Schôdze NR SR

14.12.2010
18:02
Uvádzajúci uvádza bod

Ľudovít Jurčík

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne, lebo tých názorov odznelo viacero.
Pánu Jahnátkovi by som chcel povedať toľko, že nevidíme, že by bola malá voda problémom. Odhad Združenia malých vodných elektrární hovorí ešte o 4 až 5 MW ročne, čiže to nie je také dramatické. Podstatné ale je na tom to, že je to z väčšiny predikovateľná výroba.
Moja ďalšia pripomienka je k tej kvalite tých fotovoltických panelov. Je pravdou, že aj pod...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne, lebo tých názorov odznelo viacero.
Pánu Jahnátkovi by som chcel povedať toľko, že nevidíme, že by bola malá voda problémom. Odhad Združenia malých vodných elektrární hovorí ešte o 4 až 5 MW ročne, čiže to nie je také dramatické. Podstatné ale je na tom to, že je to z väčšiny predikovateľná výroba.
Moja ďalšia pripomienka je k tej kvalite tých fotovoltických panelov. Je pravdou, že aj pod 20-centimetrovým snehom to produkuje niečo. Ale či sa to dá nazvať niečím, čo je použiteľné, o tom by som si dovolil viac ako polemizovať. Iste, tvrdenie o tom, že ministerstvo navrhlo konzervatívny model, pri ktorom začínali s cenou, ktorá bola desaťnásobne vyššia ako vtedy bežná výkupná cena z konvenčných zdrojov, neviem ja to nepovažujem za konzervatívny model. To bolo, ak sa nemýlim, 18 000 korún za MW, čo bola strašná cena. A vôbec si nemyslím, že to bolo z popudu nejakej Európskej únie. Tá cena nebola navrhovaná z Európskej únie, určite. Je pravdou, že sme uvažovali pôvodne s 30 kilowattmi, ale povedali sme, že vzhľadom na pôvodné poslanie myšlienky obnoviteľných zdrojov energie zo solárnych panelov malo by to byť predovšetkým namontované ideálne na mieste spotreby. A to sú predovšetkým priemyselné objekty, haly a tak ďalej či skladovacie, možno nejaké väčšie budovy aj verejného charakteru. Tak práve tým sme to trošku prehodnotili a povedali sme si, že tých 100 kW by bolo v pohode a nad 100 kW už nebudeme robiť tú podporu. Ale tá podpora bude hovoriť o tom, že nebude tam podporovaná odchýlka, resp. budú si musieť nad 100 kW platiť odchýlku. Takže my budeme podporovať aj naďalej tú fotovoltickú energiu, elektráreň, ale za iných podmienok. To je ten zásadný rozdiel. Je pravdou, že 366 eur za megawatthodinu, o ktoré sa vykryje vyššia výkupná cena ako teraz z komerčných zdrojov pre tento rok, ekonomika nemá možnosť utiahnuť. S tým sa dá súhlasiť.
No a prečo sa vlastne kritizujú prísnejšie podmienky? Na jednej strane chce pán kolega Jahnátek prísnejšie podmienky a na druhej strane ich kritizuje. Nerozumiem tomu, ale možnože na nejakej inej platforme by sme sa vedeli o tom rozprávať.
No k tým 50 % ako sme prišli? No je to konsenzus po diskusii s viacerými, jednak aj s kolegami, aj na ministerstve, aj s legislatívcami, dokonca s ľuďmi, ktorí v tej problematike fungujú, lebo my nechceme podporovať staré zdroje, ale nové.
Keď sa tu spomínali premaľované kogeneračné jednotky. No, bohužiaľ, je to pravda. Nám 630 MW berie voda a vyše 230 MW nám berú, doslovne povedané, staré zdroje, ktoré na základe zákona zrazu dostávajú podporu. A myslím si, že tento zákon chce podporovať nové zdroje, alebo totálne rekonštruované. No ale pod touto rekonštrukciou v prípade kogeneračnej jednotky sa myslí náklad, ktorý je určite vyšší z technologického hľadiska alebo technologickej časti, ako je 50 %, čiže preto je tam tých 50 %.
No tá diskusia okolo teplární a ich nejakej pripravenosti, pokiaľ ide o privatizáciu. No ja s tým, samozrejme, nebudem súhlasiť, lebo ani, úprimne povedané, nemám potuchy, že by to takto malo byť, ale princíp je v tom, že teplárne boli často efektívne len preto, lebo dostávali napr. povolenky od štátu, emisné a tak ďalej. Keby sa to nerobilo, no myslím si, že nebolo by to také ružové. No a nám predsa nejde o to, aby sme my prevádzkovali teplárne, kde musíme investovať desiatky miliónov eur, ale stále budeme na úrovni 20 – 30 % toho imania alebo toho majetku. Čiže nemáme žiadnym spôsobom šancu dosiahnuť 50 %. Ale pritom z tej efektívnej prevádzky budú tí ďalší profitovať, tí, ktorí tam vlastne v tej teplárni nemajú čo robiť.
Tých príkladov je strašne veľa. Tie teplárne majú obrovské množstvo ľudí. A sú prípady, keď spustili niečo, dajme tomu, paroplynový cyklus v Bratislave, bola efektívnosť na úrovni no neporovnateľnej oproti úrovni teplární.
No zase zazneli príklady z SPP, osemkrát vyššia hodnota, ako sa predalo SPP. Neviem, že by to malo bilión korún hodnotu, to si netrúfnem povedať. Povedať to môže každý, ja to neviem nejako spochybniť.
A, samozrejme, pán kolega Žiga hovorí o tom, že z jedného extrému ideme do druhého extrému. Myslím si, že tým, že upravujeme podmienky a vraciame to do toho logického rámca, to znamená, ako to pôvodne bolo určené, že to je výroba prakticky na mieste spotreby, to je tá podpora do tých 100 kilowattov, to by malo byť dostatočné na to, aby to bolo v tej filozofii, na ktorej celá tá logika v Európskej únii bola postavená, to znamená podporovať nielen tú výrobu, ale podporovať to hlavne na mieste spotreby, pretože tým sa šetria, samozrejme, prenosové sústavy, znižujú sa náklady na údržbu a na prevádzku, to určite pán kolega Žiga vie.
Ja si myslím, že reputácia krajiny nevychádza len z toho, ako podporuje obnoviteľné zdroje energie. A tam sú zásadne, zásadne iné kritériá a iné body, podľa ktorých sa posudzuje reputácia krajiny, ale to asi nie je predmetom diskusie. Áno, sú krajiny ako Švédsko, Nórsko, dokonca aj Rakúsko, ktoré dávno prekročili ten požadovaný 20-percentný podiel. No ale je to celkom logické. No nemáme fjordy a tak ďalej, nemáme to, čo má Rakúsko, tie podmienky prírodné.
Takže musíme sa snažiť to riešiť iným spôsobom, ako pán kolega Golian to spomenul, predovšetkým rozvojom toho vidieka, tam sú značné rezervy. A som presvedčený, že dosiahneme tých 14 % z rezervy, aj viacej.
No a, úprimne povedané, do 30. 6., ja to trošku skúsim opraviť, nebude potrebné sa prihlásiť do tej siete, ale dokonca bude stačiť predložiť doklady dokazujúce to, že žiadateľ spustil proces kolaudácie.
To je asi všetko, čo som chcel povedať, ináč, ďakujem za korektnú diskusiu.

Skryt prepis

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi stručne, lebo tých názorov odznelo viacero.
Pánu Jahnátkovi by som chcel povedať toľko, že nevidíme, že by bola malá voda problémom. Odhad Združenia malých vodných elektrární hovorí ešte o 4 až 5 MW ročne, čiže to nie je také dramatické. Podstatné ale je na tom to, že je to z väčšiny predikovateľná výroba.
Moja ďalšia pripomienka je k tej kvalite tých fotovoltických panelov. Je pravdou, že aj pod 20-centimetrovým snehom to produkuje niečo. Ale či sa to dá nazvať niečím, čo je použiteľné, o tom by som si dovolil viac ako polemizovať. Iste, tvrdenie o tom, že ministerstvo navrhlo konzervatívny model, pri ktorom začínali s cenou, ktorá bola desaťnásobne vyššia ako vtedy bežná výkupná cena z konvenčných zdrojov, neviem ja to nepovažujem za konzervatívny model. To bolo, ak sa nemýlim, 18 000 korún za MW, čo bola strašná cena. A vôbec si nemyslím, že to bolo z popudu nejakej Európskej únie. Tá cena nebola navrhovaná z Európskej únie, určite. Je pravdou, že sme uvažovali pôvodne s 30 kilowattmi, ale povedali sme, že vzhľadom na pôvodné poslanie myšlienky obnoviteľných zdrojov energie zo solárnych panelov malo by to byť predovšetkým namontované ideálne na mieste spotreby. A to sú predovšetkým priemyselné objekty, haly a tak ďalej či skladovacie, možno nejaké väčšie budovy aj verejného charakteru. Tak práve tým sme to trošku prehodnotili a povedali sme si, že tých 100 kW by bolo v pohode a nad 100 kW už nebudeme robiť tú podporu. Ale tá podpora bude hovoriť o tom, že nebude tam podporovaná odchýlka, resp. budú si musieť nad 100 kW platiť odchýlku. Takže my budeme podporovať aj naďalej tú fotovoltickú energiu, elektráreň, ale za iných podmienok. To je ten zásadný rozdiel. Je pravdou, že 366 eur za megawatthodinu, o ktoré sa vykryje vyššia výkupná cena ako teraz z komerčných zdrojov pre tento rok, ekonomika nemá možnosť utiahnuť. S tým sa dá súhlasiť.
No a prečo sa vlastne kritizujú prísnejšie podmienky? Na jednej strane chce pán kolega Jahnátek prísnejšie podmienky a na druhej strane ich kritizuje. Nerozumiem tomu, ale možnože na nejakej inej platforme by sme sa vedeli o tom rozprávať.
No k tým 50 % ako sme prišli? No je to konsenzus po diskusii s viacerými, jednak aj s kolegami, aj na ministerstve, aj s legislatívcami, dokonca s ľuďmi, ktorí v tej problematike fungujú, lebo my nechceme podporovať staré zdroje, ale nové.
Keď sa tu spomínali premaľované kogeneračné jednotky. No, bohužiaľ, je to pravda. Nám 630 MW berie voda a vyše 230 MW nám berú, doslovne povedané, staré zdroje, ktoré na základe zákona zrazu dostávajú podporu. A myslím si, že tento zákon chce podporovať nové zdroje, alebo totálne rekonštruované. No ale pod touto rekonštrukciou v prípade kogeneračnej jednotky sa myslí náklad, ktorý je určite vyšší z technologického hľadiska alebo technologickej časti, ako je 50 %, čiže preto je tam tých 50 %.
No tá diskusia okolo teplární a ich nejakej pripravenosti, pokiaľ ide o privatizáciu. No ja s tým, samozrejme, nebudem súhlasiť, lebo ani, úprimne povedané, nemám potuchy, že by to takto malo byť, ale princíp je v tom, že teplárne boli často efektívne len preto, lebo dostávali napr. povolenky od štátu, emisné a tak ďalej. Keby sa to nerobilo, no myslím si, že nebolo by to také ružové. No a nám predsa nejde o to, aby sme my prevádzkovali teplárne, kde musíme investovať desiatky miliónov eur, ale stále budeme na úrovni 20 – 30 % toho imania alebo toho majetku. Čiže nemáme žiadnym spôsobom šancu dosiahnuť 50 %. Ale pritom z tej efektívnej prevádzky budú tí ďalší profitovať, tí, ktorí tam vlastne v tej teplárni nemajú čo robiť.
Tých príkladov je strašne veľa. Tie teplárne majú obrovské množstvo ľudí. A sú prípady, keď spustili niečo, dajme tomu, paroplynový cyklus v Bratislave, bola efektívnosť na úrovni no neporovnateľnej oproti úrovni teplární.
No zase zazneli príklady z SPP, osemkrát vyššia hodnota, ako sa predalo SPP. Neviem, že by to malo bilión korún hodnotu, to si netrúfnem povedať. Povedať to môže každý, ja to neviem nejako spochybniť.
A, samozrejme, pán kolega Žiga hovorí o tom, že z jedného extrému ideme do druhého extrému. Myslím si, že tým, že upravujeme podmienky a vraciame to do toho logického rámca, to znamená, ako to pôvodne bolo určené, že to je výroba prakticky na mieste spotreby, to je tá podpora do tých 100 kilowattov, to by malo byť dostatočné na to, aby to bolo v tej filozofii, na ktorej celá tá logika v Európskej únii bola postavená, to znamená podporovať nielen tú výrobu, ale podporovať to hlavne na mieste spotreby, pretože tým sa šetria, samozrejme, prenosové sústavy, znižujú sa náklady na údržbu a na prevádzku, to určite pán kolega Žiga vie.
Ja si myslím, že reputácia krajiny nevychádza len z toho, ako podporuje obnoviteľné zdroje energie. A tam sú zásadne, zásadne iné kritériá a iné body, podľa ktorých sa posudzuje reputácia krajiny, ale to asi nie je predmetom diskusie. Áno, sú krajiny ako Švédsko, Nórsko, dokonca aj Rakúsko, ktoré dávno prekročili ten požadovaný 20-percentný podiel. No ale je to celkom logické. No nemáme fjordy a tak ďalej, nemáme to, čo má Rakúsko, tie podmienky prírodné.
Takže musíme sa snažiť to riešiť iným spôsobom, ako pán kolega Golian to spomenul, predovšetkým rozvojom toho vidieka, tam sú značné rezervy. A som presvedčený, že dosiahneme tých 14 % z rezervy, aj viacej.
No a, úprimne povedané, do 30. 6., ja to trošku skúsim opraviť, nebude potrebné sa prihlásiť do tej siete, ale dokonca bude stačiť predložiť doklady dokazujúce to, že žiadateľ spustil proces kolaudácie.
To je asi všetko, čo som chcel povedať, ináč, ďakujem za korektnú diskusiu.

Stav prepisu
Neautorizovaný

Zavrieť prepis

14.12.2010
18:10

18:10

Alojz Přidal

Pán predsedajúci, presne toľko, koľko budem potrebovať, budem hovoriť, ani o minútu menej ani viacej nebudem hovoriť.
Ja by som chcel poďakovať pánovi predkladateľovi poslancovi Jurčíkovi za tento zákon, pretože si myslím, že naozaj už bolo o päť minút dvanásť a bol potrebný a on ho aj zdôvodnil veľmi obšírne aj v úvode, aj teraz, prečo bol potrebný.
Naozaj pán poslanec Žiga mal pravdu v tom, keď povedal, že teda pán poslanec...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Pán predsedajúci, presne toľko, koľko budem potrebovať, budem hovoriť, ani o minútu menej ani viacej nebudem hovoriť.
Ja by som chcel poďakovať pánovi predkladateľovi poslancovi Jurčíkovi za tento zákon, pretože si myslím, že naozaj už bolo o päť minút dvanásť a bol potrebný a on ho aj zdôvodnil veľmi obšírne aj v úvode, aj teraz, prečo bol potrebný.
Naozaj pán poslanec Žiga mal pravdu v tom, keď povedal, že teda pán poslanec Janiš, ale aj celý hospodársky výbor pracoval na pozmeňujúcom návrhu, ktorý v konečnom dôsledku prešiel do správy spoločnej a ten zákon naozaj vylepšil.
Potom sme si tu vypočuli veľmi zaujímavú prednášku pána exministra Jahnátka. Ja som rád, že som sa dozvedel, že čo sa týka veterných elektrární, tak ten jeho názor na veterné elektrárne, aj keď si všetci uvedomujeme ten náš záväzok, čo sa týka kapacity a potreby obnoviteľných zdrojov, ten jeho pohľad na veterné elektrárne je podobný ako môj. Ja si myslím, že teda tá ich efektivita nie je veľmi veľká a nestojí to za ohyzdenie krajiny,
Čo sa týka ale fotovoltiky, tak je tu problém. A naozaj on priznal, že prakticky okopírovali aj s chlpmi to, čo bolo v Nemecku a v Česku. Ale nemyslím si, že ich to ospravedlňuje. A sám teda hovoril o tom, že je tu 600 megawattov, ktoré v konečnom dôsledku by mohli zvýšiť cenu elektrickej energie o 12 %, len teda tú minútu nechali oni a my sme ju museli riešiť, aj keď na druhej strane som rád, že ju neriešili oni a že sme ju vyriešili my.
Chcel by som povedať, že 600 megawattov nie je 1,5-násobok výkonu jedného reaktorového bloku v Bohuniciach, ale je to len jeho 1,2-násobok, ale, samozrejme, pán Jahnátek nemusí všetko vedieť.
Čo sa týka tej konšpiračnej teórie, sme mu už minule hovorili o tom, že odmietame nejaké zámerné zníženie cien teplární alebo ekonomiky teplární, to je jednoducho konšpiračná teória. Neviem, či je to v duchu „podľa seba súdim teba“.
A, pán poslanec Žiga, naozaj, keď ste podporovatelia jadra, tak myslím si, že ste na správnej ceste. Aj ja vidím jednoduchú budúcnosť energetiky jedine aj vo využívaní jadrovej energetiky.
Ďakujem vám za pozornosť.

Skryt prepis

Pán predsedajúci, presne toľko, koľko budem potrebovať, budem hovoriť, ani o minútu menej ani viacej nebudem hovoriť.
Ja by som chcel poďakovať pánovi predkladateľovi poslancovi Jurčíkovi za tento zákon, pretože si myslím, že naozaj už bolo o päť minút dvanásť a bol potrebný a on ho aj zdôvodnil veľmi obšírne aj v úvode, aj teraz, prečo bol potrebný.
Naozaj pán poslanec Žiga mal pravdu v tom, keď povedal, že teda pán poslanec Janiš, ale aj celý hospodársky výbor pracoval na pozmeňujúcom návrhu, ktorý v konečnom dôsledku prešiel do správy spoločnej a ten zákon naozaj vylepšil.
Potom sme si tu vypočuli veľmi zaujímavú prednášku pána exministra Jahnátka. Ja som rád, že som sa dozvedel, že čo sa týka veterných elektrární, tak ten jeho názor na veterné elektrárne, aj keď si všetci uvedomujeme ten náš záväzok, čo sa týka kapacity a potreby obnoviteľných zdrojov, ten jeho pohľad na veterné elektrárne je podobný ako môj. Ja si myslím, že teda tá ich efektivita nie je veľmi veľká a nestojí to za ohyzdenie krajiny,
Čo sa týka ale fotovoltiky, tak je tu problém. A naozaj on priznal, že prakticky okopírovali aj s chlpmi to, čo bolo v Nemecku a v Česku. Ale nemyslím si, že ich to ospravedlňuje. A sám teda hovoril o tom, že je tu 600 megawattov, ktoré v konečnom dôsledku by mohli zvýšiť cenu elektrickej energie o 12 %, len teda tú minútu nechali oni a my sme ju museli riešiť, aj keď na druhej strane som rád, že ju neriešili oni a že sme ju vyriešili my.
Chcel by som povedať, že 600 megawattov nie je 1,5-násobok výkonu jedného reaktorového bloku v Bohuniciach, ale je to len jeho 1,2-násobok, ale, samozrejme, pán Jahnátek nemusí všetko vedieť.
Čo sa týka tej konšpiračnej teórie, sme mu už minule hovorili o tom, že odmietame nejaké zámerné zníženie cien teplární alebo ekonomiky teplární, to je jednoducho konšpiračná teória. Neviem, či je to v duchu „podľa seba súdim teba“.
A, pán poslanec Žiga, naozaj, keď ste podporovatelia jadra, tak myslím si, že ste na správnej ceste. Aj ja vidím jednoduchú budúcnosť energetiky jedine aj vo využívaní jadrovej energetiky.
Ďakujem vám za pozornosť.

Stav prepisu
Neautorizovaný

Zavrieť prepis

14.12.2010
18:10

18:10

Anna Bubeníková

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, Fond národného majetku Slovenskej republiky v súlade s dikciou zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade na schválenie návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2010 podľa § 28 ods. 3 písm. b) príslušného zákona a návrh na použitie majetku fondu v roku...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, Fond národného majetku Slovenskej republiky v súlade s dikciou zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade na schválenie návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2010 podľa § 28 ods. 3 písm. b) príslušného zákona a návrh na použitie majetku fondu v roku 2011 už podľa spomínaného paragrafu.
Predložený materiál obsahuje okrem uznesenia vlády Slovenskej republiky, návrhu uznesenia Národnej rady, vlastných návrhov na použitie majetku fondu, predkladacej správy aj vlastný materiál, ktorý je rozdelený na štyri časti.
Obsahom 1. časti je predpokladaný vývoj likvidity fondu do konca roku 2010. Tá je základom pre zostavenie očakávaného vývoja likvidity fondu na nasledujúci rok, to znamená na rok 2011.
Pôvodný návrh na použitie majetku počítal s prebytkom finančných prostriedkov vo výške 17,86 mil. eur, avšak vyššie príjmy z dividend v rokoch 2009 a 2010 a nižšie plnenie záväzkov v tomto období, predovšetkým z očakávaných záväzkov vyplývajúcich zo súdnych sporov, kde zatiaľ nedošlo k plneniu, ako aj ďalšie skutočnosti ovplyvnili vývoj likvidity fondu a prispeli tak k nárastu prebytku na čiastku 45,57 mil. eur. Tieto prostriedky budú použité na plnenie záväzkov fondu v nasledujúcich obdobiach v súlade s rozhodnutiami vlády Slovenskej republiky, Národnej rady a orgánov fondu v zmysle zákona.
V záujme previesť finančné prostriedky, ktoré fond získal z dividend, nad pôvodne plánovaný objem, na účet štátnych finančných aktív, a to ešte v roku 2010, vypracovali sme návrh doplnku, ktorým navrhujeme zvýšiť pôvodný rámec na použitie majetku fondu schválený Národnou radou pre rok 2010 o 237,03 mil. eur na celkový objem 611,95 mil. eur. V 2. časti teda predkladáme konkrétny návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku v rozsahu 611,95 mil. eur.
Obsahom 3. časti návrhu je bilancia príjmov a výdavkov fondu v roku 2011. V jej úvode sú vyčíslené plánované príjmy v roku 2011, ktoré fond očakáva vo výške 298,74 mil. eur. Pri ich plánovaní fond vychádzal z predpokladu, že k uzavretiu nových zmlúv v sledovanom období nedôjde.
Najvýznamnejšou položkou sú príjmy z dividend, ktorých výška závisí od vývoja hospodárenia spoločností s majetkovou účasťou fondu a od spôsobu rozdelenia zisku v týchto spoločnostiach. Takto získané príjmy v zmysle dividendovej politiky transferuje fond do štátnych finančných aktív v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky a Národnej rady.
Spolu s predpokladaným zostatkom finančných prostriedkov z predchádzajúceho obdobia, ktorý je vyčíslený na 45,57 mil. eur, možno konštatovať, že celkové zdroje, ktoré by fond mohol mať k dispozícii v roku 2011 na plnenie svojich záväzkov, predstavujú čiastku 344,31 mil. eur.
Ďalej sú v tejto časti materiálu uvedené plánované výdavky fondu. Na základe analýzy záväzkov a rozpočtovaných výdavkov fondu očakáva Fond národného majetku, že celkove výdavky by nemali presiahnuť čiastku 323,22 mil. eur.
Medzi najväčšie výdavkové položky v rozpočte fondu patria výdavky v súlade s rozhodnutiami vlády. V roku 2011 je na tento účel, konkrétne na posilnenie štátnych finančných aktív, vyčlenená čiastka 312,07 mil. eur. V súlade s odporúčaním ministerstva financií peňažné prostriedky zabezpečí fond z dividend a zo zostatku peňažných prostriedkov z predchádzajúcich rokov.
Najrizikovejšou položkou na strane výdavkov je § 30 zákona, ide o možné výdavky fondu v súvislosti so súdnymi spormi, nakoľko fond v zmysle uvedeného zákona zodpovedá celým svojím majetkom za záväzky, ktoré mu vznikajú pri uskutočňovaní činností uvedených v § 28 predmetného zákona.
Na základe porovnania použiteľných peňažných prostriedkov a splatných záväzkov fondu k 31. 12. 2011 môžeme predpokladať, že bilancia fondu bude ku koncu roka prebytková, a to vo výške 21,09 mil. eur.
Vychádzajúc z očakávanej bilancie príjmov a výdavkov fondu v rokoch 2010 a 2011 fond odporúča odsúhlasiť rozsah jeho použiteľného majetku podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona do výšky 611,95 mil. eur pre rok 2010 a 312,069 mil. eur pre rok 2011.
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 6. októbra 2010 zobrala spomínané návrhy na vedomie a odporučila ich predloženie na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Týmto si dovoľujem požiadať plénum Národnej rady o podporu tohto materiálu. Ďakujem.

Skryt prepis

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, Fond národného majetku Slovenskej republiky v súlade s dikciou zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade na schválenie návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku Fondu národného majetku v roku 2010 podľa § 28 ods. 3 písm. b) príslušného zákona a návrh na použitie majetku fondu v roku 2011 už podľa spomínaného paragrafu.
Predložený materiál obsahuje okrem uznesenia vlády Slovenskej republiky, návrhu uznesenia Národnej rady, vlastných návrhov na použitie majetku fondu, predkladacej správy aj vlastný materiál, ktorý je rozdelený na štyri časti.
Obsahom 1. časti je predpokladaný vývoj likvidity fondu do konca roku 2010. Tá je základom pre zostavenie očakávaného vývoja likvidity fondu na nasledujúci rok, to znamená na rok 2011.
Pôvodný návrh na použitie majetku počítal s prebytkom finančných prostriedkov vo výške 17,86 mil. eur, avšak vyššie príjmy z dividend v rokoch 2009 a 2010 a nižšie plnenie záväzkov v tomto období, predovšetkým z očakávaných záväzkov vyplývajúcich zo súdnych sporov, kde zatiaľ nedošlo k plneniu, ako aj ďalšie skutočnosti ovplyvnili vývoj likvidity fondu a prispeli tak k nárastu prebytku na čiastku 45,57 mil. eur. Tieto prostriedky budú použité na plnenie záväzkov fondu v nasledujúcich obdobiach v súlade s rozhodnutiami vlády Slovenskej republiky, Národnej rady a orgánov fondu v zmysle zákona.
V záujme previesť finančné prostriedky, ktoré fond získal z dividend, nad pôvodne plánovaný objem, na účet štátnych finančných aktív, a to ešte v roku 2010, vypracovali sme návrh doplnku, ktorým navrhujeme zvýšiť pôvodný rámec na použitie majetku fondu schválený Národnou radou pre rok 2010 o 237,03 mil. eur na celkový objem 611,95 mil. eur. V 2. časti teda predkladáme konkrétny návrh doplnku č. 1 k návrhu na použitie majetku v rozsahu 611,95 mil. eur.
Obsahom 3. časti návrhu je bilancia príjmov a výdavkov fondu v roku 2011. V jej úvode sú vyčíslené plánované príjmy v roku 2011, ktoré fond očakáva vo výške 298,74 mil. eur. Pri ich plánovaní fond vychádzal z predpokladu, že k uzavretiu nových zmlúv v sledovanom období nedôjde.
Najvýznamnejšou položkou sú príjmy z dividend, ktorých výška závisí od vývoja hospodárenia spoločností s majetkovou účasťou fondu a od spôsobu rozdelenia zisku v týchto spoločnostiach. Takto získané príjmy v zmysle dividendovej politiky transferuje fond do štátnych finančných aktív v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky a Národnej rady.
Spolu s predpokladaným zostatkom finančných prostriedkov z predchádzajúceho obdobia, ktorý je vyčíslený na 45,57 mil. eur, možno konštatovať, že celkové zdroje, ktoré by fond mohol mať k dispozícii v roku 2011 na plnenie svojich záväzkov, predstavujú čiastku 344,31 mil. eur.
Ďalej sú v tejto časti materiálu uvedené plánované výdavky fondu. Na základe analýzy záväzkov a rozpočtovaných výdavkov fondu očakáva Fond národného majetku, že celkove výdavky by nemali presiahnuť čiastku 323,22 mil. eur.
Medzi najväčšie výdavkové položky v rozpočte fondu patria výdavky v súlade s rozhodnutiami vlády. V roku 2011 je na tento účel, konkrétne na posilnenie štátnych finančných aktív, vyčlenená čiastka 312,07 mil. eur. V súlade s odporúčaním ministerstva financií peňažné prostriedky zabezpečí fond z dividend a zo zostatku peňažných prostriedkov z predchádzajúcich rokov.
Najrizikovejšou položkou na strane výdavkov je § 30 zákona, ide o možné výdavky fondu v súvislosti so súdnymi spormi, nakoľko fond v zmysle uvedeného zákona zodpovedá celým svojím majetkom za záväzky, ktoré mu vznikajú pri uskutočňovaní činností uvedených v § 28 predmetného zákona.
Na základe porovnania použiteľných peňažných prostriedkov a splatných záväzkov fondu k 31. 12. 2011 môžeme predpokladať, že bilancia fondu bude ku koncu roka prebytková, a to vo výške 21,09 mil. eur.
Vychádzajúc z očakávanej bilancie príjmov a výdavkov fondu v rokoch 2010 a 2011 fond odporúča odsúhlasiť rozsah jeho použiteľného majetku podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona do výšky 611,95 mil. eur pre rok 2010 a 312,069 mil. eur pre rok 2011.
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 6. októbra 2010 zobrala spomínané návrhy na vedomie a odporučila ich predloženie na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Týmto si dovoľujem požiadať plénum Národnej rady o podporu tohto materiálu. Ďakujem.

Stav prepisu
Neautorizovaný

Zavrieť prepis

14.12.2010
18:20
Vystúpenie spoločného spravodajcu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:20

László Solymos

Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 128 zo 14. októbra 2010 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Obidva výbory vo svojich uzneseniach odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť 1. zmenu rozsahu použitia majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky v roku 2010 podľa § 28 ods. 3 písm. b)...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

14.12.2010
18:22
Uvádzajúci uvádza bod

Uvádzajúci uvádza bod 18:22

Anna Bubeníková

Ďakujem pekne. Predmetom predkladaného materiálu je návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2011 až 2013, ktorý v zmysle § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladáme na prerokovanie vláde Slovenskej republiky a následne na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pri tvorbe rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Predmetom predkladaného materiálu je návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2011 až 2013, ktorý v zmysle § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladáme na prerokovanie vláde Slovenskej republiky a následne na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pri tvorbe rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2011 až 2013 sa vychádzalo z týchto základných údajov.
Po prvé je to schválenie zákona č. 38/2010 Z. z., na základe ktorého s účinnosťou od 1. 7. 2010 došlo k zrušeniu prezídia fondu, k zníženiu počtu členov dozornej rady fondu a k zníženiu počtu členov výkonného výboru.
Po druhé je to hromadné prepúšťanie zamestnancov fondu ako dôsledok plánovaných organizačných zmien fondu vyplývajúcich aj z citovaného zákona. Pokles počtu zamestnancov fondu vrátane zníženia počtu členov orgánov predstavoval oproti minulému roku 45 %.
Zmenou sídla fondu došlo k zmene fakturácie nákladov súvisiacich s používaním nebytových priestorov, zvlášť sú vyčíslené náklady na nájomné, spotrebu energie a poskytované služby prenajímateľom, čo sa prejavilo v znížení položky nájomné z 560 000 eur na 340 700 eur.
V priebehu roku 2011 bude pokračovať plánované zníženie stavu zamestnancov o ďalších 5 zamestnancov. A s tým sú súvisiace náklady na odstupné vo výške 40 142 eur a odchodné vo výške 10 000 eur.
Prehodnotením a zapracovaním všetkých informácií, ktoré v čase zostavovania rozpočtu fondu boli známe, v snahe minimalizovať náklady fondu pri zachovaní jeho efektívneho fungovania, sa nám podarilo znížiť celkové náklady na činnosť fondu z 4,835 460 mil. eur v roku 2010 na 2,832 905 mil. eur v roku 2011, čo predstavuje zníženie nákladov o 41,41 %. Z toho poklesli prevádzkové náklady o 41,57 % a náklady na obstaranie dlhodobého majetku o 32,87 %.
Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto materiálu. Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Ďakujem pekne. Predmetom predkladaného materiálu je návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2011 až 2013, ktorý v zmysle § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladáme na prerokovanie vláde Slovenskej republiky a následne na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Pri tvorbe rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku na roky 2011 až 2013 sa vychádzalo z týchto základných údajov.
Po prvé je to schválenie zákona č. 38/2010 Z. z., na základe ktorého s účinnosťou od 1. 7. 2010 došlo k zrušeniu prezídia fondu, k zníženiu počtu členov dozornej rady fondu a k zníženiu počtu členov výkonného výboru.
Po druhé je to hromadné prepúšťanie zamestnancov fondu ako dôsledok plánovaných organizačných zmien fondu vyplývajúcich aj z citovaného zákona. Pokles počtu zamestnancov fondu vrátane zníženia počtu členov orgánov predstavoval oproti minulému roku 45 %.
Zmenou sídla fondu došlo k zmene fakturácie nákladov súvisiacich s používaním nebytových priestorov, zvlášť sú vyčíslené náklady na nájomné, spotrebu energie a poskytované služby prenajímateľom, čo sa prejavilo v znížení položky nájomné z 560 000 eur na 340 700 eur.
V priebehu roku 2011 bude pokračovať plánované zníženie stavu zamestnancov o ďalších 5 zamestnancov. A s tým sú súvisiace náklady na odstupné vo výške 40 142 eur a odchodné vo výške 10 000 eur.
Prehodnotením a zapracovaním všetkých informácií, ktoré v čase zostavovania rozpočtu fondu boli známe, v snahe minimalizovať náklady fondu pri zachovaní jeho efektívneho fungovania, sa nám podarilo znížiť celkové náklady na činnosť fondu z 4,835 460 mil. eur v roku 2010 na 2,832 905 mil. eur v roku 2011, čo predstavuje zníženie nákladov o 41,41 %. Z toho poklesli prevádzkové náklady o 41,57 % a náklady na obstaranie dlhodobého majetku o 32,87 %.
Týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto materiálu. Ďakujem pekne.

Stav prepisu
Neautorizovaný

Zavrieť prepis

14.12.2010
18:25
Vystúpenie spoločného spravodajcu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:25

László Solymos

Ďakujem pekne. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. októbra 2010 č. 128 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Oba výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu nákladov na činnosť Fondu národného majetku Slovenskej republiky na roky 2011 až 2013 schváliť s tým, že bude zabezpečená účelná úspornosť a hospodárnosť...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

14.12.2010
18:26
Uvádzajúci uvádza bod

Uvádzajúci uvádza bod 18:26

Ľuboš Lopatka

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) 2. bodu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 na schválenie.
Tento návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 676 zo 6. októbra 2010.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav v...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) 2. bodu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 na schválenie.
Tento návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 676 zo 6. októbra 2010.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav v súčasnom období a dopad vládou Slovenskej republiky navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2011.
Návrh rozpočtu základných fondov vychádza z údajovej základne Sociálnej poisťovne, z dostupných štatistických údajov v oblasti hospodárstva a demografie a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013.
S návrhom štátneho rozpočtu sú zosúladené tiež platby zo štátnych finančných aktív a zo štátneho rozpočtu, ktoré sú určené na krytie deficitu spôsobeného 2. pilierom a ako finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia (v zmysle § 157 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Pre rok 2011 je zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu v sume 1,608 700 mld. eur.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 sa predpokladá, že v bežnom roku dosiahnu príjmy 6,350 800 mld. eur a výdavky viac ako 6,254 900 mld. eur. Bilančný rozdiel bežného roku by mal predstavovať 95,9 mil. eur.
Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2010 v sume 384,7 mil. eur by zdroje mali predstavovať 6,735 500 mld. eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2011 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom 480,6 mil. eur.
Ako som už povedal, v návrhu rozpočtu sa predpokladajú výdavky 6,254 900 mld. eur, z nich najväčšiu časť, až 5,492 700 mld. eur, predstavujú výdavky na dôchodkové dávky, čo je takmer 88 % z celkových výdavkov. Dôchodkové poistenie zahŕňa výdavky základného fondu starobného poistenia a základného fondu invalidného poistenia.
Deficitným základným fondom aj po zarátaní zostatku finančných prostriedkov z minulých rokov je len základný fond starobného poistenia. Tento deficit bude Sociálna poisťovňa vykrývať v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z rezervného fondu solidarity a z vnútorných zdrojov v zmysle § 293ai zákona o sociálnom poistení, teda z týchto základných fondov, ktoré vykazujú prebytok finančných prostriedkov.
V návrhu rozpočtu je zapracovaná možnosť tvoriť správny fond od roku 2011 vo výške 2,5 %, tak ako bol predložený návrh novely zákona o sociálnom poistení do Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže schválená novela zákona o sociálnom poistení zo dňa 2. decembra 2010 umožňuje tvoriť správny fond z poistného najviac vo výške 2,4 %, táto zmena predstavuje zníženie tvorby správneho fondu v roku 2011 o 4,7 mil. eur, čo sa pozitívne prejaví v ostatných základných fondoch Sociálnej poisťovne.
V roku 2011 predkladá Sociálna poisťovňa postupy do dôchodkových správcovských spoločností príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 836,4 mil. eur.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Skryt prepis

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) 2. bodu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 na schválenie.
Tento návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 676 zo 6. októbra 2010.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav v súčasnom období a dopad vládou Slovenskej republiky navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2011.
Návrh rozpočtu základných fondov vychádza z údajovej základne Sociálnej poisťovne, z dostupných štatistických údajov v oblasti hospodárstva a demografie a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013.
S návrhom štátneho rozpočtu sú zosúladené tiež platby zo štátnych finančných aktív a zo štátneho rozpočtu, ktoré sú určené na krytie deficitu spôsobeného 2. pilierom a ako finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia (v zmysle § 157 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Pre rok 2011 je zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu v sume 1,608 700 mld. eur.
V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 sa predpokladá, že v bežnom roku dosiahnu príjmy 6,350 800 mld. eur a výdavky viac ako 6,254 900 mld. eur. Bilančný rozdiel bežného roku by mal predstavovať 95,9 mil. eur.
Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2010 v sume 384,7 mil. eur by zdroje mali predstavovať 6,735 500 mld. eur, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2011 by malo skončiť s celkovým bilančným rozdielom 480,6 mil. eur.
Ako som už povedal, v návrhu rozpočtu sa predpokladajú výdavky 6,254 900 mld. eur, z nich najväčšiu časť, až 5,492 700 mld. eur, predstavujú výdavky na dôchodkové dávky, čo je takmer 88 % z celkových výdavkov. Dôchodkové poistenie zahŕňa výdavky základného fondu starobného poistenia a základného fondu invalidného poistenia.
Deficitným základným fondom aj po zarátaní zostatku finančných prostriedkov z minulých rokov je len základný fond starobného poistenia. Tento deficit bude Sociálna poisťovňa vykrývať v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z rezervného fondu solidarity a z vnútorných zdrojov v zmysle § 293ai zákona o sociálnom poistení, teda z týchto základných fondov, ktoré vykazujú prebytok finančných prostriedkov.
V návrhu rozpočtu je zapracovaná možnosť tvoriť správny fond od roku 2011 vo výške 2,5 %, tak ako bol predložený návrh novely zákona o sociálnom poistení do Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže schválená novela zákona o sociálnom poistení zo dňa 2. decembra 2010 umožňuje tvoriť správny fond z poistného najviac vo výške 2,4 %, táto zmena predstavuje zníženie tvorby správneho fondu v roku 2011 o 4,7 mil. eur, čo sa pozitívne prejaví v ostatných základných fondoch Sociálnej poisťovne.
V roku 2011 predkladá Sociálna poisťovňa postupy do dôchodkových správcovských spoločností príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 836,4 mil. eur.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Stav prepisu
Neautorizovaný

Zavrieť prepis

14.12.2010
18:31
Vystúpenie spoločného spravodajcu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:31

Július Brocka

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, milí hostia, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z októbra tohto roka pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na prerokovanie dvom výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ten druhý určil aj ako gestorský výbor. Výbory prerokovali návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2011 v lehote určenej rozhodnutím...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

14.12.2010
18:33
Uvádzajúci uvádza bod

Uvádzajúci uvádza bod 18:33

Ján Gajdoš

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2011.
Návrh rozpočtu vychádza z rozpočtového rámca schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na roky 2010 až 2013 a z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 s prihliadnutím na vykonané zmeny, ako aj na všetky právne normy, pri ktorých sa...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2011.
Návrh rozpočtu vychádza z rozpočtového rámca schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na roky 2010 až 2013 a z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 s prihliadnutím na vykonané zmeny, ako aj na všetky právne normy, pri ktorých sa predpokladá, že budú v roku 2011 ovplyvňovať hospodárenie úradu.
Predložený návrh prerokovala správna rada. A dozorná rada úradu schválila návrh rozpočtu.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala dňa 20. októbra 2010 návrh rozpočtu a prijala k nemu uznesenie č. 723/2010.
Príjmy úradu.
Rozpočet príjmov úradu je tvorený z dvoch kategórií, príjmov, a to z nedaňových príjmov, to sú administratívne poplatky, úroky a iné nedaňové príjmy úradu, a z transferu povinného príspevku od zdravotných poisťovní na činnosť úradu.
Ďalej sú to teda nedaňové príjmy. V roku 2011 sa nedaňové príjmy rozpočtujú vo výške 1,081 mil. eur.
Potom je to transfer zo zdravotných poisťovní. Úrad rozpočtuje príjem v rámci transferu roku 2011 od zdravotných poisťovní vo výške 15,998 mil. eur.
Potom sú to príjmové finančné operácie. Je to prevod prostriedkov z predchádzajúcich rokov vo výške 15,924 mil. eur, čo tvorí najmä príspevok od zdravotných poisťovní na činnosť úradu určený na financovanie v roku 2011, ktorý podľa rozpočtu bude zaplatený v roku 2010 vo výške 14,985 mil. eur.
Príjmy spolu. Celkové príjmy úradu sú rozpočtované vo výške 33,003 mil. eur.
Výdavky úradu.
Bežné výdavky. Bežné výdavky sú rozpočtované vo výške 16,105 mil. eur. Podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje 95,3 %.
Mzdy, platy a služobné príjmy a odvody poistného predstavujú výdavky na zamestnancov úradu. Mzdy sú na rok 2011 rozpočtované vo výške 6,862 mil. eur. A sú na úrovni roku 2010 bez navýšenia.
Výdavky na tovary a služby predstavujú 39,9-percentný podiel na celkových výdavkoch úradu. Úrad v rozpočte uvažuje s čiastkou 6,751 mil. eur.
V rámci tovarov a služieb sa uvažuje s vývojom cien poskytovaných služieb a s úspornými opatreniami, ktoré prijíma vedenie úradu na čerpanie výdavkov.
Kapitálové výdavky. Kapitálové výdavky na rok 2011 sú rozpočtované v sume 800 000 eur. Podiel kapitálových výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje 4,7 %, čo je pokles o 3,4 bodu oproti roku 2010.
Výdavky na modernizáciu informačného systému položka EK 718 vo výhľade uvažovali s čerpaním na vytvorenie predpokladov na plnenie úloh úradu vyplývajúcich z nariadenia Európskej únie o zavedení elektronickej výmeny dát sociálneho zabezpečenia vrátane zdravotného poistenia a na vytvorenie základných predpokladov na zapojenie sa do projektu elektronického zdravotníctva, čo nie je možné pokryť z vlastných zdrojov.
Projekt DRG. Projekt implementácie DRG je súčasťou plnenia programového vyhlásenia vlády s cieľom zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť v odmeňovaní nemocníc. Koncepcia DRG je v súlade so spoločenským rámcom pre ekonomické pôsobenie konkurencie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v súlade s konceptom regulovať trh.
Projekt EESSI. Úrad ako prístupový bod pre vecné dávky v chorobe, materstve, pracovných úrazoch a chorobách z povolania je v súlade s čl. 78 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia povinný byť pripravený na komplexnú medzištátnu výmenu dát ku dňu 1. 5. 2012.
Oba uvedené projekty nie sú kryté v rozpočte úradu ani v rozpočte verejnej správy.
Výdavky spolu. V roku 2011 sa výdavky rozpočtujú vo výške 16,905 mil. eur.
Saldo príjmov a výdavkov v metodike ESA 95 je kladné a dosahuje výšku 174 000 eur.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prosím o schválenie návrhu tohto rozpočtu. Ďakujem.

Skryt prepis

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2011.
Návrh rozpočtu vychádza z rozpočtového rámca schváleného Národnou radou Slovenskej republiky na roky 2010 až 2013 a z východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 s prihliadnutím na vykonané zmeny, ako aj na všetky právne normy, pri ktorých sa predpokladá, že budú v roku 2011 ovplyvňovať hospodárenie úradu.
Predložený návrh prerokovala správna rada. A dozorná rada úradu schválila návrh rozpočtu.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala dňa 20. októbra 2010 návrh rozpočtu a prijala k nemu uznesenie č. 723/2010.
Príjmy úradu.
Rozpočet príjmov úradu je tvorený z dvoch kategórií, príjmov, a to z nedaňových príjmov, to sú administratívne poplatky, úroky a iné nedaňové príjmy úradu, a z transferu povinného príspevku od zdravotných poisťovní na činnosť úradu.
Ďalej sú to teda nedaňové príjmy. V roku 2011 sa nedaňové príjmy rozpočtujú vo výške 1,081 mil. eur.
Potom je to transfer zo zdravotných poisťovní. Úrad rozpočtuje príjem v rámci transferu roku 2011 od zdravotných poisťovní vo výške 15,998 mil. eur.
Potom sú to príjmové finančné operácie. Je to prevod prostriedkov z predchádzajúcich rokov vo výške 15,924 mil. eur, čo tvorí najmä príspevok od zdravotných poisťovní na činnosť úradu určený na financovanie v roku 2011, ktorý podľa rozpočtu bude zaplatený v roku 2010 vo výške 14,985 mil. eur.
Príjmy spolu. Celkové príjmy úradu sú rozpočtované vo výške 33,003 mil. eur.
Výdavky úradu.
Bežné výdavky. Bežné výdavky sú rozpočtované vo výške 16,105 mil. eur. Podiel bežných výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje 95,3 %.
Mzdy, platy a služobné príjmy a odvody poistného predstavujú výdavky na zamestnancov úradu. Mzdy sú na rok 2011 rozpočtované vo výške 6,862 mil. eur. A sú na úrovni roku 2010 bez navýšenia.
Výdavky na tovary a služby predstavujú 39,9-percentný podiel na celkových výdavkoch úradu. Úrad v rozpočte uvažuje s čiastkou 6,751 mil. eur.
V rámci tovarov a služieb sa uvažuje s vývojom cien poskytovaných služieb a s úspornými opatreniami, ktoré prijíma vedenie úradu na čerpanie výdavkov.
Kapitálové výdavky. Kapitálové výdavky na rok 2011 sú rozpočtované v sume 800 000 eur. Podiel kapitálových výdavkov na celkových výdavkoch predstavuje 4,7 %, čo je pokles o 3,4 bodu oproti roku 2010.
Výdavky na modernizáciu informačného systému položka EK 718 vo výhľade uvažovali s čerpaním na vytvorenie predpokladov na plnenie úloh úradu vyplývajúcich z nariadenia Európskej únie o zavedení elektronickej výmeny dát sociálneho zabezpečenia vrátane zdravotného poistenia a na vytvorenie základných predpokladov na zapojenie sa do projektu elektronického zdravotníctva, čo nie je možné pokryť z vlastných zdrojov.
Projekt DRG. Projekt implementácie DRG je súčasťou plnenia programového vyhlásenia vlády s cieľom zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť v odmeňovaní nemocníc. Koncepcia DRG je v súlade so spoločenským rámcom pre ekonomické pôsobenie konkurencie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v súlade s konceptom regulovať trh.
Projekt EESSI. Úrad ako prístupový bod pre vecné dávky v chorobe, materstve, pracovných úrazoch a chorobách z povolania je v súlade s čl. 78 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia povinný byť pripravený na komplexnú medzištátnu výmenu dát ku dňu 1. 5. 2012.
Oba uvedené projekty nie sú kryté v rozpočte úradu ani v rozpočte verejnej správy.
Výdavky spolu. V roku 2011 sa výdavky rozpočtujú vo výške 16,905 mil. eur.
Saldo príjmov a výdavkov v metodike ESA 95 je kladné a dosahuje výšku 174 000 eur.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prosím o schválenie návrhu tohto rozpočtu. Ďakujem.

Stav prepisu
Neautorizovaný

Zavrieť prepis

14.12.2010
18:39
Vystúpenie spoločného spravodajcu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:39

Viliam Novotný

Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda úradu pre dohľad, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 143 z 26. októbra 2010 pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 29. novembra 2010.
Predseda Národnej rady...

Skontrolovaný text

Zobrazit prepis

Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda úradu pre dohľad, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 143 z 26. októbra 2010 pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 29. novembra 2010.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 dňa 18. novembra 2010. Výbor svojím uznesením č. 88 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 schváliť s tým, že sa rozpočtujú príjmy vo výške 330,003 mil. eur a výdavky vo výške 16,905 mil. eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 dňa 16. novembra 2010. Výbor nehlasoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších nebol uznášaniaschopný (výpis zo zápisnice zo dňa 16. novembra).
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 30. novembra 2010. Výbor na základe stanovísk výborov a v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 odôvodnil na schôdzi Národnej rady predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ján Gajdoš. A poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady.
Výbor predkladá návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou spoločnej správy.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Skryt prepis

Vážený pán podpredseda, vážený pán predseda úradu pre dohľad, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 143 z 26. októbra 2010 pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 29. novembra 2010.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh rozpočtu bol predložený v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 dňa 18. novembra 2010. Výbor svojím uznesením č. 88 vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 schváliť s tým, že sa rozpočtujú príjmy vo výške 330,003 mil. eur a výdavky vo výške 16,905 mil. eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 dňa 16. novembra 2010. Výbor nehlasoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších nebol uznášaniaschopný (výpis zo zápisnice zo dňa 16. novembra).
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval dňa 30. novembra 2010. Výbor na základe stanovísk výborov a v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2011 až 2013 odôvodnil na schôdzi Národnej rady predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ján Gajdoš. A poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady.
Výbor predkladá návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je súčasťou spoločnej správy.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Stav prepisu
Skontrolovaný

Zavrieť prepis

9. schôdza

Vystúpenia