9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril ako spolupredkladateľ tejto novely na jej podporu a možno vysvetlil niektoré veci. Pokúsim sa vzhľadom na časový priebeh byť stručný a sústredím sa na také tri body. Prvý bod, prečo predložiť túto novelu, naozaj, a prečo ju predložiť teraz. Ja sa musím priznať a myslím, že to, čo robia kolegovia zo SMER-u je v tomto minimálne legitímna otázka, aj keď odpoveď na ňu bude trošku iná, ako by si oni priali. A to je naozaj to, že či sa nedá počkať. Priznám sa, že keď pán poslanec Krnáč, ktorému týmto aj chcem uznať jeho veľkú zásluhu na tejto novele, prišiel s týmto návrhom aj ja som bol pôvodne skeptický. Ja som tiež skôr odporúčal trošku počkať, ale musím sa priznať, že tie argumenty, ktoré on predložil, to sú naozaj argumenty toho objemu finančných prostriedkov, ktorý tečie a tí (nezrozumiteľne vyslovené - pozn. red.) ktoré sú, tak som s podporou tej novely súhlasil a súhlasil som s ňou pod jednou podmienkou, ktorú si dovolím povedať, že sme dodržali a to je, že naozaj, tá novela by sa mala týkať zapchávania zjavných a významných dier v súčasnom znení. To znamená, že nie je to snaha o zmenu filozofie zákona, ktorú by už mal obsahovať práve ten nový zákon, ktorý má predložiť vláda budúci rok. Je to snaha, naozaj len, pozrieť sa na tú loď verejného obstarávania tam, kde nám do nej veľmi tečie, tak dať určité zátky. Z tohto pohľadu si myslím, že naozaj, vzhľadom na objem verejného obstarávania v hodnote niekoľko miliárd eur ročne v tejto krajine aj jednoročná zátka má svoj zmysel, ale rešpektujem kolegov, ktorí majú na to, samozrejme, názor iný.
Dovolím si ešte vyjadriť sa k argumentom, ktoré tu zazneli a zaznievajú aj verejne a upozornili na určitý rozpor v nich, najmä na to, čo i pán kolega Pelegrini, je tu, áno, vidím ho. Je veľmi, pán kolega, ako ste sám povedali, novela, ktorú predložil váš stranícky kolega pán Šipoš, prešla riadnym pripomienkovým konaním a prišla až do vlády, kde ju tá vláda neschválila. Takže, nie je mi celkom jasné, ako môžte na jednej strane tvrdiť, že táto novela je kópiou tej novely a na druhej strane kritizovať to, že nebola riadne pripravená, pretože obidve veci naraz nemôžu byť pravda. Buď je to Šipošova novela, a potom je technicky pripravená presne tým procesom, ktorý ste chceli, alebo to nie je Šipošova novela, a potom teda tie otázniky sú na mieste.
Dovoľte, aby som vám zodpovedal teda tento rozpor a tá pravda je taká, že toto nie je novela pána Šipoša a dovolím si povedať, že ani v tejto celej rozprave nejde o ego pána Šipoša, hoci z vášho vystúpenia by som mal pocit, že to je najväčší problém, že či teda autorské práva nejakého zástupcu vašej strany boli, alebo neboli dodržané. A ak si pozriete, naozaj, ten text novely a porovnáte to s tým, čo schválila vláda, tak uvidíte, že z toho návrhu boli prevzaté, ja si myslím, že okolo dve významné ustanovenia, najmä čo sa týka elektronických aukcií, ale je v ňom množstvo návrhov, ktoré práve návrh pána Šipoša neobsahoval, a ktoré napríklad z môjho osobného pohľadu sú oveľa dôležitejšie pre zapchávanie tých miliardových dier. Sú to napríklad zníženie limitov verejného obstarávania, je to už ono spomínané zastropovanie dodatkov, je to rozšírenie povinností obstarávať, je to aj verejnosť niektorých tých aktov a podobne. Takže, dovolím si povedať, že takto to je a z toho pohľadu tá otázka, ktorú ste položili, je logická. Je správne aj to, čo pani kolegyňa Laššáková, ktorá odišla, povedala, že či neriskujeme príliš s takouto novelou. Ja chcem v tej súvislosti povedať, že tá novela bola konzultovaná nielen s tými všetkými (nezrozumiteľne vyslovené - pozn. red.) ktorých spomínal pán Krnáč, ale aj s ministerstvom spravodlivosti a ja verím, že vláda, než zaujme stanovisko k tejto novele v druhom čítaní, ak ju táto snemovňa do druhého čítania posunie, si tiež dôsledne urobí právnu oponentúru. Takže, a verím, že aj kolegovia z opozície, aj z koalície nám ju urobia tiež. Takže, verím, že dokážeme plnomocne nahradiť medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré je dôležité, ale netreba ho ako proces fetišizovať.
Záverečná poznámka, ktorú by som mal, je, že ja sa veľmi teším na tie pripomienky, konkrétne, ktoré budú, pretože naozaj si myslím, že žiadna takáto novela zložitá určite nevznikne bez chybičky alebo bez možnosti vylepšenia. Na druhej strane chcem povedať, pán poslanec Pelegrini, že to, čo ste vyčítali ako problémy, sú opäť tlačové správy pána predsedu ÚVO a musím povedať, že väčšina z tých vecí, ktoré ste povedali, je asi do minúty preukázateľne fakticky nepravdivá alebo neoprávnená, takže si vám dovolím odporučiť vyslovene priateľsky a kolegiálne, aby ste pri preberaní výstupov svojich spolu straníkov uplatňovali väčšiu mieru kritickosti, lebo sa, bohužiaľ, na nich nedá spoľahnúť v tom, že by vám dávali technicky pripravené vstupy. Hoci ja určite verím vo vašu dobrú vôľu nám v tom pomôcť a veľmi sa na to teším a ďakujem vám za váš príspevok aj ako spolupredkladateľ.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Beblavý, vy mne, prosím, nehovorte, čo ja si mám preberať a čo ja si nemám preberať. Ja sa verejnému obstarávaniu v tomto parlamente venujem dlhšie ako vy. Takže, si vyprosím, aby ste mi hovorili, či ja preberám nejaké správy. Ja nepreberám žiadne správy, ani som žiadnu správu predsedu úradu nevidel. Ja konzultujem s niekým, tak sú to vždy legislatívci a tí, ktorí sa tými zákonmi a paragrafmi zaoberajú a s pánom predsedom som sa nestretol za posledné tri mesiace vôbec. Takže, neviem, čo mi tu rozprávate. Druhú vec. Keď už tak rýchlo potrebujete zaplátať to verejné obstarávanie, lebo sú tam diery, veď, ale teraz obstarávajú vaši nominanti. Takže, mi chcete povedať, že kým im nesprísnite ten zákon, takže cez tie diery budú ešte za vašej éry a za vašich nominantov utekať veľké peniaze zo štátneho rozpočtu? Tak to je tiež smiešne, a keď už chcete vedieť, ja som si dal tú námahu porovnať tú novelu Úradu verejného obstarávania s vašou. Tak ja vám poviem, ktoré presne konkrétne body sú tie isté, ako boli v zákone, ktorý predložil Úrad pre verejné obstarávanie. Je to bod 12, 13, 22, 23, 28, 27, 30, 33, 36, 37, 38, 40, 42, 43, 44, 45, 46 a niektoré mierne pozmenené. Takže, mi tu nerozprávajte, že ste prevzali nejaké dva, nejaké dve zásadné ustanovenia a ostatok je všetko váš výmysel a väčšinou tie problémy, o ktorých som hovoril, sú práve v tých doplnených ustanoveniach, ktoré ste si pripravili vy z vlastnej iniciatívy, žiaľ, nie sú legislatívne dokonalé. A budeme sa musieť nimi, naozaj, zaoberať, aby sme ich dostali do takej polohy, že budú v praxi vykonateľné. Ešte raz vám hovorím, ja nevystupujem ako odporca toho zákona, ja budem zaň hlasovať, len hovorím o tom, že nie je legislatívne dobre pripravený a to nestačí len predložiť zákon do pléna, podpísať sa, mať čiarku, ale treba prijať aj zákony, ktoré sú v praxi realizovateľné. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil, nechcel som sa teda dotknúť nielen ega pána predsedu Šipoša, ale aj vášho ega. Ešte raz sa ospravedlňujem, že som sa dotkol aj vášho ega. Je mi to úprimne ľúto a dovoľte mi, aby som len v tej súvislosti ešte uviedol, že, naozaj, sa tešíme na spoluprácu aj s vami a myslím, že za všetkých predkladateľov to môžem deklarovať a pokiaľ ide o odbornosť vo verejnom obstarávaní, ja by som si ju nikdy nedovolil spochybniť, vašu, ale potom ma trochu prekvapujete, keď hovoríte o našich nominantoch, lebo teda už § 1 a § 5, 6, 7 hovoria, kto obstaráva a dúfam, že aj vy si teraz uvedomujete, že sú to nielen štátne orgány, ale sú to aj orgány územnej samosprávy. Sú to aj veľké podniky, ktoré nie všetky sú ovládané menežersky štátom. Takže, priznám sa, že ako komentár odborníka na verejné obstarávanie som celkom nepochopil to, čo ste práve povedali. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za rozpravu, ďakujem aj predstaviteľom strany SMER za to, že teda deklarovali podporu k posunutiu tohto zákona do druhého čítania. Nechcem sa zapodievať konkrétne jednotlivými tými výhradami. Možno vyberiem len nejakých zopár takých zaujímavých a dôležitých, čo sa týka napríklad prechodných ustanovení. Tak je to zvlášť, tam paragraf na to určený, aby zákazky, ktoré boli vlastne obstarávané, resp. ktoré boli zadané pred dátumom účinnosti tak, aby pokračovali podľa pôvodnej verzie zákona. Čiže, v tomto určite problém nie je. Je tam mnoho iných ďalších vecí, o ktorých by sa dalo diskutovať, ale na to máme druhé čítanie aj vo výboroch, aj v pléne. Tak ako tu už spomínal kolega Beblavý, tak obstarávanie sa netýka len ústrednej štátnej správy, ale aj samospráv, kde teda nebudeme si rozprávať, zástupcovia SMER-u majú veľmi významné zastúpenie, takže určite sa nejednalo len o nominantov koalície. A čo sa týka finančného dopadu, spomínaného, áno, je v tejto novele navrhnutý, teda nie navrhnutý, ale uvedený tento finančný dopad ako neutrálny a to z dôvodu, že finančné dopady v dôvodovej správe sa neuvádzajú pre každý paragraf zvlášť. Čiže áno, uznávam, že u niektorých konkrétnych bodov môže byť dopad ten, že sa navýšia náklady, najmä napríklad čo sa týka Úradu pre verejné obstarávanie v súvislosti so zverejňovaným ponúk, aj keď si nemyslím, že sú až tak radikálne vysoké. Pokiaľ sa ten proces zvládne korektne a bez, by som povedal, že v správnom postupe, tak tie náklady by nemali byť nejaké neúmerné, ale zároveň sú tam body, ktoré najmä vďaka transparentnosti výrazne, podľa mňa a podľa názoru aj iných odborníkov, znížia nákladovosť ústrednej štátnej správy a samosprávy a vďaka tomu tieto dopady budú eliminované. Dokonca by som povedal a vlastne to je aj účel tento novely, že celkový rozsah alebo celkový dopad na verejné zdroje by mal byť pozitívny, akurát, že neexistujú z objektívnych dôvodov a z pochopiteľných dôvodov presné štatistiky, koľko je reálnej korupcie na Slovensku, a preto sa sám teším, že keď sa tieto pravidlá uplatnia v praxi, ako to bude nakoniec v praxi vyzerať. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely zákona 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov je motivovaný v prvom rade záujmom obcí o služby obecnej polície na katastrálnom území inej obci na ich území. V uplynulom období mali niektoré obce o toto záujem a však, bohužiaľ, vzhľadom na súčasný text zákona toto nie je možné uplatniť a bola to práve prokuratúra, ktorá zamedzila takejto možnosti. Cieľom je teda vytvoriť zákonom stanovené alebo zákonné podmienky pre možnosť rozšírenia pôsobenia útvarov obecných polícií aj mimo katastrálneho územia príslušnej obce. Týmto spôsobom vytvoríme právny rámec a podmienky na zvýšenie bezpečnosti občanov a v podstate nijakým spôsobom neukladáme nikomu ani povinnosť, neprikazujeme nič, je to vlastne len vytvorenie zákonného rámca. Treba si zobrať v úvahu, že existujú situácie, kedy vzdialenosť medzi mestom a obcou je, povedzme, 1,5 km, avšak územný obvod pôsobenia príslušnej štátnej polície alebo príslušného obvodného oddelenia štátnej polície je práve len v katastrálnom území mesta a opačne. Štátna polícia, obvod, do ktorého spadá príslušná obec, tak sídlo je vzdialené, povedzme, 10, 15 kilometrov a v niektorých prípadoch je problém, aby sa tí policajti dostali. Takže, myslím, že tento krok, samozrejme, môže stáť nejaké finančné prostriedky v prípade, že sa obce dohodnú na nejakej náhrade, ale zo zákona alebo priamo z novely to nevyplýva, je to vždy vecou dohody. A je to podmienené súhlasom zástupcov občanov, volených zástupcov, teda poslancov obecných zastupiteľstiev príslušnej obce, ktorá by chcela tieto služby využívať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja si myslím, že potlesk zaslúži obsah toho návrhu a nie kolegovia. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady pána Štefana Kužmu a Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. Je to tlač 183. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. novembra 2010 č. 170 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. (Silný potlesk.)

Ďakujem znova, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážení kolegovia, kolegyne, tento zákon, ako aj z názvu vyplýva, stanovuje podmienky na určenie platov niektorých verejnoprávnych činiteľov. Tieto platy, ktoré sa poskytujú z verejných financií pre volených funkcionárov a štátnych zamestnancov reguluje zásadne štát, a to prostredníctvom normotvorby Národnej rady. Vzhľadom na ekonomickú situáciu Slovenskej republiky, reakciu na aktuálny vývoj spoločnosti pripomínam, že platové pomery boli nastavené v roku 1994, t. j. pred 16 rokmi. Je v súčasnosti potrebné pristúpiť k úprave pravidiel formou novely zákona o platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest. Nesmieme pritom zabúdať, že verejnými funkcionármi okrem štátnych zamestnancov sú aj starostovia obcí a primátori miest. S ohľadom neustále sa zadlžovanie samospráv je potrebné preniesť zodpovednosť za hospodárenie aj na starostov a primátorov miest a obcí. V súčasnosti dochádza k znižovaniu nákladov na chod štátnej správy paušálne o 10 %, preto je potrebné nezabúdať na úpravu rozpočtov miest a obcí, kde jednu z kapitol tvorí plat a odmeny starostov. Súčasná úprava má zamedziť neprimeranému zadlžovaniu samospráv aj cez systém znižovania platov a veľkých odmien, ktoré si schvaľovali starostovia a primátori cez zastupiteľstvá.
Naša úprava konkrétne reaguje na tabuľku, ktorej koeficienty slúžili na výpočet základnej mzdy starostu či primátora. My navrhujeme tieto koeficienty paušálne znížiť o 10 %. Ďalej navrhujeme ponechať minimálnu výšku platu podľa § 3 a § 4 a zároveň horný strop ponechať na obecné zastupiteľstvo, ktoré samo bude rozhodovať či obec, prípade mesto hospodári s dostatočným prebytkom na zvyšovanie platov starostov a primátorov. Zostáva teda možnosť oceniť prácu starostu a primátora na základe nečakaných udalostí za výborné hospodárenie, či prínos komunite práve zvýšením základného platu do výšky podľa vlastného uváženia samosprávy. Pripomíname, že právomoc zastupiteľstva na zvyšovanie, prípadne znižovanie platu starostu, nie je časovo obmedzená počas volebného obdobia. Jediný strop, ktorý sme si určili, je najnižšia možná miera podľa § 3 a 4. Novelou reagujeme tiež na poskytovanie odmien, ktoré sa nikde nezverejňovali, na rozdiel od platov primátorov a starostov.
Navrhujeme úplne vypustiť inštitút odmien, pričom presúvame možnosť navýšenia platu primátorov, prípadne starostov, na ich zastupiteľstvá. Pripomíname, že platy starostov a primátorov sa sa budú naďalej transparentne zverejňovať. Za ďalší veľmi dôležitý bod považujeme nastavenie podmienok na vyplácanie odstupného. Starostom a primátorom bude patriť odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu. Zohľadňovali sme pri tom aj úpravu odstupného poslancov. Odstupné vo výške päťnásobku priemerného mesačného platu je nadhodnotené. Považujeme za neopodstatnenú námietku ich spätného uplatnenia v súkromnej sfére, keďže samotný Zákonník práce poskytuje takýmto osobám ochranu v prípade ukončenia ich funkcie a ich spätného zamestnania sa. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. A chcel by som pripomenúť to očakávanie, že v prípade potvrdenia tohoto návrhu, bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. V prípravnom konaní samotného nášho návrhu už prebiehalo už niekoľko konzultácií aj medzi poslaneckými kolegami, resp. partnermi z jednotlivých samospráv. Sme si vedomí niektorých zlepšených návrhov alebo možnosti zlepšenia niektorých pasáží alebo častí tohoto návrhu, ktoré zrejme v druhom čítaní, ak ho podporíte, sa budeme snažiť zapracovať. Ďakujem vám za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Szilárda Somogyiho, Ľuboša Majera a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov, ktorý máme a máte aj vy v tlači 187. V súlade s rokovacím poriadkom podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej minimálne 15-dennej lehote pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako spravodajcu, ktoré vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uzniesla sa na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký zákon prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. novembra 2010 č. 173 a podľa rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a gestorský výbor, aby ho prerokoval do 31. januára 2011.
Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona. Dá sa predpokladať, keďže som starosta šieste volebné obdobie, že v zásade môžem mať nejaký názor aj na platové pomery starostov a primátorov obcí a miest. Prvú pripomienku, kolegyne, kolegovia, predkladatelia, ak dovolíte, opätovne tak ako v prípade zákona o verejnom obstarávaní, myslím si, že aj v tomto zákone by bolo namieste, ak by tento zákon bol vládnym návrhom, aby prešiel riadnym pripomienkovým konaním, lebo sa dotýka takmer 2 900 starostov a primátorov obcí a miest a tá situácia v zásade nie je v prípade platových pomerov nejak zvlášť komplikovaná, keď chcete znížiť, ale treba tam zohľadniť aj niektoré nuansy, ktoré pri platových pomeroch sú. V princípe, ak by som sa zamyslel nad zmyslom zákona a potrebou šetrenia, to znamená, ak sa Slovenská republika nachádza v kríze a v kríze sa nachádzajú aj samosprávy, nemám nič proti tomu, aby adekvátnou mierou sa na šetrení podieľali aj samosprávy a možno platmi aj starostovia a primátori. Otázka znie, akým spôsobom nastavíme tieto kritériá, alebo ak si zoberiem tabuľku, ktorú vy vkladáte ako novú tabuľku, tak v prípade obcí do 500 obyvateľov je to zníženie o 10 %, v prípade miest nad 100-tisíc obyvateľov je to zníženie 9 %. Možno, že je to len matematická chyba, ale ak by som povedal, ak by sme išli do miest nad 300-, 400-, 500-tisíc, v prípade Bratislavy sme sa mohli potom dostať ešte nižšie, čo sa mi zdá nelogické, lebo degresívna marža, ak by som to nazval v tomto poňatí, aj keď sem tento termín nepatrí, v tomto prípade určite nie je na mieste. Je jasné, že v prípade veľkých miest sú platy primátorov v mnohých prípadoch vyššie ako platy ministrov a sú prípady, kedy sú aj na úrovni platu prezidenta, čo ja osobne nepovažujem za najšťastnejšie riešenie, ale je to vždy vec samosprávy. Ďalšia otázka, ku ktorej sa možno treba vrátiť a treba si povedať ako a kedy je, že ustanovujete, že obecné zastupiteľstvo môže tento plat hlasovaním kedykoľvek z priebehu funkčného obdobia meniť.
Ak si spomeniete tí, ktorí sa zaoberáte zákonom o obecnom zriadení, dali sme do 369 zákona o obecnom zriadení, a bolo to v tomto roku, pred týmito voľbami, že obecné zastupiteľstvo určuje úväzok starostu, na nasledujúce funkčné obdobie. Ten dôvod prečo to bolo tak, je úplne jednoduchý, aby v prípade, že je jednofarebné zastupiteľstvo, teda, zastupiteľstvo je v súlade so starostom a primátorom, v tom prípade väčšinu nemá tendenciu znižovať plat, ale má skôr tendenciu ten plat držať, alebo ho mierne zvyšovať. V prípade, ale kde zastupiteľstvo je iného politického zafarbenia, ako je starosta alebo primátor, sú tie tendencie presne opačné. To znamená zosekať plat na základný plat, zosekať odmeny na nulu a neumožniť mu v podstate nič, pokiaľ ten primátor alebo starosta nie je komformný s názormi obecného zastupiteľstva, ktoré ich má iné. To znamená, ak hovoríme o tom, že kedykoľvek v priebehu funkčného obdobia plat meniť, ako dá sa s tým za určitých podmienok súhlasiť, ale treba povedať kritéria, za akých kritérií môžme tento plat meniť. Vy na jednej strane hovoríte, že účelom tohto zákona je zaangažovať starostov a primátorov na hospodárení obcí a miest, ale na druhej strane hovoríte, že chcete paušálne znížiť plat. Ako mne logicky nedáva, nezapadá, že ak hovoríme o zainteresovaní na hospodárení obcí a miest, tak v tom prípade by to malo byť na princípe zásluhovosti vykonanej práce, dosiahnutých výsledkoch, získaných dotácií pre obce a mestá a tak ďalej a tak ďalej, ale nie paušálne. To znamená, že ten ods. 2 v § 4 v každom prípade bude potrebné, aby sa o ňom nejakým spôsobom detailnejšie diskutovalo, lebo má v sebe rad problémov, o ktorých by bolo dobré ich vydiskutovať.
Paragraf 4 ods. 5 obecné zastupiteľstvo v obci s počtom obyvateľov do 500 môže kedykoľvek zo súhlasom starostu znížiť plat na 0-násobok počas jeho funkčného obdobia. Svojím spôsobom, svojím spôsobom, akože toto ustanovenie je dobré, ja som predstaviteľom obce, ktorá má do 500 obyvateľov. Poviem aj to, že prvé tri funkčné obdobia som nepoberal žiaden plat a v posledných dvoch funkčných obdobiach som mal úväzok na 0,3. To je ten úväzok, že ak by som plat mal aj nižší, alebo by som nepoberal žiaden, tak obec bude odvádzať za mňa odvody do sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, čo nedávalo zjavne žiadnu logiku a treba povedať, že ten plat, ktorý som poberal, bol nižší ako minimálna mzda. Ako áno, vedie aj tadiaľto cesta, ale na druhej strane, to nie je len otázka toho, že aký je plat starostu, ale ide o to, aby sa ten starosta o tú obec aj staral. To znamená, znovu by tam malo byť aj nejakým spôsobom zaangažovanie na výsledkoch hospodárenia obce, na rozvoji obce a podobných záležitostiach, lebo v určitom období, keď je menej práce, keď nie sú euro projekty, keď nie sú žiadne iné projekty, obec nevykonáva rozvoj, len v podstate svojím spôsobom živorí, je možno na mieste plat, ktorý je nižší ako 0,3-násobok, ale v prípade, že vám príde väčšie množstvo práce, ktorú nechcete zadávať externe, ak máte na to vlastné kapacity, tak v tom prípade má logiku, ak ten plat sa zvýši, ale tu už je to na vôli zastupiteľstva, tu už to nie je automatické. To znamená, na požiadanie starostu by sa ten plat vrátil na ten základný násobok vo výške úväzku. Minimálne, ktorý bol schválený na to 4-ročné obdobie. To znamená, to je ďalší problém, o ktorom treba úplne racionálne diskutovať.
Posledná vec, ktorá sa v tomto zákone nejakým spôsobom objavuje a to je odstupné starostovi, ktorý odchádza z funkcie.
Dámy a páni, trojnásobok jeho priemerného mesačného platu ako paušálne, no, neviem, či je to dobré riešenie. V súčasnom návrhu zákona je to odchodné vyriešené, myslím si, že tromi alebo štyrmi stupňami. Dvojnásobok, troj, štvor a päťnásobok podľa dĺžky obdobia, ktoré zastával, aj keď osobne si myslím, že viazať to na jedno funkčné obdobie v tomto by až taký zásadný problém nebol. Problém je vtedy, ak starosta alebo primátor vykonáva svoju funkciu viac funkčných období. To znamená, niekto vykonáva dve, tri, štyri funkčné obdobia a medzitým organizácia, v ktorej pracoval, zanikla. Medzitým organizácia, v ktorej pracoval, možno neexistuje, možno sa pretransformovala do nejakej inej, nemá sa kde vrátiť. V tomto prípade treba vyriešiť, čo v takomto prípade. Ja súhlasím s tým, že pre malé obce odstupné vo výške 5- alebo 6-násobku platu je odstupné vysoké a v takýchto prípadoch by možno bremeno finančnej záťaže mohol prevziať na seba štát a garantovať týmto verejným funkcionárom ich práva. Lebo na druhej strane, ak hovoríte o tom, že verejný funkcionár musí byť nejakým spôsobom zainteresovaný na hospodárení a obmedzený, tak treba si uvedomiť, že starosta, primátor spadá do toho istého zákona, ako spadáte vy, kolegovia a kolegyne, to znamená zákon o nezlučiteľnosti funkcií, kde má zakázané rad ďalších vecí, ktoré nemôže robiť. To znamená, ak ja som obmedzený na svojich právach, že niečo nemôžem vykonávať, tak musím mať za to nejakým spôsobom adekvátnu náhradu. A tu si postavme otázku aj v kontexte nulového platu. To znamená, ja budem poberať nulový plat, nebudem mať žiadne príjmy, ktoré mi z toho plynú, ale na druhej strane budem mať všetky obmedzenia, čo sa týkajú podnikania a tak ďalej a tak ďalej, čo vyplývajú zo zákona o nezlučiteľnosti funkcií. To tak isto nedáva logiku a treba to dať do nejakého vzájomného súvisu a hľadať tu konštruktívne, seriózne riešenie, ktoré bude znamenať úsporu finančných prostriedkov, ale zase na druhej strane nebude znamenať neúmerné, neúmerné obmedzovanie starostov a primátorov, lebo záver bude taký, že ak v týchto voľbách nekandidovalo na primátora, teda na starostu v malých obciach nejakých desať až pätnásť zostalo nepokrytých, ak prijmeme zákon v takomto znení, tak tých obcí do 500 obyvateľov je niekde okolo 800 až 1000, tak sa vám zrazu môže stať, že v tom ďalšom volebnom období nebude kandidovať na starostu alebo primátora v týchto obciach nie desať alebo pätnásť ľudí, ale dvesto alebo tristo. A tadiaľ cesta nevedie, lebo potom to bude znovu nejaké násilné zlučovanie, ktoré bolo pred rokom 1989, a potom opätovne budú samosprávy kričať, že my sa nechceme vrátiť pred rok 1989, ale chceme žiť v normálnej demokratickej spoločnosti. Toto sú, myslím, všetko racionálne fakty, ktoré treba zvážiť a treba sa nimi zaoberať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne, Ľubo, že si vystúpil, pretože množstvo pripomienok, o ktorých si hovoril ty, by určite páni predkladatelia dostali, keby tento návrh zákona odkonzultovali, alebo keby boli rokovali so ZMOS-om a s Úniou miest Slovenska. Dotýka sa toho veľkého počtu ľudí, ktorí sú v tých svojich obciach a mestách mienkotvorní a myslím si, že by si boli zaslúžili, keď sa takýto zákon predkladá, aby to predkladala vláda. Samozrejme, serióznym, pripomienkovým konaním a možno, že by bolo došlo k nejakým úpravám. Takto sa mi, naozaj, tak ako si povedal, Ľubo, nepáči, že obišli predkladatelia celé to pripomienkové konanie.
Druhá poznámka, ja som tiež nejaký ten piatok prežil v samospráve a vôbec, ale vôbec sa mi nepáči, že hocikedy môže zastupiteľstvo upraviť plat starostovi. Jednoduchý dôvod, ty si ho pomenoval, ja ho poviem tiež, pán starosta, nechcete nám toto a toto podpísať, nechcete nám predložiť, no tak my máme prevahu, tak ti znížime plat a potom budeš robiť. Je to absolútne politicky vydierateľné. Pretože, akákoľvek skupina poslancov, ktorá má prevahu v miestnom zastupiteľstve, si týmto spôsobom bude môcť robiť nátlak na starostu hoci kedy, nemusí, ale vytvára sa možnosť, že áno. Ak jeden, ak iba jedna skupina zo všetkých to urobí, už to hovorí, že v tomto zákone to treba zmeniť. Je to, naozaj, politický nátlak a je to, naozaj, dôležité zmeny, ktoré vy navrhujete, preto, páni, si myslím, že by ste sa, naozaj, mali obrátiť na ZMOS a Úniu miest a obcí, odkonzultovať to s nimi, nájsť niekde, kde sa to schádza, kde sa to stretáva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)