11. schôdza

10.
Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás zoznámil so správou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v tejto veci. Znie nasledovne:
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 257 zo 6. novembra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, v tlači 273, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 23. novembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier dňa 20. novembra 2012. Uznesením č. 68 z 20. novembra 2012 s návrhom súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní predloženého návrhu a uznesením č. 83 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a poveril poslanca Jána Mičovského vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Toľko znenie správy nášho výboru.
A dovoľte, aby som v tejto súvislosti predložil vám aj znenie návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Dodatku k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, v tlači 273. Uznesenie znie nasledovne: Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dodatkom k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. Toľko slová návrhu na uznesenie.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Dovoľujem si, ďakujem veľmi pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Len veľmi spontánne, dovolím si zareagovať na to, že ako obyvateľ východného Slovenska a milovník krajiny nielen horskej, ale aj nížinnej chcem povedať, že považujem znenie tohto dohovoru za veľmi správne, pretože ak si rozmeníme slová tohto dohovoru na drobné, tak vlastne týka sa nás to pomerne bezprostredne v tom, že jedinou krajinou, ktorá nie je členom Európskej únie a hraničí so Slovenskom, je Ukrajina. A práve mnohé skúsenosti s vodným tokom rieky Uh, ktorý síce v podstate, keby sme povedali, možnože pramení, jeden z jeho zdrojov je aj na území Slovenska, ale prechádza potom Ukrajinou, prináša v období povodní, ale aj v období kľudného vodného režimu na územie Slovenska množstvo vecí, ktoré by vodné toky obsahovať nemali. Takže považujem v tejto súvislosti z praktického pohľadu tento návrh rozšírenia na krajiny, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, za veľmi dôležitý aj práve z pohľadu Slovenskej republiky a osobne ho vítam. Ďakujem, len toľko.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaným materiálom sa navrhuje, aby Slovenská republika prijala dodatky k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru, ktorými sa do Štokholmského dohovoru zaraďuje desať nových látok. Tieto dodatky prijala konferencia zmluvných strán Štokholmského dohovoru na 4. a 5. zasadnutí zmluvných strán, ktoré sa ukončili a uskutočnili v Ženeve 4. a 8. mája 2009 a 25. až 29. apríla 2011. Zároveň sa navrhuje zjednodušiť postup prijímania dodatkov k prílohám A, B a C dohovoru, a to zrušením osobitného vyhlásenia, podľa ktorého nadobudnú dodatky k prílohám A, B a C dohovoru platnosť až na základe uloženie listiny o ich prijatí. Po zrušení tohto vyhlásenia nadobudnú dodatky platnosť jeden rok od dátumu oznámenia o ich prijatí depozitárom dohovoru.
Návrh na prijatie dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach a zrušenie vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 Štokholmského dohovoru je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Poprosím vás, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o schválenie predloženého materiálu. Ďakujem pekne.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 273 z 9. novembra 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 23. novembra 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetný návrh dňa 20. novembra 2012. Uznesením č. 67 z 20. súhlasil s návrhom Národnej rady a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 Štokholmského dohovoru, tlač 278. Gestorský výbor prerokoval túto správu o predmetnom návrhu a uznesením č. 82 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím dodatkov k prílohám A, B a C Štokholmského dohovoru a so zrušením vyhlásenia podľa čl. 25 ods. 4 a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie predkladám v zmysle legislatívneho plánu úloh vlády Slovenskej republiky na II. polrok vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je splnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z členstva v Európskej únii, a to povinnosti transponovať do slovenského právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám o obchodných transakciách v prepracovanom znení a tiež ako aj reakcie na podnety aplikačnej praxe. Predmetná smernica bola prijatá v rámci iniciatívy komisie Európskej únie, nazvanej small business act, ktorá identifikovala ako kľúčovú úlohu malých a stredných podnikov z hľadiska konkurencieschopnosti hospodárstva Európskej únie. Zároveň iniciatíva pomenovala ako najväčší problém skutočnosť, že malé a stredné podniky v čase globálnej krízy nedisponujú účinným prístupom k financiám, čo ich častokrát vedie do platobnej neschopnosti.
V nadväznosti na uvedené sa v dôsledku transpozície smernice navrhujú do právneho poriadku Slovenskej republiky prebrať ustanovenia, ktoré sú spôsobilé založiť predpoklad pre zlepšenie platobnej disciplíny. Vládny návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a vláda Slovenskej republiky ho schválila na svojom rokovaní dňa 28. septembra tohto roku. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne v súlade aj s právom Európskej únie.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu dňa 27. novembra. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1 až 7, s návrhom schváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade schváliť vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2012 č. 265 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník, na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporúčal schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2012 č. 128. Schôdza Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti bola zvolaná na 20. novembra 2012. Výbor o predloženom návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne, s návrhom schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a stanovísk poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 27. novembra 2012 pod číslom 152. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, poprosím, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľujem si podať pozmeňujúci návrh poslanca Maroša Kondróta k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 229. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: "Čl. III - Zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. sa mení takto: V § 13 odsek 3 znie: Odsek (3) "Na majetok, ktorý tvorí letiskovú infraštruktúru malého letiska, ktoré prevádzkuje letisková spoločnosť, nemožno zriadiť záložné právo ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov letiskovej spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby a nemožno ho previesť do vlastníctva iného ako štátu alebo letiskovej spoločnosti. Majetok, ktorý tvorí letiskovú infraštruktúru malého letiska, ktoré prevádzkuje letisková spoločnosť, nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou." Zároveň je potrebné vloženie nového článku premietnuť aj v názve zákona.
Doterajší článok III sa prečísluje. Odôvodnenie: Navrhovaná úprava § 13 ods. 3 zákona č. 136/2004 Z. z. svojím zámerom vychádza z čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe predmetného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky môže byt' zákonom ustanovené, ktorý majetok, okrem majetku uvedeného v čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nevyhnutný pre zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Z hľadiska dopravy a zabezpečenia dopravnej obslužnosti územia Slovenskej republiky je veľmi dôležité, aby obyvatelia Slovenskej republiky a Slovenská republika mali k dispozícii sieť letísk, ktoré sú využiteľné pre oblasť civilného letectva, ako aj vojenského letectva, ale predovšetkým je vďaka nim možné zabezpečiť dopravné spojenie nielen vtedy, keď je možné využiť aj iné spôsoby dopravy, ale najmä vtedy, ak z rôznych dôvodov (napr. havárie, prírodné katastrofy, vojna a pod.) nie je možné zabezpečiť spojenie či zásobovanie daného územia inými spôsobmi dopravy. Z tohto dôvodu je cieľom navrhovanej úpravy zabezpečiť ochranu pred nežiaducim nakladaním s letiskovou infraštruktúrou, ktoré by mohlo viesť k tomu, že by ju nebolo možné využiť na uvedené účely. Zároveň treba uviesť, že Slovenská republika má k dispozícii širokú sieť letísk a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, keby letiská, ktoré sú už vybudované, a nie je teda nutné vynakladať veľmi veľké finančné prostriedky na ich výstavbu, by v budúcnosti neslúžili na účel, na ktorý boli vybudované. Zámerom navrhovanej úpravy nie je ochrana všetkého majetku tvoriaceho letiská, ich súčastí a príslušenstva, ale len najdôležitejšej časti tohto majetku, ktorými sú najmä vzletové a pristávacie dráhy, rolovacie dráhy, odbavovacie plochy a pozemky pod nimi, pretože táto časť majetku je potrebná pre zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia Slovenskej republiky, na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov a na obranu štátu.
Ďakujem pani predsedajúca, skončil som.

Príjemné dobré ráno, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, poslankyne a poslanci. Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava znie nasledovne.
V čl. I v bode 6. sa v § 263 v ods. l číslovka "386" nahrádza slovami "386 ods. 2, § 387".
V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
,,11. § 386 znie: "§ 386 odsek (1) Účastníci vzťahov upravených týmto zákonom sa môžu dohodnúť na vzdaní sa alebo obmedzení nároku na náhradu škody aj pred porušením povinnosti, ktoré k takej škode môže viesť. Odsek (2) Pred porušením povinnosti, z ktorej môže škoda vzniknúť, sa nároku na náhradu škody nemožno vzdať ani len z časti, ak bola škoda spôsobená úmyselne. Náhradu škody podľa tohto odseku nemôže súd znížiť."." Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava odstraňuje výkladové pochybnosti o možnosti zmluvnej úpravy rozsahu náhrady škody. Tieto plynú zo skutočnosti, že aj keď súčasné znenie § 386 Obchodného zákonníka vylučuje vzdanie sa nároku na náhradu škody, ktorá môže vzniknúť v budúcnosti (tiež v zmysle § 574 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), ustanovenie § 379 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje rozsah náhrady škody, je dispozitívne, z čoho plynie právo zmluvných strán si tento rozsah dohodou upraviť. V odbornej literatúre jasne prevláda názor, že aj keď sa náhrady škody nie je možné celkom vzdať, čomu zodpovedá súčasné znenie ustanovenia § 386 Obchodného zákonníka, je možné ju dohodou upraviť, teda aj obmedziť na primeranú mieru, ktorá nie je úplne vzdaním sa nároku na náhradu škody. Uvedená interpretácia zodpovedá aj úprave zmluvnej pokuty, ktorá zo zákona obmedzuje náhradu škody na rozsah dohodnutej zmluvnej pokuty. V súlade s princípom jednotnosti práva je preto žiaduce, aby sa obmedzenie náhrady škody dalo dohodou upraviť nielen prostredníctvom zmluvnej pokuty, ale aj výslovnou dohodou tak, ako to navrhuje predložený zákon. Obdobná úprava bola nedávno prijatá v Českej republike, čo z hľadiska rozhodovacej činnosti slovenských súdov môže mať ten efekt, že doteraz prijímaná doktrína možnosti zmluvnej úpravy rozsahu náhrady škody by mohla byť spochybnená argumentáciou, že slovenská úprava je odchylná, a teda takú zmluvnú úpravu rozsahu náhrady škody nepripúšťa. Inštitút zmluvného obmedzenia rozsahu náhrady škody je bežným európskym štandardom, ktorý odráža zvyšujúcu sa rozmanitosť obchodno-právnych vzťahov. Zároveň plne rešpektuje zmluvnú voľnosť' v obchodno-právnych vzťahoch. Je potrebné upozorniť, že takúto dohodu, ktorou sa vylúči alebo obmedzí náhrada škody ešte pred porušením povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi v prípade, že je zmluva uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, bude neplatná z dôvodu, že pôjde o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, konkrétne § 53 ods. 4 písm. c) a d) Občianskeho zákonníka, na základe ktorých sú vyslovene zakázané podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré by vylučovali alebo obmedzovali práva spotrebiteľa pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za škodu alebo za vady alebo zodpovednosť dodávatel'a za konanie alebo opomenutie, ktorými sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví. Pričom netreba zabudnúť na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, a to aj bez ohľadu na to, či sa uzatvára podľa ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážené kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdy Košútovej, Tibora Lebockého, Ľuboša Martináka, Mariana Záhumenského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 229. V čl. I siedmom bode sa na konci § 340a ods. 1 pripája táto veta:
"Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.".
Odôvodnenie: Doplnenie sa navrhuje z dôvodu prijatia zákona č. 362/2002 Z. z. o neprimeraných podmienkach obchodných vzťahov, ktorým sa ustanovuje osobitná lehota splatnosti na úhradu kúpnej ceny pre potraviny v obchodných vzťahoch (§ 3 ods. 2).
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni, milí kolegovia, ja nebudem predkladať žiaden pozmeňovací návrh, skôr chcem v tom tak trochu pozitívnom slova zmysle reagovať vlastne na predložený návrh, ktorý už je teda v druhom čítaní a ktorý, myslím si, že na jednej strane podstatne rieši tú situáciu, ktorá je na Slovensku v súvislosti s platobnou disciplínou až hrozivá. Sú to, samozrejme, tie vzťahy, ktoré doslova zhoršujú podnikateľské prostredie, predovšetkým medzi podnikateľskými subjektmi. A na druhej strane aj medzi subjektmi verejnej správy a podnikateľskými subjektmi. Minimálne reagujem na tie okolnosti a na tie problémové záležitosti, ktoré sa týkajú dosť často práve projektov, ktoré sú financované z verejných zdrojov a ktoré idú cez verejné obstarávanie, a vieme dobre, aké problémy skutočne vznikajú. Ja som pred časom prišiel s návrhom zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý reagoval do určitej miery na tieto problémy, bohužiaľ, tento návrh zákona neprešiel, ale v každom prípade som rád, že v tomto návrhu zákona sa niektoré veci tam objavili.
Takže vcelku, nehovorím, že je to ideálne, nehovorím, že je to vynikajúce, ale myslím si, že sme na dobrej ceste, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie aj prostredníctvom lepšej úpravy zmluvných vzťahov a z toho vyplývajúcich súvislostí, potom aj hradenie záväzkov jednotlivými subjektami, ktorých sa aj tento návrh zákona dotýka. V tomto návrhu zákona ide hlavne o implementáciu smernice Európskeho parlamentu, ale čo je veľmi dôležité, takisto sa reaguje aj na európskej úrovni prijatý tzv. small business act, ktorý poukazuje na práve tieto problémy, ktoré som pred chvíľou spomínal. Som rád, že predovšetkým subjektom verejnej správy alebo teda verejného práva, ako sú pomenované v tomto návrhu zákona, sa znižuje alebo určuje doba splatnosti tridsať dní. Dosť často narážam v tejto súvislosti na oneskorenie platby práve subdodávateľom v rámci týchto verejných projektov. No a šesťdesiat dní medzi podnikateľskými subjektami, ktoré sú takisto dosť často prekračované, podľa určitých štatistík dokonca každá desiata faktúra je uhrádzaná až po dobe splatnosti deväťdesiat dní, čo jednoznačne ohrozuje jestvovanie alebo fungovanie obyčajne malých podnikov, a ktoré neprispievajú k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a zvyšujú druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá sa potom prevaľuje až do takej miery, že množstvo podnikov, predovšetkým malých podnikov, potom musí vyhlásiť konkurz.
Takže, aby som to tak zhrnul, som veľmi rád, že tento návrh zákona tu je, aj keď je tu viac ešte nedoriešených vecí. Niektoré ustanovenia nie sú celkom jasné, predovšetkým, čo sa týka nekalých zmluvných podmienok aj nekalej obchodnej praxe, som zvedavý, ako sa skutočne v obchodnej praxi budú prejavovať takéto výklady potom v prípade nejakých sporov, ale na druhej strane už aj toto je pokrok, ktorý oceňujem.
Ďakujem pekne.