11. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Pani podpredsedníčka, áno, rešpektujem tú dohodnutú zásadu. Ja som sa najprv prihlásil do riadnej rozpravy, ale dnes som sa prihlásil za klub, takže platí to prihlásenie za klub.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:15
Vystúpenie v rozprave 18:15
Dušan ČaplovičJa neberiem si žiadne možnosti a povinnosti, aby som do toho mohol zasahovať.
Tým, že po apríli sa o tom otvorila diskusia, to bolo predtým na Slovensku tabu, začali si rektori robiť svoje poriadky a začali si robiť svoje poriadky dekani. Nerobili si predtým tieto poriadky. Nevedeli to a nechceli pochopiť, že...
Ja neberiem si žiadne možnosti a povinnosti, aby som do toho mohol zasahovať.
Tým, že po apríli sa o tom otvorila diskusia, to bolo predtým na Slovensku tabu, začali si rektori robiť svoje poriadky a začali si robiť svoje poriadky dekani. Nerobili si predtým tieto poriadky. Nevedeli to a nechceli pochopiť, že nejde mne len o kvalitu pána profesora, ale mne ide predovšetkým o kvalitu vzdelávania. A ten pán profesor, ktorý je na tej univerzite alebo na tej vysokej škole, prioritne sa musí venovať aj vede, lebo potom nie je profesor, a veda si vyžaduje, by som povedal, veľký čas, aby to bola kvalitná veda, musí aktívne sa zapájať do rôznych medzinárodných podujatí, medzinárodných tímov a musí predovšetkým venovať pozornosť svojim študentom nielen na prednáškach, ale, opakujem, aj pri príprave ich ročníkových, bakalárskych, magisterských prác. Čo myslíte, prečo bol úspešný profesor Rapant, prečo mal svoju školu? Len preto, že sa venoval každý deň, aj cez prázdniny, svojim študentom. Doslova ich pripravoval. Chodil s nimi do archívov. Toto je pre mňa dôležité, aby ten profesor, ktorý má tú svoju vlastnú alma mater, tam v maximálnej miere strávil čas, pričom ak chce prednášať, ja v tom nikomu nebránim, ak má výberové prednášky a ďalšie prednášky, ak je to v zahraničí, o to viac sa budem tešiť, a keď bude hosťovať na nejakých iných vysokých školách, musí dostať, samozrejme, aj súhlas rektora. Tak je to aj v zahraničí. Tam to takto normálne funguje. Ale pre mňa je dôležité, aby ten profesor sa venoval konečne a opakovane svojim študentom, aby niesol plnú zodpovednosť za ich kvalitu práce, či už bakalárskej alebo magisterskej, alebo doktorandskej, aby sme nebili študentov, že majú zlé práce, že niekedy falzifikujú alebo robia v podstate plagiáty, ako sa to často tu hovorí. Za to nesie zodpovednosť jeho školiteľ, jeho profesor a konkrétny oponent tejto práce. Toto chceme dosiahnuť. Ja to robím predovšetkým pre študentov, nielen pre pánov profesorov. Toľkoto z mojej strany.
Ja len skutočne vás chcem poprosiť, aby ste pochopili, prečo sa to robilo a prečo sa to robí a prečo sa to bude sprísňovať.
Ja neberiem si žiadne možnosti a povinnosti, aby som do toho mohol zasahovať.
Tým, že po apríli sa o tom otvorila diskusia, to bolo predtým na Slovensku tabu, začali si rektori robiť svoje poriadky a začali si robiť svoje poriadky dekani. Nerobili si predtým tieto poriadky. Nevedeli to a nechceli pochopiť, že nejde mne len o kvalitu pána profesora, ale mne ide predovšetkým o kvalitu vzdelávania. A ten pán profesor, ktorý je na tej univerzite alebo na tej vysokej škole, prioritne sa musí venovať aj vede, lebo potom nie je profesor, a veda si vyžaduje, by som povedal, veľký čas, aby to bola kvalitná veda, musí aktívne sa zapájať do rôznych medzinárodných podujatí, medzinárodných tímov a musí predovšetkým venovať pozornosť svojim študentom nielen na prednáškach, ale, opakujem, aj pri príprave ich ročníkových, bakalárskych, magisterských prác. Čo myslíte, prečo bol úspešný profesor Rapant, prečo mal svoju školu? Len preto, že sa venoval každý deň, aj cez prázdniny, svojim študentom. Doslova ich pripravoval. Chodil s nimi do archívov. Toto je pre mňa dôležité, aby ten profesor, ktorý má tú svoju vlastnú alma mater, tam v maximálnej miere strávil čas, pričom ak chce prednášať, ja v tom nikomu nebránim, ak má výberové prednášky a ďalšie prednášky, ak je to v zahraničí, o to viac sa budem tešiť, a keď bude hosťovať na nejakých iných vysokých školách, musí dostať, samozrejme, aj súhlas rektora. Tak je to aj v zahraničí. Tam to takto normálne funguje. Ale pre mňa je dôležité, aby ten profesor sa venoval konečne a opakovane svojim študentom, aby niesol plnú zodpovednosť za ich kvalitu práce, či už bakalárskej alebo magisterskej, alebo doktorandskej, aby sme nebili študentov, že majú zlé práce, že niekedy falzifikujú alebo robia v podstate plagiáty, ako sa to často tu hovorí. Za to nesie zodpovednosť jeho školiteľ, jeho profesor a konkrétny oponent tejto práce. Toto chceme dosiahnuť. Ja to robím predovšetkým pre študentov, nielen pre pánov profesorov. Toľkoto z mojej strany.
Neautorizovaný
18:21
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:21
Štefan KuffaA vytvára sa pri diplomových a bakalárskych prácach plagiátorstvo, mnohokrát diplomové práce mnohých študentov nedosahujú ani úroveň ŠVOČ-iek stredoškolákov, ktorí sú v maturitných ročníkoch, alebo sú na...
A vytvára sa pri diplomových a bakalárskych prácach plagiátorstvo, mnohokrát diplomové práce mnohých študentov nedosahujú ani úroveň ŠVOČ-iek stredoškolákov, ktorí sú v maturitných ročníkoch, alebo sú na úrovni tretiakov na strednej škole. Žiaľ, musím povedať, tí študenti, ktorí sú absolventmi mnohých vysokých škôl a študijných odborov, majú veľmi nízke vzdelanie. Niektorá stredná škola skutočne presiahne svojou úrovňou aj kvalitou aj tú vysokú školu. Z tohto pohľadu beriem tieto argumenty, aby aj ten univerzitný profesor mal viac času sa venovať trebárs tým študentom. Ja som len chcel povedať to, že nemáme dostatok tých kvalifikovaných univerzitných profesorov. Navyše, tí univerzitní profesori majú aj svojich asistentov. Nechcem teraz zase preklápať tú prácu a to gro činnosti na svojich asistentov, lebo je rozdiel naozaj, keď sa univerzitný profesor venuje kvalifikovane svojim študentom, ako keď to prehodí len na tých svojich asistentov.
Rovnako aj doktorandské štúdium v zahraničí. Mám s tým osobné skúsenosti aj skrze tých študentov, ktorí v zahraničí študujú. To je úplne iné café, ako je u nás, hej. To nie je to, že vychodím si vysokú školu, vychodím si doktorandské štúdium, ale tvrdo si to musím odmakať, odštudovať.
A takisto aj prax, ktorú absolvuje vysokoškolský študent, musí absolvovať vysokoškolský študent nielen tak, že dostane pečiatku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2012 o 18:21 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán minister, za upresnenie. Dotkli ste sa naozaj takej bolestivej stránky na Slovensku a zvlášť v posledných možno desiatich, možno až pätnástich rokoch kvalita vzdelávania naozaj sa zhoršila u nás. Veľmi výrazne sa zhoršila.
A vytvára sa pri diplomových a bakalárskych prácach plagiátorstvo, mnohokrát diplomové práce mnohých študentov nedosahujú ani úroveň ŠVOČ-iek stredoškolákov, ktorí sú v maturitných ročníkoch, alebo sú na úrovni tretiakov na strednej škole. Žiaľ, musím povedať, tí študenti, ktorí sú absolventmi mnohých vysokých škôl a študijných odborov, majú veľmi nízke vzdelanie. Niektorá stredná škola skutočne presiahne svojou úrovňou aj kvalitou aj tú vysokú školu. Z tohto pohľadu beriem tieto argumenty, aby aj ten univerzitný profesor mal viac času sa venovať trebárs tým študentom. Ja som len chcel povedať to, že nemáme dostatok tých kvalifikovaných univerzitných profesorov. Navyše, tí univerzitní profesori majú aj svojich asistentov. Nechcem teraz zase preklápať tú prácu a to gro činnosti na svojich asistentov, lebo je rozdiel naozaj, keď sa univerzitný profesor venuje kvalifikovane svojim študentom, ako keď to prehodí len na tých svojich asistentov.
Rovnako aj doktorandské štúdium v zahraničí. Mám s tým osobné skúsenosti aj skrze tých študentov, ktorí v zahraničí študujú. To je úplne iné café, ako je u nás, hej. To nie je to, že vychodím si vysokú školu, vychodím si doktorandské štúdium, ale tvrdo si to musím odmakať, odštudovať.
A takisto aj prax, ktorú absolvuje vysokoškolský študent, musí absolvovať vysokoškolský študent nielen tak, že dostane pečiatku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skontrolovaný
18:46
Vystúpenie v rozprave 18:46
Peter OsuskýZačal by som ale pozitívnou reminiscenciou. Pred troma dňami som...
Začal by som ale pozitívnou reminiscenciou. Pred troma dňami som bol ako hostiteľ – vicestarosta Starého Mesta – v Zichyho paláci pozvaný na oceňovanie bystrých mladých matematických hláv študentov stredných škôl. Na počudovanie sa úlohy zorganizovať európsku súťaž matematikov stredoškolákov podujala Turecko-slovenská spoločnosť. Dialo sa to teda pod okrem iného egidou tejto spoločnosti za účasti tureckej veľvyslankyne. A ja som sa pri tej príležitosti stretol so svojimi kolegami, spectabilis profesorom Masarikom, dekanom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a pánom kolegom docentom Jánom Pekárom, prorektorom pre pedagogiku mojej univerzity. A vo vystúpení, ktoré tam mal, kolega Masarik povedal, že ho v tomto roku potešil výrok pána ministra školstva, v ktorom povedal, že treba podporovať matematiku, starať sa o ňu, venovať sa jej. V tomto zmysle sme s pánom ministrom zhruba takmer z jedného brehu. Medicína sa považuje za vedu biologickú a akože tvrdú. Ale pripusťme, že medicína, môj odbor dermatovenerológia a tobôž archeológia pána ministra sú na inom brehu ako matematika. Obidvaja zdieľame názor, že táto spoločnosť zrejme potrebuje menej sociálne vzdelaných a politologicky vzdelaných a o to viac vzdelaných v tvrdých vedách. A tak ma trochu potešil optimizmus pána profesora Masarika, ktorým teda prezentoval ministrov postoj.
Všeobecne, za minulých osemnásť mesiacov predchádzajúceho volebného obdobia sme v našom výbore hovorili pomerne v pracovnej a nekonfrontačnej atmosfére o mnohých veciach, ktoré, keď pán minister nastupoval do úradu, sa ozývali z jeho názorov. A ja som to bral ako istý prísľub, podobne ako kolega Masarik jeho výrok o matematike. Napriek tomu, a tu sme zhodou okolností u lietajúcich profesorov, postupne môj optimizmus o pevnosti línie a postojov pána ministra trochu opadáva. A budem to ilustrovať na pozmeňujúcom návrhu a vývoji práve bodu, ktorý by sme mohli jednoducho nazvať lietajúci profesori. Historici športu vedia, že existovali ešte iní lietajúci učitelia. A tých doslova volali lietajúci učitelia. Keď vznikla česko-slovenská celoštátna futbalová liga, tak Podkarpatskú Rus veľmi úspešne reprezentovali učitelia z povolania, ktorí hrávali za tím Rusj Užhorod a boli jediným tímom, z ktorého v zásade vzhľadom na geografickú polohu museli už vtedy využívať služby Československých aerolínií, keďže chodili hrávať až do Česka a na Moravu. A boli to teda prví lietajúci učitelia, lietajúci profesori.
Keď pán minister prišiel s víziou redukcie rozsahu neobmedzených dovtedy, ten príklad s tým osemdesiatročným a štyrmi, ten je skutočne unikátny, o tom som ani nevedel, ale redukciou možných úväzkov, tak prišiel s číslom, vážená snemovňa, päťdesiatosem hodín. Moji priatelia v senáte Univerzity Komenského vrátane môjho rektora sa vtedy sami prihovárali za to, že tých päťdesiatosem je teda tvrdé číslo a že môže sa uvažovať o zvýšení na šesťdesiatdeväť. Šesťdesiatdeväť sa im nezdalo veľmi dobrým číslom a tešilo ma že si ho pán minister osvojil. Teraz ale, a domyslieť vždy treba i matematickú rovnicu, do konca, sa tých päťdesiatosem skokom na šesťdesiatdeväť vyvinulo nasledovne. Čo hovorí pozmeňujúci návrh, ktorý vznikol v kooperácii spravodajcu kolegu Petráka a predsedu výboru pre školstvo? Pedagóg môže mať jeden plný a dva čiastočné úväzky. Vážení priatelia, ak je plný úväzok štyridsať hodín, už tridsaťdeväť a pol hodiny je čiastočným úväzkom. A ak máš teda nárok na dva čiastočné úväzky, tak máš dvakrát tridsaťdeväť a pol hodiny. My, čo sme v matematike aspoň priemerní, vieme, že to je spolu sedemdesiatdeväť. Ak k tomu prirátame tých základných štyridsať, kde si garantom, tak sa dostávame k číslu stodevätnásť. Stodevätnásť hodín pracovného úväzku týždenne môže mať profesor vysokoškolský pedagóg bez toho, aby porušoval súčasné znenie budúceho zákona pri prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý zrejme väčšina prijme. A ja tu vidím, a nerád to hovorím, pretože sme, dá sa povedať, priatelia s pánom ministrom, vyprázdnenie pozície najprv z päťdesiatosem na šesťdesiatdeväť, ktoré by som bol ešte podporil, a teraz ústup, ako keď Wehrmacht ustupoval na ruskom fronte a sťahoval sa do vopred pripravených pozícií, na stodevätnásť. Došli sme z päťdesiatich ôsmich na stodevätnásť a budeme hovoriť, že je to "vec dekanov".
A tu vám, priatelia, ako advocatus diaboli poviem, ako je to s tými dekanmi. Áno, je vysoko cenným posunom, že človek môže byť garantom len na jednej škole, len tam, kde má ten jeden plný úväzok. Vďakabohu, za to. Ale čo ďalej? Ak sa chcem popýšiť, a teraz nechcem hovoriť a urážať plošne, ale na univerzite, ktorá vznikla pod vŕbou, a taká je na Slovensku nejedna, že tam učí profesor, doktor vied, práva, filozofie toho alebo onoho, tak je absolútne v záujme toho dekana, aby ho v ročenke mohol mať uvedeného, aby ho mohol hrdo vyvesiť ako najväčší kanón svojho "mužstva" na, dá sa povedať, reklamný materiál, kto u nás všetko učí. A, samozrejme, tomu dekanovi na škole priemernej, eufemicky povedané, úrovne je strašne cenné mať profesora na 39,5-hodinový úväzok týždenne pri plnom vedomí, že pán profesor, keď dobre pôjde, tam príde na dvakrát dve hodiny prednášok a možno ešte v čase nejakých výstupov na nejaké ďalšie hodiny venovania sa študentom. A nebudeme si hádam klamať do vrecka tí, čo do toho trošku vidíme, a akademická obec do toho vidí, pričom je známe, že na slušnej univerzite majú byť otaxované potreby kontaktnej výučby, konzultačnej výučby a tak ďalej, tak si hádam nebudeme klamať, že ten človek na tej svojej druhej a tretej univerzite bude fyzicky v múroch univerzity viac ako desať hodín týždenne. A presne preto sme nemali problém s tým posunom z päťdesiatosem na šesťdesiatdeväť, lebo to je ešte v medziach, povedal by som, matematickej slušnosti, áno. Reálna možnosť stodevätnásť hodín je ďaleko za touto medzou, ale podotýkam, žiaden dekan utisnutý na "meno" vo svojej ročenke mu to neodoprie, pretože ten mu povie: „Chceš ma mať? Tak ma maj za 39,5 hodiny, za 95-percentný úväzok.“ A zaplatí ten dekan, sklopí uši, zrazí opätky, z peňazí daňových poplatníkov 79. a ten tretí 119. hodinu v týždni úväzku toho profesora. Samozrejme, ak si profesor na MIT a je o tvoju prednášku z fyziky záujem na Caltech, tak, samozrejme, si ťa zavolajú, zaplatia ti letenku, najmú ti hotel, aby si ťa dve hodiny vypočuli, áno, a dajú ti k tomu kráľovský honorár, lebo ťa chceli vypočuť. Problém je, že aj tam, aj tam to nie je bezpodmienečne z peňazí daňových poplatníkov. To znamená, Harvard má takú nadáciu, že nie je vôbec odkázaný, ak si zavolá laureáta Nobelovej ceny z Nemecka, že mu platí hotel a letenku a všetku starostlivosť a honorár za peniaze daňových poplatníkov. Takže v tomto zmysle je pre mňa prejavom dobráckej povahy alebo možno aj veľkého tlaku, že pán minister sa v tomto bode "vyvinul" z päťdesiatich ôsmich na stodevätnásť hodín. No nemá to ľahké, ja mu to uznám. A tlaky sú veľké. Je možné sa zaťať, je možné sa nezaťať, nechcem súdiť.
Takže toľkoto ku kapitole lietajúcich profesorov, pretože poznám vysoko kvalifikovaných pedagógov, ktorí prijali úväzok za hranicou, za riekou Moravou, a miestny dekan, za plný úväzok, za štyridsať hodín týždenne ich slušne požiadal, aby boli takí láskaví a prišli na jeho univerzitu na jeden deň týždenne. A to nie je žiadna zlá škola, to nie je žiaden zlý odborník, ale to je presne normálne doba, v ktorej profesor v priamej kontaktnej výučbe môže splniť to, čo sa od neho očakáva. Predstava, že profesor na vysokej škole má štyri hodiny prednášok denne ako fyzikár na ZDŠ, je mimo realitu. Pán profesor z akéhokoľvek odboru príde do styku s prednáškovou sálou na niekoľko hodín týždenne, a to v prednáškovom období.
Tak len toľkoto k tomu, že tých 39,5 budú daňoví poplatníci platiť 366 dní do roka v priestupnom roku, áno, prázdniny-neprázdniny, stále.
Nemyslím si, že Slovensko má dostatok výborných pedagógov. Logicky ho nemôže mať, pretože nerastú na stromoch. A ak táto krajina pred dvadsiatimi rokmi mala šesť vysokých škôl, ktoré sa mohli nazývať vo vtedajších pomeroch univerzitami, a dneska ich má tridsaťpäť, tak je aj matematicky potom vylúčené, aby vyrástol 5,5-násobný počet pedagogických kapacít, ktoré môžu poskytovať skutočne vrcholné vzdelávanie. Logicky potom sa to vzdelávanie niekde poskytuje v duchu toho nemeckého „Diplommühle (mlyn na diplomy), kde proste nahádžem platby a z druhej strany vylezie pre toho čakateľa diplom v rúre, ktorý si zoberie, kvôli čomu tam prišiel. A to je skutočne problém. Iná vec je, že úpadok školstva, úpadok vôle mladých ľudí, ťažko študovať a na sebe tvrdo pracovať je stav, ktorý začína od základných škôl a ktorý rozhodne nie je len výsledkom lietajúcich profesorov. Môj ctený kolega bývalý dekan Matematicko-fyzikálnej informatickej fakulty UK pán docent Boďa povedal celkom verejne, že učia jeden až dva semestre študentov to, čo v matematike, čo pred 20 rokmi vedeli študenti, keď prišli prvýkrát do dverí tej fakulty.
Takže toľkoto k tomu, čo je príčinou a čo je následkom. Ale i toto je jeden z bodov, kde sa podľa mňa zo sľubných predstáv pána ministra nakoniec vycúvalo.
Inou vecou kvalitných škôl je kvalitná práca Akreditačnej komisie, ktorá by nemala pracovať na princípe, že vieme, ktorá univerzita ešte musí byť nad čiarou a my preto musíme dať akreditáciu všetkým až po ňu. To je jeden háčik a druhý háčik na tom je potom to, že keď už Akreditačná komisia nájde nejakú univerzitu, ktorá neznesie pri čestnom pohľade do očí reality názov univerzita, tak jej tento názov nepochybne svojím výrokom navrhne odňať. Ale my sa dočítame v pozmeňujúcom návrhu, že tá univerzita ho môže naďalej používať. Pre mňa je toto v zákone normálny návod na zavádzanie klienta. Toto by nemalo prísť do zákona o obchodných reťazcoch a nemalo by to prísť tobôž v zákone o vzdelávaní. Inými slovami, a ten príklad zopakujem, čo sa dá robiť, lebo sa mi zdá výstižný, ak existoval kedysi hotel, ktorý v blahých časoch minulého obdobia mal štyri hviezdičky a volal sa interhotel, ale medzitým sa nám postupne deterioroval tak, že v ňom behajú potkany a šváby a keď si dáte ruské vajce, máte do šiestich hodín salmonelózovú hnačku, tak môžem síce povedať, že teda stratil všetky hviezdičky, ale zároveň v zákone to mať, ale môžeš ich mať na hlavičkovom papieri, môžeš ich mať na internetovej stránke a môžu ti v neóne svietiť na nočnej oblohe, to je zavádzanie klienta. Ak sa rodič má orientovať aspoň trochu, lebo je pravda, že rodič nebude študovať závery Akreditačnej komisie, na aké to vzdelávanie má poslať svoje dieťa, tak sa, preboha, nemôže v zákone klamať. A my máme štyri školy, o ktorých Akreditačná komisia vyriekla svoj ortieľ. A, pán minister, dobrý človek, mi povedal na ostatnom školskom výbore, ale že je veľmi ťažké tie názvy meniť, tie sú v zákone. No ja som sa dozvedel, že, samozrejme, nemôžeme teraz urobiť malú novelu, kde v jednej novelke na jednom lístku papiera zrušíme štyri názvy. Ale to, čo môžeme spraviť, je, že otvoríme štyri zákony o štyroch univerzitách, ktoré stratili hviezdičky a kytičky, a zmeníme v novele, keď budú celé zákony otvorené, len jeden bod, názov. Milí priatelia, ktorých je 83, a teraz bez urážok a nejakých osobných mien, jednoducho pre vás je to malá operácia. A ja osobne som sľúbil pánu ministrovi svoju podporu a 84. hlas, a zaručene klub SaS dodá všetky hlasy, pretože sa tým urobí jedna vec, zákon neumožní legálne klamať. A, samozrejme, je s tým trošku ceremónia, musia sa tie zákony sem doniesť, musí sa otvoriť rozprava a tak ďalej. Neviem, kto by sa v nej hádal, keby išlo o navrátenie pravdy do názvu školy. A v priebehu krátkeho času i cez výbor, i cez všetkých povinných to prejde. A my budeme aspoň nie "na štíru", ako sa hovorí česky, s pravdou. A, opäť, my vlastne v tejto novele, a pritom pôvodne u pána ministra bola evidentná snaha byť prísny, ísť po kvalite, umožňujeme tým menej kvalitným verejne sa tváriť, že sú kvalitní. No ak je toto normálne, tak ja už neviem, ale mne sa toto nezdá vôbec možné v zákone.
V tejto súvislosti si dovolím podať svoj prvý pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači 223, kde v bode 5 § 2 ods. 16 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Názov vysokej školy, ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, obsahuje slovné spojenie „vysoká škola“," teda už nie univerzita. O tom, prečo by to tak malo byť, som, myslím, povedal dosť. A nezdá sa mi, že toto je politikum, nezdá sa mi, že toto by malo deliť ľudí na pravičiarov a ľavičiarov. Skôr by takáto zmena mala deliť ľudí na pravdomluvných a zatĺkačov.
Druhý pozmeňujúci návrh je tiež k téme, ktorá rezonuje. Pán minister si nepochybne i mentálne osvojil to, že mechanické predĺženie dĺžky štúdia nie je garanciou ničoho. Ak my teda sa rozhodneme, že externista bude chodiť o rok dlhšie na bakalariát a o rok dlhšie na magistratúru a neurobíme nič s tým, že je to flákareň, tak je to nič, tak je to vytretie očí a zas je to nepravda. Tu prítomná pani profesorka Horváthová ma ubezpečila a nemám dôvod neveriť mojej kolegyni, že u nej majú externisti absolútne na hrbe naložené tie isté povinnosti a záťaže ako štandardní študenti. To je cesta. Cesta teda nebude podľa mňa v tom, že sa mechanicky otvorí možnosť a budú tam chodiť o dva roky dlhšie, presne vzaté. Zhodou okolností, ako vieme, v rámci podľa mňa niekedy až trošku spornej interpretácie niektorých európskych pravidiel sme zaviedli vysokoškolské vzdelávanie pre zdravotné sestry. Celý život som pracoval so sestrami ako každý doktor. A musím povedať, že boli mnohé vynikajúce. A bolo pre mňa aj radosťou a trošku možno iróniou, pretože vedeli všetko, čo sestra vedieť má, keď som sestry vo veku 48 či 49 rokov ako prorektor Univerzity Komenského slávnostne promoval, aby mohli byť "plnohodnotné zdravotné sestry", no boli to, ako spieva Lucie Bílá, mámy vod dětí a niekedy pomaly už „báby od vnoučat“. I vtedy existovali viaceré opcie. Existovala cesta cez Lekársku fakultu Univerzity Komenského, ale aj cez iné inštitúcie. Bolo všeobecne známe, že u nás to nebola celkom sranda, ak zohľadníme aj to, že 48-ročná žena, mama z rodiny, ktorá na krku má oddelenie a prácu na oddelení a nočné služby, už nemá 19, celkom reálne nám jej mne už zďaleka tak nepáli, ako keď sme mali 19. Ale napriek tomu prešli týmto prešom. Zažili biochémiu môjho vzácneho a najdrahšieho priateľa Braňa Líšku, ktorý nedaruje ani vlastnej materi nič. Toto všetko prešli. A existovala škola, kde bolo skôr dôležité zaplatiť, občas prísť. A bolo to "také isté", bolo to síce drahšie, ale pre niektorých to stálo za to. To znamená, pokiaľ budú také, ako je Horváthová a ako je docent Líška, už dnes dôchodca, a pokiaľ budú tie druhé alternatívy, tak nijaký mechanický časový posun v zákone zázrak neurobí. Takže i tu sa s dovolením prihováram za to, aby vec ostala pri starom a aby sa dbalo na kvalitu tej výučby v čase, aký je pre 46-ročnú sestričku primeraný, teda aby nechodila 7 rokov na tú magistratúru, 5 rokov je tu pre ňu bohato dosť. Domnievam sa teda, že len skvalitnenie a evidentné skontrolovanie toho, čo sa tam deje v rámci zaplatenej výučby, lebo to sú platiace dievčatá a chlapci, to je cesta k zlepšeniu.
A ešte musím povedať k tomu jedno. Ono to externé vzdelávanie, samozrejme, je spoplatnené, samozrejme, deje sa, celkom logicky, keď sa pozerám na sestričky kožnej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, cez víkendy. A, samozrejme, ak jednoducho pridám kvantu študentov rok na bakalariáte a rok na magistratúre, tak ich niekto ďalšie soboty alebo v ďalšej miestnosti ďalší bude musieť učiť. Dozvedám sa, že ich to nebude stáť o nič viac. A ja sa pýtam s Králickou bibliou, či je hoden "dělník mzdy své". Teda nielenže tá dotyčná uchádzačka bude musieť sadnúť na autobus a ísť do mesta, kde je tá škola. A tomu pedagógovi čo dá dekan za ďalšie hodiny, ďalšiu sobotu od rodiny? Ruku mu podá? Alebo dá mu čestné uznanie? Alebo ho vyvesí na stenu pochvál ROH ako zaslúžilého pracovníka? Teda, inými slovami, ak sa toto nepokryje mzdovými nákladmi, tak si neviem predstaviť dekana, ktorý toto niekomu pridá k práci v sobotu, 4 hodiny prednášať ošetrovanie ja neviem vredov predkolenia. Ako? Ako grátis? Neexistuje bezplatný obed, neexistuje bezplatný pedagóg, ktorý v sobotu príde niekoho učiť bez toho, aby nevznikli náklady. Ale tie náklady vzniknú, a ony reálne musia vzniknúť. Kto ich uhradí, ak na to nedostane tá škola presne na osobohodinu normované peniaze? A ak ich dostane, kto ich dá? "Rein theoretisch" by ich mal dať študent. Ale toho to vraj nemá nič stáť. Tak sa pýtam. Z ničoho nič nepochádza, neexistujú peniaze padajúce z neba. Preto si dovoľujem k parlamentnej tlači 223 dať návrh, v ktorom v článku I sa vypúšťajú body 99 až 106, následné body sa primerane prečíslujú.
Tu sme pri žiadostiach, a prípadne ich zamietnutí, o vyučovanie daného študijného programu. Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý, sa dá povedať, klasickým výrokom kedysi môjho kolegu poslanca Romana Kováča, nenásobí ani nedelí. Nie je to žily trhajúci pozmeňujúci návrh. Ale podľa dikcie zákona je v rukách ministra, a keďže ministri sa menia, tak takmer aj dvoch ministrov tri- až šesťročná úložná doba na vyriešenie uznania študijného programu a udeľovania akademického titulu a tak ďalej. Ak dôjde k situácii, že to škola možnosť nemá alebo stratí, tak si myslím, že tri roky je bohato času na to, aby to vyriešili. To znamená, ak dávajú šesť rokov na to, tak už hádam medzitým ozaj škole vyrastie z trávy nový profesor a nový garant a nové všetko.
To znamená, šesť rokov sa nám zdá veľmi veľa, a preto si dovolím navrhnúť tretí pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači 223, v bode 166 § 83 ods. 11 sa slová „až šesť rokov po rozhodnutí ministra podľa závažnosti zistených nedostatkov" nahrádzajú slovami „roky“, rozumie sa „tri“, lebo to je predchádzajúce číslo, ktoré sa nemení, len sa tam dávajú tie roky.
No, vážená snemovňa, nakoniec, keď som vybavil povinné cviky v podobe pozmeňujúcich návrhov, chcem povedať jednu vec. Áno, bolo 26 noviel vysokoškolského zákona. Je tu minister, ktorý nepochybne má hádam celkom jasné kontúry toho, odkiaľ a kam chce ísť. Zatiaľ je ten výsledok veľmi hmlistý. A je samozrejmé, že bude treba "komplexné riešenie". Ja sa priznám, že, inak, nemám veľmi rád slová o komplexnom riešení, lebo je to najlepšia šmykľavka, ako niečo poslať do stratena. Moji priatelia zo strany MOST – HÍD tu navrhovali trošku neohrabaný návrh na to, aby olympionici medailisti dostávali k dôchodku prilepšenie. I v mojom klube pravicovej strany SaS to vyvolalo rôzne názory. A ten návrh, tak ako bol postavený, bol postavený veľmi široko, v čase nedobrej ekonomickej situácie, finančne príliš náročne, ale dalo sa s ním pracovať. Dal sa obmedziť, dal sa zúžiť a dal sa z neho spraviť akceptovaný zákon, ktorý takto funguje v Maďarsku i v Poľsku. Spomínam ich, aby som hovoril o susedoch, medzi ktorými Slovensko leží a ktorí majú olympijských víťazov veľa, oveľa viacej ako my, oveľa viacej medailistov, lebo na rozdiel od Slovenska sú to športové veľmoci, menovite Maďarsko. Ale musím povedať, že moji ctení kolegovia na čele s mojím kolegom z výboru a tím, ktorý tu zastupuje športsmanov, teda kolegom Galisom, vystúpili. A všetci, ako by ich jedna mater mala, vystúpili v duchu toho krásneho nemeckého "im Prinzip ja, aber nein". Teda v zásade sú všetci za to, ale v zásade nemôžu byť teraz za to a povedali, že to treba riešiť komplexne. A preto nemám rád komplexné riešenia vo veci, ako je dôchodok pre osemdesiattriročného Antona Urbana alebo Antona Švajlena, strieborných medailistov z olympiády v Tokiu, a pre Janka Zacharu, zlatého medailistu z olympiády roku 1952 v Helsinkách, pre ktorého je "komplexné riešenie" veniec na hrob. Pánboh mu daj dlhý život, áno. To znamená, nemám všeobecne rád komplexné riešenia, mám rád riešenia problémov vtedy, keď sa dá, vtedy, keď sa riešia, vtedy, keď sa rieši výška úväzkov, vtedy, keď sa rieši názov vysokej školy podľa pravdy a Akreditačnej komisie a vtedy nech sa urobí to, čo sa dá urobiť. Čo sa nedá, to sa nedá. A preto si myslím, že vzhľadom na to, a to vám môžem len závidieť, pán minister, že máte 83 hlasov, a, ako som vám povedal, môj k tomu navrch, ten vám bude veľmi platný, ale máte ho, sa dalo ísť hlbšie ku kosti, sa dalo odolať, sa dalo akýmsi spôsobom urobiť viac, aby ten podľa mňa vo vašej hlave nie apriórne zlý a pokrivený zámer mohol mať uchopiteľnejšie kontúry a mohol byť lepší.
Môžem nakoniec vysloviť len nádej, že tá komplexná novela, po prvé, bude, lebo aj to nie je zas tam celkom einfach, a, po druhé, bude komplexná a dobrá.
Školstvo by nemalo byť len pravicovo-ľavicovou politikou. Okrem toho podobne ako kolega Fronc sa domnievam, že to, čo má mať nejakú cenu, musí niečo stáť. A to, o čom sme my uvažovali ako o takzvanom spoplatnení štúdia, nebolo spoplatnením štúdia. Znova zdôrazňujem, že výučba stomatológa stála viac ako 200 000 – 250 000 slovenských korún ročne. A my by sme v tom čase neplánovali brať od študentov viacej ako 19 000 Sk, teda jednu dvanástinu toho, čo to v skutočnosti stojí. Od nikoho by sa nebralo to, čo to stojí, ale oveľa menej. Ale umožnilo by sa to. Stále sa hovorí, že keby sa platilo, tak by chudobní, talentovaní nemohli študovať. Znova a znova hovorím, existujú hlavy, na ktorých musí existovať štátny záujem, aby vyštudovali, a to nieže mu dám len nejaké sociálne štipendium. Existujú proste zrejme bohatí i chudobní talentovaní, nie je ich veľa, podotýkam, hladko by sme tých pár udržali, ktorí nieže majú len dostať sociálne štipko a nejaký internát. Poznám taký jeden prípad kolegu môjho syna, ktorý vyštudoval teoretickú fyziku. A ten chlapec je, myslím, niekde v Amerike. Ale keď prišiel do školy do prvého ročníka na mat-fyz, tak sa ráno napchal šiestimi suchými rožkami a napil sa vody z umývadla v posluchárni, pretože na iné nemal, otec bol asociál. A on sa tam vďaka obrovskému talentu nielen dostal, ale aj udržal. Ale tomu chlapcovi treba z peňazí vybratých od bežných študentov nieže zaplatiť sociálne štipendium, ale kúpiť gate, oblek na imatrikuláciu, kravatu, košeľu a dávať vreckové, a každý týždeň na pivo či diskotéku, aby aj on normálne žil, lebo aj to je zmysel starostlivosti o ozaj talentovaných študentov.
A teraz budem možno neúprosne v tomto smere pravicový. Svet, tobôž v školstve a vo vede, pohne prvých 5 až 10 %. Potom je široká skupina tých, ktorí sú potrební, aby liečili, aby učili, aby vykopávali Púchovskú kultúru a Pustý hrad. A potom sú tí, ktorí študujú, ale ktorí študujú s takým "nasadením", že si dovolím odcitovať moju obľúbenú političku barónku Thatcherovú, ktorá povedala v inej súvislosti: „Posledných 20 % ma nezaujíma,“ možno sa to nedá povedať o občanoch štátu, ale o študentoch sa to teda povedať dá, „posledných 20 % ma nezaujíma.“ Ak nemajú vôľu a schopnosť na štúdium, nech neštudujú, tento štát pôjde na jednej nohe skackajúc ďalej aj bez ich študovania. Takže metóda je spoplatniť štúdium, cielene podporovať chudobných a talentovaných oveľa lepšie ako teraz, oveľa lepšie, lebo oni skutočne často sú v situácii, že aj bežné, takzvané bezplatné štúdium s nákladmi na všetko ostatné je pre nich takmer nedostupné. A tá stredná časť, tá študuje predovšetkým, vravím celkom otvorene, pre svoje lepšie budúce spoločenské uplatnenie, z ktorého má výhodu aj spoločnosť, samozrejme. Ale nie je to one-way route. Aj oni z toho majú výhodu. A preto je finančné prispenie celkom normálne v dnešnej trhovej spoločnosti, ktorá už je iná ako kedysi. Niekto mi povie: „A ty si ako vyštudoval za doktora? Tebe kto platil?“ No áno, vtedy, keď som nastúpil ako doktor, tak som mal tretinový plat baníka a moji rodičia platili celý život dane, takže mne to zaplatili oni, nie Vasil Biľak, a, musím povedať, tiež mali doktorské platy, v tom čase také, aké boli, to znamená, dnes sú v tomto zmysle iné časy, dnes sa všetci skladajú na štúdium hordy právnikov na všetkých možných súkromných, ešte súkromnejších a najsúkromnejších školách, tým, ktorí potom, keď sa Jožo Múranica pôjde rozvádzať so svojou ženou, tak budú od neho chcieť za advokátske zastúpenie pár stoviek korún na hodinu. Ale to budú zároveň tí, ktorým sa Jožo Múranica, drevorubač, skladal na štúdiá.
Takže, prosím vás, v tomto zmysle to nie je ľavicové a pravicové, v tomto zmysle je to o elementárnej spravodlivosti. Je samozrejmé, že spoločnosť potrebuje všetkých dopravných inžinierov, metalurgov, biochemikov a nanotechnológov. Ale pre nich zároveň je titul ich väčší prospech, lepšie spoločenské, ekonomické a iné uplatnenie, a preto je dôležité vyvážiť to v budúcnosti spravodlivo keď už nie pre nič iné, tak preto, aby som mal na podporu toho chudobného teoretického fyzika vo vyššej miere, ako mám na to teraz. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
5.12.2012 o 18:46 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážená tradične nabitá snemovňa, všímame si, že absentuje kolega predseda parlamentného výboru pre školstvo. Nechcem súdiť, prečo to tak je. Ale zhodou okolností sme mali o téme, ktorou zneli posledné z vystúpení, niekoľkominútovú akademickú debatu na výbore, čiastočne ju tu možno zopakujem.
Začal by som ale pozitívnou reminiscenciou. Pred troma dňami som bol ako hostiteľ – vicestarosta Starého Mesta – v Zichyho paláci pozvaný na oceňovanie bystrých mladých matematických hláv študentov stredných škôl. Na počudovanie sa úlohy zorganizovať európsku súťaž matematikov stredoškolákov podujala Turecko-slovenská spoločnosť. Dialo sa to teda pod okrem iného egidou tejto spoločnosti za účasti tureckej veľvyslankyne. A ja som sa pri tej príležitosti stretol so svojimi kolegami, spectabilis profesorom Masarikom, dekanom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a pánom kolegom docentom Jánom Pekárom, prorektorom pre pedagogiku mojej univerzity. A vo vystúpení, ktoré tam mal, kolega Masarik povedal, že ho v tomto roku potešil výrok pána ministra školstva, v ktorom povedal, že treba podporovať matematiku, starať sa o ňu, venovať sa jej. V tomto zmysle sme s pánom ministrom zhruba takmer z jedného brehu. Medicína sa považuje za vedu biologickú a akože tvrdú. Ale pripusťme, že medicína, môj odbor dermatovenerológia a tobôž archeológia pána ministra sú na inom brehu ako matematika. Obidvaja zdieľame názor, že táto spoločnosť zrejme potrebuje menej sociálne vzdelaných a politologicky vzdelaných a o to viac vzdelaných v tvrdých vedách. A tak ma trochu potešil optimizmus pána profesora Masarika, ktorým teda prezentoval ministrov postoj.
Všeobecne, za minulých osemnásť mesiacov predchádzajúceho volebného obdobia sme v našom výbore hovorili pomerne v pracovnej a nekonfrontačnej atmosfére o mnohých veciach, ktoré, keď pán minister nastupoval do úradu, sa ozývali z jeho názorov. A ja som to bral ako istý prísľub, podobne ako kolega Masarik jeho výrok o matematike. Napriek tomu, a tu sme zhodou okolností u lietajúcich profesorov, postupne môj optimizmus o pevnosti línie a postojov pána ministra trochu opadáva. A budem to ilustrovať na pozmeňujúcom návrhu a vývoji práve bodu, ktorý by sme mohli jednoducho nazvať lietajúci profesori. Historici športu vedia, že existovali ešte iní lietajúci učitelia. A tých doslova volali lietajúci učitelia. Keď vznikla česko-slovenská celoštátna futbalová liga, tak Podkarpatskú Rus veľmi úspešne reprezentovali učitelia z povolania, ktorí hrávali za tím Rusj Užhorod a boli jediným tímom, z ktorého v zásade vzhľadom na geografickú polohu museli už vtedy využívať služby Československých aerolínií, keďže chodili hrávať až do Česka a na Moravu. A boli to teda prví lietajúci učitelia, lietajúci profesori.
Keď pán minister prišiel s víziou redukcie rozsahu neobmedzených dovtedy, ten príklad s tým osemdesiatročným a štyrmi, ten je skutočne unikátny, o tom som ani nevedel, ale redukciou možných úväzkov, tak prišiel s číslom, vážená snemovňa, päťdesiatosem hodín. Moji priatelia v senáte Univerzity Komenského vrátane môjho rektora sa vtedy sami prihovárali za to, že tých päťdesiatosem je teda tvrdé číslo a že môže sa uvažovať o zvýšení na šesťdesiatdeväť. Šesťdesiatdeväť sa im nezdalo veľmi dobrým číslom a tešilo ma že si ho pán minister osvojil. Teraz ale, a domyslieť vždy treba i matematickú rovnicu, do konca, sa tých päťdesiatosem skokom na šesťdesiatdeväť vyvinulo nasledovne. Čo hovorí pozmeňujúci návrh, ktorý vznikol v kooperácii spravodajcu kolegu Petráka a predsedu výboru pre školstvo? Pedagóg môže mať jeden plný a dva čiastočné úväzky. Vážení priatelia, ak je plný úväzok štyridsať hodín, už tridsaťdeväť a pol hodiny je čiastočným úväzkom. A ak máš teda nárok na dva čiastočné úväzky, tak máš dvakrát tridsaťdeväť a pol hodiny. My, čo sme v matematike aspoň priemerní, vieme, že to je spolu sedemdesiatdeväť. Ak k tomu prirátame tých základných štyridsať, kde si garantom, tak sa dostávame k číslu stodevätnásť. Stodevätnásť hodín pracovného úväzku týždenne môže mať profesor vysokoškolský pedagóg bez toho, aby porušoval súčasné znenie budúceho zákona pri prijatí pozmeňujúceho návrhu, ktorý zrejme väčšina prijme. A ja tu vidím, a nerád to hovorím, pretože sme, dá sa povedať, priatelia s pánom ministrom, vyprázdnenie pozície najprv z päťdesiatosem na šesťdesiatdeväť, ktoré by som bol ešte podporil, a teraz ústup, ako keď Wehrmacht ustupoval na ruskom fronte a sťahoval sa do vopred pripravených pozícií, na stodevätnásť. Došli sme z päťdesiatich ôsmich na stodevätnásť a budeme hovoriť, že je to "vec dekanov".
A tu vám, priatelia, ako advocatus diaboli poviem, ako je to s tými dekanmi. Áno, je vysoko cenným posunom, že človek môže byť garantom len na jednej škole, len tam, kde má ten jeden plný úväzok. Vďakabohu, za to. Ale čo ďalej? Ak sa chcem popýšiť, a teraz nechcem hovoriť a urážať plošne, ale na univerzite, ktorá vznikla pod vŕbou, a taká je na Slovensku nejedna, že tam učí profesor, doktor vied, práva, filozofie toho alebo onoho, tak je absolútne v záujme toho dekana, aby ho v ročenke mohol mať uvedeného, aby ho mohol hrdo vyvesiť ako najväčší kanón svojho "mužstva" na, dá sa povedať, reklamný materiál, kto u nás všetko učí. A, samozrejme, tomu dekanovi na škole priemernej, eufemicky povedané, úrovne je strašne cenné mať profesora na 39,5-hodinový úväzok týždenne pri plnom vedomí, že pán profesor, keď dobre pôjde, tam príde na dvakrát dve hodiny prednášok a možno ešte v čase nejakých výstupov na nejaké ďalšie hodiny venovania sa študentom. A nebudeme si hádam klamať do vrecka tí, čo do toho trošku vidíme, a akademická obec do toho vidí, pričom je známe, že na slušnej univerzite majú byť otaxované potreby kontaktnej výučby, konzultačnej výučby a tak ďalej, tak si hádam nebudeme klamať, že ten človek na tej svojej druhej a tretej univerzite bude fyzicky v múroch univerzity viac ako desať hodín týždenne. A presne preto sme nemali problém s tým posunom z päťdesiatosem na šesťdesiatdeväť, lebo to je ešte v medziach, povedal by som, matematickej slušnosti, áno. Reálna možnosť stodevätnásť hodín je ďaleko za touto medzou, ale podotýkam, žiaden dekan utisnutý na "meno" vo svojej ročenke mu to neodoprie, pretože ten mu povie: „Chceš ma mať? Tak ma maj za 39,5 hodiny, za 95-percentný úväzok.“ A zaplatí ten dekan, sklopí uši, zrazí opätky, z peňazí daňových poplatníkov 79. a ten tretí 119. hodinu v týždni úväzku toho profesora. Samozrejme, ak si profesor na MIT a je o tvoju prednášku z fyziky záujem na Caltech, tak, samozrejme, si ťa zavolajú, zaplatia ti letenku, najmú ti hotel, aby si ťa dve hodiny vypočuli, áno, a dajú ti k tomu kráľovský honorár, lebo ťa chceli vypočuť. Problém je, že aj tam, aj tam to nie je bezpodmienečne z peňazí daňových poplatníkov. To znamená, Harvard má takú nadáciu, že nie je vôbec odkázaný, ak si zavolá laureáta Nobelovej ceny z Nemecka, že mu platí hotel a letenku a všetku starostlivosť a honorár za peniaze daňových poplatníkov. Takže v tomto zmysle je pre mňa prejavom dobráckej povahy alebo možno aj veľkého tlaku, že pán minister sa v tomto bode "vyvinul" z päťdesiatich ôsmich na stodevätnásť hodín. No nemá to ľahké, ja mu to uznám. A tlaky sú veľké. Je možné sa zaťať, je možné sa nezaťať, nechcem súdiť.
Takže toľkoto ku kapitole lietajúcich profesorov, pretože poznám vysoko kvalifikovaných pedagógov, ktorí prijali úväzok za hranicou, za riekou Moravou, a miestny dekan, za plný úväzok, za štyridsať hodín týždenne ich slušne požiadal, aby boli takí láskaví a prišli na jeho univerzitu na jeden deň týždenne. A to nie je žiadna zlá škola, to nie je žiaden zlý odborník, ale to je presne normálne doba, v ktorej profesor v priamej kontaktnej výučbe môže splniť to, čo sa od neho očakáva. Predstava, že profesor na vysokej škole má štyri hodiny prednášok denne ako fyzikár na ZDŠ, je mimo realitu. Pán profesor z akéhokoľvek odboru príde do styku s prednáškovou sálou na niekoľko hodín týždenne, a to v prednáškovom období.
Tak len toľkoto k tomu, že tých 39,5 budú daňoví poplatníci platiť 366 dní do roka v priestupnom roku, áno, prázdniny-neprázdniny, stále.
Nemyslím si, že Slovensko má dostatok výborných pedagógov. Logicky ho nemôže mať, pretože nerastú na stromoch. A ak táto krajina pred dvadsiatimi rokmi mala šesť vysokých škôl, ktoré sa mohli nazývať vo vtedajších pomeroch univerzitami, a dneska ich má tridsaťpäť, tak je aj matematicky potom vylúčené, aby vyrástol 5,5-násobný počet pedagogických kapacít, ktoré môžu poskytovať skutočne vrcholné vzdelávanie. Logicky potom sa to vzdelávanie niekde poskytuje v duchu toho nemeckého „Diplommühle (mlyn na diplomy), kde proste nahádžem platby a z druhej strany vylezie pre toho čakateľa diplom v rúre, ktorý si zoberie, kvôli čomu tam prišiel. A to je skutočne problém. Iná vec je, že úpadok školstva, úpadok vôle mladých ľudí, ťažko študovať a na sebe tvrdo pracovať je stav, ktorý začína od základných škôl a ktorý rozhodne nie je len výsledkom lietajúcich profesorov. Môj ctený kolega bývalý dekan Matematicko-fyzikálnej informatickej fakulty UK pán docent Boďa povedal celkom verejne, že učia jeden až dva semestre študentov to, čo v matematike, čo pred 20 rokmi vedeli študenti, keď prišli prvýkrát do dverí tej fakulty.
Takže toľkoto k tomu, čo je príčinou a čo je následkom. Ale i toto je jeden z bodov, kde sa podľa mňa zo sľubných predstáv pána ministra nakoniec vycúvalo.
Inou vecou kvalitných škôl je kvalitná práca Akreditačnej komisie, ktorá by nemala pracovať na princípe, že vieme, ktorá univerzita ešte musí byť nad čiarou a my preto musíme dať akreditáciu všetkým až po ňu. To je jeden háčik a druhý háčik na tom je potom to, že keď už Akreditačná komisia nájde nejakú univerzitu, ktorá neznesie pri čestnom pohľade do očí reality názov univerzita, tak jej tento názov nepochybne svojím výrokom navrhne odňať. Ale my sa dočítame v pozmeňujúcom návrhu, že tá univerzita ho môže naďalej používať. Pre mňa je toto v zákone normálny návod na zavádzanie klienta. Toto by nemalo prísť do zákona o obchodných reťazcoch a nemalo by to prísť tobôž v zákone o vzdelávaní. Inými slovami, a ten príklad zopakujem, čo sa dá robiť, lebo sa mi zdá výstižný, ak existoval kedysi hotel, ktorý v blahých časoch minulého obdobia mal štyri hviezdičky a volal sa interhotel, ale medzitým sa nám postupne deterioroval tak, že v ňom behajú potkany a šváby a keď si dáte ruské vajce, máte do šiestich hodín salmonelózovú hnačku, tak môžem síce povedať, že teda stratil všetky hviezdičky, ale zároveň v zákone to mať, ale môžeš ich mať na hlavičkovom papieri, môžeš ich mať na internetovej stránke a môžu ti v neóne svietiť na nočnej oblohe, to je zavádzanie klienta. Ak sa rodič má orientovať aspoň trochu, lebo je pravda, že rodič nebude študovať závery Akreditačnej komisie, na aké to vzdelávanie má poslať svoje dieťa, tak sa, preboha, nemôže v zákone klamať. A my máme štyri školy, o ktorých Akreditačná komisia vyriekla svoj ortieľ. A, pán minister, dobrý človek, mi povedal na ostatnom školskom výbore, ale že je veľmi ťažké tie názvy meniť, tie sú v zákone. No ja som sa dozvedel, že, samozrejme, nemôžeme teraz urobiť malú novelu, kde v jednej novelke na jednom lístku papiera zrušíme štyri názvy. Ale to, čo môžeme spraviť, je, že otvoríme štyri zákony o štyroch univerzitách, ktoré stratili hviezdičky a kytičky, a zmeníme v novele, keď budú celé zákony otvorené, len jeden bod, názov. Milí priatelia, ktorých je 83, a teraz bez urážok a nejakých osobných mien, jednoducho pre vás je to malá operácia. A ja osobne som sľúbil pánu ministrovi svoju podporu a 84. hlas, a zaručene klub SaS dodá všetky hlasy, pretože sa tým urobí jedna vec, zákon neumožní legálne klamať. A, samozrejme, je s tým trošku ceremónia, musia sa tie zákony sem doniesť, musí sa otvoriť rozprava a tak ďalej. Neviem, kto by sa v nej hádal, keby išlo o navrátenie pravdy do názvu školy. A v priebehu krátkeho času i cez výbor, i cez všetkých povinných to prejde. A my budeme aspoň nie "na štíru", ako sa hovorí česky, s pravdou. A, opäť, my vlastne v tejto novele, a pritom pôvodne u pána ministra bola evidentná snaha byť prísny, ísť po kvalite, umožňujeme tým menej kvalitným verejne sa tváriť, že sú kvalitní. No ak je toto normálne, tak ja už neviem, ale mne sa toto nezdá vôbec možné v zákone.
V tejto súvislosti si dovolím podať svoj prvý pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači 223, kde v bode 5 § 2 ods. 16 sa na konci pripája veta, ktorá znie: „Názov vysokej školy, ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, obsahuje slovné spojenie „vysoká škola“," teda už nie univerzita. O tom, prečo by to tak malo byť, som, myslím, povedal dosť. A nezdá sa mi, že toto je politikum, nezdá sa mi, že toto by malo deliť ľudí na pravičiarov a ľavičiarov. Skôr by takáto zmena mala deliť ľudí na pravdomluvných a zatĺkačov.
Druhý pozmeňujúci návrh je tiež k téme, ktorá rezonuje. Pán minister si nepochybne i mentálne osvojil to, že mechanické predĺženie dĺžky štúdia nie je garanciou ničoho. Ak my teda sa rozhodneme, že externista bude chodiť o rok dlhšie na bakalariát a o rok dlhšie na magistratúru a neurobíme nič s tým, že je to flákareň, tak je to nič, tak je to vytretie očí a zas je to nepravda. Tu prítomná pani profesorka Horváthová ma ubezpečila a nemám dôvod neveriť mojej kolegyni, že u nej majú externisti absolútne na hrbe naložené tie isté povinnosti a záťaže ako štandardní študenti. To je cesta. Cesta teda nebude podľa mňa v tom, že sa mechanicky otvorí možnosť a budú tam chodiť o dva roky dlhšie, presne vzaté. Zhodou okolností, ako vieme, v rámci podľa mňa niekedy až trošku spornej interpretácie niektorých európskych pravidiel sme zaviedli vysokoškolské vzdelávanie pre zdravotné sestry. Celý život som pracoval so sestrami ako každý doktor. A musím povedať, že boli mnohé vynikajúce. A bolo pre mňa aj radosťou a trošku možno iróniou, pretože vedeli všetko, čo sestra vedieť má, keď som sestry vo veku 48 či 49 rokov ako prorektor Univerzity Komenského slávnostne promoval, aby mohli byť "plnohodnotné zdravotné sestry", no boli to, ako spieva Lucie Bílá, mámy vod dětí a niekedy pomaly už „báby od vnoučat“. I vtedy existovali viaceré opcie. Existovala cesta cez Lekársku fakultu Univerzity Komenského, ale aj cez iné inštitúcie. Bolo všeobecne známe, že u nás to nebola celkom sranda, ak zohľadníme aj to, že 48-ročná žena, mama z rodiny, ktorá na krku má oddelenie a prácu na oddelení a nočné služby, už nemá 19, celkom reálne nám jej mne už zďaleka tak nepáli, ako keď sme mali 19. Ale napriek tomu prešli týmto prešom. Zažili biochémiu môjho vzácneho a najdrahšieho priateľa Braňa Líšku, ktorý nedaruje ani vlastnej materi nič. Toto všetko prešli. A existovala škola, kde bolo skôr dôležité zaplatiť, občas prísť. A bolo to "také isté", bolo to síce drahšie, ale pre niektorých to stálo za to. To znamená, pokiaľ budú také, ako je Horváthová a ako je docent Líška, už dnes dôchodca, a pokiaľ budú tie druhé alternatívy, tak nijaký mechanický časový posun v zákone zázrak neurobí. Takže i tu sa s dovolením prihováram za to, aby vec ostala pri starom a aby sa dbalo na kvalitu tej výučby v čase, aký je pre 46-ročnú sestričku primeraný, teda aby nechodila 7 rokov na tú magistratúru, 5 rokov je tu pre ňu bohato dosť. Domnievam sa teda, že len skvalitnenie a evidentné skontrolovanie toho, čo sa tam deje v rámci zaplatenej výučby, lebo to sú platiace dievčatá a chlapci, to je cesta k zlepšeniu.
A ešte musím povedať k tomu jedno. Ono to externé vzdelávanie, samozrejme, je spoplatnené, samozrejme, deje sa, celkom logicky, keď sa pozerám na sestričky kožnej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, cez víkendy. A, samozrejme, ak jednoducho pridám kvantu študentov rok na bakalariáte a rok na magistratúre, tak ich niekto ďalšie soboty alebo v ďalšej miestnosti ďalší bude musieť učiť. Dozvedám sa, že ich to nebude stáť o nič viac. A ja sa pýtam s Králickou bibliou, či je hoden "dělník mzdy své". Teda nielenže tá dotyčná uchádzačka bude musieť sadnúť na autobus a ísť do mesta, kde je tá škola. A tomu pedagógovi čo dá dekan za ďalšie hodiny, ďalšiu sobotu od rodiny? Ruku mu podá? Alebo dá mu čestné uznanie? Alebo ho vyvesí na stenu pochvál ROH ako zaslúžilého pracovníka? Teda, inými slovami, ak sa toto nepokryje mzdovými nákladmi, tak si neviem predstaviť dekana, ktorý toto niekomu pridá k práci v sobotu, 4 hodiny prednášať ošetrovanie ja neviem vredov predkolenia. Ako? Ako grátis? Neexistuje bezplatný obed, neexistuje bezplatný pedagóg, ktorý v sobotu príde niekoho učiť bez toho, aby nevznikli náklady. Ale tie náklady vzniknú, a ony reálne musia vzniknúť. Kto ich uhradí, ak na to nedostane tá škola presne na osobohodinu normované peniaze? A ak ich dostane, kto ich dá? "Rein theoretisch" by ich mal dať študent. Ale toho to vraj nemá nič stáť. Tak sa pýtam. Z ničoho nič nepochádza, neexistujú peniaze padajúce z neba. Preto si dovoľujem k parlamentnej tlači 223 dať návrh, v ktorom v článku I sa vypúšťajú body 99 až 106, následné body sa primerane prečíslujú.
Tu sme pri žiadostiach, a prípadne ich zamietnutí, o vyučovanie daného študijného programu. Toto je pozmeňujúci návrh, ktorý, sa dá povedať, klasickým výrokom kedysi môjho kolegu poslanca Romana Kováča, nenásobí ani nedelí. Nie je to žily trhajúci pozmeňujúci návrh. Ale podľa dikcie zákona je v rukách ministra, a keďže ministri sa menia, tak takmer aj dvoch ministrov tri- až šesťročná úložná doba na vyriešenie uznania študijného programu a udeľovania akademického titulu a tak ďalej. Ak dôjde k situácii, že to škola možnosť nemá alebo stratí, tak si myslím, že tri roky je bohato času na to, aby to vyriešili. To znamená, ak dávajú šesť rokov na to, tak už hádam medzitým ozaj škole vyrastie z trávy nový profesor a nový garant a nové všetko.
To znamená, šesť rokov sa nám zdá veľmi veľa, a preto si dovolím navrhnúť tretí pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači 223, v bode 166 § 83 ods. 11 sa slová „až šesť rokov po rozhodnutí ministra podľa závažnosti zistených nedostatkov" nahrádzajú slovami „roky“, rozumie sa „tri“, lebo to je predchádzajúce číslo, ktoré sa nemení, len sa tam dávajú tie roky.
No, vážená snemovňa, nakoniec, keď som vybavil povinné cviky v podobe pozmeňujúcich návrhov, chcem povedať jednu vec. Áno, bolo 26 noviel vysokoškolského zákona. Je tu minister, ktorý nepochybne má hádam celkom jasné kontúry toho, odkiaľ a kam chce ísť. Zatiaľ je ten výsledok veľmi hmlistý. A je samozrejmé, že bude treba "komplexné riešenie". Ja sa priznám, že, inak, nemám veľmi rád slová o komplexnom riešení, lebo je to najlepšia šmykľavka, ako niečo poslať do stratena. Moji priatelia zo strany MOST – HÍD tu navrhovali trošku neohrabaný návrh na to, aby olympionici medailisti dostávali k dôchodku prilepšenie. I v mojom klube pravicovej strany SaS to vyvolalo rôzne názory. A ten návrh, tak ako bol postavený, bol postavený veľmi široko, v čase nedobrej ekonomickej situácie, finančne príliš náročne, ale dalo sa s ním pracovať. Dal sa obmedziť, dal sa zúžiť a dal sa z neho spraviť akceptovaný zákon, ktorý takto funguje v Maďarsku i v Poľsku. Spomínam ich, aby som hovoril o susedoch, medzi ktorými Slovensko leží a ktorí majú olympijských víťazov veľa, oveľa viacej ako my, oveľa viacej medailistov, lebo na rozdiel od Slovenska sú to športové veľmoci, menovite Maďarsko. Ale musím povedať, že moji ctení kolegovia na čele s mojím kolegom z výboru a tím, ktorý tu zastupuje športsmanov, teda kolegom Galisom, vystúpili. A všetci, ako by ich jedna mater mala, vystúpili v duchu toho krásneho nemeckého "im Prinzip ja, aber nein". Teda v zásade sú všetci za to, ale v zásade nemôžu byť teraz za to a povedali, že to treba riešiť komplexne. A preto nemám rád komplexné riešenia vo veci, ako je dôchodok pre osemdesiattriročného Antona Urbana alebo Antona Švajlena, strieborných medailistov z olympiády v Tokiu, a pre Janka Zacharu, zlatého medailistu z olympiády roku 1952 v Helsinkách, pre ktorého je "komplexné riešenie" veniec na hrob. Pánboh mu daj dlhý život, áno. To znamená, nemám všeobecne rád komplexné riešenia, mám rád riešenia problémov vtedy, keď sa dá, vtedy, keď sa riešia, vtedy, keď sa rieši výška úväzkov, vtedy, keď sa rieši názov vysokej školy podľa pravdy a Akreditačnej komisie a vtedy nech sa urobí to, čo sa dá urobiť. Čo sa nedá, to sa nedá. A preto si myslím, že vzhľadom na to, a to vám môžem len závidieť, pán minister, že máte 83 hlasov, a, ako som vám povedal, môj k tomu navrch, ten vám bude veľmi platný, ale máte ho, sa dalo ísť hlbšie ku kosti, sa dalo odolať, sa dalo akýmsi spôsobom urobiť viac, aby ten podľa mňa vo vašej hlave nie apriórne zlý a pokrivený zámer mohol mať uchopiteľnejšie kontúry a mohol byť lepší.
Môžem nakoniec vysloviť len nádej, že tá komplexná novela, po prvé, bude, lebo aj to nie je zas tam celkom einfach, a, po druhé, bude komplexná a dobrá.
Školstvo by nemalo byť len pravicovo-ľavicovou politikou. Okrem toho podobne ako kolega Fronc sa domnievam, že to, čo má mať nejakú cenu, musí niečo stáť. A to, o čom sme my uvažovali ako o takzvanom spoplatnení štúdia, nebolo spoplatnením štúdia. Znova zdôrazňujem, že výučba stomatológa stála viac ako 200 000 – 250 000 slovenských korún ročne. A my by sme v tom čase neplánovali brať od študentov viacej ako 19 000 Sk, teda jednu dvanástinu toho, čo to v skutočnosti stojí. Od nikoho by sa nebralo to, čo to stojí, ale oveľa menej. Ale umožnilo by sa to. Stále sa hovorí, že keby sa platilo, tak by chudobní, talentovaní nemohli študovať. Znova a znova hovorím, existujú hlavy, na ktorých musí existovať štátny záujem, aby vyštudovali, a to nieže mu dám len nejaké sociálne štipendium. Existujú proste zrejme bohatí i chudobní talentovaní, nie je ich veľa, podotýkam, hladko by sme tých pár udržali, ktorí nieže majú len dostať sociálne štipko a nejaký internát. Poznám taký jeden prípad kolegu môjho syna, ktorý vyštudoval teoretickú fyziku. A ten chlapec je, myslím, niekde v Amerike. Ale keď prišiel do školy do prvého ročníka na mat-fyz, tak sa ráno napchal šiestimi suchými rožkami a napil sa vody z umývadla v posluchárni, pretože na iné nemal, otec bol asociál. A on sa tam vďaka obrovskému talentu nielen dostal, ale aj udržal. Ale tomu chlapcovi treba z peňazí vybratých od bežných študentov nieže zaplatiť sociálne štipendium, ale kúpiť gate, oblek na imatrikuláciu, kravatu, košeľu a dávať vreckové, a každý týždeň na pivo či diskotéku, aby aj on normálne žil, lebo aj to je zmysel starostlivosti o ozaj talentovaných študentov.
A teraz budem možno neúprosne v tomto smere pravicový. Svet, tobôž v školstve a vo vede, pohne prvých 5 až 10 %. Potom je široká skupina tých, ktorí sú potrební, aby liečili, aby učili, aby vykopávali Púchovskú kultúru a Pustý hrad. A potom sú tí, ktorí študujú, ale ktorí študujú s takým "nasadením", že si dovolím odcitovať moju obľúbenú političku barónku Thatcherovú, ktorá povedala v inej súvislosti: „Posledných 20 % ma nezaujíma,“ možno sa to nedá povedať o občanoch štátu, ale o študentoch sa to teda povedať dá, „posledných 20 % ma nezaujíma.“ Ak nemajú vôľu a schopnosť na štúdium, nech neštudujú, tento štát pôjde na jednej nohe skackajúc ďalej aj bez ich študovania. Takže metóda je spoplatniť štúdium, cielene podporovať chudobných a talentovaných oveľa lepšie ako teraz, oveľa lepšie, lebo oni skutočne často sú v situácii, že aj bežné, takzvané bezplatné štúdium s nákladmi na všetko ostatné je pre nich takmer nedostupné. A tá stredná časť, tá študuje predovšetkým, vravím celkom otvorene, pre svoje lepšie budúce spoločenské uplatnenie, z ktorého má výhodu aj spoločnosť, samozrejme. Ale nie je to one-way route. Aj oni z toho majú výhodu. A preto je finančné prispenie celkom normálne v dnešnej trhovej spoločnosti, ktorá už je iná ako kedysi. Niekto mi povie: „A ty si ako vyštudoval za doktora? Tebe kto platil?“ No áno, vtedy, keď som nastúpil ako doktor, tak som mal tretinový plat baníka a moji rodičia platili celý život dane, takže mne to zaplatili oni, nie Vasil Biľak, a, musím povedať, tiež mali doktorské platy, v tom čase také, aké boli, to znamená, dnes sú v tomto zmysle iné časy, dnes sa všetci skladajú na štúdium hordy právnikov na všetkých možných súkromných, ešte súkromnejších a najsúkromnejších školách, tým, ktorí potom, keď sa Jožo Múranica pôjde rozvádzať so svojou ženou, tak budú od neho chcieť za advokátske zastúpenie pár stoviek korún na hodinu. Ale to budú zároveň tí, ktorým sa Jožo Múranica, drevorubač, skladal na štúdiá.
Takže, prosím vás, v tomto zmysle to nie je ľavicové a pravicové, v tomto zmysle je to o elementárnej spravodlivosti. Je samozrejmé, že spoločnosť potrebuje všetkých dopravných inžinierov, metalurgov, biochemikov a nanotechnológov. Ale pre nich zároveň je titul ich väčší prospech, lepšie spoločenské, ekonomické a iné uplatnenie, a preto je dôležité vyvážiť to v budúcnosti spravodlivo keď už nie pre nič iné, tak preto, aby som mal na podporu toho chudobného teoretického fyzika vo vyššej miere, ako mám na to teraz. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
18:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:58
Ľubomír PetrákVystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2012 o 18:58 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. To akurát stíhame do 19.00 hodiny. Pán kolega Osuský, v zásade o platoch alebo o počte hodín vysokoškolských pedagógov sa dá diskutovať. Ja sa ale chcem spýtať, a pôjdem do odboru, v ktorom ste vy absolútne doma, do medicíny, trošku z iného pohľadu alebo pozrieť na tento problém z iného pohľadu. Lekár, ktorý učí na lekárskej fakulte, musí vykonávať klinickú prax na klinike. Má jeden plný pracovný úväzok na klinike, má plný pracovný úväzok na lekárskej fakulte. A môže mať neobmedzený počet úväzkov v zásade v súkromných ambulanciách. Súkromných ambulancií môže mať, koľko v zásade chce. To je znovu pohľad iný na vec. Môžeme sa baviť o tom, či majú byť z verejných prostriedkov hradené jeden úväzok, dva alebo koľko úväzkov. Ale tá otázka tu zaznela aj od pána kolegu Érseka. Ak sa budeme pozerať na vysokoškolských pedagógov, no tak sa potom musíme pozrieť aj na iné profesie. To znamená, tú debatu nemôžeme obmedziť len na vysokoškolských pedagógov a na túto sféru, ale poďme sa baviť o tom, ako majú byť míňané verejné prostriedky. A to je už celkom iná debata. Ale ak ideme vytrhávať z kontextu len vysokoškolských pedagógov, ktorých povinnosťou je odovzdávať vedomosti, často bohaté vedomosti, ktoré majú, je to o niečom inom. Ak budeme hovoriť o zaujímavosti vysokoškolských pedagógov, tak zaujímaví boli profesori predovšetkým vtedy, keď mohli garantovať študijné odbory na viacerých vysokých školách. A tým, že sa to obmedzilo, tak tá zaujímavosť klesla. Tu už sa dostávame opäť do úplne inej polohy.
Neautorizovaný
19:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:00
Peter OsuskýDruhý bod. Keď človek chce čokoľvek robiť v rámci vlastnej brandže, potrebuje na to v Univerzitnej nemocnici v Bratislave súhlas riaditeľa. Moja manželka pracujúca vo venerologickej oblasti pracovala pre Inštitút (v Berlíne) infekčnej medicíny na celoeurópskom projekte týkajúcom sa venerických ochorení. Jednalo sa o spracovávanie dotazníkov, vyšetrovanie pacientov, ich sledovanie po liečbe. Na to, aby toto mohla robiť v ambulancii, boli to slovenskí pacienti platení, samozrejme, poisťovňou, bola to ich liečba, i tak ten výskum musela mať schválený riaditeľom, pričom zaň v zásade nič nedostávala. Potom bola pozvaná na prezentáciu výsledkov. To znamená, chcem len povedať kvôli čestnosti toľko, že neexistuje, aby som si ja ako lekár a pedagóg mohol bez súhlasu riaditeľa v konkurenčnom projekte robiť bez toho, aby on o tom vedel. On mi to môže povoliť, možno mi to aj povolí, ale nemôže to byť "ohne weiteres". A podotýkam, v tej súkromnej ambulancii to neplatí daňový poplatník cez poistenie.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.12.2012 o 19:00 hod.
MUDr. PhD.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem. No špeciálne k tej medicíne vám to poviem na základe životných skúseností. Moja manželka pracuje na kožnej klinike ako lekárka nepedagóg. Ja som bol pedagógom. Ale pravda je taká, že až na prednostov kliník nikto z pedagógov, asistentov, docentov nemá dva úväzky. Každý z nich má úväzok, ktorý má, a ak je pedagóg, tak má 20, 25, 30 % úväzku zdravotníckeho. To znamená, že nemá 100 % ďalších. Na to dám hlavu, že medzi tridsiatimi kolegami ani jeden 100 % nemá. Takže to je pravda na túto tému.
Druhý bod. Keď človek chce čokoľvek robiť v rámci vlastnej brandže, potrebuje na to v Univerzitnej nemocnici v Bratislave súhlas riaditeľa. Moja manželka pracujúca vo venerologickej oblasti pracovala pre Inštitút (v Berlíne) infekčnej medicíny na celoeurópskom projekte týkajúcom sa venerických ochorení. Jednalo sa o spracovávanie dotazníkov, vyšetrovanie pacientov, ich sledovanie po liečbe. Na to, aby toto mohla robiť v ambulancii, boli to slovenskí pacienti platení, samozrejme, poisťovňou, bola to ich liečba, i tak ten výskum musela mať schválený riaditeľom, pričom zaň v zásade nič nedostávala. Potom bola pozvaná na prezentáciu výsledkov. To znamená, chcem len povedať kvôli čestnosti toľko, že neexistuje, aby som si ja ako lekár a pedagóg mohol bez súhlasu riaditeľa v konkurenčnom projekte robiť bez toho, aby on o tom vedel. On mi to môže povoliť, možno mi to aj povolí, ale nemôže to byť "ohne weiteres". A podotýkam, v tej súkromnej ambulancii to neplatí daňový poplatník cez poistenie.
Neautorizovaný
9:05
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, oznamujem vám, že do Národnej rady Slovenskej republiky predkladám rozpočet, ktorého hlavným prívlastkom je pojem ambiciózny. Táto ambícia je schovaná v jednom...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, oznamujem vám, že do Národnej rady Slovenskej republiky predkladám rozpočet, ktorého hlavným prívlastkom je pojem ambiciózny. Táto ambícia je schovaná v jednom jedinom čísle - deficit verejných financií na rok 2013 predstavuje 2,94 % hrubého domáceho produktu. Znamená to, že sme ani o milimeter neupustili od cieľa a teda aj od ambície, ktorú sme si stanovili, keď sme nastupovali do vlády.
Faktom je, že ambície sú prirodzené. Sú prirodzené v súkromnom, pracovnom, aj v hospodárskom živote. Táto je však o to vzácnejšia, že sa tvorí v období, keď krajiny eurozóny, krajiny, na ktorých sme vzhľadom na otvorenosť našej ekonomiky tak bytostne závislí, všetky tieto krajiny padajú do recesie. Naozaj žijeme v kríze od konca roku 2008. Štyri roky života v kríze. Bohužiaľ, ani ten budúci rok sa nezdá, že by mal byť iný. Pri tejto smutnej skutočnosti sa ešte zastavím, ale pred tým si dovolím ešte jednu myšlienku. Verím, že tak ľavica, ako aj pravica sa zhodnú na tom, že toto číslo 2,9 % je správne. Len takýto prístup k správe verejných financií nám dáva možnosť zostať v klube, v klube s takými krajinami, ako sú napríklad Nemecko, Fínsko, alebo Francúzsko. Na čom sa však ťažko zhodneme, sú kroky, či opatrenia, ako sa k nemu dopracovať. My volíme cestu, aby sme čo najmenej brzdili hospodársky rast. A ak je to čo i len trochu možné, , neochudobňovali ešte viac nízkopríjmové skupiny. Toto je naša základná filozofia, ktorej účet bude vystavený po uplynutí roku 2013.
Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 sa síce z časového hľadiska začína 1. januára budúceho roku, ale v praxi ho nemožno odtrhnúť od minulosti a to hlavne od roku tohto, od roku 2012. Situácia v eurozóne, ale aj vo svete, vývoju rozpočtu určite nepomáhala. Ale čo je omnoho smutnejšie, že my, niektorí Slováci sme mu ešte ublížili, ešte viac. Zdevastovanie daňovej správy "odborníkmi" z SDKÚ, ktorého výsledky a dôsledky pretrvávajú až dodnes, sa možno zapíšu aj do učebníc hospodárskych dejín Slovenska ako obrovský trapas. A nielen to. Zabudli ste napríklad zakomponovať do rozpočtu výdavky na desiatky, stovky miliónov eur. Zabudli ste na päť tisíc učiteľov, ktorí dodnes čakajú na svoje očakávané a v rozpočte napísané priemerné platy. Na príjmovej stránke rozpočtu je ešte väčšia diera - jedno percento hrubého domáceho produktu.
Viete, pri akejkoľvek výmene vlád som presvedčený o tom, že existuje akási technokratická dôvera v základné dáta, základné údaje. Keď sme nastupovali v apríli, tak sme pracovali s východiskami rozpočtu na budúci rok, ktoré odhadovali potrebu konsolidácie, teda úsilia na zníženie deficitu pod 3 % v objeme 1,2 mld. eur. Dnes sú to 2,2 mld. eur. Takto sme sa na základe týchto čísel, ktoré sa, bohužiaľ, ukázali ako úplne nekorektné a nereálne, sme sa dostali z 1,2 na 2,2 mld. eur.
Áno, je pravdou, že aj my prichádzame tak trochu netradične s pozmeňovacím návrhom k štátnemu rozpočtu v čase, keď ešte rozpočet, ktorý sme pripravili, je len na začiatku schvaľovacieho procesu v pléne tejto Národnej rady. Ale prečo tomu tak je? Jednoducho preto, aby sme čo najviac zreálnili čísla štátneho rozpočtu ešte pred tým, než tento rozpočet vstúpi do platnosti. Je to fakt, ktorý nám nastavil vývoj zhmotnený v daňovej prognóze. To len potvrdzuje tú skutočnosť, že chceme hrať férovú hru so všetkými, s vami, ale hlavne s občanmi tohto štátu. V súčasnosti ponúkame verejnosti viac informácií, ako mal vlani sám minister financií.
Ak už hovorím o občanoch, rád by som v krátkosti odprezentoval aj filozofiu rozpočtu. S cieľom ochrániť výdavky podporujúce ekonomický rast je v rozpočte na rok 2013 zreteľná jedna základná priorita vlády a to je dopravná infraštruktúra. Okrem toho je viditeľná výrazná podpora aktívnej politiky zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Disponibilné zdroje rozpočtované na cestnú a železničnú infraštruktúru v rámci rezortu dopravy budú v roku 2013 v sume viac ako 2 mld. eur, čo je najvyššia absolútna suma od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zároveň to predstavuje medziročný nárast zdrojov o 8,1 %, to je zo 152 mil. eur.
Samozrejme medzi priority vlády patrí aj vzdelávanie. Celkové výdavky ministerstva školstva rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 o 3,2 %, čo predstavuje nárast o 78 mil. eur, ak započítame aj pozmeňovací návrh, ktorý je pripravený a ktorým sa majú pokryť zvýšené platové nároky učiteľov a nepedagogických pracovníkov. Rastú výdavky na jedného žiaka v regionálnom školstve. Rovnako rastú výdavky na jedného študenta vysokej školy. Rast celkových výdavkov zatiaľ nezahŕňajú prostriedky, ktoré vyplývajú z rokovaní medzi vládou a školskými odborármi. Naozaj sa týmto budeme zaoberať v najbližších hodinách. Ale ak sa to podarí, ak sa podarí dohodnúť navýšenie platov, tak to predstavuje dodatočných vyše 68 mil. eur. Chcem podotknúť, že v rámci týchto, alokácii týchto dodatočných zdrojov v takomto prípade stúpne priemerný plat pedagogického zamestnanca v školstve na 934 eur a očakávaná skutočnosť v roku 2012 je 840 eur v tejto kategórii zamestnancov. Čiže ak sa to podarí, tak ten nárast bude o 11,2 %, medziročný nárast priemernej mzdy pedagogických pracovníkov v školstve. To je tá skutočná ponuka, ktorá je naozaj na stole.
Na podporu rozvoja bývania cez dotácie pôjde v budúcom roku o 6,9 % viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako tomu bolo v schválenom rozpočte na tento rok. Tieto prostriedky sú nasmerované do výstavby a obnovy bytového fondu, výstavby náhradných nájomných bytov, ale aj na štátny príspevok k hypotekárnym úverom a štátnu prémiu k stavebnému sporeniu. Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má aj Štátny fond rozvoja bývania, ktorého celkové zdroje v roku 2013 dosiahnu v porovnaní so schváleným rozpočtom tohto roku až o 12,4 %, to je skoro o 20 mil. eur viac.
V rámci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa pre rok 2013 na politiku zamestnanosti rozpočtuje 265 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti schválenému rozpočtu na tento rok o 83,5 %, o 121 mil. eur viac. Tieto prostriedky budú slúžiť na podporu politiky zamestnanosti, financovania nástrojov aktívnej politiky trhu práce a na príspevky na novovytvorené pracovné miesta. To sú všetko agendy, ktoré tak potrebujeme vzhľadom na situáciu, v ktorej sa náš trh práce nachádza vzhľadom na počet nezamestnaných a na hroziacu recesiu aj v budúcom roku. Vláda zároveň v pripravenej novele zákona o službách zamestnanosti sprehľadňuje systém poskytovania príspevkov aktívnej politiky trhu práce tým, že ruší vybrané opatrenia. Mení charakter poskytovania príspevkov na fakultatívny a sprísňuje podmienky ich poskytnutia, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády a zároveň môže to naozaj napomôcť presunu disponibilných zdrojov na tie nástroje politiky vlády v oblasti zamestnanosti, ktoré sa ukážu ako najefektívnejšie v danom období.
Objem verejných zdrojov do oblasti zdravotníctva dosiahne budúci rok výšku 4,1 mld. eur, čím dochádza k rastu použiteľných verejných zdrojov o 3,3 %, o 130 mil. eur oproti schválenému rozpočtu tohto roku. A všetky tieto prostriedky môžu byť naozaj využité na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.
Prioritou vlády Slovenskej republiky v nasledujúcom roku budú štrukturálne opatrenia na strane príjmov aj výdavkov. Na strane príjmov to bude najmä zvýšenie daňovej disciplíny, ktoré patrí medzi najdôležitejšie témy najbližšieho obdobia. Práve preto sme už zaviedli niektoré opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré majú zabrániť daňovým únikom a zneužívaniu daňového systému ako takého. Vláda Slovenskej republiky zavedie aj ďalšie opatrenia na zabránenie možnosti páchať daňové podvody a na účinné potrestanie týchto aktivít.
Kľúčovou témou na strane výdavkov bude ich efektívnosť. Priestor na ich plošné znižovanie je naozaj vyčerpaný. Dôležitým projektom v tomto smere je projekt ESO - komplexná reforma verejnej správy, od ktorej očakávame aj lepšie vynakladanie prostriedkov z verejných zdrojov. Cielene chceme zlepšiť všetky oblasti verejných výdavkov, ako zdravotníctvo, trh práce a ďalšie, tak, aby sme čo najviac prispeli k ekonomickému rastu, rastu zamestnanosti, ale aj kvality života obyvateľstva.
Situácia v Európe, dámy a páni, je naozaj vážna, keď sa budúci rok očakáva v krajinách eurozóny recesia a očakáva sa len pomalé zotavovanie z tejto recesie. Navyše zúri aj dlhová kríza. Slovensko ako malá otvorená ekonomika výrazne podlieha vplyvom vonkajšieho prostredia. To všetci veľmi dobre viete. OECD znížilo odhad rastu európskej ekonomiky pre budúci rok. V nasledujúcom roku OECD očakáva recesiu šiestich krajín eurozóny a výrazne znížila rast aj nemeckej ekonomiky, od ktorej sme kľúčovo závislí. OECD predpokladá v budúcom roku mierny pokles hrubého domáceho produktu, blízky stagnácii. Hovorí sa o zápornom raste mínus 0,1 % a nízky rast pre krajiny OECD ako celku, do ktorej patria naozaj aj krajiny mimo Európy, tam je to číslo 1,4 percenta. Recesia v eurozóne by mala pokračovať aj v závere tohto roka. Ekonomika nášho najväčšieho obchodného partnera by mala po poklese v štvrtom kvartáli tohto roku opäť začať rásť v priebehu roka budúceho a rast hrubého domáceho produktu Nemecka dosiahne v roku 2013 len 0,6 percenta. Najväčší prepad hrubého domáceho produktu čaká dlhovou krízou poznačené Grécko o 4,5 %, Španielsko, ktoré by malo poklesnúť podobne ako tento rok o 1,4 %, a pokles hrubého domáceho produktu očakávajú aj krajiny ako Portugalsko alebo Taliansko.
Naše makroekonomické predpoklady sú postavené na prognóze, ktoré bola prezentovaná na 28. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy 12. septembra tohto roku. Na základe tejto prognózy ministerstvo financií očakáva v budúcom roku rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,1 % HDP, a to vrátane vplyvu konsolidačných opatrení vo výške 0,5 % hrubého domáceho produktu. Tu len pripomeniem, že konsolidačný balík minulej vlády na rok 2011 pôsobil negatívne na rast vo výške okolo 1 % HDP.
Tvorba rozpočtu na budúci rok bola poznačená viacerými skutočnosťami, ako som už bol spomínal. Kolaps na finančnej správe spôsobený, vážené dámy a páni z opozície, vašimi nominantmi a vďaka tomu sme údaje, ktoré k príprave k rozpočtu sú za normálnych okolností známe v priebehu letných mesiacov, sme mali naozaj k dispozícii koncom jesene. Toto je fakt, ktorý je neodškriepiteľný a ktorý samozrejme poznačil prípravu rozpočtu na rok budúci. V rozpočte na tento rok, ktorý ste, dámy a páni z opozície, schválili, neboli uvedené výdavky za stovky miliónov eur, ktoré sme museli zaplatiť na jednej strane, a na strane príjmov sa do posledného dňa tohto roku potykáme s neuveriteľnými problémami. Tri daňové prognózy v tomto roku odhalili výpadky na príjmovej stránke rozpočtu vo výške takmer 700 mil. eur. To je jedno percento hrubého domáceho produktu. Jedno percento HDP. Tieto makroekonomicky významné diery nespôsobili naše tento týždeň schválené zmeny, ale vaša nečinnosť a neúprimnosť.
K spochybňovaniu našich plánov? Áno, budúcnosť je neistá a predpovede musíme my aj ostatní často revidovať. Väčšinou, bohužiaľ, k horšiemu. Prognózy daňových a odvodových príjmov boli prerokované na zasadnutí výboru pre daňové prognózy v pondelok tento týždeň. To sú najčerstvejšie čísla, ktorými disponujeme. Všetci členovia výboru, ktorý je zložený z členov mimo ministerstva financií, posúdili prognózu ako realistickú, opakujem, ako realistickú. V tejto súvislosti by som sa rád spýtal kolegov z opozície, či majú pre svoje odvážne tvrdenia, že po daňových zmenách vyberieme nakoniec menej, než by sme vybrali bez nich, podporu nejakého ekonometrického modelovania. Alebo aspoň kľúčových ekonómov, ktorí sa vyjadrujú k prognózam, ktorí sa v tom naozaj vyznajú. Alebo ide len o naivné a nepodložené, politicky motivované tvrdenia? V takejto situácii je preto dôležité, aby bol pripravený transparentne a férovo rozpočet, ktorý využíva najnovšie prognózy. Bolo by od nás nezodpovedné, ak by sme k zmene rozpočtu v týchto hodinách nepristúpili, ak máme naozaj údaje o tom, že príjmy v budúcom roku budú nižšie.
V porovnaní s prognózou zo septembra očakávame v roku 2012 daňové a odvodové príjmy verejnej správy nižšie o 231 mil. eur. Hlavným dôvodom je spomalenie plnenia daňových príjmov, nižšie efektívne daňové sadzby od posledného septembrového daňového výboru. Schválenie druhej časti konsolidačného balíka viac než vymedzuje zníženie efektívnych daňových sadzieb spôsobených vývojom v roku 2012, kvôli čomu očakávame v budúcom roku v porovnaní so septembrovou prognózou vyššie príjmy o 171 mil. eur vrátane naozaj aj prijatej legislatívy. V tomto roku máme aj po započítaní časti balíčka, ktorý sme museli urýchlene schvaľovať, k dispozícii až o 440 mil. eur menej. Menej, než obsahoval vami, kolegovia, vami schválený rozpočet na tento rok. Tohtoročný výpadok len na dani z pridanej hodnoty je 381 mil. eur, na dani z príjmov 226 mil. eur. Celkový výpadok sa na porovnateľnej báze šplhá naozaj k 700 mil. eur, k 1 % hrubého domáceho produktu.
Z titulu zníženia odhadu daňových a odvodových príjmov sme až teraz pri predkladaní rozpočtu nútení reagovať pozmeňovacím návrhom k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. A okrem toho, že do rozpočtu premietame nižší odhad príjmov, vytvárame priestor na zvýšenie platov zamestnancov v školstve a zároveň kvôli tomuto dôvodu pristúpime aj k zníženiu výdavkov niektorých kapitol. Ten pozmeňovací návrh bude bezprostredne po mojom vystúpení prednesený v pléne a bude hovoriť o tom, že tá pôvodne kalkulovaná rezerva vo výške 313 mil. eur bude znížená o 266 mil. eur z dôvodu tej uvedenej novej prognózy a ten zvyšok sa bude akumulovať ako zdroj pre navýšenie platov učiteľov vo výške 46,8 mil. eur. No ale na tých, na to navýšenie o 5 %, ktoré je momentálne na stole, potrebujeme vyše 68 mil. eur. Takže budeme ešte musieť znížiť výdavky niektorých kapitol, niektorých ministerstiev, a to v celkovom objeme 21,5 mil. eur. A skrátka prídu ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií a ministerstvo kultúry. To sú kapitoly rezortov, ktoré sa vyzbierajú na zvýšenie platov pedagógov a nepedagógov v školstve.
Plnenie rozpočtového cieľa v oblasti deficitu verejnej správy na rok 2013 až 2015 si pri realizácii konsolidácie verejných financií vyžiadalo aj prijatie konsenzu s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia samosprávnych krajov SK8. V memorande o spolupráci bola potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácii zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015. V oblasti výdavkov samosprávy kvantifikácia objemu potrebnej konsolidácie v budúcom roku vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu. Podobné princípy ako pri štátnom rozpočte. Mám na mysli hlavne úsporu osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na tento rok. Samozrejme, tieto podmienky sú modifikované na podmienky samosprávy, vo výdavkoch VÚC návrh rozpočtu verejnej správy rešpektuje ich spôsob premietnutia úspor v štruktúre výdavkov. To znamená, nie sú povinne viazaní alebo nie sú zaviazaní len na tieto dva zdroje. Mám na mysli výdavky bežné alebo osobné. A vo výdavku obcí sa uvedené zníženie premieta vo vzťahu k obciam s počtom obyvateľov nad 2000. Osobné výdavky a výdavky na tovary a služby u obcí s počtom obyvateľov do 2000 sú v návrhu rozpočtu premietnuté na úrovni roku 2012, to znamená, sa zmrazujú.
No ak za predpokladu, že bude prijatý pozmeňovací návrh, ten zásadný pozmeňovací návrh, ktorý premieta negatívne dopady poslednej prognózy príjmov, tak celkové výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v roku 2013 v objeme vyše 17, alebo skoro presne 17 mld. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur. To znamená, pokles o 1,7 percenta. Ak od celkových týchto výdavkov ale odpočítame nasledovné tituly, to je rezerva na otvorenie druhého piliera v objeme 229 mil. eur - viete veľmi dobre, tak isto neistá rezerva, bude veľmi záležať na tom, ako sa rozhodnú ľudia v januári budúceho roku a na túto rezervu nie sú zatiaľ viazané žiadne konkrétne výdavky - ak z týchto celkových výdavkov odrátam výdavky z titulu metodické zmeny spôsobu výberu príspevkov od prevádzkovateľov jadrových energetických zariadení, ja mám na mysli poslednú novelu zákona o Národnom jadrovom fonde, tam je to vlastne neutrálnych 58 mil. eur, ak ešte od týchto celkových výdavkoch, 17 mld. mám na mysli, odrátam medziročný rast výdavkov z rozpočtu Európskej únie v objeme 480 mil. eur, tak potom, potom naozaj klesajú celkové výdavky štátneho rozpočtu medziročne o 6,2 %, čo predstavuje viac ako jednu miliardu eur.
Hovorím o tom preto, pretože kritika vo vzťahu k rastu výdavkov štátneho rozpočtu je absolútne neopodstatnená, neodôvodnená a ne-kom-pe-ten-tná. Nekompetentná naozaj, pretože o týchto číslach hovoríme.
Medziročným porovnaním návrhu rozpočtu verejnej správy za oblasť zamestnanosti dochádza v roku 2013 k nárastu zamestnanosti vo verejnom sektore o 4 945 osôb oproti rozpočtu na tento rok. Ale zamestnanosť v klasických štátnych rozpočtových organizáciách v návrhu rozpočtu na budúci rok oproti minulému roku klesá, podotýkam, v rozpočtových organizáciách napojených priamo na štát, počet tabuľkových miest klesá.
Medziročný nárast zamestnanosti v rozpočte verejnej správy je spôsobený nárastom počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb a zamestnancov územnej samosprávy o 3 807 osôb. Dôvodom týchto nárastov je najmä zreálnenie počtu zamestnancov verejných vysokých škôl, ako aj zreálnenie počtu zamestnancov regionálneho školstva oproti tomuto roku, keď, a to je taká, taký nechutný príbeh, keď boli počty pedagogických zamestnancov v návrhu, ale aj v skutočnom štátnom rozpočte na tento rok umelo znížené o 5 000 hláv. To je náš osobný príbeh, ale je to čierne na bielom, medzi rokmi 2011 a 2012 niekto, niekto zabudol, niekto naschvál vyškrtol, vykopol, môžete si povedať, použiť slovo, aké chcete, 5000 pedagógov. V porovnaní zamestnanosti vo verejnom sektore v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2013 k rozpočtu 2005, v ktorom sa prvýkrát, v tom roku 2005, sa prvý raz komplexne rozpočtovala a hodnotila zamestnanosť celého verejného sektoru, vychádza z tohto porovnania roku 2013 a 2005, že rozpočtovaná zamestnanosť sa za toto obdobie znížila z 380 000 osôb na 344 000 osôb, čiže je to menej o skoro 31 000 osôb.
Keď uvádzam návrh štátneho rozpočtu, musím samozrejme spomenúť aj reakcie Európskej komisie alebo medzinárodných inštitúcií, ktoré majú právo sa vyjadrovať samozrejme k našej hospodárskej politike, k našim výsledkom, a sú veľmi pozorne sledované, samozrejme, a hlavne medzinárodnými finančnými trhmi, ktoré vedia znepríjemniť život každej krajiny. Misia Medzinárodného menového fondu, ktorá sa uskutočnila v máji tohto roku, a bola týmto predstaviteľom tejto misie, boli im predstavené kroky vlády, potvrdila správnosť nastavenia hospodárskej politiky slovenskej vlády. Správa OECD zverejnená naozaj dnes 6. decembra, potvrdzuje, že Slovensko bude aj v nasledujúcom období jednou z najvýkonnejších ekonomík zoskupenia. Odporúčania OECD vítame ako inšpiráciu na posilnenie domácich zdrojov rastu. Obe inštitúcie vyzdvihli naše konsolidačné plány, spôsob znižovania deficitu vnímajú ako realistický, ako aj zámery v ďalších oblastiach, ako je zásadná reforma štátnej správy, zmeny v školstve, na trhu práce a inde.
Návrh rozpočtu bol po prvýkrát hodnotený aj Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Radou, ktorú sme si ústavným zákonom sami v závere minulého obdobia schválili, navrhli a schválili. Táto rada hodnotí veľmi pozitívne, že v návrhu rozpočtu je jednoznačná deklarácia kľúčového cieľa pre rok 2013, to znamená, zníženie deficitu verejných financií pod 3 percentá. A tvrdí, že kľúčové a podstatné aj pre budúce generácie je, že vládny návrh rozpočtu verejných financií na toto budúce obdobie smeruje k zlepšeniu dlhodobej pozície verejných financií. To znamená, na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Okrem toho hodnotí aj lepšiu transparentnosť a väčšiu informovanosť rozpočtu, ktorý máte na stole. Podľa v novembri zverejnenej správy Európskej komisie o makroekonomických nerovnováhach je Slovensko jednou z deviatich krajín Európskej únie, v ktorých Európska komisia nevidí riziko neudržateľného makroekonomického vývoja. Tak isto veľmi dobrá správa, analýza vychádza z hodnotenia 11-ch indikátorov, verejný, súkromný dlh, cez platobnú bilanciu, export, konkurencieschopnosť, zadlženie, zahraničné investície a podobne. Naozaj nie sme vnímaní ako problémová krajina.
Šéfka misie Medzinárodného menového fondu Daria Zakharová povedala, že "opatrenia, ktoré plánuje nová vláda, považujeme za dostatočné na splnenie plánu zníženia deficitu verejných financií pod 3 percentá v budúcom roku". To je citát. Nemecký minister hospodárstva a technológií, šéf nemeckých liberálov, Philipp Rösler povedal: "Slovensko môže ísť príkladom ostatným krajinám eurozóny." Tak zhodnotil snahu Slovenskej republiky konsolidovať verejné financie.
Slovensko dokázalo v roku 2012 financovať dlh bez akýkoľvek problémov pri vysokom dopyte v aukciách a bezprecedentne najnižších sadzbách v histórii. Situácia na finančnom trhu znamenala pokles výnosov desaťročných štátnych dlhopisov, na sekundárnom, na historicky najnižšiu úroveň pod 2,5 percenta. Tento stav využila naša agentúra pre riadenie dlhu na výrazné predzásobenie, ktoré pokrýva potreby štátu na podstatnú časť budúceho roka. Okrem výrazného dopytu v aukciách sa podarilo dosiahnuť aj historicky najnižšie úrokové sadzby. Za zmienku stojí napríklad emisia 12-ročného, to je výnimočne dlhý štátny dlhopis, s výnosom 3,42 percenta per anno.
Dámy a páni, ja by som v závere chcel zdôrazniť jednu vec. Rozpočet na rok 2013 má svoje riziká. To kľúčové riziko spočíva vo vývoji externého prostredia. Naozaj práca s týmto s rozpočtom, ak ho schválime v Národnej rade, nebude taká, ako sa to obvykle deje s rozpočtami v dobrých časoch. To znamená, nevrátime sa k nemu niekedy na jar a v polroku a nebudeme ho vyhodnocovať takto o rok. Rozpočet na budúci rok si bude vyžadovať riadenie verejných financií a realizáciu štátneho rozpočtu na týždennej až mesačnej, maximálne mesačnej báze. Aj z hľadiska vnímania výberu príjmov a tým pádom aj možného púšťania a financovania výdavkov. Čiže je úplne jasné, že vzhľadom na to, čo sa na našu krajinu a na Európu valí, budeme musieť vo veľmi krátkych časových intervaloch vyhodnocovať reálnosť tohto rozpočtu, hlavne zo stránky príjmovej. A keďže podstatnou časťou konsolidácie je naozaj aj úsilie, ktoré bude vykonané na strane samosprávy, je to otázka. A je to ťažký partner na dohodu. Máme dohodu, máme ju podpísanú, som presvedčený, že sa myslí smrteľne vážne. A musím opäť a opäť podčiarknuť, že bez pomoci, bez podanej ruky samosprávy by sme neboli schopní postaviť v tomto období takto ambiciózny rozpočet.
Na druhej strane budeme musieť naozaj monitorovať ten vývoj hneď v prvých mesiacoch budúceho roku z hľadiska prijímania rozpočtov v jednotlivých obciach a mestách, z hľadiska vývojov príjmov a výdavkov vo vyšších územných celkoch. Bude to náročné, bude to, bude to aj vzrušujúce.
Ja musím povedať, že bude to ťažký rok, rok 2013, ale s dávkou odvahy, s dávkou šťastia, pri zdravom rozume a s istým nadhľadom ho prežijeme v zdraví a bez ujmy.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Jó reggelt! (Vystupujúci pobavene reaguje na poslancov MOST - HÍD.) Oceňujem, oceňujem. Dobré ráno, dámy a páni. Dobré ráno, pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť s návrhom zákona o štátnom rozpočte.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, oznamujem vám, že do Národnej rady Slovenskej republiky predkladám rozpočet, ktorého hlavným prívlastkom je pojem ambiciózny. Táto ambícia je schovaná v jednom jedinom čísle - deficit verejných financií na rok 2013 predstavuje 2,94 % hrubého domáceho produktu. Znamená to, že sme ani o milimeter neupustili od cieľa a teda aj od ambície, ktorú sme si stanovili, keď sme nastupovali do vlády.
Faktom je, že ambície sú prirodzené. Sú prirodzené v súkromnom, pracovnom, aj v hospodárskom živote. Táto je však o to vzácnejšia, že sa tvorí v období, keď krajiny eurozóny, krajiny, na ktorých sme vzhľadom na otvorenosť našej ekonomiky tak bytostne závislí, všetky tieto krajiny padajú do recesie. Naozaj žijeme v kríze od konca roku 2008. Štyri roky života v kríze. Bohužiaľ, ani ten budúci rok sa nezdá, že by mal byť iný. Pri tejto smutnej skutočnosti sa ešte zastavím, ale pred tým si dovolím ešte jednu myšlienku. Verím, že tak ľavica, ako aj pravica sa zhodnú na tom, že toto číslo 2,9 % je správne. Len takýto prístup k správe verejných financií nám dáva možnosť zostať v klube, v klube s takými krajinami, ako sú napríklad Nemecko, Fínsko, alebo Francúzsko. Na čom sa však ťažko zhodneme, sú kroky, či opatrenia, ako sa k nemu dopracovať. My volíme cestu, aby sme čo najmenej brzdili hospodársky rast. A ak je to čo i len trochu možné, , neochudobňovali ešte viac nízkopríjmové skupiny. Toto je naša základná filozofia, ktorej účet bude vystavený po uplynutí roku 2013.
Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 sa síce z časového hľadiska začína 1. januára budúceho roku, ale v praxi ho nemožno odtrhnúť od minulosti a to hlavne od roku tohto, od roku 2012. Situácia v eurozóne, ale aj vo svete, vývoju rozpočtu určite nepomáhala. Ale čo je omnoho smutnejšie, že my, niektorí Slováci sme mu ešte ublížili, ešte viac. Zdevastovanie daňovej správy "odborníkmi" z SDKÚ, ktorého výsledky a dôsledky pretrvávajú až dodnes, sa možno zapíšu aj do učebníc hospodárskych dejín Slovenska ako obrovský trapas. A nielen to. Zabudli ste napríklad zakomponovať do rozpočtu výdavky na desiatky, stovky miliónov eur. Zabudli ste na päť tisíc učiteľov, ktorí dodnes čakajú na svoje očakávané a v rozpočte napísané priemerné platy. Na príjmovej stránke rozpočtu je ešte väčšia diera - jedno percento hrubého domáceho produktu.
Viete, pri akejkoľvek výmene vlád som presvedčený o tom, že existuje akási technokratická dôvera v základné dáta, základné údaje. Keď sme nastupovali v apríli, tak sme pracovali s východiskami rozpočtu na budúci rok, ktoré odhadovali potrebu konsolidácie, teda úsilia na zníženie deficitu pod 3 % v objeme 1,2 mld. eur. Dnes sú to 2,2 mld. eur. Takto sme sa na základe týchto čísel, ktoré sa, bohužiaľ, ukázali ako úplne nekorektné a nereálne, sme sa dostali z 1,2 na 2,2 mld. eur.
Áno, je pravdou, že aj my prichádzame tak trochu netradične s pozmeňovacím návrhom k štátnemu rozpočtu v čase, keď ešte rozpočet, ktorý sme pripravili, je len na začiatku schvaľovacieho procesu v pléne tejto Národnej rady. Ale prečo tomu tak je? Jednoducho preto, aby sme čo najviac zreálnili čísla štátneho rozpočtu ešte pred tým, než tento rozpočet vstúpi do platnosti. Je to fakt, ktorý nám nastavil vývoj zhmotnený v daňovej prognóze. To len potvrdzuje tú skutočnosť, že chceme hrať férovú hru so všetkými, s vami, ale hlavne s občanmi tohto štátu. V súčasnosti ponúkame verejnosti viac informácií, ako mal vlani sám minister financií.
Ak už hovorím o občanoch, rád by som v krátkosti odprezentoval aj filozofiu rozpočtu. S cieľom ochrániť výdavky podporujúce ekonomický rast je v rozpočte na rok 2013 zreteľná jedna základná priorita vlády a to je dopravná infraštruktúra. Okrem toho je viditeľná výrazná podpora aktívnej politiky zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Disponibilné zdroje rozpočtované na cestnú a železničnú infraštruktúru v rámci rezortu dopravy budú v roku 2013 v sume viac ako 2 mld. eur, čo je najvyššia absolútna suma od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zároveň to predstavuje medziročný nárast zdrojov o 8,1 %, to je zo 152 mil. eur.
Samozrejme medzi priority vlády patrí aj vzdelávanie. Celkové výdavky ministerstva školstva rastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 o 3,2 %, čo predstavuje nárast o 78 mil. eur, ak započítame aj pozmeňovací návrh, ktorý je pripravený a ktorým sa majú pokryť zvýšené platové nároky učiteľov a nepedagogických pracovníkov. Rastú výdavky na jedného žiaka v regionálnom školstve. Rovnako rastú výdavky na jedného študenta vysokej školy. Rast celkových výdavkov zatiaľ nezahŕňajú prostriedky, ktoré vyplývajú z rokovaní medzi vládou a školskými odborármi. Naozaj sa týmto budeme zaoberať v najbližších hodinách. Ale ak sa to podarí, ak sa podarí dohodnúť navýšenie platov, tak to predstavuje dodatočných vyše 68 mil. eur. Chcem podotknúť, že v rámci týchto, alokácii týchto dodatočných zdrojov v takomto prípade stúpne priemerný plat pedagogického zamestnanca v školstve na 934 eur a očakávaná skutočnosť v roku 2012 je 840 eur v tejto kategórii zamestnancov. Čiže ak sa to podarí, tak ten nárast bude o 11,2 %, medziročný nárast priemernej mzdy pedagogických pracovníkov v školstve. To je tá skutočná ponuka, ktorá je naozaj na stole.
Na podporu rozvoja bývania cez dotácie pôjde v budúcom roku o 6,9 % viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ako tomu bolo v schválenom rozpočte na tento rok. Tieto prostriedky sú nasmerované do výstavby a obnovy bytového fondu, výstavby náhradných nájomných bytov, ale aj na štátny príspevok k hypotekárnym úverom a štátnu prémiu k stavebnému sporeniu. Významnú úlohu v podpore rozvoja bývania má aj Štátny fond rozvoja bývania, ktorého celkové zdroje v roku 2013 dosiahnu v porovnaní so schváleným rozpočtom tohto roku až o 12,4 %, to je skoro o 20 mil. eur viac.
V rámci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa pre rok 2013 na politiku zamestnanosti rozpočtuje 265 mil. eur, čo predstavuje nárast oproti schválenému rozpočtu na tento rok o 83,5 %, o 121 mil. eur viac. Tieto prostriedky budú slúžiť na podporu politiky zamestnanosti, financovania nástrojov aktívnej politiky trhu práce a na príspevky na novovytvorené pracovné miesta. To sú všetko agendy, ktoré tak potrebujeme vzhľadom na situáciu, v ktorej sa náš trh práce nachádza vzhľadom na počet nezamestnaných a na hroziacu recesiu aj v budúcom roku. Vláda zároveň v pripravenej novele zákona o službách zamestnanosti sprehľadňuje systém poskytovania príspevkov aktívnej politiky trhu práce tým, že ruší vybrané opatrenia. Mení charakter poskytovania príspevkov na fakultatívny a sprísňuje podmienky ich poskytnutia, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády a zároveň môže to naozaj napomôcť presunu disponibilných zdrojov na tie nástroje politiky vlády v oblasti zamestnanosti, ktoré sa ukážu ako najefektívnejšie v danom období.
Objem verejných zdrojov do oblasti zdravotníctva dosiahne budúci rok výšku 4,1 mld. eur, čím dochádza k rastu použiteľných verejných zdrojov o 3,3 %, o 130 mil. eur oproti schválenému rozpočtu tohto roku. A všetky tieto prostriedky môžu byť naozaj využité na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.
Prioritou vlády Slovenskej republiky v nasledujúcom roku budú štrukturálne opatrenia na strane príjmov aj výdavkov. Na strane príjmov to bude najmä zvýšenie daňovej disciplíny, ktoré patrí medzi najdôležitejšie témy najbližšieho obdobia. Práve preto sme už zaviedli niektoré opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré majú zabrániť daňovým únikom a zneužívaniu daňového systému ako takého. Vláda Slovenskej republiky zavedie aj ďalšie opatrenia na zabránenie možnosti páchať daňové podvody a na účinné potrestanie týchto aktivít.
Kľúčovou témou na strane výdavkov bude ich efektívnosť. Priestor na ich plošné znižovanie je naozaj vyčerpaný. Dôležitým projektom v tomto smere je projekt ESO - komplexná reforma verejnej správy, od ktorej očakávame aj lepšie vynakladanie prostriedkov z verejných zdrojov. Cielene chceme zlepšiť všetky oblasti verejných výdavkov, ako zdravotníctvo, trh práce a ďalšie, tak, aby sme čo najviac prispeli k ekonomickému rastu, rastu zamestnanosti, ale aj kvality života obyvateľstva.
Situácia v Európe, dámy a páni, je naozaj vážna, keď sa budúci rok očakáva v krajinách eurozóny recesia a očakáva sa len pomalé zotavovanie z tejto recesie. Navyše zúri aj dlhová kríza. Slovensko ako malá otvorená ekonomika výrazne podlieha vplyvom vonkajšieho prostredia. To všetci veľmi dobre viete. OECD znížilo odhad rastu európskej ekonomiky pre budúci rok. V nasledujúcom roku OECD očakáva recesiu šiestich krajín eurozóny a výrazne znížila rast aj nemeckej ekonomiky, od ktorej sme kľúčovo závislí. OECD predpokladá v budúcom roku mierny pokles hrubého domáceho produktu, blízky stagnácii. Hovorí sa o zápornom raste mínus 0,1 % a nízky rast pre krajiny OECD ako celku, do ktorej patria naozaj aj krajiny mimo Európy, tam je to číslo 1,4 percenta. Recesia v eurozóne by mala pokračovať aj v závere tohto roka. Ekonomika nášho najväčšieho obchodného partnera by mala po poklese v štvrtom kvartáli tohto roku opäť začať rásť v priebehu roka budúceho a rast hrubého domáceho produktu Nemecka dosiahne v roku 2013 len 0,6 percenta. Najväčší prepad hrubého domáceho produktu čaká dlhovou krízou poznačené Grécko o 4,5 %, Španielsko, ktoré by malo poklesnúť podobne ako tento rok o 1,4 %, a pokles hrubého domáceho produktu očakávajú aj krajiny ako Portugalsko alebo Taliansko.
Naše makroekonomické predpoklady sú postavené na prognóze, ktoré bola prezentovaná na 28. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy 12. septembra tohto roku. Na základe tejto prognózy ministerstvo financií očakáva v budúcom roku rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,1 % HDP, a to vrátane vplyvu konsolidačných opatrení vo výške 0,5 % hrubého domáceho produktu. Tu len pripomeniem, že konsolidačný balík minulej vlády na rok 2011 pôsobil negatívne na rast vo výške okolo 1 % HDP.
Tvorba rozpočtu na budúci rok bola poznačená viacerými skutočnosťami, ako som už bol spomínal. Kolaps na finančnej správe spôsobený, vážené dámy a páni z opozície, vašimi nominantmi a vďaka tomu sme údaje, ktoré k príprave k rozpočtu sú za normálnych okolností známe v priebehu letných mesiacov, sme mali naozaj k dispozícii koncom jesene. Toto je fakt, ktorý je neodškriepiteľný a ktorý samozrejme poznačil prípravu rozpočtu na rok budúci. V rozpočte na tento rok, ktorý ste, dámy a páni z opozície, schválili, neboli uvedené výdavky za stovky miliónov eur, ktoré sme museli zaplatiť na jednej strane, a na strane príjmov sa do posledného dňa tohto roku potykáme s neuveriteľnými problémami. Tri daňové prognózy v tomto roku odhalili výpadky na príjmovej stránke rozpočtu vo výške takmer 700 mil. eur. To je jedno percento hrubého domáceho produktu. Jedno percento HDP. Tieto makroekonomicky významné diery nespôsobili naše tento týždeň schválené zmeny, ale vaša nečinnosť a neúprimnosť.
K spochybňovaniu našich plánov? Áno, budúcnosť je neistá a predpovede musíme my aj ostatní často revidovať. Väčšinou, bohužiaľ, k horšiemu. Prognózy daňových a odvodových príjmov boli prerokované na zasadnutí výboru pre daňové prognózy v pondelok tento týždeň. To sú najčerstvejšie čísla, ktorými disponujeme. Všetci členovia výboru, ktorý je zložený z členov mimo ministerstva financií, posúdili prognózu ako realistickú, opakujem, ako realistickú. V tejto súvislosti by som sa rád spýtal kolegov z opozície, či majú pre svoje odvážne tvrdenia, že po daňových zmenách vyberieme nakoniec menej, než by sme vybrali bez nich, podporu nejakého ekonometrického modelovania. Alebo aspoň kľúčových ekonómov, ktorí sa vyjadrujú k prognózam, ktorí sa v tom naozaj vyznajú. Alebo ide len o naivné a nepodložené, politicky motivované tvrdenia? V takejto situácii je preto dôležité, aby bol pripravený transparentne a férovo rozpočet, ktorý využíva najnovšie prognózy. Bolo by od nás nezodpovedné, ak by sme k zmene rozpočtu v týchto hodinách nepristúpili, ak máme naozaj údaje o tom, že príjmy v budúcom roku budú nižšie.
V porovnaní s prognózou zo septembra očakávame v roku 2012 daňové a odvodové príjmy verejnej správy nižšie o 231 mil. eur. Hlavným dôvodom je spomalenie plnenia daňových príjmov, nižšie efektívne daňové sadzby od posledného septembrového daňového výboru. Schválenie druhej časti konsolidačného balíka viac než vymedzuje zníženie efektívnych daňových sadzieb spôsobených vývojom v roku 2012, kvôli čomu očakávame v budúcom roku v porovnaní so septembrovou prognózou vyššie príjmy o 171 mil. eur vrátane naozaj aj prijatej legislatívy. V tomto roku máme aj po započítaní časti balíčka, ktorý sme museli urýchlene schvaľovať, k dispozícii až o 440 mil. eur menej. Menej, než obsahoval vami, kolegovia, vami schválený rozpočet na tento rok. Tohtoročný výpadok len na dani z pridanej hodnoty je 381 mil. eur, na dani z príjmov 226 mil. eur. Celkový výpadok sa na porovnateľnej báze šplhá naozaj k 700 mil. eur, k 1 % hrubého domáceho produktu.
Z titulu zníženia odhadu daňových a odvodových príjmov sme až teraz pri predkladaní rozpočtu nútení reagovať pozmeňovacím návrhom k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. A okrem toho, že do rozpočtu premietame nižší odhad príjmov, vytvárame priestor na zvýšenie platov zamestnancov v školstve a zároveň kvôli tomuto dôvodu pristúpime aj k zníženiu výdavkov niektorých kapitol. Ten pozmeňovací návrh bude bezprostredne po mojom vystúpení prednesený v pléne a bude hovoriť o tom, že tá pôvodne kalkulovaná rezerva vo výške 313 mil. eur bude znížená o 266 mil. eur z dôvodu tej uvedenej novej prognózy a ten zvyšok sa bude akumulovať ako zdroj pre navýšenie platov učiteľov vo výške 46,8 mil. eur. No ale na tých, na to navýšenie o 5 %, ktoré je momentálne na stole, potrebujeme vyše 68 mil. eur. Takže budeme ešte musieť znížiť výdavky niektorých kapitol, niektorých ministerstiev, a to v celkovom objeme 21,5 mil. eur. A skrátka prídu ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií a ministerstvo kultúry. To sú kapitoly rezortov, ktoré sa vyzbierajú na zvýšenie platov pedagógov a nepedagógov v školstve.
Plnenie rozpočtového cieľa v oblasti deficitu verejnej správy na rok 2013 až 2015 si pri realizácii konsolidácie verejných financií vyžiadalo aj prijatie konsenzu s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia samosprávnych krajov SK8. V memorande o spolupráci bola potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácii zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015. V oblasti výdavkov samosprávy kvantifikácia objemu potrebnej konsolidácie v budúcom roku vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu. Podobné princípy ako pri štátnom rozpočte. Mám na mysli hlavne úsporu osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na tento rok. Samozrejme, tieto podmienky sú modifikované na podmienky samosprávy, vo výdavkoch VÚC návrh rozpočtu verejnej správy rešpektuje ich spôsob premietnutia úspor v štruktúre výdavkov. To znamená, nie sú povinne viazaní alebo nie sú zaviazaní len na tieto dva zdroje. Mám na mysli výdavky bežné alebo osobné. A vo výdavku obcí sa uvedené zníženie premieta vo vzťahu k obciam s počtom obyvateľov nad 2000. Osobné výdavky a výdavky na tovary a služby u obcí s počtom obyvateľov do 2000 sú v návrhu rozpočtu premietnuté na úrovni roku 2012, to znamená, sa zmrazujú.
No ak za predpokladu, že bude prijatý pozmeňovací návrh, ten zásadný pozmeňovací návrh, ktorý premieta negatívne dopady poslednej prognózy príjmov, tak celkové výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v roku 2013 v objeme vyše 17, alebo skoro presne 17 mld. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur. To znamená, pokles o 1,7 percenta. Ak od celkových týchto výdavkov ale odpočítame nasledovné tituly, to je rezerva na otvorenie druhého piliera v objeme 229 mil. eur - viete veľmi dobre, tak isto neistá rezerva, bude veľmi záležať na tom, ako sa rozhodnú ľudia v januári budúceho roku a na túto rezervu nie sú zatiaľ viazané žiadne konkrétne výdavky - ak z týchto celkových výdavkov odrátam výdavky z titulu metodické zmeny spôsobu výberu príspevkov od prevádzkovateľov jadrových energetických zariadení, ja mám na mysli poslednú novelu zákona o Národnom jadrovom fonde, tam je to vlastne neutrálnych 58 mil. eur, ak ešte od týchto celkových výdavkoch, 17 mld. mám na mysli, odrátam medziročný rast výdavkov z rozpočtu Európskej únie v objeme 480 mil. eur, tak potom, potom naozaj klesajú celkové výdavky štátneho rozpočtu medziročne o 6,2 %, čo predstavuje viac ako jednu miliardu eur.
Hovorím o tom preto, pretože kritika vo vzťahu k rastu výdavkov štátneho rozpočtu je absolútne neopodstatnená, neodôvodnená a ne-kom-pe-ten-tná. Nekompetentná naozaj, pretože o týchto číslach hovoríme.
Medziročným porovnaním návrhu rozpočtu verejnej správy za oblasť zamestnanosti dochádza v roku 2013 k nárastu zamestnanosti vo verejnom sektore o 4 945 osôb oproti rozpočtu na tento rok. Ale zamestnanosť v klasických štátnych rozpočtových organizáciách v návrhu rozpočtu na budúci rok oproti minulému roku klesá, podotýkam, v rozpočtových organizáciách napojených priamo na štát, počet tabuľkových miest klesá.
Medziročný nárast zamestnanosti v rozpočte verejnej správy je spôsobený nárastom počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb a zamestnancov územnej samosprávy o 3 807 osôb. Dôvodom týchto nárastov je najmä zreálnenie počtu zamestnancov verejných vysokých škôl, ako aj zreálnenie počtu zamestnancov regionálneho školstva oproti tomuto roku, keď, a to je taká, taký nechutný príbeh, keď boli počty pedagogických zamestnancov v návrhu, ale aj v skutočnom štátnom rozpočte na tento rok umelo znížené o 5 000 hláv. To je náš osobný príbeh, ale je to čierne na bielom, medzi rokmi 2011 a 2012 niekto, niekto zabudol, niekto naschvál vyškrtol, vykopol, môžete si povedať, použiť slovo, aké chcete, 5000 pedagógov. V porovnaní zamestnanosti vo verejnom sektore v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2013 k rozpočtu 2005, v ktorom sa prvýkrát, v tom roku 2005, sa prvý raz komplexne rozpočtovala a hodnotila zamestnanosť celého verejného sektoru, vychádza z tohto porovnania roku 2013 a 2005, že rozpočtovaná zamestnanosť sa za toto obdobie znížila z 380 000 osôb na 344 000 osôb, čiže je to menej o skoro 31 000 osôb.
Keď uvádzam návrh štátneho rozpočtu, musím samozrejme spomenúť aj reakcie Európskej komisie alebo medzinárodných inštitúcií, ktoré majú právo sa vyjadrovať samozrejme k našej hospodárskej politike, k našim výsledkom, a sú veľmi pozorne sledované, samozrejme, a hlavne medzinárodnými finančnými trhmi, ktoré vedia znepríjemniť život každej krajiny. Misia Medzinárodného menového fondu, ktorá sa uskutočnila v máji tohto roku, a bola týmto predstaviteľom tejto misie, boli im predstavené kroky vlády, potvrdila správnosť nastavenia hospodárskej politiky slovenskej vlády. Správa OECD zverejnená naozaj dnes 6. decembra, potvrdzuje, že Slovensko bude aj v nasledujúcom období jednou z najvýkonnejších ekonomík zoskupenia. Odporúčania OECD vítame ako inšpiráciu na posilnenie domácich zdrojov rastu. Obe inštitúcie vyzdvihli naše konsolidačné plány, spôsob znižovania deficitu vnímajú ako realistický, ako aj zámery v ďalších oblastiach, ako je zásadná reforma štátnej správy, zmeny v školstve, na trhu práce a inde.
Návrh rozpočtu bol po prvýkrát hodnotený aj Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Radou, ktorú sme si ústavným zákonom sami v závere minulého obdobia schválili, navrhli a schválili. Táto rada hodnotí veľmi pozitívne, že v návrhu rozpočtu je jednoznačná deklarácia kľúčového cieľa pre rok 2013, to znamená, zníženie deficitu verejných financií pod 3 percentá. A tvrdí, že kľúčové a podstatné aj pre budúce generácie je, že vládny návrh rozpočtu verejných financií na toto budúce obdobie smeruje k zlepšeniu dlhodobej pozície verejných financií. To znamená, na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Okrem toho hodnotí aj lepšiu transparentnosť a väčšiu informovanosť rozpočtu, ktorý máte na stole. Podľa v novembri zverejnenej správy Európskej komisie o makroekonomických nerovnováhach je Slovensko jednou z deviatich krajín Európskej únie, v ktorých Európska komisia nevidí riziko neudržateľného makroekonomického vývoja. Tak isto veľmi dobrá správa, analýza vychádza z hodnotenia 11-ch indikátorov, verejný, súkromný dlh, cez platobnú bilanciu, export, konkurencieschopnosť, zadlženie, zahraničné investície a podobne. Naozaj nie sme vnímaní ako problémová krajina.
Šéfka misie Medzinárodného menového fondu Daria Zakharová povedala, že "opatrenia, ktoré plánuje nová vláda, považujeme za dostatočné na splnenie plánu zníženia deficitu verejných financií pod 3 percentá v budúcom roku". To je citát. Nemecký minister hospodárstva a technológií, šéf nemeckých liberálov, Philipp Rösler povedal: "Slovensko môže ísť príkladom ostatným krajinám eurozóny." Tak zhodnotil snahu Slovenskej republiky konsolidovať verejné financie.
Slovensko dokázalo v roku 2012 financovať dlh bez akýkoľvek problémov pri vysokom dopyte v aukciách a bezprecedentne najnižších sadzbách v histórii. Situácia na finančnom trhu znamenala pokles výnosov desaťročných štátnych dlhopisov, na sekundárnom, na historicky najnižšiu úroveň pod 2,5 percenta. Tento stav využila naša agentúra pre riadenie dlhu na výrazné predzásobenie, ktoré pokrýva potreby štátu na podstatnú časť budúceho roka. Okrem výrazného dopytu v aukciách sa podarilo dosiahnuť aj historicky najnižšie úrokové sadzby. Za zmienku stojí napríklad emisia 12-ročného, to je výnimočne dlhý štátny dlhopis, s výnosom 3,42 percenta per anno.
Dámy a páni, ja by som v závere chcel zdôrazniť jednu vec. Rozpočet na rok 2013 má svoje riziká. To kľúčové riziko spočíva vo vývoji externého prostredia. Naozaj práca s týmto s rozpočtom, ak ho schválime v Národnej rade, nebude taká, ako sa to obvykle deje s rozpočtami v dobrých časoch. To znamená, nevrátime sa k nemu niekedy na jar a v polroku a nebudeme ho vyhodnocovať takto o rok. Rozpočet na budúci rok si bude vyžadovať riadenie verejných financií a realizáciu štátneho rozpočtu na týždennej až mesačnej, maximálne mesačnej báze. Aj z hľadiska vnímania výberu príjmov a tým pádom aj možného púšťania a financovania výdavkov. Čiže je úplne jasné, že vzhľadom na to, čo sa na našu krajinu a na Európu valí, budeme musieť vo veľmi krátkych časových intervaloch vyhodnocovať reálnosť tohto rozpočtu, hlavne zo stránky príjmovej. A keďže podstatnou časťou konsolidácie je naozaj aj úsilie, ktoré bude vykonané na strane samosprávy, je to otázka. A je to ťažký partner na dohodu. Máme dohodu, máme ju podpísanú, som presvedčený, že sa myslí smrteľne vážne. A musím opäť a opäť podčiarknuť, že bez pomoci, bez podanej ruky samosprávy by sme neboli schopní postaviť v tomto období takto ambiciózny rozpočet.
Na druhej strane budeme musieť naozaj monitorovať ten vývoj hneď v prvých mesiacoch budúceho roku z hľadiska prijímania rozpočtov v jednotlivých obciach a mestách, z hľadiska vývojov príjmov a výdavkov vo vyšších územných celkoch. Bude to náročné, bude to, bude to aj vzrušujúce.
Ja musím povedať, že bude to ťažký rok, rok 2013, ale s dávkou odvahy, s dávkou šťastia, pri zdravom rozume a s istým nadhľadom ho prežijeme v zdraví a bez ujmy.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
9:27
Pri analýze makroekonomických predpokladov východiskového fiškálneho rámca a samotného návrhu štátneho rozpočtu sme dospeli aj k viacerým rizikám. Tak ako po minulé roky, najvýznamnejšie riziko pri vývoji reálnej ekonomiky Slovenska v roku 2013 vidíme v možnom poklese rastu exportných trhov Slovenska a v prehĺbení recesie Európskej únie v dôsledku dlhovej krízy. V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme vytvorenie, aj keď zníženej, rezervy na možný zhoršený vývoj ekonomiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa, pretože podľa prognóz Európskej komisie a OECD sa v roku 2013 očakáva zhoršenie vývoja vonkajšieho prostredia.
S cieleným znížením podielu schodku verejnej rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte na úroveň 2,9 % v roku 2013 sú však spojené aj ďalšie riziká. V prvom rade ide o riziko v odhade daňových príjmov, ktoré podľa nášho názoru vyplýva z kľúčovej otázky: Aká bude reakcia ekonomických subjektov na úsilie vlády Slovenskej republiky pokračovať udržateľným a kumulatívnym spôsobom v konsolidácii verejných financií, pre ktorú sú charakteristické rozsiahle a vzájomne prepojené legislatívne zmeny? V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme tiež aktualizáciu odhadu daňových a odvodových príjmov, v ktorom je premietnuté zhoršenie vývoja najmä preddavkov na daň z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty v druhom polroku 2012.
Pre vyjadrenia tohoto názoru máme v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi dostatok údajov a informácií, pretože Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa stal aj pozorovateľom vo Výbore pre daňové prognózy, ktorý je v zmysle zákona č. 493 poradným orgánom ministra financií. Očakávame, že sledovanie vývoja daňových a odvodových prímov a aktualizácie ich odhadov bude aj naďalej jednou z priorít Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to aj z dôvodu predpokladaného zhoršenia vonkajšieho prostredia. Vysvetlením tohoto očakávania je súčasné zhoršovanie vývoja plnenia daňových príjmov, čo sa stáva tiež jednou z priorít našej kontrolnej činnosti. Nepôjde len o zjednotenie výberu daní, ciel a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS s cieľom zvýšenia úspešnosti výberu daní a ich vymožiteľnosti, ale aj odhaľovanie rezerv a posilňovanie mechanizmov na zamedzenie obchádzania daňovej povinnosti, tzv. daňových únikov. Aj z tohoto dôvodu pozitívne hodnotíme a vyjadrujeme podporu prijatiu Akčného plánu boja proti daňovým únikom z 1. októbra 2012, k plneniu ktorého chceme prispieť nielen svojou kontrolnou činnosťou, ale aj skúsenosťami z pôsobenia v medzinárodných zoskupeniach najvyšších kontrolných inštitúcií.
Ďalšie riziká naplnenia hlavného fiškálneho cieľa v roku 2013 vidíme na strane verejných výdavkov, a to z dôvodu zložitej situácie nielen v školstve, zdravotníctve, v dôchodkovom a sociálnom zabezpečení, ale aj v ďalších sektoroch a subsektoroch verejnej správy. V tejto súvislosti vítame snahu vlády Slovenskej republiky hodnotiť viaceré politiky a ich mechanizmy s cieľom postupného znižovania rozpočtových tlakov a vytvárania fiškálneho priestoru pre financovanie projektov s významnejším hospodárskych a sociálnym vplyvom. Očakávame, že vláde Slovenskej republiky v súčinnosti so zástupcami hospodárskych, sociálnych a regionálnych partnerov sa bude dariť znižovať rastúce rozpočtové tlaky a vytvárať fiškálny priestor pre reformné opatrenia s hospodárskym a sociálnym vplyvom.
V tejto oblasti si uvedomujeme aj našu zodpovednosť a v strategickom zameraní nášho úradu plánujeme na základe výsledkov kontrolnej činnosti vydávať konkrétne správy o verejných politikách, ktoré by mali prispieť k prevencii a rozhodnutiam pre zodpovedné riadenie verejných financií.
Tradičným fiškálnym rizikom je aj indikatívny návrh rozpočtu územnej samosprávy, ktorý zostavuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Jeho plnenie v roku 2013 má pozitívne ovplyvniť spoločné memorandum o spolupráci vlády Slovenskej republiky, Združenia samosprávnych krajov a Združenia miest a obcí Slovenska, ale nemôžeme nevidieť, že plnenie jeho záväzkov nie je záväzné. To však neznamená, že plošné zníženie osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % v roku 2013 nie je v podmienkach územnej samosprávy nesplniteľné. Rozpočtových a fiškálnych rizík je, ako každý rok, samozrejme viac. Ich riešenie si vyžiada operatívnosť zo strany vlády Slovenskej republiky a tak ako doteraz aj jej spoluprácu a súčinnosť s hospodárskymi, sociálnymi a regionálnymi partnermi. A k tejto spolupráci sa, samozrejme, hlásime aj my. Len tak sa dá v podmienkach procedúry nadmerného deficitu dosiahnuť zníženie rozpočtovaného deficitu na úroveň 2,9 % z hrubého domáceho produktu a vyhnúť sa hroziacim sankciám zo strany Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa dlhodobo usiluje o posilnenie svojho postavenia v oblasti transparentnosti a zodpovednosti fiškálnej politiky. Významnými prínosmi posledných týždňov v tejto oblasti je podpísanie memoranda o spolupráci medzi Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tiež pozícia pozorovateľa vo Výbore pre daňové prognózy a príprava rovnakej pozície aj vo Výbore pre makroekonomické prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Tieto kroky vzbudzujú zaslúžený obdiv v medzinárodných zoskupeniach najvyšších kontrolných inštitúcií, kde sme získali aj predsedníctvo jedného výboru svetovej organizácie INTOSAI. Sú základom nielen pre prístup k relevantným údajom a informáciám, ale predovšetkým pre skvalitnenie kontrolnej činnosti úradu, ktorá tak môže výraznejšie prispievať k posilňovaniu zodpovednej, bezúhonnej a transparentnej fiškálnej politiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona o štátnom rozpočtu na rok 2013 je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a záväzkami, ktorými sú Slovenská republika a jej vláda viazané. Nemáme k nemu zásadné pripomienky, a preto odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, páni podpredsedovia vlády, páni ministri, dobrý deň aj ja. Stanovisko k Návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2013 je vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám ho v súlade s § 87 ods. 1 písm. e) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V tomto stanovisku sme overili Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v kontexte Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, za správnosť zostavenia ktorých zodpovedá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Týmto overovaním sme získali primeranú istotu na vyjadrenie tohto stanoviska s cieľom prispieť k rozumnému a zodpovednému riadeniu fiškálnej politiky v záujme dosiahnutia jej stability a udržateľnej perspektívy v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Pri analýze makroekonomických predpokladov východiskového fiškálneho rámca a samotného návrhu štátneho rozpočtu sme dospeli aj k viacerým rizikám. Tak ako po minulé roky, najvýznamnejšie riziko pri vývoji reálnej ekonomiky Slovenska v roku 2013 vidíme v možnom poklese rastu exportných trhov Slovenska a v prehĺbení recesie Európskej únie v dôsledku dlhovej krízy. V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme vytvorenie, aj keď zníženej, rezervy na možný zhoršený vývoj ekonomiky v kapitole Všeobecná pokladničná správa, pretože podľa prognóz Európskej komisie a OECD sa v roku 2013 očakáva zhoršenie vývoja vonkajšieho prostredia.
S cieleným znížením podielu schodku verejnej rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte na úroveň 2,9 % v roku 2013 sú však spojené aj ďalšie riziká. V prvom rade ide o riziko v odhade daňových príjmov, ktoré podľa nášho názoru vyplýva z kľúčovej otázky: Aká bude reakcia ekonomických subjektov na úsilie vlády Slovenskej republiky pokračovať udržateľným a kumulatívnym spôsobom v konsolidácii verejných financií, pre ktorú sú charakteristické rozsiahle a vzájomne prepojené legislatívne zmeny? V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme tiež aktualizáciu odhadu daňových a odvodových príjmov, v ktorom je premietnuté zhoršenie vývoja najmä preddavkov na daň z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty v druhom polroku 2012.
Pre vyjadrenia tohoto názoru máme v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi dostatok údajov a informácií, pretože Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa stal aj pozorovateľom vo Výbore pre daňové prognózy, ktorý je v zmysle zákona č. 493 poradným orgánom ministra financií. Očakávame, že sledovanie vývoja daňových a odvodových prímov a aktualizácie ich odhadov bude aj naďalej jednou z priorít Ministerstva financií Slovenskej republiky, a to aj z dôvodu predpokladaného zhoršenia vonkajšieho prostredia. Vysvetlením tohoto očakávania je súčasné zhoršovanie vývoja plnenia daňových príjmov, čo sa stáva tiež jednou z priorít našej kontrolnej činnosti. Nepôjde len o zjednotenie výberu daní, ciel a poistných odvodov prostredníctvom programu UNITAS s cieľom zvýšenia úspešnosti výberu daní a ich vymožiteľnosti, ale aj odhaľovanie rezerv a posilňovanie mechanizmov na zamedzenie obchádzania daňovej povinnosti, tzv. daňových únikov. Aj z tohoto dôvodu pozitívne hodnotíme a vyjadrujeme podporu prijatiu Akčného plánu boja proti daňovým únikom z 1. októbra 2012, k plneniu ktorého chceme prispieť nielen svojou kontrolnou činnosťou, ale aj skúsenosťami z pôsobenia v medzinárodných zoskupeniach najvyšších kontrolných inštitúcií.
Ďalšie riziká naplnenia hlavného fiškálneho cieľa v roku 2013 vidíme na strane verejných výdavkov, a to z dôvodu zložitej situácie nielen v školstve, zdravotníctve, v dôchodkovom a sociálnom zabezpečení, ale aj v ďalších sektoroch a subsektoroch verejnej správy. V tejto súvislosti vítame snahu vlády Slovenskej republiky hodnotiť viaceré politiky a ich mechanizmy s cieľom postupného znižovania rozpočtových tlakov a vytvárania fiškálneho priestoru pre financovanie projektov s významnejším hospodárskych a sociálnym vplyvom. Očakávame, že vláde Slovenskej republiky v súčinnosti so zástupcami hospodárskych, sociálnych a regionálnych partnerov sa bude dariť znižovať rastúce rozpočtové tlaky a vytvárať fiškálny priestor pre reformné opatrenia s hospodárskym a sociálnym vplyvom.
V tejto oblasti si uvedomujeme aj našu zodpovednosť a v strategickom zameraní nášho úradu plánujeme na základe výsledkov kontrolnej činnosti vydávať konkrétne správy o verejných politikách, ktoré by mali prispieť k prevencii a rozhodnutiam pre zodpovedné riadenie verejných financií.
Tradičným fiškálnym rizikom je aj indikatívny návrh rozpočtu územnej samosprávy, ktorý zostavuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Jeho plnenie v roku 2013 má pozitívne ovplyvniť spoločné memorandum o spolupráci vlády Slovenskej republiky, Združenia samosprávnych krajov a Združenia miest a obcí Slovenska, ale nemôžeme nevidieť, že plnenie jeho záväzkov nie je záväzné. To však neznamená, že plošné zníženie osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % v roku 2013 nie je v podmienkach územnej samosprávy nesplniteľné. Rozpočtových a fiškálnych rizík je, ako každý rok, samozrejme viac. Ich riešenie si vyžiada operatívnosť zo strany vlády Slovenskej republiky a tak ako doteraz aj jej spoluprácu a súčinnosť s hospodárskymi, sociálnymi a regionálnymi partnermi. A k tejto spolupráci sa, samozrejme, hlásime aj my. Len tak sa dá v podmienkach procedúry nadmerného deficitu dosiahnuť zníženie rozpočtovaného deficitu na úroveň 2,9 % z hrubého domáceho produktu a vyhnúť sa hroziacim sankciám zo strany Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa dlhodobo usiluje o posilnenie svojho postavenia v oblasti transparentnosti a zodpovednosti fiškálnej politiky. Významnými prínosmi posledných týždňov v tejto oblasti je podpísanie memoranda o spolupráci medzi Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, tiež pozícia pozorovateľa vo Výbore pre daňové prognózy a príprava rovnakej pozície aj vo Výbore pre makroekonomické prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Tieto kroky vzbudzujú zaslúžený obdiv v medzinárodných zoskupeniach najvyšších kontrolných inštitúcií, kde sme získali aj predsedníctvo jedného výboru svetovej organizácie INTOSAI. Sú základom nielen pre prístup k relevantným údajom a informáciám, ale predovšetkým pre skvalitnenie kontrolnej činnosti úradu, ktorá tak môže výraznejšie prispievať k posilňovaniu zodpovednej, bezúhonnej a transparentnej fiškálnej politiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona o štátnom rozpočtu na rok 2013 je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a záväzkami, ktorými sú Slovenská republika a jej vláda viazané. Nemáme k nemu zásadné pripomienky, a preto odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
9:57
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:57
Daniel DuchoňVýbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu...
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 243 zo dňa 12. októbra 2012 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom Národnej rady, okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorému výbory podajú správy o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Všetky výbory Národnej rady, ktoré boli uznášaniaschopné a ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte pridelený, ich prerokovali v stanovenom termíne.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 Národná rada prerokúva ako informáciu a berie ho na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013.
K výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 odporučili Národnej rade schváliť príslušné výbory nasledovne:
A. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre európske záležitosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre sociálne veci s tým, že príjmy sa rozpočtujú sumou 14 176 483 302 eur, výdavky sa rozpočtujú sumou 17 235 214 564 eur, schodok štátneho rozpočtu sa určuje sumou 3 058 731 262 eur.
B. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami nedali žiadne výbory a teda neboli žiadne pripomienky.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov príslušného výboru v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
D. Platné uznesenie nebolo prijaté, čiže výbor nehlasoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný v nasledujúcich výboroch: výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť.
2) K návrhu rozpočtov kapitol.
Návrhy rozpočtov jednotlivých rozpočtových kapitol boli prerokované výbormi nasledovne:
A. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v rozpočtových kapitolách gestorskými výbormi schválené kapitoly - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, zahraničný výbor, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti SIS a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
B. Schválené kapitoly s pripomienkami, zmenami alebo odporučeniami neboli v žiadnom výbore.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov príslušného výboru k rozpočtovým kapitolám. Neprijal ho žiadny výbor.
D. Platné uznesenie nebolo prijaté, výbor nehlasoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný v nasledujúcich výboroch: výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol, a to: 1) návrh na zvýšenie výdavkov kapitoly, 2 ) návrh na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol, 3) návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol, neprijal žiadny výbor.
Nasledovné výbory - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a média, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre európske záležitosti, výbor pre sociálne veci -odporúčajú, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2013. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať nasledovne: o bode spoločnej správy z časti IV hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 120 z 23. novembra 2012.
Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Milana Mojša, Vladislava Petráša a Jaroslava Demiana za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2013.
Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu s tým, že sa ako prvý hlásim do rozpravy. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
6.12.2012 o 9:57 hod.
Ing.
Daniel Duchoň
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 (tlač 176).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 243 zo dňa 12. októbra 2012 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom Národnej rady, okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorému výbory podajú správy o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Všetky výbory Národnej rady, ktoré boli uznášaniaschopné a ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte pridelený, ich prerokovali v stanovenom termíne.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 Národná rada prerokúva ako informáciu a berie ho na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013.
K výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 odporučili Národnej rade schváliť príslušné výbory nasledovne:
A. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre európske záležitosti, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre sociálne veci s tým, že príjmy sa rozpočtujú sumou 14 176 483 302 eur, výdavky sa rozpočtujú sumou 17 235 214 564 eur, schodok štátneho rozpočtu sa určuje sumou 3 058 731 262 eur.
B. Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami nedali žiadne výbory a teda neboli žiadne pripomienky.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov príslušného výboru v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
D. Platné uznesenie nebolo prijaté, čiže výbor nehlasoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný v nasledujúcich výboroch: výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť.
2) K návrhu rozpočtov kapitol.
Návrhy rozpočtov jednotlivých rozpočtových kapitol boli prerokované výbormi nasledovne:
A. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v rozpočtových kapitolách gestorskými výbormi schválené kapitoly - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, zahraničný výbor, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti SIS a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
B. Schválené kapitoly s pripomienkami, zmenami alebo odporučeniami neboli v žiadnom výbore.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov príslušného výboru k rozpočtovým kapitolám. Neprijal ho žiadny výbor.
D. Platné uznesenie nebolo prijaté, výbor nehlasoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný v nasledujúcich výboroch: výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol, a to: 1) návrh na zvýšenie výdavkov kapitoly, 2 ) návrh na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol, 3) návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol, neprijal žiadny výbor.
Nasledovné výbory - výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a média, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre európske záležitosti, výbor pre sociálne veci -odporúčajú, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2013. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať nasledovne: o bode spoločnej správy z časti IV hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady Slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 120 z 23. novembra 2012.
Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Milana Mojša, Vladislava Petráša a Jaroslava Demiana za spoločných spravodajcov výboru. Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2013.
Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu s tým, že sa ako prvý hlásim do rozpravy. Ďakujem.
Autorizovaný
9:57
Pani podpredsedníčka, áno, rešpektujem tú dohodnutú zásadu. Ja som sa najprv prihlásil do riadnej rozpravy, ale dnes som sa prihlásil za klub, takže platí to prihlásenie za klub.
Autorizovaný
9:57
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 je vypracovaný v intenciách...
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 je vypracovaný v intenciách programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom jednou z kľúčových úloh vlády Slovenskej republiky je konsolidovať verejné financie tak, aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod 3 % HDP, pričom vláda sa vo svojich konsolidačných opatreniach zamerala na také opatrenia, ktoré nebudú mať výrazný vplyv na spomalenie ekonomiky a zároveň sa podstatnou mierou nedotknú najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Tento cieľ sa ale napĺňa v čase recesie a neistoty na globálnych trhoch. Vieme, že prognóza Európskej komisie, ako aj závery Medzinárodného menového fondu konštatujú zhoršujúce sa ekonomické prostredie v eurozóne v budúcom roku. Čo sa týka samotnej eurozóny, na budúci rok sa odhaduje prepad 0,4 percenta. Príčiny sú, už viackrát aj boli konštatované, predovšetkým v strate konkurencieschopnosti, dlhodobo deficitnom hospodárení jednotlivých krajín, prasknutých realitných bublín, ale aj daňových únikov, korupcie a podobne. Dôsledky pre eurozónu sú výnimočné nepriaznivé. Dochádza k nárastu nezamestnanosti, prepúšťanie ohlasujú najväčšie firmy v sektore služieb, stavebníctva, informačných technológii, ktoré sa podieľajú na výkone celého odvetvia a tým aj ekonomiky eurozóny. Tieto skutočnosti majú zásadný vplyv na hospodárenie a ekonomiku Slovenska. Najmä v pomeroch malej proexportne orientovanej ekonomiky dochádza k nárastu nezamestnanosti, firmy konštatujú prepad tržieb a pristupujú k redukcii zamestnancov a iným úsporným opatreniam. Znovu chcem zdôrazniť pokračujúci trend tohto negatívneho javu bez ohľadu na nami prijímané opatrenia v daňovej a sociálnej politike.
Aj napriek týmto konštatovaniam je pre slovenskú ekonomiku prognózovaný rast v roku 2013 na úrovni 2,1 %, čo je po Estónsku najrýchlejšie rastúca ekonomika v eurozóne. Ale keďže je tento rast tvorený predovšetkým exportom automobilového priemyslu, v skutočnosti dochádza k spomaleniu domácej spotreby a redukovaniu investícií a podobne. To má vplyv na prepad reálnej ekonomiky a s tým súvisiaci výpadok daňových a odvodových príjmov v kumulatívnom vyjadrení 700 mil. eur v tomto roku. Ak k tomu pripočítame skutočnosť, že v septembri tohto roku sme sa dozvedeli, aký bol výber daní z príjmov právnických osôb za minulý rok z dôvodu nefunkčnej daňovej správy, bolo nevyhnutné vykonať korektúry v predloženom návrhu štátneho rozpočtu tak, aby čo najviac zdôrazňoval realitu, v akej sa nachádza slovenská ekonomika.
Samotný rozpočet na rok 2013 vychádza z momentálnych možností, ktoré Slovenská republika má. Je to rozpočet, ktorý garantuje Slovenskej republike miesto v jadre Európy, a to najmä preto, lebo sme sa jasne zaviazali, že v roku 2013 bude deficit nižší ako 3 % HDP. Na nasledujúce roky sú stanovené deficity na úrovni 2,4 % HDP v roku 2014 a 1,9 % HDP v roku 2015. Takto stanovená výška deficitu má pozitívny vplyv na dlhopisové trhy, na ktorých sa v súčasnosti financujeme za veľmi priaznivých podmienok, na rozdiel od situácie spred roka, kedy sa Slovenská republiky vplyvom politickej nestability nebola schopná financovať vôbec.
Základnými predpokladmi pre stanovené deficity je prijatie konsolidačných opatrení zo strany vlády a dosiahnutia konsenzu s predstaviteľmi ZMOS-u a Združenia samosprávnych krajov SK8 ohľadne spoločného memoranda o spolupráci, v ktorom bola potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácii zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na rok 2013 až 2015.
V oblasti výdavkov kvantifikácia objemov potrebnej konsolidácie v roku 2013 vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu, t. j. úspor osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na rok 2012 modifikovaných na podmienky samosprávy.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2013 po zapracovaní zmien v pozmeňujúcom návrhu sa rozpočtujú v objeme 17 001 500 000 eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur, t. j. o 1,7 percenta. Celkové príjmy sa rozpočtujú vo výške 13 916 196 302 eur, deficit je plánovaný vo výške mínus 3 085 308 530 eur. V návrhu rozpočtu dochádza v porovnaní so schváleným počtom zamestnancov na rok 2012 k poklesu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu o 223 osôb. Na tomto poklese sa podieľalo zníženie počtu zamestnancov v kapitolách ministerstva obrany, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstva vnútra, Národného bezpečnostného úradu, Správy štátnych hmotných štátnych rezerv, Štatistického úradu. K poklesu dochádza napriek skutočnosti, že v rozpočte je zabezpečené zvýšenie počtu zamestnancov v kapitole ministerstva spravodlivosti. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 dochádza k zreálneniu počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb, ako aj k zreálneniu počtu zamestnancov regionálneho školstva.
Pokiaľ hovoríme o výdavkových kapitolách jednotlivých ministerstiev, spomeniem tie, ktoré sú z pohľadu priorít budúceho rozpočtu najdôležitejšie. Na ministerstve školstva rastú výdavky oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 1,24 %, na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dochádza k medziročnému nárastu zdrojov o 8,1 percenta. Na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pre rok 2013 dochádza k nárastu zdrojov zo štátneho rozpočtu o 57,2 mil. eur v dôsledku vyšších rozpočtových výdavkov na dávky a príspevky sociálnej inklúzie.
Na záver mi ešte raz dovoľte konštatovať, že návrh štátneho rozpočtu pre rok 2013 vychádza v skutočnosti z reálneho stavu, v akom sa dnes Slovenská republika nachádza, a zohľadňuje aj aktuálne závery výboru pre daňové prognózy.
A teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Jaroslava Demiana a Milana Mojša k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Je to tlač 176. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V § 1 ods. 1 sa suma „14 176 483 302 eur“ nahrádza sumou „13 916 196 302 eur“ a suma „17 235 214 564 eur“ sa nahrádza sumou „17 001 504 832 eur“. V § 1 ods. 2 sa suma „3 058 731 262 eur“ nahrádza sumou „3 085 308 530 eur“.
Odôvodnenie: Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zmien v daňových príjmoch a úprav limitu výdavkov kapitol štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe nových údajov o hotovostnom plnení daňových príjmov, nových informácií z daňových priznaní a indikácií o ochladzovaní zahraničného prostredia pristúpilo k revízii prognózy daňových príjmov verejnej správy na roky 2012 až 2015. Hlavnými faktormi pre zníženie odhadu daňových príjmov štátneho rozpočtu sú daň z pridanej hodnoty a daň z príjmov právnických osôb. Vývoj týchto daní v roku 2012 nie je v súlade s makroekonomickým vývojom. Počas roka ich plnenie zaostáva za očakávaniami Ministerstva financií Slovenskej republiky. Aktuálny odhad daňových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2013 je v porovnaní s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 nižší o 260 287 tis. eur. Daňové príjmy obcí sú nižšie o 1 720 tis. eur a vyšších územných celkov o 551 tis. eur.
2. Paragraf 5 znie:
„§ 5
(1) Platové tarify odkaz 6) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, odkaz 7) na rok 2013 nedohodne inak.
(2) Stupnica platových taríf odkaz 8) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa odkaz 9) na rok 2013 nedohodne inak.
(3) Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby odkaz 10) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013.
(4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a colníkov odkaz 11) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.
(5) Hodnostné platy profesionálnych vojakov odkaz 12) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.
(6) Ak sa podľa ods. 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2013 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia a rovnaký termín účinnosti sa v roku 2013 uplatní pri zvýšení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, funkčných platov policajtov a colníkov a hodnostných platov profesionálnych vojakov. Odkaz 13)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 13 znejú:
„6) § 113 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
8) § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z..
9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
10) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11) § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12) § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Doterajšie odkazy 10 a 11 sa prečíslujú.
Odôvodnenie: V snahe predísť novelizovaniu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v prípade, že sa Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre štátnych zamestnancov uzavrie po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a boli by v nej dohodnuté iné podmienky (percento valorizácie a termín účinnosti), ako sú ustanovené týmto zákonom, navrhuje sa doplniť text ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 predmetného zákona. Súčasne sa upravuje a dopĺňa ustanovenie týkajúce sa možnosti zvýšenia platov v roku 2013 aj u ostatných štátnych zamestnancov – policajtov, colníkov, profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby v prípade dohody o zvýšení platových taríf v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre štátnych zamestnancov v roku 2013.
Bod 3. Príloha č. 1 Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013 znie:
Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013 (v eurách)
Ukazovateľ Príjmy spolu 13 916 196 302
A Daňové príjmy 8 912 036 000
A.1 Dane z príjmov a kapitálového majetku 2 365 499 000
v tom: daň z príjmov fyzickej osoby 237 612 000, v tom: zo závislej činnosti 226 014 000, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu 11 598 000, daň z príjmov právnickej osoby 1 943 302 000, daň z príjmov vyberaná zrážkou 184 585 000.
A.2 Dane za tovary a služby 6 481 542 000
v tom: daň z pridanej hodnoty 4 462 971 000, spotrebné dane 2 018 465 000, dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti 106 000.
A.3 Dane z medzinárodného obchodu a transakcií 47 233 000
v tom: podiel na vybratých finančných prostriedkoch 47 233 000.
A.4 Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom 17 762 000
B. Nedaňové príjmy 984 666 422
C. Granty a transfery 4 019 493 880
Tuzemské granty a transfery 455 837 429
Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 3 563 656 451
Výdavky spolu 17 001 504 832.
Prebytok / Schodok mínus 3 085 308 530
Odôvodnenie: Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu výpadku daňových príjmov a zníženia rezervy na možný zhoršený vývoj ekonomiky vo výdavkoch kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Úpravy v paragrafovom znení zákona sa zároveň premietajú aj do Prílohy č. 1 „Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013“. V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa vytvárajú zdroje v objeme 68 273 416 eur na 5-percentné zvýšenie platových taríf pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, s výnimkou vysokého školstva a pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013. Uvedené zdroje zároveň umožňujú zvýšenie platov zodpovedajúce výške 5-percentného tarifného platu pre všetkých nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení a nepedagogických zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013.
Bod 4. V prílohe č. 3 v kapitole ministerstva vnútra sa suma výdavkov celkom „902 570 100“ nahrádza sumou „899 570 100“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „902 570 100“ sa nahrádza sumou „899 570 100“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „47 541 984“ sa nahrádza sumou „44 541 984“.
V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „314 166 599“ nahrádza sumou „311 166 599“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „314 166 599“ sa nahrádza sumou „311 166 599“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „18 123 000“ sa nahrádza sumou „15 123 000“.
V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „661 550 986“ nahrádza sumou „659 550 986“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „366 057 999“ sa nahrádza sumou „364 057 999“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „19 686 750“ sa nahrádza sumou „17 686 750“.
V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „188 746 958“ nahrádza sumou „187 246 958“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „188 746 958“ sa nahrádza sumou „187 246 958“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „15 000 000“ sa nahrádza sumou „13 500 000“.
V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „2 288 121 084“ nahrádza sumou „2 276 175 815“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „1 404 214 152“ sa nahrádza sumou „1 392 268 883“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „379 826 104“ sa nahrádza sumou „367 880 835“.
V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov celkom „3 461 052 932“ nahrádza sumou „3 248 788 469“ a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „3 461 052 932“ sa nahrádza sumou „3 248 788 469“.
V riadku „Spolu“ sa suma „17 235 214 564“ nahrádza sumou „17 001 504 832“, suma „13 671 558 113“ sa nahrádza sumou „13 437 848 381“ a suma „530 882 304“ sa nahrádza sumou „509 437 035“.
Odôvodnenie: Z dôvodu úpravy daňových príjmov sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa znižuje rozpočtovaná rezerva na možný zhoršený vývoj ekonomiky s cieľom dosiahnutia schodku rozpočtu verejnej správy na rok 2013 na úrovni 2,94 % HDP.
Zároveň sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa vytvárajú zdroje vo výške 68 273 416 eur na 5-percentné zvýšenie platových taríf pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, s výnimkou vysokého školstva a pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013. Uvedené zdroje zároveň umožňujú zvýšenie platov zodpovedajúce výške 5-percentného tarifného platu pre všetkých nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení a nepedagogických zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013.
Z dôvodu zabezpečenia finančných prostriedkov na vytvorenie uvedených zdrojov sa znižujú výdavky v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o 3 000 000 eur, v kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o 3 000 000 eur, v kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky o 2 000 000 eur, v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o 1 500 000 eur a v kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o 11 945 269 eur.
Bod 5. V prílohe č. 4 sa v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky suma výdavkov spolu za kapitolu „902 570 100“ nahrádza sumou „899 570 100“ a suma výdavkov na program 06V Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti „751 326 229“ sa nahrádza sumou „748 326 229“.
V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „314 166 599“ nahrádza sumou „311 166 599“ a suma výdavkov na program 070 Väzenstvo „154 583 604“ sa nahrádza sumou „151 583 604“.
V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „661 550 986“ nahrádza sumou „659 550 986“ a suma výdavkov na program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit verejných financií „101 007 526“ sa nahrádza sumou „99 007 526“.
V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „188 746 958“ nahrádza sumou „187 246 958“ a suma výdavkov na program 08T Tvorba a implementácia politík „57 514 257“ sa nahrádza sumou „56 014 257“.
V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „2 288 121 084“ nahrádza sumou „2 276 175 815“, suma výdavkov na program 053 Cestná infraštruktúra „1 075 256 998“ sa nahrádza sumou „1 063 311 729“ a suma výdavkov na prvok 0530309 ŠR mimo spolufinancovania – MSF + NN OPD (nad GAP) „189 083 187“ sa nahrádza sumou „177 137 838“.
V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma „3 461 052 932“ nahrádza sumou „3 248 788 469“.
Odôvodnenie: Zmeny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu sa premietajú aj do prílohy č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 „Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a častí programov na rok 2013“.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za klub strany SMER - sociálna demokracia vystúpil k návrhu zákona o štátnom rozpočte s tým, že pán minister uviedol vo svojom úvodnom vystúpení všetky podstatné fakty, preto budem vo svojom vystúpení určite stručnejší.
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 je vypracovaný v intenciách programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom jednou z kľúčových úloh vlády Slovenskej republiky je konsolidovať verejné financie tak, aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod 3 % HDP, pričom vláda sa vo svojich konsolidačných opatreniach zamerala na také opatrenia, ktoré nebudú mať výrazný vplyv na spomalenie ekonomiky a zároveň sa podstatnou mierou nedotknú najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Tento cieľ sa ale napĺňa v čase recesie a neistoty na globálnych trhoch. Vieme, že prognóza Európskej komisie, ako aj závery Medzinárodného menového fondu konštatujú zhoršujúce sa ekonomické prostredie v eurozóne v budúcom roku. Čo sa týka samotnej eurozóny, na budúci rok sa odhaduje prepad 0,4 percenta. Príčiny sú, už viackrát aj boli konštatované, predovšetkým v strate konkurencieschopnosti, dlhodobo deficitnom hospodárení jednotlivých krajín, prasknutých realitných bublín, ale aj daňových únikov, korupcie a podobne. Dôsledky pre eurozónu sú výnimočné nepriaznivé. Dochádza k nárastu nezamestnanosti, prepúšťanie ohlasujú najväčšie firmy v sektore služieb, stavebníctva, informačných technológii, ktoré sa podieľajú na výkone celého odvetvia a tým aj ekonomiky eurozóny. Tieto skutočnosti majú zásadný vplyv na hospodárenie a ekonomiku Slovenska. Najmä v pomeroch malej proexportne orientovanej ekonomiky dochádza k nárastu nezamestnanosti, firmy konštatujú prepad tržieb a pristupujú k redukcii zamestnancov a iným úsporným opatreniam. Znovu chcem zdôrazniť pokračujúci trend tohto negatívneho javu bez ohľadu na nami prijímané opatrenia v daňovej a sociálnej politike.
Aj napriek týmto konštatovaniam je pre slovenskú ekonomiku prognózovaný rast v roku 2013 na úrovni 2,1 %, čo je po Estónsku najrýchlejšie rastúca ekonomika v eurozóne. Ale keďže je tento rast tvorený predovšetkým exportom automobilového priemyslu, v skutočnosti dochádza k spomaleniu domácej spotreby a redukovaniu investícií a podobne. To má vplyv na prepad reálnej ekonomiky a s tým súvisiaci výpadok daňových a odvodových príjmov v kumulatívnom vyjadrení 700 mil. eur v tomto roku. Ak k tomu pripočítame skutočnosť, že v septembri tohto roku sme sa dozvedeli, aký bol výber daní z príjmov právnických osôb za minulý rok z dôvodu nefunkčnej daňovej správy, bolo nevyhnutné vykonať korektúry v predloženom návrhu štátneho rozpočtu tak, aby čo najviac zdôrazňoval realitu, v akej sa nachádza slovenská ekonomika.
Samotný rozpočet na rok 2013 vychádza z momentálnych možností, ktoré Slovenská republika má. Je to rozpočet, ktorý garantuje Slovenskej republike miesto v jadre Európy, a to najmä preto, lebo sme sa jasne zaviazali, že v roku 2013 bude deficit nižší ako 3 % HDP. Na nasledujúce roky sú stanovené deficity na úrovni 2,4 % HDP v roku 2014 a 1,9 % HDP v roku 2015. Takto stanovená výška deficitu má pozitívny vplyv na dlhopisové trhy, na ktorých sa v súčasnosti financujeme za veľmi priaznivých podmienok, na rozdiel od situácie spred roka, kedy sa Slovenská republiky vplyvom politickej nestability nebola schopná financovať vôbec.
Základnými predpokladmi pre stanovené deficity je prijatie konsolidačných opatrení zo strany vlády a dosiahnutia konsenzu s predstaviteľmi ZMOS-u a Združenia samosprávnych krajov SK8 ohľadne spoločného memoranda o spolupráci, v ktorom bola potvrdená spoločná vôľa podieľať sa na realizácii zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na rok 2013 až 2015.
V oblasti výdavkov kvantifikácia objemov potrebnej konsolidácie v roku 2013 vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu, t. j. úspor osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na rok 2012 modifikovaných na podmienky samosprávy.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2013 po zapracovaní zmien v pozmeňujúcom návrhu sa rozpočtujú v objeme 17 001 500 000 eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu v roku 2012 pokles o 298,5 mil. eur, t. j. o 1,7 percenta. Celkové príjmy sa rozpočtujú vo výške 13 916 196 302 eur, deficit je plánovaný vo výške mínus 3 085 308 530 eur. V návrhu rozpočtu dochádza v porovnaní so schváleným počtom zamestnancov na rok 2012 k poklesu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu o 223 osôb. Na tomto poklese sa podieľalo zníženie počtu zamestnancov v kapitolách ministerstva obrany, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstva vnútra, Národného bezpečnostného úradu, Správy štátnych hmotných štátnych rezerv, Štatistického úradu. K poklesu dochádza napriek skutočnosti, že v rozpočte je zabezpečené zvýšenie počtu zamestnancov v kapitole ministerstva spravodlivosti. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 dochádza k zreálneniu počtu zamestnancov verejných vysokých škôl o 1 863 osôb, ako aj k zreálneniu počtu zamestnancov regionálneho školstva.
Pokiaľ hovoríme o výdavkových kapitolách jednotlivých ministerstiev, spomeniem tie, ktoré sú z pohľadu priorít budúceho rozpočtu najdôležitejšie. Na ministerstve školstva rastú výdavky oproti schválenému rozpočtu roku 2012 o 1,24 %, na ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dochádza k medziročnému nárastu zdrojov o 8,1 percenta. Na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pre rok 2013 dochádza k nárastu zdrojov zo štátneho rozpočtu o 57,2 mil. eur v dôsledku vyšších rozpočtových výdavkov na dávky a príspevky sociálnej inklúzie.
Na záver mi ešte raz dovoľte konštatovať, že návrh štátneho rozpočtu pre rok 2013 vychádza v skutočnosti z reálneho stavu, v akom sa dnes Slovenská republika nachádza, a zohľadňuje aj aktuálne závery výboru pre daňové prognózy.
A teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Jaroslava Demiana a Milana Mojša k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Je to tlač 176. V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013. Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
1. V § 1 ods. 1 sa suma „14 176 483 302 eur“ nahrádza sumou „13 916 196 302 eur“ a suma „17 235 214 564 eur“ sa nahrádza sumou „17 001 504 832 eur“. V § 1 ods. 2 sa suma „3 058 731 262 eur“ nahrádza sumou „3 085 308 530 eur“.
Odôvodnenie: Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu zmien v daňových príjmoch a úprav limitu výdavkov kapitol štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe nových údajov o hotovostnom plnení daňových príjmov, nových informácií z daňových priznaní a indikácií o ochladzovaní zahraničného prostredia pristúpilo k revízii prognózy daňových príjmov verejnej správy na roky 2012 až 2015. Hlavnými faktormi pre zníženie odhadu daňových príjmov štátneho rozpočtu sú daň z pridanej hodnoty a daň z príjmov právnických osôb. Vývoj týchto daní v roku 2012 nie je v súlade s makroekonomickým vývojom. Počas roka ich plnenie zaostáva za očakávaniami Ministerstva financií Slovenskej republiky. Aktuálny odhad daňových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2013 je v porovnaní s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 nižší o 260 287 tis. eur. Daňové príjmy obcí sú nižšie o 1 720 tis. eur a vyšších územných celkov o 551 tis. eur.
2. Paragraf 5 znie:
„§ 5
(1) Platové tarify odkaz 6) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, odkaz 7) na rok 2013 nedohodne inak.
(2) Stupnica platových taríf odkaz 8) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa odkaz 9) na rok 2013 nedohodne inak.
(3) Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby odkaz 10) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013.
(4) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a colníkov odkaz 11) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.
(5) Hodnostné platy profesionálnych vojakov odkaz 12) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.
(6) Ak sa podľa ods. 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2013 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia a rovnaký termín účinnosti sa v roku 2013 uplatní pri zvýšení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, funkčných platov policajtov a colníkov a hodnostných platov profesionálnych vojakov. Odkaz 13)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 13 znejú:
„6) § 113 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
8) § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z..
9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
10) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11) § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12) § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Doterajšie odkazy 10 a 11 sa prečíslujú.
Odôvodnenie: V snahe predísť novelizovaniu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v prípade, že sa Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre štátnych zamestnancov uzavrie po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a boli by v nej dohodnuté iné podmienky (percento valorizácie a termín účinnosti), ako sú ustanovené týmto zákonom, navrhuje sa doplniť text ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 predmetného zákona. Súčasne sa upravuje a dopĺňa ustanovenie týkajúce sa možnosti zvýšenia platov v roku 2013 aj u ostatných štátnych zamestnancov – policajtov, colníkov, profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby v prípade dohody o zvýšení platových taríf v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre štátnych zamestnancov v roku 2013.
Bod 3. Príloha č. 1 Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013 znie:
Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013 (v eurách)
Ukazovateľ Príjmy spolu 13 916 196 302
A Daňové príjmy 8 912 036 000
A.1 Dane z príjmov a kapitálového majetku 2 365 499 000
v tom: daň z príjmov fyzickej osoby 237 612 000, v tom: zo závislej činnosti 226 014 000, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu 11 598 000, daň z príjmov právnickej osoby 1 943 302 000, daň z príjmov vyberaná zrážkou 184 585 000.
A.2 Dane za tovary a služby 6 481 542 000
v tom: daň z pridanej hodnoty 4 462 971 000, spotrebné dane 2 018 465 000, dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti 106 000.
A.3 Dane z medzinárodného obchodu a transakcií 47 233 000
v tom: podiel na vybratých finančných prostriedkoch 47 233 000.
A.4 Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom 17 762 000
B. Nedaňové príjmy 984 666 422
C. Granty a transfery 4 019 493 880
Tuzemské granty a transfery 455 837 429
Prostriedky z rozpočtu Európskej únie 3 563 656 451
Výdavky spolu 17 001 504 832.
Prebytok / Schodok mínus 3 085 308 530
Odôvodnenie: Príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu výpadku daňových príjmov a zníženia rezervy na možný zhoršený vývoj ekonomiky vo výdavkoch kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Úpravy v paragrafovom znení zákona sa zároveň premietajú aj do Prílohy č. 1 „Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2013“. V rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa vytvárajú zdroje v objeme 68 273 416 eur na 5-percentné zvýšenie platových taríf pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, s výnimkou vysokého školstva a pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013. Uvedené zdroje zároveň umožňujú zvýšenie platov zodpovedajúce výške 5-percentného tarifného platu pre všetkých nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení a nepedagogických zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013.
Bod 4. V prílohe č. 3 v kapitole ministerstva vnútra sa suma výdavkov celkom „902 570 100“ nahrádza sumou „899 570 100“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „902 570 100“ sa nahrádza sumou „899 570 100“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „47 541 984“ sa nahrádza sumou „44 541 984“.
V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „314 166 599“ nahrádza sumou „311 166 599“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „314 166 599“ sa nahrádza sumou „311 166 599“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „18 123 000“ sa nahrádza sumou „15 123 000“.
V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „661 550 986“ nahrádza sumou „659 550 986“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „366 057 999“ sa nahrádza sumou „364 057 999“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „19 686 750“ sa nahrádza sumou „17 686 750“.
V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „188 746 958“ nahrádza sumou „187 246 958“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „188 746 958“ sa nahrádza sumou „187 246 958“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „15 000 000“ sa nahrádza sumou „13 500 000“.
V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom „2 288 121 084“ nahrádza sumou „2 276 175 815“, suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „1 404 214 152“ sa nahrádza sumou „1 392 268 883“, suma kapitálových výdavkov (bez prostriedkov na spolufinancovanie) „379 826 104“ sa nahrádza sumou „367 880 835“.
V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov celkom „3 461 052 932“ nahrádza sumou „3 248 788 469“ a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „3 461 052 932“ sa nahrádza sumou „3 248 788 469“.
V riadku „Spolu“ sa suma „17 235 214 564“ nahrádza sumou „17 001 504 832“, suma „13 671 558 113“ sa nahrádza sumou „13 437 848 381“ a suma „530 882 304“ sa nahrádza sumou „509 437 035“.
Odôvodnenie: Z dôvodu úpravy daňových príjmov sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa znižuje rozpočtovaná rezerva na možný zhoršený vývoj ekonomiky s cieľom dosiahnutia schodku rozpočtu verejnej správy na rok 2013 na úrovni 2,94 % HDP.
Zároveň sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa vytvárajú zdroje vo výške 68 273 416 eur na 5-percentné zvýšenie platových taríf pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, s výnimkou vysokého školstva a pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013. Uvedené zdroje zároveň umožňujú zvýšenie platov zodpovedajúce výške 5-percentného tarifného platu pre všetkých nepedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení a nepedagogických zamestnancov vybraných zariadení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2013.
Z dôvodu zabezpečenia finančných prostriedkov na vytvorenie uvedených zdrojov sa znižujú výdavky v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o 3 000 000 eur, v kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o 3 000 000 eur, v kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky o 2 000 000 eur, v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o 1 500 000 eur a v kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o 11 945 269 eur.
Bod 5. V prílohe č. 4 sa v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky suma výdavkov spolu za kapitolu „902 570 100“ nahrádza sumou „899 570 100“ a suma výdavkov na program 06V Ochrana verejného poriadku a bezpečnosti „751 326 229“ sa nahrádza sumou „748 326 229“.
V kapitole Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „314 166 599“ nahrádza sumou „311 166 599“ a suma výdavkov na program 070 Väzenstvo „154 583 604“ sa nahrádza sumou „151 583 604“.
V kapitole Ministerstva financií Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „661 550 986“ nahrádza sumou „659 550 986“ a suma výdavkov na program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit verejných financií „101 007 526“ sa nahrádza sumou „99 007 526“.
V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „188 746 958“ nahrádza sumou „187 246 958“ a suma výdavkov na program 08T Tvorba a implementácia politík „57 514 257“ sa nahrádza sumou „56 014 257“.
V kapitole Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu „2 288 121 084“ nahrádza sumou „2 276 175 815“, suma výdavkov na program 053 Cestná infraštruktúra „1 075 256 998“ sa nahrádza sumou „1 063 311 729“ a suma výdavkov na prvok 0530309 ŠR mimo spolufinancovania – MSF + NN OPD (nad GAP) „189 083 187“ sa nahrádza sumou „177 137 838“.
V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma „3 461 052 932“ nahrádza sumou „3 248 788 469“.
Odôvodnenie: Zmeny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu sa premietajú aj do prílohy č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 „Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a častí programov na rok 2013“.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som.
Autorizovaný