11. schôdza

Ďakujem. Dodo, vnímam tvoj zápal a hnev, ktorý ťa postihol. A keďže si sa viackrát možno rečnícky pýtal otázkou, no čo sa stane, tak ja mám obavu, že sa stane to, že niekto potom, ako nastane táto praktika spálenej zeme, si sadne, vyloží nohy a dá si kokakolu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, ty si pomenoval niekoľko skutočností, ktoré skutočne môžu viesť takýmto smerom naše zdravotnícke lekárnické zariadenia, a teda aj výdaj liekov.
Pokiaľ sa týka toho, že skutočne by malo dôjsť k monopolizácii lekární nejakými subjektmi, ktoré vlastnia finančné skupiny, skutočne to pochová lekárne, ktoré sú na míle vo vzdialenejších kútoch Slovenska v menších mestách a podobne, pretože tie veľké si budú môcť bez problémov dovoliť dať zľavy na lieky, pretože dodávateľ im to v rámci množstevných zliav a rabatov umožní. Ale, žiaľ, ten malý si to dovoliť nemôže, aby dokonca prežil, takže preto to môže byť likvidačné pre tieto malé lekárne. A tým pádom, ako si povedal, už si, po hlasovaniach sa to teda schváli, vypíšu úmrtný list. Dejú sa paradoxy a najbližšie máme hneď tu našich južných susedov v Maďarsku, kde nastáva teda veľa zmien najmä v lekárenstve, kde potrebujú zamedziť liekovým chybám a stabilizáciu vidieka. Samozrejme, máme tam aj nový prístup do centrálnej databázy, posilnenie generickej substitúcie. No a maďarský paradox je v tom, že v Maďarsku je situácia paradoxná z toho dôvodu, že aj keď boli roky totálnej liberalizácie lekárenstva socialistickou vládou, tak sa vlastne teraz toto reguluje. Vláda pravicová a rad opatrení je pritom teda veľmi radikálny. Takže treba si dať skutočne pozor. Ja som už na to upozornil dopredu, aby sa z výdaja liekov nestal biznis, nestal obchod pre nejakú úzku skupinu, pretože je to služba občanom. A treba si skutočne dať pozor na to, aby to ostalo službou, pretože je to platené z verejných zdrojov verejného zdravotníctva, z povinných odvodov každého občana Slovenskej republiky, ktorý je povinne zdravotne poistený. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Hlina, už je to váš druhý prejav vo veľmi krátkej dobe, môžem povedať, veľmi dobrý a zaujímavý. Chcem teda dúfať, že pani ministerka si aspoň niečo z toho zoberie k srdcu. Ďakujem.

Ďakujem všetkým, čo reagovali. Ale naozaj na to, aby sme urobili zadosť a aby nás to napĺňalo ráno sem prísť a mať chuť sem prísť, ten apel by mal byť napravo odo mňa. Vážení kolegovia, prosím vás pýtajte sa, pýtajte sa na podstatu zákonov. Naozaj je to dôležité. Oni vás majú za nič. Ja keby som sedel pri vás, som urazený, lebo ma to uráža, že niekto so mnou tak manipuluje. Vy sa musíte sebe nabudiť a musíte povedať, že nie ste už ochotní ďalej robiť takúto štafáž niekomu a niečomu, kde na konci je utrpenie a nešťastie. Tej pani vo Svidníku, kde zostane iba Dr. Max alebo neviem kto, to na konci tak bude. Rozryte to, pýtajte sa, o tom to je. Tá parlamentná práca je o tom. Nemusíte to robiť navonok, aby ste ukazovali signály. Ja o to nestojím. Ale dovnútra si ukážte silu a povedzte, že nie ste v tomto smere ochotní. Váš kolega hovorí odtál-potál, ale nie všetko. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Napriek tomu, že mi to neuveríte, z môjho hľadiska niečo rozkrývať, áno, máte pravdu, základom je, aby neprišlo k monopolizácii tohto systému lekární. Preto si myslím, že tá vražedná kombinácia je práve v kombinácii „siete a vernostné systémy“. Likvidácia sietí nie je len o tom, či ich bude na konci dňa v nejakej inej právnej forme niekto vlastniť, lebo ide aj o kontrolu. Lieky a lekárne sú záležitosťou, ktorá má následnú nadväznosť aj nielen k pacientom, ale, bohužiaľ, v tej časti napríklad aj pri psychotropných a iných látkach až k možno nejakým kriminálnym veciam. Čiže skutočne je potrebné, aby tá lekáreň bola individuálnym subjektom aj z pohľadu kontroly, aby bolo možné dosledovať tie lieky a odhaliť nekalé praktiky ako či už reexporty, či už nejaké falšované lieky na trhu alebo použitie liekov na iné ako liečebné účely. Vernostné systémy pre mňa stále nie sú totožné so slovami „zľava pre pacienta". Vernostné systémy sú naozaj marketingovým nástrojom a práve pomáhajú v monopolizácii. Nechceme mať na konci dňa skutočne ľudí pripútaných k tej lekárni zľavovou kartičkou, ktorému chýbajú ešte tri body na šampón. Ale práve, naopak, snažili sme sa vyriešiť aj akútnu situáciu, pretože naozaj tu je. Ja som ju spomínala, ľudia sú v ťažkej hospodárskej situácii a majú reálny problém v tej danej chvíli kúpiť lieky, zaplatiť doplatok. Nie je v tom nič iné ako možnosť práve, aby aj menšie lekárne zvážili svoje možnosti. Ony poznajú svoju klientelu. Základ celej tej koncepcie je práve na tom, aby zdravotnícke zariadenie, lekáreň mala individuálny prístup k svojim pacientom, aby zároveň tak, ako má každá z tých lekární rovnakú maržu, vedela zvážiť, do akej miery a ako aby vedela flexibilnejšie práve narábať s tým, že vie ponúknuť niečo práve svojej klientele. Vernostný systém je vhodný, áno, pre veľkú, silnú, finančne zabezpečenú sieť. A to nie je do budúcna správne, prináša to riziká.
Ja som k tejto téme hovorila aj k predchádzajúcemu zákonu, ale veľmi rada by som sa vrátila k niečomu, čo tu bolo spomenuté a čo sa neprekrýva. A naozaj cítim potrebu sa k tomu vyjadriť.
Na začiatku chcem poďakovať, pán poslanec, že ma máte rád, aj keď mám len právnické vzdelanie, nie vy, pán poslanec Uhliarik, vy ste ešte nepovedali, že ma máte rád. (Smiech v sále.)
Chcela by som sa vrátiť napr. k veci, ktorú by som veľmi rada objasnila. A to sú klinické štúdie. Podľa toho, čo tu odznelo, by vlastne všetci európski občania boli pokusné králiky, pretože my sme posunuli klinické štúdie na európsku úroveň, a to z dôvodu, aby bola prístupná práve tá inovatívna liečba. K tomu rozdielu, ktorý je v tom, dám taký príklad. Napríklad diabetik s vysokým tlakom ochorie na onkologické ochorenie, áno, firma bude hradiť jeho onkologickú liečbu. To, že je diabetikom a že má zároveň vysoký tlak, naďalej zostáva v úhrade jeho zdravotnej poisťovne. Čiže sú to pridružené náklady. A takto to je európskym štandardom. Pevne veríme, že toto práve ešte viac posilní tú časť, že naši občania sa budú môcť skoro dostávať k inovatívnej liečbe, ktorá je často, najmä, bohužiaľ, v oblasti onkológie väčšinou ich poslednou nádejou.
Rovnako by som sa, aj keď už som sa k tomu vyjadrovala v prvom čítaní, rada, prosím, vrátila k lobingu farmaceutických firiem a k tým 20 % a návštevám. Práve, naopak, táto novela zákona posilňuje ten status, aby skutočne táto taká návštevná politika farmafiriem po ambulanciách bola monitorovaná a obmedzovaná. Dali sme farmafirmám povinnosť, aby hlásili po jednotlivých odbornostiach počty návštev, ktoré realizujú, pokiaľ ich realizujú aj počas mimopracovných hodín, tak ako to zostáva. Musím povedať, že 20 % áno, lebo úplne presný výpočet bol, myslím, 19,79 % aj niečo. Prosím vás pekne, to sa nesčítava. Naozaj je to podiel na dve bežné hygienické prestávky a obed, nehovoríme o tom, že to platí farmafirma. Je tam možnosť vykonávať tieto aktivity, nie si ich dávať. Pokiaľ by ste chceli lyžovať na účet z farmafirmy, na účet ani nie, ale v tom čase, museli by ste tých 5 dní byť bez obeda a bez týchto prestávok a bez večere, tam sa to nesčítava. Skutočne my máme záujem na tom, aby naďalej platili reštrikčné opatrenia práve z dôvodu, aby boli chránení aj lekári vôbec pred nejakým podozrením z takýchto pohnútok pri preskripcii liekov. Ale prichádzame aj v tejto chvíli do situácie, keď zákon v snahe postihnúť všetko nemôže postihnúť celú realitu a prichádzajú paradoxné situácie. Skutočne na jednodennom kongrese, pokiaľ trvá od rána od tej 9.00 hodiny do večera do 18.00 hodiny, nebolo možné, aby bola prestávka a obed, inak by sa musel prerušiť a bol by to nový kongres. Čiže skutočne sme sa o to snažili a je to úprimná snaha len reagovať na toto. Nedá sa za 5 dní sčítavať 20 % a potom niekde lyžovať a už vôbec nehovoríme o úhrade, hovoríme o tom, že je to stále ešte odborné podujatie, ktoré je súčasťou vzdelávania našich lekárov, aj keď sa medzi tým naobedovali, išli na kávu a na toaletu.
K ostatným veciam som sa, myslím, vyjadrila už v predchádzajúcom vstupe, takže asi by som sa neopakovala, aj keď možnože je to účinné. Ale naša snaha je o tom, aby sme v tejto chvíli pomohli naozaj pacientom k tomu, aby mali na lieky, a zároveň zabránili práve monopolizácii, ktorú nepovažujeme za dobrú, a umožnili jednotlivým lekárňam prispôsobiť práve túto politiku svojim možnostiam. A na druhej strane je podstatné, aby naozaj pri tom, že niekto užíva lieky, tá zľava slúžila na to, že si ich môže dovoliť kúpiť, nie na to, že bude zberať kdejaký doplnkový tovar. Skutočne tou snahou bolo, aby tie peniaze zostali po odchode z lekárne, kde si kúpil plnú dávku tých liekov, ktoré potrebuje, v peňaženke toho pacienta vtedy. Takže ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za to, že ste sa prihlásili do rozpravy. Reagoval by som iba na niektorých. Niektorí podali procedurálne návrhy iba. Ale to už musím teraz reagovať.
K pánovi poslancovi Mikloškovi. Som rád, že hovoril veľmi krátko. A on sa častejšie vyjadruje k zdravotníckym zákonom. Ale keby to bolo dlhšie, by som asi nevydržal psychicky. To je celé. (Hlasy v sále.)
Pán poslanec Hlina, nevyrušujte ma, keď hovorím. Pán poslanec Hlina, „rozkrývate“, ešte prednedávnom ste „rozkrývali“ SDKÚ, teraz už začínate „rozkrývať“ SMER, neviem, koho ešte budete naháňať a „rozkrývať“ po parlamente možno. Ale prednedávnom ste „rozkrývali“ už aj SaS. Takže „rozkrývame“, „rozkrývate“. Pozrite sa, poviem vám úplne, ako vy hovoríte, laicky a úprimne, čo sa deje v tomto parlamente.
Vernostné systémy, zľavy pravice, tie vám nevadia? Tam sú práve tie monopoly. Tam sú práve monopoly. To je typu kartičky benzínovej pumpy. Za tie body si potom nakupujete niečo. A to práve sme nechceli dovoliť. Keď nás pravica kritizuje, má iný postoj ako my. Oni chcú tieto vernostné zľavy, my sme nechceli vernostné zľavy. A práve preto prišiel pán Raši, nie z titulu lobingu nejakých spoločností, ale s touto individuálnou zľavou nie na body nakupovania šampónov a podobne do 50 %, viete to, ak ste si to dobre prečítali, z marže, ktorá je nad cenu lieku.
Dobre, čiže to by som len chcel vysvetliť. Ďakujem vám všetkým za pozornosť. Budeme o 17.00 hodine hlasovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám opäť, už v druhom čítaní, predstavil vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania.
Ako už bolo uvedené v prvom čítaní pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, pri rezorte školstva pôsobia v súčasnosti dva neštátne pôžičkové fondy zriadené zákonom, Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Tento vládny návrh zákona navrhuje tieto dva fondy zlúčiť do jedného neštátneho účelového fondu, Fondu na podporu vzdelávania.
Hlavnou činnosťou fondu bude poskytovanie pôžičiek v dvoch pôžičkových schémach, v pôžičkovej schéme pre študentov a v pôžičkovej schéme pre začínajúcich pedagógov. Návrhom sa rozširujú možnosti získať pôžičku aj pre študentov doktorandského štúdia, odborným zamestnancom v regionálnom školstve, lebo tu nemáme len pedagogických, ale aj odborných zamestnancov, ale aj iným pedagogickým zamestnancom ako len začínajúcim.
Aj keď dochádza k zlúčeniu oboch fondov, zo zákona sa kapitál v súčasnosti určený na poskytovanie pôžičiek študentov zachováva pre využitie výhradne na pôžičky pre študentov a kapitál, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov, sa ponecháva na pôžičkovú schému pre pedagógov. Je to akási bezpečnostná poistka súvisiaca so zlučovaním fondov, ktorú je možné v budúcnosti prehodnotiť.
V prípade, že požiadavky žiadateľov o pôžičku prekročia možnosti fondu na ich poskytnutie, zákon určuje základné pravidlá výberu žiadateľov, ktorým sa pôžička poskytne prednostne. Ide primárne o študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda poberateľov sociálnych štipendií, alebo študentov so špecifickými potrebami, zdravotne postihnutých a tak ďalej a tak ďalej, ktorých výdavky počas štúdia môžu byť vyššie. Zohľadňuje sa tým skutočnosť, že pôžičky sú súčasťou sociálnej podpory študentov vysokých škôl, a teda majú odstraňovať ekonomické bariéry v prístupe ku vzdelaniu. V prípade pôžičkovej schémy pre pedagógov sa budú uprednostňovať začínajúci pedagogickí zamestnanci.
I keď oba doterajšie fondy vykazovali štandardne kladný hospodársky výsledok najmä za posledné obdobie a plnili si svoj účel, predsa len existujú isté ustanovenia v doterajších právnych predpisoch, ktoré komplikovali existujúce pôžičkové schémy. Napríklad v prípade pôžičiek pre pedagógov sa nastavuje systém tak, aby sa pôžička poskytla v priebehu niekoľkých týždňov, a nie ako v súčasnosti, keď od podania žiadosti po uzavretie zmluvy zo zákonných dôvodov musí uplynúť viac ako rok. Návrh zákona súčasne umožňuje rade fondu určiť výšku pôžičky, ktorú bude fond poskytovať, ako aj podmienky zábezpeky, ktoré bude v danom prípade vyžadovať. Kým doterajšia výška pôžičky pre študentov bola zákonom limitovaná, vo vládnom návrhu zákona sa umožňuje fondu reagovať na aktuálny dopyt zo strany študentov a ich potreby, čím očakávame, že pôžičky pre študentov sa stanú ešte atraktívnejšie ako v súčasnosti. Výrazným prvkom tam budú v maximálnej miere tiež zastúpení okrem tých manažérov pri posudzovaní aj zástupcovia Študentskej rady vysokých škôl.
Návrh zákona bol predmetom rokovania vo viacerých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, myslím, že sa nám podarilo v problematickom bode o určovaní nájsť vhodný kompromis, keď na jednej strane zostáva pohyblivá úroková sadzba pre nových klientov fondu a súčasne sa navrhuje určiť aj horný strop v hodnote 4,5 %.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedol som základné charakteristiky vládneho návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Opakujem, naším cieľom je zachovať to pozitívne z doterajšej skúsenosti a na všetko pozitívne aj z posledného obdobia nadviazať, pretože fungovanie a stabilita týchto fondov aj vo vzťahu k budúcnosti si vyžaduje taký personálny stav, ktorý budú mať tí ľudia, ktorí majú skúsenosti, teda najmä z posledného obdobia, a tí, najmä zo Študentskej rady vysokých škôl, povedzme, a mladí učitelia, aby do tohto správneho orgánu vstúpili.
Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) vo výboroch v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2012 č. 269 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 94 z 15. novembra 2012 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 141 z 20. novembra 2012 odporučili návrh zákona schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 43 z 13. novembra 2012 odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v časti IV spoločnej správy. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme uvedené v IV. časti spoločnej správy, spolu štyri. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto návrhoch v bodoch 1 až 4 spoločne a tieto schváliť.
Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania (tlač 228) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorského výboru z 27. novembra 2012 č. 52.
Výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania o návrhu, o stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za slovo. Pokúsim sa byť stručný, myslím, že ešte bude dosť vystupujúcich v tejto Národnej rade.
Tento zákon, ako sme už v prvom čítaní o ňom diskutovali, je príkladom zákona, pri ktorom, myslím si, nie sú zásadné ideologické rozpory medzi jednotlivými parlamentnými stranami. Jednak je to preto, že samotný ten zákon sa týka skôr technickej záležitosti, ako poskytovať najlepšie pôžičky učiteľom a študentom, nie ideologických záležitostí, či ich poskytovať vôbec a podobne. To znamená, že je to pomerne technický zákon. Berie dva existujúce fondy, dva existujúce pôžičkové programy a tie zlučuje do jednej inštitúcie. Dokonca aj na tomto technickom riešení je široká zhoda. Hovorili sme už o ňom dávnejšie. Myslím si, že ani to nikto nespochybnil, aspoň pokiaľ som sledoval rozpravu v prvom čítaní, že naozaj je lepšie tieto dva fondy mať v jednej inštitúcii. Ony tak de facto aj fungovali v mnohom, ale bolo to právne oddelené a často zbytočne predražené. Z týchto dôvodov sa aj sťažovala verejná kontrola. Takže vo všeobecnosti na myšlienku tohto zákona asi nejaké zásadné námietky v tejto snemovni nezazneli. A nechcem kolegom prejudikovať, čo povedia ešte v rozprave, ale predpokladám, že asi nezaznejú.
Tá otázka, ktorá je pred nami, či táto konkrétna podoba návrhu zákona je vhodná, či je vhodná pre študentov, či je vhodná pre učiteľov, či je vhodná pre spoločnosť ako takú. Ja chcem oceniť to, že pán minister ešte v pripomienkovom konaní predtým, než tento zákon sem prišiel, bol ochotný akceptovať niektoré z pripomienok, ktoré sme ako individuálni opoziční poslanci predkladali. A ten návrh, ktorý tu je, má svoje chyby, mohol by som o nich aj dlhšie hovoriť, ale vo všeobecnosti si myslím, že je to asi najbližšie, ako sa vieme dostať k zhode pri takýchto veciach.
Napriek tomu musím povedať, že je tam jedna vec, ktorá má trápi, a je tam jedna vec, kde by som chcel požiadať kolegov o podporu, aby sme tento návrh ešte zmenili. A pokúsim sa to vysvetliť.
Ako už sme diskutovali v prvom čítaní, tento návrh zákona zdražuje pôžičky pre študentov, pre učiteľov de facto zatiaľ nie. Robí to tým, že dnes v zákone je úrok z týchto pôžičiek ustanovený na 3 % pre študentov zo zákona a 4 % pre učiteľov zo zákona. Tento návrh zákona hovorí, že už sa nebudú tieto úroky určovať fixne zo zákona, ale budú vychádzať z úrokov pre štátne dlhopisy. Táto filozofia v zásade je skôr takou technokratickou otázkou odbornou, s ktorou asi nie je zásadný problém, ale prináša svoje riziká a nevýhody. Už v prvom čítaní sme upozornili na to, že môžu byť študenti aj učitelia výrazne postihnutí, ak štát nedokáže dobre hospodáriť alebo sa zhorší situácia na svetových finančných trhoch a úroky môžu začať špirálovite rásť pre tieto skupiny. A chcem oceniť, ak si pamätám, že výbor správne jednomyseľne podporil môj pozmeňujúci návrh, kde sme urobili strop na tento úrok vo výške 4,5 %. To znamená, že myslím si, že jedno hlavné riziko tej zmeny sme spoločne odstránili.
Druhá vec, ktorá ma tam ešte trápi v tejto súvislosti, je, že my študentom významne teda zdražujeme tú pôžičku už aj dneska, lebo namiesto 3 % úroku budú platiť podľa odhadu ministerstva 4 % a vyššie, ale teda je to zastropované na 4,5 %. Takže povedzme, že to odhadujeme, v najbližších rokoch medzi 4 a 4,5 % že sa to bude pohybovať. Nemyslím si, že ide o nezvládnuteľnú zmenu, ale predsa len to je zvýšenie o minimálne tretinu úrokového bremena pre študentov, ktorí si tú pôžičku zobrali. A otázka je, či chceme teda študentom za to niečo ponúknuť alebo odstrániť možno niektoré nespravodlivosti a nesprávne veci, ktoré dnes v tom fonde sú alebo či jednoducho to berieme ako vhodný nástroj, ako trošku viac oholiť študentov v rámci tohto, inak, technického návrhu zákona.
Osobne si myslím, že by sme mali túto príležitosť využiť na to, aby sme odstránili, naopak, z fungovania fondu jednu zlú vec, ktorú sa snažíme, a opäť musím povedať, že to nie je ideologické, odstrániť aj v celkovom finančnom systéme. A to sú tzv. poplatky za úverové účty. Tí z vás, čo pozornejšie sledujú dianie v tejto oblasti, vedia, že banky na Slovensku aj Študentský pôžičkový fond a Fond na podporu začínajúcich pedagógov účtujú tým, ktorí majú u nich pôžičku, aj špeciálny poplatok za tzv. úverový účet. Tento úverový účet však nie je účtom, ktorý by si dobrovoľne zriadil ten, kto pôžičku má. Nakáže a prikazuje mu to finančná inštitúcia, v ktorej tú pôžičku má, že musí posielať svoje splátky presne na tento jeden účet. Nemôže ich posielať na nejaký všeobecný účet s variabilným symbolom, musí mať každý svoj vlastný účet. To by bolo v poriadku, pokiaľ by banky a iné inštitúcie za takýto úverový účet nechceli peniaze, ale ich aj chcú. Priemerne sa to pohybuje niekde vo výške niekoľko eur mesačne. A najmä pri menších pôžičkách to môže i znateľne predražovať. Pred mesiacom sme tu diskutovali o návrhu zákona, ktorý by jasne ustanovil, že toto je protizákonné. A vychádzali sme aj z toho, že podľa európskej smernice je veľmi pravdepodobné, že to patrí medzi tzv. neprimerané obchodné podmienky. Najvyšší nemecký spolkový súd sa už tak vyjadril. V Čechách sa to už tiež hýbe. A dokonca i na Slovensku je pravdepodobné, že dospejeme k tomuto výkladu. Chceli sme to vyriešiť s pani kolegyňou Žitňanskou novelou, ktorá by to zakázala všeobecne. Táto novela nebola podporená poslancami strany SMER v prvom čítaní. Ale ak som zachytil správne vyjadrenie, tak viem, že to bolo nie preto, že by vecne nebol s ňou súhlas, ale preto, že, myslím, aspoň pani podpredsedníčka Národnej rady Laššáková sa vyjadrila, ministerstvo financií pripraví komplexné riešenie vo vzťahu k bankám v tejto veci. Odvtedy komunikujeme s pánom ministrom financií, ako sa to dá komplexne vyriešiť v prípade bánk.
Vrátim sa však od bánk k Fondu na podporu vzdelávania. Môj návrh by bol, aby sme vyriešili pre tento fond túto otázku, lebo ak sa môžeme baviť o tom, či je správne, že banky pravdepodobne teda v rozpore s európskych právom žiadajú od klientov tento poplatok, ktorý navyše môžu kedykoľvek meniť a zvyšovať, tak si myslím, že je neprijateľné, aby štát týmto spôsobom holil svojich klientov, teda študentov, ktorým sa snaží pomôcť v tom, aby dosiahli vysokoškolské vzdelávanie, alebo teda prípadne učiteľov, ktorým sa snaží pomôcť v tom, aby boli stabilizovaní v rezorte školstva. Preto si myslím, že výmenou za to, že zvyšujeme úrokové sadzby, že zvyšujeme platby, ktoré študenti budú musieť platiť po absolvovaní školy do tohto fondu, by bolo veľmi vhodné fondu teda zakázať takéto poplatky žiadať.
Vo výbore som tento návrh podal aj spolu s návrhom na to, aby sme zakázali fondu požadovať poplatky za predčasné splatenie úveru, pretože obidva pokladám za nesprávne. A dokonca ten poplatok za predčasné splatenie sme už bankám samotným zakázali vyžadovať v tejto snemovni. Ale tá otázka poplatku za predčasné splatenie sa ukázala byť politicky kontroverzná a pán minister s ňou nesúhlasil. Aj sa vyskytli o tom nejaké debaty.
Takže v snahe teda, keďže tento zákon naozaj, mám pocit, môže dospieť ku konsenzuálnemu riešeniu, si dovolím predkladať ten pozmeňujúci návrh, tentokrát už len vo vzťahu k úverovým účtom, aby sme sa vyhli tej kontroverzii o poplatkoch za predčasné splatenie.
Dovoľte mi ten pozmeňujúci návrh predniesť.
Po prvé. § 17 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie: „Fondu sa od dlžníka zakazuje požadovať odplatu za zriadenie, vedenie, správu alebo zrušenie účtu, ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia pôžičky.“
Po druhé. § 23 sa dopĺňa odsekom 22, ktorý znie: „Ustanovenie § 17 ods. 16 sa vzťahuje na všetky zmluvy o pôžičke uzavreté Študentským pôžičkovým fondom a Pôžičkovým fondom pre začínajúcich pedagógov pred účinnosťou tohto zákona.
Zmysel tejto zmeny som sa pokúsil vysvetliť. Naozaj fond bude mať výrazne vyšší príjem z titulu zvýšených úrokových príjmov a výnosov od študentov, od absolventov. Takže môžeme túto zmenu urobiť, jednak preto, že je správna, a jednak preto, že je v súlade s európskym právom a je pravdepodobné, že skôr či neskôr si ju európske právo aj tak vynúti. A zároveň môžeme tak dať signál študentom, že zmysel tohto nového zákona nie je ich lepšie holiť, ale naozaj zlepšiť fungovanie fondu aj pre nich finančne neutrálnym spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcela poznamenať, že o tomto s pánom poslancom polemizujeme už dlhšie. Ale myslím si, že Fond na podporu vzdelávania nie je typickým komerčným fondom. Nemôžem s tým súhlasiť, čo tu teraz pán poslanec povedal. Už sme o tom viackrát debatovali, lebo vedenie účtu, stav na účte pri splácaní pôžičky je, myslím si, dôležitý pre obe strany, lebo ja ako dlžník sa nebudem chcieť spoliehať len na údaje poskytnuté fondom, ale budem chcieť priebežne sledovať tento stav. A tým, že ho priebežne sledujem, tak aj pre fond vyplývajú určité povinnosti. Správnosť vedenia je tým lepšie kontrolovateľná, keď obe strany to kontrolujú. A prípadné nezrovnalosti potom nie sú len na pleciach dlžníka, aby si ich vypočítal na základe zmluvy svojej alebo o poskytnutí pôžičky alebo preukazovaním tej výšky splátky výpisom zo svojho účtu.
Domnievam sa, že aj vzhľadom na výšku tejto pôžičky, ktorá podľa nového zákona je omnoho vyššia, a aj tým, že počas štúdia nie je úročená, už to vytvára určitý bonus jej zvýhodnenia. A ja sa domnievam, že malo by to byť takto zachované. Ďakujem pekne.