11. schôdza

Pripomienkou alebo poznámkou si dovolím na príspevok môjho kolegu pána Mičovského zareagovať aj ja. Ako to tu takto počúvam všetky tieto príspevky, tento príspevok považujem svojím spôsobom za taký príspevok s nadhľadom. Faktom je, že nielen justičná moc, ale aj legislatívna a exekutívna moc potrebujú zresetovanie. Zresetovanie celého systému a stavbu od základov. Možno v tomto smere sa prikloním aj k tomu, čo tu povedal skôr poslanec Lipšic. Ja z relatívne bohatej, či už mimosúdnej, alebo súdnej praxe v nízkopredmetových sporoch z oblasti ochrany spotrebiteľských práv viem povedať, že samozrejmé veci právo a spravodlivosť, právo spotrebiteľov sa naozaj v našej krajine vymáhajú veľmi ťažko. A ja mnohokrát hlavne v takých tých hromadných sporoch, kde zastupujeme kolektívne záujmy spotrebiteľov, neviem pochopiť, ako je možné, že takéto samozrejmé veci, ktoré sú jasné od základov sa tak ťažko dosahujú. Náš súdny systém naozaj poznačuje veľká pomalosť a liknavosť. A na túto liknavosť, pomalosť vplýva nielen nekvalitná legislatíva, nie podrobné, jasné výklady jednotlivých zákonov, ale v mnohých prípadoch aj iný filter. Akési neviditeľné bludné prúdy, filtre, ktoré sú ovládané mnohými komplikovanými obchodnými alebo aj politickými vplyvmi. Ja verím, že táto dnešná diskusia posunie stav súdnictva k lepšiemu a zmení ho tak, aby sme nielen my ako poslanci, ale aj občania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si tu spomenul aj tých našich statočných ľudí. Statočných ľudí, o ktorých možno nikto ani nezakopne, to je to svedomie tohto národa, ktoré tu ešte máme a tu sú tie perly, ktoré by sa mali objaviť aj v médiách, aby sme vedeli ukázať vzor pre tú ďalšiu generáciu, ktorá potrebuje vzory. Lebo keď ich nemá, nevie, ako má žiť, ako sa má postaviť k životu a v Smotánke ich nenájde, keď sa pozrie do televízie. Takže to je tá morálna kríza, ktorú tu máme tiež okrem iného. A to, ako si povedal, že tebe hovoria, ty si iba ten lesník, ty sa rozumieš iba tomu. Bodaj by sme sa dožili toho, aby v parlamente boli poslanci, ktorí sú odborníci na príslušnú vec a chcú dať svoje know-how v prospech národa. To by som bol veľmi rád, aby sme mohli aj v tých našich výboroch, ktoré sú odborné, debatovať o odborných veciach s odborníkmi. A to by bola, by som povedal, najvyššia úcta k našim občanom, že takíto ľudia by sa v parlamente našli.
Ďakujem pekne ešte raz, pán kolega, a držíme si navzájom palce, aby sme to všetko spoločnými silami zvládli. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, ja si nad tým môžem iba povzdychnúť. V prvom rade, samozrejme, vítam to, že všetci držia pánovi ministrovi palce. Držme, vidím, že asi budeme sa tu pomaly držať všetci za tie palce. Ja sa iba pýtam, pán poslanec, celý deň sa tu diskutuje o justícii ako takej. Ja som, priznám sa, som sa do toho teraz poobede už nezapájal, lebo jednoducho nevidel som v tom až taký zmysel, a preto sa aj chcem spýtať, že proste, tým vaším vystúpením ako ste, si myslíte vy, že ste pomohli tej justícii? Lebo viete, o justícii, o problémoch v justícii sa už diskutuje asi pätnásť rokov. Keď každý vystúpi a povie o nejakom prípade, čo sa stalo, a čo bolo ako zlý prípad, samozrejme, treba na to poukázať, ale myslím si, že tu v parlamente sa to priamo nevyrieši. Vec je taká, keď dáme prípad kauza Cervanová, ktorá, už niekoľko desiatok rokov nie je vyriešený poriadne ten prípad, tak myslím si, že to hovorí za všetko.
Ja práve preto znovu zopakujem to, čo som povedal doobeda, vítam to, že pán minister ide už konkrétne postupnými krokmi, snaží sa zmeniť postupne legislatívne určité právne normy, ktoré majú dopad na justíciu. Ja to vítam a myslím si, že je to oveľa lepší prístup, ako zvolil pán bývalý minister Lipšic alebo ako bývalá ministerka pani Žitňanská, ktorí tu v parlamente o tom iba hovoria, a zbytočne. Mám taký pocit, ako keby iba mlátili suchú slamu niekde v senníku. Je to fakt zbytočné z ich strany. Mali možnosť dokázať, keď boli ministrami, ako to mysleli vážne a dokázať svoju odbornosť. No, nedokázali to. Tá justícia sa nepohla.
Čiže ja v tomto prípade sa pripájam a držím pánovi ministrovi palce spolu s vami, aby sa mu to podarilo a pevne verím, že sa mu to podarí v tejto justícii zlepšiť.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Možno je dobré, že teda môžem zareagovať. Ďakujem, samozrejme, všetkým. Ďakujem za slová podpory, ale budem odpovedať pánovi poslancovi Martvoňovi. Je dobré, že ste teda povedali, že veľmi nevidíte význam v tom, že hovorím o konkrétnych príkladoch, lebo tým dokumentujete to základné nedorozumenie, ktoré tu medzi nami je. Ja som presvedčený, že nie všeobecnými deklaráciami, ktorých tu už bolo tak veľmi veľa a ktoré k ničomu neviedli, sa dá vylepšiť systém, ale práve konkrétnymi krokmi. Ja som hovoril o konkrétnych veciach, ktoré považujem za kazy nášho súdneho systému, za príklady jeho nefungovania a hovoril som o svedomí, ktoré považujem za dôležitý nástroj všetkých, ktorí si osobujú právo zastupovať ľud tejto krajiny, a snažiť sa mu pomôcť. A práve apel na to, že v príkladoch, ktoré som spomínal, svedomie bola dominantná záležitosť, tak v tom vidím podstatu toho, čomu verím, a v tom vidím váš vnútorný problém alebo vaše frázovanie o tom, že tu ktosi iný v minulosti čosi mal a teraz budeme sa baviť na pingpongových majstrov, na ktorej strane stola tá loptička bude dlhšie. Mňa nezaujíma, na ktorú stranu pingpongového stola dávate loptičku. Mňa zaujíma to, kedy občan tejto krajiny bude môcť povedať: Ďakujem, páni poslanci, ďakujem, vážení ministri, ste to vylepšili.
A to, čo som povedal, neviedlo k tomu, aby sme sa bavili na tých pingpongistov, ale len k tomu, aby sa spravodlivosť v tejto krajine a svedomie tých, ktorí ju zastupujú, prekryli v čo najväčšej množine. Zdá sa mi, že niektorí ľudia v tejto sieni majú práve možno s týmto problém a pre toto ustavične počúvam o tom, čo sa stalo pred dvanástimi rokmi, čo pred ôsmimi. Mňa zaujíma, čo sa stane zajtra. Aké bude zajtra najbližšie rozhodnutie... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Dobrý večer. Vážený pán minister, pán spravodajca, pán podpredseda, milí kolegovia, kolegyne. (Hlas z pléna.) No veď som spomenul. Tak môžem osloviť aj pána, jak to, (Hlas z pléna.) nie ale, hej, pán Gábor, áno, tak, aby to bolo také familiárne. Som rozmýšľal teraz nad tým krstným menom.
Pred mojím úvodom mi ešte dovoľte reagovať na predrečníka. Ja som sa neprihlásil s faktickou poznámkou. Pán kolega Martvoň tuná tiež tak reagoval tak negatívne. Ja trošku tiež som nesúhlasil s jednou vecou a dovolím si ju tuná povedať. Hádam mi to Janko, kolega, odpustí. Že poľovačka nepatrí do lesa. Ja si myslím, že patrí do lesa. To som ani netušil, že budeme rozprávať o justícii a taká vážna téma o poľovačkách a o lesníctve a takto. Je to vždycky lepšia vec. Vždy lepšia vec, kým je tá poľovačka v lese, ako keď je tá poľovačka v našich mestách a obciach. Ale tu je tak zvrátená spoločnosť, že táto poľovačka z lesa sa preniesla do našej spoločnosti. My poľujeme na ľudí, my poľujeme na občanov. Zoberme si aj teraz nedávny prípad v tej Amerike, ja to tak nesledujem, ale viete aj to, nesledujete médiá, televízor nepozeráte, dozviete sa, čo sa deje, všetko nové. No a v Amerike príde taký malý smrkáň a vystrieľa dvadsať spolužiakov a osem zranených. To sú hrozné veci! Hej. Vždycky je lepšie, keď tá mládež, nesúvisí tak celkom, pán minister teraz s vami, trošku si dovolím tak, takú malinkú odbočku, ale súvisí to so spravodlivosťou, určite áno. Vždycky je to lepšie, keď ten voľný čas trávi tá mládež naozaj v tom lese, ako keď takto neprimerane sa správa a neadekvátne sa správa a vystrieľa svojich spolužiakov. To sú také nechutné veci. Len toľko som chcel na kolegu reagovať. Že tá poľovačka nech je teda v tom lese a tí chlapci nech sa tam realizujú. Nech idú na rybačku aj do lesa. Minule som sa tiež tak preriekol o tej rybačke.
Staré rímske právo hovorí, to pán minister iste vie, lebo to sa učil v prvom semestri v prvom ročníku, spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Je to pravdivý výrok? Je. Zhodneme sa na tom, či nie? Spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Ak mi podľa tejto vety budete, pán minister, napĺňať váš rezort, budete tým najlepším ministrom spravodlivosti a takého ministra spravodlivosti ešte Slovenská republika nezažila a možno veľmi dlho nezažije, ale ono sa to ťažko napĺňa. V tej jednoduchosti je zároveň vždycky alebo veľakrát aj veľká zložitosť. Neprimerané a nespravodlivé tresty, ktoré sme boli svedkami za tých posledných dvadsaťdva rokov. Ja si dovolím nehodnotiť tuná nejakú vládu, nejakého ministra, ale môj taký pohľad občana a človeka zvonka, a ja tú našu spravodlivosť alebo rezort spravodlivosti vnímam veľakrát ako veľmi nespravodlivý. Odpustite mi to. Musíte si to vypočuť vy, pán minister, lebo vy ste teraz tým ministrom spravodlivosti, ale samozrejme, vy ani nemáte dosah na tie rozhodnutia tých vašich sudcov, ktorí rozhodujú v danej veci. Určite nie, lebo sú, nezávislé je súdnictvo, vy do toho nesmiete zasahovať, ale na druhej strane vy ste ten, ktorý vytvárate podmienky, aby tá spravodlivosť naozaj tuná sa prenášala. Kam? Do našich rodín. A toto je potrebné, aby sme to tuná my mali a sme to zažili. Ale predsa nemôže byť spravodlivé to, ak niekto sa potkne vo svojom živote a možno ukradne nejakú drobnú vec z hypermarketu alebo odtrhne jablko, ktoré ukradne. To sú príklady. Berte to ako príklady. A jednoducho je to vysoké, vysoké tresty sú tuná. Dostane päť, sedem rokov v base. A zločinec, vrah, ktorý zavraždí niekoho, no tiež dostane taký istý trest a ešte za vzorné správanie mu to skrátia a ešte mu to skrátia, no, tak on nakoniec menej strávi v tom väzení ako ten, ktorý urobil naozaj sebemenšiu, sebemenší priestupok. To je nespravodlivé. A toto sa tuná deje v tej našej vlasti. A toto ja vnímam ako taký veľký mínus aj v našej justícii, kde tie tresty sú naozaj neprimerané.
V súlade so zákonom nemôže byť páchaná krivda. To hádam sa tiež zhodneme. A koľkokrát je to tak, že sudca alebo súd v súlade so zákonom a pácha krivdu. Pácha krivdu na tom, na tom možno obvinenom alebo možno človeku, ktorý nevinne bol vmanipulovaný do niektorých tých situácií. Ako kolega Hlina tu spomenul, že čas je tým tieňom, čo obchádza spravodlivosť. Naozaj, veľakrát je ten čas akoby taký imaginárny tieň, ktorý obchádza tú našu spravodlivosť aj konkrétne súdne prípady, a naťahujú sa tie súdne prípady a veľakrát sú to veľmi vážne kauzy a jednoducho ten tieň zahalí ten prípad a naozaj nikto nevie sa z toho vymotať. A je to tak neprehľadné veľakrát. Aj samozrejme spoločnosť už na mnohé veci zabúda po rokoch, ako vlastne veci sa udiali, a vynášajú sa potom, samozrejme, aj s ľahším dopadom alebo ľahšie aj pred médiami a pred spoločnosťou aj nespravodlivé rozsudky. Takže ten čas v justícii a pri rozhodovaní, pán minister, aj to je jedna z vecí, ktorú by bolo potrebné naozaj aj zlepšiť a zvlášť pri tých kauzách, ktoré sú veľmi vážne a majú negatívny dopad na jednotlivcov, ale aj na našu spoločnosť.
Dovolím si povedať tuná, že treba vyhlásiť vojnu nie justícii ani polícii, ale je potrebné vyhlásiť vojnu zlu. Zlu ako takému. A to súvisí aj s rezortom ministerstva vnútra, prepojenosťou s vami a dá sa povedať aj s inými rezortmi. Mne sa to celkom aj pozdávalo, že keď sa tu striedali ministri a bola tu aj pani ministerka zdravotníctva. Tak si tak dovolím tak akože málinko ako na to zareagovať. Pán kolega Brocka tu aj reagoval. Hádam je to preto, lebo tá justícia je chorá? Preto je tu pani ministerka? No, ja som si tiež položil tú otázku. Aj táto spoločnosť je chorá. Pani ministerka bola tuná na mieste, aj úplne to bolo okej, pretože aj to súdnictvo naše na Slovensku je choré. Či už by sme hovorili z pravej strany, alebo z ľavej strany. Myslím, že v tých kuloároch nie je problém a zhodneme sa na tom, že to, že to súdnictvo a tá justícia je chorá. Ale rovnako dá sa to predniesť aj tak, že v zdravotníctve nie je spravodlivosť. Aj naopak. Vedel by som o tom veľmi dlho a naozaj aj kazuistiky uvádzať, že veľakrát naozaj chýba spravodlivosť aj v zdravotníctve. Veľakrát sú tuná pacienti, ktorí sú marginalizovaní a vytláčaní ako z tejto spoločnosti, dovolím si povedať, skrz veľakrát aj systém nespravodlivý a koristnícky spôsob, by som povedal, nastaveného zdravotníctva, mne to tak, prepáčte, tiež tak veľmi nesúhlasím, aj tie zdravotné poisťovne. Na jednej strane, keď vykazujú zisk, a na druhej strane nie je postarané o, o ich pacientov v patričnom, teda v primeranom stave, tak ako si to zaslúži každý človek. Je to veľmi teda otázne a či je to teda etické vykázať zisk a nechať niekoho v nedôstojných podmienkach a nepostarať sa oňho. Nebudem o tom sa rozvádzať, lebo naozaj ja som to aj tak povedal. Ono všetko so všetkým súvisí.
Ak je vynesený nespravodlivý rozsudok, čo ja som tak vnímal tuná, tiež jedna z vecí, však neviem, ako ešte aj dopadne, ale bývalý pán prezident rozhodnutím súdu má sa ospravedlniť a poviem, nepoviem starý, ale starší pán už na dôchodku, ktorý si naozaj zaslúži aj dôstojnosť, aj pokoj, tak má ešte aj zaplatiť nejakú sankciu a pokutu. Ja do celého prípadu, nechcem povedať, že vidím, lebo len cez tie médiá a tak, ale cez to všetko môžem to tak intuitívne povedať, že cítim to ako veľkú nespravodlivosť, že sa má teda aj ospravedlniť a ešte na druhej strane má aj zaplatiť pokutu. Tých 100-tisíc, to nie je tak zas malý peniaz dneska v tých eurách, to sa ani tak nezdá, je to cez 3-tisíc eur tá sankcia, ktorá mu tuná hrozí. Strach je tým negatívnym aspektom, ktorý má vplyv na spravodlivé a nezávislé rozhodovanie. To je výzva pre vás, pán minister, lebo naozaj strach je klamlivý a strach má veľké oči, ako sa hovorí. A keď je strach, keď vládne, ja neviem, možno, nechcem to teraz tu, ako príklad uvádzam, trebárs by strach vládol na vašom ako ministerstve, no tak bol by to tiež zlý signál.
Ja som mal možnosť sa pozrieť tiež na ten film, ktorý bol cez obed, nebudem ho nejak tak hodnotiť, akurát len toľko, pán predseda tuná nie je parlamentu, ale však ja sa ho opýtam pri najbližšej príležitosti, myslím si, že tento rečnícky pult je skôr na to, aj sa volá, že je rečnícky, tu bude rozprava aj rozprava sa to hovorí, tak máme rozprávať. A nemáme premietať filmy! Film bol premietaný cez obed, tam nech sa páči, kto chce, môže ísť, a kto nechce, tak nemusí ísť, ja si myslím, že nie je to celkom v súlade s rokovacím poriadkom, máme tu právnikov, pán minister je tuná, ja len nejaké, ja tu teraz tiež pustím večerný film a budem vás tu týrať, aby ste sa dívali na film, ktorý, ktorý vás, vám sa možno nepáči. Takže si myslím, že máme tuná kino, nech sa páči, ja som mal záujem o tento film, bol som sa naňho pozrieť, nevidel som ho celý, ale som si ho pozrel.
No a to chcem len povedať, že naozaj, ak, ak sudca, ktorý má vo vážnych veciach rozhodovať, nebudem hodnotiť ten film ani tieto veci, ale vo všeobecnosti poviem. Ak sudca je ten, ktorý má strach a je zastrašovaný, veľakrát on musí odolávať tlakom zvonku a zvonka je zastrašovaný a veľakrát naozaj tí sudcovia sú ohrozovaní, však preto aj, aj špeciálni sudcovia, špecializovaní, alebo špeciálni sudcovia tak majú aj osobnú ochranu a nie je to jednoduché vydať takéto rozhodnutie. Ale ak takýto sudca naozaj má strach a ten strach, keď sa vytvára kdesi ešte aj zvnútra a je, je tuná, ak teda sa vytvára ten mobing, ako on môže slobodne rozhodovať? No strach ti zahmlí aj, aj tvoj rozum, aj tvoje slobodné rozhodovanie a ty máš veľký problém naozaj spravodlivo rozhodnúť. Ako potom môžu sa občania tejto republiky domáhať tej skutočnej spravodlivosti? No, že tá spravodlivosť podľa tých výsledkov, ako pán kolega Madej to tu spomínal, že sme kdesi úplne na chvoste, to je veľmi zlý ukazovateľ, to je, pán minister, výzva pre vás, aby sme sa prepracovali aspoň do tej prvej polovice, to by sme mohli byť na nejakom aspoň 70. alebo 75. mieste. Aj to by bol už úspech, hej, aby to nebolo 136. alebo 140. miesto, ako to bola tuná spomínané. Myslím si, že toto je tiež jeden zo zlých ukazovateľov, aj tí ľudia ak si uvedomujú, že vymožiteľnosť práva je mizerná, sa stáva mizériom. No viete, je to veľmi zlé, ale na druhej strane to číslo, ktoré ste spomínali, pán kolega, takmer 300-tisíc súdnych podaní, tak to mi tiež nedáva nejakú logiku, ako je to možné, ľudia sa súdia pre všetko a so všetkým a úplne veľakrát sú aj exekučné veci, a na druhej strane, (Reakcia z pléna.) hej, vidíme, že tá vymožiteľnosť práva je taká nízka a v tom rozhodovaní, hej, a tých podnetov je tak strašne, strašne veľa. Súdy musia rozhodovať spravodlivo. A aby spravodlivo rozhodovali, tak treba im tieto podmienky vytvárať a vytvárať to cez legislatívu.
Spomínal som to: ani vláda, ani parlament, ani minister nemôžu zasahovať do nezávislých súdov, to myslím si, že ak by boli také pokusy, tak by to bolo fiasko pre tých ľudí, ktorí by to robili a boli by to veľmi, veľmi zlé veci. Kolegyňa Jurinová tuná sa dotkla jednej takej problematiky obetí trestnej činnosti, na ktoré zabúdame v tej našej legislatíve a možno v našej justícii. Ale ja hovorím, že to nielen obete trestnej činnosti, ale ja by som to rozšíril aj o obete justície a polície. Veľakrát práve aj tuná na Slovensku sa stáva to, že občania alebo občan sa stane obeťou justície, obeťou polície sa stane. Aj ja osobne mám túto skúsenosť a mohol by som o nej tuná rozprávať a ja ju poviem a len kvôli tomu, nechcem vás zdržiavať všetkých, všetkých, ale aby aj bulvárna tlač ma neroznášala a môžem ešte povedať, hej, aby ma tak neroznášali a nevytrhávali z kontextu.
Naša rodina čakala na rozsudok v mene Slovenskej republiky viac ako tri roky, viac ako tri roky vo vymyslenej kauze. Vo vymyslenej kauze úkladnej vraždy policajta, údajnej úkladnej vraždy policajta. Ja sa pýtam: Naša rodina aký mohla mať na tom podiel? Aký podiel? Kukláči boli v noci u nás a prevrátili nám celý dom, bolo to 17. októbra 2009. Ja som nebol doma vtedy, však to bolo asi aj veľké šťastie, lebo bol by som sa asi s nimi zrazil tam kdesi v tých dverách, ďakujem Pánu Bohu aj za to. Bola tam manželka a ten stres, ktorý prežila naša rodina, a keď som volal manželke a ona teda mi volala a povedala mi, že čo sa v podstate deje. Ja hovorím: Pýtaj sa veliaceho dôstojníka alebo vyšetrovateľa, čo u nás hľadajú. Tak mi manželka hovorí, že hľadajú zbrane a strelivo a že či takéto veci máme. Tak ja mám syna, ktorý skončil lesnícku školu, no tak my zbrane a strelivo máme. Máme zamknuté to v skrini plechovej a máme to zamknuté v trezore tak, ako to má byť, manželka tak aj naivne odpovedala: Áno, máme. Aj povedala kde a to povedala, ale nás toto nezaujíma. Prevrátili nám celý dom hore nohami, aby nám dali rozhodnutie také, že nič nenašli. Že náš dom, v úvodzovkách, je čistý. No keby tak hľadali nejaké tie smeti, viete, my máme sedem detí. Tak aj tí, aj tí kukláči mali také poznámky, že pozri sa, koľko tu majú topánok, v takej vstupnej hale. Plný botník tam bol aj plno topánok. A ten druhý hovorí: Ale oni majú sedem detí. No a keď má každý len dva páry, tak koľko je to tých párov topánok? 14 párov. A to sú len deti a plus rodičia, hej. Takže pre nich to bolo možno na jednej strane vtipné a uvoľňujúce, ale dcéra sa bála mesiac ísť na záchod, čo to len takto prejsť z jedných dverí do druhých.
Ja sa pýtam. My sme sa stali tiež obeťou, naša rodina. Kto sa nám ospravedlní v tomto štáte, kto to urobí, alebo či to vôbec, alebo či vôbec mám aj čakať nejaké to ospravedlnenie, že či sa mi ospravedlní minister vnútra, alebo minister spravodlivosti, tak to ani nečakám. Lebo v podstate ani nie je čo, ten rozsudok v mene Slovenskej republiky je taký, že celá kauza a celý prípad bol vymyslený tej údajnej úkladnej vraždy, ale teraz vás označia, označia vás nejakou nálepkou. Naše mesto je malé mesto a teraz tiež tie reči a to všetko, čo tam bolo, a bolo to v nočných hodinách, keď sa toto všetko dialo. Bolo to veľmi ponižujúce a bolo to veľmi pokorujúce, čo všetko človek musel ako prežiť a prehltnúť. A teraz tri roky čakáte alebo tri a pol roka čakáte na to, hej, ako súd v danej veci rozhodne. Naša rodina bola do toho zatiahnutá v podstate nepriamo, syn vystupoval v tej celej kauze ako svedok, bulvárna tlač, samozrejme, to vytrhávala z kontextu a polopravdy tam vnášala ako do toho, no a teraz za celé tie roky aj nedávno si tak na mne zgustli, však si poslanec, tak to zverejníme, tak to tak aj využili a to aj zverejnili.
Akú máte šancu sa, pán minister, tuná brániť, môžem sa ja súdiť s tými našimi to médiami, kde sa ja domôžem tuná pravdy, kto vládne v tomto štáte, pán minister, vy? Vy ako minister, ako vláda, alebo ja som to už tak aj povedal, lebo sú to tie médiá veľakrát. No, to je veľký otáznik, kto vlastne v tomto našom štáte vládne.
Nechcem tuná zdržiavať s tým prípadom, ktorý tuná je, neželal by som to nikomu, toto aby zažil, ani tomu najväčšiemu nepriateľovi, ani svojmu oponentovi, naozaj by som to neželal nikomu. Ale sú veci, ktoré sa nedajú odstáť a aj keď by sa ktosi ospravedlnil, kto zrobí také divadlo na našej ulici? Kto to urobí, aká polícia príde a bude kričať: Tí Kuffovci, veď nič nebolo v tom dome a boli v tom, v celej tej kauze nevinne. Ja sa pýtam, kto mal na tom záujem?
A to je ten moment, ktorý je veľmi dôležitý, pán minister, vzájomnej spolupráce, ale vzájomnej spolupráce. To nemôže byť tak, že - či už v justícii, alebo v polícii - sú ľudia takí, ktorí tam nepatria. A veľakrát sú to, prepáčte, ale veľakrát sú to akoby ľudia z podsvetia. A prepojení s podsvetím, tak to je úplne čosi, úplne absurdné. To je čosi, čo je neznesiteľné a tá spolupráca medzi políciou a, samozrejme, a súdmi je veľmi, veľmi dôležitá. Ale keď takýto policajt vám dopredu povie aj súdne rozhodnutie, ako dopadne, no tak ja sa pýtam: Aké je to nezávislé, to súdnictvo? Aké je to nezávislé súdnictvo?
Nebudem to rozvádzať, ako to bolo tuná, a jeho špecializáciu, lebo on z jedného prípadu vedel vyrobiť dva alebo tri prípady. Mal som možnosť počuť jeho bývalého kolegu, ktorý o ňom svedčil a vypovedal ako svedok a povedal, že toto bola príznačná metóda ako pre tohto policajta. Ja nechcem tuná teraz políciu takto označovať, že taká je. Vôbec to nechcem povedať! Ja verím a chcem aj veriť, ale aj verím, naozaj úprimne verím, že sú tam čestní a charakterní ľudia. Ale treba robiť poriadok aj personálne veci treba riešiť. To nemôže byť takýto kriminálny živel a on sa vráti späť do polície, tak to teda, to s kostolným poriadkom nie je vôbec dobré. A rovnako je to aj v súdnictve, ak by, takýto sudca nespravodlivo koná, nekoná čestne a charakterne, jednoducho ho prepustím. Prepustím ho, hej, tie personálne dosahy, myslím si, že alebo tie personálne otázky je potrebné riešiť.
Na záver začnem, teda skončím jedným citátom, ktorým som chcel pôvodne začať a to je: "Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou". Je tu práve to výročie bývalého československého prezidenta Václava Havla a ja patrím tiež k tým naivným ľuďom, ktorý to tiež súhlasí s týmto výrokom, ja som ho aj spomínal, kde ja verím, že tá pravda a láska zvíťazí nad tou lžou a nenávisťou. Ale aby pravda a láska, pán minister, mohla zvíťaziť, ale nie v tej naivnosti, nie v tej naivite a v tom naivnom slova zmysle, ale skutočne treba naozaj pracovať cez svoj rezort a vytvárať aj podmienky cez legislatívu, aby títo ľudia, ktorí sú tu statoční a charakterní mohli poctivo pracovať v tejto Slovenskej republike.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Kuffa, tak zas ste sa dotkli všetkého možného. Ten bod programu, ktorý prerokujeme, je troška o inom, ale tak my už si zvykáme. Ale jedna vec ma ale dotkla, a to, že sa vám, sa ma dotkla, že sa vám nepáčilo, že pán poslanec Hrnčiar tu premietal film. Po prvé nepremietal tu film, boli krátke 20-segmentové pasáže z toho filmu a na rozdiel od vášho príspevku súviselo to s programom, prerokovaným bodom programu. Keď ste to nechceli pozerať, tak ste nemuseli, mohli ste odísť zo sály, nemusíte to pozerať. Ale nebol to ani prvý, ani posledný prípad, keď sa nejaký film, nejaký videozáznam sa tu premietal. Poslanec má právo využiť informačnú techniku na premietanie si grafov, audiozáznamov, ak to neruší schôdzu. Má právo a, ale stále sa to deje, nebol to prvý ani posledný prípad. Vy tu máte rôzne transparenty, my nič nehovoríme, ja to tiež rešpektujem. Tak rešpektujte právo aj iného poslanca, aby vo svojom vyjadrení, vystúpení použil aj nejaký takýto videozáznam. Viete, hovoríte, že je to rečnícky pult, áno, rečnícky pult, ktorý slúži k tomu, aby sme sa vyjadrovali k téme. K téme, nech o topánkach, neviem, o čom všetkom, k téme, k bodu programu, ktorý prerokúvame. A ešte raz zdôrazňujem, ten videozáznam bol k prerokovanému bodu programu, priamo to s tým súviselo.

Som veľmi rád, že poslanci z opozičných lavíc veria a majú dôveru k pánovi ministrovi do budúcnosti, či už to bol predrečník pán Mičovský, alebo aj Štefan Kuffa. A ja som presvedčený o tom, že pán minister dostal dôveru od vlády a možnosť stať sa ministrom, lebo mal by byť ten človek, ktorý má mandát urobiť v justícii poriadok. A verím tomu, a verme všetci, že pán minister spravodlivosti Borec, že tie poriadky naozaj v justícii urobí v čo najbližšej budúcnosti.

Ďakujem za slovo. Presne som vedel, pán Gál, že budete mieriť na to premietanie a na ten film. No, cez to všetko, že ste to takto povedali, myslím si, že toto je rečnícky pult. Je lepšie povedať voľačo v súvislosti aj s justíciou, aj o topánkach, aj keď možno vám to smiešne pripadá. Ja som si vypočul pozorne aj váš príspevok, o nič nejaký lepší nebol a ste právnikom, nejako ma neoslovil veľmi srdcervúco a je to vždycky lepšie, ako premietať tuná takéto filmy.
Premietanie filmu nie je vhodným spôsobom prezentácie tuná poslanca a je to skôr lepšie, keď ja ukážem aj nejaký ten transparent alebo nejaký ten nápis, to skôr ešte zakceptujem, keď to má ktosi tak pripravené a čo si tuná odprezentuje, ako premietať filmy. Je to rozprava a nie je to film. Film bol vyhlásený, že bude, kto chce a má záujem, máme dole kinosálu, je zvlášť na to určený priestor Národnej rady, kde môžeme pozerať filmy. Alebo potom chcete povedať, pán Gál, že táto snemovňa sa má presťahovať o poschodie nižšie? Tam budeme rokovať? No tak to dajte taký návrh. Najbližšie budete chcieť premietať filmy, tak pôjdeme, celá Národná rada pôjdeme dole do kina a budeme, budeme sledovať potom tieto filmy, ktoré vy ako počúvate a vnucujete tu ostatným poslancom. Chceli ste odpoveď, tak ju máte.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca, (Zaznievanie gongu.)
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Už to vydržíme, nech sa páči.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
tri kolegyne a pár kolegov, ďakujem, možno nie celkom bez významu tu spomínam toto obsadenie pléna. Mám, mám s tým skutočne problém, pretože, viete čo, páni poslanci zo SMER-u, ja vás aj obdivujem, že ste tu. Tuto (Reakcia z pléna.), tuto, chýba mi Brocka, chýba mi celá Ľudová platforma, ktorá okrem pána poslanca Gála a pána poslanca Eleméra Jakaba tu je. (Vystúpenie prerušené predsedajúcim.)

Figeľ Ján, podpredseda NR SR
Aj ja som tu.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
No, a máme tu ešte pána predsedajúceho, aby som nezabudol. (Reakcia z pléna.) Aby sme si nejako neskákali, lebo budem sa venovať aj vám, pán spravodajca, sekundu, a chcel by som nejaké dve, tri poznámky k predmetnej téme, ale nedá mi teraz, keďže tu normálne splynuli vášne úplne od, od, od témy, téma využívania rokovacieho poriadku, ja to len doplním, poslanec, rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky. A ja si myslím, že v § 27 v bode 7 by náš rokovací poriadok zniesol zmenu a keďže tu máme aj komisiu, ktorá sa zaoberá aj rokovacím poriadkom, tak okrem toho, že tu nesmieme používať telekomunikačné zariadenia, čo je by the way aj laptop s nainštalovaným skypom, už je to telekomunikačné zariadenie, takže to tu flagrantne porušujeme úplne všetci, outlook je takisto komunikačné zariadenie.
Ale nie, nie o tomto je téma, potom možno aj pri tej právnej istote a neistote, ak si my tu sami nástroj, ktorý má riadiť našu debatu, nevieme vysvetliť. Ja si myslím, že telekomunikačné prostriedky a vôbec, IKT by sa aj do sály hodili a možno pre názornosť používajú sa tu grafy, používajú sa tu niektoré vystúpenia, ktoré by mohli doplniť vystúpenie poslanca. Ja si myslím, že k tomuto už by sme mohli nabrať odvahu a to, že tu každý nosíme mobily, ja som si ho vzal, možno aj ty, Štefan, ho máš so sebou a podľa rokovacieho poriadku nesmieš. V tejto sále, (Reakcia z pléna.) to je jedno, nesmieš ho tu mať. Takže je to tá vec, ktorá nás už tu mnohých trápi a toto by sme mali upraviť.
Ale k veci, konečne. Mám asi tri, tri poznámky a venujú sa hlavne vášmu raňajšiemu vystúpeniu, pán spravodajca, a jednu by som chcel povedať, je to ustálená hladina verzus hašterenie. Vraj teda pán minister priniesol riadením svojho rezortu upokojenie situácie a možno aj pokoj do justície a je to teda pendantom toho, čo zažíval či už rezort, alebo vôbec súdnictvo počas vlády predchádzajúcej, a teda ako keby sa podstav justície aj v súčasnom ponímaní či už spoločnosti, alebo priamo zainteresovaných, či už sudcov, alebo všetkých ľudí z rezortu, podpísala aj budúca vláda, bývalá vláda.
Ja si myslím, že asi sa zhodneme aj, čítajúc vašu správu, ja by som chcel položiť takú jednu základnú a bazálnu otázku, veľmi som ju tu nepočul tak zartikulovanú, či ste spokojný vy, pán minister, so stavom súdnictva? Nemyslím si to a myslím si, že je teraz jedno, či tá debata sa nesie v duchu 23-ročnej, 23-ročného nánosu, ktoré súdnictvo za sebou má, ale ani tu by som nedával tú deliacu linku. Možnože sa treba pozrieť na to v širších súvislostiach a pozrieť sa na to, že súdnictvo nezačalo v roku nula osemdesiatdeväť, ale malo, malo aj predtým nejaký svoj vývoj, a teda či sa urobilo a tuná sa teda dotýkame tej legislatívnej časti, čiže či sa tie pravidlá dobre nastavili. A tu máme potom druhý problém, ktorý tu bol často spomínaný, sú, sú, súvisí s personálnym obsadením čestnosti, nečestnosti, nie je mojou úlohou to posudzovať, jednotlivých sudcov a podobne.
Čiže, pán, pán spravodajca, nemyslím si, že to hašterenie a vyvolávanie nejakých vecí bolo, a vyťahovanie, bolo samoúčelné. Bol tu obrovský spor medzi vedením Najvyššieho súdu a ministerstvom a ja si nemyslím, že bol samoúčelný, lebo ten, ten spor, ak sa naňho skúsime pozrieť z príčiny jeho samotného, odkiaľ vznikol, tak pravdepodobne tuná by nemal byť nikto kľudný. Nemal by byť, možnože sa nebudeme teda celkom súhlasiť, ale aj z môjho pohľadu tuná žiadne upokojovanie situácie nie je vhodné. Skôr naopak, myslím si, že tak, ako vy ste spomínali, že tu bol nejaký boj medzi ministerstvom a Najvyšším súdom, nebol samoúčelný a nemôžeme ho dať do nejakej bubliny alebo jednej, jednej krabice, jednej krabice hašterenia.
Križiacku výpravu, ja si nemyslím, že, že by som to nazýval takto. Sledoval som to z takého trošička postu opozície v koalícii a možno si pamätáte, vy ste to aj pomenovali, že skladali vládu štyri subjekty a nakoniec sa z toho teda vyvinulo šesť politických subjektov a tá politická artikulácia nakoniec priniesla aj tuná pôvodne 16 poslancov, ktorí sme, sme boli štyria a v tomto duchu, a to je tá druhá poznámka k vám, vy ste to napriek tomu, že ste sa snažili byť veľmi faktický a vecný, vniesli do toho obrovské politikum. Pod témou, že budete hovoriť o faktoch a že teda súdy jednali 289-tisíc prípadov a tuná niekto si vyberá iba niektoré a na nich demonštruje stav súdnictva, že to nie je veľmi korektné. Tak ja si zase nemyslím, že je veľmi korektné vnášať tú politickú kultúru, ktorá sa tu hovorí, alebo ktorú sa snažíte sem dať, že ľavo-pravé riešenia, alebo súčasná vláda verzus minulá vláda a celá štúdia, ktorá bola vypracovaná, bola vlastne vypracovaná nie pod vašou vládou, ale za vlády Ivety Radičovej, lebo ste tam hovorili presné termíny, kedy ten zber údajov o stave súdnictva, že sme skončili štvrtí od konca, že teda ako keby za tento stav viac mohla bývalá vláda ako táto súčasná.
Ja by som si tuto dovolil len niektoré otázky, či sa teda niečo za tých osem mesiacov zmenilo tak, že by tá štúdia dopadla inak napriek snahám, ktoré ministerstvo spravodlivosti, a pánboh zaplať za ne, má. Takže ja vás skúsim aj poprosiť, neviem, či sa to bude celkom dať, ak by sme dokázali pri stave súdnictva, pri tom, čo ho čaká, aká obrovská reforma by tam mala prísť, pretože ani pán minister jeho slovami nie je spokojný s tým stavom, nie je s tým spokojná verejnosť, nie sú s tým spokojní mnohí poslanci a napriek, a ja to poviem na plné ústa, a napriek neúprimnosti tejto debaty, pretože som si myslel, že tuná budú do nohy nastúpení minimálne tí, ktorí túto debatu vyvolali a sme tu (Potlesk.), sme tu dvaja z nášho klubu, dvaja, dvaja z MOST-u - HÍD, jeden z SDKÚ a (Reakcia z pléna.), traja, pardon, nedohadujme sa, fakt sa nedohadujme na tom, že koľkí, je to tak, tak smiešne číslo, že ja sa vám nečudujem, že túto debatu sme nakoniec posunuli z odvolávania na debatu o stave súdnictva a tušili ste na, na posledných troch grémiách predtým, tušili ste, že táto debata nebude mať úprimnosť.
Toto nie je dobrý signál. Toto nie je dobrý signál pre verejnosť. Môže to byť aj dokumentované tým, že v rozprave, v ústnej časti, keďže a tuná robí pán predseda parlamentu úžasnú vec. Pán predseda parlamentu odhalí niektorých kolegov, ak zruší hlasovanie. Ak pán, ak nie je žiadne hlasovanie, proste, nemáme tu dostatok poslancov, bavíme sa do betónu, do múru, do prázdnych lavíc.
Ja by som chcel povedať tretí okruh tém alebo témy, ktorú by som chcel a spomínal to tu, myslím, že pán poslanec Šebej, a to je zamyslieť sa možno nad zmenou ústavy. On to nazval ako v rámci trojdelenia moci, ako keby sme tu mali stále, alebo z hľadiska teda prokuratúry štvrtú moc, či už to bude ústavné, alebo nejakým spôsobom zamyslieť sa aj odborne, keďže ja nie som právnik, ale ani pán poslanec Šebej nie je, či priznať a ísť na spôsob český, ktorí zaviedli takzvané Státní zastupitelství a podobne, či nebude tou správnou cestou na, a teraz prečo? Prečo si ja nemyslím, že stav justície u nás je dobrý? Lebo okrem tých známych médiami prepieraných vecí ohľadom generálneho prokurátora, ohľadom pána Harabina, ohľadom prieťahov v súdnom konaní, ohľadom vymožiteľnosti práva, ohľadom vôbec dôvery v systém, ohľadom obrovských korupčných podozrení a napriek tej obrovskej robote sudcov, ktorí riešia 289-tisíc prípadov, je treba čosi spraviť a možnože táto debata je.
Štefan Kuffa spomínal jedno také právnické heslo. Myslím, že sa, že je to Ulpiniánovo heslo a znie v latinčine "honeste vivere alterum non laedere, suum cuique tribuere" čo teda znamená čestne žiť, nikomu neškodiť, a ty si spomínal ten záver, dať každému, čo jeho jest, je presne to, pod akým heslom by sa mohol rezort spravodlivosti vydať a bolo by teda dobré, aby sme sa konečne dopracovali k tomu, že všetky témy, ktoré som vymenoval, budú môcť byť odpovedané.
Vadí mi teda, na záver poviem, vadí mi možná úprimná alebo neúprimná debata a tým, že sme boli piati poslanci z nášho klubu prihlásení ústne, pretože sa blížil záver schôdze, pretože dnes hlasovanie nie je, tak nabudúce, dúfam, že ukážeme verejnosti to, že s tou justíciou to myslíme vážne, prídu, po čom ste vy volali, pán spravodajca, odborné a nie formálne debaty na výbore, čo je možno aj kritika teda do vašich rád. Spomínali tu, že dvadsaťminútová, dvadsaťminútová debata na výbore nemôže byť tou debatou (Reakcia z pléna.), alebo štyridsaťpäť. Zároveň si myslím, že v pléne by sa mohli, ak to naozaj poslanci myslia vážne, baviť o stave súdnictva aj v hodinách, ktoré, ktoré tomuto príslušia. Proste stav justície nie je zlý iba v pracovných hodinách, stav justície je zlý aj v 19.48, čo je práve teraz. Nechcem zdržovať, nie som právnik, tie, tie všeobecné veci, ktoré som hovoril a považoval som si za poznámky povedať, som povedal. A výpoveď o nemoci tretej moci sme mali možnosť vidieť v kine, bola tu snaha pána poslanca Hrnčiara niektoré ukážky ukázať tuná v pléne a podľa mňa toto je kultúrne spracovaný dokument, ktorý minimálne zdvíha prst a hovorí o tom, že niečo je hnilé v štáte dánskom. Takže dúfam, že ak táto debata bude otvorená aj v následných obdobiach, sa kdesi posunieme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Milujem tieto poznámky do radov opozície a do radov koalície žiadne, no už sme si zvykli, z predstaviteľov OĽaNO ste tu len traja, samí experti na právo, samozrejme!
Pán poslanec Viskupič, k veci boli vystúpenia, ktoré dávali rečníci, ktorí boli prihlásení predovšetkým písomne, až na pár výnimiek boli teda aj ústne prihlásení rečníci, ktorí debatovali k téme. Ostatné príspevky do tejto debaty, do tej rozpravy, túto debatu o stave justície úplne zabili. Ale doslovne zabili. Vystúpenie, vystúpenie a la uspávač hadov, prepáč, pán kolega, k ničomu nevedie a keď si dával pozor, tak si si mohol všimnúť, že auditórium aj z koalície, aj z opozície odišlo práve vtedy, keď prišli na rad vystúpenia notorických polyhistorov, ktorí ku všetkému vystupujú a všetkému rozumejú, ale prínos do tej debaty je troška taký vágnejší. Podobnú poznámku musím tlmočiť aj z úst pána podpredsedu parlamentu Figeľa, ktorý nemôže vystúpiť, ale boli, bola tu celá opozícia, kým sme sa bavili o téme a nie o topánkach, o neviem akých zážitkoch zo súkromného života, o téme. A bavili sme sa. Táto diskusia nebola bezcenná. Malo to svoj význam. Ale len dovtedy, kým sme sa nebavili o rôznych veciach, len nie o stave justície. A dovtedy tu bol každý. (Potlesk.)