9. schôdza

Ďakujem. A najmä tebe chcem ďakovať, kolega, za tento historický exkurz, ktorý si aspoň v úvodnej časti svojho prejavu nám pripravil, aj pre tých, ktorí sa stavajú skôr, by som povedal, laicky k téme či už katastra alebo reštitúcie, aby veľmi dobre a zreteľne a plasticky vedeli pochopiť, čo a prečo sa deje a čo a ako by malo sa diať podľa tvojho ponímania, a že si objasnil také základné fakty, ktoré možnože dneska sa nám zdajú byť veľmi smiešne, že vlastnícke právo je nad užívacie alebo že užívanie je len s povolením majiteľa. A vrátil si ten pôvodný, pozitívny obsah slova reštituent, lebo fakt v niektorých etapách nášho aj porevolučného vývoja to niekedy prekĺzlo do negatívneho alebo pejoratívneho. Takže ja túto časť tejto rozpravy kľudne si viem predstaviť ako časť alebo jednu stranu v hociktorej učebnici vlastivedy alebo aj dejepisu. Takže ďakujem ti za tento prínos.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, súhlasím s vami, že reštitúcie sú veľmi komplikovaný proces. Ja by som si nedovolila nikoho obviniť z jeho naťahovania, pretože tu ide o ľudské osudy. A základným princípom, na ktorých sú stavané reštitúcie, je spravodlivosť. A preto by sme nemali jednu nespravodlivosť nahradiť druhou.
Hovorili ste vo svojom vystúpení, že niet hádam človeka, ktorý by nemal reštitučný nárok. Chcela by som dať do pozornosti skupinu občanov Česko-Slovenska, ktorí žili do roku 1947 na Podkarpatskej Rusi. Po podpísaní dohody so Sovietskym zväzom o odstúpení Podkarpatia sa mohli rozhodnúť, či zostanú v Sovietskom zväze alebo prídu do Česko-Slovenska. Mnohí z nich sa rozhodli pre návrat. Nechali na druhej strane nové domy, polia. Volali ich optanti, pretože toto česko-slovenské štátne občianstvo nadobudli opciou. Áno, dostali domy po tzv. zradcoch a kolaborantoch. A ako prídely dostali aj polia, ktoré ale druhou rukou im zobrali onedlho do družstiev. Čiže po pôde nezostalo nič. Ide o skupinu ľudí v Hnileckej doline okolo Mníška nad Hnilcom a potom v okolí Varnsdorfu v Čechách. V reštitučných zákonoch po zmene režimu v roku 1989 sa na nich nepamätalo. Česká republika sa s týmto problémom vysporiadala v roku 2009, keď bol prijatý špeciálny reštitučný zákon naprávajúci túto krivdu vo forme finančného odškodnenia. Dámy kolegyne a páni kolegovia, pýtam sa: Necháme to my takto?

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja si myslím, že neplačete. Na rozdiel od názoru pani Košútovej treba si to pripomínať. A aj keď už nie je možné požiadať o reštitúciu, čo absolútne rešpektujem, môj osobný názor je, že právo na vlastníctvo nemôže byť obmedzené určeným dátumom. Reštituenti, pôvodní vlastníci, prišli o pozemky za jedinú noc. A mnohí z nich sa doteraz nedostali reálne k svojim pozemkom. Pozemky vo Vojenskom obvode Javorina, ktorý spomínate a riešite vo svojom pozmeňujúcom návrhu, boli síce postupne vybavované, ale reálne reštituenti nemohli na týchto pozemkoch hospodáriť práve kvôli vecnému bremenu a neochote zrušiť Vojenský obvod Javorina. A to bola veľká neochota, treba popravde povedať, nielen v minulom volebnom období, ale aj vo volebnom období pred vládou Roberta Fica. Preto tento prednesený pozmeňujúci návrh po zrušení Vojenského obvodu Javorina je nevyhnutné prijať, aby konečne mohli pôvodní vlastníci a ich potomkovia začať reálne hospodáriť na svojich pozemkoch.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Fecko, som rád, že s takou odbornosťou a s takým zanietením si nám tu predniesol tú problematiku tohto zákona a aj teda svoj pozmeňujúci návrh. A podporujem ťa v tvojej práci. A som veľmi rád, že sa už nebude opakovať v našej republike Veľký Slavkov a aj niektoré iné záhadné predaje alebo prevody pozemkov. Jedným z nich bol napr. aj predaj pozemku pod Obvodným zdravotným strediskom v Terchovej, v obci, kde bývam. Takže držím palce. Ďakujem.

Mňa na rozdiel od pani Košútovej teší, Martin, tvoj zápal pre túto vec, možnože aj vzhľadom na to, že naozaj si jeden z mála, ktorý má dlhoročnú prax v tejto oblasti. Nie som absolútne odborník, možnože som skôr extrémny laik v tomto smere, ale myslím, že si hoden dôvery nás všetkých. A som rada, že týmto pozmeňujúcim návrhom padne zo srdca kameň hlavne tým dotknutým, teraz myslím práve na ľudí z oblasti Vojenského priestoru Javorina, že už teda prestanú byť traumatizovaní hlavne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže ďakujem, kolegovia, za podporu a začnem reagovať po poradí.
Takže, pani Košútová, to som robil, vydal som 120 reštitučných rozhodnutí, 650 záhradkárskych rozhodnutí, pomohol som vyčleniť 6 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy v našom okrese. A prečo sme to neukončili? Viete kvôli čomu to je? Pretože zohnať na pozemkový úrad právnika je niekedy menšie modré z neba, zohnať geodeta je takisto problém za týchto finančných podmienok, ktoré sú tam stanovené. To znamená, dajme si okuliare dole. A ako som povedal, tam to ide priamo na súd, kopa ľudí to nezvláda, nezvláda vziať zodpovednosť s tým referentom na seba, že bude to hrať pred súdom, nie pred nejakým ministerstvom, pred krajským pozemkovým úradom. A tu je problém. Áno, snažili sme sa, vidíte, ako to dopadlo. Ale hovorím, že nie je všetkým dňom koniec. Preto chceme, aby sme to ukončili v tomto minimálne volebnom období.
Čo sa týka pani Tkáčovej, áno, súhlasím, je to tak, viac-menej keď dáme hlavy dokopy, myslím, že aj pokiaľ ide o Hnileckú dolinu a ďalšie veci, by sme mohli dať nejaký návrh. Takže budem tomu veľmi rád.
Čo sa týka hospodárenia. Áno, jedna vec je vrátiť vlastnícke právo a druhá vec je vrátiť užívacie právo. To sú dve rozdielne veci, ktoré si musíme uvedomiť. A v mnohých prípadoch to užívacie právo prakticky je vracané, ako je vracané, paragraf predsa sme zrušili, to znamená, je tam veľký problém, asi s pánom ministrom budeme mať na to rovnaký názor, že budeme musieť aj s tým niečo robiť, lebo niekedy to bolo cez tie náhradné pozemky, ktoré teda týkali sa vyčlenenia a gazdovania na týchto pozemkoch. A momentálne to nemáme. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, krátko by som chcela zareagovať na predložený návrh, predloženú novelu.
Vrátim sa k prvému čítaniu, kedy som vystúpila a povedala, že postúpime návrh zákona do druhého čítania, pretože je potrebná zmena, ale že návrh treba upraviť tak, aby sme vybavili čím viac reštituentov a aby sme poskytli náhradu. Zdalo sa nám, že jeden kataster je málo, aj keby to bolo najlepšie a možno najrýchlejšie, ale uškodili by sme mnohým reštituentom, ktorí neboli vybavení práve preto, že sa nevybavovali reštitučné nároky podľa podania, ako vznikli, ale tak, ako sa aj kolega predo mnou Fecko dotkol toho, že tu boli rôzni „podnikavci“, ktorí sa cez niektoré tie štruktúry úradníkov dostali k tým reštitučným nárokom skôr. Myslím si, dnes po vyjadrení a skúsenostiach nielen pána ministra, ale aj riaditeľky fondu, mohlo dochádzať k takýmto rôznym nekalým praktikám práve preto, že na regionálnych pracoviskách neexistovala elektronická podateľňa, čo sme vlastne zistili dnes, pretože sme chceli a žiadali, aby sme vybavovali reštitučné nároky podľa toho, v akom poradí vznikli. Všetky úrady boli vybavené touto možnosťou, ale robili sa zápisy do nejakých zošitov, do nejakých kníh, čo bolo veľmi zlé. A tým pádom podobné kauzy ako Veľký Slavkov mohli vznikať, a im podobné. Čiže naším návrhom a poopraveným návrhom, ktorý prešiel výborom, sme umožnili väčší priestor na uspokojenie reštitučných nárokov tým, že sme, zjednodušene poviem, urobili tri kroky tam, kde nárok vznikol, v katastri obce, v ktorej vznikol, a v treťom v poradí sú to hranice okresu. Tým pádom, si myslím, nijakým spôsobom neobmedzujeme priestor a nevytvárame nejaký retroaktívny priestor pre vybavovanie reštituentov.
Chcem ale upozorniť, že mnohé veci práve preto, že neexistuje veľmi jasná elektronická podateľňa na regiónoch, kde sa pripravujú podklady pre Slovenský pozemkový fond, pre radu, ktorá rozhoduje, ale verím, že sa to nestane, tu chcem na kolegu predrečníka vo faktickej poznámke zareagovať, že verím, takéto kauzy, už nebudú. Ale už aj dnes existujú ľudia, ktorí skúpili malé reštitučné návrhy. A tam bude veľmi dôležité, ako budú jednotliví pracovníci úradu na Slovenskom pozemkovom fonde, ako bude rada fondu rozhodovať, a aby tí, ktorým nárok vznikol po rokoch 1991, 1992, boli vybavení skôr, aby mali ešte priestor pre získanie náhradného pozemku. Myslím si, že veľmi sa očistí priestor tým, ak reštituenti, ktorí majú nárok len na finančnú náhradu, budú veľmi rýchlo a urýchlene vybavení. Je ich niekoľko tisíc. A preto si myslím, že tým pádom sa vyčistí priestor tiež.
Keďže nebola možnosť do zákona, práve pre nedostatok v elektronickej podateľni, zaviesť možnosť prideľovania náhrad podľa priznaného nároku, bude veľmi dôležité, aby Slovenský pozemkový fond a aj ministerstvo vydali nariadenie, ktoré bude v súlade so zákonom. Do konca februára budú vybavovať rozhodnutia na Slovenskom pozemkovom fonde tak, ako boli pripravené. Nebolo o nich rozhodnuté, ale budú musieť veľmi prehodnotiť a pozrieť všetky podklady, pretože mnohé tieto rozhodnutia boli vydávané na základe nariadenia, ktoré bolo platné od mája tohto roku a bolo v rozpore so zákonom. Čiže všetky rozhodnutia, ktoré boli aj pripravené na radu fondu, budú musieť byť prehodnotené a bude musieť byť zistené, či sa o nich rozhodovalo v súlade s nariadením a v rozpore so zákonom.
Chcem poďakovať skutočne kolegovi Feckovi aj kolegom, ktorí sa podieľali na vylepšení návrhu zákona tak, aby sme dnes vytvorili legitímny priestor pre ukončenie reštitučných nárokov v tomto volebnom období. Verím, že podporíme aj návrh, ktorý predniesol teraz, pretože treba dotiahnuť aj priestor, Vojenský priestor Javorina. A budem veľmi rada, tak ako na výbore ak sa nám podarí schváliť tento vládny návrh zákona, ktorý skôr ako zhoršuje predchádzajúci návrh zákona schválený minulou vládou, ho vylepšuje, stransparentňuje, keby tento návrh prešiel tak ako vo výbore hlasmi celého parlamentu. Vytvoríme tak dôveryhodný priestor pre reštituentov a pre občanov, ktorí očakávajú, že minimálne v tomto volebnom období, keď nie skôr budú v tomto vybavení, a budeme môcť povedať, že po dvadsiatich rokoch reštitúcie na Slovensku a vysporiadanie sa s minulosťou, kedy vlastníctvo bolo ukradnuté, bude naplnené.
Prosím vás o podporu a ešte raz ďakujem kolegom, ktorí sa na zlepšení tohto návrhu spolu s pracovníkmi ministerstva podieľali. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je veľmi dobré, že dlho a tak podrobne diskutujeme o návrhu o reštitúciách, o návrhu, ktorý má zmierniť krivdy, ktoré boli spáchané v predchádzajúcom období za čias komunizmu, keď ľuďom majetky brali. Je pravdou, že zmiernením majetkových krívd nikdy nedôjde k úplnému ich odstráneniu. Za tie roky, počas ktorých vlastník nemohol užívať svoje vlastnícke práva, nemôže dostať svoj pôvodný pozemok naspäť každý. Tak ako poukázala aj pani kolegyňa Tkáčová, sú doliny na Slovensku, v ktorých to nie je vyriešené. A nie je to problém ani tohto zákona. Ale ja len na dokreslenie chcem povedať, že sa to netýka len Hnileckej doliny, ale celého pohraničného územia okolo Slovenskej republiky, či už je to poľská hranica alebo ukrajinská hranica alebo hranica s Maďarskom, pretože u vlastníkov, ktorých mali odškodniť jednotlivé krajiny na základe medzinárodných zmlúv, do dnešného dňa to nie je vyriešené. A to nie je možné riešiť týmto zákonom. Hlavne sa to týka tých vlastníkov, kde katastre sa rozdelili na dve územia a časť katastra prepadla do iného štátu, pretože za tieto pozemky, za to, že oni boli pripravení o svoj majetok takýmto spôsobom, na základe politického rozhodnutia, nikto ich do dnešného dňa neodškodnil, aj keď sú na to medzinárodné právne zmluvy a záväzky. A možnože niektoré boli aj naplnené, ale vtedy Česko-slovenská socialistická republika sa nevysporiadala s tým. A do dnešného dňa tento stav nesieme so sebou ako veľké bremeno.
Ja chápem pána kolegu Fecka, keď hovorí o tom, že treba to dokončiť aj s tou Tatranskú Javorinou. A som za to, aby sme urobili krok k tomu, aby sme to dokončili, no nechápem pani kolegyňu Košútovú, ktorá sa vyjadruje takýmto spôsobom, že táto vláda by mala byť tou vládou, ktorá rozdelí reštituentov, a zavedie dve skupiny reštituentov, na tých, ktorí mali kontakty, a tých, ktorí kontakty nemali. A práve predchádzajúca vláda, vláda Roberta Fica, bola tá, ktorá zaviedla dve kategórie reštituentov. Začala to tým, že prijala návrh zákona, kde rozdelila kategóriu reštituentov na ich kategórie do 5 000 korún a nad 5 000 korún. To je exaktný príklad na to, ako bola zavedená dvojaká kategorizácia.
Vláda Roberta Fica bola tá vláda, ktorá prijala, že nemôžu dostať reštitúciu na celom území, ale len v rámci okresu. A tá istá vláda prijala nariadenie vlády v rozpore s platným zákonom a išla ďaleko, ďaleko nad rámec platného zákona a hovorila, že je možné riešiť problém reštituentov aj mimo okresu, v územnej pôsobnosti regionálneho pracoviska Slovenského pozemkového fondu, čo je zjavné porušenie zákona z hľadiska vlády.
Práve dnešná opozícia, ktorá vtedy prijímala tieto zákony a nariadenia, išla ďaleko nad rámec. Tak nechápem, ako je možné hovoriť o tom, že práve táto vláda, ktorá zavádza transparentné prostredie do reštitučného procesu, je tá, ktorá rozdeľuje reštituentov do akýchsi kategórií. Táto vláda a táto vládna koalícia prijíma túto novelu zákona s jediným cieľom, a to zaviesť transparentné prostredie a povedať, že nie akýsi metodický pokyn, akési nariadenie vlády, ktoré je v rozpore so zákonom a ide nad rámec, je tým, čo poslúži ako podklad na vydávanie reštitúcií, ale sú to zákonné podmienky.
A tak ako v úvodnom slove som povedal, že ďakujem všetkým poslancom, ktorí sa aktívne zapojili do vylepšenia tohto návrhu zákona a zavedenia pravidiel, že najskôr je to obec, kde pôvodný nárok, reštitučný nárok, vznikol, resp. kde sa nachádza katastrálne územie, kde reštitučný nárok bol, potom sú to bezprostredne susediace obce, v druhom kroku, a v treťom kroku je to okres, ktorý nebol stanovený touto vládnou koalíciou, ale pohybujeme sa v rámci mantinelov, ktoré tu už boli nastavené, aby sme nemenili pravidlá nesystémovo, nekonzistentne, ale zaviedli jasné pravidlá.
Som presvedčený, že aj pripomienky pani kolegyne Sabolovej sú veľmi opodstatnené, pretože je potrebné raz a navždy ukončiť tento reštitučný proces aj na úrovni Slovenského pozemkového fondu. A práve preto aj ja ako minister budem vyvíjať maximálne úsilie vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu so všetkými možnými prostriedkami, ktoré mám k dispozícii, aby Slovenský pozemkový fond postupoval tak, aby najskôr vyriešil tých, ktorí sú najstaršími reštituentmi a majú najdlhšie podané žiadosti.
Treba ale vidieť, že tých 20 rokov reštitučného procesu vytvorilo aj mnoho ďalších problémov, ktoré otvárajú ďalšie dimenzie. Sú to dedičské konania, ktoré sú otvorené. V týchto prípadoch treba urobiť krok ďalej a ísť ďalej a riešiť tie veci, ktoré sa dnes momentálne dajú riešiť.
Je pravdou, že v tomto procese je dosť veľa záujmov. A preto treba zaviesť jasné a transparentné kritériá, tak ako ich tento návrh zákona nastavuje.
A ja dúfam, že pokiaľ Národná rada prijme tento návrh zákona, tak ako je predložený aj s pozmeňujúcimi návrhmi v spoločnej správe, tak Slovenský pozemkový fond sa nedostane už do takého stavu, v akom bol za vlády Roberta Fica, že zo štyroch rokov pôsobila maximálne tak jeden rok, lebo v ostatnom čase bola stále blokovaná kvôli nejakým kauzám, ktoré ich nominanti vytvorili. Ďakujem pekne.