9. schôdza

Pani poslankyňa Laššáková s faktickou poznámkou spolu s pánom poslancom Beblavým. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem ťa podporiť, pán poslanec, vo svojom vystúpení. Už pri prerokovaní návrhu zákona o Súdnej rade sme poukazovali na nedostatky a na problémy, ktoré tento zákon môže priniesť a som rada, že pán prezident návrh zákona vrátil. Apelujem preto na vás všetkých pánov poslancov, aby tie pripomienky pána prezidenta, ktoré dal k návrhu zákona, aby ste si ich pozorne prečítali a myslím, že buďme uvážliví pri rozhodovaní o tomto návrhu zákona, pretože evidentne, ako aj pán poslanec povedal, ale aj pri prvom a druhom čítaní o návrhu zákona bolo poukázané na retroaktivitu a na možné ústavné problémy, ktoré s týmto zákonom budú súvisieť. Ja osobne si myslím, že by sme tento návrh zákona opätovne nemali prijať. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne. Ja by som len dve vety chcel povedať. Prvá znie, že súhlasím, že treba veľmi dôsledne diskutovať o tej norme a byť otvorení aj voči odôvodnenej kritike, aj schválenej norme a myslím, že to preukáže aj parlament dnes, podľa toho ako sa postaví k pripomienkam prezidenta, alebo či sa k nim nepostaví paušálne odmietavo, čo si myslím, práve svedčí o tom, že to nie je žiadny valec, ale uvažujúci stroj. A druhá poznámka, čo by som povedal, pán poslanec Číž, že hoci vás obdivujem, lebo ste asi jeden z malého počtu poslancov, ktorý dokáže hovoriť ešte rýchlejšie ako ja v rozprave, tak ani tá rýchlosť, a tá razantnosť nedokáže zakryť to, že len jeden človek v tejto krajine za posledné roky brutálne znásilnil pani justíciu, ten človek sa volá Štefan Harabin a ten človek je váš chránenec a nič z toho, čo je v tom navrhovanom zákone, nielenže nie je ani znásilnením pani justície, ale nie dokonca ani jej obťažovaním. Je to naopak snaha o jej oslobodenie od, by som povedal, aspoň časti tých neželaných pozorností, ktoré sú jej dnes venované práve zo strany vášho chránenca. Ďakujem.

Pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. Vážený pán Beblavý, veď viete, niekedy je to na pousmiatie, niekedy na plač, toto čo hovoríte. Ten môj chránenec je riadne zvolený predseda Súdnej rady Slovenskej republiky a má podporu 1 700 sudcov. Tento chránenec má právo na riadny výkon svojho mandátu, nesie, keďže je zvolený, zodpovednosť za sudcovský stav. Ak máte politické výhrady, tak ich, prosím pekne, neustále prezentujte a budem ich veľmi pozorne počúvať ja, aj náš klub, celý, vám viem zagarantovať. Celý problém je, že on je zvolený riadne, pán Beblavý, a vy ho chcete nekorektným, neprávnym spôsobom zlikvidovať ako takého s tým, že pravdepodobne vaše videnie reality považujete za jediné a za tých okolností vás to oprávňuje na to použiť akékoľvek prostriedky, pán Beblavý. To s uplatňovaním zákonnosti, vás ako právnik, dovoľte mi upozorniť, nemá ale absolútne nič spoločné.

Pán poslanec Madej.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, som rád, keďže sa jedná o právnu úpravu, ktorú ste predkladali v Národnej rade vy, že ste prítomná aj pri tejto rozprave.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už jeden z predrečníkov, a to pán predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviedol, že pán prezident využil právo veta aj v súvislosti s právnou úpravou, o ktorej má pán prezident pochybnosti či je, alebo nie je v súlade s ústavou. Ja by som vám chcel pripomenúť, panie poslankyne, páni poslanci, prvé a druhé čítanie zákona o Súdnej rade, kde sme počas rokovania Národnej rady Slovenskej republiky v pléne, ako aj vo výboroch vám pripomínali, že právna úprava, ktorú ste navrhovali, vaša vláda a ktorú ste schválili v tejto Národnej rade, ktorú stoj čo stoj presadzovalo ministerstvo spravodlivosti bez ohľadu na následky, aby bola prijatá tak, ako prijatá nakoniec týmto parlamentom a vašou vládnou koalíciou bola, tak v súčasnosti jediné pozitívne, čo môžem konštatovať, že túto chybu si vládna koalícia, predpokladám aj podľa rokovania výborov a, dúfam, že aj podľa rokovania pléna, že túto chybu si vládna koalícia prizná. Aby to neostalo len tak bez povšimnutia, ja si vám dovolím pripomenúť, panie poslankyne, páni poslanci, akú právnu úpravu ste schválili. Pokiaľ si pamätáte, tak v zákone o Súdnej rade vláda navrhovala a bolo to aj schválené parlamentom, tzv. inkompatibilitu výkonu funkcie člena Súdnej rady a predsedu a podpredsedu súdu. Dokonca v právnej úprave, v ktorej ste navrhovali nielen inkompatibilitu, ale navrhovali ste aj zánik funkcie z dôvodu inkompatibility. Ako ste sa vysporiadali s intertemporalitou právnej normy, to znamená s jej vplyvom z hľadiska budúcnosti. Vysporiadali ste sa tak, že podľa prechodných ustanovení navrhovaného a schváleného § 30, člen Súdnej rady ustanovený do funkcie, ktorá sa od účinnosti tohto zákona stane nezlučiteľnou podľa uvedeného, je povinný do 30 dní od účinnosti zákona odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak mu funkcia člena Súdnej rady zanikne uplynutím tejto lehoty.
Prečo to hovorím? Pretože zase ide o ďalších ľudí, ktorí sa tejto vládnej koalícii nepáčili, táto vládna koalícia bola ochotná stoj čo stoj použiť akékoľvek právne prostriedky, akúkoľvek novelu zákona a až potom, nepočúvala ani opozíciu, ani odborné názory, ktoré sme tu v pléne a na výboroch dávali, a až potom ako návrh zákona vrátil pán prezident, sa, predpokladám, vládna koalícia prebudila, dúfam, ako šípková Ruženka a bude, dúfam, že hlasovať za vypustenie týchto protiústavných ustanovení zákona. Pripomínam, dámy a páni, že novela zákona o Súdnej rade mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, čo nie je neústavné, ale je netradičné a nie je dobré, pokiaľ zákonodarca neumožňuje v rámci určitej legisvakančnej lehoty dotknutým subjektom sa prispôsobiť a vysporiadať s novou právnou úpravou. A keďže má byť táto právna úprava účinná odo dňa vyhlásenia, tak odo dňa vyhlásenia, teda odo dňa účinnosti budú mať dotknuté subjekty, mali mať dotknuté subjekty, teda členovia Súdnej rady, ktorí súčasne vykonávajú funkciu predsedu súdu alebo podpredsedu súdu čas 30 dní lehotu na to, aby došlo k zániku jednej z týchto dvoch funkcií, aby odstránili dôvody nezlučiteľnosti, spomenutú inkompatibilitu. Aj v súvislosti s účinnosťou, ktorá mala nastať dňom vyhlásenia, ja si myslím, že je dobré, keď si Národná rada a hlavne vládna koalícia prizná, že takáto právna úprava bola šikanózna a takáto právna úprava bola nasmerovaná zase proti niektorým ľuďom, ktorí sa tejto vládnej koalícii nepáčia a ktorí v súčasnosti vykonávajú súbežne dve funkcie, funkciu predsedu alebo podpredsedu súdu na strane jednej a funkciu člena Súdnej rady. Táto právna úprava, dámy a páni, tak ako aj uviedol pán prezident Slovenskej republiky, porušuje, podľa môjho názoru niekoľko článkov Ústavy Slovenskej republiky. V prvom rade ide o čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, podľa ods. 1 písm. a) ústavy, sú ďalšími členmi Súdnej rady ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Ďalej tento článok upravuje, a to v ods. 2, že za člena Súdnej rady možno, podľa ods. 1 b) až d) ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Ďalej čl. 141a v ods. 3 uvádza, že funkčné obdobie členov Súdnej rady je 5 rokov a v ods. 6 sa hovorí o podrobnostiach, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady, o jej pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy. Keď som uvádzal čl. 141a ods. 1 písm. a) ústavy, z toho jednoznačne vyplýva, že ďalšími členmi Súdnej rady sú ôsmi sudcovia volení sudcami Slovenskej republiky. Ústava, ktorá podľa môjho názoru, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností upravuje podmienky voliteľnosti za člena Súdnej rady neobmedzuje žiadneho sudcu v prístupe k tejto volenej funkcii. Dokonca by som si dovolil pripomenúť ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 185/2002 Z. z., teda predmetného zákona, podľa ktorého, a toto ustanovenie, dámy a páni, sa nemení, môže byť za člena Súdnej rady zvolený každý sudca, každý sudca, ktorý ku dňu volieb do Súdnej rady vykonáva funkciu sudcu. To znamená, touto právnou úpravou, nielen, ktorú schválila Národná rada za účasti hlavne tejto vládnej koalície, porušujeme nielen predmetný článok ústavy, ktorý som uviedol, ale tým, že táto právna úprava je v rozpore aj s právnou úpravou upravenou v tom istom zákone, hoci tej istej sily, vzniká nejednoznačnosť právnej úpravy a napadnutý, alebo porušený môže byť aj čl. 1 ods. 1, podľa ktorého je Slovenská republika právny štát.
V dôvodovej správe, od ktorej, ja som veľmi rád, že páni predkladatelia alebo podporovatelia inkompatibility upúšťajú od nej, bolo uvedené, že zákonodarca je splnomocnený na prijatie takejto právnej úpravy obsiahnutej v zákone o Súdnej rade, novele zákona o Súdnej rade, ktorú vrátil pán prezident s pripomienkami, je splnomocnenie zákonodarcu takej úpravy, podľa ktorej pôsobnosť, organizácia a vzťah k orgánom správy súdnictva a sudcovskej samosprávy upraví zákon. Ja som ale presvedčený, že ústavodarca, podľa spomenutého čl. 141a ods. 6 ústavy nijako nesplnomocnil zákonodarcu na prijatie takej zákonnej úpravy, ktorá by podmienky uplatnenia pasívneho volebného práva u sudcov zužovala, ktorá by teda obmedzovala prístup sudcu, ktoréhokoľvek sudcu k funkcii člena Súdnej rady a takáto zákonná úprava, zavedená bez splnomocnenia ústavodarcom, výslovného splnomocnenia ústavodarcom je nad rámec ústavy a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru, dámy a páni, už som dnes spomínal čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej vykonávajú v Slovenskej republike súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Imanentným znakom aj právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 je nezávislosť súdnictva a sudcovská nezávislosť. Ja som presvedčený, že táto Národná rada za posledné obdobie zákonmi, ktoré schvaľuje a minimálne, ktoré prerokováva, tak spochybňuje princípy právneho štátu zásahmi, negatívnymi zásahmi do súdnictva. Spochybňuje to, že na Slovensku sú, alebo budú v budúcnosti nezávislé a nestranné súdy. Základné zásady nezávislosti súdnej moci prijaté Organizáciou spojených národov v roku 1985, ako aj postoje Rady Európy k súdnictvu, ktoré sú formulované v doporučení výboru ministrov Rady Európy č. 12/1994 zdôrazňujú nevyhnutnosť nezávislosti sudcov v procese rozhodovania, jednanie bez prítomnosti bez akéhokoľvek obmedzenia, nepatričného vplyvu, hrozieb priameho alebo nepriameho zasahovania. Dámy a páni, ako tomu možno chápať, keď táto vládna koalícia sa snaží bojovať už asi proti všetkému. Proti generálnemu prokurátorovi a každému kandidátovi, proti výkonu funkcie člena Súdnej rady... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec Galbavý, nezabávajte pánov poslancov.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Galbavý. Hm. Ako tomu možno rozumieť, keď táto vládna koalícia teda bojuje proti kandidátom na generálneho prokurátora, bojuje proti sudcom, ktorí súčasne vykonávajú aj funkciu predsedu súdu a člena Súdnej rady. Ako tomu možno rozumieť, keď táto vládna koalícia sa snaží rozhodovať o tom, kto bude a kto nebude sudcom. Pred chvíľou sme prerokovávali zákon o sudcoch a výberové komisie chcete obsadzovať vy na základe politických objednávok. Ako tomu možno rozumieť, keď inak ako tak, že ide o hrozby priame a nepriame zasahovanie zo strany exekutívy sa tomu rozumieť inak, dámy a páni, skutočne nedá. Keď hovoríme o nezávislosti súdnej moci a z hľadiska aj postavenia členov Súdnej rady dovolím si citovať napr. stanovisko č. 1 Poradnej rady európskych sudcov, ktoré odporúča, citujem: "Vychádzajúc z odporúčania európskej charty základné princípy štatútu sudcov sú ustanovené vo vnútroštátnych normách najvyššieho stupňa a ich pravidlá v normách aspoň na legislatívnej úrovni." Ja osobne som rád, že úprava súdnej rady je v právnej norme najvyššieho stupňa, najvyššej právnej sily, a to v Ústave Slovenskej republiky, kde jednoznačne špecifikuje presne postavenie člena Súdnej rady, podmienky jeho voliteľnosti k výkonu tejto funkcie a som rád, že možno už prevažujú hlasy o tom, že meniť túto úpravu zákonom, teda právnou normou nižšej právnej sily, nemožno. Podľa ďalšieho názoru, a to Benátskej komisie, uvedeného v správe nezávislosti súdneho systému, to len na doplnenie toho, citujem: "Tento prístup Benátska komisia, a to právnu úpravu v normách najvyššej právnej sily plne podporuje. Základné princípy garantujúce nezávislosť súdnictva by mali byť ustanovené v ústave alebo v texte rovnakej právnej sily." To je ďalší argument, na základe ktorého sa môžme oprieť o to, že princíp, postavenie a výkon funkcie a všetky náležitosti týkajúce sa Súdnej rady, výkonu jej členov, prístup k tejto volenej funkcii by mali byť upravené v ústave a všetky akékoľvek právne normy s tým súvisiace by s ňou mali byť v súlade. Osobne si myslím, že Národná rada schválením zákona o Súdnej rade a predmetnej inkompatibility obmedzila prístup menovaným sudcom aj k volenej a inej funkcii podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Funkciu člena Súdnej rady možno podľa môjho názoru určite a jednoznačne subsumovať pod pojem volenej a inej verejnej funkcie, a teda požíva ochranu podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Dovolím si len pripomenúť, že Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach výslovne uznal funkciu napr. rektora vysokej školy alebo predsedu Najvyššieho súdu za inú verejnú funkciu. Súčasťou obsahu práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy je, aby orgány, majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu a pri ustanovovaní do funkcie, si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, alebo uľahčia, alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu alebo ustanovenie do funkcie niektorého uchádzača, tak tým porušia jeho právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Citujem z jedného nálezu Ústavného súdu a som presvedčený, že schválením takejto právnej normy, ktorá obmedzuje členov, pardon, ktorá obmedzuje určitú skupinu sudcov, obmedzila, alebo mohla obmedziť, pardon, vzhľadom na to, že právna úprava účinná nie je, mohla obmedziť prístup niektorým sudcom Slovenskej republiky, prístup k inej volenej funkcii, a to k funkcii člena Súdnej rady.
Dámy a páni, ja som už aj spomínal intertemporalitu a retroaktivitu právnej úpravy a v tejto súvislosti som spomínal prechodné ustanovenie novely zákona o Súdnej rade. Dovolím si citovať z jedného rozhodnutia Ústavného súdu, podľa ktorého s inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv. Vo všeobecnom vyjadrení to znamená, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Zo širšieho hľadiska túto požiadavku treba chápať tak, že je neprípustné odňať nadobudnuté práva, resp. ich obmedziť ex tunc, to je do minulosti pred účinnosťou nového zákona. Táto požiadavka ako imanentná súčasť právnej istoty sa vzťahuje predovšetkým na základné práva a slobody, ktoré sú v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Jedným zo základných práv, spomenutých, je už právo spomenuté podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na prístup k verejnej alebo inej funkcii, volenej funkcii. Podľa môjho názoru v tomto prípade by sa posudzovanie konfliktu intertemporality malo riadiť hľadiskom proporcionality a malo by viesť k záveru, že o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušilo princíp právnej istoty, by mala práve rozhodnúť Národná rada. Stal sa ale opak, stret, časový stret právnych úprav bol vyriešený tak, že v lehote, v krátkej lehote od účinnosti, pardon, od vyhlásenia schváleného zákona, malo dôjsť k zániku funkcie člena Súdnej rady a to z dôvodu nekompatibility, ktorá už tento dôvod sama narúša, alebo porušuje jeden zo spomenutých citovaných článkov ústavy.
Z uvedeného dôvodu je možné skutočne sa nazdávať, že tak ako schválená právna úprava do istej miery porušuje ústavu v tom, že člen Súdnej rady alebo sudca má právo byť volený za člena Súdnej rady, čo mu garantuje Ústava Slovenskej republiky a naopak, čo ho obmedzuje schválený zákon o Súdnej rade. Na druhej strane ešte upravuje tie právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona tak, že v krátkej lehote, 30-dňovej lehote, výkon funkcie člena Súdnej rady zaniká z dôvodu neodstránenia inkompatibility výkonu funkcie člena Súdnej rady s funkciou predsedu alebo podpredsedu súdu.
Dámy a páni, dovolil som si citovať a spomenúť dôvody, podľa ktorých, podľa mňa usudzoval aj pán prezident, keď vrátil schválený zákon do Národnej rady Slovenskej republiky, a to najmä, čo sa týka pripomienok 1, 5 a 6. Dovolil som si vystúpiť práve kvôli tomu, aby tento zákon nebol opätovne prerokovaný bez povšimnutia, pretože na jednej strane sa teším, že koaliční kolegovia si priznajú chybu a odstránia právnu úpravu, ktorá je podľa môjho názoru v rozpore s ústavou, ale na druhej strane by som si dovolil to uviesť aj v tom kontexte, v ktorom koalícia v súčasnosti postupuje. Postupuje snahou bojovať proti každému v súdnictve, podriadiť si súdnu moc, zasahovať do nezávislosti súdnictva, rozhodovať o tom, kto v budúcnosti bude, alebo nebude sudcom. Jedno malé svetielko na konci tunela bude, pokiaľ body 1, 5 a 6, pripomienky pána prezidenta schválené budú, ale napriek tomu nemám v žiadnom prípade žiadne ilúzie o tom, že to s vládnou koalíciou a nezávislosťou súdnictva navzájom bude dobré. Ďakujem pekne.