11. schôdza

No, pán Blaha, všetko, čo viete, ďakujeme za tento, tento prehľad teórie. V podstate všetko, čo viete, máte načítané. Žiadne osobné skúsenosti, žiadne osobné zistenia, žiadna osobná zodpovednosť, lebo celý život sa niekde na SAV-ke a teraz v parlamente zašívate a viete akurát citovať iných ľudí. To je síce pekné, ale ten reálny život je iný. Hovoríte, že slovenská pravica nie je skutočná. No môžeme sa baviť o tom, že či slovenská sociálna demokracia, čo to vlastne je, lebo pre veľa ľudí sú to zlaté hodinky na ruke a najnovšie Porsche pre pani manželku.
Spomínali ste Bismarcka, že zaviedol projekt sociálneho poistenia. Áno, zaviedol dôchodkové poistenie, ktoré platilo od 75 rokov, pričom priemerný vek dožitia bol 47 a veku 75 rokov sa dožilo 3 % obyvateľstva. A toto je pointa. My liberáli, nevravíme, že treba všetko zrušiť, ako vy nám to tu podsúvate. Ide len o tú správnu mieru. Keď si pozriete knižku Odvodový bonus, nielen vy ste nejakú napísali, aj ja som sa zmohol na knižku, tak tam nájdete, že práveže sme presvedčení o tom, že štát by mal garantovať základnú mieru zdravotnej starostlivosti a životné minimum pre všetkých ľudí. Mal by sa o nich postarať. Ale o svoje osobné šťastie sa musí v prvom rade snažiť každý sám. Hovoríte o tých výnosoch daní. No tak ja som tu pred tým na základe čísel ukazoval, ale neviem, či ste tu asi neboli, 2,2-násobok stúpol výnos dane z právnických osôb do 5 rokov po zavedení rovnej dane. To je fakt. Vy môžte rozprávať, koľko chcete, ale ten výnos daní stúpol práve pri rovnej dani.
A úplne na záver, hovoríte teda, že v Rakúsku platia dane, lebo majú diaľnice. Možno že aj my by sme mali diaľnice, keby váš stranícky šéf neposielal peniaze do Grécka. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega ma nahriakol trošku, že nie som mysliteľ. Nič v zlom, pán kolega, lebo ak vy ste mysliteľ, tak ja fakt nie som mysliteľ. (Smiech v sále.) A dovoľte mi povedať jednu vec, že ja neviem, nepoviem, čo povedal Hansson, Johansson, Locke, ale ja vám poviem, čo si myslí Lojzo Hlina z Oravy, dobre? (Smiech v sále.) Že táto sociálna demagógia, čo ste tu predviedli, bola, spôsobila hrozné nešťastia. A ja vám poviem, za akú spoločnosť sa oplatí zabojovať, nie o tú vašu demagogickú a tie sociálne hlúposti, čo ste tu prednášali, ale o takú, kde najlepší vyhrávajú, tí, čo nevyhrali, môžu skúsiť ešte raz a tí, čo sú bezvládni a nemohúci, tak im dobrá spoločnosť umožní prežiť dôstojný život. O takú spoločnosť sa oplatí zabojovať a nie takú, ako hovoríte vy, a nehovorí to ani neviem aké anglické znejúce meno, ale hovorí to Lojzo Hlina z Námestova. (Potlesk.) Dobre?
A pán kolega, ešte k tomu, čo tu tak strieľate napravo, naľavo od tých mien, čo sme tu počuli, vy ste vytvorili, alebo vy ste aj pomohli vytvoriť kastu nedotknuteľných ľudí, ktorí tu majú podnikateľské nebo, ľudia, ktorí našli ropu v štátnom rozpočte, ľudia, ktorí nepotrebujú byť najlepší, na čo by aj boli, na čo by mali chcieť byť najlepší, nemusia. Stačí, že majú správne číslo v telefóne. A pán kolega, vy ste teda boli na mňa osobný, budem aj, pozriem, či nepoviem nejakú hlúposť, počkajte, že to čo ste povedali alebo to, čo ste vedeli ste povedali za, to, čo ste vlastne vôbec všetko kedy naštudovali, ste tu dnes povedali za 39 minút, či koľko to trvalo, teraz už treba doštudovať, ísť medzi ľudí, to vám ináč odporúčal aj pán Sulík a s tým sa stotožňujem, podať im ruku a počúvať ich príbehy a o pol roka príďte zas a uvidíte, že čo nám poviete. Aby ste mali aj nejakú sociálnu skúsenosť.

Pán poslanec Poliačik.

Pán kolega Blaha, ja nebudem sa teraz snažiť ani vás zosmiešniť, ani potupiť, pretože ja mám úctu k akademickej výkonnosti. A zrejme keby som sa bol býval viacej učil a viacej čítal aj na filozofií, tak by som bol býval skončil ako vy.(Smiech v sále.) Ale osobne som rád, že som popri škole viedol mimovládku, že som si vypísal tých svojich pár faktúr a že som sa ponoril do toho účtovníctva, že som strávil noci nad tým, že som sa snažil na zmysluplné veci od vtedajšej vlády či už pravicovej, alebo ľavicovej vydrankať peniaze na to, aby sa deti mohli vzdelávať inak, a som rád, že som si aj prešiel kus sveta a že som niečo v ňom videl a na základe toho môžem sa vo svojom živote rozhodovať.
Podľa mňa, ak vy chcete ostať úprimný k tomu, čo ste tu predviedli, tak do pol roka zo strany, ktorú reprezentujete, vystúpite von. Pretože ak chcete týmto kvetnatým spôsobom naozaj obhajovať stranu, ktorá v minulosti odovzdala celé súdnictvo Mečiarovi a doteraz sa plandáme s tým, že vymožiteľnosť práva je tu jeden z najväčších problémov, ak chcete týmto kvetnatým spôsobom obhajovať a mlžiť to, že strana SMER, s. r. o. tu v prvom rade slúži svojim vlastným finančným mocipánom, tak vám sa z toho jedného pekného dňa musí zdvihnúť žalúdok a ak chcete byť poctivý, tak z rovnej zelenej lúky začnete budovať niečo, čo sa možno v budúcnosti bude môcť nazvať sociálnou demokraciou, lebo strana SMER ňou nie je. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ja som celkom rád, že tuná parlamentní kolegovia ťa vydurili z toho miesta a zúčastnil si sa parlamentnej rozpravy a mohol si nám odhaliť prehľad vnútorného sveta Ľuboša Blahu. Ja som čítal tvoje knižky, teda doteraz dve, jedna z nich sa volala že Matrix kapitalizmu a tá, toto, čo som tu teraz počul, je zavádzaním matrixu a môžem ho nazvať až matrixu neomarxizmu a možno, že z tvojho pohľadu to ani nie je zlé. Len mám odkaz, keďže sa tu bavíme o daniach a táto filozofická debata sa trošička posunula, mám odkaz, alebo zopár otázok a to je to, čo hovoríš o tej rovnej dani, tak ja by som chcel vedieť, že odpovedz mi aspoň na to, čo vlastne chceš povedať? Čím by sme mali napodobňovať to Švajčiarsko a to Švédsko. Myslíš daňovými systémami? Nemali by sme ich najprv a nebola rovná daň zavádzaná preto, že nám tu chýbali tí bohatí a chceli sme ich sem prilákať? Ja by som chcel vedieť, že či tá rovná daň nebola náhodou nastavovaná na to, aby sem tí podnikatelia prišli, aby tu zamestnali ľudí a zároveň potom platili aj tie znížené dane, ktoré doma nemajú. To, čo rozprávaš, je pre mňa určitou mierou záhady, pretože celý trend, tak ako ti Rišo Vašečka alebo hovoril tuná kolegom, celý trend je o znižovaní daní a ty sám sa bojíš začiatku tzv. pretekov ku dnu. Ja ti len chcem oznámiť, že preteky ku dnu dávno začali a my máme len možnosť sa im nejakým spôsobom prispôsobiť alebo sa ich zúčastniť takým spôsobom, že budeme v nich vyhrávať tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo a zároveň aj pánu kolegovi za vystúpenie, trošku môžem aj ja zas naňho reagovať. Doposiaľ mohol, mal tú príležitosť. Bolo to veľmi zaujímavé. Je vidieť, že sú tu veci ako naštudovanie. Aristoteles hovoril o troch typoch vzdelávania. To je to klasické, čo tuná pán kolega Blaha nám tuná predviedol, ďalšia vec je logické uvažovanie a životná skúsenosť. Ja by som to tak odporúčal aj všetkým študentom, aby pri vzdelávaní zapájali aj svoju vlastnú hlavu a uvažovali nad tým, čo študujú. Nemôžem ja všetko len tak naslepo prijímať, ale musím nad tým logicky naozaj uvažovať a prehodnocovať mnohé veci. Životná skúsenosť to je tá, ktorú ty nadobudneš, ak žiješ skutočný život. Ak ho nepremárniš. Ale ak ty ho vo svojom živote premárniš, no tak nezažiješ tú skúsenosť, hej, ak si v delíriu a opilosti a podobne, tak človek nemá tie zážitky.
K tomu bezdomovcovi pod tým mostom. To som sa chcel ako vyjadriť a dovolím si s tým nesúhlasiť, že to je jeho slobodné rozhodnutie, lebo žije ako pred mostom. Bezdomovec nie je slobodný človek. Ja som to jednému človeku tiež tak povedal, že prečo tu žobreš pred hypermarketom, prečo natŕčaš ako dlaň, hovorím sú tu aj sociálne zariadenia, kde by si mohol ísť. Ale vieš, ja som taký slobodný človek a ja milujem slobodu. A ja hovorím, ty nie si slobodný človek, ty si otrok ulice a mnohí bezdomovci sa stávajú takýmito otrokmi ulice.
Páčil sa mi ten výrok, aj to Švédsko, ktoré bolo ako spomenuté a tuná ten premiér z toho roku 1932, hej, domov pre všetkých. Ale ten domov pre všetkých, to nemôžme, že kto si postaví a vytvorí ten domov, ja ho musím budovať cez svoje srdce, cez svoju vlastnú rodinu a musí ma to stáť niečo, aj moje vlastné úsilie, nemôže to byť len štát, ktorý sa postará o tento domov. Predovšetkým, aby sme my mali tú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kollár.