9. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán Beblavý, veď viete, niekedy je to na pousmiatie, niekedy na plač, toto čo hovoríte. Ten môj chránenec je riadne zvolený predseda Súdnej rady Slovenskej republiky a má podporu 1 700 sudcov. Tento chránenec má právo na riadny výkon svojho mandátu, nesie, keďže je zvolený, zodpovednosť za sudcovský stav. Ak máte politické výhrady, tak ich, prosím pekne, neustále prezentujte a budem ich veľmi pozorne počúvať ja, aj náš klub, celý, vám viem zagarantovať. Celý problém je, že on je zvolený riadne, pán Beblavý, a vy ho chcete nekorektným, neprávnym spôsobom zlikvidovať ako takého s tým, že pravdepodobne vaše videnie reality považujete za jediné a za tých okolností vás to oprávňuje na to použiť akékoľvek prostriedky, pán Beblavý. To s uplatňovaním zákonnosti, vás ako právnik, dovoľte mi upozorniť, nemá ale absolútne nič spoločné.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, som rád, keďže sa jedná o právnu úpravu, ktorú ste predkladali v Národnej rade vy, že ste prítomná aj pri tejto rozprave.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už jeden z predrečníkov, a to pán predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviedol, že pán prezident využil právo veta aj v súvislosti s právnou úpravou, o ktorej má pán prezident pochybnosti či je, alebo nie je v súlade s ústavou. Ja by som vám chcel pripomenúť, panie poslankyne, páni poslanci, prvé a druhé čítanie zákona o Súdnej rade, kde sme počas rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v pléne, ako aj vo výboroch vám pripomínali, že právna úprava, ktorú ste navrhovali, vaša vláda a ktorú ste schválili v tejto Národnej rade, ktorú stoj čo stoj presadzovalo ministerstvo spravodlivosti bez ohľadu na následky, aby bola prijatá tak, ako prijatá nakoniec týmto parlamentom a vašou vládnou koalíciou bola, tak v súčasnosti jediné pozitívne, čo môžem konštatovať, že túto chybu si vládna koalícia, predpokladám aj podľa rokovania výborov a, dúfam, že aj podľa rokovania pléna, že túto chybu si vládna koalícia prizná. Aby to neostalo len tak bez povšimnutia, ja si vám dovolím pripomenúť, panie poslankyne, páni poslanci, akú právnu úpravu ste schválili. Pokiaľ si pamätáte, tak v zákone o Súdnej rade vláda navrhovala a bolo to aj schválené parlamentom, tzv. inkompatibilitu výkonu funkcie člena Súdnej rady a predsedu a podpredsedu súdu. Dokonca v právnej úprave, v ktorej ste navrhovali nielen inkompatibilitu, ale navrhovali ste aj zánik funkcie z dôvodu inkompatibility. Ako ste sa vysporiadali s intertemporalitou právnej normy, to znamená s jej vplyvom z hľadiska budúcnosti. Vysporiadali ste sa tak, že podľa prechodných ustanovení navrhovaného a schváleného § 30, člen Súdnej rady ustanovený do funkcie, ktorá sa od účinnosti tohto zákona stane nezlučiteľnou podľa uvedeného, je povinný do 30 dní od účinnosti zákona odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak mu funkcia člena Súdnej rady zanikne uplynutím tejto lehoty.
Prečo to hovorím? Pretože zase ide o ďalších ľudí, ktorí sa tejto vládnej koalícii nepáčili, táto vládna koalícia bola ochotná stoj čo stoj použiť akékoľvek právne prostriedky, akúkoľvek novelu zákona a až potom, nepočúvala ani opozíciu, ani odborné názory, ktoré sme tu v pléne a na výboroch dávali, a až potom ako návrh zákona vrátil pán prezident, sa, predpokladám, vládna koalícia prebudila, dúfam, ako šípková Ruženka a bude, dúfam, že hlasovať za vypustenie týchto protiústavných ustanovení zákona. Pripomínam, dámy a páni, že novela zákona o Súdnej rade mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, čo nie je neústavné, ale je netradičné a nie je dobré, pokiaľ zákonodarca neumožňuje v rámci určitej legisvakančnej lehoty dotknutým subjektom sa prispôsobiť a vysporiadať s novou právnou úpravou. A keďže má byť táto právna úprava účinná odo dňa vyhlásenia, tak odo dňa vyhlásenia, teda odo dňa účinnosti budú mať dotknuté subjekty, mali mať dotknuté subjekty, teda členovia Súdnej rady, ktorí súčasne vykonávajú funkciu predsedu súdu alebo podpredsedu súdu čas 30 dní lehotu na to, aby došlo k zániku jednej z týchto dvoch funkcií, aby odstránili dôvody nezlučiteľnosti, spomenutú inkompatibilitu. Aj v súvislosti s účinnosťou, ktorá mala nastať dňom vyhlásenia, ja si myslím, že je dobré, keď si Národná rada a hlavne vládna koalícia prizná, že takáto právna úprava bola šikanózna a takáto právna úprava bola nasmerovaná zase proti niektorým ľuďom, ktorí sa tejto vládnej koalícii nepáčia a ktorí v súčasnosti vykonávajú súbežne dve funkcie, funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu na strane jednej a funkciu člena Súdnej rady. Táto právna úprava, dámy a páni, tak ako aj uviedol pán prezident Slovenskej republiky, porušuje, podľa môjho názoru niekoľko článkov Ústavy Slovenskej republiky. V prvom rade ide o čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, podľa ods. 1 písm. a) ústavy, sú ďalšími členmi Súdnej rady ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Ďalej tento článok upravuje, a to v ods. 2, že za člena Súdnej rady možno, podľa ods. 1 b) až d) ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Ďalej čl. 141a v ods. 3 uvádza, že funkčné obdobie členov Súdnej rady je 5 rokov a v ods. 6 sa hovorí o podrobnostiach, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady, o jej pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy. Keď som uvádzal čl. 141a ods. 1 písm. a) ústavy, z toho jednoznačne vyplýva, že ďalšími členmi Súdnej rady sú ôsmi sudcovia volení sudcami Slovenskej republiky. Ústava, ktorá podľa môjho názoru, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností upravuje podmienky voliteľnosti za člena Súdnej rady neobmedzuje žiadneho sudcu v prístupe k tejto volenej funkcii. Dokonca by som si dovolil pripomenúť ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z., teda predmetného zákona, podľa ktorého, a toto ustanovenie, dámy a páni, sa nemení, môže byť za člena Súdnej rady zvolený každý sudca, každý sudca, ktorý ku dňu volieb do Súdnej rady vykonáva funkciu sudcu. To znamená, touto právnou úpravou, nielen, ktorú schválila Národná rada za účasti hlavne tejto vládnej koalície, porušujeme nielen predmetný článok ústavy, ktorý som uviedol, ale tým, že táto právna úprava je v rozpore aj s právnou úpravou upravenou v tom istom zákone, hoci tej istej sily, vzniká nejednoznačnosť právnej úpravy a napadnutý, alebo porušený môže byť aj čl. 1 ods. 1, podľa ktorého je Slovenská republika právny štát.
V dôvodovej správe, od ktorej, ja som veľmi rád, že páni predkladatelia alebo podporovatelia inkompatibility upúšťajú od nej, bolo uvedené, že zákonodarca je splnomocnený na prijatie takejto právnej úpravy obsiahnutej v zákone o Súdnej rade, novele zákona o Súdnej rade, ktorú vrátil pán prezident s pripomienkami, je splnomocnenie zákonodarcu takej úpravy, podľa ktorej pôsobnosť, organizácia a vzťah k orgánom správy súdnictva a sudcovskej samosprávy upraví zákon. Ja som ale presvedčený, že ústavodarca, podľa spomenutého čl. 141a ods. 6 ústavy nijako nesplnomocnil zákonodarcu na prijatie takej zákonnej úpravy, ktorá by podmienky uplatnenia pasívneho volebného práva u sudcov zužovala, ktorá by teda obmedzovala prístup sudcu, ktoréhokoľvek sudcu k funkcii člena Súdnej rady a takáto zákonná úprava, zavedená bez splnomocnenia ústavodarcom, výslovného splnomocnenia ústavodarcom je nad rámec ústavy a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru, dámy a páni, už som dnes spomínal čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej vykonávajú v Slovenskej republike súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Imanentným znakom aj právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 je nezávislosť súdnictva a sudcovská nezávislosť. Ja som presvedčený, že táto Národná rada za posledné obdobie zákonmi, ktoré schvaľuje a minimálne, ktoré prerokováva, tak spochybňuje princípy právneho štátu zásahmi, negatívnymi zásahmi do súdnictva. Spochybňuje to, že na Slovensku sú, alebo budú v budúcnosti nezávislé a nestranné súdy. Základné zásady nezávislosti súdnej moci prijaté Organizáciou spojených národov v roku 1985, ako aj postoje Rady Európy k súdnictvu, ktoré sú formulované v doporučení výboru ministrov Rady Európy č. 12/1994 zdôrazňujú nevyhnutnosť nezávislosti sudcov v procese rozhodovania, jednanie bez prítomnosti bez akéhokoľvek obmedzenia, nepatričného vplyvu, hrozieb priameho alebo nepriameho zasahovania. Dámy a páni, ako tomu možno chápať, keď táto vládna koalícia sa snaží bojovať už asi proti všetkému. Proti generálnemu prokurátorovi a každému kandidátovi, proti výkonu funkcie člena Súdnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Galbavý. Hm. Ako tomu možno rozumieť, keď táto vládna koalícia teda bojuje proti kandidátom na generálneho prokurátora, bojuje proti sudcom, ktorí súčasne vykonávajú aj funkciu predsedu súdu a člena Súdnej rady. Ako tomu možno rozumieť, keď táto vládna koalícia sa snaží rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. Pred chvíľou sme prerokovávali zákon o sudcoch a výberové komisie chcete obsadzovať vy na základe politických objednávok. Ako tomu možno rozumieť, keď inak ako tak, že ide o hrozby priame a nepriame zasahovanie zo strany exekutívy sa tomu rozumieť inak, dámy a páni, skutočne nedá. Keď hovoríme o nezávislosti súdnej moci a z hľadiska aj postavenia členov Súdnej rady dovolím si citovať napr. stanovisko č. 1 Poradnej rady európskych sudcov, ktoré odporúča, citujem: "Vychádzajúc z odporúčania európskej charty základné princípy štatútu sudcov sú ustanovené vo vnútroštátnych normách najvyššieho stupňa a ich pravidlá v normách aspoň na legislatívnej úrovni." Ja osobne som rád, že úprava súdnej rady je v právnej norme najvyššieho stupňa, najvyššej právnej sily, a to v Ústave Slovenskej republiky, kde jednoznačne špecifikuje presne postavenie člena Súdnej rady, podmienky jeho voliteľnosti k výkonu tejto funkcie a som rád, že možno už prevažujú hlasy o tom, že meniť túto úpravu zákonom, teda právnou normou nižšej právnej sily, nemožno. Podľa ďalšieho názoru, a to Benátskej komisie, uvedeného v správe nezávislosti súdneho systému, to len na doplnenie toho, citujem: "Tento prístup Benátska komisia, a to právnu úpravu v normách najvyššej právnej sily plne podporuje. Základné princípy garantujúce nezávislosť súdnictva by mali byť ustanovené v ústave alebo v texte rovnakej právnej sily." To je ďalší argument, na základe ktorého sa môžme oprieť o to, že princíp, postavenie a výkon funkcie a všetky náležitosti týkajúce sa Súdnej rady, výkonu jej členov, prístup k tejto volenej funkcii by mali byť upravené v ústave a všetky akékoľvek právne normy s tým súvisiace by s ňou mali byť v súlade. Osobne si myslím, že Národná rada schválením zákona o Súdnej rade a predmetnej inkompatibility obmedzila prístup menovaným sudcom aj k volenej a inej funkcii podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Funkciu člena Súdnej rady možno podľa môjho názoru určite a jednoznačne subsumovať pod pojem volenej a inej verejnej funkcie, a teda požíva ochranu podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Dovolím si len pripomenúť, že Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach výslovne uznal funkciu napr. rektora vysokej školy alebo predsedu Najvyššieho súdu za inú verejnú funkciu. Súčasťou obsahu práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je, aby orgány, majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu a pri ustanovovaní do funkcie, si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, alebo uľahčia, alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu alebo ustanovenie do funkcie niektorého uchádzača, tak tým porušia jeho právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Citujem z jedného nálezu Ústavného súdu a som presvedčený, že schválením takejto právnej normy, ktorá obmedzuje členov, pardon, ktorá obmedzuje určitú skupinu sudcov, obmedzila, alebo mohla obmedziť, pardon, vzhľadom na to, že právna úprava účinná nie je, mohla obmedziť prístup niektorým sudcom Slovenskej republiky, prístup k inej volenej funkcii, a to k funkcii člena Súdnej rady.
Dámy a páni, ja som už aj spomínal intertemporalitu a retroaktivitu právnej úpravy a v tejto súvislosti som spomínal prechodné ustanovenie novely zákona o Súdnej rade. Dovolím si citovať z jedného rozhodnutia Ústavného súdu, podľa ktorého s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv. Vo všeobecnom vyjadrení to znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Zo širšieho hľadiska túto požiadavku treba chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, to je do minulosti pred účinnosťou nového zákona. Táto požiadavka ako imanentná súčasť právnej istoty sa vzťahuje predovšetkým na základné práva a slobody, ktoré sú v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Jedným zo základných práv, spomenutých, je už právo spomenuté podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na prístup k verejnej alebo inej funkcii, volenej funkcii. Podľa môjho názoru v tomto prípade by sa posudzovanie konfliktu intertemporality malo riadiť hľadiskom proporcionality a malo by viesť k záveru, že o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušilo princíp právnej istoty, by mala práve rozhodnúť Národná rada. Stal sa ale opak, stret, časový stret právnych úprav bol vyriešený tak, že v lehote, v krátkej lehote od účinnosti, pardon, od vyhlásenia schváleného zákona, malo dôjsť k zániku funkcie člena Súdnej rady a to z dôvodu nekompatibility, ktorá už tento dôvod sama narúša, alebo porušuje jeden zo spomenutých citovaných článkov ústavy.
Z uvedeného dôvodu je možné skutočne sa nazdávať, že tak ako schválená právna úprava do istej miery porušuje ústavu v tom, že člen Súdnej rady alebo sudca má právo byť volený za člena Súdnej rady, čo mu garantuje Ústava Slovenskej republiky a naopak, čo ho obmedzuje schválený zákon o Súdnej rade. Na druhej strane ešte upravuje tie právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona tak, že v krátkej lehote, 30-dňovej lehote, výkon funkcie člena Súdnej rady zaniká z dôvodu neodstránenia inkompatibility výkonu funkcie člena Súdnej rady s funkciou predsedu alebo podpredsedu súdu.
Dámy a páni, dovolil som si citovať a spomenúť dôvody, podľa ktorých, podľa mňa usudzoval aj pán prezident, keď vrátil schválený zákon do Národnej rady Slovenskej republiky, a to najmä, čo sa týka pripomienok 1, 5 a 6. Dovolil som si vystúpiť práve kvôli tomu, aby tento zákon nebol opätovne prerokovaný bez povšimnutia, pretože na jednej strane sa teším, že koaliční kolegovia si priznajú chybu a odstránia právnu úpravu, ktorá je podľa môjho názoru v rozpore s ústavou, ale na druhej strane by som si dovolil to uviesť aj v tom kontexte, v ktorom koalícia v súčasnosti postupuje. Postupuje snahou bojovať proti každému v súdnictve, podriadiť si súdnu moc, zasahovať do nezávislosti súdnictva, rozhodovať o tom, kto v budúcnosti bude, alebo nebude sudcom. Jedno malé svetielko na konci tunela bude, pokiaľ body 1, 5 a 6, pripomienky pána prezidenta schválené budú, ale napriek tomu nemám v žiadnom prípade žiadne ilúzie o tom, že to s vládnou koalíciou a nezávislosťou súdnictva navzájom bude dobré. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec oceňujem tvoje vystúpenie a oceňujem najmä to, že si znova pripomenul pánom poslancom tie výhrady, ktoré sme mali k predloženému návrhu zákona ako opozícia v prvom aj v druhom čítaní. Národná rada má prijímať zákony, ktoré sú v prospech občanov, ale zákony, a tiež zákony, ktoré nie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Je veľmi dobré, že v našom právnom systéme máme brzdu, a tou brzdou je vlastne veto pána prezidenta, aby zákon, ktorý nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky mohol vrátiť na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Ja si myslím, že treba tieto pripomienky pána prezidenta skutočne rešpektovať a uvidíme, ukáže čas, či schválený zákon, lebo predpokladám, že zákon schválený bude, či prinesie v praxi to proklamované, ktoré pani ministerka ako predkladateľka návrhu zákona ním chcela dosiahnuť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem pánovi podpredsedovi za slovo. Vážené dámy, vážení páni, ja som rada, že tento bod nie je prerokovávaný bez povšimnutia, pretože je dobre si pripomenúť, čo je podstatou tohto návrhu a síce, že je to otvorenie Súdnej rady verejnej kontrole, že podstata tohto návrhu zákona je, aby sa ktokoľvek, či už občan alebo novinár alebo mimovládny sektor mohol ísť pozrieť ako rokuje Súdna rada, aby si ktokoľvek mohol pozrieť aj na internete, ako a na základe akej rozpravy Súdna rada rozhoduje o tom, kto bude sudca, kam bude sudca preložený a aký je kariérny rast sudcu. Pretože to sú vážne rozhodnutia, ktoré Súdna rada robí vo vzťahu k sudcom ako ústavným činiteľom a myslím si, že je dôležité, aby sme preto videli, akým spôsobom pracuje Súdna rada.
K téme nezlučiteľnosti chcem povedať dve poznámky. Za prvé chcem povedať, že ministerstvo spravodlivosti pri príprave týchto návrhov zákonov, ktoré momentálne predkladám v parlamente, nepracuje ako samostatný orgán, ktorý by sa s nikým neradil. Necháme si robiť aj oponentúry, právne analýzy, a to aj z právnických fakúlt. Jednou z tém, ku ktorým sme si nechali vypracovať právne analýzy aj z právnických fakúlt je téma nezlučiteľnosti funkcií Súdnej rady. Inak by som si nedovolila ten návrh predložiť. Ja si myslím, že vecne je riešenie nezlučiteľnosti predsedu súdu a člena Súdnej rady správna otázka. Vnímam opatrnosť poslancov pokiaľ ide o tento spôsob riešenia, ktorý je momentálne v schválenom návrhu zákona, a preto plne rešpektujem v tomto smere vôľu poslancov pokiaľ vo vzťahu k pripomienkam pána prezidenta pod bodom č. 1, 5 a 6 sa rozhodnú tieto pripomienky pána prezidenta schváliť. Robím to aj kvôli tomu, pretože považujem za kľúčové a mojím prvoradým cieľom je bez ďalšieho zdržovania prieťahov naozaj otvoriť rokovania Súdnej rady verejnosti. Je to naozaj podľa mojej mienky jeden z prvých a dôležitých krokov, aby aj tento vysoký ústavný orgán rokoval transparentne a nie za zatvorenými dverami.
Dovoľte mi pri tejto príležitosti povedať dve poznámky k rozprave, ktorá prebehla k tomuto bodu a síce k vystúpeniu pána poslanca Číža. Pán poslanec Číž sa dotkol možno ani nie tak prerokovávanej témy, ale v rámci toho sa dotkol aj otázky vzťahu ministerstva spravodlivosti, mojej osoby a predsedu Najvyššieho súdu a argumentoval tým, že bol riadne zvolený. Nikto nespochybňuje právoplatnosť zvolenia predsedu Najvyššieho súdu. Ale zároveň k tomu treba povedať, že je ľahko byť zvolený, keď si predtým obsadím orgán, ktorý ma volí. A síce v tomto prípade to bola Súdna rada. A to ste pripustili, páni poslanci, za stranu SMER tým, že ste pripustili, aby rezort spravodlivosti ovládol HZDS na čele s Mečiarom. Budem to pripomínať, pretože je to pravda.
Druhá téma, ktorá ma upútala, bola téma dobrých mravov. Pán poslanec Číž hovoril o dobrých mravoch a o politickej kultúre. Absolútne s ním súhlasím a vnímam dôležitosť slušnosti dobrých mravov a politickej kultúry vo vzťahu najvyšších ústavných pozícií vo vzťahu poslancov, vo vzťahu koalície a opozície a nemusíme navzájom súhlasiť, ale mali by sme sa rešpektovať navzájom. Ale, pokiaľ hovoríme o dobrých mravoch, v mojom vnímaní to má určitú hranicu. A prepáčte, pokiaľ, pokiaľ niekto sa kamaráti s mafiánom, pokiaľ niekto verejne klame a zneužíva svoju funkciu, môj rešpekt požívať nebude, pán poslanec Číž, pretože to považujem za rozpor s dobrými mravmi. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja by som chcel oceniť jedno a to, že pani ministerka podporila spomenuté pozmeňovacie návrhy, ktoré navrhol pán prezident z dôvodu, z dôvodu prípadnej neústavnosti schváleného znenia časti zákona o Súdnej rade, ale chcel by som povedať, že podľa toho ako vystupovala pani ministerka mne sa, mne sa k vyjadreniu: rešpektujem rozhodnutie poslancov skôr zdá, že by to malo byť synonymom, alebo skôr použité priznávam si chybu, pretože skutočne už nikto nemá pochybnosti o tom, že schválená právna úprava bola v rozpore s ústavou v tých veciach a ustanoveniach, o ktorých sme hovorili. A to len kvôli tomu, a dovolím si to zopakovať, že vládnej koalícii sa nepáčili možno ľudia, funkcie alebo čokoľvek, snažila sa zvýšiť moc v súdnictve a jedno oceňujem, že aspoň v tejto jednej veci ste nateraz ustúpili, bohužiaľ, v ostatných nie. Ďakujem.

Pani ministerka, na to, aby ste ospravedlnili, vám evidentne známe, veľmi nekorektné konanie, ktorého sa dopúšťate, ale aj vy, ale hlavne vaši kolegovia. Viete, Aristoteles kedysi povedal svojmu učiteľovi Platónovi, že amicus Platos es, magis veritas es, si priateľ Platón, ale pravda ešte väčší. Toto je motív, prečo poviem toto, čo poviem, pani ministerka, to zneužívanie toho mafiána a podobne z roku 1994, mimochodom, nepochybne bol by som rád, keby predseda Súdnej rady na Slovensku ani takýto telefonát nemal a dajme všetky vedľajšie okolnosti bokom. Len malý drobný detail. Teraz sme tu držali minútu ticha za pána poslanca Valku, za bývalého šéfa Ústavného súdu pána Valku. Len v novinách Sme, ktoré nie sú pravdepodobne naklonené Smeru, som čítal, že pán poslanec Valko, teda pán advokát Valko na jeho aute, ktoré poskytol mafiánovi, aby ušiel pred spravodlivosťou, ktorú vy máte hájiť, do Čiech. Neviem, či to je pravda, pani ministerka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hovorím. Hanebne... Nehovorte, prosím vás, pán predseda, nestrácajte dôstojnosť, pán predsedajúci.

Pani ministerka obvinila šéfa Súdnej rady o tom, že pán advokát má priateľa pána ministra, aj pani ministerku, Valko, ktorý poskytol auto mafiánovi, aby ušiel do Českej republiky. Môže sa s tým pani ministerka vysporiadať, keď takto nehorázne zneužíva ten fakt voči predsedovi Súdnej rady? Všetko, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 523/2004 Z. z. Tento návrh sa predkladá so zámerom zosúladiť právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov § 8a odseku 1 až 3 až 6 najneskôr k 1. januáru 2011, inak by dotáciu po 1. januári nebolo možné ministerstvo zdravotníctva poskytnúť. Ministerstvo poskytuje vo svojej pôsobnosti dotácie na podporu projektov výskumu vývoja aj účelové dotácie v oblasti zdravotnej starostlivosti. V predkladanom návrhu zákona ustanovuje ministerstvo podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií. Zákon obsahuje tiež ustanovenia o kontrole dodržiavania podmienok dotácie, ustanovenia o tom, že na poskytovanie dotácie sa vzťahujú aj ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, náležitosti žiadosti a náležitosti zmluvy o poskytnutie dotácie. Zakotvuje sa aj povinnosť ministerstva zverejňovať na svojom webovom sídle žiadosti o poskytnutej dotácii, zoznam žiadateľov, ktorým ministerstvo dotáciu poskytne a ďalšie informácie na zvýšenie transparentnosti pri poskytovaní dotácií. Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok. Vážený pán predsedajúci, páni poslanci, panie poslankyne, ďakujem pekne za podporu predloženého vládneho návrhu zákona.