9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. V prvom rade musím povedať, že ma veľmi mrzí, že pri tak dôležitej reforme, akou je táto, je dominantnou argumentáciou alebo dominantným problémom opozície plat generálneho riaditeľa. Naozaj si myslím, že si toto nezaslúži také oklieštenie na túto tému, pretože si myslím, že sme mohli fakticky diskutovať o podstatne dôležitejších veciach. Pán kolega Maďarič povedal, že vytiahol z mojej diskusie na výbore jednu vetu, ktorú naozaj veľmi skreslil, preto by som rada uviedla veci na správnu mieru. Ja som hovorila o tom na výbore, že výška platu, ktorá je definovaná v tomto zákone, sa môže zdať niekomu vysoká a niekomu sa môže zdať nízka. Naozaj, je to vec diskusie. Môžeme to porovnať na jednej strane s nejakým vysoko kvalitným manažérom v komerčnej sfére, môžeme to porovnať so štátnymi rovnako kvalitnými úradníkmi. Vždy nájdeme niekde nejakú referenčnú hodnotu, voči ktorej táto suma bude vysoká a vždy nájdeme aj takú referenčnú hodnotu, voči ktorej bude táto suma nízka. Povedala som na tom výbore aj to, že si viem predstaviť aj nižší návrh, pokiaľ by bol rozumný a pokiaľ by bol reálny a povedala som aj to, že tá reforma, ktorú vo verejnoprávnych médiách štartujeme, si bude naozaj vyžadovať veľmi kvalitný manažment, ktorý treba zohnať, a ja som tým naozaj nemyslela, že teraz ja niekoho zháňam. Ani nepoznám, že niekto niekoho zháňa, ale jednoducho tí kandidáti musia prejaviť záujem o takúto pozíciu a tým som mala na mysli, aby táto suma bola primeraná požiadavkám, ktoré na tú pozíciu máme. Čiže, naozaj, sa mi zdá veľmi nekorektné vytiahnuť z kontextu niečo, prekrútiť to a spraviť z toho tému, ktorá podľa mňa až takou témou nie je. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Maďariča a chcem doplniť, že ak tu niekto rozpráva o tom, že súčasný predložený návrh zákona má priniesť nejakú reformu verejnoprávnych médií, tak je na veľkom omyle, pretože jediná zmena alebo reforma, ktorú tento návrh zákona prináša je, že sa zlúči televízia s rozhlasom a že sa vytvorí funkcia generálneho riaditeľa, ktorý bude mať nadštandardný plat za priaznivých okolností až 13 000 eur mesačne. Takže, to je tá, by som povedal, taká najvýstižnejšia zmena tohto návrhu zákona, pretože ak sa niektorí poslanci hája tým, že treba znížiť ten obrovský dlh, ktorý vyprodukovala Slovenská televízia, no tak treba povedať, že predložený návrh zákona ani zlúčenie televízie s rozhlasom tento problém neriešia, pretože v zákone nie je žiadna reforma financovania televízie a rozhlasu, že zákon nerieši ten obrovský dlh, ktorý vznikol. To znamená, ak tento zákon nerieši finančné problémy televízie a rozhlasu, no tak potom má cieľ úplne iný, politický. Ovládnutie televízie a rozhlasu súčasnou politickou mocou. Takže, celý návrh zákona je len o politickom ovládnutí verejnoprávnych médií súčasnou vládnou koalíciou, pričom ich politický nominant na čele verejnoprávnych médií bude zarábať za priaznivých okolností, ak mu to odklepne politická rada, až 13 000 eur mesačne. Takže, myslím si, že aj pán prezident Slovenskej republiky môže zložiť svoju funkciu a uchádzať sa o takýto lukratívny post, ktorý súčasná vládna koalícia pripravila ich generálnemu riaditeľovi.

Pán poslanec Maďarič, naozaj mi to pripadá také pokrytecké, keď tu vyťahujete jednu jedinú tému, a to výšku platu. Myslím si, že naozaj asi nemáte žiadnu skúsenosť z nejakého takého reálneho podnikateľského života, kde inštitúcia alebo firma, ktorá zamestnáva tisíc ľudí potrebuje mať na svojom čele adekvátneho človeka. Ak tu idete Janke Kiššovej vyhadzovať do očí nejaké slovíčko, zoženieme, alebo ideme zháňať, ja to slovíčko úplne bežne používam, a keď som potreboval zohnať dobrého človeka, tak som ho musel aj spod zeme vyhrabať a som vtedy to nazýval, že ho zháňam toho človeka. Vyberám si teliatka možno niekde na trhu a možno zamestnancov, ktorých môžem mať tisícky na nejakú jednoduchú prácu, ale keď chcem naozaj špičkového človeka do vedenia inštitúcie ako je Slovenská televízia a rozhlas, tak toho človeka možno naozaj budeme musieť zháňať. Na druhej strane súhlasím s tým, že navrhnutá výška platu 9 plus, v podstate 9 platov bolo prehnané, na druhej strane aj súčasný návrh pána prezidenta je zasa extrém a pripadá mi ako keby naschvál navrhol tento druhý extrém, aby koniec koncov nebol prijatý a aby naďalej poslanci SMER-u mohli na nás hádzať špinu, že teda my sme tí, ktorí teda ideme niekomu dopriať nejaký obrovský plat. Viem, že vy ste v minulosti možno používali inú taktiku, že naoko ste tých ľudí, ktorých ste niekam dosadili, dali ste im nízke platy, ale umožnili ste im rozkrádať a takýmto spôsobom si zarobiť možno desať razy viac, ale načierno a nebolo to na očiach verejnosti. My to robíme čisto, odokrývame karty a hovoríme, že ten človek potrebuje mať dobrý plat. Na druhej strane návrh na zníženie platu v tomto zákone podporím iba preto, aby ste toto nám nemohli do kolečka omieľať a spolieham sa na to, že sa zmení zákon, ktorý bude hovoriť o odmeňovaní... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, vy môžete zháňať čokoľvek, aj jablká na trhu, ale tento parlament bude vyberať zo slobodne prihlásených, dúfam, a bude voliť. Potom, čo som si tu vypočul viaceré faktické pripomienky, nadobudol som dojem, že vlastne pán prezident tým, že zákon vrátil, tak ho podporil. Dobre. Aj taký výklad je možný. Pán poslanec Viskupič, ja som citoval z rozhodnutia pána prezidenta zo strany 2 odstavec, veľmi jasne som citoval. Ak vy hovoríte o zastavení, ja súhlasím a som za, aby sa zastavili negatívne veci, aby sa zachraňovalo. Ale líšime sa asi v tom, že podľa mňa samotné zlúčenie ešte nič nezastavuje. To je, a si myslím, taký náš základný rozpor vecný. Pán poslanec Abrhan nejakým spôsobom parafrázoval mňa, keď som hovoril, že pôjde o nedemokratické hľadanie kandidáta na generálneho riaditeľa, ale pani poslankyňa Kiššová hovorila o zháňaní človeka na post generálneho riaditeľa a samozrejme, že slová sa dajú rôzne vykladať, ale jazyk má aj tú schopnosť, že niekedy nechtiac prerieknutím prezradíme skutočný úmysel a podľa mňa akokoľvek to budete obracať, tak zháňanie nie je ani hľadanie, zháňanie nie je ani vyberanie a, samozrejme, nie je to ani voľba. To znamená, že pre mňa ten človek, ktorý sa stane generálnym riaditeľom, bude ten, ktorého ste zohnali. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, naozaj, teraz nevystupujem preto, aby som vás nejako chcel politicky naštvať, alebo aby som vás chcel nejako politicky provokovať. Ale, naozaj, vystupujem len kvôli tomu, aby sme sa možno posledný raz predtým, ako tento návrh zákona bude prijatý, zamysleli nad tým, že čo vlastne bude prijaté. Čo vlastne prijmeme? Ako sa zmení, no, možno niekomu je to smiešne, mne nie. Ako sa zmení ten duálny systém veľmi krehký, ktorý je nastavený v tejto spoločnosti, akým spôsobom sa zmenia verejnoprávne inštitúcie zo zákona? Ony to, že sú nevyhovujúce, a že sú zlé, a že sú v tejto chvíli tie, ktoré si neplnia svoju funkciu, to vieme, to vieme. To je fakt. Len metódy, akou by sme to radi riešili, sú možno iné a v tom sa nezhodneme. Ale mali by sme sa zhodnúť aspoň v tom, že čo by sme v tom konečnom dôsledku chceli vedieť, čo tie inštitúcie budú vlastne vysielať. Aké to budú verejnoprávne inštitúcie? Budú silné, budú slabé? Aké budú programovo? Čo bude v tom programe? Vieme si na tieto otázky dať odpoveď? Ak nie, tak potom je to hra vabank a potom mám pravdu ja, že ten duálny systém jednoducho zanikne, alebo bude tak oklieštený, že už bude o ňom škoda hovoriť, preto vôbec nebude existovať.
Tento zákon, to je objednávka. Je to objednávka. Nevieme síce koho, ale vieme, kto tú objednávku realizuje a kto za ňu bude brať zodpovednosť, lebo my sa tu takto stretneme o rok. Toto nie je zákon prijatý na konci volebného obdobia ako budúca vláda, budúca koalícia. Nie. Tu tá zodpovednosť na základe toho, čo tuná prijímame, bude pomenovaná o rok a z toho zákona, ktorý teraz chcete prijať, jasne vyplýva, že sa tým verejnoprávnym priestorom budeme zaoberať, a budeme musieť sa zaoberať a jasne si vyhodnotíme, či to funguje, alebo či to nefunguje. Pre mňa je len jednou takou otázkou, na ktorú, priznám sa, neviem si dať odpoveď, prečo práve takýto návrh zákona dostal zelenú u vás všetkých, u koaličných poslancov, keď ešte zhruba pred tromi, štyrmi mesiacmi boli na programe dňa dva úplne iné návrhy zákonov o verejnoprávnosti. Jeden z dielne SDKÚ, ktorý predkladala pani poslankyňa Vášáryová, ktorý obhajoval pán poslanec Galbavý a druhý z dielne pánov poslancov okolo pána poslanca Zajaca, OKS, ktorý tak isto dostal priestor pri tlačovej konferencii, a ktorý tak isto hovoril o tom, akoby tieto verejnoprávne inštitúcie mali vyzerať. Nuž, ale, viete, mnoho sa tu smejeme z tých verejnoprávnych inštitúcií, skutočne je to taká chrumkavá téma aj mediálne, aj pre tých súkromných kadejakých vysielateľov, ktorí sa v tomto priestore pohybujú, ale na to, aby niekto mohol jasne čosi povedať o verejnoprávnych inštitúciách, možno treba, aby bol niekedy v televízii vo funduse, aby poznal základy tvorby a základy toho, ako sa tie programy vyrábajú v tom rozhlase a v televízii. A v čom je vlastne rozdiel medzi výrobou programu vo verejnoprávnych inštitúciách a výrobou programu v súkromných inštitúciách. To je asi to najpodstatnejšie nad čím by sme sa mali zamyslieť. A to je asi to najpodstatnejšie, ako odpovedať si na túto otázku, či to chceme. Lebo, viete, zahlasovať tak alebo onak, bez nejakej zodpovednosti, náročky to zľahčujem, lebo, priznajme si objektívne, kto z nás stopäťdesiatich poslancov vie ako sa vyrába športová relácia? Kto z nás vie ako sa vyrábajú rôzne inscenácie v televízii? Kto z nás vie, okrem toho, keď bol niekde v spravodajstve v nejakých Televíznych novinách alebo v nejakej inej spravodajskej relácii publicistickej, povedzme. Čo všetko tá tvorba obnáša? A teraz mám na mysli od športových prenosov cez publicistiku, rôzne kultúrne podujatia a tak ďalej a tak ďalej. Základná otázka, ktorá stojí pred každým pri prijímaní tohto zákona je: chceme silné verejnoprávne inštitúcie alebo slabé verejnoprávne inštitúcie? A teraz nie silné z hľadiska nejakého spravodajstva alebo publicistiky, či sa tam ten alebo oný politik objaví 5-krát, 10-krát alebo vôbec nie, ale z hľadiska toho programu. Aký budú mať program z hľadiska tohto zákona? Čo o tom vieme? Aký bude ten program? Aké tam bude to programové zastúpenie? Z hľadiska toho návrhu zákona, ktorý dnes tuná máme na stole. Odpoveď pána ministra je taká, že je to začiatok reformy. Ja sa pýtam, aký začiatok reformy? Po programovej stránke? Kde to vidíme z tohto? Čo my chceme potom, akým spôsobom vstupovať do kompetencií riaditeľov alebo toho generálneho riaditeľa, ktorý dnes je takto, visí kdesi vo vzduchu a vo vákuu? Nevieme o tom skutočne nič. Bavíme sa tu o nejakom plate. Nadnesenom. No, a ja sa o tom budem tak isto baviť, že koho napadlo urobiť ten 9-násobok toho priemerného platu. To, naozaj, to ako skutočne neviem prečo nie 8, prečo nie 7, ale práve 9? To okrem toho, keď v celej spoločnosti hovoríme o šetrení. Bijeme sa tu do pŕs na verejnosti ako si ideme znižovať platy, znižovať platy sudcom, proste, objektivizujeme to teda, že áno, toto treba a teraz vy vyjdete s návrhom zákona, kde vlastne popriete všetko, čo ste doteraz hovorili. A popriete to až, nehnevajte sa za ten výraz, to je až perverzný spôsob toto, veď to je tak niečo nadnesené, prečo toto nie je, prečo toto nie je ten ďalší krok v rámci tých reformných krokov, ktorý by sa mal riešiť. Prečo toto je ten najpodstatnejší krok? No, a potom, samozrejme, vznikajú otázky. Nepripravuje sa to pre niekoho? Alebo nepripravuje si to niekto? Alebo, no, mohol by som sa takto pýtať niekoľkokrát, ale to, skutočne, to sú legitímne otázky, preto lebo toto je tak rozbitie všetkého, to je taká deštrukcia, že ja som, naozaj, sa nestretol za 10 rokov s takýmto deštrukčným konaním a teraz, samozrejme, odpoveď je taká, že ale to nefunguje. No, dobre, ale toto nie je záruka, že to bude fungovať, preto, lebo tie riziká sú tu obrovské. A možno mnohí z nás alebo mnohí z vás si tie riziká ani neuvedomujú, ale tie kroky sú jednoducho nevratné. Keď prijmeme toto, už sa nedá vrátiť späť a, možnože, práve o toto tu niekomu ide, a preto hovorím to úplne otvorene, na rozdiel od pána prezidenta si myslím, že tento zákon je neopraviteľný. Pre mňa je tento zákon príliš rizikový na to, aby som sa mohol normálne pozrieť tým ľuďom v televízii a v rozhlase do očí, že ešte vôbec budú existovať. Tak len, skutočne, nechcel som nikoho naštvať, nechcel som vôbec politizovať, len som chcel, aby sme aspoň trošku, aspoň raz rozmýšľali, kým prijmeme čosi tak nevratného ako je tento, podľa môjho názoru, zlý, riskantný zákon o verejnoprávnej televízii a o verejnoprávnom rozhlase. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán Jarjabek, prerokúvame zákon o vrátení pánom prezidentom, a teda aj to rokovanie, respektíve tá rozprava by sa mala týkať najmä výhrad jeho voči tomu zákonu. To čo počúvame je katastrofálne strašenie o tom, aký je to strašný zákon a nie je použiteľný a, proste, to je zbytočné opakovať. Ja len chcem zdôrazniť, aby bolo úplne jasné, že pán prezident hovorí, že navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon pri opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III. Čiže, pán prezident s týmto zákonom ako takým výhradný problém nemá, až na nejaké drobné úpravy, ktoré navrhuje, a preto si myslím, že viesť tú rozpravu o tom, aká je tá úprava katastrofálna, je úplne zbytočné.

Ďakujem. Pán kolega, končili ste takým konštatovaním, že nechcel som politizovať ani nikoho naštvať. Skoro vám to vyšlo v tej oblasti politizácie, tie otázky, ktoré ste položili ako sa zmení duálny systém, ako sa zmenia verejnoprávne médiá zo zákona a takú najhlavnejšiu, ktorá mňa zaujala, či chceme silné alebo slabé verejnoprávne médiá, sú korektné, sú to otázky, ktoré sme si museli klásť pri jednak príprave zákona a vôbec pri... (nezrozumiteľné slovo - pozn. red.) niečo s tými verejnoprávnymi médiami urobiť. Ja len dodávam jednu vec, tá otázka ešte znie, je troška hlbšia. V momentálnom stave bola na stole otázka, či nám vôbec zostanú verejnoprávne médiá, a preto s nim niečo robiť. No a to je na svete a volá sa to štart, počiatok reformy verejnoprávnych médií, pretože tá cieľová stanica sú silné verejnoprávne médiá. Ďakujem.

Áno, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Nechcem veľmi hodnotiť vystúpenie pána poslanca Jarjabka. Isteže, nebolo to vecné vystúpenie a na tom sa zhodneme. Povedal to pred chvíľkou aj pán kolega. Bolo to vyslovene politické vystúpenie, ktoré malo jeden základný cieľ. Znovu urobiť z normálneho zákona, ktorý inštitucionálne zlučuje dve verejnoprávne médiá - Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu - nejakého strašiaka, ktorý rozbije duálny systém. Ja tomu nerozumiem, pán kolega, prečo sa vy obávate, že na základe tohto zákona bude ohrozený duálny systém, ja tomu nerozumiem pán kolega, prečo sa vy obávate, že na základe tohto zákona bude ohrozený duálny systém. Kde ste to prečítali? Zásadným ohrozením duálneho systému je nefungovanie verejnoprávnych médií, to si už zapamätajte raz navždy. Nefungovanie, a tak, na akej báze dnes existujú verejnoprávne médiá, najmä Slovenská televízia, vážne ohrozujú duálny systém, pretože dnes si dovolím tvrdiť, že neexistuje. Pán kolega, o čom to hovoríte. A poprosím vás, už si zapamätajte, ja som nepripravoval ani pani Vášáryovej žiaden zákon. A to nemení nič na tom, že keď máme názor na reformu verejnoprávnych inštitúcií svoj vlastný, že sa nemôžeme zhodnúť na nejakom spoločnom. Predsa tu musí existovať prienik a konsenzus, ak sa chceme zhodnúť na reforme verejnoprávnych médií. Prepáčte, ale vaše vystúpenie bolo absolútnou deštrukciou, zastrašovaním, nebolo konzistentné, plné vzájomného protirečenia, nehovorte o verejnoprávnych médiách, keď nehovoríte vecne. Bolo vyslovene a zásadne politické a zlé, útočíte, útočíte a nechcete diskutovať o Slovenskej televízii vecne. To ma veľmi mrzí.

Ja budem pokračovať trošku zmierlivejším tónom, aj keď som mal z vášho vystúpenia tiež dosť rozpačité pocity. Použili ste jedno slovo, tým slovom bola zodpovednosť. Myslím si, že toto slovo je naozaj kľúčové a my tu konečne máme ministra a máme tu poslancov koaličných, ktorí sú ochotní tú zodpovednosť na seba zobrať. Prišli sme s projektom, ktorý ide zachrániť krachujúcu inštitúciu Slovenskej televízie, zobrali sme za to zodpovednosť a tak, ako ste povedali, presne o dvanásť mesiacov môžme hovoriť o prvých výsledkoch. Druhá téma je kompenzácia alebo benefity a plat generálneho riaditeľa. Ja si myslím, že nech kľudne má aj tých 13 000 eur. Podstatné je, aby sme vybrali kompetentného manažéra, je to úplne bežný plat riaditeľov vo veľkých firmách na Slovensku a radšej zaplaťme, mu, kto nebude kradnúť, kto je dobrý, kto je schopný, kto je kompetentný, lebo takého sme tam nemali. Ďakujem.

Presne tak, pán poslanec Jarjabek. My tu prijímame na pôde parlamentu viaceré zákonné úpravy a ďalšie opatrenia so snahou znižovať deficit štátneho rozpočtu a ozdravovať verejné financie a momentálne prijímame v rámci jednej právnej úpravy taký plat pre vysokého manažéra, ktorý v rámci funkcií, v rámci verejného sektoru na Slovensku nie je, myslím si, adekvátny. Hneď na začiatku vlastne tejto inštitúcii dávame jednu funkciu, ktorá bude vysokým spôsobom odčerpávať z rozpočtu tejto organizácie a od nej sa budú odvíjať aj ďalšie platy ďalších funkcionárov alebo manažmentu v novo vznikajúcej inštitúcii. Ale chcem upozorniť na to, že ozaj je to o tom, o čom hovorila pani Kiššová, že zrejme za ten pôvodný návrh, ktorý bol v pôvodnom návrhu zákona, koalícia zrejme nevie zohnať takého manažéra, ktorý by išiel do tejto inštitúcie za taký plat, a preto je to, vyzerá to tak, že je to požiadavka toho zohnaného manažéra, aby ten plat bol v takejto výške a aby zohnaný manažér mohol túto funkciu vykonávať.