sme dlho diskutovali a viete, že celý ten problém je v tom, že síce sa ich vybralo viac, ako sa ich vyberalo predtým, ale vo vašej dôvodovej správe, vo vašich odhadoch ste počítali s podstatne väčším finančným prínosom.
A čo sa týka kreovania rád, máme sa vrátiť a citovať vašich koaličných partnerov, ktorí hovorili, že chcú mať zastúpenie v jednotlivých radách, že ste si ich rozdelili a takým spôsobom vlastne politicky vplývali na jednotlivé médiá?
A o dianí v Slovenskej televízii, myslím, už nemusíme ďalej rozprávať a diskutovať. Veď to boli vaši koaliční partneri, ktorí po koaličných radách sa takýmto spôsobom vyjadrovali.
Pán poslanec Jarjabek, asi sme sa neporozumeli, ja som kritizoval tú časť, že nie je o zlúčení verejnoprávnych médií ani v programovom vyhlásení zmienka a že to bolo len v programe SaS. Oni to mali v programe, pokiaľ viem. A týmto pán minister napĺňa tento program, lebo podľa môjho názoru v auguste, v septembri sme už mohli riešiť aj za tejto vlády situáciu v Slovenskej televízii.
Nuž a vy ste povedali, že minister kultúry vám schváli čokoľvek. Vidíte, že to tak nie je, lebo na niektorých veciach sme sa nevedeli dohodnúť a niektoré veci jednoducho neschválil. Čiže ani v tomto bode, žiaľ nemáte pravdu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vyjadrím sa k niektorých slovám, ktoré tu zazneli, bohužiaľ, zo strany opozície to často boli aj minimálne nepresnosti, aby som bol slušný, lebo musím uznať, že tie vystúpenia v zásade slušné boli.
To, čo je podstatné z tých viacerých vystúpení opozičných kolegov, z ktorých si viacerých vážim, lebo naozaj mnohé roky sa venujú mediálnej problematike. Nezaznel ani jeden jediný reálny konkrétny návrh. Je to len kritika návrhu, ktorý má ambíciu riešiť doteraz neriešené, riešiť to, o čom sa 15 rokov len vajatá a nezmyselne diskutuje. Ale nikdy sa neprikročilo k reálnym riešeniam a najmä ku koncepčným riešeniam. Ja hovorím od začiatku otvorene a priznávam to aj teraz, návrh, ktorý predkladám, je riešením rýchlym a razantným a dokonca aj neštandardným. Hovorím to otvorene a opakujem to aj teraz. Ale zároveň hovorím, že situácia, v ktorej sa nachádza predovšetkým Slovenská televízia, je neštandardná, je katastrofálna. Jednoducho takéto situácie si vyžadujú naozaj rýchle a razantné riešenia. A to nehovorím zďaleka len ja alebo niektorí moji koaliční kolegovia. Ja som presvedčený, že to isté si myslí aj väčšina občanov. A ja vám naozaj odporúčam, aby ste sa ich opýtali, či sú spokojní so súčasným stavom médií verejnej služby. Ja vám odporúčam, páni, opýtajte sa ich, či sú ochotní platiť miliardové sekery, už teraz je to miliarda, či chcú pokračovať v platení takýchto strát, takýchto záväzkov. Ja som presvedčený, že sa dá veľmi ľahko odhadnúť odpoveď, ktorú by vám dali.
Teraz niekoľko faktických slov k tým eufemistickým nepresnostiam, ktoré zazneli.
Ešte raz opakujem, ide o postupný proces. Súčasťou tohto procesu naozaj budú aj riešenia a aj väčší priestor na diskusiu v rámci riešenia ekonomického modelu, v rámci riešenia obsahu, presnejšieho zadefinovania verejnoprávnosti a verejného záujmu. A súčasťou toho celkového konceptu je aj to, o čom hovoril pán Maďarič, a to, čo vlastne už aj on pripravoval, aj problém priestorového riešenia médií verejnej služby.
Často aj v minulosti, aj teraz tu zaznelo, že súčasťou návrhu nie je nejaká analýza, resp. audit. No, opakujem, minister kultúry ani ministerstvo kultúry už len vzhľadom na nezávislé postavenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nemôže vstupovať do týchto inštitúcií a vykonávať nejaký audit. Jednoducho toto je vec, ktorú má v kompetencii manažment. A manažment, ak zákon prejde, a dúfam, že to bude kompetentný manažment, takýto audit a takúto analýzu vypracuje. To, čo my ponúkame, je naozaj len základné legislatívne nastavenie celého procesu. Nie je pravdou to, čo tu zaznievalo, že obmedzujeme programové služby predovšetkým v prípade televízie. My len stanovujeme minimálny počet týchto programových služieb. Mimochodom, mám pocit, že súčasný manažment ruší napr. tretí športový kanál. Nie sú to ani poslanci a ani politici súčasnej vládnej koalície.
Čo sa týka politizácie, no povedal to už pán poslanec Galbavý, ja to naozaj môžem len zopakovať, úroveň politizácie, ku ktorej ste vy pristúpili v posledných štyroch rokoch vo vzťahu k médiám verejnej služby, sa, dámy a páni, už prekonať nedá. Ja naozaj odcitujem len dvoch klasikov, vášho predsedu súčasného pána Fica, bývalého premiéra, ktorý sa vo vzťahu ku konštituovaniu rád STV a SRo vyjadril úplne jednoznačne, bolo to v decembri roku 2007, že „máme, samozrejme, záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú prezentovať naše názory“, no a úplne dokonalý bol bývalý podpredseda HZDS pán Urbáni, ktorý sa tiež v tom istom roku vyjadril opäť veľmi jasne, že „dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti, preto sme chceli mať spravodajstvo“. Ja si myslím, že k týmto citátom už netreba nič dodať a je úplne jasné, akej politizácie médií verejnej služby ste sa vy dopustili a dopúšťali.
K tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré predkladala pani poslankyňa Kiššová, treba povedať tiež niekoľko faktov. Väčšina z tých pozmeňujúcich návrhov sú legislatívnotechnické návrhy, ktoré vypracoval legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady, ktoré sme akceptovali aj v rámci komunikácie s poslancami. Všetky tieto návrhy prešli odbornou pracovnou skupinou a takisto komunikáciou s jednotlivými predstaviteľmi koaličných strán. Takže tá diskusia bola. Koniec koncov ja som v minulosti takúto diskusiu aj ponúkal aj opozičným poslancom. Nebola akceptovaná.
Čo sa týka skrátenej formy konania o tomto zákone. No 25 dní, si myslím, je dostatočný čas na to, aby sa každý poslanec mal priestor vyjadriť či už na výbore alebo inou formou. Ja opakujem, absolvoval som množstvo stretnutí s poslancami. Niekoľkokrát aj počas týchto 25 dní sa stretla pracovná skupina, takže toho priestoru bolo naozaj dosť.
No a ja chcem poďakovať pánovi Jarjabkovi za jednu vec. Konečne to tu zaznelo, som rád, že to bolo z jeho úst, keďže je predsedom výboru pre kultúru a médiá, keď pán Jarjabek sa jasne vyjadril, že doterajší zákon je jednoducho zlý. To znamená, aj pre nás je to jeden z dôvodov, prečo prichádzame s novým zákonom. Ja mu ďakujem za jeho úprimnosť a otvorenosť, dokonca aj za to, že veľmi kriticky vyhodnotil doterajšie fungovanie celého systému, celého priestoru verejnoprávnych médií. Z veľkej časti sa s ním naozaj stotožňujem. Dokonca veľmi správne pomenoval aj problém s koncesionárskymi poplatkami. A opäť hovorím, že aj práve preto prichádzame s riešením, ktoré tento problém môže istým spôsobom napraviť.
Čo sa týka názvu RTS a srbského vysielateľa verejnoprávneho, nemajú medzinárodnú registráciu, takže v tomto problém naozaj pre našu značku RTS jednoducho nie je.
Autorské práva, licencie, naozaj je to problém, ktorým sme sa veľmi detailne zaoberali. Konzultovali sme to s viacerými právnikmi. Pre istotu sme tú formuláciu aj doplnili, aj keď aj sám autor, renomovaný právnik, priznal, že tak ako je to upravené doteraz v legislatíve, je to podľa všetkého v poriadku. Ale pre istotu a pre väčšiu právnu istotu sme to tam naozaj doplnili. Takže naozaj vás môžem ubezpečiť, že uvedomujeme si závažnosť tejto otázky. A naozaj sme to veľmi precízne riešili. Takže naozaj vás poprosím nestrašte, nestrašte tým, že televízia a rozhlas nebudú mať po novom roku k dispozícii žiaden kontent a žiaden archív.
Rovnako opakujem, nie sú pravdivé tie tvrdenia o tom, že znižujeme počet programových služieb. My naozaj stanovujeme len minimálny počet programových služieb.
Čo sa týka menšín, aj v súčasnej legislatíve je jednoducho garantované, že medzi základné činnosti či už rozhlasu alebo televízie patrí aj menšinové vysielanie. Ja nevidím dôvod, prečo by sa to malo meniť v súčasnej legislatíve. Akurát je možno väčší problém v budúcom roku riešiť aj tieto otázky, keďže bude vytvorená naozaj tá diskusia, čo sa týka verejnoprávnosti, verejného záujmu a aj tejto oblasti, a priestor pre ňu.
No a na záver, pán Jarjabek, ja vás ubezpečujem, že si nemyslím ani o vás osobne, ani o niektorých vašich kolegoch, že by ste boli somármi. Ubezpečujem vás, že v žiadnom prípade si to nemyslím.
No a čo sa týka pána Podmanického, máte pravdu, v relácii nie sme a asi by som vás do nej ani nepozýval.
No a v prípade pána Abrhana myslím si, že tri mesiace na to, aby sa prišlo s takýmto návrhom, nie je dlhý čas. Skutočne nie je to dlhý čas, pretože tento návrh nie je len účelový, tak ako to hovorí opozícia, že, povedzme, rieši len personálnu otázku v prípade Slovenskej televízie, naozaj tento návrh štartuje ten proces koncepčnej zmeny. Čiže nemyslím si, že tri mesiace je dlhý čas na to, najmä keď 15 rokov žiaden koncepčný návrh žiadny z ministrov kultúry doteraz nepredložil.
Čo sa týka toho, že istú časť tohto ideového zámeru sme mali ako strana SaS v našom programe, áno, je to pravda. Ja som dokonca spokojný s tým, že aj týmto návrhom presadzujem časť programu strany Sloboda a Solidarita. A nijako sa s tým netajím.
Ale chcem poďakovať pánovi poslancovi Abrhanovi, že zároveň spomenul jednu vec, ktorá sa doteraz vo vystúpeniach poslancov neobjavila. Áno, máte pravdu, zástupcovia Smeru v oboch radách chceli odvolať či už pána Nižňanského. Akurát sa im to nepodarilo. Ja len dopĺňam, že bolo niekoľko pokusov odvolať aj pani riaditeľku Zemkovú. Čiže takéto pokusy a snahy zo strany súčasnej opozície a vtedy koalície a ich zástupcov v oboch radách, a vieme, akým spôsobom sa kreovali tieto rady, citoval som to, naozaj v minulosti boli. Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi krátko by som chcel zhrnúť rozpravu, v ktorej vystúpili piati poslanci. Z toho dvaja poslanci podali pozmeňujúce návrhy, jeden poslanec predniesol procedurálny návrh.
Krátko by som sa dotkol obsahu, kde pre mňa boli dôležité asi tri body.
Pán predseda výboru pre médiá a kultúru Jarjabek, prvýkrát som na tomto fóre počul prirovnanie poslaneckého mandátu, ktorému niekto chce nakladať ako somárovi. Neviem, ja si myslím, že to, čo aj na výbore máme reprezentovať, a vôbec v spoločnosti, takéto vyjadrenie si mandát poslanca nezaslúži.
Zároveň by som chcel hovoriť o tom, keď sme boli na poslaneckom prieskume v Slovenskej televízii, ústami generálneho riaditeľa tejto inštitúcie sme počúvali o legislatívnej pasci. Myslím, že to spomínal veľmi často. Takisto nám v tomto duchu odpovedal na 11 otázok, ktoré sme mu na poslaneckom prieskume položili. Táto legislatívna pasca sa týkala obdobia predchádzajúcich štyroch rokov, kedy hovoril slovami opisnými až dokonca plamennými, že on si nemôže pomôcť a nemohol si pomôcť pri vedení verejnoprávnej inštitúcie, pretože tá legislatívna pasca obsahuje viac toho, čo musí Slovenská televízia poskytovať, ako jej skutočne dokážeme na to poskytnúť finančné prostriedky. Kritizoval ako zástrčkový zákon, tak teda ďalšie veci, ktoré ste sa snažili v Slovenskej televízii robiť, až narástol dlh na 27 mil. eur. Jeho slovami, keďže tam bol aj pán predseda výboru prítomný, sa mi zdalo, ako keby táto výčitka plávala priamo na bývalých legislatívcov minulej vládnej koalície.
A k pánu kolegovi z výboru a bývalému ministrovi kultúry, ktorý spomínal renesanciu pôvodnej tvorby v Slovenskej televízii. No nechám to ako rečnícku otázku v rámci divákov Slovenskej televízie, či skutočne Slovenská televízia poskytuje renesanciu pôvodnej tvorby. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť novelu zákona č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010, ktorá sa predkladá na rokovanie Národnej rady a ktorá reaguje na aktuálnu situáciu vo verejných financiách po zohľadnení makroekonomického vývoja.
Súčasťou predloženého návrhu je stručné hodnotenie aktuálneho makroekonomického vývoja a vývoja verejných financií.
Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy v podobe deficitu verejnej správy vo výške 5,5 % HDP. A súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,84 % HDP.
Zhoršenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze je zapríčinené hlavne horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, o 620,5 mil. eur, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín.
Zároveň sa znižuje objem nedaňových príjmov vo výške 43,5 mil. eur, súvisí s nerealizovaným predajom kapitálových a nehmotných aktív a neplnením príjmov z administratívnych poplatkov v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu.
Z dôvodu potreby zabezpečenia krytia nevyhnutných výdavkov vo výške 200 mil. eur na odstránenie škôd spôsobených povodňami, na zníženie deficitu základného fondu starobného poistenia a na zabezpečenie zvýšených výdavkov na sociálnu inklúziu sa upravujú aj celkové výdavky štátneho rozpočtu. Realokáciou sa zabezpečí krytie výdavkov vo výške 70 mil. eur a o 130 mil. eur sa zvyšuje suma celkových výdavkov štátneho rozpočtu. V nadväznosti na zmenu celkových príjmov a celkových výdavkov sa zvyšuje aj schodok štátneho rozpočtu o 794 mil. eur. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010, vo výbore pre financie a rozpočet a v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 175 z 5. novembra tohto roku pridelila vládny návrh zákona výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov.
Obidva výbory odporučili schváliť predmetný návrh zákona. A z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 pod tlačou 172 schváliť.
Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 111 z 26. novembra tohto roku.
Výbor určil poslanca Kollára ako spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť túto správu na dnešnej schôdzi.
Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, otvoriť rozpravu k tomuto bodu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.
Navrhujem, aby bol doplnený čl. II, ktorý znie:
1. § 7 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vznikne nesúlad medzi rozpočtovanými príjmami z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy z prostriedkov Európskej únie upraviť.“
2. V § 8 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.“
3. V § 8 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.“
Pokiaľ ide o odôvodnenie, navrhovaným doplnením sa rozširuje v súčasnosti platné oprávnenie prekročiť schodok, resp. povinnosť znížiť schodok štátneho rozpočtu v dôsledku časového nesúladu príjmov štátneho rozpočtu z prostriedkov EÚ a realizáciou výdavkov najmä pri poskytovaní zálohových platieb/predfinancovania. Rovnaká konštrukcia sa preto navrhuje uplatniť aj na príjmovej časti rozpočtu, ako sa v súčasnosti uplatňuje na výdavkoch. Negatívny vplyv v jednom rozpočtovom roku takto znamená pozitívny vplyv v roku nadchádzajúcom, pričom v rámci celého programového obdobia, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005, transfery nemajú dopad na vládny schodok alebo prebytok.
Účinnosť novely zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia. Doterajší článok II o účinnosti sa označuje ako článok III.
Schválením článku II do vládneho návrhu novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 je potrebné upraviť aj názov zákona.
Prečítam teda návrh uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.“ Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pán minister, ako vieme, rozpočet bol schvaľovaný v období vysokej volatility prognóz. Viete veľmi dobre, že súčasťou tvorby prognóz je aj účasť analytikov z trhu. A treba pripomenúť, že nikto z nich prognózy, z ktorých vychádzal potom následný rozpočet, nespochybnil.
Aké stanovisko mali vtedajší predstavitelia opozície, súčasní predstavitelia vlády. Nikto vtedy nespochybňoval prognózu, na ktorej bol postavený rozpočet. A stačí si pozrieť prepis rozpravy k prijímaniu tohto zákona. Práve naopak, výdavky dokonca predstavitelia súčasnej vlády navrhovali cez poslanecké pozmeňujúce návrhy navýšiť zhruba o 500 mil. eur. Dnes, samozrejme, sú všetci najmúdrejší, platí staré známe, po bitke je každý generál. A navyše teraz je už aj jasné, prečo to tak je. Jediné, čo viete, je prenášať zodpovednosť na bývalú vládu.
Dlho sme boli obviňovaní, že navýšenie schodku verejných financií je spôsobené plytvaním, čo v bežnej reči znamená príliš veľké výdavky vlády. Aká je však realita? V tejto súvislosti som aj celkom rád, že tento dokument hovorí jasnou rečou. Čiže išlo o katastrofálny nárast výdavkov? O nič také nešlo. Za navýšením schodku je jednoznačne najmä výpadok daňových príjmov a hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Výdavky ovplyvnili schodok minimálne, a to až po navýšení, ktoré sa udialo už za súčasnej vlády.
V detailoch. Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa očakáva, že štátny rozpočet prispeje k zvýšeniu deficitu sumou 742 mil. eur. Okrem toho sa očakáva horší výsledok hospodárenia Sociálnej poisťovne o 39,4 mil. eur, horšie hospodárenie obcí a vyšších územných celkov o 404 mil. eur, zhoršenie bilancie Fondu národného majetku o 202 mil. eur a horší výsledok hospodárenia štátnych fondov o 86,1 mil. eur. Lepší vývoj štátnych finančných aktív bude mať pozitívny vplyv na deficit vo výške 63,5 mil. eur.
Poďme hlavne teda na štátny rozpočet, čo je položka, na ktorú má jasný a priamy vplyv centrálna vláda.
Zhoršenie štátneho rozpočtu je zapríčinené hlavne horším výberom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín. Výpadok hotovostných daňových príjmov štátneho rozpočtu je spôsobený najmä nižším výnosom dane z príjmov právnických osôb, a to o 463 mil., dane z pridanej hodnoty o 109 mil. a poklesom výnosu spotrebných daní o 42 mil. eur. Čiže tieto tri hlavné položky daňové znamenajú spolu 610 mil. eur z celého 720-miliónového objemu štátneho rozpočtu.
Negatívny vývoj dane z príjmov právnických osôb je ovplyvnený hlavne nižším predpokladaným výnosom dane v mesiacoch marec, apríl a máj, v ktorých prebehlo vyrovnanie daňovej povinnosti za rok 2009, čo sa nedalo ešte pri zostavovaní rozpočtu predpokladať. Zároveň je jasné, že ani vo februári to nebolo možné predpokladať. Často nám bolo vytýkané, že februárová prognóza už mala ukázať reálny vývoj v tomto roku, čo však, samozrejme, nebolo možné práve aj na základe tejto konštatácie. Až v máji bolo možné začať pracovať na reálnej prognóze. Navyše až vtedy zverejňuje Štatistický úrad dáta za prvý kvartál aj v jeho detailnej štruktúre.
Takže rekapitulácia, štátny rozpočet, negatívny vplyv 724 mil., z čoho 620 mil. daňové príjmy, ostatné subjekty verejnej správy, vplyv negatívny 780 mil., v tom najmä zhoršenie hospodárenia obcí a VÚC. Z tohto je úplne jasné, že nie výdavky, teda nie plytvanie centrálnej vlády spôsobilo nárast schodku, ale výpadok daňových príjmov a zhoršenie hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy, a to najmä obcí a VÚC.
Ale úplne najzaujímavejšie sú výdavky, teda, po slovensky, zdroj plytvania. Tak celé roky tu počúvame, že málo šetríme, a dnes súčasná vláda výdavky ešte navyšuje o 130 mil., lebo vraj, citujem, „na strane výdavkov sa očakáva prekročenie schváleného rozpočtu, výdavkov štátneho rozpočtu najmä z dôvodu nevyhnutného pokrytia rizík štátneho rozpočtu a negatívneho salda medziročného vplyvu prenášaných limitov výdavkov štátneho rozpočtu.“ Takže za pol roka dokázala súčasná vláda, ako vie šetriť? Nijako.
V polročnej správe o vývoji verejných financií sa konštatuje niekoľko faktov. Je tu jasne uvedené, že bývalá vláda zanechala rezervu cez 300 mil. eur. Navyše skutočný vývoj niektorých položiek rozpočtu rozšíril tento priestor na úspory až na 388 mil. eur. Ale keďže už časť z toho bola minutá, tak zostalo minimálne 317 mil. eur. Keby bola súčasná vláda naozaj šetriaca, tak by týchto 317 mil. eur nepoužila na žiadne výdavky a deficit by sa o túto sumu automaticky znížil. Súčasná vláda sa však rozhodla minúť tieto úspory do posledného eura, čo tiež úplne jednoznačne konštatuje v správe. A ako som už spomínal, ani to jej nestačilo a navýšili si výdavky ešte o ďalších 130 mil. eur.
V správe sa ďalej dočítame, že zmena stavu prenášaných prostriedkov z minulých období bude mať negatívny vplyv na deficit, a to v objeme 394 mil. eur. Na tomto čísle ja najzaujímavejšie to, že dnes ešte to číslo nemôže nikto presne vedieť, pretože rozdiel medzi prinesenými a odnesenými prostriedkami minulých období bude známy až na konci roka, a teda vplyv tejto položky na deficit nemôže byť v tomto momente jasný a známy, je to len odhad. Rozpočtári volajú túto obľúbenú položku § 8. Ale dôležitejšie je, že aj túto položku je možné ovplyvniť. Opäť nič také sa nestalo, súčasná vláda nijakým spôsobom neovplyvnila čerpanie týchto prenášaných prostriedkov, čoho dôkazom, a úplne jednoznačným, je táto novela.
A už len posledná časť.
Veľmi zaujímavý je aj pohľad na plánovaný schodok v porovnaní s rokom 2011. Vláda naplánovala schodok v roku 2011, hotovostný schodok, na 3,8 mld. eur. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nijako nekoná, stačí si spočítať sumu na príjmovej strane, ktorú zaplatia ľudia, čo je 770 mil. eur, a dokopy nám to dáva 4,6 mld. eur. Čiže keby nevybrali od ľudí v budúcom roku 770 mil. eur, bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako upravený v tomto roku, čo je 4,54 mld. eur.
Zároveň je ale dôležité pripomenúť, že v tomto roku neušetrila súčasná vláda vôbec nič, minula viac ako 300 mil. eur, ktoré boli v rezerve, a ešte navýšila výdavky o ďalších 130 mil. eur. Čiže zámer vyhnať deficit na čo najvyššiu úroveň sa tejto vláde jednoznačne darí. A celú konsolidáciu v budúcnosti zaplatia ľudia a nebude to cez šetrenie. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prebrať do slovenskej právnej úpravy tri smernice Rady Európskej únie. Uvedené smernice stanovujú daňové pravidlá pre miesto poskytnutia a zdanenia kultúrnych, umeleckých, športových a podobných služieb, špecifikujú minimálne podmienky pre zamedzenie daňovým únikom pri dovoze tovaru a technicky upresňujú niektoré ustanovenia smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide napr. o dovoz a miesto zdanenia dodávok plynu, dodávky a dovoz tepla alebo chladu, a tiež sprísňujú pravidlá odpočítania dane vo vzťahu k nehnuteľnému majetku.
Mnohé z týchto zmien predstavujú len zmeny technického charakteru.
V rámci opatrení na zníženie deficitu verejných financií vládny návrh zákona obsahuje zmeny v sadzbách dane z pridanej hodnoty. S účinnosťou od 1. januára 2011 sa navrhuje dočasné zvýšenie základnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zrušenie zníženej sadzby dane 6 % na tzv. predaj potravín z dvora. Zvýšenie základnej sadzby dane o 1 % je dočasným opatrením, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.
Navrhovanými zmenami sadzieb dane sa zabezpečí zvýšenie daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5 mil. eur, v roku 2012 o 196,3 mil. eur a v roku 2013 o 209,3 mil. eur.
Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 22. septembra 2010 a jeho účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2011. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vám podal informáciu spoločnej správy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 89 z 12. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovených termínoch.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: 1. Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, uznesením č. 58, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesením č. 73, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, uznesením č. 61, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, uznesením č. 29.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe. O týchto pozmeňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 103 z 26. novembra.
Výbor určil poslanca Ondreja Mateja za spoločného spravodajcu. Súčasne ho poveril 1. predniesť spoločnú správu a 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.