11. schôdza

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, ako si spomínal, že dochádza tu k posilneniu monopolov, to je u nás bežné, ako vidíme. A znovu sa to potvrdzuje. Keď som sa minule pýtal tiež vo faktickej poznámke, či tu v Národnej rade schádzame z rozumu, jak hovoria Rusi, "sošol z uma", tak teraz, kolegovia, nehnevajte sa, pokiaľ zo SMER-u schválite tento predkladaný návrh, tak asi ste z toho rozumu zišli. A myslím, že vám to aj občania patrične dajú najavo.
A pýtam sa, kde je vaša miera svedomia, kolegovia? To naozaj to, čo ma vystríhali, keď som išiel do politiky, že, Martin, daj si pozor, lebo tam majú vyoperovanú hanbu. Takto vy sa správate, mať tú hanbu vyoperovanú. Nehnevajte sa, to není možné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, dámy a páni, tie emócie, ktoré sú tu, a nie sú to, povedal by som, nezaslúžené emócie, alebo ten hnev, alebo prejav hnevu je skutočne nie nezaslúžený vzhľadom na to, čo sa tu odohráva predovšetkým v súvislosti s predloženým návrhom zákona.
Ja sa ešte dotknem napriek tomu, že vlastne už teraz sme v prvom čítaní a tých argumentácií, ktoré sa týkajú zrýchleného legislatívneho konania, alebo skráteného legislatívneho konania, kde tie argumenty boli na strane toho, že Slovensku hrozia veľké hospodárske škody. Ja si myslím, že práve opak je pravdou. Tu skutočne hrozia škody pre tých koncových spotrebiteľov elektrickej energie. Všetky tie dotácie, ktoré idú nielen v súvislosti s týmto, povedal by som, až hanebným návrhom, ale aj celkove s nejasnou koncepciou rozvoja obnoviteľných zdrojov, len navršujú náklady na konečné ceny energie na Slovensku.
Obnoviteľné zdroje si na druhej strane zaslúžia pozornosť a je treba, aby sme tie zdroje, ktoré tu máme a ktoré vieme efektívne využiť, ešte raz opakujem, efektívne využiť v prospech efektívnejšej výroby, v prospech znižovania celkovej ceny energie, tieto, samozrejme, by sa mali rozvíjať ďalej. Na druhej strane, a to súvisí nielen s tým teda, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2020 dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií, ale jednoducho aby sme zabezpečili energetickú bezpečnosť pre túto krajinu. Pretože ja si myslím, že strategicky pre túto krajinu sú dôležité dve tzv. bezpečnosti: a to je potravinová bezpečnosť a energetická bezpečnosť. Už nech sa deje, čo sa deje s ekonomikou sveta, s ekonomikou Európy, ak Slovensko nebude mať energetickú a potravinovú bezpečnosť, budeme na tom veľmi zle.
Jedno, čo sa nedá vyčítať, aj keď to je len taký povedzme, nie je to ten hlavný dôvod, prečo je ten návrh tu predložený, je aj do určitej miery eliminácia niektorých zariadení v rámci obnoviteľných zdrojov z fotovoltaických zdrojov, čiže z týchto známych panelov, ktoré vidíte kdekade po lánoch polí a ktoré takisto majú značný podiel na tom, že ceny energií na Slovensku sú také, aké sú. Že aj v porovnaní s okolitými krajinami sú vysoké. A na druhej strane, a toto je teda plus, čo môžem kvitovať v rámci tohto návrhu zákona, že konečne sme sa spamätali, aj keď som pána Jahnátka ešte v nejakom roku 2007, keď som bol v Európskom parlamente, vystríhal z toho, aby sme išli do toho šialenstva a plošne rozvíjali fotovoltaiku ako ohromný zdroj, že v konečnom dôsledku, pretože to má dopady nielen v súvislosti ešte s relatívne nízkou účinnosťou, ale predovšetkým, že prenosové sústavy nie sú schopné realizovať takéto nápory a ony sú, ako viete, v podstate nie konštantné zdroje výroby elektrickej energie. Jednoducho, že toto bude mať negatívny dôsledok na rozvoj energetiky na Slovensku, že toto bude mať negatívny dôsledok na ceny energií napriek tomu, že Česi, ďaleko väčšia krajina, si dohodli 12-percentný podiel, my sme si dali 14-percentný podiel. Dobre. Ja som si skôr myslel, že ak teda aj ten 14-percentný podiel, tak jednoducho máme tu ďaleko lepšie zdroje, ktoré môžeme využiť. Už som spomínal biomasu, už som spomínal geotermálnu energiu. A myslím si, že tam by bolo treba zamerať našu pozornosť.
Ja viem, že momentálne možno každého - aj v súvislosti s tými emóciami, s tým hnevom - zaujímajú skôr v podstate tie, tak čo urobíme s týmto návrhom zákona, a ja sa dostanem aj k týmto ďalším aspektom (ruch v sále), ale potreboval by som kľud, dámy a páni. (Ruch v sále.) Pani podpredsedníčka.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Kolegyne a kolegovia, ktorí nechcete počúvať vystúpenie pána poslanca, prosím vás, aby ste debatovali mimo rokovaciu sálu. Ďakujem.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Novela zákona, ktorá je tu predkladaná, ale absolútne nepomáha rozvoju obnoviteľných zdrojov energií. Ba naopak, aj keď plyn patrí do určitého rozsahu zdrojov s nižším obsahom CO2, a teda do určitej miery je akceptovaný aj Európskou komisiou, aj v súvislosti s kombinovanou výrobou elektriny a resp. tepla, na druhej strane my nemôžeme dávať podporu a predovšetkým takýmto veľkým zariadeniam alebo zariadeniam s takýmto veľkým výkonom. Pretože na jednej strane jednak to opäť len decentralizuje výrobu tejto energie, na druhej strane ten objem plynu v porovnaní s tou kombináciou, čiže minimálne 20 % obnoviteľných zdrojov, jednoducho je veľký a opäť ten podiel obnoviteľných zdrojov je relatívne malý. Čiže nastavenie podpory energetickým zariadeniam s maximálnym inštalovaním výkonu do 300 MW je absolútne neobhájiteľný aj vzhľadom na to, že na Slovensku takýchto zariadení nemáme, nemáme až tak veľa. (Ruch v sále.)
Pán minister, v dôvodovej správe argumentujete, že týmto opatrením očakávate zlepšenie dopadu na ceny energie pre konečných spotrebiteľov. Myslím si, že opakom, teda opak bude pravdou. Týmito netransparentnými a účelovými opatreniami sa ceny energie určite, ale určite zvýšia. Je teda jasné, že je to skôr o úzkych záujmových skupinách, keďže inštalovaný výkon, alebo zariadení s inštalovaným výkonom do 300 MW máme možno, spomínané je tu PPC, ale možno, ak keby sme ešte zanalyzovali situáciu, možno maximálne môžeme to zrátať na prstoch jednej, jednej ruky. Takže môžeme stále len hovoriť o úzkej skupine podnikateľskej sféry, ktorá, ktorá má záujem o takéto netransparentné obohatenie sa cez, cez dotácie. (Sústavný ruch v sále.)
Nedá mi tiež nezdôrazniť, čo som už aj v súvislosti s výborom pre hospodárske záležitosti, ale aj včera pripomínal, a to sa týka bodu č. 9 návrhu, a to, že rušíte minimálnu hranicu investícií na rekonštrukciu a modernizáciu, ktorá je 50 % nákladov na obstaranie technologickej časti. No tá realita na Slovensku je taká, že máloktoré zariadenie, ktoré vyrába kombinovaným spôsobom elektrickú energiu alebo teplo, nepotrebuje významnú rekonštrukciu pre efektívnejšiu výrobu elektrickej energie alebo tepla. Máloktoré zariadenie. Dokonca aj spomínané PPC má pôvodnú technológiu z roku 1998, myslím, že v 2011 tam doplnili nejakú technológiu, ktorá navyšuje ten výkon okolo 58, 58 MW, čo ale prakticky je veľmi málo nato, aby boli vedeli teda splniť tie podmienky, ktoré boli stanovené predošlým zákonom.
Ja si dokonca myslím, a práve hovorím, že v súvislosti s realitou na Slovensku, že tie technologické zariadenia v tých výrobniach alebo elektrárňach, teplárňach, ktoré sú tu, práve potrebujú významnejšiu rekonštrukciu a ten podiel by mal byť dokonca ešte vyšší. Ja by som možno navrhoval až 75 % investícií do toho, aby sme vôbec mohli uvažovať o nejakej podpore. Pričom si ja skôr myslím, že takéto zariadenia by žiadnu podporu dostávať nemuseli, pretože ak niekto ide do takýchto podnikateľských aktivít, musí si prerátať, či toto bude pre neho ziskové, či tá investícia bude návratná, alebo nebude návratná. (Sústavný ruch v sále.)
Pani podpredsedníčka, prosím vás ešte raz.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, vyrušujete pána poslanca. Ďakujem.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Rovnako pri takejto kombinovanej výrobe by som určite zvýšil podiel obnoviteľných zdrojov nie iba 20 %, ale určite vyšší tak, aby prakticky aj takýmto spôsobom sme mohli navyšovať potom celkový podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií na Slovensku.
Ďalším dôležitým a pochybným bodom je bod č. 29, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, a už tak, ako tu už bolo naznačené viacerými mojimi predrečníkmi, má určiť podmienky a kritériá, podľa ktorých sa bude určovať podpora pre zariadenie do 300 MW. Absolútne bez nejakej vážnej kontroly, či už poslancov, alebo aj odborných kruhov, aby sme vedeli, že ktoré to zariadenie a na základe akých kritérií dostane túto podporu. Dokonca PPC nie je jediné zariadenie, ktorému môže byť garantovaná podpora, to si myslím ja, a sumárne tá podpora a vďaka zmene alebo návrhu tohto zákona môže sa zvýšiť o viac ako 5 mil. eur ročne.
Ak to mám všetko zhrnúť, bolo to, samozrejme, už povedané viacerými mojimi predrečníkmi, predovšetkým zo strany opozície, že tento návrh zákona, pán minister, je totálne neakceptovateľný. A ja vás úprimne a skutočne v dobrom slova zmysle žiadam, aby ste tento, tento návrh zákona stiahli. Inak to už nie je len o odvolávaní vás, pán minister, ale to už je skutočne o vyslovení nedôvery celej, celej vláde, pretože tie prepojenia, ktoré tu boli spomínané či už pánom Lipšicom, ale aj ďalšími, skutočne smerujú k hlave, čiže ako sa hovorí, ryba smrdí od hlavy. A toto je už skutočne o tom, že či tá vláda má ešte na základe takéhoto návrhu mandát spravovať veci verejné na Slovensku.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa pristavím iba pri tej vašej úvahe, v ktorej ste hovorili, že áno, potravinovú bezpečnosť. Tiež tvrdím, že pokiaľ nebudeme mať túto bezpečnosť, nevieme si uvedomiť starú známu vec, že národ, ktorý je hladný a nemá čo jesť, ide do ulíc a búri sa. Prečo objavujeme objavené, keď už človek doslova nebude mať nič, iba kúsok zeme, ak prežije, ak je zodpovedný. Možnože nebude mať peniaze, ale bude mať čo jesť a to je základ.
Takže neviem, prečo Slovenská republika z tejto axiómy, axiómy sebestačnosti potravinovej zišla, no dúfam, že súčasný pán minister a ďalší ministri to napravia.
Ďakujem.

Dopĺňam. Tu sa stane jedna vec. Balík ostane jeden, len peniaze z tohoto balíka sa presunú z množstva malých prevádzkovateľov k jednému veľkému. Naozaj, plnou parou vzad.

Ďakujem. Pán kolega, naozaj ste ma potešili s vaším vystúpením a musím povedať, že už niekoľkokrát v predchádzajúcom období som aj ja skonštatoval, že najvýnosnejšou plodinou za prvej Ficovej vlády bol v poľnohospodárstve slnečný kolektor. Je to faktom. Naozaj, z vášho vystúpenia snáď mi chýbal jeden jediný maličký moment, a to, že po toľkej kritike a závažných obvineniach ste nevyzvali ministra, aby vystúpil za rečníckym pultom a vyjadril sa k nemu. Pán minister tu sedí so sklopenou hlavou, nechcem povedať, že s plechovou tvárou, mlčky a nereaguje na závažné obvinenia, ktoré v tomto pléne doteraz odzneli. A teraz neviem, či platí to, že kto mlčí, ten svedčí. To znamená, že všetko to, čo zo strany opozície dnes tu bolo povedané k tomuto návrhu zákona, je pravda. Keď to tak nie je, pán kolega, ja to urobím miesto vás, vyzývam pána ministra Malatinského, nech tam vystúpi za ten rečnícky pult a nech vyvráti všetky tvrdenia, že z toho nebude mať výhodu ten, ktorý prevádzkuje Paroplynový cyklus, teda Penta. Nech vyvráti skutočnosť, že ďalšou výhodou bude mať druhý sponzor SMER-u, ktorý za prvej Ficovej vlády rozdeľoval prístupové kódy alebo prístupové body pre obnoviteľné zdroje energie. Snáď toto je taký moment, ktorý by som v tejto chvíli očakával, pretože naozaj, kto mlčí, ten svedčí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. S veľkou väčšinou toho, čo povedal pán poslanec Hudacký, súhlasím, predsa si len neodpustím pár poznámok.
V prvom rade by som chcel polemizovať s tvrdením, že súčasný podiel obnoviteľných zdrojov energie má na svedomí neadekvátne vysoké ceny elektrickej energie u nás. Určite sú tam oveľa závažnejšie príčiny, ktoré sa týkajú práve neadekvátneho využívania neobnoviteľných zdrojov a podobných tunelov, aké tu hrozia v prípade prijatia tohto zákona.
Aj kritizovaná fotovoltaika ma nepochybne veľkú perspektívu, len musíme solárne panely premiestniť z úrodnej pôdy na strechy logistických centier a tisícov ďalších budov, ktoré si to priam žiadajú.
Obrovské rezervy sú v zatepľovaní stavieb, to je vôbec najväčší energetický únik, na ktorý by sme sa mali zamerať a bez ktorého nebude možné ani nové stavby certifikovať, alebo teda uviesť do prevádzky.
Využívanie hydroenergetického potenciálu môže byť takisto dobré alebo zlé. Ja napríklad stále uvažujem o tom, prečo sa nezameriame na zvýšenie účinnosti už značne zastaralej vážskej kaskády a hydroelektrární existujúcich na Váhu, ktoré určite by sa, ich teda výkon modernizáciou dal podstatne zvýšiť.
Biomasa detto. Určite veľmi perspektívny zdroj, ktorý sa dá využívať dobre alebo zle. Z tých dobrých ciest by som dal do pozornosti čo najväčšiu decentralizáciu, aby sme naozaj neobetovali cennú biomasu na výrobu energie.
To je asi všetko.

Ďakujem pekne. Áno, nadviažem na mojich predrečníkov, ale hlavne teda na predrečníka pána Hudackého. Dnešná vláda, pán minister, by sa mala zaoberať zvýšením efektivity obnoviteľných zdrojov. To je úloha do budúcna. Myslím si, že nastavenie využívania a podpory obnoviteľných zdrojov na Slovensku je dnes nastavené relatívne dobre. Vy však v návrhu napríklad znižujete podporu pre fotovoltaiku zo 100 na 30 kW. No ako si nejaký podnikateľ na väčšiu, na väčšiu fabriku alebo na tú strechu, 30 kW, veď to je, to je nič.
Takže summa summarum vy veľmi zhoršujete podmienky slovenských výrobcov obnoviteľných energií v jednej maličkej novele v skrátenom legislatívnom konaní. Neuveriteľným spôsobom podporujete, okrem toho, že jednu firmu, neuveriteľne podporujete tých, ktorí spaľujú ruský plyn, čím vlastne vy ohrozujete energetickú sebestačnosť a možnú energetickú bezpečnosť v budúcnosti, teoreticky, keby to využilo veľa firiem, energetickú bezpečnosť Slovenska. A z dlhodobého hľadiska to pocítia najmä občania, pretože je jasné, že obnoviteľné zdroje majú svoju návratnosť po roku 2020, ak sa budú dodržiavať tie regule alebo percentá, ktoré stanovuje Európska komisia. Ale potom sa hovorí, po roku 2030 4 bilióny eur by sa malo vrátiť. Pretože tie obnoviteľné zdroje, to je ako penzijný fond. To je, to je investícia do budúcna, to je udržateľnosť energií. A toto je úplne iným smerom.
Preto úplne sa stotožňujem s tým, kto tu povedal predo mnou pred chvíľočkou, že my sme jak v krajine, krok vpred, dva kroky vzad.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili v rámci faktických poznámok, ale vyjadrím sa v podstate k môjmu kolegovi, tu vedľa, pánovi Hubovi.
Áno, ja som síce rozprával o tom, že fotovoltaika má dopady na ceny energií, zvýšenia ceny energií v domácnosti alebo vôbec, koncové ceny energií. Áno, ona má, nehovorím, že len, to nie je len otázka teda, že iba fotovoltaika, to je aj otázka prakticky efektívnosti výroby elektrickej energie a vôbec energie, ako to hovoril aj môj kolega Mikuš. V podstate, lebo ide tu o to, že tá fotovoltaika prenáša tie ceny alebo tie náklady do vyšších cien skrz tie samotné dotácie a potom náklady Slovenskej energetickej a prenosovej sústavy, pretože im sa ohromným spôsobom zvyšujú náklady vlastne na vyrovnávanie tých rozdielov týchto sietí.
No a takisto hovoril som, práve som kritizoval fotovoltaiku z pohľadu tých, kde je to umiestnené, čiže lány tých polí, ktoré sú, ktoré sú zastavané. Namiesto toho, aby sme to teda orientovali povedzme na budovy, na priemyselné stavby a podobne. Osobne si myslím, že my potrebujeme skôr decentralizovať v podstate aj tú fotovoltaiku. Takže v tomto navrhujem, že keď sa znižuje zo 100 na 30 kW, ja si myslím, že keď budeme vedieť to rozhodiť po celej krajine, osobne teraz tých 100 kW, to nie je, že jeden subjekt má 100 kW, ak by to tak bolo, bol by som celkom rád. Ale obyčajne jeden subjekt má 4 krát 100 kW a niekedy aj viac, takže vidíme za tým v podstate skôr centralizáciu, skôr záujmy opäť niektorých skupín.
Takže toto, toto som chcel naznačiť tým, čo som povedal, ale v každom prípade ďakujem za vaše pripomienky.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, čo povedať, aby sa človek neopakoval, však? A tiež môžme rozmýšľať, či teda treba vždycky priniesť niečo nové, alebo pracovať metódou opakovania, hej, a tým pádom je predpoklad, že sa to niekde do toho podvedomia ukladá, hej, tých. Takže, ale skúsim sa neopakovať. Skúsim teda nie variť guláš. Tu pán Želiezka, teda ako u neho býva zvykom, vyšiel fakt s hodnotným, faktickou poznámkou o varení gulášu. Ja o varení gulášu ináč viem svoje. Takže tu by sme si mohli kľudne o tom rozprávať dlhšie, ako sa varí guláš alebo nevarí guláš, takže...
Čo chcem povedať a myslím, že to tu nezaznelo, a to tu cítim z vás a vás to v zásade, zdá sa, aj nejako keby, mám pocit, ospravedlňuje. To znamená, vy aj tak ako morálne sa očisťujete. Však čo oni, hej. Hej, že presne to je to, že to je tak ako ten systém, však oni, oni a neviem čo, hej, Ale ja nehovorím, že to nie je pravda. Ale je to spôsob práce? Viete, lebo o tom to je. Vy môžte skonštatovať, áno, čo oni, ako to predali a neviem čo všetko, kto to podpísal a kde by mal byť a neviem čo, to je všetko v poriadku. Ale není to málo na to, aby ste vy vlastne sa očistili, taký očistný rituálny kúpeľ urobili na vašom klube, kde vlastne to niekto tam povie a povie: však aj oni. Viete, že to nemôže takto fungovať. Je pravdou, že aj oni, je pravdou, že neplatia za to, že aj oni. Ale nemôžme ísť aj, že aj teda, že aj zajtra, aj pozajtra a potom ešte aj po Vianociach. To je parlamentný systém, hej. Tak funguje.
Takže toto som chcel, upozorniť na to, že tento systém práce nie je správny. Ja verím teda, že pôsobí poľahčujúco, ale nie je správny. A tých, viete, že tá vážnosť tej témy, v čom spočíva vážnosť témy, hej? Že či to je nejakého Malatinského susedský zákon, alebo je to vec, ktorá môže byť alebo predstavovať určitý sociologický fenomén pre celú spoločnosť. To sú kľúčové momenty. Tak ako vyriešenie Gorily není len že vyriešenie Gorily a že Malchárek pôjde do Ilavy alebo kde, alebo nepôjde, alebo ja neviem čo. Ale to je sociologický fenomén. Lebo poviem to tak, ako amatérsky sociológ si myslím. Keď sa tu niekto budúci rok postaví, alebo tu, alebo niekde inde, a povie, že nič, že Gorila nič a všetko, čo tam, že nič, tak spôsobí obrovské deštrukčné škody na spoločnosti vo vnímaní spravodlivosti, práce a celého, proste by som povedal, vnímania spoločnosti občianskej ako takej. To upozorňujem, lebo to nie z právneho hľadiska, ale zo sociologického hľadiska určite nastane. To znamená, ten, kto to urobí, že to povie, tak spôsobí to, že tú spoločnosť to môže zlomiť, hej, psychicky, sociologicky si proste tá spoločnosť sa vtiahne možno do seba. Tam môžme uvažovať, že čo môže nastať v kombinácii so zlou sociálnou situáciou. Môže byť to trošku ľahko zápalné, ale nemusí, lebo však Slovač je národ tvrdého chrbta, hej, a môžte orať, koľko chcete. Čiže nemusí prvoplánovo, hej. V iných krajinách by, teda by sme mohli sa doznať iného. Čiže, ale môže to teda spôsobiť to, že tá spoločnosť zatrpkne načisto, uzavrie sa do seba a môže si teda aj vytvoriť tú vlastnú spravodlivosť, ktorá vlastne môže aj znamenať to, čo tu chudák minister Kažimír hovoril, že jak je potrebné, aby sa daňové príjmy plnili. Ale ľudia, ktorí sa uzavrú do seba po prezentácii niečoho, si tú vlastnú spravodlivosť vysvetlia takým spôsobom, ani náhodou. Proste v tejto krajine ani náhodou, týmto ľudom ani náhodou. Proste nebudú cítiť ten záväzok voči tej krajine. Nebudú, nevytvorí sa tá väzba. To sú vážne veci.
Tak jak je vyriešenie kauzy Gorila vážna vec, tak je vážna vec tohto, čo tu predkladáte. To není len nejaký, že Penta zarobí o 20 mil. eur viac, to je proste určitý výstup z toho. Do externého prostredia pôjde od Medzilaboriec po River Park, hej, že proste na každých podlažiach, na každých úrovniach, na každých oblastiach to zanechá určitú pamäťovú stopu z pohľadu vnímania spravodlivosti, z pohľadu vnímania systému práce, ale aj určitej bezmocnosti. A to je ináč znova rizikový faktor, na ktorý treba upozorniť. Že pokiaľ ľudí dostanete do štádia bezmocnosti, bezradnosti a prvoplánovej akceptácie všetkého, to môj dedo bol gazda a hovoril: "Potkan taký malý je, ale v kúte vie robiť divy," hej. To sú veci a to ináč my sa už s tým stretávame, s týmito, by som povedal, a lá Hurbanovo, a lá Devínska, a to sú veci, ktoré vlastne sú výrazom bezmocnosti. To je vec, ktorú znova, vy ste teda podnikateľ, ekonóm a neviem čo, ale keby ste tam mali nejaký útvar sociológie, tak sa spýtajte, či trepem hlúposti. Netrepem. Lebo to mám, to tak senzitívne cítim. Že to sú veci, ktoré naozaj môžu nastať, hej, rizikovo, že proste áno, touto úplne bezprecedentnou, účelovou novelou alebo čo to vlastne je, je to absolútna demontáž všetkého, už sa nechcem opakovať, hej. Nehodné názvu vládny návrh zákona, hej. To je diverzný materiál, ktorý sem pokútne prenikol, že týmto toto spôsobí, hej.
A môžme teda hovoriť o zodpovednosti, že kto je za to zodpovedný. No Lipšic nie, lebo však Lipšic na to prišiel. Ale vy ste schopní ešte jemu to dať za vinu. To je ten, viete, to je tá absurdita alebo ten paradox, hej. Že my v tejto krajine žijeme takú dobu paradoxov, že ešte nakoniec ten Lipšic bude zlý, že vás vlastne nejakým spôsobom odhalil. Ešte poviete, však vidíte, čo spôsobil? Viete, že toto je úplne hrozné. Úplne hrozné! Treba na to upozorniť a potom teda aj hovoriť, že kto je za to zodpovedný. A keby sme už približne plus-mínus zistili, že kto je za to zodpovedný, že ako platí za to. No ale však to v tejto krajine, ako všetci dobre vieme, vôbec nefunguje, hej. Tuná za 22 rokov ste chytili jedného človeka, ktorý bral kompóty za prestupy futbalistov. Či jak to bolo? Čiže to je ťažké. Ja viem, že to je ťažké. Tu ruka ruku myje. Na tom záchode sa každý s každým stretol. Každý každého pozná, no ťažké. Ja viem, že ťažké, hej, preťať to.
Len v konečnom dôsledku to sparalyzuje tú spoločnosť. Sparalyzuje takým spôsobom, že sa nebudeme vedieť, kam sa pohnúť, aby sme náhodou niekde nestúpili, hej. Budeme si musieť mentálnu kapacitu vyblokovať na to, aby sme vedeli vyvažovať tie záujmy, ktoré tu sú. Zabudneme na princíp, že to je spravodlivé, ale budeme hľadať ten, aby sme boli teda, tam trochu ste pridali tomu, aby naskákal, ten aby nekričal. Tak to nefunguje.
Spoločnosť, ktorú sekundárne takto vytvárame, je spoločnosť, ktorá je mizerná, hej. Mizerná spoločnosť, v ktorej nevyhrávajú najlepší, hej, v ktorej vyhrávajú, a tu už sa opakujem, ale to je zase teda pre istotu, že aby si prípadne niekde zostala nejaká stopa. Keď nevyhrávajú najlepší, to nie je správna spoločnosť, hej. A keď necháte dlho vyhrávať ľudí, ktorí nie sú najlepší, tak aj oni, keď možno na začiatku, priznajme, že mali určité kvality, však prečo nie, tak oni nepotrebujú mať v sebe ten drive, aby chceli byť lepší. Oni degradujú dovnútra a to je to, čo som tu ráno hovoril, že paradoxne tá sila ich, tých ľudí, to, čo sme tu a lá Džibuti, Kongo, hej, že proste, že oni by, keby mali oni pud sebazáchovy, tak oni by sa už mali začať možno tomu trošku brániť, lebo ich to unaví, ich to zlenivie, na nich to bude pôsobiť deštrukčne. Môžu sa usmievať, však čo to je za parlament, však akú blbosť tam pošle, všetko ti donesú. Viete, že ja neviem, už na čo apelovať, lebo zdá sa, že nemá celkom význam, lebo výstup z nejakého vášho klubu je, že idete. Rozkaz znel, idete. Tak možno má zmysel apelovať na nich, hej. Že ak tu chce byť dlho, chcú byť dlho, tak aby oni nestratili ten pud sebazáchovy, aby proste nedegradovali do vnútra. Alebo keď potom uvažujeme aj nad tým, že možno zvolili inú taktiku, že to chcú vyhrať úplne a na plnej čiare.
Viete, a to je naozaj, ja neviem, veď dobre, keby sme žili niekde v rovníkovej Afrike,a ja nechcem sa nijakej krajiny dotknúť, hej, ale predsa len my máme aj úctu k Európe, hej. Že proste my nemôžme byť hanbou Európy a to položartom, polovážne hovorím. My tu raz prídeme a budú vymenené zámky. Viete, že nám tá Európska únia to zoberie, lebo povedia, že my tu predstavujeme bezpečnostné riziko pre Európu tým, jak nezvládame východ Slovenska, čo sa tam deje. Ale aj tým, že čo sme tu umožnili. Džibuti, Kongo. Viete, že proste, že sme umožnili to, že tú koncentráciu moci, ktorá je nevídaná na 21. storočie, hej. Že to sú naozaj vážne veci, nad ktorými sa treba zamyslieť.
I keď to tak na prvý pohľad nevyzeralo. Však kto by to povedal, do zákona o obnoviteľných zdrojov energie, hej? Že čo všetko sociologicky to teoreticky môže znamenať. Ale koho by to už dneska trápilo, však? Dneska vás trápi, že do Pandorfu, kedy je výpredaj... (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Že kedy je v Pandorfe výpredaj a či guláš na vianočných trhoch už je dobrý, alebo nie. Viete, to je také smutné. To ma fakt hnevá. Tu jediná starosť, zdá sa, na poslaneckom grémiu bolo, či v stredu už končíme. A ja si ctím Vianoce, ja nemám problém s Vianocami. Ale mne by to nevadilo, keby sme aj na Štedrý deň tu sedeli. Táto krajina to potrebuje, aby sme riešili veci, ktoré treba riešiť. Není našou úlohou to vybaviť čo najrýchlejšie. Našou úlohou je nájsť čo najsprávnejšie, čo najspravodlivejšie riešenie. Ale ma to prekvapuje, vážení kolegovia, že vy to tak ani zďaleka necítite.
Čo ešte k tomu povedať, že aby... Pán Bagačka, poraďte mi, čo ešte k tomu povedať? (Reakcia poslanca.) Hej? Dobre, tak pán Bagačka hovorí, že dosť, že stačilo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som povedal, že zareagujem na vás, pán Hlina, pretože veľmi pozorne počúvam vaše príspevky a musím povedať, že sú takým spestrením, možno už niekedy v takých fádnych časových úsekoch tu v Národnej rade.
Zabudli ste si možno položiť jednu otázku alebo ste ju len tak v úvode, možno len tak zámerne naznačili, pretože sme sa pred malou chvíľou rozprávali, pred vašim vystúpením. Možno by chcelo položiť si otvorene otázku. Dámy a páni z pravice, kedy bolo sprivatizované PPC-čko, popri čom bolo sprivatizované PPC-čko? Nesmejte sa, páni, nesmejte sa. Vy viete veľmi dobre, aj pán Lipšic, viete veľmi dobre, kedy bolo privatizované, čo sa dialo v roku 2005. Prečo bol vymenený minister hospodárstva, vtedajší minister hospodárstva, aké to malo dôsledky. A čo sa tým sledovalo? Ja viem, že tu poukazujete na veci v súvislosti so zmenou legislatívy, pretože jeden chce mať to, čo má druhý, hej,
Čo ste robili, keď sa rozbiehala fotovoltaika? Nesmejte sa, pán Lipšic. Ako to bolo s tou privatizáciou? A to nie je len PPC-čko. Veď to sú Slovenské elektrárne, to je SPP-čko (Slovenský plynárenský priemysel). Kto to privatizoval? SMER to privatizoval? To neprivatizoval SMER, dámy a páni. Povedzte otvorene. Vy ste to predali! Vy ste to predali a zbavili ste túto krajinu možnosti ovládať, ovládať tieto strategické podniky. Dneska vykrikujete?! Ale tí, čo to privatizovali, tí sú paradoxne ticho. Tí sú paradoxne ticho.
Pán Hlina, vy ste tu ešte neboli, keď v dvetisíctreťom, štvrtom, keď sa pripravovala privatizácia týchto strategických podnikov. Viete, čo by nasledovalo za takéto niečo, keby k takémuto niečomu došlo v Číne? Nemusím pokračovať.
Ďakujem pekne.