9. schôdza

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Maďarič.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Somogyi, vystúpili ste korektne a kultivovane, čo oceňujem. Vyjadrili ste názor, že dôvodom prijatia zákona o štátnom jazyku mala byť určitá symbolika vo vzťahu k nezávislej Slovenskej republike. Chcem vás doplniť v tom zmysle, že tých dôvodov, či už na samotné prijatie zákona alebo potom na novelizáciu, bolo oveľa viac a vecných. A jeden z nich sa takisto nachádza v stanovisku Benátskej komisie, tak si ho dovolím odcitovať.
"Ochrana štátneho jazyka má osobitný význam v novovzniknutom štáte, v ktorom ako je tomu v prípade Slovenskej republiky, jazykové menšiny predstavujú vysoké percento obyvateľstva. Podpora štátneho jazyka zaručuje rozvoj identity štátneho spoločenstva a ďalej zabezpečuje vzájomnú komunikáciu medzi a v rámci všetkých skupín tvoriacich obyvateľstvo. Možnosť občanov používať úradný jazyk v celej krajine má predísť tomu, aby neboli diskriminovaní pri uplatňovaní svojich základných práv v oblastiach, v ktorých osoby patriace k národnostnej menšine, majú väčšinové postavenie." Myslím si, že to je veľmi zrozumiteľné a vecné stanovisko Benátskej komisie, ktoré naznačuje aj ďalšie detailnejšie problémy, ktoré sa vyskytovali a vyskytujú v uplatňovaní práva občanov Slovenskej republiky na informácie, na komunikáciu vo verejnom styku v štátnom jazyku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Slovo má, pán poslanec Blanár.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Somogyi, naozaj vaše vystúpenie bolo korektné a zaujali ma tam pasáže, kde ste hovorili o tom, že toto nie je dôležitá téma. Dôležitá téma je zabezpečovať finančné prostriedky, alebo aby ľudia mali z čoho žiť. Tak som to nejako parafrázoval, čo ste povedali. Nuž, ale ja si myslím, že ľudia nežijú len podľa toho, že koľko majú peňazí vo vrecku a potom konzumne ich pôjdu míňať, ale riadia sa aj inými hodnotami, a to je trošku komplexnejší pohľad, ako ste to vy zúžili iba na finančné prostriedky.
A v tejto súvislosti by som práve od vás očakával, ktorí ste hovorili o spolupráci, o podpore, prečo ste nepodporili posilnenie rozpočtu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí na napĺňanie dohody medzi Maďarskou a Slovenskou republikou, na podporu národnostných menšín v oblasti vzdelávania kultúry, obyčajných 99,5 tis. EUR na to, aby mohli sa vzdelávať vzájomne naši príslušníci národnostnej menšiny v Maďarsku a podporiť jednoducho to vzdelávanie. Tam ste mohli preukázať naozaj ten skutočný záujem ako pomôcť, nie takýmto spôsobom, vytrhávaním z kontextu závery Benátskej komisie. Ďakujem.

Ďakujem. Na faktické poznámky reaguje pán Somogyi.

Ďakujem. Takisto ďakujem aj za niektoré slová uznania.
Pán Rafaj, vy ste sa snažili ako bagatelizovať vychádzajúc z počtu asi najmenších skupín národnostných menšín na Slovensku ten fakt, že či už zdola alebo zhora, ale minimálne 10 % obyvateľov tohto štátu nie je slovenskej národnosti. To ja nepokladám za až takú malú časť obyvateľstva, aby sme to mohli porovnávať s nejakými nula celá percentami.
Pán Maďarič, tiež vám ďakujem a ja za hlavný dôvod, okrem toho symbolického, prijatie alebo reštartovanie zákona o jazyku v minulom roku vašou vládou, vidím najmä ako politické dôvody, keď ste si boli vedomí toho, že medzi maďarskými občanmi už bodovať nebudete, tak trocha ste chceli ako posilniť tú národnú stránku vašej strany a získať skôr na ostatných častiach Slovenska. Čiže, bolo by dobré, keby ten ozajstný prapôvod alebo prazdroj vzniku tohto zákona bol fakt len ten identický, symbolický alebo národný, a nielen politický.
Pán Blanár, ja som podporil rozpočet ako celok s tým vedomím, že každá oblasť, vrátane aj podpory Slovákov v zahraničí, by vyžadovala väčšiu čiastku a ste si vedomí aj toho vy, že každý rezort, by mohol také dôležité a prioritné úlohy vytýčiť, ktoré je treba podporiť, že by sme ešte dneska o tom rozprávali. Takže toto bolo najmä mojím prvotným dôvodom. Ďakujem vám ešte raz.

Ďakujem. Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ja by som na základe konzultácií s pánom ministrom aj s kolegami poslancami si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh k novele k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku. K predloženiu tohoto pozmeňovacieho návrhu, ktorý vám bol rozdaný aj do lavíc, ma viedlo niekoľko príčin. Niektoré boli vypracované ako na základe vyčistenia legislatívneho textu, niektoré rešpektujú rozšírenie nielen o jazyk národnostných menšín, ale aj o iné jazyky používané v Európskej únii.
Zároveň chcem povedať jednu vec, že predložil som pôvodne pozmeňovací návrh, ktorý mal na rozmnoženie jeden bod. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predložím teraz, má bodov päť.
Zároveň chcem pána spravodajcu požiadať, aby po predložení návrhu dal o každom bode následne hlasovať zvlášť.
Prečítam následne znenia pozmeňujúcich návrhov.
1. V čl. I v bode 5 návrhu zákona (§ 3 ods. 1) sa za slová "štátni zamestnanci" vkladá čiarka a slová "príslušníci obecnej polície".
Odôvodňujem to tým, že vzhľadom na skutočnosť, že z odôvodnenia k bodu 16 návrhu zákona vyplýva, že vypustením obecnej polície z ustanovenia v § 6 ods. 1, by obecná polícia mala podliehať menej prísnemu režimu upravenému v § 3 ods. 1, čím sa umožní používanie jazykov národnostných menšín v obecnej polícii v tých obciach, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Je potrebné návrh zákona upraviť tak, že v súlade so zámerom jeho predkladateľa sa príslušníci obecnej polície doplnia do ustanovenia § 3 ods. 1, čím sa dosiahne jednotnosť obsahu v navrhovanej úprave, a to, že naozaj budú podliehať menej prísnemu režimu tak, ako sa to uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy predkladanej novely.
2. V čl. I sa za 17. bod návrhu zákona vkladá nový 18. bod, ktorý znie:
"18. V § 8 ods. 3 prvá časť vety pred bodkočiarkou znie: "V štátnom jazyku sa vedie účtovníctvo, vyhotovuje sa účtovná uzávierka, technická dokumentácia, ktorej vyhotovenie alebo predloženie sa vyžaduje na účel konania podľa osobitného predpisu a stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností potrebné na účely registrácie". Následné body sa primerane prečíslujú.
Poznámky pod čiarou k odkazu 13a) a 13b) znejú:
"13a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
13b) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 264/2009 Z. z. o podporných opatreniach v pôdohospodárstve v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 381/2009 Z. z."
Odôvodňujem. Odsek 3 v § 8 sa mení na základe odporúčania zástupcov Európskej komisie, ktorí upozornili na neprimerane široký rozsah povinností uvedených v tomto ustanovení.
Vyhotovenie všetkej finančnej a technickej dokumentácie aj v slovenskom jazyku môže byť pre všetky subjekty z iných členských štátov únie prekážkou uplatnenia práva usadiť sa a vykonávať zárobkovú činnosti na území Slovenskej republiky.
Definícia zužujúca rozsah tejto povinnosti sa síce vyskytuje v zásadách vlády Slovenskej republiky k zákonu o štátnom jazyku, ale vzhľadom na to, že ide o dokument, ktorý nemá charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, je potrebné zapracovať zúženie rozsahu povinností priamo do textu zákona. Navrhovanou zmenou sa dosahuje, že povinnosť používať štátny jazyk sa nebude vzťahovať na celú finančnú dokumentáciu podnikateľských subjektov, ale iba na účtovníctvo a účtovnú uzávierku podliehajúcu dohľadu daňového úradu. Rovnako celá technická dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, môže zostať v tomto pôvodnom jazyku bez toho, aby sa musela prekladať do slovenského jazyka. V prípade potreby sa predloží len tá časť technickej dokumentácie, ktorá sa predkladá na posudzovanie orgánu verejnej správy, ak to vyžadujú iné všeobecne záväzné právne predpisy. Rovnako sa takéto zúženie povinnosti týka písomných dokumentov a stanov združení, spolkov, politických strán, hnutí a obchodných spoločností, ktoré sa budú vyžadovať v štátnom jazyku len v rozsahu potrebnom na zápis do príslušných registrov.
3. V čl. I sa za 19. bod návrhu zákona vkladá nový 20. bod, ktorý znie:
"20. V § 8 ods. 5 sa slová "len znenie v štátnom jazyku" nahrádzajú slovami "popri znení v štátnom jazyku aj znenie zmlúv v inom oficiálnom jazyku Európskej únie" a na konci sa pridáva veta "V prípade vzniku nejasností alebo rozporov platí znenie zmluvy v štátnom jazyku." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodňujem. Vzhľadom na vývoj slovenského trhu, slobodu podnikania a slovenským právnym poriadkom garantovanú možnosť cezhraničného podnikania a pohybu osôb v rámci Európskej únie sa navrhuje, aby zmluvy, ktoré sú v súlade s platným právnym poriadkom ako slobodný prejav vôle bolo možné vyhotoviť okrem znenia v štátnom jazyku, aj v inom oficiálnom jazyku Európskej únie.
4. V čl. I v 20. bode návrhu zákona (§ 8 ods. 6) sa slová "V nápisoch, reklamách a oznamoch" nahrádzajú slovami "V nápisoch a oznamoch" a za slová "podľa osobitného predpisu" (11g) sa vkladajú slová "a v reklame".
Odôvodnenie. Zmena v ods. 6 § 8 je nevyhnutná z dôvodu odstránenia nadbytočnej požiadavky vzťahujúcej sa na text reklamy, ktorá sa nachádza na verejne prístupných miestach.
Zákon o štátnom jazyku v súčasnosti požaduje, aby v prípade použitia iných jazykov bol slovenský text umiestnený na prvom mieste, teda pred textom v cudzom jazyku. Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť zobraziť slovenské znenie na prvom mieste, čím sa umožňuje zvoliť ľubovoľné usporiadanie textov pri dvojjazyčných alebo viacjazyčných reklamách.
5. V čl. 1 sa za 20. bod návrhu zákona vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 8 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "(7) Povinnosť stanovená v ods. 6 sa nevzťahuje na obchodné meno, ochrannú známku, názov inštitúcie zapísaný alebo zaradený do registrov alebo zoznamov podľa zákonov platných v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte Európskej únie, alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a na použitie mena a priezviska, ktoré sú súčasťou nápisu, reklamy a oznamu určeného na informovanie verejnosti a na niektoré zaužívané výrazy v cudzom jazyku, ktoré sa zvyčajne používajú spolu s obchodnou značkou v texte reklám, sú známe najširšej verejnosti a sú súčasťou reklamy."
Odôvodňujem to tým, že v záujme zabezpečenie právnej istoty sa odporúča presunúť z metodického dokumentu Zásady vlády (vydaného v decembri 2009 k zákonu o štátnom jazyku) ustanovenie o výnimkách z povinnosti uvedenej v § 8 ods. 6 priamo do textu zákona, čím toto ustanovenie nadobudne právnu záväznosť a prispeje k odstráneniu nejasností, ktoré vznikali pri používaní štátneho jazyka v nápisoch, reklamách a oznamoch určených pre verejnosť. Výnimka sa týka uvádzania obchodného mena, ochrannej známky a vlastných mien, vrátane názvov inštitúcií, na ktoré sa povinnosť používať štátny jazyk zo zákona o štátnom jazyku nevzťahuje.
Súčasne sa zavádza ďalšia výnimka, a to v súvislosti s textom reklám, ktorá umožní, aby sa všeobecne známe a bežne používané cudzojazyčné výrazy, ktoré sa vo vedomí verejnosti spájajú s konkrétnou obchodnou značkou, nemuseli prekladať do slovenského jazyka. Na takéto prípady sa ustanovenie § 8 ods. 6 nebude vôbec vzťahovať, čo znamená, že zákon o štátnom jazyku nebude pri týchto výrazoch vyžadovať uvedenie ich slovenskej jazykovej verzie.
Toľko k predkladaným návrhom k pozmeňovaciemu návrhu k novele. Týmto by som chcel poďakovať aj ministrovi za súčinnosť, aj kolegom, jednak z klubu a kolegom z iných poslaneckých klubov.
Neodpustím si jednu poznámku, ja som sa pýtal predrečníka, pána poslanca Rafaja, ohľadom jeho jedenásteho prikázania, na čo som nedostal odpoveď. Ak by sa dalo, poprosil by som vás, ako sa dá zosmilniť štátny jazyk. A zároveň by som chcel povedať aj z tohto miesta, že činnosť ministerstva pri otvorení komunikácie s poslancami a osobná zainteresovanosť ministra pri riešení odstraňovania reštriktívnych vecí v zákone a zároveň jeho ochrana ako obyvateľov, tak aj štátneho jazyka, ako nášho národného kultúrneho dedičstva sa dostala na pôdu vecnosti, zdravého rozumu a myslím si, že zlatej strednej cesty k tomu, že sankcie v zákone zostávajú a budú sa uplatňovať v takej miere, aby nešikanovali národnostné menšiny, čo je súčasťou programového vyhlásenie vlády. Ďakujem.

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť. Pán poslanec Blanár, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Viskupič, to, čo ste teraz predviedli, môžeme nazvať, že to je vlastne novela novely, a možno by som viacej uvítal, keby ste, keďže ste v závere aj spomínali za súčinnosti pána ministra, poslancov a všetkým ďakujete, ako vám pomohli urobiť túto novelu, novely, ste rovno mohli odporučiť, že jednoducho nech sa zruší celý zákon.
Veď v podstate to, čo ste urobili, pomaličky ten zákon nemá žiadny zmysel. Toľko diskutované sankcie, ktoré ste okiadzali a ktoré ste napádali a hovorili ste, pritom žiadna sankcia nikdy nebola zaplatená alebo udelená a dnes hovoríte, že je to dobrý nástroj, ktorý treba nechať.
Samé protirečenie, pán poslanec a úprimne poviem, že ja by som nechcel odpovedať za pána poslanca Rafaja na to, že na to jedenáste prikázanie, ale to, čo ste urobili teraz, tak je v podstate by som povedal skôr demontáž podpory národného jazyka Slovenska. Pretože tu nejde o žiadne potláčanie jazykov národnostných menšín, to len zneužívajú politici maďarskej národnosti pre svoju politiku, pretože potrebujú z toho ťažiť. Ja to chápem, pretože sú čitateľní, ale nechápem vás.
Ďakujem.