9. schôdza

Zasadnutie ústavnoprávneho výboru bude o 12.00 hodine, hneď teraz. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže, do tretice všetko najlepšie. Tretia petícia na dnešnom programe rokovania Národnej rady s viac ako 115-tisícmi podpismi občanov Slovenskej republiky - petícia za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva.
Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo a ochranu životného prostredia vám predložila správu o prerokovaní tejto petície vo výbore, ktorá mu bola pridelená predsedom Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 189 z 8. decembra 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote, vzal ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú petíciu prerokovala a vzala ju na vedomie aj s požiadavkami na vládu Slovenskej republiky, ktoré sú zapísané v uznesení, ktoré je prílohou tejto správy.
Zároveň ma výbor poveril predložiť túto správu na pléne Národnej rady a predniesť vám návrh na uznesenie, o ktorom budeme hlasovať. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k petícii za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, tlač 193, znie:
Národná rada Slovenskej republiky
1. berie na vedomie petíciu za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva,
2. žiada vládu Slovenskej republiky
a) aby zvýšila finančné prostriedky pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoj vidieka Slovenskej republiky na rok 2011 pre odškodňovanie poľnohospodárov po povodniach v roku 2010,
b) aby minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyhodnotil jednak odškodňovanie po povodniach na poľnohospodárskej pôde a majetku agropotravinárskeho sektora a kritériá pre prerozdeľovanie zdrojov určených na odškodňovanie, ďalej predpokladané straty v agrosektore po schválených legislatívnych opatreniach na konsolidáciu verejných financií v položkách: zrušená daňová úľava na tzv. červenú naftu, rast dane z pozemkov a stavieb zavedením stropu miestnej dane a miestnych poplatkov, zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a zvýšenie dane z pridanej hodnoty v položke predaj z dvora.
Ďalej možný nárast cien potravín v roku 2011 po tohtoročných záplavách a premietnutí legislatívnych opatrení na konsolidáciu verejných financií, ďalej vyhodnotenie pripravenosti Slovenskej republiky v novom programovacom období 2013 až 2020 na vyrovnanie dotácií nových a starých členských štátov Európskej únie a predložil na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet písomné vyhodnotenie do 31. januára 2011. Navrhujem zároveň, aby sme o týchto bodoch v uznesení hlasovali spoločne.
Skončila som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, rok 2010 bol pre agrárny sektor Slovenskej republiky mimoriadne zložitý, pretože v ňom musel čeliť mnohým nepriaznivým domácim i medzinárodným vplyvom. Globálna finančná ekonomická kríza ovplyvnila odvetvie oveľa viac ako sa pôvodne očakávalo. Navyše ho postihli rozsiahle povodne a záplavy, ktoré v kombinácii s minuloročným vyše 20-percentným priemerným medziročným poklesom nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov mali mimoriadne nepriaznivý vplyv na celý agropotravinársky komplex.
Význam poľnohospodárstva sa často zužuje iba na jeho bezprostredný podiel na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky. To však nezodpovedá multifunkčnému pôsobeniu agrárneho sektora, v ktorom sa okrem výrobných funkcií spájajú aj nevýrobné, hlavne krajinotvorné, z ktorých ťaží celá spoločnosť.
Celý agropotravinársky komplex, vrátane služieb, spracovateľských a na poľnohospodárskej prvovýrobe partikulujúcich výrobných odborov naznačuje, že ide o významné ekonomické odvetvie s vážnym vplyvom, najmä na zamestnanosť, a tým aj na stabilizáciu a rozvoj vidieka a vidieckeho hospodárstva. Poľnohospodárska prvovýroba význačne prispieva k udržovaniu produkčného potenciálu obhospodarovanej pôdy a kultúrneho charakteru krajiny.
Úloha, ktorú plní poľnohospodárstvo vo vidieckych regiónoch je podľa viacerých odborných štúdií v priemere významnejšia ako v nevidieckych oblastiach. V podmienkach Slovenskej republiky je udržanie vidieckej zamestnanosti o to dôležitejšie, že viac ako polovica krajiny má vidiecky charakter a akékoľvek oslabenie vidieckeho priestoru negatívne ovplyvní stabilizáciu a rozvojové procesy v celej Slovenskej republike.
Vidiek zatiaľ ešte stále možno považovať za zdroj kvalitných pracovných síl, aj keď sa najkvalitnejšie z nich hľadajú lukratívnejšie uplatnenie v nevidieckych oblastiach štátu, prípadne v krajinách, ktoré pre Slovensko sprístupnili svoje pracovné trhy. Vzhľadom na menšiu atraktívnosť agrosektora pre mladých ľudí kvôli vysokým pracovným nárokom a nízkym mzdám, keď príjmy pracovníkov v poľnohospodárstve sa od roku 1990 permanentne pohybujú hlboko pod hranicou 80-percentného celoštátneho priemeru, sa do migrácie zapája predovšetkým táto skupina obyvateľstva.
Nižšia atraktivita vidieckych regiónov súvisí nielen s ich slabšie rozvinutou ekonomickou infraštruktúrou, ale aj s opätovne sa zhoršujúcou situáciou v poľnohospodárstve. Na konci roku 2009 v prvovýrobe pracovalo asi 81 500 osôb a v dôsledku tohtoročných záplav agrárna zamestnanosť klesla aj v tomto roku a o prácu prišlo minimálne ďalších 1 500 až 2 000 ľudí.
Aj preto by sa mali podporiť aj poľnohospodársky podnikajúce subjekty, ktoré sa zaviažu udržiavať zamestnanosť na súčasnej úrovni, čo by mohlo byť jedno z novo koncipovaných opatrení na ozdravenie verejných financií.
Agrárny sektor sa dlhodobo borí s ekonomickými ťažkosťami, ktoré prehĺbila aj jeho nižšia podpora v porovnaní so susednými krajinami Vyšehradskej štvorky v prvý troch rokoch po vstupe Slovenska do Európskej únie. Bez transferov z verejných zdrojov by väčšina podnikateľských subjektov a výrobných odborov nebola rentabilná. Nie je to však dôsledok neefektívnosti ich výroby, ale zaostávania podpornej politiky a nerovnocenné postavenie agrárnych producentov voči obchodným partnerom a dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Kríza od druhej polovice roka 2008 tieto tendencie ešte viac vyostrila, hoci sa na druhej strane začala prehlbovať aj medzipodniková diferenciácia poľnohospodárskych subjektov. S nedostatkom hotovostných prostriedkov a finančno-ekonomickými ťažkosťami sa však momentálne stretávajú aj dobre riadené podniky s diverzifikovanými podnikateľskými aktivitami. Vážnym problémom je skutočnosť, že dynamika cenového vývoja poľnohospodárskych výrobkov dlhodobo zaostáva za rastom cien vstupov, čo sa vhodnou rekonštrukciou výroby a rozložením podnikateľského rizika dá zmierniť len čiastočne.
Farmári si vo vzťahu k obchodným partnerom nedokážu presadiť primerané ceny, ktoré sa v konečnom dôsledku netvoria na vnútornom, ale na globálnom európskom a svetovom trhu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že tohtoročné nákupné ceny agrárnej produkcie sa v dôsledku výpadku rastlinnej výroby vo viacerých dôležitých krajinách sveta medziročne výrazne zvýšili.
Keďže Slovensko patrí medzi štáty s najväčším medziročným poklesom výroby, najmä v dôsledku povodní a záplav, najviac postihnuté subjekty nemajú v podstate čo predávať. Ba trápia ich ťažkosti s tvorbou krmovinovej základne pre živočíšnu výrobu. Tá potrebuje výraznejšie oživenie.
Slovenskí poľnohospodári sa neboja zahraničnej konkurencie, ale nerovnakých podmienok na podnikanie v jednotlivých členských krajinách, najmä veľkých rozdielov v podporách. Súčasné podporné mechanizmy veľmi deformujú podnikateľské prostredie na spoločnom európskom trhu a v novom rozpočtovom období by sa mali zmeniť, aby odstránili súčasné anomálie a nastolili skutočnú, nie iba deklarovanú rovnosť podmienok a šancí.
Zákony, ktoré sme prijali v tomto parlamente ako bolo zvýšenie daní, zrušenie úľavy v používaní červenej nafty, však nenaznačujú, že je záujem pomôcť poľnohospodárom v ich veľmi ťažkom období. Odkladanie riešenia aktuálnych problémov poľnohospodárstva a potravinárstva by mohlo prehĺbiť hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré môžu byť z dlhodobého hľadiska pre Slovensko oveľa závažnejšie ako prechodné zvýšenie angažovanosti štátu na prekonanie súčasnej krízy.
Investície do agrárnej a vidieckej politiky na národnej i nadnárodnej úrovni nie sú vplyvom peňazí daňových poplatníkov, ale plytvaním daňových poplatníkov, ale vkladom so sociálno-ekonomickej stability potravinovej bezpečnosti znižovania rozdielov medzi regiónmi a zabezpečenia rovnomerného rozvoja celej krajiny.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj preto, aby poľnohospodári upozornili v akej ťažkej situácii sa nie svojou vinou nachádzajú, zorganizovali petíciu za zachovanie slovenského poľnohospodárstva, ktoré svojím podpisom podporilo viac ako 115 000 obyvateľov tejto krajiny. Dovoľte mi, aby som vám tlmočila stanovisko predstavenstva a Dozornej rady regionálnej poľnohospodársko-potravinárskej komory v Trenčíne, ale aj všetkých poľnohospodárov kraja, v ktorom vyjadrujú sklamanie, a dovolím si povedať aj rozhorčenie, akým ponižujúcim spôsobom bola petícia za zachovanie slovenského poľnohospodárstva, ktorú ako som už povedala, podpísalo viac ako 115 000 občanov, prevzatá na pôde Národnej rady.
Predseda Národnej rady ju prevzal od delegácie poľnohospodárov vo vestibule Národnej rady so slovami: ďakujem a majte sa. Je nám ľúto, že si ako druhý najvyšší ústavný činiteľ nenašiel ani päť minút času na to, aby si vypočul, s akými problémami sa slovenskí poľnohospodári trápia.
Dnes som si so záujmom prečítala Roľnícke noviny, kde na úvodnej strane je napísané, múdri ľudia sa dohodnú, v zlomových a neistých časoch platí, že roľnícka família má držať pokope. A na transparente, ktorý drží človek, je napísané - Vlastné obrobené polia to je istota, vlastný chlieb a mlieko to je dobrota.
Želám vám, aby sme nespomínali na to, ako chutí doma dorobený chlieb. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Košútová, s tvojím vystúpením je možné len súhlasiť. A musím povedať, že je skutočne smutné, keď v situácii, keď poľnohospodári prežili veľmi ťažké dva roky 2009, 2010, sa pripravila séria zákonov súvisiacich s rozpočtom a aj návrh štátneho rozpočtu, ktorý sme na tejto schôdzi schválili, a navyše, keď východisková pozícia pre rok 2011 je veľmi problémová z hľadiska jak zberu úrody, kde je ešte veľké množstvo kukurice na poli, kde je veľké množstvo pôdy, ktorá znovu je podmáčaná spodnými vodami a niekde znovu záplavami, nie je možné ju obrábať, to znamená, že už dneska vieme, že východzia pozícia pre budúci rok je veľmi, veľmi komplikovaná. A už dneska vieme, že dosahované výsledky budú oveľa nižšie, ako je možné očakávať, napriek tomu ignorujeme tieto fakty a napriek tomu sme v tejto Národnej rade na tejto schôdzi schválili zákony, ktoré podlomia nohy poľnohospodárom ešte ďaleko viacej ako sú dneska.
Čiže, skutočne nastane to, čo si vo svojom vystúpení povedala, že Slováci sa stanú bezzemkami vo svojej krajine preto, lebo družstvá budú padať tak, ako sme dneska tomu svedkami, kde finančné skupiny a zahraničné skupiny preberajú družstvá, kde končí sa s intenzívnou výrobou, kde ľudia prichádzajú o prácu, kde dochádza k vyľudneniu vidieka.
Čiže, ak toto je predstava o tom, že budeme stierať regionálne rozdiely, hlavne v oblastiach marginálnych, kde priemysel veľmi dlho, žiaľ, nepríde, kde dlho nebudú budované žiadne infraštruktúrne siete ako sú diaľnice, tak potom sa treba pod to podpísať a povedať, že áno, chceme Slovensko, kde budeme mať opustené regióny, kde budeme dovážať potraviny, kde si Slováci budú musieť priplatiť za potraviny oveľa, oveľa viacej, ako bude zdražovanie potravín v iných krajinách Európy. Toto je vizitka tejto Národnej rady a tejto schôdze. Ďakujem.

Pani poslankyňa, popísali ste situáciu v poľnohospodárstve za dlhé predchádzajúce obdobie a musíte sama uznať, že problémy, o ktorých ste hovorili, nevznikli za ostatné polročné obdobie, že sú to nakopené problémy naprieč všetkými vládami, ktoré tu za posledných dvadsať rokov boli, a že problémy možno systémovo neposunula a neriešila žiadna vláda pred nami.
Hovorili ste, že nie svojou vinou sa dostali poľnohospodári do takéhoto stavu, môžem s vami čiastočne súhlasiť, ale myslím si, že dotačná politika, ktorá prináša zdroje do slovenského poľnohospodárstva, je nesystematická a nesystémová a nie je kontrolovaná na výstupoch tak, aby nebolo zaujímavé získavať zdroje do poľnohospodárstva len na vstupoch a výstupy už nikto nekontroluje. A možná ani vy ste sa tomu nedotkli vo vašom príspevku.
Chcem ale povedať, že sme sa snažili v uznesení nezamietnuť petíciu na výbore pod koberec, len že ju zoberieme na vedomie, ale snažili sme sa minimálne vyčísliť možné dopady opatrení, ktoré boli zákonmi prijatými v tejto Národnej rade, vyčísliť, aby minister nám ich predložil na výbor pre pôdohospodárstvo a na výbor pre financie. Ja vám chcem garantovať, že určite sa budeme týmito číslami zaoberať.
A ešte jednu, ešte jednu možno krátku poznámočku, že ja som sa mnohokrát stretla za to krátke obdobie so zástupcami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory a rôznymi zástupcami inštitúcií v poľnohospodárstve, čiže, možno predseda ich prijal veľmi krátko a stroho, ale na výbore sme určite nikdy neboli.. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Hovoriť takto z krátkodobého hľadiska o poľnohospodárstve, je ozaj svojím spôsobom hriechom. Problémy slovenského poľnohospodárstva sú trvalejšie, hlbšie, sú v hodnotách miliardových, a to hovorím nie o investíciách, ale o tuneloch, o vykrádaní v slovenskom poľnohospodárstve, ktoré sa deje aj v posledných rokoch. A pokým si samotný poľnohospodári nespravia medzi sebou poriadok, že nebudú medzi sebou trpieť ľudí, ktorí aj v tejto chvíli prebaľujú zahraničné hydinové mäso a predávajú ho ako slovenské hydinové mäso, a pritom nariekajú nad tým, že slovenský trh s hydinovým mäsom je v katastrofálnom stave, že krmivársky priemysel sa rozpadá, že je produkcia toho alebo onoho, je v takom a v takom stave, to všetko zapríčiňujú tí istí členovia komory, ktorí sú, samozrejme, aj poľnohospodári, aj potravinári, a neviem aká všetkého všehochuť. Tu, keď sa nezačnú sami medzi sebou trošku usporadúvať, tak žiadne iné systémové opatrenie je zbytočné a neprinesie účinok.
Druhá vec je otázka systému platieb a systému pohľad Európska únia verzus Slovensko. Systém platieb, myslím si, že bol celkom slušne nastavený a prišla vláda, samozrejme, vo vydaní HZDS, tak ako predchádzajúce vlády ministra Paca, tak aj táto, kde bol potichu účastný, znova degradovala akýkoľvek slušný systém.
A ak si myslíme, že nás Európska únia diskriminuje, ja si to už v tejto chvíli tiež myslím, tak to treba nahlas povedať a treba o tom nahlas hovoriť a systémovo sa treba začať tomu brániť, ale plač nad jednoročným rozliatym mliekom vám nepomôže. Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie kolegov. Isto by sa dalo o situácii v poľnohospodárstve hovoriť dlhé, dlhé hodiny. Som rada, že ste mi všetci dali za pravdu, že tá situácia v tom v súčasnosti je veľmi neľahká.
Pani poslankyňa Sabolová, ja pevne verím, že výbor sa bude touto situáciou aj naďalej zaoberať, a že budeme skutočne pozerať na to z profesionálneho hľadiska, aby sme tým poľnohospodárom pomohli. Tiež som presvedčená o tom, že dotačná politika je nesystémová.
A môžem takisto súhlasiť aj s pánom poslancom Radošovským, ktorý hovorí, že došlo k nejakým deformáciám. Určite máte pravdu, len bola by som už veľmi rada, aby sa všetky tieto nerovnosti a všetky tieto rozdiely odstránili a aby poľnohospodári mohli sa spoľahnúť na to, že táto vláda, alebo teda, že všetky vlády, ktoré sú v tejto krajine, nedovolia, aby sme boli bezzemkovia na vlastnom území. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, môj obľúbený filozof Voltaire kdesi napísal, že od kráľa až po žobráka, každý žije zo sedliaka. Svätá pravda, súhlasím, že poľnohospodárstvo, sedliactvo, má na nás všetkých vplyv, hlavne tým, že formuje krajinu a má aj vplyv na životné prostredie, kde žijeme my, kde žijú naše deti, a to nie vždy pozitívny vplyv. Nezatvárajme oči pred tým, že napríklad živočíšna výroba je najväčším producentom metánových emisií.
Mrzí ma, že keď dôjde na debatu o poľnohospodárstve či už vo výbore alebo v pléne, hlavnou úlohou vždy v debatách je nájsť vinníka, kto za daný stav môže, ale myslím si, že identifikácia toho, kto spôsobil problémy, nikomu nepomôže. Môžme sa len poučiť. Faktom však je, že vláda za posledné štyri roky si dala ako prioritu rozvoj poľnohospodárstva a naliala do poľnohospodárstva obrovské peniaze. A kde tie peniaze dnes sú? Aj druhá Dzurindova vláda naliala veľké peniaze do poľnohospodárstva a kde ich môžme vidieť? V zaburinených chotároch? V rozpadávajúcich sa maštaliach? Je, ozaj, finančná podpora sektora všetko? V európskom a v globálnom kontexte je to súťaž ekonomík, kto si môže dovoliť viac dotovať, a to súhlasím, jednoducho nemôžme udržať rovnaký krok, ale najviac na to doplácajú krajiny tretieho sveta, pretože tie chudobné krajiny jednoducho nemajú šancu v tomto globálnom priestore zúčastniť sa tejto súťaže. Preto považujem za životne dôležité, aby sa v programovacom období 2014 - 2020 na európskom priestore, v priestore Európskej únie dosiahli rovnaké podmienky pre európske poľnohospodárstvo, aby sa pokračovalo ďalej v rokovaniach, kolách, v rokovaniach OECD v kolách GATT-u o podmienkach dotovania o clách, aj o obchodných podmienkach, pretože sociológovia prorokujú konflikt 21. storočia na konflikt chudobného, chudobnej, vychudnutej južnej pologule proti tučnému severu. A preto, skutočne, buďme múdri, nebuďme politici. Ďakujem vám.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja len veľmi, veľmi krátko. Chcem sa uistiť, keďže nie sú tu prechodné ustanovenia či podľa tohto uznesenia bodu 2 písmeno c) asistent poslanca predloží originál alebo úradne osvedčenú kópiu všetkých potrebných dokladov (čestné vyhlásenia, doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní, živnostenský list alebo výpis z obchodného registra, nie staršie ako tri mesiace), či pre tých asistentov poslancov, ktorí kontinuálne pokračujú, teda pre tých, ktorí sú živí v zmluvách terajších, bude platiť začiatok od nuly? Teda, toto všetko si budú musieť obstarať, alebo či sa to ošetrí iným spôsobom? Ďakujem pekne.