9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi ma mrzí, že od začiatku, od kedy sme začali komunikovať túto reformu verejnoprávnych médií, tak stále počúvame zo strany opozície len to, ako to nepôjde, čo nebudeme robiť, čo nebude fungovať, že nebudeme voliť, že sa nebude vysielať, proste, stále tu sú na stole nejaké katastrofické scenáre, čo všetko nebude fungovať, ale počas celého obdobia som nezaznamenala jediný pokus zo strany opozície diskutovať o tom ako by to mohlo ísť. Čiže, stále počúvame ako sa niečo nedá a dôvody prečo niečo nejde a nie hľadanie spôsobu ako by to mohlo ísť. Napriek tomu, že minister k tomu viackrát vyzýval, nikto z opozície diskutovať neprišiel. A v tomto duchu ste pokračovali aj vy, pán kolega, pán poslanec Jarjabek, že ste opäť v tejto vašej reči rozprávali o tom ako niečo nepôjde. Veľmi ma to mrzí, pretože si myslím, že táto téma si zaslúžila, naozaj, trošku väčšiu koordináciu a, naozaj, sme tu nemuseli vidieť len tie stranícke tričká, ale, naozaj, dalo sa tu zaspolupracovať. Ďalej ste spomínali, že a teda naozaj s veľmi smutným výrazom tváre ste spomínali to, že ako v tom zákone, preboha, nie je vidno čo sa bude vysielať. No, hádam, len zákon nemá riešiť to, čo sa bude vysielať. Tento zákon predsa definuje rámce, definuje pravidlá, definuje prostredie a nie to, čo sa bude vysielať. No, ja dúfam, že v tom zákone ste to ani nehľadali. Ďalej počúvame o tom, že chceme zlikvidovať duálny systém a chceme zlikvidovať verejnoprávne médiá. Potom následne počúvame, že sa chceme zmocniť verejnoprávnych médií. Veď to nejde dokopy. Načo budeme likvidovať niečo, čoho sa chceme zmocniť, veď toto už je samé protirečenie si z vašej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne za diskusné príspevky. Pán poslanec Krnáč, pán prezident nevrátil návrh zákona, pretože sa mu páčil. Pán poslanec Viskupič, podobné argumenty som počul vtedy, keď sa chcela predávať novostavba budovy Slovenského národného divadla, no, a som presvedčený, že keby bolo toto zoskupenie súčasné, ktoré existuje, tak by tá novostavba Slovenského národného divadla bola už dávno predaná. Bolo by to jednoducho výhodné pre vás a mali by ste všetky argumenty preto, aby ste zdôvodnili, že sa to inak nedá. Dalo sa, hej. Pán poslanec Galbavý, no, vy ma, skutočne, ničím neprekvapujete, lebo vám je to jednoducho jedno. Vám je to, a ešte pôjdem ďalej, vám je, totižto, všetko jedno. No a, pani poslankyňa Kiššová, no, naozaj, sa tu stretneme o rok. A budeme si tu hovoriť, čo sa podarilo a čo sa nepodarilo. A ja všetky, žiadne z tých slov nezoberiem späť a ja, skutočne, budem strašne rád, keď mi dokážete, že nemal som pravdu a funguje tá televízia skvele, funguje ten rozhlas skvele, ale vy o rok poviete, že je to začiatok reformy a tie ďalšie reformné kroky prídu a takto budete o tej reforme hovoriť desať rokov, kým to úplne zlikvidujete celé. A to je podstatné a to je najpodstatnejšie z tej vašej reformy, že tá reforma nemá koniec. Ona začiatok má, začiatok je deštrukcia, ale koniec žiadny nevidíte ani vy, preto lebo o ňom nehovoríte, neviete hovoriť inak ako o začiatku reformy. Povedzte mi, čo je na jej konci. (Potlesk.)

Ďakujem pán predsedajúci, dámy a páni, vyjadrím sa stručne k tomu, čo zaznelo. A na začiatok k tomu, že pán prezident si uplatnil svoje právo veta a chcem uviesť, čo ja považujem za podstatné v jeho stanovisku. Odcitujem, pán prezident vo svojom stanovisku totiž uvádza nasledovné: "Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila." S tým, že navrhuje zmeny, z ktorých ani jedna nie je zásadná. Toto ja považujem za najpodstatnejšie v rámci dnešnej témy. Žiadna alebo žiaden z návrhov, ktoré predkladá pán prezident, samozrejme, to rešpektujem, nie je zásadného charakteru a žiaden z týchto návrhov, dokonca ani nezohľadňuje tie pozmeňovacie návrhy opozície, ktoré zaznievali v rozprave v predchádzajúcich čítaniach k tomuto zákonu, čo chápem, že v radoch niektorých opozičných rečníkov môže vyvolávať určitú nervozitu. Inými slovami, pán prezident síce návrh zákona vrátil, ale v texte svojho stanoviska vyjadruje podporu začiatku reformy verejnoprávnych médií. Za, zámerne hovorím o začiatku, pretože ďalšie kroky budú nasledovať. Povedzme si teraz reálne, aká je momentálne situácia predovšetkým v Slovenskej televízii, v tej inštitúcii, ktorú ste nám v takomto stave, páni z opozície, zanechali. Nie z hľadiska riadenia, nato ste tam mali svojich ľudí, ako o tom vypovedajú vyjadrenia vašich čelných politikov, či už vo vedení alebo v Rade STV. Šialené zadlžovanie, údajné podpisovanie nevýhodných zmlúv na poslednú chvíľu, pohľadávky voči Towercomu, ktoré ohrozujú ďalšiu existenciu, fatálne ohrozujú ďalšiu existenciu Slovenskej televízie, dokonca až tak, že dnes už na portáloch aj viacerí významní slovenskí herci sa vyjadrujú k tejto téme a búria sa voči situácii v Slovenskej televízii a žiadajú jej očistu. Toto, páni, nie je naša zodpovednosť, to je zodpovednosť, ktorú preberáme po vás.
A, pán Jarjabek, škoda, že ste sa takto zásadne nevyjadrovali k tejto téme možno aj roky dozadu aj s konkrétnymi návrhmi, ktoré ste v rámci vládnej koalície vašej mohli presadiť, pretože vy sa, naozaj, tejto téme venujete roky, čo ja akceptujem. A koniec koncov, niektoré vaše názory sú, naozaj, správne. Problém je v tom, že vy ste tú zodpovednosť neprebrali a áno, ja to tu hovorím na tomto mieste, ja ju preberám a som ochotný znášať dôsledky, za kroky, ktoré navrhujem, pretože to si myslím, že by mal zodpovedný politik robiť. To je možno rozdiel medzi nami a vami. Potom tá diskusia, naozaj, vyzerá tak, že ja som žiadne argumenty nepočul, počul som len téma platu. Čo, naozaj, musím povedať, že je smiešne. Kolegovia sa naozaj vyjadrili, my nechceme za šéfa tejto inštitúcie bezdomovca, ale, naozaj, chceme čo možno najlepšieho manažéra. Samozrejme, tá diskusia o tej výške platu je legitímna a môže prebiehať a môžme sa baviť, aká má byť tá výška. To, čo ale navrhuje pán prezident považujem za neadekvátne, pretože je to dokonca o tretinu menej, ako majú súčasní generálni riaditelia. Pričom zodpovednosť generálneho riaditeľa RTS bude podstatne väčšia a dúfam, že nielen zodpovednosť, ale aj kompetentnosť.
A hovoriť o platoch vo vašom prípade, keď postupne sa objavujú informácie koľko zarábali vaši manažéri v štátnych podnikoch, sa mi, naozaj, nezdá celkom korektné. Ale opakujem, téma je legitímna, je to právo poslancov, aby rozhodli, aby sa k tejto téme vyjadrili. A teraz ešte jedna vec. Ja chápem, že sa vám ťažko vyjadruje k tejto téme, aj k návrhu, ktorý predkladáme, pretože je verejným tajomstvom, že vy ste a pán exminister mal podobné zámery, problém je ten, že ste ich oficiálne nenavrhli a nepresadili. Inými slovami, neboli ste ochotní prebrať zodpovednosť za riešenie katastrofálnej situácie v médiách verejnej služby. Opakujem, to je ten rozdiel medzi nami a vami. Ak by sme chceli ohrozovať, alebo likvidovať, nedajbože, verejnoprávne médiá alebo duálny systém na Slovensku, tak, dámy a páni z opozície, mali by sme jednoduché východisko, resp. aj ja konkrétne. Nemusel by som urobiť nič. Tá situácia je taká vážna, že, naozaj, tu hovoríme o niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch a ak nebudeme konať, tak reálne tu hrozí úplný rozvrat duálneho systému. Hovorím to s plnou vážnosťou.
Takže, naozaj, nás nepodozrievajte z toho, že by sme chceli robiť kroky v neprospech ďalšej budúcnosti verejnoprávnych médií, pretože tie fakty sú úplne jednoznačné. Sú úplne jednoznačné a práve preto si myslím, že po pätnástich rokoch treba dať konečne šancu koncepčnému návrhu riešenia súčasnej, ale už dlhodobo trvajúcej krízy médií verejnej služby. Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby ste takémuto koncepčnému návrhu, ktorý je prvým krokom v plánovanej reforme médií verejne služby dali šancu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, vážený pán minister, no, nepočúvalo sa vaše vystúpenie ľahko, ale ešte furt zostávam v pozícii, že ide vám o to, čo ste pred tým demonštrovali, ako, ako, ako moderátor, teda ako človek, ktorý bol hlasom verejnosti. Takáto dezinterpretácia stanoviska prezidenta, ktoré som poslal, je náležitá a škoda, že zaznela z vašich úst takto, len pre zaujímavosť skúsim uviesť, o čom hovorí pán prezident vo svojom stanovisku veľmi krátko. Poslanie, úlohy a hlavná činnosť rozhlasu a televízie sú takmer totožné s poslaním, ktorý bol v doterajších právnych predpisoch. Zákonná úprava podnikania rozhlasu a televízie v § 6 je rovnaká ako zákonná úprava podnikania rozhlasu a televízie doteraz. Rovnako ako financovanie je totožné ako doteraz v tomto zákone, pán minister, ďalej hovorí, že, ale schváleným zákonom sa len menia orgány rozhlasu a televízie a ich zloženie a proces ustanovovania členov rady rozhlasu a televízie. V nadväznosti takto sa ustanovuje mechanizmus výkonu funkcie generálneho riaditeľa, ktorého zhodou okolností tak bude úplne divne navrhovať predseda parlamentu. A ďalej pán prezident hovorí: "Vzhľadom na uvedené mám vážne pochybnosti o nevyhnutnosti zriadenia Rozhlasu a televízie Slovenska v tomto zákone a o účele takejto zákonnej úpravy. V schválenom zákone sa systémovo nerieši poskytovanie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vrátane financovania inštitúcie, ktorá tieto služby poskytuje." V tejto súvislosti, pán minister, o nič inom nehovorím, len o tom, že v týchto podmienkach ide iba o bezprecedentné politické ovládnutie verejnoprávneho mediálneho priestoru, a preto aj sem sa koncentruje ťažisko našich vystúpení. Pán minister, nerešpektujete doteraz dosiahnutý stav spoločného politického kontrolovania mechanizmu výkonu verejnoprávneho vysielania, doterajšie mechanizmy tvorby... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, no, v prvom rade, pán minister, som rád, že ste prebrali osobnú zodpovednosť za fungovanie budúcej televízie a budúceho rozhlasu, osobnú zodpovednosť aj so všetkými následkami, ktoré z toho vyplývajú a, myslím si, že nie politicky, ale vo vašom prípade aj profesne. Lebo, vy nie ste politický nominant v rámci tejto debaty a v rámci tejto témy, vy ste človek profesie, ktorý by mal vedieť o čom hovorí. O tom bude moja druhá poznámka. Ja som sa vás niekoľkokrát pýtal aj v diskusných reláciách, akú vy máte predstavu o fungovaní verejnoprávneho priestoru, o fungovaní verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Ani raz ste mi neodpovedali, pán minister. Pýtal som sa vás či slabá, či silná televízia, či rozhlas. Vy veľmi dobre viete o čom hovorím, skutočne veľmi dobre viete o čom hovorím. Jeden jedinýkrát ste mi neodpovedali, tak ako ste mi neodpovedali na otázku, prečo chcete tieto dve inštitúcie spájať. No, a stále rozprávate to isté, od prvého čítania po teraz. Stále rozprávate tie isté vety, tie isté spojenia viet, len nič o obsahu tohto zákona a o istej predstave jeho naplnenia. A to je pre mňa veľké sklamanie.

Ja som chcel povedať, to čo povedal pán Jarjabek, že som rád, že pán minister, ktorý prišiel z tohto prostredia, berie na svoju zodpovednosť, keď to nebude. Mne vadí na tej celej záležitosti, lebo však treba niečo so Slovenskou televíziou, so Slovenským rozhlasom robiť, o tom nikto nepochybuje, tá zadlženosť je a bude ďalej. Ja som čakal, že bude spravená jedna seriózna analýza, čo bude odstupné, čo budú proste veci, ktoré sú staré dlžoby, ako sa celá táto záležitosť bude v prvom kole riešiť a pripraví sa celá záležitosť, ktorá by mala byť trebárs k 1. 1. 2012. Pán Krajcer, ja som presvedčený ako 66-ročný človek a dlhoročný riaditeľ, že keby som akokoľvek chcel túto celú záležitosť riešiť, tak k strate sa alebo k nule dostanem za dva roky, alebo, samozrejme, budete musieť zvýšiť koncesné poplatky a budete musieť riešiť veci, pretože žiadnu analýzu, pozrel som si, ja som sa na to díval nie z hľadiska politického, ale z hľadiska ekonomického, čo budú, aké programy budete, aké veci budete mať, akými vecami sa vysporiadate. Ale keď ste toto celé povedali, to čo ste tu na záver povedali, že beriete politickú zodpovednosť, keď tento hybrid, ktorý vznikne, ja netvrdím, že to nefunguje niekde, proste, že nebude ku koncu roka stratový. Ja budem rád, keď v roku 2013 sa dostane táto zložka, tak ako je postavená, na nulu. A pokiaľ sa týka, vôbec ma neprekvapuje, alebo vôbec by som nebazíroval na plate na manažmentu, pokiaľ je schopný tento manažment vykorčuľovať z celej tejto záležitosti, ale jednoducho zo skúsenosti mojej praktickej, že celý život som robil riaditeľa, viem ako sa odstraňujú straty a ešte tobôž vo verejnoprávnych inštitúciách. Ďakujem pekne.

Dámy a páni... (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

V rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

74. HRUŠOVSKÝ:

Páni poslanci! Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 125 za návrh, 1 proti, 7 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.

Prosím, ďalší návrh.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výbormi do 27. januára a gestorskému výboru do 31. januára 2011.

Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.