12. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za upozornenie. A ďakujem za všetky faktické poznámky.
Len v skratke k tým osemročným gymnáziám, myslím si, že by stálo za to sa porozprávať s pánom riaditeľom Sadloňom, ktorý vie o osemročných gymnáziách niečo povedať, aj o tom, prečo je namieste, aby boli aj viac financované, pretože ponúkajú vyšší štandard ako klasické základné školy. Opäť môžeme sa ale baviť o tom, že nie všetky osemročné gymnázia sú kvalitné, ale vy sám ste skonštatovali, že jedno tam u vás už pomaly nemá žiadnych žiakov. Čiže, chválapánubohu, ak nie je kvalitné, zanikne. K pánovi poslancovi Bagačkovi. Myslím si, že pán poslanec Hrnčiar zodpovedal na tú otázku, či sú, alebo nie sú diskriminované súkromné školy. A myslím si, že to veľmi pekne povedal, že naozaj veľakrát tie verejné sa spoliehajú na to, že však im dáte peniaze, keď bude treba. Čiže ja vidím v tom, že viac sa musia obracať riaditelia súkromných škôl a cirkevných.
Pokiaľ ide o riaditeľov, môžme sa v tomto úplne zhodnúť a je to naozaj o tom, či sú, alebo nie sú kompetentní a to školenie im môže len dopomôcť, aby boli lepší. Ale preto si myslím, že treba možno aj na vysokej škole hovoriť o tom, že určiť alebo pripraviť nejaký smer alebo niečo, kde by už začali študovať aj nejaký personálny manažment alebo niečo proste, aby sa na tú prácu pripravovali, aby to nebolo o tom, že nemá to kto zobrať, tak Jožo, zober to. A potom chudák sa Jožo trápi.
K pánovi poslancovi Martvoňovi. Ja som nepovedala, že samospráva by nemala byť zriaďovateľ, ja som povedala, že nemusí byť, že má dohliadať na to, aby to vzdelanie sa dostalo, aby tie deti mali príležitosť, ale nemusí byť za každú cenu zriaďovateľom, čiže tam sme sa nepochopili.
A k pánovi poslancovi Danišovi len jedna poznámka. Boh nás uchovaj od toho, aby naozaj sa naplnili tie slová, že teraz minister bude naháňať viac detí do stredných odborných škôl. Ja chcem so svojimi deťmi rozhodovať o tom, čím budú. Nechcem, aby to robil za mňa minister alebo nejaký úradník. Ďakujem. (Potlesk.)

Dámy a páni, budem naozaj krátky, ale musím na niektoré veci zareagovať. Laserové centrum. Vážení, ťažké rokovania, aby sme ho mali, aby sa dohodla Univerzita Komenského aj so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, aby bolo zaradené medzi 30 laserových centier v rámci Európskej únie. Že ho máme, chvalabohu, že ho máme a že je zapojené do 7. a v budúcnosti do 8. rámcového programu, kde získava prostriedky, a to hovorím pánovi Gálovi, lebo tu každý dáva, že čo treba zrušiť, čo nie je potrebné. V budúcnosti sa uvažuje o vytvorení iónového a plazmového centra v spolupráci s Drážďanmi s centrom priamo na Materiálovo-technologickej fakulte v Trnave, samozrejme, tiež budované z európskych fondov. A myslím si, že takéto centrá Slovensko potrebuje. Školstvo je ako systém a tu myslím, že sa buď zhodneme aj s pani poslankyňou Žitňanskou, je veľmi konzervatívne prostredie a mnohé veci, ktoré sa teraz objavujú sú rokmi zakladané a niekedy ten dopad je o dva, o tri, o štyri roky. Toto treba vnímať, lebo to nie je zo dňa na deň, to nie je z roka na rok, ale to je konkrétne systém, ktorý je tu vytvorený a založený a mnohé aj tie negatívne dopady, s ktorými sa stretávame a na ktoré poukazujú napríklad základné školy najmä Združenie samosprávnych škôl, sa založili niekedy niekde v minulosti, možno pred rokom, pred dvoma, pred troma alebo pred štyrmi rokmi, takže veľmi ťažko je mi, keď sa tu hovorí aké deti sa v súčasnom systéme učia podľa akých osnov, resp. podľa akých odborov, predmetov. Nuž toto som nezaložil ja, to ešte súčasná doba a ja, samozrejme, aj vo vzťahu k budúcemu roku po tých dohodách, čo mám so Združením samosprávnych škôl, chceme meniť tieto veci spolu s nimi a ide len o základné školy.
Nevstupujem do stredných škôl. To by som chcel podčiarknuť. O základné školy, aby sme od 1. septembra nabehli na isté štandardy v rámci štátnych vzdelávacích programov, ktoré musíme nejakým spôsobom ujednotiť a potom nech je sloboda v rámci tých školských vzdelávacích programov, nech si učitelia vytvárajú ten priestor, ktorý budú v tej oblasti výchovy a vzdelávania uplatňovať v práci so svojimi alebo vzdelávanie so svojimi žiakmi.
Pedagogické fakulty, no, to je osobitný problém, a to netýka sa len pedagogickej fakulty, týka sa to aj niektorých učebných, niektorých aprobácií, ktoré sa, na ktoré sa pripravujú povedzme pre stredné školy filozofické fakulty alebo prírodovedné fakulty, atď., atď. Viete, ja som mal teraz nedávno rokovanie s rektorskou konferenciou a práve som poukázal na to, čo sa vlastne aké predmety a aké aprobácie sa pripravujú na týchto pedagogických fakultách. Ale ja vás naozaj žiadam o zdržanlivosť, pretože ja do toho systému nemôžem priamo vstúpiť, ale musíme rokovať s tými dekanmi, resp. s tými rektormi tých vysokých škôl, aby sme naozaj po dohode s akademickou samosprávou tieto programy nastavili tak v budúcnosti, aby napríklad, ja si myslím najlepšie uplatniteľné z hľadiska cudzích jazykov dneska je aprobácia angličtina - nemčina. Koľko sa takýchto aprobácií vyučuje? Časom sa robí angličtina s iným predmetom alebo nemčina s iným predmetom. Využiť to v maximálnej miere, aby ten učiteľ, ktorý príde či už na základnú, alebo strednú školu, naviac angličtina je teraz predmet povinný a ja som ho nikdy ani nezmenil a, samozrejme, plne akceptujem toto rozhodnutie, tak treba vytvoriť všetky podmienky preto, aby sme mali kvalitných pedagógov v tejto oblasti. Kvalitný učiteľ a kvalitná škola alebo kvalitná trieda, to je aj môj cieľ. A ja, samozrejme, nemôžeme k tomu dospieť zo dňa na deň, a to je už trošku, by som povedal beh na dlhšie trate a vytvoriť isté štandardy do tej budúcnosti, na ktoré sa aj v budúcnosti nadviaže a bude sa v nich pokračovať, tak ako ja som pokračoval s návrhom napríklad povinnej angličtiny na našich školách, ktoré považujem za správne rozhodnutie, aby ste videli, koľko, pod akým tlakom som niektorých veľvyslancov, to bol aj môj predchodca, aby sa veci zmenili. Ja som povedal, že angličtina bude ako povinný predmet naďalej na našich školách.
Chcel by som tiež podčiarknuť, že naši žiaci sú veľmi adaptabilní a veľmi flexibilní, a to máme dôkaz toho, že sú schopní často v zahraničí sa veľmi rýchlo reagovať na výzvy, ktoré tam dostávajú. Zoberme si len naše deti povedzme zo stredných škôl, najmä z gymnázií, ktoré v minulosti išli v rámci programu AISE do Spojených štátov amerických. Boli to druháci, ktorí odchádzali. Dva-tri mesiace mali problémy, kým sa adaptovali na tú americkú angličtinu a potom nabehli tak rýchlo, že v tom treťom, v tretej, treťom stupni, alebo v tretej triede na tých stredných školách Spojených štátoch amerických koncom už mali všetko samé áčka a hneď im ešte hovoril, že môžu rovno maturovať, čiže naozaj ten základ je v mnohých oblastiach na Slovensku dobrý, ale to neznamená, že ho nemôžeme ešte výraznejšie vylepšovať a skvalitňovať. Bezpečnosť na školách, to aj mňa trápi, tak pre učiteľov, ako aj pre žiakov, tie prípady, ktoré sa objavujú sú často a ja ich dostávam dennodenne na stôl, žiaľ, mi to píšu anonymy, že taký a taký sa stal prípad, potom to dávam preverovať cez pani Havránkovú, cez odbor kontroly, zistia často, že je toto pravda, alebo to nie je pravda, viete, kto čo napíše. Ja musím aj na takéto návrhy, resp. listy reagovať, je ich dosť veľmi často na našich školách, ale to musíme nájsť spoločný prístup, aby skutočne aj ten učiteľ, aj ten žiak sa cítil bezpečne v tej škole, aby nebol atakovaný z jednej alebo z druhej strany a najmä, aby nebol ten, ten, čo sa tam často deje, že niekedy sú ataky zo strany rodičov, hovorím všeobecne, hovorím, že sa objavujú takéto prípady, niekedy aj ten učiteľ stratí nervy, musím povedať, niekedy ich naozaj stratí, ja ho neospravedlňujem, ale stratí ako každý z nás, je príliš emotívny a niekedy aj to dieťa. A často nepochopíme, prečo vyrušuje, lebo niekedy je tak talentované a také schopné, že nie je schopné prijímať ten predmet, a už v podstate sa posúva ďalej, a preto takýmto spôsobom často vyrušuje, lebo ho to už nebaví, čo ten učiteľ učí, čo ten učiteľ učí.
Problém je, samozrejme, najväčší a to je ten, že máme 44-tisíc žiakov základných škôl, ja to často opakujem ako číslo, teraz som si ho dal znovu vytiahnuť, 44 174 žiakov končilo 9. triedu na základných školách v minulom školskom roku 2011/2012 a ponúknutých miest, to je ten problém, ktorý tu stojí ako výzva, to nestojí len predo mnou, aj pred ďalšími, 83-tisíc miest na našich stredných školách. Aj tu si musíme niektoré veci otvorene povedať, málotriedky áno, ale diferencovane podľa regiónov zvažovať, či je to dobre, či nie je to dobre, naviac, viete, niektoré málotriedky boli opravené z európskych peňazí z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a dnes mám tam isté embargo 5 rokov zase, že ich nemôžem vôbec ani zrušiť, pretože by som musel tie peniaze vrátiť alebo sa tie peniaze museli vrátiť Európskej komisii. A to isté platí aj pre tie priamo riadené organizácie, ja by som rád zlučoval, ale ten problém tu je vzniká, keďže majú národné projekty a musia ich vyriešiť a musia byť úspešní v týchto národných projektoch, pokiaľ budú mať tieto národné projekty rozbehnuté v tomto rámcovom programe do roku 2013 až 2015, to plnenie platí, tak ich nemôžem nejakým spôsobom racionalizovať a meniť.
A napokon, čo je veľmi dôležité a na čo by som pri tejto príležitosti, lebo pozorne počúvam tú rozpravu, ktorá tu prebieha, počúvam vaše názory, naozaj treba niekedy mať naozaj aj viacej trpezlivosti, nie všetko sa dá urobiť zo dňa na deň, aj tie ciele, ktoré vám budú iste predložené v budúcom roku, budú racionálne premyslené, budú mať svoju, by som povedal, základňu niekde na základe istých analýz a naviac po dohode s Inštitútom finančnej politiky zriaďujem osobitný odbor na analyticko-koncepčný, malý odbor troch ľudí, ktorých tam napríklad beriem tam zo Štefánikových štipendií, ktorí boli v zahraničí, mladých ľudí, ktorí budú robiť povedzme analýzy jeden v oblasti školstva, druhý v oblasti vysokých škôl, teda hovorím regionálne o vysokých školách a povedzme v oblasti vedy, aby sme mali skutočne kvalitné analýzy, lebo mi máme Ústav informácií a prognóz, opakujem, prognóz školstva a prognózy sa tam 10 rokov žiadne nerobia, toto je najväčší problém, ktorý mi chýba, aby sme sa vedeli kvalifikovane rozhodnúť.
Na samotný záver chcel by som sa pani poslankyni Janke Žitňanskej ospravedlniť za to vystúpenie, ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, aj za tie záverečné slová.
Ja mám jednu takú prosbu na vás, keď ste hovorili o tom, že budete rokovať so Združením samosprávnych škôl, že aby ste pri tvorbe Štátneho vzdelávacieho programu, aby boli prizvaná aj Asociácia súkromných škôl, aj katolícke školy, evanjelické, aby naozaj, lebo viackrát ste to zopakovali, len toto združenie, ja si myslím, že tie rozhovory by mali ísť naprieč všetkými zriaďovateľmi.
K tej bezpečnosti na školách chcem dodať, že možno cesta je naozaj aj cez posilnenie prítomnosti psychológov na školách, ktorí by dokázali pomáhať učiteľom, ale aj tým deťom.
A k tej flexibilite našich študentov - áno, mnohí dosahujú skvelé výsledky v zahraničí, ale je to len nejaké percento z tých všetkých detí a sú to tí najšikovnejší, čiže určite, že máme takých, ale ja by som bola rada, keby že ich máme viacej, a niektorí musia ísť teda do Spojených štátov alebo vonku, za hranice študovať, ale ktorí by dokázali byť dobrí a uplatnili sa aj tu.
A už len poslednú poznámku k tomu, že analýzy treba, to s vami súhlasím a ešte mi nedá jednu vec zareagovať, a to sa týka toho, tej možnosti zlúčiť priamo riadené organizácie. Podľa mojich informácií alebo teda aj podľa odpovede ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, keď sa známa pýtala na to, že či takéto niečo by bolo možné a nemuseli by sa vrátiť tie financie, ako vy hovoríte, odpoveď znela v zásade je takýto postup právneho nástupníctva v projektoch prípustný bez nutnosti vrátenia finančných prostriedkov. Čiže opäť je to možno vec toho, že nie všetky informácie sú správne alebo k vám sa dostanú, ale možno stojí naozaj za to sa poradiť alebo teda vypočuť si aj hlasy z iných ministerstiev, kde teda majú iný názor na možnosť zlučovania týchto organizácií. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, v tej časti v ktorej ste hovorili, že kvalitných učiteľov, a nadviažem aj na to, čo bolo v tej ostatnej diskusii, k tomu bolo povedané, lebo to súvisí s tým, ako dobre ich zaplatíte, aké normatívy nastavíte. Vyberiem len tú časť, ktorá, si myslím, že bola predmetom sporu a je stále predmetom sporu aj medzi ministerstvom školstva a koniec koncov medzi tými inštitúciami, ktorých sa to týka, to sú osemročné gymnázia. Dochádza tam k jednému veľmi hlbokému nepochopeniu, pán minister, a to je to, že keď chcete mať kvalitnejšiu výučbu na úrovni takej akej klasickej strednej školy, napr. na práve to spomínané gymnázium pre mimoriadne nadané deti alebo koniec koncov na gymnáziu matematickom, bývalej Červenej armáde, tak sa, naozaj musíte tých ľudí zaplatiť, akonáhle im nivelizujete ten normatív s tým, že im dáte tak, ako na základných školách, no tak tých ľudí tam nedostanete, to už nehovorím o tom, že o regionálnych špecifikách, že koľko musíte zaplatiť v Bratislave učiteľovi, aby to bolo preňho atraktívne, koľko niekde inde. Ale myslím si, že cez tento ekonomický tlak je zbytočné tlačiť na to, aby sa tieto inštitúcie nejakým spôsobom zrušili, lebo sa to dotkne práve tých, ktoré sú prosperujúce.
Opakovane navrhujem, ja si to pamätám ešte z rokov 2006 - 2010 a k tomu by ste sa mali odhodlať, nech sa páči, urobte poriadne prijímačky, nech sa páči urobte celoštátnu nejakú skúšku, celoštátny rebrík, ktorým to limitujete. Nerobte to tým, že deckám, ktoré sú tam, teraz chodia, ohrozujete kvalitu učiteľov. Ja vás tam zoberiem, ukážem vám tam prípady, kedy naozaj, keď sa učiteľ s učiteľkou zaľúbia a zoberú sa, tak jeden alebo obaja odchádzajú zo školstva. A to sú takí učitelia, ktorí už od strednej školy píšu rôzne odborné práce o tom, ako budú učitelia, nie takí, ktorí sa rozhodli na poslednú chvíľu. Týchto príkladov vám viem ukázať veľa.
A tento váš normatív, ktorý súvisí s osemročnými gymnáziami určite, určite ich poškodí.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená snemovňa, školstvo práve neni tá oblasť, ktorej sa nejak tradične venujem, ale školstvo, ako aj mnohé iné otázky sú takisto aj o peniazoch a problémy, ktoré dnes, ktorým školstvo čelí, sú tiež, samozrejme, veľmi závislé od ekonomickej situácie a od peňazí. Koľko sa do školstva dávajú, aké priority, ktorá vláda dá, na ktoré oblasti a či školstvo je, alebo nie je prioritou.
Asi ťažko by sme našli vládu, ktorá povedala, že školstvo nie je prioritou. Ale je jasný rozdiel, keď sa pozeráme na jednotlivé praktické kroky, jednotlivých vlád sa pozrieme ďalej do minulosti, ktoré rôznym spôsobom k tomuto problému aj reálne pristupovali. Nechcel by som určite ale povedať, že ktorákoľvek z vlád včítane tých, ktorá, ktoré boli pravicové prijala úžasne dobrý prístup, že nemáme spoluzodpovednosť za ten stav v školstve, ktorý sa dnes nachádza. Áno je to tak, treba si to priznať, napriek tomu, že sme si neustále uvedomovali vysokú dôležitosť vzdelanosti, vysokú dôležitosť školstva a jeho rozvoja, tie iné problémy, problémy ekonomiky, ktoré, ktorú bolo treba stavať na nohy, spravidla vždy boli prvé na rade, ktoré sa riešili, a to školstvo nedostalo asi až toľko, koľko by možno potrebovalo. Napriek tomu tie rozdiely sú tu jasne viditeľné. Zatiaľ sa spravidla hovorí len o tom nedávnom období, vedie sa polemika, či za pána Jurzycu, ktorý mal naozaj minimum času, rok aj trošku, sa do školstva dalo viac ako teraz, málo, či 5 %, alebo to nebolo 5 %, ale poďme trošku hlbšie do minulosti, keď toho času bolo viac.
V rokoch 2002 až 2006 tu bola druhá Dzurindova vláda a ja som bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Aj keď školstvo, samozrejme, je iný rezort, ale do môjho rezortu spadala úloha zreformovať odmeňovanie vo verejnej službe. A to sa aj udialo v roku 2004 a od roku 2005, ak sa dobre pamätám začal platiť nový systém odmeňovania vo verejnej službe, ktorý zahŕňal aj učiteľov. A práve vďaka týmto krokom sa vtedy učiteľom zdvihol priemerný plat, keď zoberieme rok 2002 k roku 2006, o 41 %. Je to presne vypočítané, môžete si to overiť, a keď chcete, poviem vám k tomu aj absolútne čísla. Tento nový systém, samozrejme, neskončil spolu s touto vládou, ale fungoval a prinášal to dvíhanie platu, ten systém, ktorý bol zavedený aj počas prvej Ficovej vlády. A preto, časť toho percenta, ktoré, mnohokrát sa hovorí koľko bolo zvýšené za prvej Ficovej vlády, prináleží práve tejto reforme. Reforme, ktorá zmenila systém odmeňovania vo verejnej službe a, mimochodom, aj keď to nesúvisí priamo nijako s učiteľmi, vtedy sme zahrnuli do tejto tabuľky prvý raz v histórii aj platy duchovných, ktoré dovtedy boli niekde úplne na okraji záujmu a úplne smiešne almužny to boli a vždy sa na nich zabúdalo, my sme ich zaradili do systému platov vo verejnej službe s pravidelnou valorizáciou tak, ako každý iný.
Pamätám sa tiež na rokovania s odborármi, keďže sa tu vraj kto a ako rokoval z odborármi, no my sme rokovali s odborármi a vtedajší šéf odborov pán Gašperan, sa pamätám, ako mi povedal a verejne to povedal a deklaroval to a charakterizoval tieto rokovania ako dobré korektné a férové. Až sa dobre pamätám, zvyšovali sme vtedy tarifu popri tej reforme, ktorú som spomínal, 8 %. Takže aj keď možno to mohlo byť ešte lepšie, ale je tu vidieť prístup, je tu vidieť, že to bola pre nás priorita, že sme naozaj považovali za veľmi vážnu túto oblasť, ktorú treba neustále posúvať dopredu. Dnes počúvame zo strany vlády a pána premiéra predovšetkým, že síce uznáva, že tie platy v školstve sú nízke, ale jednoducho nedá sa, že on by aj chcel, ale nedá sa. Pripomeniem tie známe vety, ktoré sme všetci mali možnosť vidieť s televíznych obrazoviek: "Kde nič nie je ani smrť neberie! Skúste vytrhnúť z dlane chlp!" a podobne. A z toho sa odvíja to dnes v rozpočte schválené maximálne 5 %.
Ale je to naozaj tak, že tie peniaze nie sú? Alebo je to tak, že peniaze sa mnohokrát na rôznych miestach využívajú zle, neefektívne a v omnoho väčšom rozsahu, ako by bolo potrebné na zvýšenie platov učiteľov, sa nielen, že používajú nerozumne, ale používajú sa škodlivým spôsobom, spôsobom, ktorý komplikuje budúcnosť a ktorý zvýrazňuje problémy aj v školstve alebo mnohokrát práve v školstve. Pretože, keby sme tu mali situáciu, že naozaj sú vyčerpané všetky možnosti, že všetky prostriedky, ktoré má štátny rozpočet sú používané racionálne a rozumne, že už naozaj nikde nie je, kde by sa dala nájsť rezerva, nepoviem ani slovo. Pridám sa tiež k tým puristom rozpočtovým, ktorí povedia, no, je ťažká doba, nedá sa. Ale nie je to tak a my sme na to poukazovali pri rozprave o štátnom rozpočte viackrát, že tu tie rezervy sú. Poukazovali sme na viaceré možnosti, ktoré by túto potrebu napĺňali. Spomeniem možno práve tú najviac do očí bijúcu, ktorá je najčerstvejšia a to je, tie nešťastné arbitráže, ktorými je Slovenská republika vystavená a ktoré budú pribúdať. Ten nešťastný nápad na kúpu alebo zoštátnenie zdravotných poisťovní, ktoré bude stáť stovky miliónov a neprinesie to nič okrem dobrého kšeftu pre pár vyvolených. Spomeniem napríklad tie spomínané rozdávanie stimulov alebo rozdávanie dotácií pre spriaznené podnikateľské skupiny, výstavbu nových budov v čase krízy, aj keď budov máme požehnane a určite to nie je tá najväčšia priorita, ktorú by sme potrebovali, ale spomeniem aj to, čo sme v tejto snemovni viackrát navrhovali už vo forme konkrétneho zákona a ktoré dokumentuje to, ako škodlivo sa niekedy prostriedky využívajú. A to je ozdravenie, nastavenie na múdre používanie prostriedkov v oblasti sociálnej, v oblasti sociálnych zákonov. Mali sme tu viackrát zákony, ktoré sa snažili urobiť v tomto poriadok a ktorých schválením by štát a štátny rozpočet získal 50 až 100 mil. eur, čo by bohate pokrylo problémy alebo bohate by pokrylo potrebu zvýšenia platov na požadovanú úroveň. Tieto návrhy boli odmietnuté, ale o to by ani tak nešlo, ale najhoršie je, že práve vďaka takto nastavenému sociálnemu systému sa dnes učitelia boria s problémom, že žiačky v 8-9. triede sú tehotné a považujú za pomaly hendikep, keď tehotné nie sú, pretože sú k tomu motivované sociálnym systémom. Tolerujeme protiústavný stav z hľadiska systému dávok, ktorý tu bol viackrát kritizovaný, a preto sa musím spýtať: Naozaj si myslíte, že by nebolo lepšie, keby tieto peniaze, ktoré sú vodou na mlyn negatívnych javov našej spoločnosti, ktoré sa asi nikomu nepáčia, boli radšej použité na platy učiteľov, ktorí sa s týmito problémami boria?
Ale v oblasti školstva a v oblasti týchto problémov, ktoré tu, o ktorých diskutujeme, nejde vždy len o peniaze, lebo nielen peniaze sú tým hlavným problémom a nielen platy sú to, čo učiteľov a školstvo trápi. A, pán minister, dovolím si vám teraz dať do pozornosti a, prosím, pozorne počúvajte návrh, ktorý nestojí ani cent, ale výrazne by učiteľom pomohol a pomohol by im v tej oblasti. A nielen učiteľom, ale dnes sa bavíme o školstve a učiteľoch, takže zameriam sa na túto oblasť, pretože jedným z najväčších problémov a pred chvíľou to tu bolo spomínané, je autorita učiteľa, ktorá dnes nemá veľkú váhu. Problémy, ktorým musí čeliť učiteľ práve preto, že nemá autoritu, práve preto, že je vystavovaný rôznym atakom, či už zo strany problémových žiakov, alebo ich rodičov a jednoducho, nevie si poradiť, pretože nemá žiadne nástroje. Vy ste im ponúkli pozíciu povýšiť alebo teda zmeniť ich status na verejného činiteľa. To by ale nebolo dobré riešenie. Veľmi dobre to vieme, veľmi dobre to viete aj vy, pretože učiteľ by sa dostal do horšej situácie a do rizikovejšej situácie. Ale je tu omnoho jednoduchšie riešenie, ktoré je navyše veľmi rýchlo účinné, veľmi rýchlo aplikovateľné a nestojí naozaj ani cent. A dokonca je to už v takej polohe, že na budúcej schôdzi tu máme zákon, ktorý, návrh zákona, ktorý prináša toto riešenie.
Takže dovoľte mi ho veľmi stručne popísať. Je to novela zákona o priestupkoch, v ktorom sa zavádza nielen to, že trest za priestupok, pokuta a škoda, ktorá je s ním spojená, pokiaľ daná osoba nemá dostatok prostriedkov, aby ich zaplatila, čo je častý prípad práve u týchto skupín, ktoré sú zdrojom takýchto problémov, sa musí odpracovať. To znamená, zavádza sa trest odpracovania si týchto prác, ale zároveň zavádza objektívnu zodpovednosť u maloletých a už sme v školstve, dúfam, že ma rozumiete, u maloletých vykonávateľov priestupkov, ktorá sa prenáša na ich rodičov. A fungovalo by to veľmi jednoducho. Málokto si možno uvedomuje, že keď problémový žiak vynadá učiteľke, nevyberaným spôsobom, keď sa pobije so svojím spolužiakom, keď niečo zničí, ukradne alebo rozbije, že to je všetko priestupok. Akurát dnes to tak nevnímame, pretože čo s tými deťmi môžete robiť. Ste bezmocní. Keby sa zaviedla táto zmena, zodpovednosť za tento priestupok by sa preniesla na rodiča, rodič by, keď by nemal peniaze, musel ísť dajme tomu tri dni pracovať v rámci malých obecných služieb čistiť kanály alebo zametať ulice a verím a som presvedčený, že už by si on doma poriadok urobil so svojím potomkom, aby sa tak nesprával v škole, aby mu to prinášalo takéto problémy, že musí tráviť dni a opakovane na verejných prácach alebo malých obecných službách. Takže ako vidno, niektoré problémy si nežiadajú zložité riešenia, ale jednoduché racionálne, ani nie obsahom rozsiahle novely. Takže, vážený pán minister, vážená snemovňa, budete tu mať tento návrh zákona na stole už na ďalšej schôdzi, už som ho podal, už je podaný. Takže zamyslite sa nad tým, že či nie je lepšie radšej dať hlavy dokopy a nedívať sa na to ideologicky, že to podal príslušník opozície, ale naozaj vidieť tie dôsledky, ktorými sa môže pomôcť aj tomu, aby sa opäť nastolila a posilnila autorita učiteľa, aby sme mu dali do ruky nástroj na to, aby v tej škole opäť zavládol poriadok. A to naozaj nestojí ani cent.
Na záver tohto môjho vystúpenia by som už len taký apel povedal. Dnes sa tu bavíme o tom, že, či sa dá alebo nedá zdvihnúť platy o 10 % a o ďalších problémoch v školstve. Ale aj keby sa tie platy zdvihli a ja si myslím, že to asi budete musieť urobiť, pretože ako som pred piatimi minútami pozeral na monitore počítača, tie protesty sa stupňujú. Mnohé školy už rozhodli sa o tom, že nebudú vydávať polročné vysvedčenia, predseda alebo šéf odborov povedal, že prerušenie štrajku bola chyba. Takže ja cítim, cítim ten tlak a tú narastajúcu nervozitu a odporúčam, aby sa neeskalovalo toto napätie, pretože naozaj zdroje v štátnom rozpočte sú. Ale, to by určite nebolo to, čo vyrieši tento problém.
Bolo by naozaj dobré, keby sme sa aj vládna väčšina, aj opozícia boli schopní dohodnúť na istej dlhodobej koncepcii, dlhodobej koncepcii, ktorá by hovorila o nejakom systéme, ako sa k tomu školstvu budeme správať bez ohľadu na to, ako sa budú striedať vlády. Aby tí učitelia videli svetlo na konci tunela, pretože naozaj zázraky sa nedajú robiť zo dňa na deň a vy si môžte povedať, že keď už ste v opozícii, tak hovoríte, čo by ste urobili, a potom, keď sa to vymení, tak zas vy budete hovoriť a my sa budeme brániť. Ale keby sme sa zhodli na nejakej zmysluplnej postupnej koncepcii, ktorá by naozaj reálnymi skutkami povyšovala, oblasť vzdelania dá do vyšších sfér a vyšších úrovní po všetkých stránkach, bolo by to pre Slovensko určite dobre. Pretože naozaj bez vzdelanej, vzdelaného Slovenska a bez vedy takisto, aj keď dnes sa bavíme o užšej kategórii, nebudeme mať modernú spoločnosť ani úspešnú, ani prosperujúcu a ani nebudeme niečím iným ako tou montážnou dielňou, ktorú často kritizujeme. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Kaník, v úvode vystúpenia ste hovorili o tom, že keď ste boli ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, školstvo bolo pre vás prioritou. Je teda zarážajúce, pán poslanec, že ako minister tohto ministerstva si nepamätáte ani názov zákona, ktorý ste vtedy prijímali, ani rok jeho pôsobenia. Celú dobu ste tu rozprávali o systéme odmeňovania vo verejnej službe. Tak ja vám pripomeniem, ako sa tento zákon volal. Je to zákon 553 a je zo 7. novembra 2003, teda nemohol platiť od 2005-eho a je to zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme. Pojem verejná služba ste vyhodili. Tesne pred voľbami v 2002, opakujem to a budem to opakovať, ste prijali do zákona o verejnej službe pre učiteľov 13. a 14. plat. Hneď ako ste začali byť ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ste začali hovoriť o tom, že tieto dva platy musia ísť zo zákona von. Vtedy bod odbory oznámili, že budú robiť protestné zhromaždenia, takže ste sa tomu vyhli tak, že ste prijali tento spomínaný zákon a 13., 14. plat sa stratil. Tak ako ste vy podviedli učiteľov sa v dejinách Slovenska nikdy nikomu nepodarilo. Skutočne ma prekvapuje, že idete vystupovať a ani si nepozriete zákony, presné názvy, ako ste ich predložili.
A k tomu vášmu, k tej eskalácii napätia, ak si dobre pamätám, učitelia prehlásili v začiatkoch, že v žiadnom prípade nebudú žiaci a študenti rukojemníkmi. Takže je zarážajúce, že sa tento ich postoj mení. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kaník, v podstate mám taký pocit, že to vaše vystúpenie bolo skôr také PR na váš zákon, s ktorým prichádzate na ďalšiu schôdzu, ako nežartujte, objektívna zodpovednosť rodičov za priestupky detí, ak to chcete dávať až do takejto roviny, no fakt nežartujte. Podľa môjho názoru, je tam také množstvo priestupkov, o ktorých sa deti ako nemajú ani dozvedieť, ani ako vedieť a namiesto toho, aby sa na deti pozitívne vplývalo nejakým spôsobom, dohovorom, tak ich chcete priestupkovo trestať a ešte nebodaj, aby rodičia potom museli odpracovávať za to, tak za tie priestupky sankcie, je to myslím si, že úplne scestné.
Najviac ale vo vašom vystúpení sa mi páčil úvod vášho vystúpenia, kde ste povedali, že téme školstva sa nejako nerozumiete, že to nie je vaša téma. Viete čo, plne v tejto časti vášho vystúpenia s vami súhlasím.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia. Ja som tiež chcel reagovať presne na ten záver v spojitosti s atakmi na učiteľov a možného trestu odpracovania za priestupok.
No dovolím si to tak povedať, ja som to aj minule už odprezentoval, ten svoj názor, však ja vystupujem v rozprave, môžem sa k tomu nejak aj vrátiť, ale nemyslím si, že toto je cesta. Naozaj môže to byť veľký problém, pretože to dieťa veľakrát si ani nebude uvedomovať, že urobilo nejaký ten priestupok a môže zareagovať negatívne na toho učiteľa až agresívne. To je síce pravda, na jednej strane, že tá agresivita na Slovensku alebo v našich školách naozaj stúpa. Ale položme si otázku. Prečo to tak je? Odkiaľ to pramení? Ja si dovolím povedať, že cesta represie takouto cestou nie je správna. Myslím si, že je to naozaj v rodine. Rodina je tá, ktorá má vychovávať tieto deti, ktorá má ich formovať. A ak by mala byť tá represia, pozrite sa, my sme chodili v časoch do školy, kedy nás vylátali po zadku. Učiteľ mi vyťal a ani som nemykol, ani obrvou, ale ani doma som sa k tomu nepriznal, ani doma som sa k tomu nepriznal. Veľakrát, naozaj tieto deti nemajú tú mieru a veľakrát majú, často majú uši na zadku. No, keď ich tam máš, no, tak dostaneš po zadku, hej, aby si sa vedel vpratať do kože, ale nie toto tuná, že by sme mi tuná priestupky riešili tak, že budú pracovať rodičia za týchto nezbedníkov.
A tehotenstvo v ôsmych-deviatych ročníkoch a to, že častokrát sú tieto dievčatá tehotné, takisto absentuje výchova, to nie je stále len represiou a prijímaním zákonov. Ja s tým nesúhlasím, toto nie je cesta, ale ja to ešte spomeniem.

Ďakujem. Určite tá druhá časť toho vystúpenia a ten pripravovaný zákon, nemyslím si, že väčšina detí nevie, že robí zle. Mnohé, hlavne tie staršie, by som povedal, mnohokrát aj naschvál robia zle a za určitých, za určitých podmienok sa, podľa mňa, dá o niečom takomto rozprávať.
Na druhej strane v tej prvej časti, to bola skôr taká politickejšia. Všetko toto, čo si, pán poslanec, teraz navrhol a povedal, to si mohol minulý rok podať, predminulý rok. Prečo? Teraz? Teraz, teraz je tu, kurník, toľko ľudí, ktorí majú také neskutočné, perfektné nápady na všetky odvetvia, že ja sa len divím, že prečo tie priority a tie zásadné veci, ktoré tu spomínate, že toto je naša hlavná priorita, prečo ste ich pred rokom nepresadzovali, dvoma?
A na druhej strane ešte si spomínal, že čo sa týka školstva, že čo všetko sa spravilo. Ja nevravím, že nespravilo sa nič, ale keby to bolo všetko OK, tak potom tu nesedíme dnes o pol deviatej a nerozprávame o školstve. Z desiatich či pätnástich rokov vlastne pravicová vláda obsiahla desať. No, tak vypočítaj si, veď aj, nakoniec aj ty v politike alebo v parlamente pôsobíš koľko? Tridsať? Dvadsať rokov. Tu. Od začiatku. (Reakcia z pléna.) No, tak si mohol toľko vecí presadiť, že až. Takže ja si myslím, že teraz beriem to, ale nie je to úplne v poriadku. Ďakujem.

Pani Nachtmannová, pozrite si to lepšie. To, o čom som ja hovoril, zmena tarifných platov začala platiť od júla 2005. Nalistujte si to. Môžem vám tu odcitovať článok z Hospodárskych novín, ktorý hovorí o tom, ako sa od júla 2005 zvýši učiteľom plat o viac než 2 000 korún. My sme nikdy nezavádzali trináste, štrnáste platy. To máte v tom riadny hokej. (Reakcia z pléna.)
A tým hneď sa dostanem k Mišovi Bagačkovi, čo tu povedal, no určite tu pravicová vláda nevládla 10 rokov, pretože keď bola Dzurindova vláda spolu s SDĽ, vašimi súpútnikmi dnešnými, tak to ťažko nazvať pravicovou vládou. To sme len zachraňovali spoločne to, tú spúšť po Mečiarovi, čo tu bola. Takže štyri roky tu vládla pravicová vláda, plus rok aj niečo Radičovej vláda.
Pán poslanec Kuffa, čo hovoril, no snáď nebudeme teraz biť deti, že treba ich vychovávať v rodinách. A či vedia, či nevedia o páchaní priestupkov, veď v tej rodine mu, im to vysvetlia, keď jeho otecko bude musieť odpracovať si to, že jeho dieťa robí neporiadok v škole, tak veľmi rýchlo v rodine to tomu dieťaťu vysvetlia a už sa to nebude stávať. V tom je ten princíp, že tak sa nastolí to, aby sa to už nedialo. Takže v tom je ten princíp a myslím si, že takéto racionálne, rozumné veci by sme mali trošku vidieť z nadhľadu a nie cez prizmu ideológie. Ďakujem.