11. schôdza

Prerušujem rozpravu, prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o druhej popoludní.
Dobrú chuť. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 12.20 hodine.)

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave.
Poprosím pána ministra, ak sa zdržiava. A nech sa páči, aj pán spravodajca.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, tlač 227.
Poprosím pána ministra Jana Richtera, aby zaujal svoje miesto., takisto pána spravodajcu.
A dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených rečníkov poslancovi Igorovi Matovičovi a pripraví sa poslanec Pavol Zajac.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, milí páni, chcem sa iba vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Len trochu ma mrzelo, možno taký, neviem, ako by som nazval ten postoj niektorých poslancov, keď mu vyčítajú, že je vlastne príliš, má málo ambícií a tým pádom ho ani nie sú schopní podporiť. Áno, možno v niektorých veciach by sa dalo ísť ďalej, ale každopádne tento návrh zákona alebo takáto malá novela zákona o hmotnej núdzi odstraňuje problémy, ktoré, mnohé problémy, ktoré doteraz s týmto zákon sa v praxi ukázali ako reálne. Z tohto dôvodu návrh zákona vítam.
Upozorňoval som aj v prvom čítaní, že zdá sa mi, že ideme do určitého rizika pri neplnoletých študentoch, ktorí doteraz vlastne, niektorí, mohli mať takú motiváciu, že odísť zo školy a následne prihlásiť sa na úrad práce, zapísať sa na výkon aktivačných prác a poberať takýmto spôsobom aktivačný príspevok. Táto novela z jednej strany tento problém odstraňuje. Na druhej strane si myslím, že môže nastať znova určitá taká zvláštna motivácia, že ten neplnoletý študent, v podstate sa mu zakazuje, aby mal aktivačný príspevok v podstate za výkon práce, ale môže ho mať iba za štúdium. Takže môže vlastne nastať situácia, že zrazu budú v jednej triede študenti, ktorí budú mať aktivačný príspevok, a druhí, ktorí ho nebudú mať. A tí, ktorí ho nemajú, tak vlastne na to, aby ho mali, budú sa musieť z tej školy odhlásiť, ísť na úrad práce a následne sa zapísať znova možno aj do tej istej školy a následne sa ďalej vzdelávať. Takže môže nastať teda paradoxná situácia, že vlastne všetci študenti z týchto rodín budú mať kvázi, by som to nazval, pomaly až sociálne štipendium za to, že teda sa naďalej vzdelávajú, len budú musieť urobiť taký ten byrokratický úskok, že teda sa najprv zaregistrujú na úrad práce a potom sa budú vzdelávať. Lebo vlastne táto novela túto povinnosť vlastne študentom dáva, že už nebudú môcť mať aktivačný príspevok iba za chodenie do práce, ale, na aktivačné práce, ale budú sa, iba za vzdelávanie, keď sa vlastne teda zároveň budú aj vzdelávať. Takže toto, naďalej tento problém tam zostáva. Tak uvidíme. Možno však ministerstvo dokáže si potom následne robiť možno štatistiky a identifikovať, či náhodou takáto zvláštna motivácia by nenastala. Ak by sa to v praxi ukázalo, tak pevne verím, že pán minister by dokázal potom následne chybičku nejakým spôsobom zaplátať. Hoci priznávam aj sám, neviem ako. Ja som to hovoril v prvom čítaní, neviem, ako tomu predísť, neviem, aké by bolo práve riešenie, ale tak uvidíme v praxi.
To, čo tu zaznelo, ma tak zaujalo, taká výčitka, že vlastne, keď sa určuje maximálny rozsah výkonu aktivačných prác, teraz nemyslím z pohľadu počtu hodín, ale z pohľadu maximálneho počtu teda odrobených mesiacov na aktivačných prácach, takže vlastne to je veľmi zlé opatrenie voči týmto ľuďom. Možno sebecky vzato, ak sa pozeráme na konkrétneho človeka, ktorý vykonáva aktivačné práce, a celkom sa mu darí, obec je s ním spokojná, alebo teda nejaká iná organizácia, pre ktorú alebo v ktorej tie aktivačné práce alebo menšie obecné služby vykonáva, tak voči nemu je to kruté opatrenie.
Na druhej strane, keď zoberieme, že objem peňazí, ktorý máme k dispozícii na aktivačné práce, alebo ktoré má vláda k dispozícii na aktivačné práce, keď zoberiem do úvahy, že dnes vykonáva aktivačné práce šesťdesiatpäť tisíc ľudí, tak jednoznačne nemáme dosť aktivačných miest pre všetkých ľudí. Takže v podstate určite nejaké časové obmedzenie, koľko maximálne bude môcť jeden človek sa "aktivovať" a vykonávať v podstate tieto práce, a potom vlastne príde na rad niekto druhý, tak si myslím, že práveže je dobrý krok a naďalej by sme tento princíp zachovaný tam mali mať. Keď budeme mať štát, ktorý bude schopný zabezpečiť aktivačné práce pre každého sociálne odkázaného, potom jasné, potom nemá žiadnu logiku, aby sme obmedzovali nejakým počtom mesiacov alebo tým navrhovaným jeden a pol rokom maximálneho pobytu na aktivačných prácach. Tiež ma... Takže hovorím, z mojej strany ja iba kvitujem takéto obmedzenie, lebo je šanca, že aj druhí ľudia sa k aktivačným prácam dostanú.
A priamo by som nadviazal na to ďalšie, že sa dostanú aj tí ľudia, ktorí nie sú obľúbenci pána starostu v danej dedine. Lebo zaznela tu taká polemika trochu, či tie aktivačné práce sú zneužívané, alebo nie sú zneužívané. Ja som možno aj tak trošku neopatrne alebo použil možno neopatrnú formuláciu v prvom čítaní, kedy som hovoril o tom, že aktivačné práce sú a vo veľkom zneužívané, ale, samozrejme, tým som nemyslel, že každý starosta takýmto spôsobom aktivačné práce zneužíva alebo využíva na kupovanie svojich bývalých alebo budúcich voličov. Čiže sú poctiví starostovia, ktorí naozaj reálne týmto ľuďom zabezpečujú tú prácu, ktorí sa snažia aj spravodlivo ju rozdeliť tým ľuďom, ktorí si ju zaslúžia, a sú takí starostovia, ktorí vôbec nepozerajú na to, aké zásluhy tí daní ľudia majú, ako sa snažia, alebo nesnažia, ale pozerajú na to, či je to jeho rodina, či je to jeho známy, či to je jeho potenciálny alebo bývalý volič, a takýmto spôsobom rozdeľujú aktivačné práce. A v mnohých prípadoch aj vlastne veľakrát je to iba zato, že sa títo ľudia podpíšu a majú 63 eur od štátu, 63,07, či koľko je ten príspevok.
Tuná tiež kvitujem to, že ideme späť vlastne do systému, kde sa určia jasné pravidlá, kde sa povie, že bude nejaký určený minimálny a maximálny výkon, časový, aktivačných prác, lebo súčasný stav, kedy naozaj stačilo sa zapísať, odrobiť si symbolickú možno nejakú jednu hodinku, alebo akože si ju odrobiť, tak určite nie je správny, lebo my síce potom hovoríme, že aj voči Európe otŕčame dlaň, a hovoríme, však dajte nám peniaze na to, aby sme aktivovali týchto ľudí, aby nestrácali pracovné návyky, alebo aby získali pracovné návyky, ale ak dovolíme, aby tento systém bol zneužívaný, tak ešte viac v podstate tým ľuďom ubližujeme. Lebo učíme ich, že peniaze naozaj, na peniaze naozaj netreba pracovať a na peniaze treba mať správneho kamaráta a niekde na správne miestečko sa podpísať.
Takže znova, toto je opatrenie, ktoré iba v návrhu zákona vítam. Taktiež zjednodušenie toho, aby teda sociálne odkázaný dokazoval, akú hodnotu má auto, nemá auto a zjednodušenie tohto mechanizmu je správna vec. Ja by som možno iba, možno išiel trošku ešte ďalej v tom, že myslím si, že by sme nemuseli nechávať na týchto ľuďoch sociálne odkázaných, aby obchádzali nejakých znalcov a platili čo i len, ja neviem, koľko ten posudok stojí, ale čo i len niekoľko desiatok eur, že myslím si, že bez problémov by ministerstvo mohlo zadať raz do roka zákazku nejakému znalcovi, ktorý by nahodnotil možno jednu komplikovanú tabuľku, ale kde by už úradník iba si vlastne pozrel presne, že takéto auto máš, takúto má hodnotu a by sme vlastne život týmto ľuďom ešte viacej vlastne zjednodušili. No ale tak dúfajme, že možno niekedy v budúcnosti.
Každopádne celkovo teda je tam, alebo opatrenie, že skrátenie poberania ochranného príspevku, jednoznačne sa to dnes zneužívalo, čiže je to krok správnym smerom. Čiže jasné, ak by som bol ministrom, možno by som urobil niektoré veci inak, ale vo všeobecnosti sú to kroky správnym smerom, a ja osobne tento návrh podporím.
Ešte jedna vec, čo mi teda tam vadí, a s ktorou tiež som zvedavý, že ako, ako dopadne skorej tá reálna prax, je to, že zavádzame v podstate pri ľuďoch na podpore, zjednodušene poviem, to, že sa im vlastne bude započítavať 75 % z príjmu z dohody pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi. Ak by to bolo o tom, že zvyšujeme z 25 % na 75 a na druhej strane trebárs rušíme odvody na dohody, tak si poviem, že dobre, vred to ber, nejako to je vykompenzované. Len vzhľadom na to, že vlastne z dohôd zavádzame v podstate 48-percentné odvody pre týchto ľudí, voči súčasnému stavu teda dramatický nárast, a zároveň im ideme povedať, že vlastne iba 25 % z tej sumy de facto, ktorú na tú dohodu zarobí, mu zostane, lebo ostatné sa mu vlastne odpočíta, o to sa mu zníži tá sociálna dávka, tak osobne si myslím, že jednoducho títo ľudia úplne prestanú naozaj robiť, lebo po prvé, odvody, po druhé, veľmi malá motivácia. Myslím si, že treba, pán minister, veľmi rýchlo prísť ešte s nejakým dodatočným opatrením, ako tých ľudí naozaj dostať na ten pracovný trh, nie nejaký ten, ísť tou cestou medzitrhu práce. Toto je v podstate taký, taký krok, ktorý ide proti medzitrhu práce, alebo voči tej filozofii, proti tej filozofii medzitrhu práce, kedy by mala byť umožnená vlastne, nejaké zároveň poberanie sociálnych dávok aj príjmu z tej práce, ktorú má.
Samozrejme, chápem, že keď teda niektorí ľudia dnes mohli vlastne na dohodu tým pádom zarobiť čokoľvek a vôbec sa im to neprejavilo na dávkach, že to bolo nespravodlivé. Zas ale na druhej strane nejaké symbolické prilepšenie si k tomu platu, tam by sme tým ľuďom nemali hádzať polená pod nohy. Ale chápem ten, hovorím, ten úmysel, len myslím si, že ten nástroj nie je úplne správny, ale neberiem, že teda toto je posledný výkrik zo strany ministerstva v týchto veciach.
Nič, tak ako som povedal, vo všeobecnosti si myslím omnoho viacej dobrých vecí ako zlých, preto ja návrh zákona podporím.

S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne. Pán kolega ukázali ste na jeden pozitívny moment obmedzenia aktivačných prác na osemnásť mesiacov. Ja poviem iný, prečo ja si myslím, že tých 18 mesiacov je dobrá vec. Ak bude niekto využívať aktivačné práce nepretržite, tak si zvykne. Zvykne si, že má istotu, slabú, 63 eur, ale je v obci, nemusí nikde chodiť, medzitým si niečo privyrobí niekde načierno, ide k susedovi, niekde niečo iné a zvykne si nehľadať prácu. A týmto prerušením sa on donúti okrem toho, že mu tie pracovné návyky ostanú, ako sa hovorí o tých aktivačných prácach, je nútený si hľadať tú prácu a vie, že šesť mesiacov nebude mať žiadny prísun peňazí iných, tak sa musí snažiť niekde tú prácu nájsť. Preto si myslím, že to prerušenie je naozaj, naozaj dobrá vec.
Ďakujem.

S reakciou, pán poslanec Matovič? Nie.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Zajac. Pripraví sa pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý má, nazval som to legislatívno-technický charakter. Preto si ho dovolím najprv prečítať a následne ho odôvodním. Pre pána spravodajcu, sú to dva pozmeňujúce návrhy, o obidvoch sa môže hlasovať spolu.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, parlamentná, tlač 227.
Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 23 v písm. d) sa vypúšťa text "pre samosprávny kraj".
Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I bod 24 v písm. d) sa vypúšťa text "pre samosprávny kraj".
Toľko pozmeňujúce návrhy.
Odôvodnenie: Na prvé prečítanie viacerí kolegovia mi povedali, že či nechcem, aby samosprávne kraje mohli pracovníkov na aktivačných prácach zamestnávať. V žiadnom prípade nie. Vysvetlím to o chvíľu.
V bode 23 a 24 sa píše, napríklad 23 bod d): "Osoba, ktorá sa osobne zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb, poznámka pod čiarou 22) pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj uskutočňovaných na základe písomnej dohody s príslušným úradom podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 23)."
Pre vysvetlenie, poznámka pod čiarou 22 znamená, pre tých kolegov, ktorí to nevedia, zákon o obecnom zriadení 369, a poznámka pod čiarou 23) znamená, zákon o službách zamestnanosti, § 52 č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Lenže ten § 52 o službách zamestnanosti hovorí o tom, že sa môžu zamestnávať aktivační pracovníci aj pre obec, nielen pre samosprávny kraj. Čiže aj pre obec, aj pre samosprávny kraj. Preto pre jednoznačnosť tohto by som vypustil text "pre samosprávny kraj", a zostane tam len tá poznámka pod čiarou č. 23), ktorá znamená to, že ide sa podľa zákona, teda § 52 o službách zamestnanosti.
Všimol som si to možno aj preto, lebo aj na tejto schôdzi predkladám novelu zákona o službách zamestnanosti k § 52, kde tieto, možnosť zamestnať sa aktivačných pracovníkov rozširujem aj na štátne podniky. A preto, aby to nebolo, už dnes je to trošku jemne zmätočné, preto som to nazval legislatívno-technický návrh, pozmeňujúci návrh, keď sa píše o samosprávnom kraji, ale zároveň podľa § 52 je to aj pre obec. Takže ak tam bude odkaz len na § 52 o službách zamestnanosti, myslím si, že do budúcnosti sa nevyhneme tomu, aby sme aktivačné práce rozšírili na ďalšie subjekty, ktoré budú môcť zamestnávať, možno nielen na štátne podniky, možnože aj na štátne akciové spoločnosti. To sa časom ukáže. Ale aby tento odkaz tam bol na § 52 o službách zamestnanosti. Toľko.
Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.
A teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Hlina.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, krátko k tejto téme. Už to beriem ako takú povinnú jazdu, ale chcem vždy teda, aby, to oprášiť a refrešovať, že čo s niečím, aby to nebolo len také samoúčelné kritizovanie a neponúkanie aj riešení, čo tu často identifikujem.
Ja sa tiež teším a teším sa, lebo bolo to tu povedané, že je možné identifikovať zlepšenia, tak sa teším, že ja sa teším aj z mála, čiže teším sa z toho, že predložený návrh odstraňuje aj určité absurdity. Len sa pýtam, že kto je za to zodpovedný, že doteraz to tak bolo. To by ma fakt zaujímalo, hej, že možno by sme mohli aplikovať aj ten zákon, čo sme včera schválili, o zodpovednosti, lebo keď to doteraz bolo také absurdné, tak niekto za to musel byť zodpovedný. A ja som tie absurdity aj videl. Ja som videl v Jarovniciach, kde na malých obecných službách bolo zamestnaných tisícdvesto ľudí, vážení, tisícdvesto ľudí bolo v Jarovniciach, to je malá dedinka na východe, bolo zamestnaných na malých obecných službách. V KIA robí, myslím, tritisíc, hej? To znamená, že polka ľudí, čo je v KIA, bola zamestnaná v Jarovniciach. To je strašná absurdita. Ja som to počítal, niekde na úrovni milióna eur ročne stoja Jarovnice tento štát z pohľadu týchto malých obecných služieb. To je naozaj, by sme mali hľadať toho, kto je za to zodpovedný.
Keď sa toto zlepšuje, tomu sa teším. My sa na to, aby teda, že išli sme komplexne, ja už sa budem možno aj čiastočne opakovať, musíme hovoriť o základných opatreniach a o nadstavbových opatreniach. Toto kategorizujem ako nadstavbové opatrenie. My sa musíme, pán minister, vrátiť k základným opatreniam. A tam čakám, ale ani som, ani lístok sa nikde nepohol, že by sa v tomto smere niečo niekde riešilo. Medzi základné opatrenia patrí to, že tú sociálnu politiku štátu, ktorú ste nastavili, tak ako ste nastavili, je úplne jasné a dokázateľné, že spôsobuje utrpenie, tragédiu, nešťastie. Keby som trošku prehnal, tak by to možno niekto mohol povedať, že až genocídu, a že vás nemihne, hej, že vás zo sna netrhá, že čo s tým a že rýchlo to treba korigovať. Nuž, korigovať to treba tak, ako som hovoril a avizoval, treba zrušiť príspevky na narodené dieťa, pre druhé a tretie, jednoznačne rýchlo a strašne rýchlo. A na prvé treba transformovať, že pri ľuďoch, ktorí sú v hmotnej núdzi, tak možno zvážiť alternatívu, že budú vyplácaní v naturáliách.
Pokiaľ, vážený pán minister, toto vy nepochopíte, ako filozofiu toho prístupu, tak darmo my budeme tieto záclonky na dom kupovať, keď nemáme dom, i keď pomôžu. Ja nehovorím, však záclonky okrášlia, aj ríne pomôžu, aj červená škridla sa páči z diaľky, to je všetko v poriadku, ale aby to na tom dvore zbytočne sa neničilo, keď nemáte dom. Naozaj už neviem, akým spôsobom, aké príklady použiť, aby ste sa k tomu vrátili. A ja ešte vám skúsim dať jeden mesiac, že či príde niečo. Nepochopte to v zlom, ako nejakú vyhrážku, ale však sme v politickom zápase a boji, tak tam je to na mieste, že po Vianociach ľudia majú tak chvíľku čas sa zamyslieť, že, tak spomaliť, že čo asi, možno aj sa zastaviť, a vtedy si možno povedia, a uzná, že sa stala strašná chyba. A stala sa strašná chyba. A ja nechcem byť ten, kto tu bude pani Tomanovej dvakrát do týždňa, proste na ňu útočiť, alebo hovoriť, že aby sa trhala zo sna zato, čo spôsobila, a ona môže mať na to druhý názor, ale úplne legitímne, úplne v poriadku, ale fakty nepustia.
Ja som tie fakty tu už minule predstavoval. Žiaľ, fakty nepustia. A pokiaľ tie fakty nepustia, tak viem, naozaj namieste sa k tomu postaviť a sa čudujem, že nie je možno, možno aj týmto apelom, že sa tá téma bude otvárať. Čiže ak by sme sa, aby Vianoce vás, alebo ľudí okolo vás, z vášho tímu, vás nedonútili k tomu, že sa zastavia na chvíľku a budú hľadať základné opatrenia, tak ja skúsim teda apelovať viac na to, že čo ste zlou sociálnou politikou a zle nastavenou sociálnou politikou spôsobili, koľko utrpenia a nešťastia v týchto niektorých komunitách.
A samozrejme, budem mať veľa podporných argumentov, lebo tu sme a sme jasne konfrontovaní, všetci sme uznali, že vlastne opravujeme absurditu, ktorá tu bola. Ale čudujem sa, že nikto nepovie, že je za to zodpovedný... Ja neviem, kto je za to zodpovedný. Kaník? Alebo pani Tomanová? Ja neviem, kto je za to zodpovedný, že v Jarovniciach tento štát platí milión eur ročne za niečo, čo nefunguje, že tisíc dvesto ľudí tam robí malé obecné služby. Pre Kristove rany, aby sme nedopadli ako v Lešti. V Lešti, keď tam bolo neviem koľko tých ruských vojakov, a oni, aby neblbli, mne to jeden vysvetľoval, že im dali lyžičkou pretínať korienky stromov či trávy, hej, že proste, aby ich zamestnali, tak takto museli po tých veľkých plochách v tom výcvikovom tábore v Lešti takto ťupkať tou lyžičkou, aby pretínali korienky trávy a tým pádom sa to neburinilo. Takže aj tento mýtus treba zboriť, hej, to je mýtus, že veľa roboty je a že bude robota. No nebude! Viete, no nie je robota ani pre základný trh práce, čiže pre, nič v zlom, nebude, to si treba uznať a povedať, že niektorí ľudia naozaj nám v tom systéme zostanú strašne dlho, až navždy možno. To si treba tiež jasne povedať, ale treba aj jasne povedať a ľuďom povedať a ukázať, že na konci je nejaké svetielko, že sa to ide a lepší, nieže sa to dennodenne dozvedáme, že stav sa len zhoršuje a zhoršuje.
Čiže keď už máme kopu podporných argumentov, že tých absurdít a hlúpostí sme za týmito lavicami napáchali dosť, tak sa nebojme ich priznať. Ja v tom prípade, že týmto smerom pôjdeme, nebudem ten, ktorý sa na tom bude vybíjať. Práve naopak, skloním poklonu a poviem: Oceňujem, hej, že k tomu naozaj, naozaj dochádza. Takže to bolo zmyslom môjho vystúpenia. Čiže teším sa každej drobnej zmene, všetko pomôže, aj záclonky, nakoniec ich bude treba, ale apelujem, pán minister, že treba základy na ten dom.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.