11. schôdza

Pán Hlina, v živote je teoreticky všetko možné. (Smiech v sále. Potlesk.)
Pán poslanec Sulík ešte, nech sa páči.

No ešte raz, pán predseda, vrátim sa k tomu zákonu o hazarde. Je tam predložená úplne nesúvisiaca novela. Nebol vôbec žiaden čas sa s tým oboznámiť. Tak myslím si, že bolo by správne, keby ste to vy ako predseda Národnej rady priradili výboru na prerokovanie. Veď tak sa to robí so zákonmi. To predsa nejde takto, že úplne v inom zákone je úplne iná vec, o ktorej nikto nič netuší, a zrazu je 5 strán rôznych údajov, kde človek nemá ani šancu na to nič povedať. Tak malo by to predsa ísť do výboru, minimálne teda do toho výboru, lebo, viete, keď teraz minister povie, že ho rozprava nezaujíma, potom rozprava sa neotvorí.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán predseda, jednak ten článok tam je otvorený, zákon o správnych poplatkoch je súčasťou zákona, čiže my nerobíme nepriamu novelu. Súhlasím s vami, ale na to je rozprava alebo spravodajca, aby navrhol ešte raz to prerokovať, pokiaľ príde k rozprave rozsiahlejšej.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Vy to odmietate výboru? Veď nebolo to ani len vo výbore. Je to rozsiahla zmena.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán predseda, neveďme tu debatu o tom, čo mám alebo nemám robiť.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Ja sa vás pýtam...

Máte procedurálnu možnosť, v utorok pred 11.00 hodinou sa prihláste, dajte procedurálny návrh, že žiadate zaradiť návrh na toto. (Reakcia poslanca.) Dávate ho teraz? (Odpoveď poslanca.) Dobre, tak budeme hlasovať o návrhu pána predsedu SaS.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 62 za, 21 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Váš návrh sme neschválili.
Takže nasleduje krátka prestávka do 17.30 hodiny a potom budeme pokračovať v rozprave. Technika, ukážte mi, kto je nasledujúci v rozprave. Pán predseda výboru Hudacký pôjde do rozpravy.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

Do rozpravy je písomne za klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásený pán poslanec Hudacký. Máte slovo, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, trochu sa ospravedlňujem za zdravotnú indispozíciu, ale hádam to nejako zvládnem. Nechcem sa príliš opakovať o tom, čo som povedal v rámci rozpravy v prvom čítaní. Možno naivne som sa nádejal, že pod ťarchou stále sa zhoršujúcej ekonomickej situácie, nespokojnosťou občanov so situáciou či už v justícii, školstve, zdravotníctve vládna strana aspoň čiastočne prehodnotí tie „istoty“, ktoré presadzuje pre všetkých aktívnych ľudí, či už tých, ktorí podnikajú, alebo tých, ktorí aktívne, ešte majú to šťastie a pracujú, teda sú zamestnaní. Nestalo sa tak, ba naopak, vláda naďalej razí svoju zakomplexovanú socialistickú ideu pozbierať od všetkých aktívnych ľudí všetko, čo sa dá, akýmkoľvek možným spôsobom, hlavne od tých, ktorí vyčnievajú z radu, a potom „spravodlivo“ to prerozdeliť, najlepšie v tichosti, s čo s najmenšou transparentnosťou a, pokiaľ možno, svojim.
Vo svojom dnešnom príspevku už nechcem hovoriť ani o výhodách rovnej dane ako spravodlivého a zároveň solidárneho daňového nástroja. Dokonca už nebudem ani zdôrazňovať fakt, že mnoho európskych krajín vrátane Švédska, ktoré vlastne bolo takým vzorom našich socialistov, ide stimulovať ekonomiku nižším daňovým zaťažením, lepšími podmienkami práve pre malých a stredných podnikateľov. Som presvedčený, že najbližšie mesiace ukážu, že takto vládnou stranou nastavená daňová spúšť prinesie Slovensku veľmi rýchlo hospodársky úpadok, apatiu podnikateľov, nezáujem investorov a mnoho ďalších ľudí bez práce.
Mám to šťastie, že často komunikujem s malými podnikateľmi a živnostníkmi, dlhé roky som sa im venoval. A práve mnoho týchto malých podnikateľov a živnostníkov sa už v súčasnosti vzdáva svojich podnikateľských ambícií, vidiac, čo sa pre nich chystá v najbližšom období. V skutočnosti nevidia žiadnu perspektívu rozvoja ich firiem, ich živností. Navrhované daňové a odvodové úpravy považujú za posledný klinec do rakvy ich podnikateľského úsilia. Paušálne výdavky, ktoré výrazným spôsobom zjednodušovali živnostníkom ich administratívu, byrokraciu, záťaž, sú po pripravovaných úpravách, respektíve zakomponovaných úpravách v tomto návrhu zákona nastavením ich stropu takmer nepoužiteľné. Stačilo pritom málo, diferencovať jednotlivé skupiny živností podľa nákladovej náročnosti a prisúdiť im primerané motivačné percentuálne sadzby.
Tromfom vašej daňovej reformy, ak ju tak vôbec možno nazvať, má byť progresívne zdaňovanie fyzických osôb, ktoré zdaní vyššou sadzbou ľudí s vyššími príjmami. Mimochodom, tá bulharská konštanta, ktorou násobíte minimálnu mzdu pre dosiahnutie hranice pre vyššiu 25-percentnú sadzbu, skutočne nemá chybu. (Ruch v sále.) Trochu ma to vyrušuje.(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, prepáčte, pán poslanec, dámy a páni, poprosím vás, vytvorme priestor, aby mohol pán poslanec vystúpiť v rozprave normálne. Nech sa páči.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda. Pritom si asi neuvedomujete fakt, že pre živnostníka, ktorý aj keď presiahne túto hranicu, je jeho zisk často jedinou formou nielen na krytie potrieb rodiny alebo na ďalšie dôležité potreby, ale často aj na reinvestovanie do rozvoja firmy. Alebo, tú otázku som si chystal na pána ministra financií, ale spýtam sa aj vás, pán minister, viete odporučiť nejaké výhodné alebo dostupné úvery alebo pôžičky pre tie maličké firmy či živnostníkov, skutočne im neostáva iba nejaký ten vyšší zisk na to, aby ho mohli reinvestovať? Ak ich takýmto spôsobom zdaníme, a teda nasadíme vyššiu sadzbu, veľmi, veľmi ťažko získajú nejaké prostriedky na to, aby mohli investovať do rozvoja firmy, do zamestnávania ďalších ľudí. Vaša ekonomická politika je pre podnikateľov, bohužiaľ, už niekoľko mesiacov práve s týmito pripravovanými návrhmi značne čitateľná. Aj preto za posledných niekoľko mesiacov zaznamenávame úbytok až 11 000 živnostníkov a niekoľko sto malých firiem. Aj preto, aj keď nemôžem povedať, že iba preto, ale aj preto, momentálne ministerstvo financií zaznamenáva výpadok na daniach. Ten údaj sa líši od 270 miliónov až do 400 miliónov.
Ozývajú sa aj investori, jedni, ktorí sú už tu etablovaní a uvažujú o odchode, a druhí, ktorí uvažovali tu investovať, ale už o tom neuvažujú. Môžete argumentovať čímkoľvek, fakt, že výrazne zhoršujete podnikateľské prostredie, nemôžete nijako zastrieť, 23 % nie je 19 %. Mimoriadne odvody, mimoriadne zdaňovanie regulovaných subjektov, správne poplatky, to všetko vytvára pochmúrnu mozaiku ozajstných podmienok pre podnikanie na Slovensku. Myslíte si, pán minister, že je to iba náhoda? Nie všetko sa dá uvaliť na krízu. Kríze treba práve čeliť zdravými stimulačnými nástrojmi pre aktívnych ľudí. Práve ďalším daňovým a odvodovým zaťažovaním, bariérami v pracovnom práve demotivujete už aj tých najodvážnejších, ktorí sú schopní zdieľať vysoké riziko podnikania. Podmienky, ktoré nastavujete, už nie sú o únosnom riziku. Tieto podmienky sú už o hazarde, hazarde s ľuďmi tejto krajiny. Ak by som to mal odľahčiť, neviem, či tento zákon nemal byť skôr zahrnutý v zákone o hazarde.
Vami nastavené podmienky ekonomickú krízu na Slovensku len prehĺbia. Naviac, ak zoberiem do úvahy nešťastne nastavenú štruktúru slovenského priemyslu orientovaného predovšetkým na automobilový priemysel, nechcem si ani len predstaviť, čo bude s touto krajinou pri výraznej strate dopytu po autách na celosvetovom trhu. Na koho sa potom budete spoliehať, pán minister, páni poslanci vládnej koalície? Na tých, ktorých teraz odstavíte týmito podmienkami od podnikania, od ich obživy pre rodiny? Bude náš sociálny systém schopný zvládnuť takýto nápor ľudí bez práce? Ak si myslíte, že áno, tak je to skutočne veľmi, veľmi trúfalé. Aký teda výsledok môžeme očakávať? Konkurzy, exekúcie, daňové úniky a v konečnom dôsledku prepúšťanie.
Chcem vás v dobrom slova zmysle, či už páni poslanci, panie poslankyne z vládnej strany, ale aj vás, pán minister, verím, že odovzdáte svojmu kolegovi tento môj návrh, teda varovať. Strata stimulačného účinku daňového systému môže viesť k ekonomickej pasivite a k optimalizáciám hospodárskych výsledkov, a tým k nižšiemu výberu daní a odvodov. V zložitých časoch globálnej hospodárskej krízy, citlivosti finančných trhov v snahe spoločných fiškálnych opatrení Európskej únie, keď nad nami visí Damoklov meč trojpercentného deficitu, ktorý chceme dosiahnuť, je rozhodnutie o tak zásadnej zmene systému daní z príjmov viac ako riskantné. Ako som už spomínal, je hazardom s ekonomikou tejto krajiny.
Pôvodne som chcel dať pozmeňujúci návrh o zachovaní rovnej dane. Keďže pán Štefanec, kolega z SDKÚ, už takýto predložil, ja som teda pripravil ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka inštitútu paušálnych výdavkov a ktorý má za cieľ zmierniť dopady nastavených sadzieb a stropov pre remeselné živnosti. Ak dovolíte, tak teraz by som ho uviedol.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (parlamentná tlač 239).
V Čl. I § 6 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Ak je daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia držiteľom oprávnenia prevádzkovať remeselnú živnosť podľa osobitného zákona a neuplatní preukázateľne daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov zo živnosti najviac do výšky 7 560 eur ročne. Ak daňovník získa oprávnenie prevádzkovať remeselnú živnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatňuje tieto výdavky najviac vo výške 630 eur mesačne, a to počnúc mesiacom, keď nastala uvedená skutočnosť. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý skončil podnikanie v remeselnej živnosti, ktorý uplatní tieto výdavky najviac vo výške 630 eur mesačne, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie v remeselnej živnosti. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a pohľadávkach.“ Nasledujúce odseky v čl. I § 6 sa prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa zohľadní rozdielna situácia fyzických osôb, ktoré majú oprávnenie na podnikateľskú činnosť v remeselnej živnosti. Situácia týchto živnostníkov je totiž diametrálne odlišná, keďže majú vyššie náklady pre svoje podnikateľské činnosti. Preto chceme umožniť, aby aj tieto osoby mali možnosť si uplatniť paušálne výdavky pri svojej podnikateľskej činnosti a zároveň nebyť povinní viesť účtovníctvo.
Toľko môj pozmeňujúci návrh. Budem rád, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak tento pozmeňujúci návrh podporíte, aj keď v porovnaní s celým pochybným návrhom je to len drobná pozitívna, povedal by som, kozmetická úprava.
Na záver mi dovoľte, dámy a páni, v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia povedať, že tento pre Slovensko škodlivý vládny návrh zákona určite nepodporíme. Ďakujem pekne za pozornosť.

Faktická poznámka, pán poslanec Blaha. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou. Pán poslanec Blaha.

Pán kolega Hudacký, priznám sa, ja vás považujem za slušného človeka a ako kresťanského demokrata, by som od vás očakával úplne iné slová, lebo, čisto politologicky, čudujem sa vám. Kresťanská demokracia na Západe vždy vychádzala z modelu sociálnotrhového hospodárstva, už od Adenauera. Nikdy neobhajovala tento neoliberálny model, ktorý tu obhajujú kolegovia z SDKÚ alebo zo SaS, ktorí celkom prirodzene vyznávajú neoliberalizmus. V poriadku, ale kresťanská demokracia? Však vy ste boli v tom Európskom parlamente, vy ste to museli vidieť. Sociálna náuka cirkvi, sociálnotrhové hospodárstvo, spomínajte si na autora, ako bol Benjamin Disraeli, ktorý kritizoval to, že tieto liberálne modely rozdeľujú národy na dva národy, na chudobných a bohatých, a k ničomu dobrému to nevedie. Spomeňte si na to, akú politiku zastávajú malé škandinávske kresťanské demokracie, ktoré podporujú sociálny štát všade. Čo rozpráva Barroso v Európskom parlamente? Obhajuje sociálnotrhové hospodárstvo, redistribúciu. Z kresťanskej demokracie, tej tradičnej, klasickej, západnej, nikto nikdy neobhajoval tento tupý neoliberalizmus. Ako si to vy na Slovensku môžete dovoliť? Vy ako slušný človek by ste si mali uvedomiť, že obhajoba "flat taxu", to patrí do výbavy nejakých domorodých náčelníkov niekde v treťom svete alebo fanatických neoliberálov. Ale vy, ako kresťanský demokrat, pán kolega, študujte vlastné spisy a vráťte sa k Adenauerovi, pretože to by vás mohlo zdobiť. Ale toto, prepáčte, nemá nič spoločné s modernou Európou.

Vaša reakcia, pán predseda výboru. Zapnite prosím vás pána poslanca Hudackého.

Ďakujem pekne. Ťažko sa mi reaguje na vás, pán Blaha. Veľmi dobre si uvedomujem v podstate princípy kresťanskej demokracie v oblasti trhového hospodárstva, teda sociálne trhového hospodárstva. Myslím si, že rovná daň absolútne nie je v protiklade s týmito princípmi, ktoré sú za sociálne trhovým hospodárstvom. Ja tam nachádzam práve veľa príležitostí na to, aby sa ľudia mohli viac angažovať, aby vlastne mohli sa o seba postarať, aby v podstate tie princípy solidarity a subsidiarity boli ďaleko viac uplatňované ako v tom, čo presadzujete vy. Takže môžeme o tom polemizovať. V každom prípade ja sa neurazím, napriek tomu, že každého jedného nás značkujete neoliberálom. Ja sa absolútne nepokladám ani za liberála a už tobôž nie za neoliberála. V každom prípade som kresťanský demokrat, ktorý obhajuje sociálne trhové hospodárstvo. Ďakujem pekne.

Za klub OĽaNO pán poslanec Matovič v rozprave, nech sa páči.

Vážený pán predseda, milý pán zastupujúci minister, milé dámy a páni, najprv ja by som sa iba pokúsil zapojiť sa do tej debaty, čo tu teraz ste navzájom viedli, pán Hudacký a Ľuboš Blaha. Nikdy to tu nezaznelo, ale sme si tak urobili takú mantru pomaly, že teda bojujú pravičiari za rovnú daň, ľavičiari proti rovnej dani. Ale keď sa pozrieme na to matematicky, či to je progresívna daň alebo rovná daň, vidno, že stále ten, kto zarobí viac, platí viac, väčšiu kôpku peňazí a ten, kto zarobí menej, platí menšiu kôpku peňazí. Samozrejme, ale vlastne ono to je formalita, ibaže to je rovnaké číslo vlastne pre všetkých, lebo stále je to o tom, že ten, kto zarobí viac, platí väčšiu kopu a ten, kto zarobí menej, platí menšiu kopu. A ak by aj ta sadzba vlastne bola postupne klesajúca do určitého momentu, napríklad že no jednoducho by postupne klesala, a tí, čo zarobili najmenej, by platili 19 % a postupne by to klesalo na 10 % tej dane, stále môžeme dosiahnuť, že ten, kto zarobí veľa, má veľký základ dane, zaplatí väčšiu kopu do štátneho rozpočtu. Takže to, že je to zhodou okolností jednoduché číslo a každý si vie zapamätať, že máme 19 % rovnej dane a z toho robiť mantru, ja osobne to až takto neberiem. Ale na druhej strane si uvedomujem, že rovná daň alebo nastavenie tejto jednej sadzby dane Slovensku veľmi pomohlo. A teda pozerám naozaj na čísla. A tie čísla nepustia. Je to čierne na bielom. Sú to jednotky a nuly. A tam vidíme, že po zavedení rovnej dane Slovensko bolo schopné vyberať výrazne viacej dane ako predtým alebo pri zavedení rovnej sadzby dane, keby som bol naozaj presný a dôsledný.
Na druhej strane SMER legitímne vo voľbách voľby vyhral, lepšie povedané, pravica ich prehrala. A dnes vzhľadom na to, že sme demokracia, tak nasledujúce tri aj ešte niečo roka budete vládnuť, máte legitímne právo meniť veci v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi. Máte 83 hlasov a nič na tom, sa zdá, najbližšie roky sa ani nezmení, len naozaj mám úprimné obavy, že vám tento prepočet alebo táto hra s číslami, ktorú ste sa rozhodli urobiť, nevyjde. Naozaj hovorím to nie zlomyseľne alebo že by som teraz vám to nedoprial, aby vám to vyšlo, lebo v situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, alebo na ceste konsolidovania, s ktorým súhlasí aj pravica, aj ľavica v tomto pléne, aj tí ľudia, ktorí sa cítia možno niekde v strede, tak by sme mali všetci držať vždy vláde palce, aby sa jej podarilo postupne znižovať deficit štátneho rozpočtu. Ja v tomto úprimne držím strane SMER palce, aby vám to vyšlo, ale naozaj mám obavy, že cesta, ktorú ste si zvolili, je asi cesta zarúbaná. Na konci keď si peniažky zrátate v štátnej kase, tak budete ich mať potom menej možno ako dnes, nieže menej, ako to predpokladáte, lebo nakoniec možno ich vyberiete ešte menej, ako ich vyberáte dnes. K tomu, čo tu dnes už bolo spomenuté, zavádzate vlastne dodatočnú 15-percentnú daň pre spoločníkov eseročiek do zisku približne 100 000 eur, čiže do zisku 3 mil. korún. To je dosť slušná suma. A v podstate väčšina eseročiek do tohto pásma spadá. A zrazu tieto firmy už nebudú platiť 19-percentnú daň, ale v podstate 19- plus 15-percentnú daň, čiže 34-percentnú daň. A pri tejto sadzbe už to asi pravdepodobne pre mnohé firmy bude veľmi zaujímavé na to, aby optimalizovali svoje účtovníctvo a hľadali cestičky, ako dane jednoducho štátu už nezaplatiť. Takže úprimne sa obávam, že vám to nevyjde a nakoniec budeme mať vyššiu sadzbu dane a v polke roka prídete so záchrannými návrhmi, kde budete navrhovať možno ešte väčšie zvýšenie dane. Ale hovorím, nieže by som vám to prial, ale sa obávam, že takto to môže dopadnúť.
Druhý pohľad môj taký, možno trošku politický, je, že máte za názvom slová sociálna demokracia. A pokiaľ si dobre pamätám, tak môžem povedať, že 12 rokov Robert Fico, alebo strana SMER si na Slovensku robí kampaň na tom, že keď sa dostane k moci, tak zdaní viac bohatých. A na základe týchto sľubov ste postupne získavali popularitu. Takéto sľuby ste mali aj pred voľbami. A hovorili ste konkrétne, že zdaníte viac bohaté právnické osoby a nebudete viac zdaňovať chudobnejšie právnické osoby. Konkrétne ste hovorili o prísľube, že firmy, ktoré budú mať zisk nad 30 miliónov eur, budú mať zvýšenú daň, zvýšite im daň, na 25 % zo súčasných 19 %. A znamená to, že všetky tie firmy, ktoré majú zisk pod 30 miliónov eur, tak tie budú naďalej platiť 19 % dane. Dobre, beriem, že možno ste zle niečo vypočítali, ale ak by ste mali ísť v súlade so svojimi predvolebnými sľubmi aj so svojím programovým vyhlásením vlády, kde to máte napísané obdobne, že zavediete progresivitu pri právnických osobách, tak dnes by ste nemohli predkladať návrh, kde zavádzate chudobnej firme z Hornej či Dolnej s jedným zamestnancom a SPP so ziskom 600 mil. eur rovnakú sadzbu dane. Čiže na jednej strane tu hovoríte o tom, aká je rovná daň zlá, na druhej strane, alebo tak isto stále ešte na tej jednej strane ste ľuďom pred voľbami aj v programovom vyhlásení vlády hovorili aj 12 rokov hovoríte, ako bohatých treba zdaňovať viac ako chudobných, a dnes odrazu tu predkladáte výrazne pravicový podľa mňa návrh zákona, že pre všetkých to má byť rovnako. Jasné, zvyšujete sadzbu dane, ale všetkým rovnako, chudobným aj bohatým. A toto mi nepripadá ako naplnenie vašich predvolebných sľubov, na základe toho vás vaši ľudia volili, naplnenie vety z programového vyhlásenia vlády, kde ste sľúbili progresívne zdaňovanie právnických osôb.
A zároveň je to opatrenie, ktoré som spomínal predtým, ktoré, sa obávam, nezaberie. A v spojitosti so zavedením vlastne odvodov do výšky 100 000 eur pri právnických osobách alebo pre spoločníkov právnických osôb vám môže spôsobiť, že nakoniec vyberiete menej daní. Ja neviem, či vtedy si môžeme dovoliť taký luxus, že takýmto drastickým spôsobom zneatraktívnime podnikateľské prostredie na Slovensku a zrazu bude mať Slovensko najvyššiu daň z právnických osôb zo všetkých okolitých krajín, podotýkam, vyššiu ako Švédsko, ktoré ju znižuje z 26 na 22 %, vzor možno aj pre vás takej sociálnej demokracie alebo sociálnej politiky, ľudovej politiky, alebo neviem, ako by sme to nazvali. Zrazu táto krajina ju bude mať nižšiu, ako ju budeme mať na Slovensku.
Preto som sa rozhodol predložiť návrh, ktorý umožní strane SMER splniť svoje dvanásťročné sľuby, svoje predvolebné sľuby a svoje programové vyhlásenie vlády, to znamená návrh, ktorý zavedie progresívne zdaňovanie právnických osôb, lebo nedokážem sa pozerať na to, že tu niekto ľudí ťahá, ťahá ľuďom medové motúzy popod nos, hovorí, ako bude bojovať za nich, ako bude zdaňovať bohatých, a keď príde do parlamentu, tak zrazu zdaní všetkých rovnako, či chudobných alebo bohatých.
Predkladám ten návrh. Samozrejme, by som bol najradšej, aby zostala 19-percentná daň pre všetky právnické osoby a v tej rovnakej sadzbe pre všetky právnické osoby, ale zase na druhej strane si uvedomujem, že keď už ste sa rozhodli ísť touto cestou, ja vám chcem ponúknuť iba alternatívu, ktorá bude mať úplne rovnaký dopad na štátny rozpočet. Čiže zarobíte presne to isté do štátneho rozpočtu, len zároveň si splníte svoj predvolebný sľub. A toto vám chcem týmto pozmeňujúcim návrhom umožniť.
Zjednodušene, to, čo teraz aj prečítam v tom pozmeňujúcom návrhu, máte obsiahnuté na tomto papieri. (Ukázanie listu papiera.) To, čo navrhujete vy dnes novelou zákona o dani z príjmu, je, že zavádzate všetkým firmám 23-percentnú sadzbu. To, čo navrhnem týmto pozmeňujúcim návrhom, bude, že vlastne všetky firmy do zisku 30 miliónov eur by mali naďalej 19-percentnú sadzbu dane a firmy regulované a tie ktoré majú bankovú licenciu by mali zo zisku nad 30 miliónov eur 30-percentnú daň. Áno, toto je presne to, čo vy ste vlastne ľuďom pred voľbami sľúbili, zavedenie progresívnej sadzby pri právnických osobách alebo pri daní z príjmu právnických osôb, toto je presne tá progresivita, že to bude do zisku 30 miliónov eur 19 %, nad 30 miliónov eur pre regulované subjekty a banky 39 %. Keď prijmete tento pozmeňujúci návrh, v rozpočte budete mať presne tie isté peniaze ako tým návrhom, ktorý navrhujete vy, ktorý je hore škrtnutý (Ukazovanie listu papiera.), keď zdaníte všetky firmy 23 %.
Čiže teraz mi dovoľte, aby som prečítal samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh – nové znenie – poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 9 § 15 písmeno b) znie: „b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 1. 39 % z tej časti základu dane, ktorý presiahne 30 miliónov eur, ak je právnická osoba regulovanou osobou podľa osobitného zákona75a) alebo má bankové povolenie vydané Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu75b); regulovaná osoba alebo držiteľ bankového povolenia podľa osobitného predpisu75b) znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, prípadne vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom; ak regulovaná osoba alebo držiteľ bankového povolenia podľa osobitného predpisu75b) zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, skutočné dôvody zvýšenia ceny, poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, 2. 19 % v ostatných prípadoch“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 75a a 75b znejú: „75a) § 3 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov75a), 75b) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie.
Cieľom predkladaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je diferencovať výšku sadzby dane u právnických osôb v závislosti od ich zisku, a to buď sadzbou 19 % alebo sadzbou 39 % v regulovaných subjektoch a bankách. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 – 2016 zaviazala, že zvýši progresivitu daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb a právnických osôb. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, však ustanovuje, že všetky právnické osoby majú platiť daň z príjmu v rovnakej výške 23 %. V tejto súvislosti je zrejmé, že progresívna daň právnických osôb, tak ako bola ľuďom sľúbená v programovom vyhlásení vlády, sa nezavádza.
V snahe splniť tieto legitímne očakávania obyčajných ľudí sa v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navrhuje progresívna sadzba dane z príjmov právnických osôb v nadväznosti na výšku základu dane. Zmena v zdaňovaní by sa v princípe nemala dotknúť malých a stredných podnikateľov, u ktorých tá sadzba zostane na úrovni 19 %. V prípade ak základ dane presiahne sumu 30 miliónov eur a právnická osoba bude zároveň regulovanou osobou podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnická osoba bude povinná zaplatiť daň vo výške 39 %. Pri takto nastavenom daňovom zaťažení právnických osôb by celkový pozitívny dopad na verejné financie bol jemne vyšší ako vládou predloženým návrhom. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa zároveň rešpektuje záväzok Slovenskej republiky konsolidovať verejné financie so zámerom zníženia deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. Zároveň sa dôvetkom v § 15 písm. b) zaručuje ochrana spotrebiteľov, ktorí sú chránení pred prípadným zvyšovaním cien, alebo iných poplatkov, o ktoré by sa mohli pokúsiť regulované subjekty alebo držitelia bankového povolenia podľa osobitného predpisu, aby rozložili zvýšené daňové zaťaženie.
Na spresnenie treba uviesť, že základom dane sa v zmysle § 2 písm. j) rozumie rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, a daňovou stratou sa v zmysle § 2 písm. k) zákona rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Čiže k tomu, čo som nepovedal v tom úvodnom slove. Ak by ste prijali tento pozmeňujúci návrh, samozrejme, môžu niektorí ľudia povedať, že ak zvýšime vlastne zo zisku nad 30 miliónov eur daň regulovaným subjektom, čo sú v podstate SPP, elektrárne, telekomunikácie a potom teda samostatné subjekty, ktoré podnikajú na základe bankovej licencie, tak by mohli vlastne to zvýšené daňové zaťaženie preniesť na spotrebiteľov čiže na ľudí, ktorí odoberajú plyn, elektriku alebo používajú bankové služby. Práve preto je tam ustanovenie, ktoré je prevzaté zo zákona, ktorý bol, myslím, v priebehu augusta prijatý, a to ustanovenie o tom, aby vlastne tieto regulované subjekty a banky, ktorých sa zvýšenia dane dotkne, nemohli premietnuť zvýšenie dane do svojich poplatkov alebo do svojich cien, čiže v záujme ochrany samotných spotrebiteľov.
Uvedomujem si, že je veľmi nepríjemné pre ministra financií alebo možno aj pre vládnu stranu byť konfrontovanými s týmto návrhom, lebo je veľmi zvláštne, ak opozičný poslanec predkladá návrh, ktorý vlastne plní predvolebné sľuby a zároveň sľuby z programového vyhlásenia vlády vládnej strany, ale ja si myslím, že stále máte čas zvrátiť cestu, na ktorú ste sa vydali, cestu pošliapania svojich predvolebných sľubov. Ale zároveň to robím zodpovedne, aby ste mohli získať do štátneho rozpočtu presne rovnaké peniaze, ako očakávate. Takže ja vám ponúkam iba alternatívu na rozdiel od jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý som si tu vypočul, ktorý rušil vlastne všetko, čo zavádzate, a neponúkol absolútne žiadnu alternatívu. Ja vám dnes tu ponúkam alternatívu, stačí, aby ste jednu vetu vymenili za dve vety a dali, aby platili bohaté firmy so ziskom nad 30 miliónov eur, čo je skoro miliarda korún, z tejto sumy 39 % a do toho zisku všetky ostatné firmy 19 % dane. Takýmto spôsobom si udobríte 150 000 či 160 000 právnických osôb na Slovensku, ktorým ste sa doteraz vyhrážali, že im zvýšite daň, a ktoré už dnes určite rozmýšľajú, ako tú zvýšenú daň budú obchádzať. Zároveň naďalej uchováte atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia a neohrozíte úbytok pracovných miest. Čiže toto opatrenie vám dá tie isté peniaze do štátneho rozpočtu, nevyženie podnikateľov. A tak nezrušíte na základe neho pracovné miesta, ktoré svojím opatrením určite dosiahnete, a zároveň splníte svoj predvolebný, povolebný a 12-ročný sľub, že chcete zdaňovať viacej bohatých. Ja vám dávam šancu iba splniť svoj vlastný predvolebný sľub. Som zvedavý, akým spôsobom sa zachováte.