9. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Predkladám vám spoločnú správu pod tlačou 97a. Je to spoločná správa, ktorú vypracoval gestorský výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a musím povedať, že v podstate Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 93 z 13. októbra tohto roku pridelila vládny návrh tohto zákona trom výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne ďalšie stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, tak urobil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a takisto Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť, tak urobil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Obdržali sme päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, a 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona, ktorý som spomenul, bol schválený s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Takisto tento výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril, aby som navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol pozmeňujúci návrh skupiny poslancov pána Ivana Švejnu, Jozefa Kollára, Ondreja Mateja a Antona Marcinčina k vládnemu návrhu zákona, tlač 97, v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Doporučujem vykonať nasledovné zmeny a doplnky v predkladanom vládnom návrhu.
K čl. I bod 8 znie: "8. V § 6 ods. 1 až 3 znejú:
"(1) Sadzba dane z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet a s výnimkou podľa § 44i ods. 1 sa ustanovuje takto: opis tovaru - cigary, cigarky, tabak, sadzba dane - 77,14 eura/1000 kusov, 70,90 eura/kilogram.
(2) Sadzba dane z cigariet s výnimkou podľa ods. 3 a § 44i ods. 2 sa ustanovuje takto: opis tovaru - cigarety, kombinovaná sadzba dane - špecifická časť 59 eur/1000 ks, percentuálna časť 23 % z ceny cigariet.
(3) Minimálna sadzba dane z cigariet je 90 eur/1000 ks s výnimkou podľa § 44i ods. 3.".".
Odôvodnenie: Jedná sa o legislatívno-technické ustanovenia alebo resp. o legislatívno-technickú úpravu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona navrhuje zvýšenie spotrebnej dane z piva, predpokladá sa, že navrhované zvýšenie základnej a zníženej sadzby dane na pivo bude mať vplyv na obyvateľov a domácnosti, a to prostredníctvom zvýšenia ceny tohto tovaru. Vo vládnom návrhu zvýšenie koncovej ceny predstavuje aj po započítaní dane z pridanej hodnoty približne 5 centov na pol litra 10-stupňového piva. Navrhovanou úpravou sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu v roku 2011 vo výške 14,9 mil. eur, v roku 2012 vo výške 25,5 mil. eur, v roku 2013 vo výške 26 mil. eur a roku 2014 vo výške 26,6 mil. eur. Medzitým ale došlo k politickej dohode na nižšom zvýšení spotrebnej dane, ktoré bude navrhnuté v poslaneckých návrhoch, ktoré zhruba znižuje túto výšku, a teda znižuje aj výšku príjmu dodatočného, ale teda aj výšku predpokladaného zvýšenia spotrebnej dane z piva na polovičnú úroveň oproti predpokladanej úrovni pôvodným vládnym návrhom zákona.
Vládny návrh zákona bol prerokovaný a schválený vo vláde dňa 22. septembra 2010 a predpokladá sa účinnosť zákona od 1. januára budúceho roka. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výboru pre financie a rozpočet, tlač 98a. Národná rada pridelila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva trom výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi ústavnoprávneho výboru, výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie tak isto neprijal platné uznesenie. Z uznesenia výboru vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V podstate sú to dva technické návrhy, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma jednak predniesť spoločnú správu výborov a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, páni, vážený pán minister, niekto si tu nechal pero, môžem ho venovať niekomu. Chcem len teda na úvod povedať, že to je ďalší zákon zo skupiny zákonov, ktoré prispejú k zvýšeniu nákladov, jednak je to pre firmy, jednak aj pre občanov Slovenskej republiky, jednak je to ďalší zákon zo série zdražovania a série doslova chaosu. Chaos, ktorý ste už aj počuli od spoločného spravodajcu, kde výbor, ktorý je gesčným výborom tohto zákona, neprijal platné rozhodnutie, lebo nie je jasné na čom sa vôbec vláda, prípadne Národná rada a hlavne koalícia dohodnú. A výsledkom bolo to, že sa neprijalo platné uznesenie vo výbore, ktorý je gesčný. Už by som povedal, pochyboval by som o tom a mohlo sa teda zadeklarovať, že sa príjme nejaký iný návrh, ale jednoducho neprijať platné rozhodnutie je podľa môjho názoru nie hodné toho, že v prvom čítaní všetci koaliční partneri alebo všetci koaliční poslanci hlasujú za daný zákon, a potom vo výbore neprijmú platné uznesenie. Nechápajúc a nepochopiac toto celé, ale asi to vyzerá, že je tu strach pred petíciou, ktorá bolo veľmi silná a veľmi tvrdá vo vzťahu k vláde. Myslím, že asi vychádza z jasných predpokladov a z jasných téz, ktoré bolo vidieť už v predchádzajúcom období pri zvyšovaní zo spotrebnej dane z piva, kde po roku 2006 zaniklo sedem malých pivovarov, kde prišlo o prácu asi 1200 ľudí. Myslím, že sme mali veľmi dobrú ukážku toho, akým spôsobom alebo k čomu sme dospeli pri zvýšení spotrebnej dane z piva. Je jasné, že zvýšením aj komodít, ktoré súvisia s výrobou piva ako je jačmeň, chmeľ, bude súvisieť aj ďalšie zdražovanie piva. Čiže, ale to je, by som povedal, toto je už taký celosvetový problém alebo problém, ktorý nemá len Slovensko, ale tým chcem definovať, že toto nie je jediná časť, ktorá prispeje k zvýšeniu a takouto vysokou spotrebou dane určite, určite k tomu dospejeme.
Už z úst pána ministra bolo deklarované, že vláda alebo koaličná rada sa dohodla, alebo ministerstvo financií navrhlo zníženie tejto spotrebnej dane. Myslím si, že aj po znížení spotrebnej dane na polovicu, stále budeme v najvyššej, alebo budeme mať najvyššiu spotrebnú daň z okolitých krajín, teda krajín V4 a v krajinách Európskej únie sa budeme pohybovať na popredných miestach s najvyššou spotrebnou daňou.
Nerozumiem teda tomu, že stále len do toho piva nejakým spôsobom sa ministerstvo financií, hlavne táto koalícia aj v predchádzajúcom volebnom období v roku 2002 - 2006 a teraz v tomto období v 2010 sa tiež opiera zase do piva, pričom víno nechávame na 0-percentnej dani, čo nie je celkom pravda, že teda v nejakých tézach bolo, som čítal vo vyjadrení, že spotrebné dane na víno nemajú v rámci európskej krajiny oporu. No, myslím si, že nie je to celkom pravda, takmer 50 % krajín Európskej únie používa spotrebnú daň na víno, dokonca aj jeden najväčší producent ako je Francúzsko, má tiež spotrebnú daň na víno.
Nehovoriac o alkohole, ktorý v roku 2003 stúpol len o minimálnu položku alebo minimálnu časť. Neviem, či je teda vyššie loby, alebo lepšie lobistické skupiny boli, podporovali, povedzme, nie zvýšenie spotrebných daní a kompenzáciu alebo nejaké, by som povedal, nejaké logické vyrovnanie, vyrovnanie spotrebných daní v rámci týchto komodít. Ale myslím si, že asi to bude pravdou a možno vyššie alebo lepší záujem, možno aj niektorých predstaviteľov, ktorí boli prezentovaní možno v niektorých masmediálnych komunikačných prostriedkoch. Možno bolo definované, prečo, povedzme, tieto spotrebné dane nestúpajú. Čiže, musím povedať, že vzhľadom k tomu, že teda neakceptujú sa im požiadavky a kompromisný návrh, ktorý podali aj zväz pivovarníkov alebo pivovarníctva na Slovensku, kde kompromis bol, myslím, že navýšenia asi o 6,5 %. Myslím, že asi je zbytočné podávať takéto návrhy, alebo hľadať kompromis, lebo vláda je jednoznačne rozhodnutá. Potrebuje získať viac ako 7 mil. eur zo spotrebnej dane z piva, a tým pádom riešiť problém štátneho rozpočtu. Myslím si, že niekde inde by sa dali nájsť peniaze a ak by sa našiel ten kompromisný návrh, teda možno u toho zníženia, ktorý predostreli zväz pivovarníkov, možno by vláda prišla, možno o tri, štyri milióny eur, ale bolo by to možno asi niečo, to čo by som povedal, nelikvidovalo hlavne malé pivovary a malé pivovarníctvo na Slovensku a hlavne zamestnanosť v týchto regiónoch. Lebo zamestnanosť v týchto regiónoch, každý máme plné ústa ako im zabezpečíme regionálnu zamestnanosť, naopak, vyzerá, že v tomto zákone len potierame tieto skutočnosti.
Ja len poznámku. Za chvíľu budeme preberať zákon o elektronických pokladniach. Ak by niekto uvažoval celkom zmysluplne a myslím, že už tu aj číslo bolo povedané asi, zisk zavedenia, skoršieho zavedenia elektronických pokladní, by bol príjmom do štátneho rozpočtu niekde na úrovni 150 mil. eur. Myslím, že toto je oproti tomu banalita a nemuseli by sme zaťažovať, stresovať a vôbec dostávať do problémov pivovarníctvo a možno aj ďalšie segmenty nášho trhu, ktoré určite nepomôžu akcelerácii ekonomiky, ktorá zhodou okolností v budúcom roku sa ráta, že klesne, klesne takmer o jedno percento. Čiže, myslím si, že ak pravicová vláda uvažuje o spriehľadnení trhu alebo zlepšení podmienok na tomto trhu, myslím, že toto nie je zákon z tejto dielne, a práve naopak, myslím si, že ide proti regionálnej zamestnanosti a proti, a teraz s filozofiou zdražovania, a hlavne vytvára takú právnu neistotu chaosu, ktorý je, sa odzrkadľuje aj v tomto zákone, ale myslím, že aj v najbližších zákonoch. Preto myslím si, že nie je hodný podpory tento zákon. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán poslanec Burian, zaujalo ma, že ste hovorili o zvyšovaní spotrebných daní na víno, ale nepredložili ste pozmeňovací návrh. Je to dosť charakteristické, že často hovoríte, ako by sa to dalo urobiť ináč, ale zatiaľ žiadny konkrétny návrh, žiadne konkrétne riešenie tohto druhu neprišlo.
Rozhodnutia, ktoré sa robia nie sú jednoduché, ale rozhodnutia sú len dobré alebo populárne. Vy ste robili vždy tie druhé. Vy ste robili len rozhodnutia populárne, a preto ten stav chaosu, o ktorom hovoríte, vznikol za vašej vlády, kedy ste premrhali verejné výdavky. Mali ste s dispozícii takmer 750 mld. v korunách viac na verejné výdavky a ľudia to nepocítili. Bohužiaľ, chaos, o ktorom hovoríte, vo verejných financiách vznikol aj v minulom roku, keď takto pred rokom ste revidovali štátny rozpočet, kde chýbalo na strane príjmov takmer 2 mld. eur, ale na strane výdavkov ste ani jedno euro, cent neušetrili. Dokonca ste sa ani nepokúsili ušetriť tieto verejné výdavky. To bol základ rozvráteného stavu vo verejných financiách, ktorý ste spôsobili vy.
Takže, opatrenia, ktoré sa tu dnes robia, nie sú chaotické, ale sú len práve pokusom o navrátenie stavu, normálneho stavu do verejných financií o konsolidáciu vo výške 1,7 mld. eura, pretože to, čo sa robilo za minulej vlády, práve to bol ten chaos, o ktorom hovoríte. Ďakujem.

Ďakujem pán predseda, vážený pán poslanec Štefanec, ak budeme my vo vláde a budeme riešiť tento problém, riešili by sme ho asi určite inak a systémovo. Ale nie to a ten chaos je tým, že najprv dáte 49-percentnú spotrebnú daň, potom to tu sú rôzne petície, potom je chaos, na výbore vôbec ako členovia výboru, teda za koalíciu, vôbec nehlasujú za tento zákon. Myslíte, že toto je normálne riešenie? Potom sa deň pred Národnou radou sa tu vydefinuje nejaké zníženie spotrebnej dane, a potom sa mňa pýtate ako koaličného poslanca, prečo sme nedali návrh na zvýšenie spotrebnej dane z vína. Ja som vám presne povedal vo svojom príhovore, ak by zaviedli registračné pokladne od 1.7. máte, a toto nie je z mojich úst, ale z úst koaličného poslanca, ktorý definoval, že je to 150 mil. eur. To je výsledok toho, čo teraz riešite 7 mil. na rozdiel toho, že by ste získali niekde inde peniaze. Naopak, riešite to iba chaosom a zdražovaním. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov navrhujem vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov vykonať nasledujúce zmeny a doplnky.
K čl. I. Za doterajší bod 1. sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"2. V § 5 ods. 5 a 6 znejú:
"(5) Malý samostatný pivovar je povinný správcovi dane oznámiť skutočnosť, a to do 15 dní od jej vzniku, že skutočné množstvo vyrobeného piva v kalendárnom roku
a) prevýšilo 100 tis. hektolitrov, nie však 200 tis. hektolitrov vrátane, alebo že nie je splnená niektorá z ďalších podmienok podľa ods. 1 a uplatniť zníženú sadzbu dane podľa § 7 ods. 1 písm. c) na množstvo piva vyrobeného v kalendárnom roku,
b) prevýšilo 200 tis. hektolitrov, alebo že nie je splnená niektorá z ďalších podmienok podľa ods. 1 a uplatniť základnú sadzbu dane na množstvo piva vyrobeného v kalendárnom roku.
(6) Za každé zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom vznikli skutočnosti podľa ods. 5, je malý samostatný pivovar povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikli skutočnosti podľa ods. 5. Z rozdielu dane sa neuplatní pokuta podľa osobitného predpisu. V dodatočnom daňovom priznaní vyznačí zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka a uvedie rozdiel medzi daňou vypočítanou podľa
a) základnej sadzby dane a daňou uvedenou v riadnom daňovom priznaní, ak boli splnené skutočnosti podľa ods. 5 písm. b) alebo
b) sadzby dane podľa § 7 ods. 1 písm. c) s daňou uvedenou v riadnom daňovom priznaní, ak boli splnené skutočnosti podľa ods. 5 písm. a).".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 2 nadobúda účinnosť 1. marca 2011.
Navrhuje sa diferencovať malý samostatný pivovar na základe množstva vyrobeného piva za kalendárny rok tak, že sa navrhujú dva druhy malých samostatných pivovarov. A to malý pivovar s ročnou výrobou piva do 100 tis. hektolitrov vrátane a malý pivovar s ročnou výrobou piva od 100 tis. hektolitrov do 200 tis. hektolitrov. Na uvedenú úpravu nadväzujú ustanovenia týkajúce sa dvoch znížených sadzieb na pivo vyrobené malým samostatným pivovarom.
2. Doterajší bod 2 znie: "2. V § 7 ods. 1 písm. a) sa číslo "1,65" nahrádza číslom "2,10". To znamená, týmto sa navrhuje upraviť základná sadzba dane na pivo.
3. Doterajší bod 3 znie: "3. V § 7 ods. 1 písm. b) znie: "b) znížená sadzba dane 1,50 eura/stupeň Plato/hl na pivo vyrobené malým samostatným pivovarom, ktorého ročná výroba piva je najviac 100 tis. hl vrátane.".
Zdôvodnenie. Navrhuje sa diferencovať výšku zníženej sadzby dane na pivo vyrobenej v malom samostatnom pivovare, a to aj v závislosti od vyrobeného množstva piva.
4. Za doterajší bod 3 sa vkladajú nové body 4 a 5, ktoré znejú:
"4. V § 7 sa ods. 1 dopĺňa písm. c), ktoré znie: "c) znížená sadzba dane 1,80 eura/stupeň Plato/hl na pivo vyrobené malým samostatným pivovarom, ktorého ročná výroba piva je viac ako 100 tis. hl, najviac však 200 tis. hl.".
5. V § 7 ods. 2 znie: "(2) Znížená sadzba dane podľa ods. 1 písm. b) sa uplatní na pivo vyrobené malým samostatným pivovarom, ktorého ročná výroba piva je najviac 100 tis. hl vrátane a znížená sadzba dane podľa ods. 1 písm. c) sa uplatní na pivo vyrobené malým samostatným pivovarom, ktorého ročná výroba piva je viac ako 100 tis. hl, najviac však 200 tis. hl.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Zdôvodnenie. Navrhuje sa diferencovať výšku zníženej sadzby dane pre pivo vyrobené v malom pivovare v závislosti od vyrobeného množstva piva.
6. Za doterajší bod 4 sa vkladá nový bod 5, ktorý znie: "5. Za § 43d sa vkladá § 43e, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 43e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011. Malý samostatný pivovar je povinný oznámiť colnému úradu do 31. marca 2011 predpokladanú ročnú výrobu piva v hektolitroch.".".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Bod nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Doterajšie body 2, 3 a nové body 2, 3, 4 a 5 upravujúce § 5 ods. 5 a 6, § 7 ods. 1 písm. a) až c) a § 7 ods. 2 nadobúdajú účinnosť 1. marca 2011. Nový bod 6 upravujúci § 43e nadobúda účinnosť 1. januára 2010.
Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

Vážený pán predseda, vážený pán minister financií, kolegyne, kolegovia, včera vám bol rozdaný pozmeňujúci návrh skupiny poslancov pána Švejnu, Kollára, Ondreja Mateja, Antona Marcinčina označený pracovne pod bodom 8. Týmto ho neprednášam. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, tento návrh zákona, ktorý zdražuje spotrebnú daň z piva je z veľkého balíka pripravených zákonov, ktorý hovorí o zdražovaní, ale v tomto prípade skutočne platí aj slovo chaos, lebo to, čo sa udialo okolo piva od predloženia vládneho návrhu zákona prejdeného vo vláde až doteraz, nebolo poznamenané ničím iným len chaosom.
Ja som vo svojom prvom vystúpení, v prvom čítaní, dosť podrobne, si myslím, zdôvodňoval prečo vláda pristupuje k likvidačnému kroku vo vzťahu k pivovarníkom, sladovníkom, sladovníckemu priemyslu, ale aj poľnohospodárom. A či stojí tých kalkulovaných prvých 14 mil. pre budúci rok alebo pri súčasnom návrhu, ktorý odznel v pozmeňovacom návrhu, no len 7 mil., či stojí za to, aby sa zlikvidoval jeden sektor a stratilo sa veľké množstvo pracovných príležitostí, a či sa vláda nedokázala poučiť, keď v podobnom zložení v roku 2003 zvýšila spotrebnú daň na pivo, kde došlo k likvidácii siedmich pivovarov a došlo 1 200 ľudí o prácu.
Môj kolega, Jožko Burian, to veľmi presne zdôvodnil, nebudem sa opakovať. Ja by som chcel skutočne apelovať na zdravý rozum vládnych poslancov, aby sme zvážili, či tých pár tisíc eur, doslova pár tisíc eur, v tomto ponímaní je to až 7 mil. celkovo čo kalkulujete, čo bude príjem pre štátny rozpočet, či nebude opäť kontraproduktívny na verejné financie a či množstvo nezamestnaných a zníženie výroby a likvidácie práve nebude mínusovou položkou pre verejné financie.
Ja osobne si myslím, že áno. A aj návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kaník vyplýva asi z toho, že bol cez víkend doma, pivovarníci zo Steigru mu povedali, že či vláde stojí za to, aby zlikvidovala aj tento malý pivovar s návrhom, keď ste znížili hranicu pre malý pivovar z 200 tis. hl na 100 tis. hl. A práve tento jeden jediný pivovar bol týmto návrhom postihnutý.
Neviem, či ten návrh smeroval proti práve tomuto pivovaru a ktosi tento pivovar nemá rád. A pánovi Kaníkovi doma vysvetlili, že bude to znamenať buď zníženie výroby na 100 tis. hl, aby dokázali prežiť. To znamená zníženie výroby, zníženie daní a zníženie zamestnanosti v danom regióne, alebo likvidáciu tohto pivovaru ako takého. Tak sa predložila ďalšia sadzba, stredná sadzba niekde na úrovni 1,80 eura/stupeň Plato/hl, ale tieto sadzby, ktoré sú dané, skutočne, stále sú v kategórii likvidácie a najmä likvidácie malých pivovarov.
Je známe, že len 8 % produkcie piva pochádza z malých pivovarov. Ak zoberieme, že vláda plánuje 7 mil. príjem do štátneho rozpočtu, tak je to asi 500 až 560 tis., čo dostane z malých pivovarov. Stojí za to, za tých 500 tis. zlikvidovať malé pivovary na Slovensku? Všetky krajiny v okolitých štátoch podporujú malé pivovary, aby boli zachované regionálne chute, aby bola zachovaná regionálna zamestnanosť, aby sa aj cez malé pivovary budoval turizmus a podobne.
Iba na Slovensku ideme cestou likvidácie. A keď hovorím, že táto vláda je aj vládou likvidácie a vo vzťahu k poľnohospodárstvu určite, je tento zákon aj z pohľadu zvyšovania spotrebnej dane na pivo. Pivovarníci prišli s návrhom, že do 6 - 7 %, pokiaľ by došlo k zvýšeniu, že to vedia rozdýchať tak, aby nemuseli zdražovať pivo, práve pre najslabšiu skupinu obyvateľstva, keďže až 80 % spotrebiteľov piva sú práve občania z najnižších príjmových skupín. To znamená, že na jednej strane zaťažíme a vyberie peniaze od tých najslabších, ktorí sú v spoločnosti, na druhej strane zlikvidujeme najmä malé pivovary, aj veľké pivovary, umožníme ďalší dovoz piva zo zahraničia a vláda sa bude tešiť, že má 7 mil., pritom len pri zavedení registračných pokladníc o čosi skôr dokáže získať do štátneho rozpočtu desiatky až stovky miliónov.
Ja by som chcel skutočne požiadať vládnych poslancov, aby ste ešte zvážili do hlasovania či nestojí za to tento návrh zákona vrátiť na dopracovanie a nájsť možnosť ako tú sadzbu z piva ešte znížiť. A to zníženie, ktoré bolo predložené vládnymi poslancami je stále nedostačujúce na to, aby sa zachoval efekt zachovania aj pivovarov, aj výroby a nemyslím si, že to bude mať pozitívny dopad na verejné financie. Ďakujem.