9. schôdza

Áno, pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne a kolegovia, skôr než sa vyjadrím k samotnému návrhu štátneho rozpočtu, dovoľte mi ešte pár slov aj k rozprave, ktorá k tomuto bodu prebieha a ktorej sme tu svedkami hoci aj v takomto počte.
Chcel by som povedať, že my sme sa v klube strany SMER - sociálna demokracia pripravovali na túto rozpravu veľmi zodpovedne a pevne verím, že vás o tomto presviedča aj fakt, koľko poslancov sa za náš poslanecký klub prihlásilo do tejto rozpravy. Naším kľúčovým, nazvime to, momentom alebo meradlom, alebo kritériom, podľa ktorého sme hodnotili návrh štátneho rozpočtu a z ktorého sme vychádzali pri vypracovávaní aj konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, pritom bolo, aby sme nezasiahli do predpokladaného schodku štátneho rozpočtu a aby sme teda aj my týmto spôsobom prispeli ku konsolidácii verejných financií. Myslím si, že nielen ten počet ľudí, ktorí tu vystúpili a ešte vystúpia z hľadiska mojich kolegov z poslaneckého klubu, ale myslím si, že aj ten obsah tých vystúpení, v ktorých sme sa usilovali popri tých pozmeňujúcich návrhoch vystupovať vecne a predkladať konkrétne, vecné argumenty a výhrady k štátnemu rozpočtu, svedčia o tom, že náš prístup je maximálne seriózny a maximálne zodpovedný.
V tejto súvislosti mi dovoľte len krátko vysvetliť, že ak pán poslanec Kažimír, ktorý je zároveň podpredsedom strany, vystúpil bez konkrétneho pozmeňovacieho návrhu, čo mu vyčítal, myslím, pán poslanec Matej, tak chcem len povedať, že berte to, prosím, ako pochopiteľné z toho dôvodu, že nakoľko išlo o podpredsedu strany, tak jeho vystúpenie malo za cieľ prezentovať akési zásadné politické stanovisko našej strany k tomuto vystúpeniu. A myslím, že aj pán poslanec Počiatek vystupoval bez konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, opäť ale - ak ste si všimli - vystupoval v mene klubu, čiže opäť išlo o zásadné politické stanovisko k štátnemu rozpočtu ako takému, čiže k štátnemu rozpočtu ako k zákonu pre budúci rok. Ostatní moji kolegovia poslanci, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy k návrhu štátneho rozpočtu, vystúpili, resp. po mne ešte vystúpia dvaja, vystúpia s konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi a chcú takýmto spôsobom prispieť k vylepšeniu a zdokonaleniu, k zvýšeniu kvality návrhu štátneho rozpočtu. A týmto istým pravidlom, týmto istým kritériom sa budem riadiť aj ja pri svojom vystúpení, takže aj ja som pripravený podať konkrétny pozmeňujúci návrh, ktorý som nechal administratívne už rozmnožiť a rozdať ešte včera.
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, pokiaľ ide o môj osobný postoj, musím povedať, že je plne v rámci mojich očakávaní, ktoré som k nemu mal. Keby som predstaviteľom dnešných strán vládnej koalície pred voľbami veril, že nebudú zvyšovať dane, že nebudú zaťažovať ľudí, že nebudú znižovať ich životnú úroveň a, naopak, že sa budú v prípade vytvorenia pravicovej vládnej koalície na Slovensku prijímať opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti, samozrejme, nekandidoval by som za SMER. Ale mne bolo už vtedy úplne jasné, že pravicové politické strany verejnosti klamú a zákony, ktoré na tejto schôdzi schvaľujeme, napokon vrátane tohto návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 je toho jasným dôkazom, a ja pevne verím, že už teraz, nie až v budúcnosti, sa verejnosti otvárajú oči, aby zistila, ako táto vláda pristupuje napríklad k otázke konsolidácie verejných financií.
Vidieť to aj na tom, že hoci ste ako pravicoví predstavitelia a v tej chvíli už v podstate očakávaní vládni predstavitelia po voľbách sľúbili, že budete konsolidovať verejné financie cestou tzv. výdavkovo-príjmového mixu v pomere 2 : 1 z hľadiska šetrenia na strane vládnej spotreby, teda že šetrenie na vládnej spotrebe bude tvoriť dve tretiny a daňové, alebo teda zvyšovanie príjmov v podobe daní budú tvoriť jednu tretinu celkových nákladov na konsolidáciu verejných financií, dnes je úplne zrejmé na základe schválených zákonov na tejto schôdzi, ako aj na základe prerokovávaného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011, že tento pomer sa v skutočnosti obracia na 8 : 2, ale v neprospech ľudí, v neprospech občanov.
Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že aj návrh štátneho rozpočtu prináša spomalenie rastu, prináša zníženie životnej úrovne obyvateľstva, prináša nepodstatné šetrenie na spotrebe vlády, a konkrétne toto konštatovanie budem dokazovať na konkrétnych položkách v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a tak celú konsolidáciu verejných financií alebo takmer celú konsolidáciu verejných financií v skutočnosti zaplatia občania.
Okrem toho rozpočet na rok 2011 obsahuje aj viaceré riziká a musím aj povedať, že opäť aj z hľadiska rozpočtovej kapitoly rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj vo všeobecnosti možno konštatovať, že plán na druhý a tretí rok tohto volebného obdobia je v podstate iba tak načmáraný, aby sa z neho zdalo, že je možné dostať sa na hranicu schodku 3 % z hrubého domáceho produktu, to znamená na tú úroveň, ktorú ste ako schodok ako svoj cieľ v oblasti schodku verejných financií zadefinovali po prebratí moci.
Samozrejme, znižovanie deficitu verejných financií, ktorý spôsobil prepad vami v minulosti intenzívne otváranej ekonomiky Slovenskej republiky v čase vrcholiacej svetovej krízy, považujem aj ja, ako som to už na úvod svojho vystúpenia predoslal, za jeden z kľúčových elementov rozpočtovania, a to z viacerých dôvodov. Ale v zásade nesúhlasím, že vládna koalícia konsoliduje prenášaním celej alebo takmer celej ťarchy za konsolidáciu na obyvateľov. Pripomeniem, že podľa prepočtov Ministerstva financií Slovenskej republiky sa inflácia zvýši trojnásobne oproti tomuto roku, čo priemerne zaťaží rozpočty domácností o 400 eur ročne. Je teda zrejmé, že budúci rok budú mať všetky tieto opatrenia výrazný dopad na ľudí, na domácnosti, na rodiny.
Z hľadiska prijatých opatrení sa, naopak, budú znižovať príjmy ľudí, a teda budú mať tieto opatrenia negatívne dopady na ich sociálnu a ekonomickú situáciu. Týka sa to mnohých opatrení, ktoré sme v súvislosti so schvaľovaním alebo s prípravou tohto štátneho rozpočtu museli tu v snemovni prijať. Napríklad zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 40 % postihne tých najdrobnejších podnikateľov nárastom daňovej povinnosti o 120 %, čo ročne v priemere bude predstavovať približne 300 eur. Nižšie príjmy či vyššie výdavky ľudí bude znamenať zdaňovanie vreckového pri služobných cestách alebo zrušenie možnosti odpočítať si od základu dane náklady na zdravotnícke vzdelávanie, zrušenie daňovej odpočítateľnej položky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie alebo na účelové sporenie.
Pripomínam takisto, že táto ctená snemovňa odmietla prijať aj môj pozmeňujúci návrh k novele zákona o sociálnom poistení, kedy som navrhoval zúžiť navrhovaný vymeriavací základ o viaceré príjmy, ktoré nemajú charakter riadneho platu alebo riadnej odmeny v podobe mzdy za bežne vykonanú a bežne dohodnutú prácu. Aj toto, samozrejme, spôsobí zníženie disponibilných príjmov obyvateľov. A musím povedať, že hlavne v prípade, keď sa to dotýka takých príjmov, ako sú napríklad odmeny pri životných jubileách alebo pracovných jubileách, považujem takéto, považujem naozaj za nehoráznosť, keď sme takéto príjmy zaťažili odvodmi.
Aj v samotnom rozpočte vidieť, že štruktúra výdavkov sa oproti tomuto roku v zásade nemení, ale míňať chcete zase viac ako predchádzajúca vláda. Dôkazom, že šetríte naozaj na nesprávnom mieste, je napríklad zníženie dotácií na bytovú politiku oproti roku 2010 o 15, bez pár drobných, o 15 mil. eur, pričom ide o peniaze na výstavbu a obnovu bytového fondu. Toto je nielen antisociálne opatrenie, ale je to aj opatrenie proti zamestnanosti, lebo určite sami dobre viete a pevne verím alebo myslím si, že možno aj mnohí z vás majú aj vlastnú takú osobnú skúsenosť, že práve takéto výdavky by mohli podporiť zvýšenie ponuky pracovných príležitostí najmä pre malých a stredných podnikateľov. Predovšetkým malé a stredné podniky dostávajú pracovné príležitosti pri rekonštrukciách domov, pri zatepľovaní, pri drobnej bytovej výstavbe a tak ďalej atď. Týchto 15 mil. eur, o ktoré vlastne znižujete oproti tomuto roku výdavky na bytovú politiku, by mohli byť peniaze, ktoré by boli využité práve takýmto spôsobom.
Naopak, spomeniem, že pán minister Mikloš si akože nenápadne odložil celkom významné peniaze do Všeobecnej pokladničnej správy. Ja konkrétne VPS-ku som vytiahol preto, lebo práve do tejto rozpočtovej kapitoly potom pri svojom pozmeňovacom návrhu chcem načrieť. Aby som dodržal zásadu rozpočtovej neutrality pozmeňujúcich návrhov, budem svoje návrhy na navýšenie niektorých výdavkov kompenzovať práve znížením výdavkov v tejto rozpočtovej kapitole, aby som teda dodržal princíp rozpočtovej neutrality pri pozmeňovacích návrhoch.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zareagoval... (Reakcia z pléna.) Áno, buď tak dobrý. Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zareagoval aj na tu v rozprave viackrát opakovanú tému konsolidácie alebo príspevku ku konsolidácii, aby som zareagoval na tému zodpovednosti alebo nezodpovednosti pri riadení verejných financií a pri rozpočtovaní štátneho rozpočtu oproti, teda medzi súčasnou vládou a medzi jej predchodkyňou. V tejto súvislosti chcem vás upozorniť na fakt, ako vyzerali schodky štátneho rozpočtu v uplynulom desaťročí a ako vyzerali predovšetkým v čase, kedy vládu tvorili pravicové, prevažne pravicové, alebo iba pravicové subjekty a kedy dnešný vicepremiér a minister financií pán Mikloš bol buď vicepremiérom pre ekonomiku, alebo ministrom financií.
Zatiaľ čo v roku 2001 sa podarilo znížiť schodok z 12,3 % v roku 2000 na 6,5 %, v roku 2002 schodok verejných financií vyskočil na 8,2 %. Pripomínam, že išlo o volebný rok, o rok, v ktorom vláda potrebovala míňať, aby tým podporila svoj volebný výsledok, aby si tým získala, ako sa zvykne hovoriť, kupovala hlasy svojich voličov.
O tom, že tomu bolo tak, svedčí aj ďalší vývoj deficitu verejných financií. Zatiaľ čo v roku 2002 dosiahol deficit verejných financií mnou už spomínaných 8,2 %, v roku 2003 zázračne klesol iba na 2,7 %. V podstate tá istá vláda dokázala v priebehu jedného roka z ničoho nič akoby mávnutím, šibnutím čarovného prútika znížiť rozpočtový schodok z 8,2 na 2,7 %.
A dokonca aj ďalej rozpočtový schodok klesal. V roku 2004 na 2,3, v roku 2005 stúpol mierne na 2,8, ale v roku 2006 prišli opäť parlamentné voľby. A čo sa stalo s rozpočtovým schodkom? Štátny rozpočet, ktorý pripravoval minister financií Ivan Mikloš, vychádzal z predpokladu, že sa dosiahne schodok vo výške 4,2 %.
Takže ešte raz: 2002 8,2, 2003 2,7, 2004 dokonca iba 2,3, ale v roku 2006 opäť nárast schodku štátneho rozpočtu na 4,2. Výsledok bol nakoniec iba 3,5 %, ale treba povedať, že v polovičke tohto kalendárneho roka sa zmenila vláda, na post ministra financií nastúpil Ján Počiatek a na poste predsedu vlády vystriedal Mikuláša Dzurindu Robert Fico.
No a ako sa zodpovedne alebo nezodpovedne k verejným financiám v čase konjunktúry svetovej globálnej ekonomickej konjunktúry stavala Ficova vláda? Už som spomenul, že v roku 2006 dokázala znížiť oproti plánu pravicovej vlády schodok štátneho rozpočtu zo 4,2 na 3,5 % HDP. V roku 2007 pokračovala v znižovaní tohto schodku na 1,9 %. V roku 2008 opäť tento schodok vyskočil na 2,2 %, ale všetci vieme, čo sa v roku 2008 v celom svete stalo.
Treba povedať, že takáto rozpočtová politika sa, samozrejme, odzrkadľovala aj v iných makroekonomických ukazovateľoch. Mohol by som hovoriť napríklad o vývoji nezamestnanosti, ale keďže hovoríme o verejných financiách, tak spomeniem náklady na krytie dlhu. V roku 2006 dosahovali náklady na krytie dlhu takmer 30,5 % hrubého domáceho produktu. Ale po nástupe Ficovej vlády v roku 2007 sa tento podiel znížil na 29,5 % a v roku 2008 dokonca dosiahol 27,5 %.
To znamená, že Ficova vláda do nástupu svetovej hospodárskej krízy dokázala jednak znižovať schodok verejných financií a jednak znižovať náklady na verejný dlh ako podiel z hrubého domáceho produktu. Áno, v roku 2008 sa tieto pozitívne trendy obrátili, ale neobrátili sa len na Slovensku a nemožno ich pripísať... (Reakcie z pléna.)

Áno. Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si to tu nechám.

Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, ktorý sa dotýka toho, že tu vždy bolo obvyklé rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 13.00 hodiny. Ak to nechcete rešpektovať, tak, prosím, berte na vedomie aj to, že budú mať poslanci Národnej rady naozaj ťažkosť sa dostať do svojich domovov vzhľadom na situáciu, ktorá je na cestách, preto vás žiadam o normálne ľudské rozhodnutie prerušiť rokovanie parlamentu a pokračovať normálne v utorok o 9.00 hodine.
Druhý procedurálny návrh sa týka prítomnosti členov vlády. Keď sme my prerokovávali rozpočet, dávali ste v jednom kuse procedurálne návrhy na prítomnosť členov vlády. Dávam teda návrh, aby sa rokovania Národnej rady o štátnom rozpočte zúčastnili aj ďalší členovia vlády Slovenskej republiky. A do ich príchodu žiadam prerušiť rokovanie Národnej rady.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, ja som nepovedal, že nechcem nerešpektovať dohodu, ktorá bola uzatvorená, ale z ľudských dôvodov vás žiadam aj vzhľadom na atmosféru v Národnej rade, ide o dôležitý zákon, nikto tu nie je z vlády. Nikto okrem pána podpredsedu vlády a ministra financií. Je to nedôstojné takto rokovať bez členov vlády, pretože vystupujúci majú obrovské množstvo otázok, ktoré sa týkajú aj konkrétnych rezortov. Nemá tu na to kto odpovedať. Myslím si, že je normálne a ľudské, ak o 15.00 hodine aj v takomto počasí ukončíme rokovanie Národnej rady, prerušíme ho a budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine. Na tom nevidím nič zlého. Ja som nechcel povedať, že nerešpektujme včerajšiu dohodu.

Tak ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Prosím? Aha, dobre, takže ďakujem pekne.
Čiže vrátim sa, vrátim sa teda naspäť k tomu, o čom som hovoril, a to je teda, to sú teda konkrétne štatistické údaje, konkrétne tvrdé čísla, ako sa im zvykne hovoriť, ktoré ilustrujú prístup a ilustrujú zodpovednosť na jednej a nezodpovednosť na druhej strane ku konsolidácii alebo k stabilite verejných financií a k ich vývoju. Nebudem už teda opakovať úplne všetky čísla, len teda zhrniem, zhrniem, aby bolo jasné posolstvo, čo som tým chcel povedať.
Zatiaľ čo pravicová vláda, v ktorej aj v prípade konkrétnych osôb sedeli ľudia, ktorí sedia v súčasnej vláde, vo volebných rokoch radikálne zvyšovala schodok verejných financií, tak vláda na čele s Robertom Ficom sa správala opačne a schodok verejných financií sa v čase svetovej hospodárskej konjuktúry usilovala znižovať a dokonca bola v tomto úsilí aj úspešná. Ja len opäť pripomeniem, v roku 2002 8,2 % schodku, v roku 2003 2,7 %, t. j. z roka na rok napriek tomu, že externé svetové hospodárske podmienky boli rovnaké, to je brutálny rozdiel, ktorý nie je možné vysvetliť, tak ako je možné vysvetliť rastúci schodok v rokoch 2000, už aj 2008, ale najmä v rokoch 2009 a 2010, ktorý bez akýchkoľvek pochybností bol spôsobený svetovou hospodárskou krízou.
Inak v tejto súvislosti by som sa odvolal aj na stanovisko ministerstva financií, na čele ktorého už opäť stál pán Ivan Mikloš, a to je stanovisko, ktoré bolo obsiahnuté v polročnej správe o vývoji verejných financií. Verím, že si ešte spomeniete, a mám taký pocit, že to tu včera pripomínal aj pán poslanec Počiatek, že takisto aj v tejto správe sa jednoznačne konštatovalo, že negatívny vývoj verejných financií s negatívnym dopadom na vývoj schodku verejných financií bol spôsobený nie premrštenými alebo prudko sa zvyšujúcimi výdavkami vlády, alebo teda výdavkami zo strany štátu, ale predovšetkým tento schodok bol spôsobený na strane príjmov. Prudký pokles príjmov, najmä príjmov daňových, bol spôsobený svetovou hospodárskou krízou a toto je niečo, čo nedokáže ovplyvniť žiadna vláda. Ja by som bol ďaleko od toho a vždy budem ďaleko od toho, aby som niečo takéto vyčítal čo i len súčasnej vláde, myslím teraz, pokiaľ ide o vládu Slovenskej republiky a jej možnosti, ako ovplyvniť vývoj svetovej hospodárskej krízy. A v tejto chvíli aj alebo v tejto situácii aj aké sú možnosti ovplyvniť dopadu vývoja svetovej ekonomiky na slovenskú ekonomiku. Už som spomenul, že za uplynulých 10 až 12 rokov došlo k tak výraznému otvoreniu slovenskej ekonomiky, že je jednoducho životne závislá na svetovom hospodárskom vývoji, a preto nemožno očakávať, že by sme dokázali našimi domácimi prostriedkami riešiť alebo vykompenzovať také vážne dopady, aké svetová hospodárska kríza na naše národné hospodárstvo prináša.
No a čo som nestihol v tejto súvislosti ešte jednu informáciu, tak tu by som rád dodal o tom, že vlastne aj v tom roku 2008, kedy naozaj už tá kríza doľahla aj na Európu, Európsku úniu, tak v tom roku bola vládna spotreba, alebo teda skôr použijem pojem verejná spotreba, v priemere v eurozóne aj v Európskej únii ako celku vo výške takmer 50 %. Bolo to vyše 46, takmer 47 %, pričom tie dve čísla aj pre Európsku úniu, aj pre eurozónu boli takmer totožné, ale v tom istom roku verejná spotreba v Slovenskej republike dosiahla 35 % HDP. To znamená, že opäť sme ukázali, že sme v týchto dôležitých ukazovateľoch veľmi hlboko pod priemernými číslami, aké vykazovali ostatné krajiny Európskej únie.
Hovorím o tom preto, aby som teda odmietol a na konkrétnych číslach a na konkrétnych faktoch ukázal, že nie je pravda to, čo sa nám neustále vyčíta, že vláda Roberta Fica alebo ľavicová vláda, sociálnodemokratická vláda, jednoducho vláda, v ktorej bol dominantným subjektom, bola dominantným subjektom strana SMER - sociálna demokracia, pristupovala k verejným financiám s menšou zodpovednosťou ako pravicové vlády. A, samozrejme, mohol by som tu, ale nechcem zbytočne naťahovať toto svoje vystúpenie, mohol by som tu ukázať množstvo konkrétnych príkladov napríklad z Európskej únie, ale aj z celého sveta, ktoré dokazujú, že vo všeobecnosti neplatí taký mýtus, ktorý, samozrejme, pravicoví politici a aj pravicoví ideológovia radi rozširujú a upevňujú v mysliach občanov, že ľavicové strany sú z hľadiska rozpočtového hospodárenia štátu alebo vôbec verejného rozpočtového hospodárenia menej zodpovedné ako pravicové vlády. Napokon veľa sme tu hovorili o Grécku a Grécko je konkrétnym príkladom, ktorý jasne dokazuje, že takýto mýtus je nepravdivý a v praxi neplatí.
Vážené kolegyne a kolegovia, teraz by som rád prešiel konkrétne k problematike rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože práve k tejto kapitole by som chcel predovšetkým hovoriť a chcel by som k nej podať aj pozmeňujúci návrh. Musím povedať, že návrh rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorý sme dostali ako poslanci, členovia sociálneho výboru Národnej rady, som si pozorne preštudoval a bol vytvorený dostatočný časový priestor na to, aby som si mohol pozorne prečítať aj komentár, aj všetky tabuľkové prílohy, ktoré k tomuto rozpočtu patria.
Niektoré položky, teraz mám na mysli výdavkovú časť návrhu rozpočtu, pôsobia dôveryhodne a pri viacerých položkách, pri viacerých navrhovaných výdavkoch si myslím, že odzrkadľujú reálne potreby a reálny vývoj týchto výdavkov štátneho rozpočtu aj v uplynulých rokoch a odzrkadľujú aj reálne potreby a predpokladaný reálny vývoj v týchto výdavkoch vzhľadom na sociálno-ekonomickú situáciu a predpoklady, ako sa bude sociálno-ekonomická situácia v Slovenskej republike vyvíjať v roku 2011.
Naopak ale musím povedať, že som v tomto návrhu rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky našiel aj položky, ktoré vyzerajú práve naopak, čiže podľa môjho názoru neodrážajú realitu, resp. niektoré som tam nenašiel vôbec a práve týchto dvoch oblastí sa bude týkať aj môj pozmeňujúci návrh. Musím povedať, že vzhľadom na doterajší vývoj mám a doterajšie skúsenosti mám vážne pochybnosti o vlastných príjmoch, tak ako sú stanovené. V štátnom rozpočte je záväzný ukazovateľ, pokiaľ ide o príjmy rezortu na vyše 20 mil. eur, z čoho významnú časť majú tvoriť príjmy, ktoré má priniesť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Národný inšpektorát práce a jeho organizačné zložky. Podľa toho, čo som si prečítal v komentárovej časti alebo teda v časti komentáru k návrhu rozpočtu, odhadujem, že štátny rozpočet predpokladá v tejto kapitole, že by z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho podriadených zložiek a z Národného inšpektorátu práce a jeho podriadených zložiek mali plynúť príjmy približne asi vo výške 14 mil. eur.
No musím povedať, že ja tento odhad považujem vzhľadom na doterajšie skúsenosti za nereálny, aj keď uznávam, že po nástupe tejto vlády sme novelizovali zákon tak, že možno predpokladať, že sa skutočne, pokiaľ ide o štátny rozpočet oproti minulosti, podarí zvýšiť príjmy od firiem, ktoré musia platiť poplatok v prípade, že nespĺňajú zákonom stanovený pomer počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím. Je pravda, že doteraz boli tie podmienky stanovené mäkšie, že zvýhodňovali a vytvárali lepšie podnikateľské prostredie pre jednotlivé firmy a podnikateľské subjekty. Ten nový mechanizmus je prísnejší a skutočne čiastočne môže ovplyvniť príjmovú časť štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva práce, myslím teraz, v pozitívnom smere. Napriek tomu sa domnievam, že tých 14 mil., s ktorými približne počíta návrh štátneho rozpočtu, nie je reálne číslo.
Spomenul som, že pán minister Mihál napríklad plánuje pomerne veľké príjmy, a teraz budem citovať komentár k štátnemu rozpočtu, "z pokút uložených orgánmi štátneho dozoru v oblasti inšpekcie práce". No o tomto mám tiež veľmi vážne pochybnosti, aj keď to je úplne samostatná kapitola na osobitnú debatu a ja som teda pripravený ju na pôde sociálneho výboru Národnej rady aj v najbližšom čase otvoriť, pretože takéto plány považujem za úplne nereálne vzhľadom na to, že nové, mimochodom, odborne úplne nekompetentné vedenie Národného inšpektorátu práce šikanuje, zastrašuje inšpektorov, nerieši ich sťažnosti, dokonca protizákonne vyhadzuje z práce mnohých doterajších skúsených, naozaj s dlhoročnými skúsenosťami inšpektorov. A výsledkom takéhoto prístupu práce vedenia Národného inšpektorátu práce nebude podľa môjho názoru zvýšenie vlastných príjmov ministerstva alebo teda rezortu, ale naopak, Národný inšpektorát práce bude čeliť viacerým, v niektorých prípadoch už podaným žalobám, ktoré nepochybne prehrá. Takže summa summarum Národný inšpektorát práce podľa môjho odhadu nielenže nebude finančným prínosom, ale vďaka vyčíňaniu pani Popovičovej bude potrebovať, naopak, ďalšie peniaze na tresty a tieto veci bude musieť financovať z peňazí daňových poplatníkov. Myslím teda na tie prehraté súdy.
Z hľadiska výdavkov ma zaujala istota pána ministra Mihála, že pokryje zvýšené náklady na rodičovský príspevok. Podľa komentára k výdavkom rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na roky 2011 až 2013, ktorý bol Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci doručený 15. októbra 2010, sa v rámci podpory rodiny rozpočtuje rodičovský príspevok na jednotnú sumu vo výške 190,10 eur pre všetkých jeho poberateľov v roku 2011.
Samozrejme, ak teda vychádzam z tohto konštatovania v komentári a ak je toto konštatovanie v komentári pravdivé, tak to je celkom pochopiteľné a musím povedať, že nedávam za vinu tento fakt nikomu, kto pripravoval návrh štátneho rozpočtu na samotnom ministerstve, pretože treba upozorniť, že príprava štátneho rozpočtu sa kryla zároveň s legislatívnym procesom pri novelizácii zákona o rodičovskom príspevku a, samozrejme, v tom čase, čiže niekedy v septembri alebo začiatkom októbra, ministerskí úradníci nemohli vedieť, ako sa celý tento legislatívny proces v Národnej rade skončí.
Medzitým ale od toho obdobia prípravy štátneho rozpočtu na samotnom ministerstve práce sa už dvakrát zmenil systém vyplácania príspevku oproti pôvodnému návrhu, ktorý odsúhlasila vláda a ktorý predložila do parlamentu tak, že celkové výdavky naň sa musia zvýšiť. Je to jednak ústupok, že ten vyšší rodičovský príspevok, ktorý bol doteraz vyplácaný v sume 256 eur, budú aj naďalej poberať v roku 2011 všetky osoby, ktorým bol alebo bude priznaný do 31. decembra tohto roka, a jednak je to návrh, ktorý predložila skupina poslancov zo strany Sloboda a solidarita, za ktorých v rozprave tento pozmeňujúci návrh predkladal pán poslanec Matovič, ktorý takisto zvýši, zvýši túto dávku pre rodičov dvojičiek, trojičiek alebo štvoričiek, teda ak sa im narodia dvojičky, trojičky alebo štvoričky.
Ak teda, teda pripomínam ešte, že túto dávku, že ide o dávku, ktorú musíme financovať z vlastných, teda slovenských peňazí, čiže tu nemožno použiť prostriedky z Európskej únie. Ak teda ministerstvo nepotrebuje ani v tejto súvislosti zvyšovať plánované výdavky v rozpočte, vychádzame z toho, že nám predložilo rozpočet, v ktorom je zaujímavá tzv. vata. Čiže sú tam nafúknuté výdavky, sú tam výdavky nadhodnotené a ja v tejto chvíli aj čosi tuším, ale to by opäť bolo na osobitnú debatu. Napriek tomu pre istotu prichádzam s pozmeňujúcim návrhom na zvýšenie rozpočtovaných prostriedkov na rodičovské príspevky, aby tie vyššie rodičovské príspevky, to znamená zachovanie tej 256-eurovej úrovne pre rodičov, ktorým je tento príspevok už priznaný alebo bude ešte priznaný v priebehu mesiaca december, resp. rodičom, ktorým sa narodili dvojičky, trojičky alebo štvoričky, prípadne viac detí naraz, aby teda všetci títo mohli dostávať tento vyšší rodičovský príspevok a aby sme kvôli tomu nemuseli v priebehu roka novelizovať zákon o štátnom rozpočte.
Ak teda je naozaj pravda, že rozpočet je pripravený zodpovedne a pomerne presne a v prípade výdavkov na rodičovský príspevok vychádza z toho, že by mali všetci rodičia poberať jednotnú sumu 190,10 eur, tak v tom prípade bude treba podľa mojich prepočtov navýšiť plánované výdavky približne o 5 mil. eur, pričom vychádzam aj z toho odôvodnenia, ktoré včera pán Matovič, v ktorom včera pán Matovič odhadol takisto dopad toho svojho pozmeňovacieho návrhu na výdavky štátneho rozpočtu.
Samozrejme, chcem vyjsť v ústrety a zachovať sa maximálne korektne, ak takáto zmena, pardon, ak takáto zmena, áno, nie je potrebná, tak, samozrejme, samozrejme, potom rešpektujem daný stav. Nemá to, ale ani taký prípad by nemal dopad na môj pozmeňujúci návrh.
Ďalej môj pozmeňujúci návrh zvyšuje výdavky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, resp. prostredníctvom jednotlivých úradov práce na celom území Slovenskej republiky na príspevok na všeobecné vzdelávanie a prípravu na trh práce zamestnanca a na špecifické vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, na ktorý majú zamestnávatelia možnosť alebo o ktorý môžu zamestnávatelia žiadať úrady práce podľa § 47 zákona o službách zamestnanosti.
Priznám sa, že v súvislosti s týmto príspevkom som sa najviac zahĺbil do návrhu štátneho rozpočtu, ktorý sme dostali na rokovanie výboru. Hľadal som ho, hľadal som ho, ale napriek viacnásobnému a opakovanému úsiliu som výdavky naplánované na realizáciu § 47 zákona o zamestnanosti v návrhu štátneho rozpočtu nenašiel.
Mám taký pocit, že, alebo jediné, čo mi z toho vychádza, je, že ministerstvo práce - a, pán minister tu teraz nie je -, tak ministerstvo práce jednoducho vôbec v návrhu štátneho rozpočtu nepočíta s plánovanými výdavkami na realizáciu opatrenia, teda toho príspevku podľa spomínaného § 47. No osobne ma takýto prístup mimoriadne zaráža, pretože mi z toho vychádza, že jednoducho ministerstvo práce vôbec neplánuje v priebehu budúceho roka používať významný nástroj na udržiavanie zamestnanosti, na ktorý bolo v predošlom volebnom období vyčlenených ročne približne 13 mil. eur. A to, že sme na neho vyčleňovali alebo že predošlá vláda na neho vyčleňovala takú vysokú sumu, nie je vôbec náhodou, pretože ide o jeden z najviac využívaných nástrojov, o ktorý majú zamestnávatelia záujem.
Musím v tejto súvislosti upozorniť, že toto konštatovanie plne odráža aj pozíciu súčasného vedenia ministerstva práce a sociálnych vecí, sociálnych vecí a rodiny, ktoré predložilo veľmi krátko po svojom nástupe do vlády a potom vláda na jeho návrh aj na rokovanie Národnej rady novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorou sme sa zaoberali už v auguste tohto roka.
V tejto novele okrem iného alebo v rámci tejto novely okrem iného vypadli zo zákona o službách zamestnanosti niektoré nástroje na udržiavanie zamestnanosti, ktoré ministerstvo vyhodnotilo ako neefektívne. Ale § 47 pri tejto novele zo zákona nevypadol, zostal tam a z toho mi vychádza aj na základe diskusie alebo rozpravy k tomuto návrhu zákona v našom sociálnom výbore, na ktorej sa zúčastnil osobne aj pán minister Mihál, že § 47, a teda príspevok na všeobecné vzdelávanie a prípravu na trh práce zamestnanca a na špecifické vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, chce... (Reakcia z pléna.) Nie, ale ešte vodu by som ťa poprosil. Vodu, vodu, ďakujem.
... že tento príspevok je teda efektívny aj podľa súčasného vedenia rezortu a že ho chce ďalej používať. Úprimne povedané, niet sa prečo čudovať, že tento nástroj bol takto masívne využívaný a že ho zamestnávatelia vítali, pretože im umožňoval zvyšovať alebo meniť kvalifikáciu pracovníkov, čo je veľmi dôležité pre udržiavanie konkurencieschopnosti firiem.
Totižto, aby som vysvetlil, v praxi ako sa tento paragraf používa, lebo to považujem za veľmi dôležité. Ak zamestnanci nemajú požadovanú kvalifikáciu a vzdelanie, pretože sa firma potrebuje prispôsobiť zmenám na trhu, a teda potrebuje inovovať alebo potrebuje prípadne zásadne aj meniť výrobu alebo jej časť, tak tento nástroj umožňuje takémuto zamestnávateľovi získať príspevok na rekvalifikáciu terajších zamestnancov. Zamestnávateľ takto nemá dôvod prepustiť zamestnancov, ktorých kvalifikácia mu momentálne nepostačuje, ale doteraz ich zamestnával a títo ľudia sa teda vzdelávajú, ďalej pokračujú v zamestnaní a v § 47 zákona o službách zamestnanosti sa presne uvádza, že títo ľudia normálne ďalej dostávajú plat, ako keby normálne pracovali. Takýmto spôsobom teda štát zachraňuje nielen zamestnanosť, ale tiež zvyšuje kvalifikáciu ľudí, zvyšuje ich vzdelanie, a teda zvyšuje aj ich potenciálnu schopnosť nájsť si zamestnanie na trhu práce, a to aj v prípade, že by o prácu prišli. Ale ani to nie je také jednoduché. Totižto v zákone pri tomto paragrafe je podmienka, že ak zamestnávateľ si uplatní nárok a úrad práce mu naozaj pridelí tento príspevok, a teda bude čerpať príspevok na všeobecné... (Prinesenie pohára s vodou rečníkovi.) Ďakujem pekne.
... a teda bude čerpať príspevok na všeobecné vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca a na špecifické vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, zároveň sa zaväzuje, že musí takéhoto zamestnanca udržať po skončení rekvalifikácie alebo po skončení takéhoto vzdelávania v zamestnaní ešte ďalší minimálne rok.
Myslím si, že nikoho neprekvapí, že ročne predošlá vláda takýmto spôsobom pomohla zachrániť ich pracovné miesta asi približne priemerne ročne asi 60 tisícom ľudí, pomohla im nielen zachrániť ich pracovné miesta, ale zároveň zvýšiť ich pracovnú kvalifikáciu, a to navyše za podmienky, že títo ľudia mali istotu zamestnania na ďalší rok a samozrejme, že títo ľudia mali istotu zamestnania na ďalší rok už bez ďalších výdavkov zo strany štátu, teda zo strany daňových platcov.
Toto je naozaj spoločensky efektívnejšia podpora podnikateľov, než dať investorom povedzme daňové prázdniny, pričom nechcem povedať, že daňové prázdniny sú nelegitímnym nástrojom na vytváranie nových alebo na podporu vytvárania nových pracovných miest a pracovných príležitostí, ale musím upozorniť, že podpora podľa tohto... (Prinesenie minerálky rečníkovi.) Hej, aha, dobre, ďakujem.
... ale musím upozorniť, prepáčte. (Rečník sa napil vody.) Ale musím upozorniť, že v tomto prípade ide skutočne nielen o efektívnejší nástroj, pretože, ako som povedal, okrem toho, že udržiavame existujúce pracovné miesta, zvyšujeme aj kvalifikáciu tých jednotlivých zamestnancov a zároveň zvyšujeme konkurencieschopnosť firiem, a to je hlavne v súčasnosti, keď si zoberiete do úvahy, aké sú trendy vo svetovej ekonomike, mimoriadne dôležitý a podstatný bod, ale teda zároveň toto je aj spoločensky nesmierna efektívna podpora podnikateľov, pretože z takéhoto spôsobu podpory podnikateľov majú úžitok nielen firmy, ale aj zamestnanci a v podstate aj spoločnosť ako celok.
No, snažil som sa to takto podrobnejšie alebo, tak by som povedal, ľudskejšie vysvetliť práve preto, lebo určite sa v tomto momente pripojíte ku mne, prečo že teda nedokážem pochopiť, ako je možné, že nové vedenie ministerstva, hoci, opakujem, to isté vedenie ministerstva mohlo v prípade, že by vyhodnotilo tento nástroj ako neefektívny, mohlo ho vyhodiť zo zákona, pretože tá novela už v tomto volebnom období v parlamente bola. Ale napriek tomu teda, že ten nástroj je zjavne takýto užitočný a efektívny, napriek tomu, že zjavne aj vedenie ministerstva má k nemu takýto postoj, tak nechce tento nástroj na podporu zamestnanosti v budúcom roku využívať a neplánuje naňho v štátnom rozpočte vyčleniť žiadne finančné prostriedky. Pritom - a to musím ešte dodať - záujem o tento nástroj aj naďalej je a to zdôrazňujem preto, lebo neskôr budem hovoriť o tom, že sa rozpočtujú podľa môjho názoru privysoké výdavky na nástroj, o ktorý evidentne záujem nie je, on je relatívne nový, ale dnes už to vieme po niekoľkých mesiacoch vyhodnotiť, že ten záujem je pomerne chabý. A o tento nástroj je záujem, je, dokonca mám z regiónov informácie o tom, že zamestnávatelia sú už aj trošku nervózni, pýtajú sa, dotazujú na úradoch práce, kedy by si mohli podať žiadosti o tento príspevok. Nervózni sú už aj niektorí riaditelia úradov práce, myslím teraz nových riaditeľov úradov práce, teda tá menšina, ktorá tomu naozaj rozumie, pretože sa dostáva pod tlak zo strany zamestnávateľov, a tí sa ma pýtajú, teda čo sa deje alebo prečo sa nič nedeje, pokiaľ ide o § 47. Pretože musím povedať, že už terajšie vedenie ministerstva úplne zastavilo realizáciu príspevku podľa § 47 zákona o službách zamestnanosti. Čiže tieto aktivity sa nedejú vlastne už ani podľa, ani v súčasnosti.
Mimochodom nedejú sa, bohužiaľ, ani mnohé ďalšie, ktoré by mohli pomôcť ľuďom získať prácu, ale to je téma, ktorej sa teraz nebudem venovať, aby som zbytočne nepredlžoval svoje vystúpenie.
Čiže aj k tejto veci sa viaže môj pozmeňujúci návrh, ktorý presne ale prečítam neskôr, a navrhujem zvýšiť výdavkovú časť bežného rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o 7 mil. eur. Opakujem tú sumu, o 7 mil. eur na príspevok na všeobecné vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca a na špecifické vzdelávanie a prípravu na trh práce zamestnanca podľa § 47 zákona o službách zamestnanosti. Je to síce menej, ja som spomínal, že my sme priemerne okolo 13 mil. eur dávali v štátnom rozpočte na tento výdavok, samozrejme, oproti tým 13 mil. je týchto 7 mil. menej, ale vychádzam z toho, že podľa vývoja čerpania v priebehu roka bude možné túto sumu prípadne korigovať na základe reálneho čerpania. A vychádzam takisto aj z toho, že globálny ekonomický vývoj sa bude zlepšovať, a preto predpokladám nejaký mierny alebo čiastočný pokles záujmu o využívanie tohto prostriedku podpory zamestnanosti na trhu práce. V každom prípade uvidíme, lebo my sme už aj hovorili o tom, že ten návrh štátneho rozpočtu skôr zasieva v prípade Slovenskej republiky istú neistotu.
No, ale aby som vecne pokračoval. Môj pozmeňujúci návrh obsahuje aj zvýšenie kapitálových výdavkoch v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto chcem osobitne zdôrazniť. Nenavrhujem len riešenie bežných výdavkov, ale navrhujem aj riešenie alebo zvýšenie kapitálových výdavkov pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, presnejšie pre ústredie práce, ale to ja o chvíľu vysvetlím, v každom prípade je to táto rozpočtová kapitola štátneho rozpočtu. A toto chcem osobitne zdôrazniť a hneď aj poviem prečo. Lebo práve týmto bodom chcem ukázať, že vláda navrhuje rozpočet, ktorý je, alebo teda minimálne v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je nielen odborne chabý, ale je aj sebecký, neľudský, protisociálny a je v rozpore s vašimi tvrdeniami, že šetríte na sebe, teda na vláde a nie na ľuďoch.
Dámy a páni, vy nielenže nešetríte na svojich úradoch, ale dávate im peniaze na úkor detí. Áno, na úkor detí. A teraz dobre počúvajte.
Podľa registra investícií, ktorý tvorí prílohu k rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na rok 2011 som zrátal, že investície do transformácie detských domovov vrátane nákupu pozemkov a rodinných domovov, vrátane nákupov projektovej dokumentácie na výstavbu nových rodinných domov pre transformáciu detských domovov rozpočtujete na sumu 374 608 eur. Tuto len pár vetami, aby bolo jasné, o čom hovoríme. Už v minulosti dokonca, dokonca to bola jedna z vážnych priorít pani Ivety Radičovej, keď sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí, ona mala dve priority a jednou z nich bolo urýchlene transformovať detské domovy na tzv. domovy detí, ako sa dnes používa odborný výraz, alebo v médiách alebo takto vo verejnosti sa to používa ako výraz domovy rodinného typu. Predpokladám, že ste o tom počuli, takže to zoširoka nebudem vysvetľovať, ale jednoducho ide o to, aby deti, ktoré bývajú v detských domovoch, nebývali v tých veľkých budovách, v tých budovách, ktoré pripomínajú akoby internáty alebo ja neviem, proste závodné ubytovne, ale aby bývali v rodinných domoch po menších skupinkách. Toto je trend, ktorý, pokiaľ ide o detské domovy, funguje všade na svete, všade v moderných vyspelých krajinách, a som, samozrejme, veľmi rád, že už pred rokmi, a opakujem, že naozaj toto si dovolím zdôrazniť, že už v čase pôsobenia pani Ivety Radičovej na poste ministerky práce sa táto transformácia alebo takáto transformácia detských domovov začala a už vtedy pani Radičová hovorila o tom, že toto je jej priorita v rámci rezortu. A musím povedať, že táto priorita zostala nezmenená aj po nástupe novej vlády a po nástupe Viery Tomanovej na pozíciu ministerky práce. Čiže naďalej pokračuje transformácia detských domovov, ktorá ale z hľadiska kapitálových výdavkov alebo z hľadiska investícií znamená, že jednotlivé detské domovy postupne nakupujú alebo kupujú existujúce rodinné domy, prípadne v niektorých prípadoch sa kupujú pozemky a na týchto pozemkoch sa robí výstavba nových rodinných domov, v ktorých sú potom umiestňované deti v počte 7, 8, niekde 10 až 12 detí a ony vlastne vyrastajú v takomto viac rodinnom prostredí.
No a na pokračovanie takejto transformácie sa teda v tomto štátnom rozpočte, pripomeniem ešte raz, podľa toho, že som si vypočítal, zrátal presne položky v registri investícií, ktoré tvoria prílohu k rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sa rozpočtuje teda 374 608 eur. Podľa komentára k rozpočtovej kapitole ministerstva sa celkové investície na detské domovy rozpočtujú v sume 995 818 eur, z toho na rekonštrukcie je určených 553 818 eur, ale tu chcem upozorniť, že v tejto sume sú zahrnuté výdavky aj na rekonštrukciu existujúcich detských domovov, čiže aj tých veľkých budov, ktoré perspektívne chceme zrušiť, ale jednoducho nie je možné túto transformáciu uskutočniť v priebehu jedného roka. Aj tie budovy sú dosť často proste v žalostnom stave, takže jednoducho treba ich, pokiaľ v nich deti bývajú, udržiavať.
Takže rekonštrukcie všetkých detských domovov, všetkých detských domovov na Slovensku: 553 818 eur. Ale na všetky detské domovy na celom Slovensku. Ale teraz dobre počúvajte, oproti tejto sume navrhujete dať vyše pol milióna eur len na rekonštrukciu jedinej budovy - Úradu práce v Bratislave. Presne je to suma 583-tisíc eur. To ide o budovu na Tematínskej ulici. Tu chcem povedať, že ja, samozrejme, rozumiem tomuto postupu, pretože situácia je taká, že dnes Úrad práce v Bratislave sídli v prenajatých priestoroch v Technopole v Petržalke a kúpou vlastnej budovy a následne jej rekonštrukciou sa, samozrejme, perspektívne znížia náklady na prevádzku takéhoto úradu práce, čiže z tohto hľadiska ja nekritizujem ten samotný postup, že idete čo najrýchlejšie zrekonštruovať tento úrad práce, nakoľko vám to umožní potom znížiť prevádzkové náklady na tento úrad práce. Čo ale kritizujem, je ten nepomer, že len prosto, len kapitálové výdavky, len investičné výdavky na jeden úrad práce majú dosiahnuť 583-tisíc eur, hoci na rekonštrukciu všetkých detských domovov navrhujete 553-tisíc eur, čiže o 20-tisíc eur menej, a dokonca na transformáciu detských domovov na detské domovy rodinného typu navrhujete len 374 608 eur. Toto je skutočne podľa môjho názoru vrchol, a teda nehoráznosť.
Ale teraz vám poviem, čo je naozaj vrchol všetkého, a to je návrh, aby ministerstvo práce použilo 200-tisíc eur - 200-tisíc eur - na rekonštrukciu stropných podhľadov a svetiel vo svojej vlastnej budove. Takže vy na rekonštrukciu stropných podhľadov a svetiel vo svojej vlastnej budove navrhujete približne polovicu z toho alebo trošku menej ako polovicu z toho, čo navrhujete na rekonštrukciu všetkých detských domovov na celom Slovensku. To je teda podľa mňa dôkaz toho, že tie tvrdenia o tom, ako idete šetriť na vlastnej spotrebe, na spotrebe vlády, na spotrebe úradov, na výdavky na prevádzku a udržiavanie úradov, že tie sa budú oproti tomu, čo dáte verejnosti, že sa budú znižovať.
No takže - aby sme to zhrnuli - na transformáciu detských domovov, na transformáciu detských domovov, čiže na výdavky pre lepší život a lepšie bývanie detí, ktoré nemajú vlastných rodičov, vyčleňujete 374,5 tisíca eur, ale na jeden úrad v Bratislave dáte pol milióna eur, 200-tisíc eur si dáte na rekonštrukciu stropných podhľadov a svetiel na ministerstve práce. Nehnevajte sa, ale toto ja už považujem za úbohosť, najradšej by som použil teda iný výraz, ale, no, keby som bol pán Poliačik, možno použije jeho obľúbené "chrapúnstvo", ale toto je rozhodne spôsob, ktorý je pre mňa úplne neprijateľný.
Preto bez toho, aby som siahal na plánované kapitálové výdavky, mimochodom, veľmi zaujímavé je, že do tejto kapitoly alebo do tejto časti kapitálových výdavkov sa napríklad dostalo síce teda spomínaných vyše pol milióna na tú Tematínsku, ale napríklad tam nie sú peniaze na riešenie situácie v Banskej Bystrici. Tam má takisto úrad práce kúpenú budovu, ktorú nepoužíva, keby ju používal, mohol by predať starú budovu, teda keby ju zrekonštruoval, mohol by predať starú budovu a odhadované náklady na rekonštrukciu tej novej budovy sú približne v rovnakej výške, ako sa dá predať tá stará budova po rekonštrukcii a po presťahovaní úradu. Čiže toto by dokonca boli kapitálové výdavky, ktoré by svojím spôsobom boli rozpočtovo neutrálne, pretože štát by zarobil na predaji budovy to isté, čo by vynaložil na rekonštrukciu tej novej budovy.
Ale opakujem, nechcem siahať na tie výdavky kapitálové, ktoré sú v rozpočte naplánované, a nechcem ich spochybňovať, pretože ja, samozrejme, chápem, že aj tie úrady práce sú vo všelijakom stave a treba do nich investovať. Ale práve preto teda nenavrhujem znížiť kapitálové výdavky v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale navrhujem zvýšiť tieto kapitálové výdavky o 2 mil. eur s tým, že nech všetky tieto peniaze idú na nákup a rekonštrukciu rodinných domov pre pokračovanie transformácie detských domovov tak, aby sa umožnilo pokračovať v tejto transformácii rovnakým tempom, akým sa to dialo doteraz.
Na základe doterajších skúseností vychádzam z predpokladu, že takýto náklad, teda tá suma vo výške 2 mil. eur umožní kúpiť a pre potreby transformovaných detských domovov zrekonštruovať asi 20 rodinných domov. (Reakcia spravodajcu.) Áno, áno, samozrejme, toto je aj písomne, hej, ja ho potom aj prečítam, samozrejme.
No, mimo pozmeňujúceho návrhu chcem ešte upozorniť na dve položky, ktoré spochybňujú takú, by som povedal, odbornosť prípravy rozpočtovej kapitoly ministerstva práce. Treba povedať, že tu by som navrhoval, aby sa zmenilo rozpočtovanie v dvoch položkách, ale iba takým spôsobom, že sa tie dve položky prehodia. Čiže toto je úplne rozpočtovo neutrálny návrh, a to dokonca rozpočtovo aj, ako sa hovorí po anglicky "insiderský", čiže v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva práce.
Za nereálne vysoko považujem rozpočtované výdavky na príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti podľa § 50i zákona o službách zamestnanosti. Tu chcem upozorniť, že tento príspevok, to si možno pamätáte, tento príspevok umožňuje obciam a mestám, čiže samosprávam, získať podporu zo strany štátu, keď budú vytvárať pracovné miesta, a to tak, že im štát bude preplácať časť alebo významnú časť nákladov na takto vytvorené pracovné miesta, nielen pokiaľ ide o platy, ale aj pokiaľ ide o sociálne alebo zdravotné odvody, a to tak, že tá suma sa mení po každých troch mesiacoch, celkovo je možné čerpať tento príspevok na obdobie deviatich mesiacov s tým, že každé tri mesiace, čiže po prvých troch mesiacoch a po druhých troch mesiacoch sa pomer, ktorý spolufinancuje štátny rozpočet, pomer celkových výdavkov na to pracovné miesto znižuje. A treba povedať, že ten rozpočtovaný návrh vo výške 31 mil. korún považujem za maximálne prehnaný, pretože musím povedať, že ukázalo sa v praxi a mne to potvrdili moje poslanecké výjazdy, ktoré som absolvoval v posledných dvoch mesiacoch po Slovensku, že jednoducho samosprávy nie sú veľmi ochotné využívať tento príspevok a vďaka tomuto príspevku vytvárať nové pracovné miesta. To čerpanie je pomerne nízke, to treba priznať, to čerpanie je pomerne nízke, ten záujem je pomerne nízky práve preto, lebo tá spoluúčasť v prípade samospráv je tam pomerne vysoká. A jednoducho v čase, keď ministerstvo práce, predošlé, pripravovalo toto opatrenie, treba povedať, že vychádzalo absolútne nie že z odporúčaní, ale vyslovene z tlaku, z požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska, ale bolo to na prelome rokov 2009 a 2010 a v tom čase, myslím si, že ani samosprávy neboli schopné veľmi presne odhadnúť, aký bude mať vývoj ich hospodárenie, a jednoducho v priebehu roka sa ukázalo, že tie ich pôvodné predpoklady, že budú môcť takýmto spôsobom sa spolupodieľať na vytváraní pracovných miest, že jednoducho tie predpoklady boli prehnané a boli nereálne.
Takže myslím si, že rozpočtovaná položka 31 mil. eur na túto položku je prehnaná, a navrhujem ju znížiť na 13,5 mil. eur. Ale ako som povedal, teraz poviem dva návrhy, ktoré sú neutrálne aj v rámci samotného rozpočtu, lebo ide v podstate len o prehodenie. Takže, zatiaľ čo tu teda navrhujem znížiť 31 mil. eur na 13,5 mil. eur, tak opačne, navrhujem zvýšenie rozpočtových prostriedkov na nový nástroj, ktorý zaviedla súčasná vláda, a to bola významná časť tej novely zákona o službách zamestnanosti, s ktorou prišiel pán minister Mihál v auguste, resp. v septembri sme o tom rokovali v parlamente, no bol príspevok a to alebo to je príspevok na podporu zamestnanosti, na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami podľa § 50j.
Tu chcem povedať, že tento návrh sme podporili tak na rokovaní pléna, ako aj na rokovaní výboru aj my, lebo treba povedať, že opäť v tomto smere obce jednoznačne deklarovali, že vítajú takúto možnosť, a to najmä preto, lebo v tomto prípade spoluúčasť alebo spolufinancovanie pre samosprávy je iba vo výške 5 %, čo je výrazný rozdiel oproti tomu predošlému nástroju, o ktorom som hovoril. A toto ich naozaj už motivuje, zdá sa, že tam je veľký záujem, už podľa teraz vyčlenených prostriedkov chcem pripomenúť, že tento § 50j je účinný od októbra tohto roku a tam sa ukazuje, že záujem zo strany samospráv je pomerne veľký, a preto sa domnievam, že rozpočtovaná čiastka 13,5 mil. eur nebude stačiť na to, aby vykryla všetky žiadosti, s ktorými chcú samosprávy na budúci rok pri čerpaní tohto prostriedku prísť.
Takže navrhujem, aby sa rozpočet na príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti znížil z 31 mil. na 13,5 mil. eur a naopak, príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami by sa naopak zvýšil z plánovaných 13,5 mil. eur na 31 mil. eur. Vážení... (Reakcie z pléna.) Prosím? Aha, nie. Áno, prepáčte. (Povedané so smiechom. Smiech v sále a potlesk.) Prepáčte, no... Dobre. Takže... (Reakcia z pléna.) Nie, nie.
Takto. Samozrejme, ja by som dokázal rozprávať, keby bolo mojím záujmom naťahovať čas, tak by som dokázal rozprávať aj ďalších tridsať minút, ale keďže mojím záujmom je veľmi vecne vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011, budem sa držať tejto svojej filozofie, podľa ktorej vystupujem od samého začiatku aj pri závere svojho vystúpenia, lebo dostávam sa už teraz k záveru svojho vystúpenia.
Vážené kolegyne a kolegovia, usiloval som sa vo svojom vystúpení a v niektorých prípadoch možno aj trošku podrobnejšie vysvetľovať svoj prístup k návrhu štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky preto, aby som ukázal, že naozaj mám záujem predniesť vecné návrhy. A mojím návrhom je skutočne poskytnúť ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny ďalšie prostriedky, ktoré určite toto ministerstvo bude môcť využiť najmä teda v oblasti aktívnej politiky na trhu práce a v jednom prípade to sú tie kapitálové výdavky na pokračovanie doterajšieho tempa transformácie detských domovov na tzv. detské domovy rodinného typu.
Vzhľadom teda na tento môj zámer predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý teda v súlade s rokovacím poriadkom musím prečítať celý, ktorý som predložil už aj písomne, pán spravodajca, predpokladám, že ho máte, ale môžem vám ho potom aj odovzdať, hej, lebo už včera som to dával, aj sme ho dostali rozmnožený.
Takže pozmeňujúci návrh, teraz ho teda presne prečítam.
Bod 1. V prílohe č. 3 sa číslo "3 604 955 065" v riadku "Všeobecná pokladničná správa" a zároveň v stĺpcoch "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov EÚ" mení na číslo "3 590 955 065" a číslo "6 360 108" v riadku "Všeobecná pokladničná správa" a zároveň v stĺpci "Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie)" sa mení na číslo "4 360 108".
Týmto pozmeňujúcim návrhom, krátko odôvodním, týmto pozmeňujúcim návrhom by sme ubrali 14 mil. eur, nazvime to, z bežného rozpočtu alebo z bežných výdavkov, ktoré sú v štátnom rozpočte navrhované v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, a takisto by sme ubrali 2 mil. eur výdavkov, ktoré sú rozpočtované v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy na kapitálové výdavky.
Bod. 2. V prílohe č. 3 sa číslo "2 010 892 040" v riadku "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky" a zároveň v stĺpcoch "Výdavky celkom" a "Výdavky spolu bez prostriedkov EÚ" mení na číslo "2 024 892 040" a číslo "3 088 325" v riadku "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky" a zároveň v stĺpci "Kapitálové výdavky (bez prostriedkov na spolufinancovanie)" sa mení na číslo "5 088 325".
Opäť krátke odôvodnenie. Týmto pozmeňujúcim návrhom dosiahneme, že sa navýšia o 14 mil. eur celkove výdavky, pokiaľ ide o bežné výdavky v rozpočtovej kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a takisto v tejto rozpočtovej kapitole sa pre tento rezort navýšia o 2 mil. eur kapitálové výdavky.
Bod č. 3 pozmeňujúceho návrhu znie: V prílohe č. 4 sa v kapitole "Všeobecná pokladničná správa" mení v položke "Výdavky za kapitolu spolu" číslo "3 604 955 065" na číslo "3 590 955 065" a v kapitole "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky" sa mení v položke "Výdavky za kapitolu spolu" číslo "2 010 892 040" na číslo "2 024 892 040".
Týmto posledným, tretím pozmeňujúcim návrhom dosiahneme, v podstate ide o takú legislatívno-technickú úpravu, dosiahneme súlad prílohy č. 4 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 so zmenami, ktoré navrhujem v bodoch 1 a 2 urobiť v prílohe č. 3 k tomuto návrhu zákona.
Vážené kolegyne a kolegovia, pevne verím, nebudem už osobitne ďalej zdôvodňovať tie jednotlivé presuny, lebo som ich... Mám to prečítať? (Reakcia z pléna.) Nie, nebudem to čítať. Nechcem, naozaj nechcem zbytočne predlžovať. Ja som tieto návrhy veľmi konkrétne a veľmi vecne, pán kolega, už obhájil a vysvetlil vo svojom vystúpení, a práve preto už nebudem ďalej k nim hovoriť. Ale pevne verím, že moje vystúpenie vás presvedčilo najmä o tom, že sa usilujeme o maximálne vecný, argumentami podložený prístup, pokiaľ ide o zmeny v štátnom rozpočte.
Ja opakujem, že navrhujem zmeny, ktoré sú z hľadiska globálne, teda z hľadiska štátneho rozpočtu rozpočtovo neutrálne. Myslím si, že vzhľadom na sumu, ktorá je určená vo Všeobecnej pokladničnej správe či už na bežné výdavky, ale bez prostriedkov Európskej únie, alebo na kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie, že tento návrh nebude mať žiadny škodlivý dopad na rozpočtovú kapitolu VPS. A naopak, upozorňujem, že navrhujem navýšiť výdavky v rozpočte ministerstva práce alebo v rezorte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Preto vás chcem na záver požiadať o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov a už vopred vám ďakujem, že ich podporíte.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Ondruš, tradične, takisto ako vašich kolegov, aj všetkých ostatných poslancov SMER-u a SNS opakovane, neviem po koľkýkrát už vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, priateľov, kamarátov, známych, ktorým ste za posledné štyri roky porozdávali štátne zákazky za stovky miliárd korún cez tendre, ako emisný tender, nástenkový tender, mýtny tender, cez kauzu TIPOS, cez 20-miliónovú knižku tety Viery, cez sponzoring seximodelke na nové nechtíky z rezervy predsedu vlády. Poprosím vás, poproste všetkých týchto ľudí, ktorých dobre poznáte, aby aspoň jednu desatinku vrátili späť do štátneho rozpočtu, a potom budeme mať dosť peňazí na zdravotníctvo, na školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi, na lacnejšie potraviny, na zníženie DPH, na diaľnice, na celkovú sociálnu politiku. A myslím si, že potom by ste naozaj ukázali aspoň štipku vašeho sociálneho cítenia. Takže teším sa, že cez tento víkend sa budete realizovať a obvoláte naozaj všetkých týchto svojich známych a v pondelok v štátnom rozpočte uvidíme nejaké korunky navyše.

Chcel by som oceniť, kolega, detailnú a hĺbkovú analýzu tejto rozpočtovej kapitoly. Myslím si, že to bolo pre všetkých veľmi poučné a predpokladám, že ani koaliční poslanci sami nemajú túto problematiku naštudovanú až do takých detailov. Aj keď vidím, že v podstate koaličných poslancov to v skutočnosti asi až tak nezaujíma. A myslím si, že aj oni by mali oceniť naozaj takýto pohľad, pretože sa určite dozvedeli niektoré nové fakty, ktoré môžu potom vo svojej nadchádzajúcej práci aj zohľadniť.
Čo ma mrzí trošku, že si dôraznejšie nevyzýval súčasnú vládu, aby naozaj už začala konečne zverejňovať všetky - a dôsledne zverejňovať -, všetky zmluvy za ich predchádzajúce vládnutie, ale najmä tie, ktoré súvisia so súčasným vládnutím. Určite tam bude veľa prekvapení, ktoré aj pre vás budú novinkami, takže naozaj sa na to ja osobne teším, pretože vidím, že súčasná vláda venuje naozaj detailnú pozornosť všetkým zmluvám a sľubujem vám, že budeme k týmto vašim zmluvám pristupovať rovnako.
Taktiež ma mrzí, že si trošku viac nevyzdvihol a nejakým spôsobom nevyzýval súčasnú vládu v tom, aby prestala všetky pozície obsadzovať len politickými nomináciami. A myslím si, že množstvo ľudí, ktorí momentálne aj opúšťa štátnu správu, boli veľmi kvalitní pracovníci a práve aj preto množstvo takýchto nedokonalostí, ktoré si vo svojom príspevku odhalil, sa stať nemuselo, keby tí ľudia boli využití a najmä ich skúsenosti boli využité.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec Ondruš, ja by som tiež chcel oceniť váš príspevok, aj keď slovo oceniť je v tomto prípade slabé, ja by som priam chcel vzdať hold vášmu rečníckemu umeniu. Dokázali ste svojím vystúpením, dá sa povedať, prekonať svojho predsedu Roberta Fica, ktorý sa tu pred hodinou neúspešne pokúsil sám natiahnuť toto rokovanie a zabrániť čo i len teoretickej možnosti, aby sme už dnes skončili rozpravu tým, že navrhol, vyhovárajúc sa na snehovú kalamitu, aby sme prerušili rokovanie. Vy ste to dokázali, dokázali ste byť účinnejší ako snehová kalamita. Pretože myslím si, že toto je lepšie riešenie aj pre SMER, pretože ľudia práce, keď majú pracovný čas do štvrtej, obvykle ich o jednej nepustia z dôvodu, že sneží. Určite, určite to, čo ste chceli dosiahnuť, bolo lepšie dosiahnuť týmito zdĺhavými rečami a verím, že si vyslúžite od svojho predsedu stranícku pochvalu, pretože ste splnili veľmi výborne tú stranícku úlohu, ktorú ste mali.
A záverom mi teda ešte dovoľte, aby som ocenil aj váš zmysel pre humor. Mám na mysli konkrétne to opakované zdôrazňovanie, že svojím vystúpením nechcete naťahovať čas, s niečím tak vtipným som sa naozaj už veľmi dlho nestretol.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na rozdiel od mojich predchádzajúcich, predchádzajúceho ja chcem oceniť vystúpenie Braňa Ondruša, ktoré možno niektorým sa zdalo, že je dlhé, ale podľa mňa bolo hlavne konkrétne, jasné a obsažné. Neviem, ako iným, ale mne to dalo veľa.
Len je škoda, že tu nesedel aj pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, poprípade pán predseda výboru pre sociálne veci a rodiny a možno aj niektorí noví pracovníci ministerstva, ktorí v tejto oblasti nikdy nepracovali, lebo by sa naozaj veľmi veľa nového dozvedeli, čo by im v ich veľmi ťažkej práci určite pomohlo a pomohlo by sa im zorientovať tak, aby naozaj svoju prácu vykonávali veľmi zodpovedne a hlavne transparentne.
Ja mám - dostalo sa mi do uší - také zaujímavé informácie od niektorých ľudí, ktorí si tam išli na ministerstvo niečo vybavovať. Zatiaľ mi, žiaľ, nechceli nič konkrétne povedať, lebo mi vraveli, že sa boja, tak uvidím, že keď sa nebudú báť, tak mi to snáď povedia.
Ja ešte raz, naozaj si myslím, že takýchto vystúpení, či sa vám to páči, alebo nie, bolo potrebných oveľa viac, pretože sú tu aj noví nováčkovia, ktorí síce predkladajú už aj zákony, ale popritom si ešte, novely zákona, ale popritom si ešte neprečítali a nenaštudovali aj tie existujúce, lebo keby to boli urobili, tak by sa boli určite zdržali niektorých noviel, ktoré navrhli, ktoré prešli, ale ktoré, žiaľ, rieši už iný zákon alebo sa jednoducho nedajú realizovať.
Ešte raz, Braňo, veľmi pekne ti ďakujem za vystúpenie.