9. schôdza

Navrhnem len uznesenie, pán predseda.

Takže uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike (havária odkaliska) na životné prostredie v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o možných dopadoch ekologickej katastrofy v Maďarskej republike na životné prostredie v Slovenskej republike a o krokoch, ktoré vláda Slovenskej republiky vykonala." Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, má za cieľ upraviť proces rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, ktorý kolektívnu zmluvu uzavrel, len so súhlasom tohto zamestnávateľa. Návrh zákona podmieňuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy na zamestnávateľa súhlasom tohto zamestnávateľa, pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti.
Táto zmena znemožní rozširovanie kolektívnych zmlúv na zamestnávateľov, ktorí neboli účastní vyjednávania, a zabráni tak ohrozovaniu pracovných miest z dôvodu presadzovania neprípustných nákladových požiadaviek voči týmto dotknutým zamestnávateľom.
Súčasný stav je v rozpore s princípmi slobodného podnikania, ale aj princípmi právneho štátu, pretože jedna zo základných právnych zásad je, že nie je možné komukoľvek nanútiť uzavretie akejkoľvek zmluvy a jej rešpektovanie proti vôli kohokoľvek.
Tento návrh tiež vychádza z odporúčania OECD z roku 2002, ktorým sa navrhuje, aby rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, bolo možné len so súhlasom tohto zamestnávateľa.
Návrh je taktiež v súlade s odporúčaním Medzinárodnej organizácie práce č. 91 o kolektívnych zmluvách a takisto korešponduje aj s výkladom Ústavného súdu Českej republiky k tejto problematike. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 87), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 133 z 20. októbra 2010 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 69 z 18. novembra 2010 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 25 z 18. novembra 2010.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona dňa 18. novembra 2010, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal nadpolovičný súhlas poslancov výboru.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Tieto návrhy sú súčasťou spoločnej správy. Gestorsky výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom schváliť ich.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Ja úplne stručne len navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 5 a 6. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, myslím si, že už v prvom čítaní som dostatočne rozobrala podstatu inštitútu rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, to znamená teda extenzie, tak z hľadiska medzinárodného práva, ako aj z hľadiska ústavnosti, ale aj z hľadiska histórie a súčasného platného právneho stavu. Preto sa dnes budem venovať iba niektorým najdôležitejším aspektom poslaneckého návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Už v prvom čítaní som upozorňovala na škodlivosť, nelogickosť a protiústavnosť predlohy zákona. Tento návrh škodí tak podnikateľskému prostrediu, ako aj tým, ktorí sú tvorcami zisku pre zamestnávateľa, teda zamestnancom.
Podstatou inštitútu rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v rámci zákona o kolektívnom vyjednávaní je predovšetkým ochrana sociálneho mieru vo všeobecnosti, ochrana práv zamestnancov, stabilita výrobných, pracovných postupov u zamestnávateľa, ale aj zamedzenie sociálnemu dumpingu a zabezpečenie férových podmienok o hospodárskej súťaži v rámci konkurenčného prostredia. Toto sú hodnoty, ktoré vyznávajú tak sociálni partneri v združení, v Medzinárodnej organizácii práce, ako aj členské štáty Európskej únie, ale napr. aj najvýznamnejšie zoskupenia zamestnávateľov vo svete, ako sú Medzinárodná organizácia zamestnávateľov či Business Europe. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Pritom ide vždy o nútené rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy. Nikde na svete nie je táto extenzia podmienená súhlasom zamestnávateľa, na ktorého sa má kolektívna zmluva rozšíriť. Ani samotný Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 98 z roku 1949 o práve organizovať sa... (Ruch v sále.)

... a kolektívne vyjednávať a naň nadväzujúce odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o kolektívnych zmluvách č. 91/1951, ktoré upravuje okrem iného aj podmienky extenzie, nepodmieňujú extenziu súhlasom dotknutého zamestnávateľa. Podľa citovaného dokumentu vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu za týchto podmienok, po prvé, ak kolektívna zmluva pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru kompetentného orgánu dostatočne reprezentatívny, po druhé, ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť na rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami, po tretie, ak pred rozšírením kolektívnej zmluvy zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť na to, aby predložili pripomienky. Ako vidíte, nikde sa nehovorí o tom, že by podmienkou extenzie mal byť aj súhlas dotknutého zamestnávateľa, na ktorého by sa rozšírenie kolektívnej zmluvy malo vzťahovať. Ak je na vydanie extenzie splnomocnené ministerstvo, potom z ústavného hľadiska je aj vylúčené, aby extenzia bola podmienená súhlasom individuálneho subjektu súkromného práva, teda zamestnávateľom. Toto by bol inak hrubý a nedovolený zásah do ústavného postavenia ministerstva. Konkrétne by bolo popretá právomoc ministerstva daná ústavným článkom 123, podľa ktorého citujem: „Ministerstvá, iné štátne orgány, orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Ako vidíme, ústava teda nepredpokladá, že by všeobecne záväzný právny predpis mal byť podmienený súhlasom akéhokoľvek mimoústavného orgánu, a už vôbec nie individuálneho zamestnávateľského subjektu alebo subjektu sociálneho práva, voči ktorému budú smerovať povinnosti vyplývajúce práve z tohto všeobecne záväzného právneho predpisu. Návrh poslancov je teda absolútnym právnym nezmyslom, ktorý je v právnom štáte prakticky neprípustný.
Pýtam sa, páni predkladatelia a páni poslanci, ktorí chcete tento zákon schváliť: Naozaj nectíte ústavu? Kam ste schopní zájsť, aby ste vyhoveli vašim sponzorom? Pýtam sa na to, lebo je jasné, že novela je na objednávku niektorých podnikateľov.
Týmto návrhom idete aj proti vlastnému programovému vyhláseniu vlády, kde ste sa zaviazali odstrániť korporativizmus. Veď dať do zákona to, že na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu je nevyhnutný súhlas dotknutého zamestnávateľa, je korporativizmus ako vyšitý. Môžeme teda očakávať, že po tomto precedense nabudúce dáte do zákona o sociálnom poistení, že na odvod do Sociálnej poisťovne je tiež potrebný súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má táto povinnosť vzťahovať? Opätovne pripomínam, neexistuje žiaden štát na svete, kde by sa rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podmieňovalo súhlasom dotknutého zamestnávateľa. Nie je to možné preto, ako som už uviedla, že nie je ústavne možné podmieniť vydanie všeobecne záväzného predpisu súhlasom individuálnej súkromnej osoby, ktorá spadá pod osobitný rozsah pôsobnosti všeobecne záväzného predpisu. A, po druhé, esenciálnou zložkou extenzie je to, že ide vždy o štátom vynútené rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy. Predsa ak by zamestnávateľ súhlasil s extenziou, prihlásil by sa dobrovoľne k záväzkom kolektívnej zmluvy už v procese vyjednávania. Ktorýže zamestnávateľ bude dobrovoľne súhlasiť s extenziou, ak sa nepridá ku kolektívnemu vyjednávaniu už v čase jej uzatvárania? Samozrejme, výsledkom tohto konania môže byť ďalšie znižovanie počtu zamestnancov, ktorí sú pokrytí kolektívnymi zmluvami, a, samozrejme, znižovanie sociálnych práv zamestnancov.
Akoby to nestačilo ale, korunu tejto novele nasadili koaliční poslanci vo výbore pre sociálne veci, keď schválili pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Blahovej, ktorá so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi ide ešte ďalej, pretože k súhlasu dotknutého zamestnávateľa s extenziou pridáva v § 7 ods. 1 ďalšiu podmienku extenzie, a to spoločný písomný návrh zmluvných strán. Dokonca musí byť na tej istej listine. Ja si dovolím upozorniť, že k takémuto spoločnému súhlasu prakticky nikdy nedôjde. Ani táto podmienka sa nevyskytuje v žiadnom modeli extenzií v demokratických štátoch. Ak by to náhodou nestačilo, ak by sa náhodou našiel zamestnávateľ, ktorý by bol ochotný súhlasiť s extenziou, doložila pani poslankyňa ešte ranu istoty, keď v § 4 ods. 3 v spojení s § 5 ods. 2 v písmene a) odníma možnosť zmluvných strán dojednať priamo v kolektívnej zmluve zadefinovanie odvetvia a zužuje ho len na úroveň skupiny. Platné znenie zákona totiž dáva zmluvným stranám vybrať si úroveň divízie alebo skupiny, a to reagujúc na odlišné situácie v rôznych odvetviach. Návrhom pani poslankyne sa významne zužuje počet firiem, na ktoré by sa extenzia čo len teoreticky mohla vykonať. Samozrejme, dokonca s požehnaním väčšiny v koaličnom výbore navrhla vypustiť v § 3a ods. 2 druhú vetu a odsek 3, čím sa k likvidácii extenzie pridáva ešte aj priamo zo zákona možnosť zablokovať celé kolektívne vyjednávanie minoritnou odborovou organizáciou, teda vtedy, keď bude v odvetví pôsobiť jedna odborová organizácia s 8 000 členmi a popri nej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... malá, priam trpasličia organizácia s 20 členmi a nedohodnú sa na podmienkach kladených v kolektívnom vyjednávaní, táto odborová organizácia, ktorú si môžu založiť napr. členovia manažmentu dotknutých firiem, môže spôsobiť, že ďalšie vyjednávanie už nebude o uzatvorení kolektívnej zmluvy vôbec možné, dokonca sa to nebude považovať ani za spor o uzavretie kolektívnej zmluvy.
A presne o to vám ide, páni poslanci a pani poslankyne. Chcem zdôrazniť, že takýto zámer v žiadnom prípade nemajú féroví podnikatelia, ktorí si vážia svojich zamestnancov a uplatňujú zásady podnikovej sociálnej zodpovednosti, ale iba špekulanti, ktorí chcú za každú cenu zbohatnúť na úkor svojich zamestnancov, bez ktorých by, samozrejme, nikdy zisk nedosiahli. Tento návrh ma však neprekvapuje po tom, čo sa rozšírilo, že z prostredia vedenia Republikovej únie v roku 2008 išlo smerom na zväzy odporučenie, aby pri kolektívnom vyjednávaní umelo prolongovali celý proces, aby vyjednávali do stratena, to znamená bez uzavretia kolektívnej zmluvy. Takže takáto protiústavná novela je v skutočnosti likvidácia inštitútu extenzií. A to ste už mohli zo zákona priamo vypustiť, prosím, celý § 7 a výsledok by bol úplne rovnaký.
Pani poslankyne a páni poslanci, na tomto mieste si treba uvedomiť, že nie je náhoda, že likvidácia kolektívneho vyjednávania smeruje práve voči kolektívnym zmluvám vyššieho stupňa. Vyjednávanie na úrovni odvetvia je totiž ďaleko silnejšie ako na úrovni podniku, jednak preto, že jeho výsledky udávajú úroveň sociálnych, mzdových, pracovnoprávnych práv zamestnancov v danom odvetví, no predovšetkým preto, že odborový zväz je vo vyjednávaní neporovnateľne silnejším partnerom zamestnávateľov ako orgán odborovej organizácie vo firme, ktorej majiteľ často rôznymi spôsobmi bojkotuje činnosť odborov.
Vážené dámy, vážení páni, oslabujete kolektívne vyjednávanie a zamestnanec v dnešnej situácii v rámci nedostatku pracovných príležitostí sa stane pomaly bezprávnym otrokom a manipulačným nástrojom v rukách zamestnávateľa, a to podľa princípu, ak chceš prácu, tak rob za podmienok, ale za takých, aké ti určím ja. Takže povedzme si to otvorene: Sú bežní ľudia práce, nositelia a tvorcovia hodnôt naozaj vašim nepriateľom? Prečo im po uvalení bremena zvyšovania daní a cien odoberáte ešte aj z miezd, úrovne sociálnej ochrany a podmienok práce? Myslíte si, že sú to skutočne vaši nevoliči? Naozaj chcete dohnať sociálnu kultúru Slovenska na úroveň Indonézie, Bangladéša či Indie?
Predložená novela przní aj zdravé férové podmienky, konkurenčné prostredie. Už v prvom čítaní som upozornila, že tento návrh podporuje výlučne tých zamestnávateľov, ktorí nie sú ochotní dodržiavať elementárne princípy férovej konkurencie, ba naopak, na trhu si vylepšujú svoju pozíciu voči slušným konkurentom v tom-ktorom odvetví. Konkurenčnou výhodou je potom pre nich, samozrejme, lacná pracovná sila s minimálnymi nárokmi na dĺžku dovolenky, na pracovnú dobu, na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, podporu regenerácie pracovnej sily či na doplnkové dôchodkové sporenie a ostatné segmenty podnikovej sociálnej politiky.
Vážené dámy a páni, neférovosť konkurenčnej výhody spočíva predovšetkým v znižovaní nákladov na úkor sociálneho postavenia tých, ktorí pre zamestnávateľa v skutočnosti vytvárajú zisk. Zamestnávateľ, ktorý vyznáva princípy podnikovej sociálnej zodpovednosti a ktorý uskutočňuje priaznivú sociálnu politiku voči zamestnancom, je oproti zamestnávateľovi uplatňujúcemu sociálny dumping v zjavnej konkurenčnej nevýhode. Preto vyjadrujem názor, že tento návrh zákona je nielen politickým, právnym, protiústavným paškvilom, ktorý je v rozpore s duchom a princípmi medzinárodného práva a s európskou sociálnou a právnou kultúrou, ale je aj škodlivý a namierený proti ľuďom práce, proti tým, bez ktorých by firma nemohla existovať a bez ktorých by ste nemohli dosahovať hospodársky rast. A preto ani ja, ani my, poslanci klubu SMER, nebudeme za takýto návrh hlasovať. Žiadam, aby tento návrh zákona a jeho ďalšie prerokovávanie bolo stiahnuté z rokovania.

Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci. Z nich nikto nepodal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prerokúvanému návrhu zákona. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1 až 9 vo IV. časti spoločnej správy, a to spoločne s odporúčaním gestorského výboru ich schváliť.