9. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov, ktorú máte ako tlač 161a.
Návrh na vyslovenie súhlasu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 160 z 8. novembra 2010 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady takto: ústavnoprávny výbor uznesením č. 64 z 15. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 45 z 24. novembra 2010.
Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky 1. vysloviť súhlas so zmluvou, 2. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu.
Gestorský výbor sa stotožnil so stanoviskami výborov.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 46 z 1. decembra 2010. V tomto uznesení ma určil ako spoločného spravodajcu.
Zároveň ma poveril 1. informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov, 2. odporučiť Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s predmetnou medzinárodnou zmluvou, a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici zo 4. januára 1996 (tlač 161): „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spoločnej štátnej hranici zo 4. januára 1996, a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.“
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Dobré ráno. Vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
Jedným z cieľov navrhovanej úpravy je vytvoriť pre vojenské, územné vojenské správy možnosť vykonávať odvody registrovaných občanov v čase vojny a vojnového stavu na jednom mieste v kraji alebo v jednotlivých obvodoch podľa trvalého pobytu registrovaných občanov.
Novým spôsobom sa navrhuje upraviť povinnosť oznamovať údaje o zdravotne ťažko postihnutých občanoch s cieľom spresniť evidencie osôb, ktoré môžu byť určené na doplnenie ozbrojených síl.
Ďalej sa navrhuje upraviť rozsah odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh tak, aby bola zohľadnená vojenská odbornosť týchto vojakov. Zákon o brannej povinnosti sa navrhuje doplniť aj o iné správne delikty, na základe čoho budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za nesplnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa oslobodenia zamestnancov od výkonu mimoriadnej služby. V náväznosti na navrhované zmeny zákona o brannej povinnosti sa navrhujú aj zmeny a doplnenie zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa takisto dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 166.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. novembra 2010 pod č. 163 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 27. januára 2011 a gestorský výbor do 31. januára 2011.
Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh sa predkladá na základe ustanovenia čl. 86 písm. h) a písm. k) Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom materiálu je aktualizácia vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ, národných podporných prvkov pri vojenských veliteľstvách NATO a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie.
Uvedené vojenské zastúpenie vzala na vedomie Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1 846 z 23. septembra 2005. Týmto uznesením Národná rada Slovenskej republiky zároveň vyhlásila súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do týchto štruktúr.
Predložený návrh reaguje na zmeny jednotlivých štruktúr v rámci NATO a Európskej únie, v ktorých pôsobia príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, konkrétne vymedzuje niektoré štruktúry s presnými názvami, sídlom ich pôsobenia a dopĺňa možnosť pôsobenia v nových štruktúrach.
Navrhovanou aktualizáciou sa nemení celkový mandátový počet vojenského zastúpenia v týchto štruktúrach, v ktorých je v súčastnosti a predpokladá sa aj naďalej reálne obsadených sedemdesiatštyri pozícií.
Schválením predmetného materiálu sa nemení počet a výška výdavkov realizovaných v rámci kapitoly, rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, pričom v roku 2010 predstavuje rozpočet vojenského zastúpenia Slovenskej republiky celkom sumu 6 857 343 eur. Predložený materiál bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený návrh. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán minister, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, z poverenia Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť predkladám Národnej rade správu výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ, tlač 164.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 161 z 9. novembra 2010 pridelil návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky za prvé, podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky zobrať na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ.
Za druhé, podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v súlade s návrhom na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a Európskej únie.
Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ, tlač 164. Národná rada Slovenskej republiky za prvé, podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky berie na vedomie návrh na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenske republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ. Za druhé, podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v súlade s návrhom na aktualizáciu vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ a vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do orgánov vojenského zastúpenia pri NATO a EÚ a do vojenských štruktúr NATO a EÚ. Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Kontrolu zahraničného obchodu s tovarom a technológiami, ktoré sa používajú najmä na civilné účely, ale môžu byť použité aj na vojenské účely, majú jednotlivé krajiny upravenú osobitnými právnymi predpismi. Národný kontrolný režim na úseku tovaru a technológií dvojakého použitia bol v Slovenskej republike vytvorený už na začiatku deväťdesiatych rokov. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola kontrola obchodu s tovarom dvojakého použitia uskutočňovaná v plnom súlade s nariadením Rady Európskeho spoločenstva č. 1334/2000. Činnosti, ktoré nariadenie Rady ponechávajú na právomoc členských štátov, alebo členské štáty splnomocňujú k ich vykonaniu, sú obsiahnuté v súčasnosti v platnom zákone č. 21/2007 Z. z. o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V auguste roku 2009 nadobudlo účinnosť nové nariadenie Rady Európskeho spoločenstva č. 428/2009 položiek, stanovujúce režim spoločenstva na kontrolu vývozov prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím, ktoré prinieslo niektoré zmeny na úseku obchodovania s položkami s dvojakým použitím.
V dôsledku tejto skutočnosti ministerstvo hospodárstva pristúpilo k vypracovaniu novej právnej normy, návrhu zákona o položkách s dvojakým použitím, ktorým sa komplexne upravuje postup udeľovania povolení v oblasti obchodu s položkami s dvojakým použitím, vymedzujú sa kompetencie príslušných orgánov štátnej správy v tejto oblasti, ďalej sa stanovujú povinnosti vývozcov, vlastníkov a iných užívateľov pri nakladaní s položkami s dvojakým použitím, upravujú sa podmienky sprostredkovateľskej služby, vydania dovozného certifikátu, poskytovania technickej pomoci, ako aj podmienky prepravy položiek v rámci členských štátov Európskej únie a ktorým sa tiež upravuje výkon kontroly dodržiavania tohto zákona a vymedzujú sa sankcie za zistené porušenia, odstupňované podľa závažnosti. Predložený návrh zákona súčasne reaguje na poznatky aplikačnej praxe, čím sa odstraňujú nedostatky v doteraz platnej legislatíve, upravujúcej túto oblasť.
Predloženým návrhom ministerstvo hospodárstva takisto ruší doteraz platný zákon č. 21/2007 Z. z. o tovare, technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1/2007, ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o individuálne vývozné povolenie, globálne vývozné povolenie, povolenia na sprostredkovateľskú činnosť, medzinárodný dovozný certifikát pre tovar dvojakého použitia. Vzhľadom k tomu, že vzory týchto žiadostí s výnimkou medzinárodného dovozného certifikátu sú súčasťou nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 428/2009 predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zároveň je kompatibilný s činnosťou medzinárodných kontrolných režimov, ktorých ciele a princípy Slovenská republika uznáva, ako aj s právnou úpravou platnou v Európskej únii.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Vládny návrh zákona o položkách s dvojakým použitím, tlač 141, dovoľte, aby som vám k tomuto vládnemu návrhu zákona podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu, návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam po rozprave uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, ďalej odporúčam a navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Súčasne navrhujem za gestorský výbor Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011. Pán predseda, ja som skončil, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Dobrý deň prajem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce sa predkladá na základe povinnosti Slovenskej republiky vykonať transpozíciu práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj na základe odôvodneného stanoviska Európskej komisie zaslaného Slovenskej republike. V odôvodnenom stanovisku Európskej komisie sa uvádza, že Slovenská republika si nesplnila svoje povinnosti vo vzťahu k transpozícii Smernice Rady 76/2007 EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky.
Európska komisia vo svojom stanovisku vyzvala Slovenskú republiku, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom vyhovieť tomuto odôvodnenému stanovisku. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v čl. I Zákonníka práce zosúladiť zásadu rovnakého zaobchádzania a prípustné rozdielne zaobchádzanie s právom Európskej únie a s antidiskriminačným zákonom doplniť ďalšie oprávnenia, ktoré prináležia žene po návrate z materskej dovolenky a mužovi po návrate z rodičovskej dovolenky podľa § 166, ods. 1 Zákonníka práce, predovšetkým, aby zamestnanec a zamestnankyňa boli zamestnávateľom zaradení späť do práce za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú alebo rodičovskú dovolenku a aby mali právo na prospech z akéhokoľvek zlepšenia, ktoré by vo vzťahu k ich pracovným podmienkam nastalo, ak by nenastúpili na príslušnú dovolenku.
Ďalej sa navrhuje stanoviť, aby sa osobitná ochrana žien vzťahovala len na ženy v období bezprostredne po narodení dieťaťa, vzhľadom na to, že ochrana tehotnej ženy alebo matky vo vzťahu k inej žene, ktorá nie je matkou, je považovaná za žiadúcu len vtedy, ak ide o ochranu z dôvodu ochrany biologického stavu ženy v čase tehotenstva a po pôrode.
Návrhom zákona sa ďalej navrhuje upraviť zriadenie, zloženie a činnosť európskych zamestnaneckých rád v súlade s novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/38 ES a upraviť návrat zamestnankyne a zamestnanca po rodičovskej dovolenke a oznamovaciu povinnosť ženy a muža v prípade, ak chcú nastúpiť na materskú alebo rodičovskú dovolenku v súlade so smernicou Rady 2010/18 EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke.
Ďakujem za pozornosť a poprosím vás o podporu tohto návrhu.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 184. Ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 31 z 18. novembra 2010 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 175 z 12. novembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona sa predkladá na základe povinnosti Slovenskej republiky vykonať transpozíciu práva Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, ako i na základe odôvodneného stanoviska Európskej komisie, ktoré zaslala Slovenskej republike. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods.3 písm. c) rokovacieho poriadku, prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 27. januára 2011 a gestorský výbor v termíne do 31. januára 2011.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Zákonník práce je dôležitý kódex pracovnoprávnych vzťahov, ktorý vo veľkej miere určuje ochotu zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta a zamestnávať. Samozrejme, že má to vplyv na mieru zamestnanosti alebo mieru nezamestnanosti. Mnohí malí zamestnávatelia, živnostníci, malí a strední podnikatelia volili strany, dnešné vládne strany, práve preto, lebo mali možnosť na vlastnej koži zistiť ako fungujú rôzne podoby Zákonníka práce, ako fungoval Zákonník práce po reformnej novele pána ministra Kaníka, ako fungoval Zákonník práce po deformácii pani ministerskou Tomanovou. Ministerstvo predkladá malú novelu Zákonníka práce, pretože pán minister nás informoval, že sa pripravuje veľká novela Zákonníka práce. Tým cieľom je implementovať právne akty Európskej únie. Musím povedať, že v jednej časti touto novelou nie som príliš nadšená. Máme už svoje skúsenosti ako k implementácii právnych aktov dochádza a častokrát vo výboroch na otázky: prečo, sme od úradníkov dostávali odpovede: lebo únia, lebo to musíme. A v rámci toho pláštika sa potom do našich zákonov dostávali aj veci, ktoré tam byť nemuseli, nad rámec. Dovolím si poukázať na to, že smernica je právnym aktom únie, ktorá pre členské krajiny stanovuje cieľ. Spôsob a termín teda na dosiahnutie cieľa určitého právneho stavu. Spôsob, akým daná členská krajina túto smernicu implementuje, teda zapracuje do vnútroštátneho práva, je len a len vecou členskej krajiny.
Aj keď som stotožnená s ochranou matiek a žien v našom právnom systéme v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, predsa dovolím si zapochybovať o miere tejto ochrany. Staré dobré fyzikálne pravidlo hovorí, že každá akcia vyvoláva reakciu a to isté ale aj platí v právnom systéme. Každému právu určitej osoby zodpovedá povinnosť osoby inej a naopak. Ak teda v systéme pracovnoprávnych vzťahov nastavíme príliš prísne povinnosti, reakcia nenechá na seba dlho čakať a podľa môjho názoru ochota zamestnávať mladé ženy, ktoré ešte neboli mamičkami, klesne na bod mrazu. Prílišná ochrana mladých žien, mamičiek, zníži ich šance nájsť si nie že dobrú prácu, ale vôbec nejakú prácu. Máme možnosť vidieť to napr. vo Francúzsku, kde sú takto špeciálne chránení mladí ľudia, ktorí takmer nemôžu nájsť trvalý pracovný pomer, pretože tá ochrana zväzuje zamestnávateľom ruky do tej miery, že nie sú ochotní zamestnať mladého človeka. A budeme potom na základe toho, že si mladé ženy nebudú môcť nájsť prácu, dávať zamestnávateľom povinnosť, kvóty, aby ich zamestnávali tak ako je to v súčasnosti s povinným podielom zdravotne ťažko postihnutých osôb?
Okrem tejto všeobecnej poznámky mám aj pripomienku k povinnosti vyššej ochrany pracovných podmienok matky v čase návratu z materskej dovolenky a zabezpečenia práva na rovnaký prospech, na aký by žena mala právo, ak by na materskú dovolenku nenastúpila. To bola citácia z novely a moja konkrétna výhrada je, že k ustanovenej povinnosti zamestnávateľov k vyššej ochrane matiek a otcov nie je zapracované prechodné ustanovenie, že sa bude uplatňovať do budúcna, teda na tie osoby, ktoré na materskú alebo rodičovskú dovolenku nastúpia, aby si zamestnávatelia mohli na toto opatrenie vytvoriť rezervy. Podľa môjho názoru, tak ako je naformulované toto ustanovenie je retroaktívne, zamestnávatelia nemali možnosť sa na túto povinnosť pripraviť. A dá sa to pritom riešiť jednoducho posunutím účinnosti na neskorší termín. Uvediem vám, aby to nebol len suchý nejaký výklad, aj ilustračný príklad. Nech mi niekto skúsi povedať, čo má urobiť malý obchodník, ktorý má tri pracovné miesta predavačiek a na materskej dovolenke, respektíve na rodičovskej má päť žien. Rozumiete? Päť matiek. A tu je napísané v zákone, že ak zaradenie na pôvodnú prácu nie je možné či už preto, že sa práca nevykonáva, alebo pracovisko je zrušené, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcej pracovnej zmluve. No, ale ak je v pracovnej zmluve napísané, že je to predavačka, a bodka. Čo potom? Čo ak sa zrazu všetkých päť rozhodne nastúpiť na tie tri pracovné miesta? Samozrejme, povinnosti má zamestnávateľ a musí sa správať v zmysle ustanovení Zákonníka práce a veľa možností nemá. V každom prípade tieto možnosti znamenajú zvýšenie nákladov na pracovné sily, prípadne i na súdne spory pre neplatnosť výpovede, čo tiež nebýva lacnou záležitosťou.
Dámy a páni, stále očakávame a vyžadujeme pod hrozbou najrôznejších sankcií aj trestnoprávnych, že sa podnikatelia budú správať zodpovedne. Ale správame sa zodpovedne i my, zákonodarcovia, vláda? Legislatívna smršť, ktorú musia podnikatelia znášať a nielen podnikatelia, ale aj občania, im spôsobuje ťažkosti a zbytočne ich zaťažuje nesmiernou byrokraciou. Nehovoriac už o tom, že keď nezodpovední politici vybrakujú štátnu pokladňu, sú prví na rane živnostníci, malí, strední podnikatelia, na koho sa zameria pozornosť financ majstrov.
Ešte by som sa chcela opýtať, pán minister, k § 157 v úvodnej vete, tam sa predpokladá, že ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení materskej dovolenky, táto formulácia mi prejudikuje, že muž nemôže byť na materskej dovolenke, je to tak? Pretože ja sama poznám z praxe, mám priateľa, ktorý nastúpil na materskú dovolenku, či by nebolo vhodné potom ozaj tam nechať nie zamestnankyňa, ale zamestnanec, poprípade obidve. Myslím si, teda, že ozaj by to asi bolo vhodné a ešte je to aj v nejakom inom ustanovení, ale presne to tu teraz nemám poznačené.
Dámy a páni, ja zákon, samozrejme, do druhého čítania podporím ako i celý náš poslanecký klub, ale očakávame, že vo výbore sa týmito námietkami budete zaoberať a tú prípadnú retroaktivitu, ktorú v tomto ustanovení vidím, budete sa snažiť vyriešiť.
A na záver, pani spravodajkyňa, chcela by som vás požiadať, aby bola novela Zákonníka práce pridelená aj do hospodárskeho výboru. Ďakujem vám za pozornosť.