14. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 14:02 hod.
Ing.
Maroš Kondrót
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán predseda výboru, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Ja by som len zareagoval na to tvrdenie, ktoré už zaznelo aj z úst pána poslanca Lipšica, aj tvoje, že sa jedná o neviem aký rozsiahly zákon, respektíve rozsiahly pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh má 20, respektíve 21 riadkov, takže keď vypustíme odôvodnenie jednotlivých bodov a keď vypustíme čarovné formulky, že nasledujúce body sa prečíslujú, ak tieto riadky vypustíme, tak má 20 riadkov alebo 21, čiže podľa mňa rozsiahly pozmeňovák vyzerá ináč.
Po druhé, má štyri body, kde prvý bod sa týka toho, že sa vypúšťa bod 7 a bod 29, tam je to jasné, tie body sú naviazané, je to to, čo už tu zaznelo v rozprave, v návrhoch tak na výbore, ako aj v rozprave v pléne Národnej rady. Štvrtý bod posúva účinnosti, pretože 1. januára sme už nestihli, a body 2 a 3 sú podľa mňa veľmi jasné, tak nevidím dôvod, aby sme to vracali na rokovania výborom, ako to navrhoval v procedurálnom návrhu pán poslanec Lipšic, ako si to navrhol aj ty. Ja si myslím, že zákon je čistý. A jasne, že nebol ešte rozdaný, pokiaľ som ho ešte čítal, že ho rozdali dievčatá teraz. Takže ak si ho prečítate, myslím, že už viac takéto veci požadovať nebudete. Má 21 riadkov.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
13:31
Vystúpenie v rozprave 13:31
Daniel LipšicLebo veľmi otvorene hovorím, aj keď bod 7 sa vypúšťa, pán poslanec, po tom, čo tu bolo pred...
Lebo veľmi otvorene hovorím, aj keď bod 7 sa vypúšťa, pán poslanec, po tom, čo tu bolo pred Vianocami, ja vám neverím. Neverím, že to nebude nejaký ďalší gaťafalš. Pred Vianocami ste všetci obhajovali, teda v zásade aj pán minister, že bod 7 je fantastická vec, ktorá zachráni slovenskú energetiku, a preto si myslím, že váš pozmeňovací návrh, ktorý, dúfam, bude rozdaný čoskoro aj písomnou formou, by mal byť predmetom diskusie s odborníkmi. Aby tam zase nebolo niečo zašité, ako bolo v tej pôvodnej novele, lebo keby sme na to neupozornili v decembri, dnes je novela s bodom 7, s bodom 9 schválená a účinná.
Dovoľte mi ale predsa len pár poznámok na tému tohto zákona a najmä toho, že bol šitý na mieru jednej, jednému subjektu, a to paroplynovému cyklu. Napriek mnohým vyjadreniam, skôr všeobecným, aj pána ministra najskôr, že to nie je len kvôli PPC, nebol nikto schopný povedať, akej inej firme by tento návrh pomohol, okrem bratislavského PPC. Bol šitý na mieru bratislavskému PPC a finančnej skupine Penta, ktorá bratislavské PPC vlastní.
Dnes minister vnútra na výbore pre obranu a bezpečnosť predniesol správu o stave vyšetrovania Gorily. Ale to boli len veľmi formálne informácie, pretože skutočnou správou o stave vyšetrovania Gorily je tento návrh novely zákona. Pán minister vnútra dnes povedal pred médiami, že kauza Gorila je kauzou čisto a výlučne druhej Dzurindovej vlády. Z veľkej miery áno, ale zdá sa, že je kauzou aj pána Fica, ktorý dodnes neodpovedal, či bol alebo nebol v konšpiračnom byte finančnej skupiny Penta. Tento návrh novely zákona je svedectvom o tom, že Gorila zo Slovenska neodišla, len sa presťahovala z Vazovovej na Súmračnú.
Robert Fico bol pred niekoľkými dňami na kontrolnom dni na ministerstve hospodárstva. Súdny človek by očakával, že tam išiel odvolať ministra Malatinského. Minister totiž nesplnil zadanie a očakávanie vlády. Vláda a premiér od neho očakávali, že stihne vybaviť v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní vianočný darček pre Pentu - dotáciu vo výške 30 mil. eur ročne počas pätnástich rokov pre paroplynový cyklus. Zabezpečiť to mala práve novela zákona, o ktorej rokujeme, potichu a bez rozpravy. Potom však prišiel minister Malatinský do parlamentu a pokúsil sa zákon, novelu zákona v skrátenom konaní presadiť. Takmer mu to vyšlo. Nebyť nášho varovania, by už dávno otvárali v Digital Parku šampanské.
Týždeň po prekazení oslavy finančných žralokov začal vyšetrovateľ trestné stíhanie pre moje rok staré výroky a postup pri vyšetrovaní kauzy Gorila. Týždeň po tom, 20. decembra bolo začaté trestné stíhanie. Čo bude nasledovať teraz? Aké ďalšie uznesenie vydá polícia týždeň po rokovaní o tejto novele zákona? O vznesení obvinenia? To, čo v tejto kauze urobila Generálna prokuratúra a snaživý vyšetrovateľ, je smutným svedectvom doby, ktorú teraz žijeme. Namiesto toho, aby boli v defenzíve tí, ktorí boli priamymi aktérmi Gorily, je v defenzíve akoby tá druhá strana, tí, ktorí Gorilu vyšetrovali a tlačili na to, aby vyšetrovanie prebiehalo zákonne a rýchlo. Tento krok polície a Generálnej prokuratúry je snahou zastrašiť, možno ani nie tak mňa, ale ďalších ľudí, vyšetrovateľov, ale aj novinárov, aj aktivistov, aby vedeli, že keď si začnú čokoľvek s mocnými v tomto štáte, s finančnými skupinami majúcimi podporu tejto vlády, tak voči nim bude postupované. Budú zastrašovaní, šikanovaní a buzerovaní.
Považujem to za smutné, že sme sa dožili v tomto čase takéhoto stavu veci verejných. Ale ubezpečujem vás, že to nie je trvalý stav. A na mieste tých, ktorí dnes ako kriminálne biele goliere rozhodujú o tom, kto má byť a nemá byť trestne stíhaný, by som si dal pozor, veľký pozor, lebo doba sa môže zmeniť. A veľmi rýchlo. Aj sa zmení.
Po predaji akcií SPP finančnej skupine J&T, po 20-miliónovej dotácii pána Fila z Mondi SCP mala byť novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie ďalším darčekom pre spriaznených veľkopodnikateľov. Paroplynovému cyklu v rukách Penty totiž už tento rok končí exkluzívna zmluva, ktorou jej Slovenské elektrárne zabezpečujú slušný zisk. Koncom tohto roka by PPC muselo prejsť na trhové podmienky. Čo s tým? Vláda nám ponúkla jasnú odpoveď. Súkromnej firme, finančnej skupine Penta ponúka pomocnú ruku. Paroplynovému cyklu ide zabezpečiť 30 mil. eur ročne od malých odberateľov, alebo aj veľkých, elektriny. To bolo, a obávam sa, že stále je, jediným cieľom návrhu novely zákona, o ktorej budeme v najbližších dňoch rozhodovať.
Počas rokovania v decembri som hovoril s mnohými poslancami vládnej strany, ktorí priznali, že majú s týmto návrhom novely zákona problém. On sa nedal nijako inak vysvetliť. Jediná argumentácia, ktorá prišla zrejme zo Súmračnej, bola: Ale veď vy ste sprivatizovali PPC! Trošku mi to pripomína Rádio Jerevan. Keď sa pýtali Rádia Jerevan z Ameriky, aká je priemerná mzda sovietskeho robotníka, odpoveď bola: A vy vykorisťujete černochov! Akú má logiku, ak bolo PPC nezákonne sprivatizované, teraz zabezpečovať ďalší kšeft, 30 mil. eur ročne, práve pre paroplynový cyklus? Myslel by som si, že ľudia, ktorí kritizujú privatizáciu PPC, budú mať záujem zmierniť dôsledky chybného rozhodnutia, nie ich posilniť a zabetónovať. To mi žiadnu logiku nedáva.
A preto verím, že, rád by som veril, neverím, sa musím priznať, ale rád by som veril, že tie úprimné vyjadrenia mnohých poslancov strany SMER sa prejavia aj v hlasovaní. Ale obávam sa, že sa neprejavia, že nakoniec charaktery budú zlomené a návrh novely zákona v parlamente prejde. Malo to byť na Vianoce, vďaka opozícii sa tak nestalo. Bude z toho nakoniec darček na Valentína? Z lásky premiéra Fica k Pente by sa to možno aj hodilo. Chcem však predsa len, napriek mojej skepse, z tohto miesta úprimne požiadať kolegov zo SMER-u, ktorým to prekáža, a viem, že takí medzi vami sú a je vás viac, aby zastavili PPC, tento paroplynový cirkus.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.1.2013 o 13:31 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, k tomu, čo predniesol pán poslanec Kondrót, by som navrhol procedurálny návrh, aby sme vrátili do výborov návrh zákona. Prečítal tu pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh. Bývalo vždy zvykom, že pokiaľ je taký rozsiahly pozmeňujúci návrh, tak sa k tomu výbor ešte vyjadrí.
Lebo veľmi otvorene hovorím, aj keď bod 7 sa vypúšťa, pán poslanec, po tom, čo tu bolo pred Vianocami, ja vám neverím. Neverím, že to nebude nejaký ďalší gaťafalš. Pred Vianocami ste všetci obhajovali, teda v zásade aj pán minister, že bod 7 je fantastická vec, ktorá zachráni slovenskú energetiku, a preto si myslím, že váš pozmeňovací návrh, ktorý, dúfam, bude rozdaný čoskoro aj písomnou formou, by mal byť predmetom diskusie s odborníkmi. Aby tam zase nebolo niečo zašité, ako bolo v tej pôvodnej novele, lebo keby sme na to neupozornili v decembri, dnes je novela s bodom 7, s bodom 9 schválená a účinná.
Dovoľte mi ale predsa len pár poznámok na tému tohto zákona a najmä toho, že bol šitý na mieru jednej, jednému subjektu, a to paroplynovému cyklu. Napriek mnohým vyjadreniam, skôr všeobecným, aj pána ministra najskôr, že to nie je len kvôli PPC, nebol nikto schopný povedať, akej inej firme by tento návrh pomohol, okrem bratislavského PPC. Bol šitý na mieru bratislavskému PPC a finančnej skupine Penta, ktorá bratislavské PPC vlastní.
Dnes minister vnútra na výbore pre obranu a bezpečnosť predniesol správu o stave vyšetrovania Gorily. Ale to boli len veľmi formálne informácie, pretože skutočnou správou o stave vyšetrovania Gorily je tento návrh novely zákona. Pán minister vnútra dnes povedal pred médiami, že kauza Gorila je kauzou čisto a výlučne druhej Dzurindovej vlády. Z veľkej miery áno, ale zdá sa, že je kauzou aj pána Fica, ktorý dodnes neodpovedal, či bol alebo nebol v konšpiračnom byte finančnej skupiny Penta. Tento návrh novely zákona je svedectvom o tom, že Gorila zo Slovenska neodišla, len sa presťahovala z Vazovovej na Súmračnú.
Robert Fico bol pred niekoľkými dňami na kontrolnom dni na ministerstve hospodárstva. Súdny človek by očakával, že tam išiel odvolať ministra Malatinského. Minister totiž nesplnil zadanie a očakávanie vlády. Vláda a premiér od neho očakávali, že stihne vybaviť v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní vianočný darček pre Pentu - dotáciu vo výške 30 mil. eur ročne počas pätnástich rokov pre paroplynový cyklus. Zabezpečiť to mala práve novela zákona, o ktorej rokujeme, potichu a bez rozpravy. Potom však prišiel minister Malatinský do parlamentu a pokúsil sa zákon, novelu zákona v skrátenom konaní presadiť. Takmer mu to vyšlo. Nebyť nášho varovania, by už dávno otvárali v Digital Parku šampanské.
Týždeň po prekazení oslavy finančných žralokov začal vyšetrovateľ trestné stíhanie pre moje rok staré výroky a postup pri vyšetrovaní kauzy Gorila. Týždeň po tom, 20. decembra bolo začaté trestné stíhanie. Čo bude nasledovať teraz? Aké ďalšie uznesenie vydá polícia týždeň po rokovaní o tejto novele zákona? O vznesení obvinenia? To, čo v tejto kauze urobila Generálna prokuratúra a snaživý vyšetrovateľ, je smutným svedectvom doby, ktorú teraz žijeme. Namiesto toho, aby boli v defenzíve tí, ktorí boli priamymi aktérmi Gorily, je v defenzíve akoby tá druhá strana, tí, ktorí Gorilu vyšetrovali a tlačili na to, aby vyšetrovanie prebiehalo zákonne a rýchlo. Tento krok polície a Generálnej prokuratúry je snahou zastrašiť, možno ani nie tak mňa, ale ďalších ľudí, vyšetrovateľov, ale aj novinárov, aj aktivistov, aby vedeli, že keď si začnú čokoľvek s mocnými v tomto štáte, s finančnými skupinami majúcimi podporu tejto vlády, tak voči nim bude postupované. Budú zastrašovaní, šikanovaní a buzerovaní.
Považujem to za smutné, že sme sa dožili v tomto čase takéhoto stavu veci verejných. Ale ubezpečujem vás, že to nie je trvalý stav. A na mieste tých, ktorí dnes ako kriminálne biele goliere rozhodujú o tom, kto má byť a nemá byť trestne stíhaný, by som si dal pozor, veľký pozor, lebo doba sa môže zmeniť. A veľmi rýchlo. Aj sa zmení.
Po predaji akcií SPP finančnej skupine J&T, po 20-miliónovej dotácii pána Fila z Mondi SCP mala byť novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie ďalším darčekom pre spriaznených veľkopodnikateľov. Paroplynovému cyklu v rukách Penty totiž už tento rok končí exkluzívna zmluva, ktorou jej Slovenské elektrárne zabezpečujú slušný zisk. Koncom tohto roka by PPC muselo prejsť na trhové podmienky. Čo s tým? Vláda nám ponúkla jasnú odpoveď. Súkromnej firme, finančnej skupine Penta ponúka pomocnú ruku. Paroplynovému cyklu ide zabezpečiť 30 mil. eur ročne od malých odberateľov, alebo aj veľkých, elektriny. To bolo, a obávam sa, že stále je, jediným cieľom návrhu novely zákona, o ktorej budeme v najbližších dňoch rozhodovať.
Počas rokovania v decembri som hovoril s mnohými poslancami vládnej strany, ktorí priznali, že majú s týmto návrhom novely zákona problém. On sa nedal nijako inak vysvetliť. Jediná argumentácia, ktorá prišla zrejme zo Súmračnej, bola: Ale veď vy ste sprivatizovali PPC! Trošku mi to pripomína Rádio Jerevan. Keď sa pýtali Rádia Jerevan z Ameriky, aká je priemerná mzda sovietskeho robotníka, odpoveď bola: A vy vykorisťujete černochov! Akú má logiku, ak bolo PPC nezákonne sprivatizované, teraz zabezpečovať ďalší kšeft, 30 mil. eur ročne, práve pre paroplynový cyklus? Myslel by som si, že ľudia, ktorí kritizujú privatizáciu PPC, budú mať záujem zmierniť dôsledky chybného rozhodnutia, nie ich posilniť a zabetónovať. To mi žiadnu logiku nedáva.
A preto verím, že, rád by som veril, neverím, sa musím priznať, ale rád by som veril, že tie úprimné vyjadrenia mnohých poslancov strany SMER sa prejavia aj v hlasovaní. Ale obávam sa, že sa neprejavia, že nakoniec charaktery budú zlomené a návrh novely zákona v parlamente prejde. Malo to byť na Vianoce, vďaka opozícii sa tak nestalo. Bude z toho nakoniec darček na Valentína? Z lásky premiéra Fica k Pente by sa to možno aj hodilo. Chcem však predsa len, napriek mojej skepse, z tohto miesta úprimne požiadať kolegov zo SMER-u, ktorým to prekáža, a viem, že takí medzi vami sú a je vás viac, aby zastavili PPC, tento paroplynový cirkus.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
13:41
Vystúpenie v rozprave 13:41
Ján HudackýJa začnem skôr tak komplexnejšie posudzovať ten návrh zákona z pohľadu celkovej energetickej politiky na Slovensku, či už sa to dotýka aj bývalých vlád, ale predovšetkým súčasnej, a čo hovorí o tom, že na Slovensku momentálne nemáme jasnú energetickú politiku, nemáme jasnú koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výbory elektriny a tepla. A skôr operatívne, flexibilne, lobisticky, neviem ešte, akým spôsobom to môžem nazvať, vláda reaguje na potreby, či už oprávnené alebo neoprávnené, trhu a teda samozrejme energetických spoločností. Ak by som teda mal hovoriť o celom trhu, tak ono sa zdá, naoko, že je to aj pre koncových spotrebiteľov, či už domácnosti a podniky, ale ono to nie je celkom tak. Čiže, ako som hovoril, v tomto procese absolútne absentuje jasná vízia, jasná koncepcia rozvoja energetiky tak v strednodobom, ako aj v dlhodobom horizonte.
Už pri predstavovaní vládneho programu v rámci rozpravy som aj upozorňoval, či už pána ministra priamo alebo vôbec svojím spôsobom až premiéra, sprostredkovane teda, aby sa pripravila jasná koncepcia rozvoja energetiky, pretože energetická bezpečnosť samozrejme spolu s potravinovou bezpečnosťou je to najdôležitejšie, čo na Slovensku by sme mali urobiť tak, aby Slovensko mohlo konštatovať, že žiadna kríza nás nepoloží na kolená a žeSlovensko bude nejakým spôsobom životaschopné aj v prípade takýchto ohrození. No, nestalo sa tak. Predpokladal som, že ministerstvo príde s koncepciou rozvoja obnoviteľných zdrojov, a ak chcete teda aj zároveň kombinovanej výroby elektriny a tepla, a následne od toho, samozrejme, že táto koncepcia prejde všetkými relevantnými subjektmi a odborníkmi, ktorí budú reagovať a budú vedieť zanalyzovať dostatočne, že toto je skutočne to, čo Slovensko potrebuje aj s ohľadom na to, čo sa deje v okolitých krajinách, keď už hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, akými skúsenosťami prešli takí priekopníci obnoviteľných zdrojov, ako sú Nemci, ako sú v podstate Česi. Tu skôr narážam na obnoviteľné zdroje, ktoré sa dotýkajú práve fotovoltaiky, čiže využívania slnečného zdroja energie, potom veterných zdrojov energie a podobne.
Samozrejme aj systém dotácií, ktorý naštartovali, a po čase zistili, že absolútne tento systém dotácií je nedobrý, deformuje to trhové prostredie, do určitej miery nenapomáha k optimálnej cene za energie, svojím spôsobom robí problémy v oblasti prenosu, ale aj v distribúcii. V každom prípade to všetko sa transformuje do nákladov, ktoré zvyšujú v konečnom dôsledku ceny energií, a je treba, aby sme sa učili alebo poučili z týchto pochybení týchto jednotlivých okolitých krajín. A samozrejme aj v súlade potom s nejakou európskou stratégiou rozvoja obnoviteľných zdrojov a s rôznymi cieľmi, ktoré si dala Európa 20-20-20 napríklad, že máme do roku 2020 dosiahnuť métu 20 % podielu obnoviteľných zdrojov na spotrebu a podobne.
My sme svojím spôsobom len akosi zľahka oprášili, tak ako, bohužiaľ, to robili aj niektoré vlády dozadu, oprášili energetickú koncepciu, oprášili koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov, ale absolútne sme nerešpektovali, akým vývojom sa uberá oblasť energetiky. Nenastavili sme si jasné zrkadlo, aký potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku máme, čo z toho môžeme urobiť. Akú dotačnú politiku nastavíme tak, aby firmy, spoločnosti, ktoré sa venujú, a teda jednotlivci samozrejme, ktorí sa venujú využívaniu obnoviteľných zdrojov, aby boli dostatočne motivovaní, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme tými dotáciami nedeformovali podnikateľské prostredie, teda to trhové prostredie v rámci snahy aj Európskej únie, aj ostatných teda zákonov, ktoré sme prijali, energetické a podobne, keď sa snažíme liberalizovať energetický trh. To znamená, že nechať väčší priestor ďalším hráčom tak, aby tu bola dostatočná konkurencia, aby bol tlak na ceny. Jednoducho, aby skutočne fungovalo trhové prostredie, aby sme nemuseli deformovať trhové prostredie prehnanými dotáciami, netransparentnými dotáciami, a v konečnom dôsledku opäť vytlačíme menších hráčov, ktorí sa na tomto trhu podieľajú. A preto návrh zákona vyzerá tak, že je tu veľká kritika, oprávnená, možno menej oprávnená, niektoré veci povedzme nie sú celkom zlé aj v tomto návrhu, ale zásadné veci sú nie dobre nastavené. Prehnala sa tu kritika. Určite, že množstvo podozrení priniesol ten návrh sám, že ide v skrátenom legislatívnom konaní, čo som tak isto sám presvedčený, že bolo to šité na mieru jednej či viacerých spoločností, ale to už sme dostatočne prebrali aj pri rozpravách, ktoré súviseli práve pri predložení tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, v prípade v prvom čítaní. Takže nechcem sa už k tomu v podstate vracať.
Ten fakt je jasný, že potom lepíme všetky možné pozmeňovacie návrhy k tomuto návrhu zákona a na poslednú chvíľu, tak ako sa to udialo aj teraz, keď pán poslanec Kondrót priniesol síce, myslím si, že naoko aspoň minimálne, ja som to pri tom počutí celkom akceptoval, ale hovorím, je ťažké ich okamžite nejakým spôsobom vedieť zanalyzovať, vedieť, aké, čo všetko a čo s tým súvisí. A preto hovorím, tá kritika je namieste. A najoptimálnejšie by bolo, ak by takéto pozmeňovacie návrhy boli ešte prerokované vo výbore pre hospodárske záležitosti, pretože takýto dôležitý zákon si to určite zaslúži.
Ja sa teraz predsa len dotknem niektorých konkrétnejších vecí, aj keď už teraz budem mať zrejme problém a budem narážať na tento pozmeňovací návrh, ktorý už bol prednesený. Takže zrejme niektoré veci, a keďže samozrejme som si takmer istý, že tento pozmeňovací návrh bude aj schválený minimálne väčšinou poslancov vládnej strany, takže už teraz budem trošku improvizovať, čo sa týka, ako to bolo a ako to možno bude. Začnem možno tak všeobecnejšie.
Vy, pán minister, tak isto aj predseda ÚRSO, stále pri argumentácii, prečo tento zákon je takto nadstavený, obyčajne argumentujete, že sledujete zníženie koncovej ceny energií a že toto môžu vlastne zabezpečovať predovšetkým zdroje, ktoré majú vyšší výkon a teda môžu vyrábať efektívnejšie. Samozrejme, že vo všeobecnosti to do určitej miery môže aj platiť alebo minimálne na prvý pohľad, ak teda nezoberieme do úvahy, že takéto zariadenia, energetické zariadenia, sa veľmi štedro dotujú, a my ako keby sme nevnímali celú tú bilanciu tých vstupov, čiže finančných nákladov, samozrejme, čo súvisí aj s dotáciami, a kdesi na konci cena ponúkaná pre koncových spotrebiteľov. Čiže v konečnom dôsledku sú to verejné zdroje, sú to zdroje našich daňových poplatníkov a tieto vstupujú do celého toho systému, čiže bilancia je jasná. Tá bilancia je jasná, že zdroj energie, ktorý je takto štedro dotovaný, a možno až prehnane dotovaný, v konečnom dôsledku zaťažuje cenu tejto energie, aj keď možno koncoví zákazníci si myslia, že tá cena je prijateľná. Nie je to celkom tak. Nie je to celkom tak. Samozrejme, potom tie zdroje chýbajú kdesi inde, či už povedzme v zdravotníctve alebo v ďalších sférach, ale nechcem už okolo toho veľmi špekulovať.
Návrhom zákona znižujete podporu rozvoja fotovoltaiky tak, aby sa podporovali iba zdroje s inštalovaným výkonom do 30 kW namiesto súčasných 100 kW. Tu samozrejme potom prichádzajú rôzne otázky a stretávam sa s mnohými ľuďmi, a prečo potom nie 20 kW, prečo nie 50 kW. Obyčajne sa to obhajuje tým, že je to pasované na priemerný výkon, na priemerné plochy na strechách či už nejakých prevádzkarní, rodinných domov a podobne. Všetko je to skutočne veľmi subjektívne. A tu opäť bolo treba urobiť ďaleko širšiu diskusiu k tomu, ako napasovať výkon. Sú to dosť chabé argumenty. A opäť sme vlastne len pri tom, čo som hovoril na začiatku, že chýba tu jasná koncepcia aj podpory obnoviteľných zdrojov a teda samozrejme okrem toho, že ktoré z týchto zdrojov budú ešte podporované s nejakou prioritou.
Čo sa týka bodov 17, 18, čiastočne bod 7, cielená podpora spaľovania zemného plynu ako takého v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla so zameraním na generovanie elektriny. Pričom v týchto väčších zdrojoch, síce sa hovorí, že sme o tých 300, do tých 300 MW, respektíve teraz už je to v tomto spoločnom návrhu alebo v spoločnej správe v podstate už neobmedzené, ktoré sa po novom majú vlastne zaradiť do podpory podľa tohto zákona 309, sa neuplatňuje podmienka 20 % podielu OZ na tomto palivovom mixe. V bode 9 v podstate priznávate doživotnú podporu vo forme garantovanej ceny a prevzatia zodpovednosti za odchýlku pre zdroje do 1 MW, na ktoré sa vzťahuje opäť podpora z tohto zákona. Tak isto, čo ma trochu trápi, aj keď už teraz je to vylepšené týmto pozmeňujúcim návrhom, to je pozícia alebo postavenie ÚRSO v celom tom procese, ktorý subjektívne bude rozhodovať o tom, ktoré existujúce zdroje obnoviteľných zdrojov alebo paroplynové cykly, čiže kombinovaná výroba s inštalovaným výkonom, teda už neobmedzeným teraz, ktoré prešli rekonštrukciou alebo modernizáciou, spĺňa podmienky na priznanie podpory podľa tohto zákona.
My keď sme mali energetickú komisiu, sme o tom rozprávali. Teraz sa to týmto pozmeňovacím návrhom už samozrejme ďaleko lepšie vylepšilo, že už sú explicitne jasne uvedené, akým spôsobom bude postupovať ÚRSO, ale toto už mohlo byť viac-menej na začiatku. Veď aj tam viacerí na komisii vystúpili, že je treba brať do úvahy, keď už teda nechceme brať do úvahy nejaký ten objem investície, a podľa toho, aj keď už v tom pozmeňovacom návrhu to odznelo, takže ako posudzovať ďalšie parametre, či už je to účinnosť, inovatívnosť a podobne. Samozrejme všetko by toto mohlo viesť potom aj k vyšším výkonom, pretože inovatívne technológie a podobne môžu zabezpečovaťzvýšenie výkonov za lepšej účinnosti ako povedzme staré technologické zariadenia. Čiže povedzme nejakým spôsobom toto sme doriešili, ale opäť sa musím len vrátiť k tomu, že na poslednú chvíľu a takýmto priplátaním, čo určite nedáva nijaký kredit, bohužiaľ, ministerstvu a svojím spôsobom potom ťažko brať celkový návrh nejak seriózne.
Potom, čo sa týka toho nešťastného bodu č. 7, tu už hovoríme teda o neobmedzenom výkone. A keby sme teda pripustili, že, že je aj spoločenským záujmom podpora veľkých zdrojov, ktoré majú fungovať efektívnejšie, a teda i zvýšenie hranice, ja ešte operujem s 300 megawattmi, ale otázkou ostáva, prečo majú byť zdroje podľa tohto paragrafu 3 ods. 3 zvýhodnené voči zdrojom inštalovaním výkonu do 200 MW alebo, alebo nižším, a ktoré nemusia vykázať podiel obnoviteľných zdrojov palív vyšší ako 20 percent. Súčasne je tiež otázkou, prečo ste sa rozhodli vložiť do návrhu nejasné ustanovenie, podľa ktorého sa bude zo zdrojov, teda už teda neobmedzených, vykupovať elektrina v prípade, ak bude jej cena nižšia, ako je cena elektriny vykupovanej so zariadením do 125 MW súhrnného inštalovaného výkonu alebo zariadení do 200 MW s podielom 20 % obnoviteľných zdrojov na palivovej zložke. Ak sa toto ustanovenie začne uplatňovať z vlastných zdrojov už teraz neobmedzených, ale hlavne tých vyšších výkonov, môže mať vlastne alternatívu, ako odpredať elektrinu buď trhovým spôsobom, alebo v prípade nepriaznivej ceny, tej trhovej ceny, potom sa môže rozhodnúť pre garantovaný výkup prostredníctvom systému podpory za cenu, ktorá môže byť len o málo nižšia ako výkupná cena elektriny z menších zdrojov. Čiže toto sú otázky, ktoré samozrejme trápia možno tých vlastníkov, tie energetické zdroje, ktoré, ktoré sa týmto samozrejme cítia byť diskriminované, a do určitej miery aj oprávnene.
Ale opäť musím len potvrdiť ten fakt, že ak by sme mali skutočne dobrú koncepciu, ak by sme išli, pripravovali legislatívu skutočne serióznym procesom tak, ako sa má, čiže aj mimorezortným pripomienkovým konaním, využitím takéhoto inštitútu, ako máme pod hospodárskym výborom, teda energetickej komisie, som presvedčený, že ten zákon mohol byť pripravený na ďaleko lepšej úrovni a určite by sa k tomu zákonu prihlásilo mnoho ľudí. A potom by sme mohli povedať, že rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku má budúcnosť, má perspektívu a len na základe jasných kritérií, jasných podmienok aj čo sa týka podpory zo strany štátu, aj čo sa týka potenciálu, ktorý tu máme.
V tejto chvíli musím, bohužiaľ, konštatovať, že to tak nie je. Máme tu zákon, ktorý, som presvedčený, že bol pripravovaný účelovo, potom už neskôr sa to prehuplo, že už jednoducho v tom skrátenom legislatívnom konaní to prešlo do nejakého kvázi normálneho procesu, ale ani to sa takto nedá nazvať, tak sa postupne vylepšuje cez také, hovorím, prilepené pozmeňovacie návrhy.
Na záver, čo môžem odporučiť, pán minister, ešte sa teda rozhodnúť, či nestiahnuť tento návrh zákona a pripraviť niečo, čo by malo skutočne hlavu aj pätu a vychádzalo by z jasnej koncepcie, ktorá by bola odobrená všetkými relevantnými subjektmi na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážení kolegovia, vážený pán minister, moje vystúpenie som pripravil na ten pôvodný návrh zákona, ktorý sme prerokovali ešte, ešte v decembri. Na druhej strane už aj skrz môjho kolegu a podpredsedu hospodárskeho výboru pána poslanca Kondróta máme tu pozmeňovací návrh, ktorý skutočne radikálne mení podmienky návrhu tohto zákona a ktorý by zrejme bolo treba prerokovať v hospodárskom výbore vzhľadom na to, že je jednak rozsiahly, ale na druhej strane má množstvo ďalších referencií, ktoré je veľmi ťažko momentálne zanalyzovať a povedať, aký to bude mať dopad na celkový návrh zákona a koho a akým spôsobom bude ovplyvňovať a či teda vôbec bude pozitívnym riešením pre oblasť obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla.
Ja začnem skôr tak komplexnejšie posudzovať ten návrh zákona z pohľadu celkovej energetickej politiky na Slovensku, či už sa to dotýka aj bývalých vlád, ale predovšetkým súčasnej, a čo hovorí o tom, že na Slovensku momentálne nemáme jasnú energetickú politiku, nemáme jasnú koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výbory elektriny a tepla. A skôr operatívne, flexibilne, lobisticky, neviem ešte, akým spôsobom to môžem nazvať, vláda reaguje na potreby, či už oprávnené alebo neoprávnené, trhu a teda samozrejme energetických spoločností. Ak by som teda mal hovoriť o celom trhu, tak ono sa zdá, naoko, že je to aj pre koncových spotrebiteľov, či už domácnosti a podniky, ale ono to nie je celkom tak. Čiže, ako som hovoril, v tomto procese absolútne absentuje jasná vízia, jasná koncepcia rozvoja energetiky tak v strednodobom, ako aj v dlhodobom horizonte.
Už pri predstavovaní vládneho programu v rámci rozpravy som aj upozorňoval, či už pána ministra priamo alebo vôbec svojím spôsobom až premiéra, sprostredkovane teda, aby sa pripravila jasná koncepcia rozvoja energetiky, pretože energetická bezpečnosť samozrejme spolu s potravinovou bezpečnosťou je to najdôležitejšie, čo na Slovensku by sme mali urobiť tak, aby Slovensko mohlo konštatovať, že žiadna kríza nás nepoloží na kolená a žeSlovensko bude nejakým spôsobom životaschopné aj v prípade takýchto ohrození. No, nestalo sa tak. Predpokladal som, že ministerstvo príde s koncepciou rozvoja obnoviteľných zdrojov, a ak chcete teda aj zároveň kombinovanej výroby elektriny a tepla, a následne od toho, samozrejme, že táto koncepcia prejde všetkými relevantnými subjektmi a odborníkmi, ktorí budú reagovať a budú vedieť zanalyzovať dostatočne, že toto je skutočne to, čo Slovensko potrebuje aj s ohľadom na to, čo sa deje v okolitých krajinách, keď už hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, akými skúsenosťami prešli takí priekopníci obnoviteľných zdrojov, ako sú Nemci, ako sú v podstate Česi. Tu skôr narážam na obnoviteľné zdroje, ktoré sa dotýkajú práve fotovoltaiky, čiže využívania slnečného zdroja energie, potom veterných zdrojov energie a podobne.
Samozrejme aj systém dotácií, ktorý naštartovali, a po čase zistili, že absolútne tento systém dotácií je nedobrý, deformuje to trhové prostredie, do určitej miery nenapomáha k optimálnej cene za energie, svojím spôsobom robí problémy v oblasti prenosu, ale aj v distribúcii. V každom prípade to všetko sa transformuje do nákladov, ktoré zvyšujú v konečnom dôsledku ceny energií, a je treba, aby sme sa učili alebo poučili z týchto pochybení týchto jednotlivých okolitých krajín. A samozrejme aj v súlade potom s nejakou európskou stratégiou rozvoja obnoviteľných zdrojov a s rôznymi cieľmi, ktoré si dala Európa 20-20-20 napríklad, že máme do roku 2020 dosiahnuť métu 20 % podielu obnoviteľných zdrojov na spotrebu a podobne.
My sme svojím spôsobom len akosi zľahka oprášili, tak ako, bohužiaľ, to robili aj niektoré vlády dozadu, oprášili energetickú koncepciu, oprášili koncepciu rozvoja obnoviteľných zdrojov, ale absolútne sme nerešpektovali, akým vývojom sa uberá oblasť energetiky. Nenastavili sme si jasné zrkadlo, aký potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku máme, čo z toho môžeme urobiť. Akú dotačnú politiku nastavíme tak, aby firmy, spoločnosti, ktoré sa venujú, a teda jednotlivci samozrejme, ktorí sa venujú využívaniu obnoviteľných zdrojov, aby boli dostatočne motivovaní, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby sme tými dotáciami nedeformovali podnikateľské prostredie, teda to trhové prostredie v rámci snahy aj Európskej únie, aj ostatných teda zákonov, ktoré sme prijali, energetické a podobne, keď sa snažíme liberalizovať energetický trh. To znamená, že nechať väčší priestor ďalším hráčom tak, aby tu bola dostatočná konkurencia, aby bol tlak na ceny. Jednoducho, aby skutočne fungovalo trhové prostredie, aby sme nemuseli deformovať trhové prostredie prehnanými dotáciami, netransparentnými dotáciami, a v konečnom dôsledku opäť vytlačíme menších hráčov, ktorí sa na tomto trhu podieľajú. A preto návrh zákona vyzerá tak, že je tu veľká kritika, oprávnená, možno menej oprávnená, niektoré veci povedzme nie sú celkom zlé aj v tomto návrhu, ale zásadné veci sú nie dobre nastavené. Prehnala sa tu kritika. Určite, že množstvo podozrení priniesol ten návrh sám, že ide v skrátenom legislatívnom konaní, čo som tak isto sám presvedčený, že bolo to šité na mieru jednej či viacerých spoločností, ale to už sme dostatočne prebrali aj pri rozpravách, ktoré súviseli práve pri predložení tohto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, v prípade v prvom čítaní. Takže nechcem sa už k tomu v podstate vracať.
Ten fakt je jasný, že potom lepíme všetky možné pozmeňovacie návrhy k tomuto návrhu zákona a na poslednú chvíľu, tak ako sa to udialo aj teraz, keď pán poslanec Kondrót priniesol síce, myslím si, že naoko aspoň minimálne, ja som to pri tom počutí celkom akceptoval, ale hovorím, je ťažké ich okamžite nejakým spôsobom vedieť zanalyzovať, vedieť, aké, čo všetko a čo s tým súvisí. A preto hovorím, tá kritika je namieste. A najoptimálnejšie by bolo, ak by takéto pozmeňovacie návrhy boli ešte prerokované vo výbore pre hospodárske záležitosti, pretože takýto dôležitý zákon si to určite zaslúži.
Ja sa teraz predsa len dotknem niektorých konkrétnejších vecí, aj keď už teraz budem mať zrejme problém a budem narážať na tento pozmeňovací návrh, ktorý už bol prednesený. Takže zrejme niektoré veci, a keďže samozrejme som si takmer istý, že tento pozmeňovací návrh bude aj schválený minimálne väčšinou poslancov vládnej strany, takže už teraz budem trošku improvizovať, čo sa týka, ako to bolo a ako to možno bude. Začnem možno tak všeobecnejšie.
Vy, pán minister, tak isto aj predseda ÚRSO, stále pri argumentácii, prečo tento zákon je takto nadstavený, obyčajne argumentujete, že sledujete zníženie koncovej ceny energií a že toto môžu vlastne zabezpečovať predovšetkým zdroje, ktoré majú vyšší výkon a teda môžu vyrábať efektívnejšie. Samozrejme, že vo všeobecnosti to do určitej miery môže aj platiť alebo minimálne na prvý pohľad, ak teda nezoberieme do úvahy, že takéto zariadenia, energetické zariadenia, sa veľmi štedro dotujú, a my ako keby sme nevnímali celú tú bilanciu tých vstupov, čiže finančných nákladov, samozrejme, čo súvisí aj s dotáciami, a kdesi na konci cena ponúkaná pre koncových spotrebiteľov. Čiže v konečnom dôsledku sú to verejné zdroje, sú to zdroje našich daňových poplatníkov a tieto vstupujú do celého toho systému, čiže bilancia je jasná. Tá bilancia je jasná, že zdroj energie, ktorý je takto štedro dotovaný, a možno až prehnane dotovaný, v konečnom dôsledku zaťažuje cenu tejto energie, aj keď možno koncoví zákazníci si myslia, že tá cena je prijateľná. Nie je to celkom tak. Nie je to celkom tak. Samozrejme, potom tie zdroje chýbajú kdesi inde, či už povedzme v zdravotníctve alebo v ďalších sférach, ale nechcem už okolo toho veľmi špekulovať.
Návrhom zákona znižujete podporu rozvoja fotovoltaiky tak, aby sa podporovali iba zdroje s inštalovaným výkonom do 30 kW namiesto súčasných 100 kW. Tu samozrejme potom prichádzajú rôzne otázky a stretávam sa s mnohými ľuďmi, a prečo potom nie 20 kW, prečo nie 50 kW. Obyčajne sa to obhajuje tým, že je to pasované na priemerný výkon, na priemerné plochy na strechách či už nejakých prevádzkarní, rodinných domov a podobne. Všetko je to skutočne veľmi subjektívne. A tu opäť bolo treba urobiť ďaleko širšiu diskusiu k tomu, ako napasovať výkon. Sú to dosť chabé argumenty. A opäť sme vlastne len pri tom, čo som hovoril na začiatku, že chýba tu jasná koncepcia aj podpory obnoviteľných zdrojov a teda samozrejme okrem toho, že ktoré z týchto zdrojov budú ešte podporované s nejakou prioritou.
Čo sa týka bodov 17, 18, čiastočne bod 7, cielená podpora spaľovania zemného plynu ako takého v zariadeniach na kombinovanú výrobu elektriny a tepla so zameraním na generovanie elektriny. Pričom v týchto väčších zdrojoch, síce sa hovorí, že sme o tých 300, do tých 300 MW, respektíve teraz už je to v tomto spoločnom návrhu alebo v spoločnej správe v podstate už neobmedzené, ktoré sa po novom majú vlastne zaradiť do podpory podľa tohto zákona 309, sa neuplatňuje podmienka 20 % podielu OZ na tomto palivovom mixe. V bode 9 v podstate priznávate doživotnú podporu vo forme garantovanej ceny a prevzatia zodpovednosti za odchýlku pre zdroje do 1 MW, na ktoré sa vzťahuje opäť podpora z tohto zákona. Tak isto, čo ma trochu trápi, aj keď už teraz je to vylepšené týmto pozmeňujúcim návrhom, to je pozícia alebo postavenie ÚRSO v celom tom procese, ktorý subjektívne bude rozhodovať o tom, ktoré existujúce zdroje obnoviteľných zdrojov alebo paroplynové cykly, čiže kombinovaná výroba s inštalovaným výkonom, teda už neobmedzeným teraz, ktoré prešli rekonštrukciou alebo modernizáciou, spĺňa podmienky na priznanie podpory podľa tohto zákona.
My keď sme mali energetickú komisiu, sme o tom rozprávali. Teraz sa to týmto pozmeňovacím návrhom už samozrejme ďaleko lepšie vylepšilo, že už sú explicitne jasne uvedené, akým spôsobom bude postupovať ÚRSO, ale toto už mohlo byť viac-menej na začiatku. Veď aj tam viacerí na komisii vystúpili, že je treba brať do úvahy, keď už teda nechceme brať do úvahy nejaký ten objem investície, a podľa toho, aj keď už v tom pozmeňovacom návrhu to odznelo, takže ako posudzovať ďalšie parametre, či už je to účinnosť, inovatívnosť a podobne. Samozrejme všetko by toto mohlo viesť potom aj k vyšším výkonom, pretože inovatívne technológie a podobne môžu zabezpečovaťzvýšenie výkonov za lepšej účinnosti ako povedzme staré technologické zariadenia. Čiže povedzme nejakým spôsobom toto sme doriešili, ale opäť sa musím len vrátiť k tomu, že na poslednú chvíľu a takýmto priplátaním, čo určite nedáva nijaký kredit, bohužiaľ, ministerstvu a svojím spôsobom potom ťažko brať celkový návrh nejak seriózne.
Potom, čo sa týka toho nešťastného bodu č. 7, tu už hovoríme teda o neobmedzenom výkone. A keby sme teda pripustili, že, že je aj spoločenským záujmom podpora veľkých zdrojov, ktoré majú fungovať efektívnejšie, a teda i zvýšenie hranice, ja ešte operujem s 300 megawattmi, ale otázkou ostáva, prečo majú byť zdroje podľa tohto paragrafu 3 ods. 3 zvýhodnené voči zdrojom inštalovaním výkonu do 200 MW alebo, alebo nižším, a ktoré nemusia vykázať podiel obnoviteľných zdrojov palív vyšší ako 20 percent. Súčasne je tiež otázkou, prečo ste sa rozhodli vložiť do návrhu nejasné ustanovenie, podľa ktorého sa bude zo zdrojov, teda už teda neobmedzených, vykupovať elektrina v prípade, ak bude jej cena nižšia, ako je cena elektriny vykupovanej so zariadením do 125 MW súhrnného inštalovaného výkonu alebo zariadení do 200 MW s podielom 20 % obnoviteľných zdrojov na palivovej zložke. Ak sa toto ustanovenie začne uplatňovať z vlastných zdrojov už teraz neobmedzených, ale hlavne tých vyšších výkonov, môže mať vlastne alternatívu, ako odpredať elektrinu buď trhovým spôsobom, alebo v prípade nepriaznivej ceny, tej trhovej ceny, potom sa môže rozhodnúť pre garantovaný výkup prostredníctvom systému podpory za cenu, ktorá môže byť len o málo nižšia ako výkupná cena elektriny z menších zdrojov. Čiže toto sú otázky, ktoré samozrejme trápia možno tých vlastníkov, tie energetické zdroje, ktoré, ktoré sa týmto samozrejme cítia byť diskriminované, a do určitej miery aj oprávnene.
Ale opäť musím len potvrdiť ten fakt, že ak by sme mali skutočne dobrú koncepciu, ak by sme išli, pripravovali legislatívu skutočne serióznym procesom tak, ako sa má, čiže aj mimorezortným pripomienkovým konaním, využitím takéhoto inštitútu, ako máme pod hospodárskym výborom, teda energetickej komisie, som presvedčený, že ten zákon mohol byť pripravený na ďaleko lepšej úrovni a určite by sa k tomu zákonu prihlásilo mnoho ľudí. A potom by sme mohli povedať, že rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku má budúcnosť, má perspektívu a len na základe jasných kritérií, jasných podmienok aj čo sa týka podpory zo strany štátu, aj čo sa týka potenciálu, ktorý tu máme.
V tejto chvíli musím, bohužiaľ, konštatovať, že to tak nie je. Máme tu zákon, ktorý, som presvedčený, že bol pripravovaný účelovo, potom už neskôr sa to prehuplo, že už jednoducho v tom skrátenom legislatívnom konaní to prešlo do nejakého kvázi normálneho procesu, ale ani to sa takto nedá nazvať, tak sa postupne vylepšuje cez také, hovorím, prilepené pozmeňovacie návrhy.
Na záver, čo môžem odporučiť, pán minister, ešte sa teda rozhodnúť, či nestiahnuť tento návrh zákona a pripraviť niečo, čo by malo skutočne hlavu aj pätu a vychádzalo by z jasnej koncepcie, ktorá by bola odobrená všetkými relevantnými subjektmi na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
14:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:02
Maroš KondrótPo druhé, má štyri body, kde prvý bod sa týka toho, že sa vypúšťa bod 7 a bod 29, tam je to jasné, tie body sú naviazané, je to to, čo už tu zaznelo v rozprave, v návrhoch tak na výbore, ako aj v rozprave v pléne Národnej rady. Štvrtý bod posúva účinnosti, pretože 1. januára sme už nestihli, a body 2 a 3 sú podľa mňa veľmi jasné, tak nevidím dôvod, aby sme to vracali na rokovania výborom, ako to navrhoval v procedurálnom návrhu pán poslanec Lipšic, ako si to navrhol aj ty. Ja si myslím, že zákon je čistý. A jasne, že nebol ešte rozdaný, pokiaľ som ho ešte čítal, že ho rozdali dievčatá teraz. Takže ak si ho prečítate, myslím, že už viac takéto veci požadovať nebudete. Má 21 riadkov.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 14:02 hod.
Ing.
Maroš Kondrót
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán predseda výboru, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Ja by som len zareagoval na to tvrdenie, ktoré už zaznelo aj z úst pána poslanca Lipšica, aj tvoje, že sa jedná o neviem aký rozsiahly zákon, respektíve rozsiahly pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh má 20, respektíve 21 riadkov, takže keď vypustíme odôvodnenie jednotlivých bodov a keď vypustíme čarovné formulky, že nasledujúce body sa prečíslujú, ak tieto riadky vypustíme, tak má 20 riadkov alebo 21, čiže podľa mňa rozsiahly pozmeňovák vyzerá ináč.
Po druhé, má štyri body, kde prvý bod sa týka toho, že sa vypúšťa bod 7 a bod 29, tam je to jasné, tie body sú naviazané, je to to, čo už tu zaznelo v rozprave, v návrhoch tak na výbore, ako aj v rozprave v pléne Národnej rady. Štvrtý bod posúva účinnosti, pretože 1. januára sme už nestihli, a body 2 a 3 sú podľa mňa veľmi jasné, tak nevidím dôvod, aby sme to vracali na rokovania výborom, ako to navrhoval v procedurálnom návrhu pán poslanec Lipšic, ako si to navrhol aj ty. Ja si myslím, že zákon je čistý. A jasne, že nebol ešte rozdaný, pokiaľ som ho ešte čítal, že ho rozdali dievčatá teraz. Takže ak si ho prečítate, myslím, že už viac takéto veci požadovať nebudete. Má 21 riadkov.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
14:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:02
Ján HudackýĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 14:02 hod.
Ing.
Ján Hudacký
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za pripomienku. Ale myslím si, že on nemusí byť rozsiahly počtom slov. Skutočne sú tam dosť dôležité zmeny, ktoré by si zaslúžili určitú rozpravu, debatu, diskusiu. Škoda, že napríklad tento návrh, ak tento pozmeňovací návrh nezaznel aj na tej energetickej komisii. Myslím si, že bolo by to určite bývalo o niečo lepšie, ak teda už by sme ho nemali vracať do, čo som si istý, že aj tento procedurálny návrh neprejde, ale určite by stálo za to, ak by sme boli mali priestor na tejto energetickej komisii, ktorá je veľmi dobre obsadená. A práve sa čudujem, že takýto inštitút, takúto skupinu expertov v oblasti energetiky nevieme lepšie využiť, a tak isto, ktorí by mohli participovať, ako som už spomínal, aj na príprave jasnej koncepcie, či už celej energetickej koncepcie alebo v prípade expertov na obnoviteľné zdroje práve na oblasti obnoviteľných zdrojov, a určite by sme sa boli vyhli tým všelijakým problematickým bodom aj v návrhu tohto zákona a mohli by sme byť ďaleko spokojnejší s výsledkom.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:03
Vystúpenie 14:03
Alojz HlinaJa mám takú, aj pre...
Ja mám takú, aj pre mňa je to taká pomôcka, taká barlička, aby tomu človek rozumel, hej, ono v zásade, aby človek tomu rozumel, že o čo v tomto prípade ide. Tak ide o to, že teda máme sa báť, že tej elektriky bude málo, a tak keď sa bojíme, tak robíme tak, aby sme jej mali dosť, hej. Čiže, a tam sú aj niekde múdrejší ako my, tak Európska únia, Komisia a všetky, a však ani človek nevie, ako sa všetci poriadne dokopy volajú, dala jeden prípis v 2001., ktorý sa volal a mal logiku, hovoril o tom, že o podpore obnoviteľných zdrojov energie. To je vec, pri ktorej sa oplatí pristaviť a hovoriť o nej. To znamená, že áno, obnoviteľné zdroje energie, nechcem ja tu robiť prednášku, ani na to nemám, ale tak plus-mínus vieme, určite nie je obnoviteľným zdrojom energie zemný plyn. To bolo v 2001-om. Potom samozrejme zistili, že nie všetko funguje tak, ako by si predstavovali, alebo fungovalo, tak Európa v zmysle svojich najlepších tradícií z vnútorného socializmu, ktorý v sebe má a ktorý bude aj pri jej konci, navrhla ďalšie, proste systém kogeneračných jednotiek a vysoko účinnej kombinovanej dopravy.
No mňa ide rozhodiť, lebo ja som si nebol istý, že z ktorej geniálnej hlavy toto vyplynulo, že či v našej slovenskej, ale som rád teda, že, že teda v tých európskych. V zásade hovorí to o tom, že my ideme podporovať niekoho, kto robí efektívne a účinne. Viete, no tak to je úplne zvrátené! Hej. Čiže keď robíte dobre, efektívne, vysoko účinne, tak za to dostanete odmenu. V zásade je to tak, ako by sa malo robiť, hej. Čiže to je to, čo vlastne, čoho sme svedkom, že pomaly si ľudia kupovali dovolenky na splátky, tak to sme tiež svedkom tých určitých by som povedal nelogičností, ktoré dobehnú tú Európu, že vlastne ona podporuje niekoho, kto robí vysoko účinne. No však to je úplne logické. Čiže to je taký malý exkurz do toho, že, že, že čo sa stalo. A samozrejme neboli by sme to my Slováci, hej, aby sme tento, túto bázu, ktorú sme dostali, nevytuningovali do detailu a do absolútnej, absolútneho vrcholu, čo v praxi teda, čo znamenalo. Ináč v tých vyhláškach Európskej komisie sa hovorí jasne, relatívne jasne, čo teda zas treba na druhej strane aj oceniť, že odmena za podporu má byť primeraná a nemala by byť, nemôže, dokonca je tam exaktne uvedené, nemala by byť dupľovaná alebo duplicitná.
Avšak našim nie je nič sväté. Čiže keď sa niekde povedalo primeraná odmena, ako sme to mi vytuningovali. No vytuningovali sme to, vážení, tak, že, tu mám jednu tabuľku, ktorá hovorí, že pán Kmotrík dostane 7 mil. eur za minulý rok a pán Hatina 5 mil. eur za minulý rok. Neviem, či poznáte týchto dvoch pánov, hej. Sú to páni, ktorí sú relatívne známi. A ja proti nim nič nemám. A vôbec ja nemám ani nejaký boľševický tento, práve naopak, ja sa im ani nečudujem. Konečne, by som povedal, že ja by som sa aj čudoval, keby to nevyužili. Oni to využili, to, čo ste vy, ja som s tým nič nemal, ani s týmto nechcem nič mať, to, čo ste vy schválili. Čiže pán Kmotrík dostane 7 mil. eur za minulý rok a pán Hatina dostane 5 mil. za minulý rok, dotáciu, doplatok. To sú krásne peniaze! To je radosť žiť, radosť žiť, radosť podnikať! To je to podnikateľské nebo.
A nebolo by to podnikateľské nebo, keby niekto nepovedal, však aj ja, ja tam chcem ísť, na mňa ste zabudli. A to je ten boj, že o čo vlastne ide v tomto. To tu, na konci to skúsim povedať, že kde je ten boj, že jak je to lukratívny biznis, a bol by blbec, keby tam, do neho nešiel každý. Však môj Jano bača to zvládne! Investície na "pépecéčko" sú niekde na úrovni od 50 do 70 mil. eur. No však vám to ten štát za desať rokov zaplatí. On vám štát za, na dotáciách, a nie štát, pozor, to ešte k tomu prídeme, vy dostanete cenu za to a ešte predáte teplo ľuďom, ešte predáte elektriku. No však to je radosť žiť. Povedzte mi, je niečo krajšie, je niečo, nejaký dokonalejší biznis v tomto, v tejto krajine?! Dostanete dotáciu, ktorá do desiatich rokov zaplatí cenu, predáte ľuďom teplo, predáte ešte elektriku. A keby tam aspoň robilo päťtisíc ľudí! Ale však tam robí 50 ľudí, 60 ľudí. Viete, to není nejaký významný zamestnávateľ, že neviem čo. Tam dokopy nikto nerobí. Čiže toto nenecháva spať nikoho, toto nikoho nenecháva ľahostajným, táto, táto lákavá korisť. No kto by nešiel?! Hovorím, však môj Jano zo salaša by šiel. Však to je radosť robiť, však nič neriskujete.
Toto sú vytuningované zákony v slovenských pomeroch. To znamená, že Európska únia povie, že teda podporte, aby teda sme mali dosť elektriky, a to by sme neboli my, keby sme nepodporili tak, že to je radosť žiť. Ale chyba lávky je v tom, vážení, a to treba aj tým ľuďom povedať, pre tých to má význam, pre vás to nemá význam tu rozprávať, ak to niekto pozerá, že to, ja som sa pomýlil, to nezaplatí štát, to zaplatia ľudia v tých účtoch za elektriku. V tom to zaplatia. Čiže, vážení moji zlatí, voliči, nevoliči, voliči SMER-u, neviem koho, mne je to úplne jedno, zaplatíte Kmotríkovi za minulý rok 7 mil. eur, Hatinovi 5. A chlapci z J&T a z Penty sa chystajú, lebo však oni tiež si chcú hryznúť. Však nebol by to pes v tom, nebol by to čert, keby si nechceli hryznúť, však to je radosť. Čiže to, že niekto ráno sa bojí otvoriť schránku, aký tam má účet za elektriku, tak to je aj preto, že takéto zákony tu prijímame. To je tá hanba, to je tá hanba týchto našich zákonodarcov, ktorí toto urobili, ktorí upravili zákony tak, že to nechajú tú chudobu zaplatiť.
Ja som to hovoril, tuná sú ľudia, ktorí našli ropu v štátnom rozpočte, žiaľ, na nemilosť ľudí, ktorí si na to zvykli, došli, došli peniaze, došli zdroje, lebo teraz už idete do podstaty, do bielkoviny, jak sa hovorí. No tak, kde sú ďalšie? No však od chudoby, od ľudí, od občanov! Vyberte, dajte nástroje! A čo robíme? Čo robíte? Presne to robíte. Našli ste nástroje, ako vybrať peniaze od normálnych občanov a zaplatiť niekomu paroplynový cyklus za desať rokov. Však tí ľudia nič neriskujú, však to je radosť žiť. Presne to sme urobili, presne tí ľudia v tom účte za elektriku to tam majú. To znamená, oni tam majú ten podiel, ktorý platia. A ja nemám, opakujem, z tohto pohľadu sa nečudujem ani Kmotríkovi, ani Hatinovi, ani neviem komu, nečujem vôbec. Však by boli blbí, keby to neurobili! Však to je radosť! Dostať 7 mil. eur za minulý rok, veď to je krásne! Čiže toto je celé.
A viete, keď je to taká lákavá korisť na konci, tak vzniknú okolo toho také určité trenice, hej, že teda, čo s tým, však aj my by sme chceli a neviem čo, a takéto celé ohľadom toho, prešlo, neprešlo. Že prečo skupina J&T mala taký strašný záujem o Eustream, hej, to je vlastne premenované PPC, distribúcia, ale ja, ja pripúšťam, že sa možno niekde mýlim. Ja som si to zľahka naštudoval tým mojím sedliackym rozumom, že mali taký zálusk. Však bodaj by nemali, lebo keď vy chcete niečo urobiť, aby sa vám to za desať rokov vrátilo, nieže vrátilo, aby ste na tom krásne zarobili s podporou štátu, tak potrebujete mať prístup k rúre. To znamená, niekto prístup k rúre dostal, lebo darmo budete mať PPC, keď nemáte plyn, k tomu plynu vás musí niekto pustiť, hej. A keď niekto získaval kontrolu nad plynom, tak možno druhému sa to nepáčilo. Možno z pohľadu vyvažovania síl bolo povedané, dobre, my budeme mať rúru, vám skúsime pustiť aspoň toto. Vyzerá, že sa idú veci meniť, hej, ja neviem, do tej taktiky až tak nevidím. Ale ide o to, že my týchto paroplynových, a to chcem ľudí upozorniť, ktorí ráno sa boja otvoriť schránku, aký majú účet za elektriku, to chcem týchto ľudí upozorniť, my týchto paroplynových, cyklus, ako je v Považskej Bystrici, ako je v Leviciach a neviem kde, budeme mať viac. To znamená, tých dotácií bude viac, to znamená, elektrika nemôže ísť nižšie. Prečo by sme my mali platiť takú elektriku? Existuje taký inštitút, že energetickej chudoby. Však my sme tohto, vo vyhodnotení tohto inštitútu sme najchudobnejší štát úplne s obrovským predstihom v Európe, hej, že pomer výdavkov na energie a pomer plynu, absolútne najchudobnejší. No prečo?! Lebo však potrebujete zaplatiť za ,,pépecečká", potrebujete, ešte budete musieť platiť! Však o to ide, to je celé. A potrebujete na to zákon, aby nikto nemohol povedať, že je to moc okaté. No tak potrebujete zákon, tak budete mať zákon, tak čo už, hej.
Ja som začal, že ten pamätný deň, tú poznámku si neodpustím predsa len, hej, že vlastne tu ste chudobu, ste poslali minulý rok úplne. Čo tam, však tá chudoba, čo nás vôbec niekto obťažuje s nejakými chudobnými a že nedostali a nedostanú?! Čo koho po tom, nie?! Však čo koho po tom, nie? Nám je dobre, nie?! Čo sa my tu budeme trápiť, nie?! S ľavou zadnou správu sme zobrali na vedomie, i keď som upozorňoval, že to je nefér, a chceli sme pokračovať. Ale dneska pokračujeme tak, áno, symbolicky, 2013, prvú schôdzu, prvý bod v novom roku začíname krásnym, brutálne lobistickým zákonom. Však to je také, viete, že, niekto by si mal dať pozor, aby to teda aspoň nejakú fazónu malo. Vám už ani na tej fazóne nezáleží.
Viete, ja nehovorím, že svet je čierny alebo biely. Nie je. Ale niekto povie stvoriteľ, niekto povie príroda, niekto povie, niekto dal veciam mieru. Ale keď ubehnete z miery, tak na konci môžete byť neviem ako geniálni, určite je nešťastie, je určite problém. Preto by ste mali mať tendenciu byť v miere. Nemať v sebe ten pocit, ono sa k nemu častokrát ľudia dopracujú so sebastrednosťou a tak, že teda tou neohrozenosťou, že sa mi nič nestane, že z tej miery uletia. Ale to je mimoriadne nebezpečné. Miera sprevádza život človeka od nepamäti. Neurobte tú chybu, že uletíte z miery, lebo aj s mojím, mojím nejakým, s existenciou iks ľudí hazardujete a pripravíte túto krajinu, že na konci bude v nejakom riziku tak, ako som bol v Afganistane, kde vlastne som pristal, prvýkrát som pristal v nejakej krajine, kde odo mňa nechceli pas, to je zaujímavé, a pritom neviem o tom, že by bol Afganistan v Schengene. Viete to je to, pokiaľ predstavujete pre niekoho bezpečnostné riziko, pokiaľ ste to nezvládli, no tak potom sa nečudujte, že budete chodiť cez oplotené turnikety pol kilometra, cez štyri röntgeny. A my tu touto, a teraz nechcem byť zlým prorokom, my tu touto našou geniálnou politickou prácou, tou ignoráciou skutočných problémov na východe, to, že tam to tiká, a my sa tu tvárime, ako keby život išiel ďalej, to, že tu na úkor chudobných a bežných občanov proste vytvárame ľudí, ktorí vlastne už ani nemajú mieru o čase a o hodnote, tak na konci môžeme to tak rozvrátiť, že my budeme pre niekoho to bezpečnostné riziko predstavovať. Ja toho, nechcem byť toho účastný. Ale to už hovorím fakt extrém. Ale ja mám pocit, že niekedy sa k tomu úplne zľahka blížime. To, čo tu niekto donesie, tie brutály, normálne to je bez kúska hanby. Zvolenská, bohvie s čím dôjde ešte za chvíľku, ja neviem. Že sochy máme im platiť, alebo ja neviem ešte, s čím ešte, viete, že aby sme sa čoho ešte dožili.
Viete, nič v zlom, za tie dotácie a všetko, čo tí Levičania alebo kde by mali mať to teplo zadarmo, normálne by im mali kúriť zadarmo, lebo však štát im to doplatí. Ale oni to nemajú zadarmo, viete, to je to, hej. Aj vaši voliči sú v Leviciach, nie? V Považskej, ja neviem čo. Mám tam ja chodiť rozdávať letáky?! Ja si to obehnem, všetky tie činžiaky, kde vykuruje Hatina, kde dostane 5 mil. eur za minulý rok, a ešte od tých ľudí, ktorí v tom činžiaku sedia, možno im príde 280 eur dôchodok, a ešte od nich chcú za teplo neviem koľko. Ja si dám tú robotu, ja to tam prejdem po tých činžiakoch, keď to vy neurobíte. Ale vy by ste tam mali byť.
Ja si myslím, nič v zlom, nie je tu, tak iného. Ale ja som mal tak, že pani Obrimčáková nerozumie energetike, no však, hej, ale aj kopu iných kolegýň nerozumie energetike. Ani ja sa nepasujem za odborníka na energetiku, hej? Ja len sa snažím si pozrieť v dobe internetu a googleu, to je ináč čarovné, hej, že veľa veci sa dá zistiť, i keď priznávam, že nemusíte to mať všetko úplne na 100 %, a tak si to jednoducho porovnáte, že na čo, alebo cui prodest, v čí prospech, prečo vlastne, na čo vlastne, hej? A nakoniec zistíte, no však na to vlastne, aby ste to niekomu zaplatili. A kde sú peniaze? Však už nie sú peniaze. Sú, čoby neboli! Vieš, koľko majú ľudia v tých panelákoch v Považskej? Vieš, koľko ešte od nich vydrieš? Vieš, čo je tam peňazí? Akože nie sú? Sú! A my, socialisti, ti pomôžeme. Však to robíte, toho sa zúčastňujete. To treba ľuďom povedať. Aj toto je zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, aj toto je zákon o obnoviteľných zdrojoch energie.
To je to vytuningovanie všetkého, čo možno tá Európska únia na začiatku myslela dobre, hej. Ja nemám, nechcem ju rozporovať, i keď ten socializmus toho, že ide podporovať niekoho. Veď to je nelogické, že vy podporujete niekoho, že robí vysoko účinne. Však to je bláznovstvo, to je bláznovstvo. A ešte hovorí tá vyhláška Európskej komisie, že nemáte byť duplicitní v podpore. No, vážení, a teraz ma prípadne opravte, my sme tu boli svedkom ústretového konania voči podnikateľovi v Ružomberku, ktorý vlastne, teraz tu máme všetci zraziť opätky a tešiť sa, ako ide postaviť veľký kogeneračný, alebo neviem aký kotol, RK3, v Ružomberku, kde bude páliť smeti z celého Liptova, hej. To Liptákom nepovie, ale tak páliť smeti z celého Liptova, treba povedať, dostane daňovú úľavu, smrdieť tam bude rovnako, ako tam smrdí doteraz, a ešte dostane doplatok. A to je možno, čo by stalo za to.
A mám si to ja dať tú robotu? Ja nechcem robiť žalobabu. Veď ja som už povedal, že ja budem žalovať na Jahnátka, že kvôli neschopnosti sme chudobní, nedostali z Európskej únie. Mám aj toto žalovať? Alebo mám, čo to mám niekde napísať, že nie je to náhodou neoprávnená duálna pomoc? Že pomôžete im raz, že im odpustíte daň, a potom im pomáhate druhýkrát, že to, čo postavia, za tú odpustenú daň, že to im ešte zaplatíte?! Však to je radosť žiť! No, kto by nerobil? No, však každý by robil, nie?! Prečo nie? Však to je Ružomberok. Pán minister, a smrad im zostane v Ružomberku. A ešte smrad po všeličom inom im tam zostane. Viete, to je to, lebo vy tam nie ste. Ale ja som nad rozmýšľal, že ako urobiť tak, aby si človek vedel predstaviť, ja chodím medzi ľudí, verte alebo neverte, chodím, a ja som rozmýšľal. Ružomberok, lebo ja mám rodinu na Liptove, teda prechádzam cez Ružomberok, a teraz smrdí, nesmrdí, a vy neviete možno jak smrdí v Ružomberku. A ja vám to zabezpečím, ja som sa na to pýtal, je to technicky možné. Dá sa proste ten rozsah sírovodíka alebo akej určitej látky, čo vytvára ten zápach, sa dá vtesnať do nejakej fľaše. A ja vám to budem chodiť púšťať na vaše ministerstvo. A keď nepomôže, lebo ja nebudem robiť nič zlé, môžete prípadne na mňa zavolať políciu, ale to bude ten istý smrad, ktorý je v Ružomberku, presne ten istý, budem púšťať vašim úradníkom, aby ste vedeli, ako smrdí v Ružomberku a ako im pomáhate, ako je niekomu radosť žiť a akí ste vy socialisti.
Popierate všetko, čo niekedy, kedy platilo. (Výkrik v sále.) Už dávno nemuselo, kolegyňa, už dávno nemuselo. Ale načo by sa niekto trápil, že smrdí?! Však on sa nebude trápiť s tým, že smrdí, keď vie, že nemusí. Čo tam niekto kričí, že smrdí? Však tu, kým to do Bratislavy dôjde, sa trikrát preriedi a na konci vonia. Povedia, to sa vám zdá, to je subjektívne, že či smrdí.
Kolegovia, končím. Čo k tomu ešte povedať? Schváľte si, však schválite si, čo chcete. Ach, jaj, no, povzdychnete si, ach, jaj, no jak ťažko! No tak ste tu ani nemuseli byť! No, čo teda, no tak. Viete, ja niekedy sa bojím, že čo je vaším zmyslom, že čo je zmyslom byť poslancom. A teraz preženiem, možno, a možno ani nie, a bojím sa to povedať, to číslo, 90 % z vás si myslí, že byť tu aj druhýkrát. Ale, vážení, ja vás vyvediem z omylu, to nie je zmyslom byť poslancom, to, aby ste vy tu boli druhýkrát. A keď to bude znamenať lízať, tak lížem, keď to bude znamenať držať, tak držím. Nie, to nie je zmyslom. Zmyslom je pomôcť, chcieť pomôcť, zanechať nejakú stopu, mať v sebe nejakú hrdosť a povedať: a ja som urobil, čo som myslel, že je spravodlivé. To je zmyslom byť poslancom, nie je zmyslom, pán kolega, takto sa usmievať a tak zľahka. Nie to je zmyslom byť poslancom, nie tu byť aj na budúce, direkt bez vás by, mám pocit, že tento parlament kľudne fungoval aj ďalej, bez urážky. Aj bezo mňa, áno, ja viem. Viete, to je to, to je zmyslom byť poslancom. Čiže keď chcete byť skutočným poslancom, tak si nechajte rozriediť, nechajte si vysvetliť, čo je vlastne tento zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Prečo necháte tých chudákov z Považskej Bystrice zaplatiť Kmotríkovi jeho "pépecečko"?! Ja to nechápem. Prečo? Prečo čím zhrešil, čo zlé urobil? Prečo to potrebujete urobiť tak? Prečo im nepomôžete? Prečo? Áno, veď musíte byť spravodliví, napravo, naľavo, nemôžete to preklopiť úplne. Nefunguje to. Naozaj na konci, keď ujdete z miery, na konci je nešťastie, na konci je zlé, na konci je problém, a všetkých, pre nás všetkých.
Ja nechcem chodiť cez turnikety ako v Afganistane, nechcem! Že tu je neschopná vláda, ktorá nevie ľudí zabezpečiť. To, čo sa deje na východe, že tu, čo spravila so zákonmi. Ja nechcem, preto na to upozorňujem. A tu nejaký kolega bude krútiť hlavou nado mnou. Budem na to upozorňovať stále. Pri tomto zákone špeciálne na to upozorňujem. Nerobme to! Je to neslušné voči ľuďom, všeobecne to je neslušné voči týmto ľuďom. Nie je to neslušné, pán minister, voči ľuďom tejto krajiny? Však majú už dosť! Nie? To Majský hovoril, však toľko salámy nezjem. Viete, to ja neviem, to nezje nikto toľko salámy. To nejde o to, to je, s jedlom rastie chuť, ale není...
Viete, obdivujem, ja obdivujem ľudí, ktorí niečo vymyslia, vytvoria, nejakú hodnotu. A skloním pred nimi zrak, aj skloním klobúk, keby som ho mal. To je hodné obdivu. Ale nie je hodné obdivu vydrať, vydrancovať štátny rozpočet a nechať si naformulovať zákony tak, aby mi to zaplatili, čo som nevymyslel, čo som zobral a zmanipuloval tak, aby sa mi... No Jano Bača by to dokázal. To je prínos? To nie je nikde prínos. Dajte mi tu príbeh niekoho, kto vytvoril niečo, nejakú hodnotu! Poďme ich, na nich poďme modelovať situáciu! A nie na takýchto príbehoch absolútneho zvráteného vycuciavania štátneho rozpočtu, a keď už není v štátnom rozpočte, tak poďme na chudobu, na biedu, na stredných, na podnikateľov, od týchto vyberieme. My sme mohli mať najnižšiu elektriku v Európe. Jasné, že sme mohli mať. Prečo nie? Ale nemáme, my sme energeticky najchudobnejší. Prečo sme energeticky najchudobnejší? Bo budeme dotovať niekomu "pépecečko", aby sa mu vrátilo. Máme tu dosť štátnych, volených a neviem akých zástupcov, ktorí sa nehanbia, nemihnú brvou a s ľahkosťou sú za.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne za udelené slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, pokúsim sa byť krátky, lebo utekám na jeden výbor obhajovať to, že, čo som údajne povedal, pritom som to nepovedal, ale toto je dôležitá vec, ktorá mi nedá, aby som aktuálne, podotýkam, vystúpil. Čiže není to mesiac starý prejav, práve naopak, teraz som si to nejakým spôsobom, tie poznatky k tomu urobil.
Ja mám takú, aj pre mňa je to taká pomôcka, taká barlička, aby tomu človek rozumel, hej, ono v zásade, aby človek tomu rozumel, že o čo v tomto prípade ide. Tak ide o to, že teda máme sa báť, že tej elektriky bude málo, a tak keď sa bojíme, tak robíme tak, aby sme jej mali dosť, hej. Čiže, a tam sú aj niekde múdrejší ako my, tak Európska únia, Komisia a všetky, a však ani človek nevie, ako sa všetci poriadne dokopy volajú, dala jeden prípis v 2001., ktorý sa volal a mal logiku, hovoril o tom, že o podpore obnoviteľných zdrojov energie. To je vec, pri ktorej sa oplatí pristaviť a hovoriť o nej. To znamená, že áno, obnoviteľné zdroje energie, nechcem ja tu robiť prednášku, ani na to nemám, ale tak plus-mínus vieme, určite nie je obnoviteľným zdrojom energie zemný plyn. To bolo v 2001-om. Potom samozrejme zistili, že nie všetko funguje tak, ako by si predstavovali, alebo fungovalo, tak Európa v zmysle svojich najlepších tradícií z vnútorného socializmu, ktorý v sebe má a ktorý bude aj pri jej konci, navrhla ďalšie, proste systém kogeneračných jednotiek a vysoko účinnej kombinovanej dopravy.
No mňa ide rozhodiť, lebo ja som si nebol istý, že z ktorej geniálnej hlavy toto vyplynulo, že či v našej slovenskej, ale som rád teda, že, že teda v tých európskych. V zásade hovorí to o tom, že my ideme podporovať niekoho, kto robí efektívne a účinne. Viete, no tak to je úplne zvrátené! Hej. Čiže keď robíte dobre, efektívne, vysoko účinne, tak za to dostanete odmenu. V zásade je to tak, ako by sa malo robiť, hej. Čiže to je to, čo vlastne, čoho sme svedkom, že pomaly si ľudia kupovali dovolenky na splátky, tak to sme tiež svedkom tých určitých by som povedal nelogičností, ktoré dobehnú tú Európu, že vlastne ona podporuje niekoho, kto robí vysoko účinne. No však to je úplne logické. Čiže to je taký malý exkurz do toho, že, že, že čo sa stalo. A samozrejme neboli by sme to my Slováci, hej, aby sme tento, túto bázu, ktorú sme dostali, nevytuningovali do detailu a do absolútnej, absolútneho vrcholu, čo v praxi teda, čo znamenalo. Ináč v tých vyhláškach Európskej komisie sa hovorí jasne, relatívne jasne, čo teda zas treba na druhej strane aj oceniť, že odmena za podporu má byť primeraná a nemala by byť, nemôže, dokonca je tam exaktne uvedené, nemala by byť dupľovaná alebo duplicitná.
Avšak našim nie je nič sväté. Čiže keď sa niekde povedalo primeraná odmena, ako sme to mi vytuningovali. No vytuningovali sme to, vážení, tak, že, tu mám jednu tabuľku, ktorá hovorí, že pán Kmotrík dostane 7 mil. eur za minulý rok a pán Hatina 5 mil. eur za minulý rok. Neviem, či poznáte týchto dvoch pánov, hej. Sú to páni, ktorí sú relatívne známi. A ja proti nim nič nemám. A vôbec ja nemám ani nejaký boľševický tento, práve naopak, ja sa im ani nečudujem. Konečne, by som povedal, že ja by som sa aj čudoval, keby to nevyužili. Oni to využili, to, čo ste vy, ja som s tým nič nemal, ani s týmto nechcem nič mať, to, čo ste vy schválili. Čiže pán Kmotrík dostane 7 mil. eur za minulý rok a pán Hatina dostane 5 mil. za minulý rok, dotáciu, doplatok. To sú krásne peniaze! To je radosť žiť, radosť žiť, radosť podnikať! To je to podnikateľské nebo.
A nebolo by to podnikateľské nebo, keby niekto nepovedal, však aj ja, ja tam chcem ísť, na mňa ste zabudli. A to je ten boj, že o čo vlastne ide v tomto. To tu, na konci to skúsim povedať, že kde je ten boj, že jak je to lukratívny biznis, a bol by blbec, keby tam, do neho nešiel každý. Však môj Jano bača to zvládne! Investície na "pépecéčko" sú niekde na úrovni od 50 do 70 mil. eur. No však vám to ten štát za desať rokov zaplatí. On vám štát za, na dotáciách, a nie štát, pozor, to ešte k tomu prídeme, vy dostanete cenu za to a ešte predáte teplo ľuďom, ešte predáte elektriku. No však to je radosť žiť. Povedzte mi, je niečo krajšie, je niečo, nejaký dokonalejší biznis v tomto, v tejto krajine?! Dostanete dotáciu, ktorá do desiatich rokov zaplatí cenu, predáte ľuďom teplo, predáte ešte elektriku. A keby tam aspoň robilo päťtisíc ľudí! Ale však tam robí 50 ľudí, 60 ľudí. Viete, to není nejaký významný zamestnávateľ, že neviem čo. Tam dokopy nikto nerobí. Čiže toto nenecháva spať nikoho, toto nikoho nenecháva ľahostajným, táto, táto lákavá korisť. No kto by nešiel?! Hovorím, však môj Jano zo salaša by šiel. Však to je radosť robiť, však nič neriskujete.
Toto sú vytuningované zákony v slovenských pomeroch. To znamená, že Európska únia povie, že teda podporte, aby teda sme mali dosť elektriky, a to by sme neboli my, keby sme nepodporili tak, že to je radosť žiť. Ale chyba lávky je v tom, vážení, a to treba aj tým ľuďom povedať, pre tých to má význam, pre vás to nemá význam tu rozprávať, ak to niekto pozerá, že to, ja som sa pomýlil, to nezaplatí štát, to zaplatia ľudia v tých účtoch za elektriku. V tom to zaplatia. Čiže, vážení moji zlatí, voliči, nevoliči, voliči SMER-u, neviem koho, mne je to úplne jedno, zaplatíte Kmotríkovi za minulý rok 7 mil. eur, Hatinovi 5. A chlapci z J&T a z Penty sa chystajú, lebo však oni tiež si chcú hryznúť. Však nebol by to pes v tom, nebol by to čert, keby si nechceli hryznúť, však to je radosť. Čiže to, že niekto ráno sa bojí otvoriť schránku, aký tam má účet za elektriku, tak to je aj preto, že takéto zákony tu prijímame. To je tá hanba, to je tá hanba týchto našich zákonodarcov, ktorí toto urobili, ktorí upravili zákony tak, že to nechajú tú chudobu zaplatiť.
Ja som to hovoril, tuná sú ľudia, ktorí našli ropu v štátnom rozpočte, žiaľ, na nemilosť ľudí, ktorí si na to zvykli, došli, došli peniaze, došli zdroje, lebo teraz už idete do podstaty, do bielkoviny, jak sa hovorí. No tak, kde sú ďalšie? No však od chudoby, od ľudí, od občanov! Vyberte, dajte nástroje! A čo robíme? Čo robíte? Presne to robíte. Našli ste nástroje, ako vybrať peniaze od normálnych občanov a zaplatiť niekomu paroplynový cyklus za desať rokov. Však tí ľudia nič neriskujú, však to je radosť žiť. Presne to sme urobili, presne tí ľudia v tom účte za elektriku to tam majú. To znamená, oni tam majú ten podiel, ktorý platia. A ja nemám, opakujem, z tohto pohľadu sa nečudujem ani Kmotríkovi, ani Hatinovi, ani neviem komu, nečujem vôbec. Však by boli blbí, keby to neurobili! Však to je radosť! Dostať 7 mil. eur za minulý rok, veď to je krásne! Čiže toto je celé.
A viete, keď je to taká lákavá korisť na konci, tak vzniknú okolo toho také určité trenice, hej, že teda, čo s tým, však aj my by sme chceli a neviem čo, a takéto celé ohľadom toho, prešlo, neprešlo. Že prečo skupina J&T mala taký strašný záujem o Eustream, hej, to je vlastne premenované PPC, distribúcia, ale ja, ja pripúšťam, že sa možno niekde mýlim. Ja som si to zľahka naštudoval tým mojím sedliackym rozumom, že mali taký zálusk. Však bodaj by nemali, lebo keď vy chcete niečo urobiť, aby sa vám to za desať rokov vrátilo, nieže vrátilo, aby ste na tom krásne zarobili s podporou štátu, tak potrebujete mať prístup k rúre. To znamená, niekto prístup k rúre dostal, lebo darmo budete mať PPC, keď nemáte plyn, k tomu plynu vás musí niekto pustiť, hej. A keď niekto získaval kontrolu nad plynom, tak možno druhému sa to nepáčilo. Možno z pohľadu vyvažovania síl bolo povedané, dobre, my budeme mať rúru, vám skúsime pustiť aspoň toto. Vyzerá, že sa idú veci meniť, hej, ja neviem, do tej taktiky až tak nevidím. Ale ide o to, že my týchto paroplynových, a to chcem ľudí upozorniť, ktorí ráno sa boja otvoriť schránku, aký majú účet za elektriku, to chcem týchto ľudí upozorniť, my týchto paroplynových, cyklus, ako je v Považskej Bystrici, ako je v Leviciach a neviem kde, budeme mať viac. To znamená, tých dotácií bude viac, to znamená, elektrika nemôže ísť nižšie. Prečo by sme my mali platiť takú elektriku? Existuje taký inštitút, že energetickej chudoby. Však my sme tohto, vo vyhodnotení tohto inštitútu sme najchudobnejší štát úplne s obrovským predstihom v Európe, hej, že pomer výdavkov na energie a pomer plynu, absolútne najchudobnejší. No prečo?! Lebo však potrebujete zaplatiť za ,,pépecečká", potrebujete, ešte budete musieť platiť! Však o to ide, to je celé. A potrebujete na to zákon, aby nikto nemohol povedať, že je to moc okaté. No tak potrebujete zákon, tak budete mať zákon, tak čo už, hej.
Ja som začal, že ten pamätný deň, tú poznámku si neodpustím predsa len, hej, že vlastne tu ste chudobu, ste poslali minulý rok úplne. Čo tam, však tá chudoba, čo nás vôbec niekto obťažuje s nejakými chudobnými a že nedostali a nedostanú?! Čo koho po tom, nie?! Však čo koho po tom, nie? Nám je dobre, nie?! Čo sa my tu budeme trápiť, nie?! S ľavou zadnou správu sme zobrali na vedomie, i keď som upozorňoval, že to je nefér, a chceli sme pokračovať. Ale dneska pokračujeme tak, áno, symbolicky, 2013, prvú schôdzu, prvý bod v novom roku začíname krásnym, brutálne lobistickým zákonom. Však to je také, viete, že, niekto by si mal dať pozor, aby to teda aspoň nejakú fazónu malo. Vám už ani na tej fazóne nezáleží.
Viete, ja nehovorím, že svet je čierny alebo biely. Nie je. Ale niekto povie stvoriteľ, niekto povie príroda, niekto povie, niekto dal veciam mieru. Ale keď ubehnete z miery, tak na konci môžete byť neviem ako geniálni, určite je nešťastie, je určite problém. Preto by ste mali mať tendenciu byť v miere. Nemať v sebe ten pocit, ono sa k nemu častokrát ľudia dopracujú so sebastrednosťou a tak, že teda tou neohrozenosťou, že sa mi nič nestane, že z tej miery uletia. Ale to je mimoriadne nebezpečné. Miera sprevádza život človeka od nepamäti. Neurobte tú chybu, že uletíte z miery, lebo aj s mojím, mojím nejakým, s existenciou iks ľudí hazardujete a pripravíte túto krajinu, že na konci bude v nejakom riziku tak, ako som bol v Afganistane, kde vlastne som pristal, prvýkrát som pristal v nejakej krajine, kde odo mňa nechceli pas, to je zaujímavé, a pritom neviem o tom, že by bol Afganistan v Schengene. Viete to je to, pokiaľ predstavujete pre niekoho bezpečnostné riziko, pokiaľ ste to nezvládli, no tak potom sa nečudujte, že budete chodiť cez oplotené turnikety pol kilometra, cez štyri röntgeny. A my tu touto, a teraz nechcem byť zlým prorokom, my tu touto našou geniálnou politickou prácou, tou ignoráciou skutočných problémov na východe, to, že tam to tiká, a my sa tu tvárime, ako keby život išiel ďalej, to, že tu na úkor chudobných a bežných občanov proste vytvárame ľudí, ktorí vlastne už ani nemajú mieru o čase a o hodnote, tak na konci môžeme to tak rozvrátiť, že my budeme pre niekoho to bezpečnostné riziko predstavovať. Ja toho, nechcem byť toho účastný. Ale to už hovorím fakt extrém. Ale ja mám pocit, že niekedy sa k tomu úplne zľahka blížime. To, čo tu niekto donesie, tie brutály, normálne to je bez kúska hanby. Zvolenská, bohvie s čím dôjde ešte za chvíľku, ja neviem. Že sochy máme im platiť, alebo ja neviem ešte, s čím ešte, viete, že aby sme sa čoho ešte dožili.
Viete, nič v zlom, za tie dotácie a všetko, čo tí Levičania alebo kde by mali mať to teplo zadarmo, normálne by im mali kúriť zadarmo, lebo však štát im to doplatí. Ale oni to nemajú zadarmo, viete, to je to, hej. Aj vaši voliči sú v Leviciach, nie? V Považskej, ja neviem čo. Mám tam ja chodiť rozdávať letáky?! Ja si to obehnem, všetky tie činžiaky, kde vykuruje Hatina, kde dostane 5 mil. eur za minulý rok, a ešte od tých ľudí, ktorí v tom činžiaku sedia, možno im príde 280 eur dôchodok, a ešte od nich chcú za teplo neviem koľko. Ja si dám tú robotu, ja to tam prejdem po tých činžiakoch, keď to vy neurobíte. Ale vy by ste tam mali byť.
Ja si myslím, nič v zlom, nie je tu, tak iného. Ale ja som mal tak, že pani Obrimčáková nerozumie energetike, no však, hej, ale aj kopu iných kolegýň nerozumie energetike. Ani ja sa nepasujem za odborníka na energetiku, hej? Ja len sa snažím si pozrieť v dobe internetu a googleu, to je ináč čarovné, hej, že veľa veci sa dá zistiť, i keď priznávam, že nemusíte to mať všetko úplne na 100 %, a tak si to jednoducho porovnáte, že na čo, alebo cui prodest, v čí prospech, prečo vlastne, na čo vlastne, hej? A nakoniec zistíte, no však na to vlastne, aby ste to niekomu zaplatili. A kde sú peniaze? Však už nie sú peniaze. Sú, čoby neboli! Vieš, koľko majú ľudia v tých panelákoch v Považskej? Vieš, koľko ešte od nich vydrieš? Vieš, čo je tam peňazí? Akože nie sú? Sú! A my, socialisti, ti pomôžeme. Však to robíte, toho sa zúčastňujete. To treba ľuďom povedať. Aj toto je zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, aj toto je zákon o obnoviteľných zdrojoch energie.
To je to vytuningovanie všetkého, čo možno tá Európska únia na začiatku myslela dobre, hej. Ja nemám, nechcem ju rozporovať, i keď ten socializmus toho, že ide podporovať niekoho. Veď to je nelogické, že vy podporujete niekoho, že robí vysoko účinne. Však to je bláznovstvo, to je bláznovstvo. A ešte hovorí tá vyhláška Európskej komisie, že nemáte byť duplicitní v podpore. No, vážení, a teraz ma prípadne opravte, my sme tu boli svedkom ústretového konania voči podnikateľovi v Ružomberku, ktorý vlastne, teraz tu máme všetci zraziť opätky a tešiť sa, ako ide postaviť veľký kogeneračný, alebo neviem aký kotol, RK3, v Ružomberku, kde bude páliť smeti z celého Liptova, hej. To Liptákom nepovie, ale tak páliť smeti z celého Liptova, treba povedať, dostane daňovú úľavu, smrdieť tam bude rovnako, ako tam smrdí doteraz, a ešte dostane doplatok. A to je možno, čo by stalo za to.
A mám si to ja dať tú robotu? Ja nechcem robiť žalobabu. Veď ja som už povedal, že ja budem žalovať na Jahnátka, že kvôli neschopnosti sme chudobní, nedostali z Európskej únie. Mám aj toto žalovať? Alebo mám, čo to mám niekde napísať, že nie je to náhodou neoprávnená duálna pomoc? Že pomôžete im raz, že im odpustíte daň, a potom im pomáhate druhýkrát, že to, čo postavia, za tú odpustenú daň, že to im ešte zaplatíte?! Však to je radosť žiť! No, kto by nerobil? No, však každý by robil, nie?! Prečo nie? Však to je Ružomberok. Pán minister, a smrad im zostane v Ružomberku. A ešte smrad po všeličom inom im tam zostane. Viete, to je to, lebo vy tam nie ste. Ale ja som nad rozmýšľal, že ako urobiť tak, aby si človek vedel predstaviť, ja chodím medzi ľudí, verte alebo neverte, chodím, a ja som rozmýšľal. Ružomberok, lebo ja mám rodinu na Liptove, teda prechádzam cez Ružomberok, a teraz smrdí, nesmrdí, a vy neviete možno jak smrdí v Ružomberku. A ja vám to zabezpečím, ja som sa na to pýtal, je to technicky možné. Dá sa proste ten rozsah sírovodíka alebo akej určitej látky, čo vytvára ten zápach, sa dá vtesnať do nejakej fľaše. A ja vám to budem chodiť púšťať na vaše ministerstvo. A keď nepomôže, lebo ja nebudem robiť nič zlé, môžete prípadne na mňa zavolať políciu, ale to bude ten istý smrad, ktorý je v Ružomberku, presne ten istý, budem púšťať vašim úradníkom, aby ste vedeli, ako smrdí v Ružomberku a ako im pomáhate, ako je niekomu radosť žiť a akí ste vy socialisti.
Popierate všetko, čo niekedy, kedy platilo. (Výkrik v sále.) Už dávno nemuselo, kolegyňa, už dávno nemuselo. Ale načo by sa niekto trápil, že smrdí?! Však on sa nebude trápiť s tým, že smrdí, keď vie, že nemusí. Čo tam niekto kričí, že smrdí? Však tu, kým to do Bratislavy dôjde, sa trikrát preriedi a na konci vonia. Povedia, to sa vám zdá, to je subjektívne, že či smrdí.
Kolegovia, končím. Čo k tomu ešte povedať? Schváľte si, však schválite si, čo chcete. Ach, jaj, no, povzdychnete si, ach, jaj, no jak ťažko! No tak ste tu ani nemuseli byť! No, čo teda, no tak. Viete, ja niekedy sa bojím, že čo je vaším zmyslom, že čo je zmyslom byť poslancom. A teraz preženiem, možno, a možno ani nie, a bojím sa to povedať, to číslo, 90 % z vás si myslí, že byť tu aj druhýkrát. Ale, vážení, ja vás vyvediem z omylu, to nie je zmyslom byť poslancom, to, aby ste vy tu boli druhýkrát. A keď to bude znamenať lízať, tak lížem, keď to bude znamenať držať, tak držím. Nie, to nie je zmyslom. Zmyslom je pomôcť, chcieť pomôcť, zanechať nejakú stopu, mať v sebe nejakú hrdosť a povedať: a ja som urobil, čo som myslel, že je spravodlivé. To je zmyslom byť poslancom, nie je zmyslom, pán kolega, takto sa usmievať a tak zľahka. Nie to je zmyslom byť poslancom, nie tu byť aj na budúce, direkt bez vás by, mám pocit, že tento parlament kľudne fungoval aj ďalej, bez urážky. Aj bezo mňa, áno, ja viem. Viete, to je to, to je zmyslom byť poslancom. Čiže keď chcete byť skutočným poslancom, tak si nechajte rozriediť, nechajte si vysvetliť, čo je vlastne tento zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Prečo necháte tých chudákov z Považskej Bystrice zaplatiť Kmotríkovi jeho "pépecečko"?! Ja to nechápem. Prečo? Prečo čím zhrešil, čo zlé urobil? Prečo to potrebujete urobiť tak? Prečo im nepomôžete? Prečo? Áno, veď musíte byť spravodliví, napravo, naľavo, nemôžete to preklopiť úplne. Nefunguje to. Naozaj na konci, keď ujdete z miery, na konci je nešťastie, na konci je zlé, na konci je problém, a všetkých, pre nás všetkých.
Ja nechcem chodiť cez turnikety ako v Afganistane, nechcem! Že tu je neschopná vláda, ktorá nevie ľudí zabezpečiť. To, čo sa deje na východe, že tu, čo spravila so zákonmi. Ja nechcem, preto na to upozorňujem. A tu nejaký kolega bude krútiť hlavou nado mnou. Budem na to upozorňovať stále. Pri tomto zákone špeciálne na to upozorňujem. Nerobme to! Je to neslušné voči ľuďom, všeobecne to je neslušné voči týmto ľuďom. Nie je to neslušné, pán minister, voči ľuďom tejto krajiny? Však majú už dosť! Nie? To Majský hovoril, však toľko salámy nezjem. Viete, to ja neviem, to nezje nikto toľko salámy. To nejde o to, to je, s jedlom rastie chuť, ale není...
Viete, obdivujem, ja obdivujem ľudí, ktorí niečo vymyslia, vytvoria, nejakú hodnotu. A skloním pred nimi zrak, aj skloním klobúk, keby som ho mal. To je hodné obdivu. Ale nie je hodné obdivu vydrať, vydrancovať štátny rozpočet a nechať si naformulovať zákony tak, aby mi to zaplatili, čo som nevymyslel, čo som zobral a zmanipuloval tak, aby sa mi... No Jano Bača by to dokázal. To je prínos? To nie je nikde prínos. Dajte mi tu príbeh niekoho, kto vytvoril niečo, nejakú hodnotu! Poďme ich, na nich poďme modelovať situáciu! A nie na takýchto príbehoch absolútneho zvráteného vycuciavania štátneho rozpočtu, a keď už není v štátnom rozpočte, tak poďme na chudobu, na biedu, na stredných, na podnikateľov, od týchto vyberieme. My sme mohli mať najnižšiu elektriku v Európe. Jasné, že sme mohli mať. Prečo nie? Ale nemáme, my sme energeticky najchudobnejší. Prečo sme energeticky najchudobnejší? Bo budeme dotovať niekomu "pépecečko", aby sa mu vrátilo. Máme tu dosť štátnych, volených a neviem akých zástupcov, ktorí sa nehanbia, nemihnú brvou a s ľahkosťou sú za.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
14:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:26
Zoltán DanišPlne preto súhlasím s názorom pána ministra...
Plne preto súhlasím s názorom pána ministra Malatinského, že je potrebné podporiť vo väčšom rozsahu vysoko účinnú výrobu. Je preto správne, že predložená úprava nabáda vlastníkov alebo prevádzkovateľov, aby zdroje modernizovali alebo rekonštruovali a tak dosiahli vyššiu účinnosť, nižšie emisie a vôbec lepšiu hospodárnosť prevádzky a v konečnom dôsledku aj nižšiu cenu elektriny.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 14:26 hod.
Ing.
Zoltán Daniš
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, dovoľte mi tiež zopár poznámok. Je skutočne škoda, keď sa nezaoberáme filozofiou zákona z pohľadu technického, ale doteraz prevládajú "argumenty" a rôzne podozrenia. Rozhodne našou snahou by malo byť znižovať cenu elektriny, ktorá sa následne premieta do cien všetkých tovarov a služieb. O tomto by sme mali predovšetkým diskutovať.
Plne preto súhlasím s názorom pána ministra Malatinského, že je potrebné podporiť vo väčšom rozsahu vysoko účinnú výrobu. Je preto správne, že predložená úprava nabáda vlastníkov alebo prevádzkovateľov, aby zdroje modernizovali alebo rekonštruovali a tak dosiahli vyššiu účinnosť, nižšie emisie a vôbec lepšiu hospodárnosť prevádzky a v konečnom dôsledku aj nižšiu cenu elektriny.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:27
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:27
Maroš KondrótPár takých malých poznámočiek. To, v čí v prospech je cui bono, v čí prospech. Eustream určite nie je premenovaná PPC distribúcia. Asi ste...
Pár takých malých poznámočiek. To, v čí v prospech je cui bono, v čí prospech. Eustream určite nie je premenovaná PPC distribúcia. Asi ste chceli povedať SPP distribúcia, ale ani to nie je pravda, lebo SPP distribúcia existuje, a Eustream je niečo iného. To len taká drobnosť, možno v zápale reči to preskočilo.
Bača Jano sa nepustil do vybudovania PPC systému, ani to také jednoduché nie je, dokonca ani, ani veľký nehynúci poslanec Hlina sa do toho nepustil. A keď pochopil, že to je sveta žiť, to rýchlo vráti. Sú ľudia, ktorí sa do toho pustili, vybudovali niečo, investovali, no a časom sa im to vráti. Vám sa zdá desať rokov veľa. Koľko? Tridsať rokov, štyridsať, päťdesiat sa má vracať nejaká investícia? Je možné, že by do nej nikto nešiel. To len tak na úvahu.
Okrem toho, že sme sa dozvedeli, čo bolo v Afganistane, minule sme sa dozvedeli, čo ste videli v 18. poschodí v Hong Kongu, a kto bol najväčší hlupák na Orave, keď nemal vybavenú brigádu. No však dobre, to patrí k takejto možno, obveseleniu, len poprosím, držme sa radšej témy. Tak pár poznámočiek.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 14:27 hod.
Ing.
Maroš Kondrót
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, ako dobre, že ste sa ponáhľali na ten výbor, lebo to bolo len 20 minút toho, čo vám slina na jazyk priniesla. No tak, dobre sa to počúva, ja vás ako rád počúvam, ako nič v zlom, len teda občas je to, alebo veľmi často je to mimo témy.
Pár takých malých poznámočiek. To, v čí v prospech je cui bono, v čí prospech. Eustream určite nie je premenovaná PPC distribúcia. Asi ste chceli povedať SPP distribúcia, ale ani to nie je pravda, lebo SPP distribúcia existuje, a Eustream je niečo iného. To len taká drobnosť, možno v zápale reči to preskočilo.
Bača Jano sa nepustil do vybudovania PPC systému, ani to také jednoduché nie je, dokonca ani, ani veľký nehynúci poslanec Hlina sa do toho nepustil. A keď pochopil, že to je sveta žiť, to rýchlo vráti. Sú ľudia, ktorí sa do toho pustili, vybudovali niečo, investovali, no a časom sa im to vráti. Vám sa zdá desať rokov veľa. Koľko? Tridsať rokov, štyridsať, päťdesiat sa má vracať nejaká investícia? Je možné, že by do nej nikto nešiel. To len tak na úvahu.
Okrem toho, že sme sa dozvedeli, čo bolo v Afganistane, minule sme sa dozvedeli, čo ste videli v 18. poschodí v Hong Kongu, a kto bol najväčší hlupák na Orave, keď nemal vybavenú brigádu. No však dobre, to patrí k takejto možno, obveseleniu, len poprosím, držme sa radšej témy. Tak pár poznámočiek.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
14:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:28
Alojz HlinaJa len úplne s láskou sledujem, pán kolega Daniš, jak vy sa viete, teda tak vecne zaujať stanovisko k tomu, o čom sa hovorí. Ja vám garantujem, že tak jak je to nastavené, aj keby nebola dotácia, tak tie "pépecečká" by vznikali, lebo je to radosť žiť. A to, že ony vznikajú a teraz je o to bitka, to je preto, lebo je to tak veľkoryso nastavené, a tá bieda, tá chudoba v tých považských, v tých panelákoch z tých Levíc im to zaplatí. No tak, prečo by to nerobili?! Garantujem vám, keby nebola tá dotačná politika tak nastavená, ako je, keby bola štvrtinová, tak aj tak vzniknú, nič sa nestane. A to v zásade popiera absolútne to, čo ste vy povedali. Viete, niekedy mám pocit, že to sa tak hovorí, že vy o koze a ja o voze, ale niekedy už ani toto mi tu už pre túto, pre tento prípad nesedí.
No, čo ešte k tomu povedať? Ťažko k tomu niečo povedať. Však hnevať sa nemusíme, ale môžme si niektoré veci dovysvetľovať. Ja som sa naozaj snažil vám povedať, že i keď kolega Kondrót nepochopil, že čo je podstatou, hej, podstatou je to, že sme vytuningovali možno dobrý zámer niekoho, aby sme sa nebáli, či bude elektrika. Ale my sme to dopracovali do geniálnosti, do absolútnej geniálnosti, aby ľudia, ktorí sú bohatí, boli ešte bohatší. No celé.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2013 o 14:28 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
No naozaj niektorých mojich kolegov musím, nič iné, len, jak by moji bratia kazatelia povedali, len milovať, lebo sú to dietky božie. Ale, vážení kolegovia, ináč, mimochodom, cui prodest je v čí prospech, pozrite si to, hej. Ale, ale to by ste museli o niečo viac, pán kolega, ja som prečítal viac kníh ako vy novín. Takže, prosím vás, neopravujte ma, dobre? Nechajte to na mňa. Cui prodest je v čí prospech, dobre? To nechajme tak, to nechajme bokom. Keď máte pocit, že chcete urážať, urážajte.
Ja len úplne s láskou sledujem, pán kolega Daniš, jak vy sa viete, teda tak vecne zaujať stanovisko k tomu, o čom sa hovorí. Ja vám garantujem, že tak jak je to nastavené, aj keby nebola dotácia, tak tie "pépecečká" by vznikali, lebo je to radosť žiť. A to, že ony vznikajú a teraz je o to bitka, to je preto, lebo je to tak veľkoryso nastavené, a tá bieda, tá chudoba v tých považských, v tých panelákoch z tých Levíc im to zaplatí. No tak, prečo by to nerobili?! Garantujem vám, keby nebola tá dotačná politika tak nastavená, ako je, keby bola štvrtinová, tak aj tak vzniknú, nič sa nestane. A to v zásade popiera absolútne to, čo ste vy povedali. Viete, niekedy mám pocit, že to sa tak hovorí, že vy o koze a ja o voze, ale niekedy už ani toto mi tu už pre túto, pre tento prípad nesedí.
No, čo ešte k tomu povedať? Ťažko k tomu niečo povedať. Však hnevať sa nemusíme, ale môžme si niektoré veci dovysvetľovať. Ja som sa naozaj snažil vám povedať, že i keď kolega Kondrót nepochopil, že čo je podstatou, hej, podstatou je to, že sme vytuningovali možno dobrý zámer niekoho, aby sme sa nebáli, či bude elektrika. Ale my sme to dopracovali do geniálnosti, do absolútnej geniálnosti, aby ľudia, ktorí sú bohatí, boli ešte bohatší. No celé.
Autorizovaný
14:30
Uvádzajúci uvádza bod 14:30
Tomáš Malatinský
56.
Ja by som chcel na toto reagovať, nechcem tu moc zdržovať, je tu prihlásených strašne veľa odborníkov. Každopádne treba povedať, že vysoko účinná kombinovaná výroba sa práve preto podporuje, aby bola uprednostnená pred jednoduchou výrobou elektriky, čo je jasné. Preto sa to do tých zákonov dostalo. A tá podpora samozrejme pri súčasnej klesajúcej cene by bola pod rentabilitou výroby.
Ja nechcem tvrdiť, že...
56.
Ja by som chcel na toto reagovať, nechcem tu moc zdržovať, je tu prihlásených strašne veľa odborníkov. Každopádne treba povedať, že vysoko účinná kombinovaná výroba sa práve preto podporuje, aby bola uprednostnená pred jednoduchou výrobou elektriky, čo je jasné. Preto sa to do tých zákonov dostalo. A tá podpora samozrejme pri súčasnej klesajúcej cene by bola pod rentabilitou výroby.
Ja nechcem tvrdiť, že optimálne nastavenie je vždy optimálne a že nie je v prospech toho výrobcu, ale stáva sa aj to, že podpora nepokryje náklady výrobcu, a potom sa takéto zdroje odstavujú a nepracujú. Takže aby sme si jednoznačne nezamieňali, že teraz chceme to všetko dávať na plecia občanov. Hľadáme ten správny optimálny model na jednej strane podpory, aby to bolo ešte rentabilné, na druhej strane nezaťažovať tých všetkých, aby na to, aby na to doplácali. Aj v tomto zákone sú paragrafy, ktoré majú zastaviť a umožniť, aby sme nepreháňali dotačnú politiku v niektorých obnoviteľných zdrojoch.
A v druhej časti toho zákona, k tej investícii, ku ktorej je tu pozmeňovací návrh: presne stanovujeme, keď niekto zainvestuje a dosiahne vysokú účinnosť pri menšej investícii, tak bude tá jeho podpora primerane krátená. Nechcem dlho zdržovať, ale toto bol zmysel aj toho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.
56.
Ja by som chcel na toto reagovať, nechcem tu moc zdržovať, je tu prihlásených strašne veľa odborníkov. Každopádne treba povedať, že vysoko účinná kombinovaná výroba sa práve preto podporuje, aby bola uprednostnená pred jednoduchou výrobou elektriky, čo je jasné. Preto sa to do tých zákonov dostalo. A tá podpora samozrejme pri súčasnej klesajúcej cene by bola pod rentabilitou výroby.
Ja nechcem tvrdiť, že optimálne nastavenie je vždy optimálne a že nie je v prospech toho výrobcu, ale stáva sa aj to, že podpora nepokryje náklady výrobcu, a potom sa takéto zdroje odstavujú a nepracujú. Takže aby sme si jednoznačne nezamieňali, že teraz chceme to všetko dávať na plecia občanov. Hľadáme ten správny optimálny model na jednej strane podpory, aby to bolo ešte rentabilné, na druhej strane nezaťažovať tých všetkých, aby na to, aby na to doplácali. Aj v tomto zákone sú paragrafy, ktoré majú zastaviť a umožniť, aby sme nepreháňali dotačnú politiku v niektorých obnoviteľných zdrojoch.
A v druhej časti toho zákona, k tej investícii, ku ktorej je tu pozmeňovací návrh: presne stanovujeme, keď niekto zainvestuje a dosiahne vysokú účinnosť pri menšej investícii, tak bude tá jeho podpora primerane krátená. Nechcem dlho zdržovať, ale toto bol zmysel aj toho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:32
Vystúpenie v rozprave 14:32
Pavol ZajacPán minister, pýtal som sa vás už vtedy, prečo skrátené...
Pán minister, pýtal som sa vás už vtedy, prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo v čase, keď Národná rada mala ešte okolo 35 bodov na prerokovanie, pred Vianocami, po troch týždňoch rokovania, odrazu tento zákon? Pre koho je dobrý tento zákon?
Stále si myslím, že nie je dôvod, aby novela išla v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky skrátené legislatívne konanie môže byť uplatnené za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Obyvateľom Slovenskej republiky nehrozí podľa súčasného znenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov priame nebezpečenstvo ani štátu hospodárske škody. Nie je to vyčíslené ani v doložke vplyvov. Slovenskej republike nehrozí arbitráž ani iné konanie Európskej únie vo veci porušenia zmluvy. Jediným zmyslom skráteného legislatívneho konania je naozaj podpora "pépecečka" finančnej skupiny Penta, ktorej končí zmluva na podporu takto vyrobenej energie.
Druhá zásadná otázka bola, skúste si na to spomenúť, kto priniesol tento zákon do Národnej rady? Pýtal som sa vás vtedy, ste to vy, je to pán Holienčík alebo premiér Fico, alebo finančné skupiny, mecenáši, akcionári SMER-u? Prešiel deň a váš tlačový hovorca povedal, že tento zákon nebol pripravovaný na ministerstve hospodárstva. Prešiel deň a premiér Fico cez médiá odkázal predsedovi parlamentu, že požiadal predsedu parlamentu, aby sa odložilo hlasovanie o tomto zákone. Aká pozornosť od premiéra vlády Slovenskej republiky o tento zákon. Prečo sa takto zaujímal? Veď sme mali okolo 80 bodov programu a ani o jeden zákon sa takto živo nezaujímal premiér. Kto je za týmto zákonom? Ste len nosičom tohto zákona v tomto pléne?
Pán minister, keď ste boli nominovaný do vlády Roberta Fica ako nestraník, ako nečlen SMER-u, tak sme sa viacerí nádejali, že ste tam odborníkom a budete napĺňať programové vyhlásenie SMER-u, v ktorom sa niekoľkokrát opakuje ako zbožné prianie hospodársky rast. Naozaj, ak by ste svojou činnosťou v tejto vláde napĺňali toto programové vyhlásenie, hospodársky rast Slovenskej republiky založený na znižovaní nezamestnanosti, tak by sme boli všetci veľmi radi. Bolo by veľmi vhodné, aby ste kolegom, straníckym funkcionárom, ktorí sú ministrami, vysvetlili na rokovaní vlády, že zvyšovať dane a odvody, keď sa to robí, tak nenastane zvýšenie hospodárskeho rastu. Ak ste odborník a chlap na svojom mieste, mali by ste im to vysvetľovať a nie nosiť takéto návrhy zákona o tom, aby štát podporoval jednu finančnú skupinu. O tom je skrátené legislatívne konanie tohto zákona, inak by tento zákon mohol ísť v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortných pripomienkových konaní, mohli by sa k ním vyjadrovať všetci odborníci a všetci zúčastnení. Z toho by sa vycibrilo to najlepšie, to by prišlo do Národnej rady a k tomu by sa potom vyjadrovali poslanci. A nie takto pozmeňujúcimi návrhmi, ako predložil dneska pán Kondrót. Mimochodom, pozmeňujúci návrh pána Kondróta ešte nie je schválený, takže tí vystupujúci, ktorí budú hovoriť o tom, že už nie je 300 MW, ale 200 MW, nie je schválený. Ja viem, že v tejto Národnej rade je tak, že s čím príde poslanec SMER-u, je to okamžite schválené. Ale táto Národná rada je a mala by byť o nejakej diskusii, z ktorej budú vyplývať čo najlepšie riešenia.
Takže, pán minister, vaša činnosť ako ministra hospodárstva by mala byť o tom, aby sme na Slovensku znižovali nezamestnanosť, o ktorej sme už tu dneska toľko hovorili, ktorá sa takto rapídne dvíha medziročne, a ľudia to veľmi pociťujú. A o tom, aby hospodárstvo nám rástlo. Lebo bez toho nebudeme znižovať nezamestnanosť.
Skúsim teraz trošku odborne predsa len o tomto zákone niečo povedať. Na jednej strane tento zákon znižuje podporu obnoviteľných zdrojov, to znamená solárnych elektrární, vodných elektrární. Na druhej strane podporuje viacej fosilné palivá, medzi ktoré patrí aj zemný plyn. To už len je podpora obnoviteľných zdrojov! Na jednej strane podnikatelia kričia, že majú vysoké ceny elektriky, a na druhej strane vládny návrh včleňuje do podpory ďalšie zdroje, ktoré predražia ceny elektriky. Vysvetlím, citujem z dennej tlače, denník Pravda, článok "Elektrika firmám stúpla skokovo", 19. január 2013, budem citovať: "Zástupcovia podnikateľov žiadajú zníženie poplatkov za elektrinu, ktoré inkasujú monopolné spoločnosti. Napríklad firmám na strednom Slovensku v novom roku stúpli poplatky za prenos elektriky o 14 percent. Firma s ročným odberom 300 megawathodín si tak priplatí takmer 3000 euro. V roku 2012 bola tarifa za prevádzkovanie systému," na to chcem upozorniť, lebo tomu sa ešte budem ďalej venovať, takže "tarifa za prevádzkovanie systému bola asi 21,5 eura za megawathodinu, po novom roku je to 27,8 eura, čiže poplatky sa zvýšia asi o 6,3 eura," spresňuje Tibor Gregor z Klubu 500, v ktorom sú združení najväčší zamestnávatelia na Slovensku. Najviac stúpla tarifa za prevádzku systému, prostredníctvom ktorej všetci odberatelia prispievajú na podporu pre slnečné elektrárne, na ťažbu uhlia na Hornej Nitre či paroplynové cykly.
Podľa šéfa energetickej sekcie Slovenskej obchodnej priemyselnej komory Roberta Zelenaya by takýto vývoj mohol spôsobiť zatváranie priemyselných fabrík na Slovensku. "Bolo by dobré podporu v blízkej budúcnosti obmedziť alebo zastaviť, lebo jej výška je na dostatočnej úrovni a pravdepodobne spĺňa aj tak naše záväzky voči Európskej únii," navrhuje Zelenay. Časť viac ako 6-eurového nárastu pokrylo vlaňajšie zlacnenie elektriky, ktoré sa udialo na medzinárodných burzách. Cena klesla zhruba o 4 eura za megawathodinu. Napriek tomu však podnikatelia varujú, že elektrina na Slovensku je pre vysoké regulované poplatky zrejme najdrahšia v Európskej únii. Slovenský priemysel spotreboval veľké množstvo elektriky. "Byť konkurenciaschopný pri týchto cenách je viac ako ťažké," dodáva Tibor Gregor.
Súčasné ceny elektriky sa nepozdávajú ani podnikateľom združených v Americkej obchodnej komore v Slovenskej republike. Zástupcovia komory preto na včerajšom stretnutí požiadali ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby spoločne našli opatrenia, ktorými by sa dali ceny elektriny pre podniky znížiť. "Vnímame ceny elektrickej energie ako veľký problém. Veríme, že sa nájdu nejaké riešenia," povedal agentúre SITA po stretnutí s ministrom hospodárstva predseda energetickej komisie Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike Milan Veselý."
Dovoľte mi, dámy a páni, spomenúť analýzu, ktorá bola schválená vo vláde 1. júna 2011, Analýza systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a návrh na jeho prehodnotenie. Všetkým, ktorí by mali záujem sa hlbšie vzdelávať v tejto problematike, by som odporúčal, aby si túto analýzu, a návrhy riešenia a prehodnotenia, naštudovali túto analýzu. Nebudem ju čítať celú, ak by bolo potrebné, pred Vianocami som to bol pripravený, má asi 20 strán, ale teraz len z toho chcem vypichnúť veci, ktoré som pred chvíľou spomínal. A to je, napríklad na strane 10 je graf, ktorý znázorňuje zložky taríf za prenos elektriky na Slovensku, a porovnáva to s ostatnými krajinami Európskej únie. Čuduj sa svete, máme tento prenos elektriky najdrahší v Európskej únii. Najdrahší v Európskej únii. Vysoké poplatky za prenosové služby sú ovplyvniteľné vysokými nákladmi na systémové služby, konkrétne nákladov na krytie nákupu podporných služieb kvôli zachovaniu stability, bezpečnosti a spoľahlivosti prenosovej sústavy. Podporné služby nakupuje SEPS, a. s., od poskytovateľov podporných služieb. Aj keď ÚRSO náklady na nákup týchto služieb každoročne znižuje, stále zostávajú niekoľkonásobne vyššie ako napríklad v Belgicku, ktoré má podobne ako Slovenská republika vysoký podiel elektriny vyrobenej z jadrovej energie. Samozrejme, na konci tejto analýzy sú aj návrhy na riešenie alebo na prehodnotenie systému podpory. Jedným z týchto bodov je stanovenie výkupných cien, rešpektujúce minimalizáciu dosahu na cenu elektriny, tam má, samozrejme, nezastupiteľnú ÚRSO. Ale jedna veta z toho dokumentu: "Preto je potrebné, aby ÚRSO zodpovedne pristupovalo k stanoveniu výkupných cien."
Ale druhý bod z tohto návrhu na opatrenia by som spomenul, ktorý tu ešte nebol spomínaný, a to sú aukcie. Aukcie: "Vysoký záujem investorov o výstavbu zdrojov na využitie veternej, slnečnej energie, teda zdrojov, ktoré sa vyznačujú fluktuáciou výroby, môže pri realizácii zámerov bez primeranej regulácie spôsobiť problémy v elektrikačnej sústave. Preto sa navrhuje opatrenie, pri ktorom sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie, a investori sa budú uchádzať o výstavbu týchto elektrární. Výber projektov bude fungovať na princípe reverznej aukcie. Reverzná aukcia predstavuje model s dynamickým klesajúcim oceňovaním s orientáciou na kupujúceho. Na začiatku aukcie je stanovená dĺžka trvania aukcie s maximálnou cenou, ktorú je kupujúci ochotný zaplatiť za obstaranie." Tým kupujúcim je, samozrejme, štát. "Vyhlasovateľ aukcie určí maximálnu inštalovanú kapacitu pre daný rok pre zdroje s fluktuáciou výroby tak, aby bola v zhode s očakávanými príspevkami výroby, ktoré sú uvedené v národnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov. Investori podávajú svoje ponuky na výstavbu elektrární, pričom vedia, že budú uspokojení tí, ktorí podajú najnižšie požadované výkupné ceny energie.
To znamená, že počas aukcie je vytváraný tlak na minimalizáciu výkupnej ceny. Vyhlasovateľom aukcie bude jeden z nasledujúcich subjektov, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. A už to množstvo inštalovanej kapacity bude známe dopredu a určí ho ministerstvo hospodárstva v spolupráci so SEPS-om, a. s., tak, aby boli naplánované ciele v národnom operačnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrikačnej sústavy."
V tomto dokumente sa ešte píše o preskúmaní zmeny hraníc podpory: "Z dôvodu vytvorenia podpory rekonštruovaným zariadeniam s inštalovaným výkonom nad 30 MW, v situácii, keď táto podpora nie je nevyhnutá, je náležité preskúmať možné spôsoby zníženia týchto nákladov. Vzhľadom na pôvodný zámer zákona o podpore obnoviteľných zdrojov podporovať decentralizované," podotýkam decentralizované, "a nové zdroje na výrobu elektriny je vhodné zvážiť zníženie hraníc podpory tak, aby sa zefektívnili náklady na dosiahnutie cieľa obnoviteľných zdrojov. Zmena systému podpory nebude mať dopad na už existujúcu garantovanú podporu veľkých vodných elektrární, pretože podmienky podpory pred zmenou legislatívy zostanú zachované."
Dámy a páni, pýtam sa, o čo vlastne vláde Roberta Fica pri predkladaní tohto návrhu zákona ide? Ja som sa v programovom vyhlásení vlády nedočítal, že vláda ide podporovať výrobu elektriny z fosílnych palív. V pôvodnom návrhu zákona ešte pred vaším pozmeňujúcim návrhom, ktorý pravdepodobne bude prijatý, bolo, že ideme podporovať ešte s vyšším výkonom, ako je 200 MW. Pritom v tom dokumente, o ktorom som pred chvíľou, z ktorého som čítal, v tej analýze sa písalo o tom, že treba zvážiť práveže zníženie hraníc podpory. Presne o tom, o čom hovoril Alojz Hlina, že tí veľkí, silní, ktorí vysoko účinne vyrábajú, prečo tí by práve mali byť podporovaní. Chceme donekonečna podporovať rekonštrukcie týchto veľkých výrobcov, aby sme majiteľom pravidelne garantovali ich zisky? Chceme mať v elektrikačnej sústave taký nadbytok zdrojov, aby sa doň nezmestili dokončované bloky v Mochovciach? Alebo táto vláda rezignuje na dokončenie Mochoviec? Mali by sme, ešte raz podotýkam, obmedziť výstavbu a rekonštrukcie veľkých zdrojov. Mali by sme povedať, čo vlastne chceme, a nezakrývať to občas v debatách o tom, že ideme podporovať U.S. Steel týmto spôsobom. Myslím si, že U.S. Steel, či zostane na Slovensku alebo odíde preč, tak toto nie je preňho kľúčové. Mimochodom U.S. Steel Košice má inštalovaný výkon 188 MW.
Myslím si, že doterajšie znenie zákona sa snažilo podporovať decentralizáciu zdrojov aj pri stanovení hranice 125, respektíve len v presne vymedzenom prípade, keď bola podpora vyššia, tak bola hranica obmedzená 200 MW. Zvyšovať v žiadnom prípade nie, skôr decentralizovať a znižovať.
Preto na záver mi dovoľte, na záver prečítam svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynie z toho, čo som hovoril. Ale ešte raz by som veľmi rád zopakoval, ak by tento zákon išiel v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortného pripomienkovania, ku ktorému by sa mohli vyjadrovať odborníci a všetci dotknutí, tam by sa vyprecizovali tie všetky problémy, na ktoré dneska narážame. Preto by som vám odporúčal, pán minister, stiahnite tento návrh zákona a choďte do normálneho legislatívneho procesu, ktorý je naplánovaný v legislatívnych úlohách vlády.
Takže na záver mi dovoľte, aby som prečítal návrh pozmeňujúceho návrhu, ktorý vyplýva z predchádzajúcej debaty.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jana Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 334).
1. V čl. I sa text v bode 7 nahrádza novým textom:
"V § 3 ods. 3 v písm. a) sa číslo ,,125" nahrádza číslom ,,30" a v písm. b) sa číslo ,,200" nahrádza číslom ,,50"."
Odôvodnenie: Návrh novely zákona chce podporovať nové alebo existujúce zdroje s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW, ak je elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Ide o novú podporu, pretože doteraz hranica bola obmedzená na 200 MW. Zvýšenie podpory bude znamenať aj zvýšenie cien elektriny. Obnoviteľné zdroje, rovnako aj kombinovaná výroba, sú o decentralizácii zdrojov, teda o nižších výkonoch. Správny prístup je znižovanie hraníc podpory, lebo aj už súčasná hranica 200 MW je skôr o centralizácii zdrojov ako decentralizácii.
Dňa 30. 11. 2012 bola zverejnená štúdia SEPS, ktorá zhodnotila ďalšie využívanie slnečnej a veternej energie. Táto štúdia hovorí, že nie je možné stavať ďalšie zdroje, teda ani zdroje na kombinovanú výrobu z fosílnych palív, aby sa mohli aspoň čiastočne rozvíjať obnoviteľné zdroje. Uvádza sa v nej, že vzhľadom na reálne vysoké tranzity cez prenosovú sústavu Slovenskej republiky je potrebné poukázať na fakt, že súčasná skladba zdrojov plus plánovaná výstavba zdrojov s platným osvedčením od ministerstva hospodárstva plus plán inštalovania zdrojov obnoviteľných v súlade s Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov dostáva elektrikačnú sústavu Slovenskej republiky do stavov, kedy nie je možné plniť základné bezpečnostne kritérium N-1, resp. v ktorých je potrebné obmedzovať výrobu, resp. odstavovať v súčasnosti už postavené a prevádzkované zdroje. Z tohto dôvodu je potrebné odporučiť ministerstvu hospodárstva prehodnotiť postup pri vydávaní osvedčení pre výstavbu nových zdrojov elektriny a tiež prehodnotiť už vydané platné osvedčenia ministerstva hospodárstva na stavbu nových zdrojov elektriny tak, aby bolo možné naplniť hodnotu inštalovaných obnoviteľných zdrojov stanovené v Národnom akčnom pláne a splniť tak záväzok Slovenskej republiky ako člena Európskej komisie.
Predložený pozmeňujúci návrh znižuje súčasnú hranicu podpory na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW na novú hodnotu do 30 MW a ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 % z doterajšej hodnoty do 200 MW na maximálnu hranicu do 50 MW.
2. V čI. I sa vypúšťa bod 9. Ostatne body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh vládnej novely ruší hranicu minimálnych 15 % investícii, konkrétne, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriky musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti. To je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú viacerí kolegovia vrátane Alojza Přidala.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 11. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh novely dopĺňa, čo sa nepočíta do využiteľného tepla. V dôvodovej správe sa uvádza, že uskutočnenie upresňuje, že teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu po výrobe bioplynu, ktoré vlastne predstavuje technologickú vlastnú spotrebu zariadenia, sa za využiteľné teplo nepovažuje a do dodávky využiteľného tepla sa nezapočíta. Technologickú vlastnú spotrebu zariadenia to však nepredstavuje, pretože je na každom výrobcovi bioplynu, či zvyšok odpadu energeticky spracuje alebo nie. Teda nejde o nevyhnutný proces súvisiaci s výrobou bioplynu. Veď ak niekto chce vyrábať brikety z tohto odpadu, tak je tam určitá pridaná hodnota, teda ide o zužitkovanie využiteľného tepla. Navyše táto zmena bude účinná od 1. januára 2013, teda aj pre rozostavané bioplynové stanice.
Toľko pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam spravodajcovi.
Ešte raz vás chcem poprosiť, pán minister, stiahnite návrh zákona a nech tento návrh zákona ide do štandardného legislatívneho procesu.
Ďakujem za pozornosť..
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som v skrátenom legislatívnom konaní 13. decembra vystúpil ako druhý po Danielovi Lipšicovi a položil som pánovi ministrovi dve zásadné otázky, čakal som, že na nich bude zodpovedané. Prešiel mesiac a pol a tie dve zásadné otázky, prečo tento zákon máme v parlamente, nie sú zodpovedané.
Pán minister, pýtal som sa vás už vtedy, prečo skrátené legislatívne konanie? Prečo v čase, keď Národná rada mala ešte okolo 35 bodov na prerokovanie, pred Vianocami, po troch týždňoch rokovania, odrazu tento zákon? Pre koho je dobrý tento zákon?
Stále si myslím, že nie je dôvod, aby novela išla v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky skrátené legislatívne konanie môže byť uplatnené za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Obyvateľom Slovenskej republiky nehrozí podľa súčasného znenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov priame nebezpečenstvo ani štátu hospodárske škody. Nie je to vyčíslené ani v doložke vplyvov. Slovenskej republike nehrozí arbitráž ani iné konanie Európskej únie vo veci porušenia zmluvy. Jediným zmyslom skráteného legislatívneho konania je naozaj podpora "pépecečka" finančnej skupiny Penta, ktorej končí zmluva na podporu takto vyrobenej energie.
Druhá zásadná otázka bola, skúste si na to spomenúť, kto priniesol tento zákon do Národnej rady? Pýtal som sa vás vtedy, ste to vy, je to pán Holienčík alebo premiér Fico, alebo finančné skupiny, mecenáši, akcionári SMER-u? Prešiel deň a váš tlačový hovorca povedal, že tento zákon nebol pripravovaný na ministerstve hospodárstva. Prešiel deň a premiér Fico cez médiá odkázal predsedovi parlamentu, že požiadal predsedu parlamentu, aby sa odložilo hlasovanie o tomto zákone. Aká pozornosť od premiéra vlády Slovenskej republiky o tento zákon. Prečo sa takto zaujímal? Veď sme mali okolo 80 bodov programu a ani o jeden zákon sa takto živo nezaujímal premiér. Kto je za týmto zákonom? Ste len nosičom tohto zákona v tomto pléne?
Pán minister, keď ste boli nominovaný do vlády Roberta Fica ako nestraník, ako nečlen SMER-u, tak sme sa viacerí nádejali, že ste tam odborníkom a budete napĺňať programové vyhlásenie SMER-u, v ktorom sa niekoľkokrát opakuje ako zbožné prianie hospodársky rast. Naozaj, ak by ste svojou činnosťou v tejto vláde napĺňali toto programové vyhlásenie, hospodársky rast Slovenskej republiky založený na znižovaní nezamestnanosti, tak by sme boli všetci veľmi radi. Bolo by veľmi vhodné, aby ste kolegom, straníckym funkcionárom, ktorí sú ministrami, vysvetlili na rokovaní vlády, že zvyšovať dane a odvody, keď sa to robí, tak nenastane zvýšenie hospodárskeho rastu. Ak ste odborník a chlap na svojom mieste, mali by ste im to vysvetľovať a nie nosiť takéto návrhy zákona o tom, aby štát podporoval jednu finančnú skupinu. O tom je skrátené legislatívne konanie tohto zákona, inak by tento zákon mohol ísť v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortných pripomienkových konaní, mohli by sa k ním vyjadrovať všetci odborníci a všetci zúčastnení. Z toho by sa vycibrilo to najlepšie, to by prišlo do Národnej rady a k tomu by sa potom vyjadrovali poslanci. A nie takto pozmeňujúcimi návrhmi, ako predložil dneska pán Kondrót. Mimochodom, pozmeňujúci návrh pána Kondróta ešte nie je schválený, takže tí vystupujúci, ktorí budú hovoriť o tom, že už nie je 300 MW, ale 200 MW, nie je schválený. Ja viem, že v tejto Národnej rade je tak, že s čím príde poslanec SMER-u, je to okamžite schválené. Ale táto Národná rada je a mala by byť o nejakej diskusii, z ktorej budú vyplývať čo najlepšie riešenia.
Takže, pán minister, vaša činnosť ako ministra hospodárstva by mala byť o tom, aby sme na Slovensku znižovali nezamestnanosť, o ktorej sme už tu dneska toľko hovorili, ktorá sa takto rapídne dvíha medziročne, a ľudia to veľmi pociťujú. A o tom, aby hospodárstvo nám rástlo. Lebo bez toho nebudeme znižovať nezamestnanosť.
Skúsim teraz trošku odborne predsa len o tomto zákone niečo povedať. Na jednej strane tento zákon znižuje podporu obnoviteľných zdrojov, to znamená solárnych elektrární, vodných elektrární. Na druhej strane podporuje viacej fosilné palivá, medzi ktoré patrí aj zemný plyn. To už len je podpora obnoviteľných zdrojov! Na jednej strane podnikatelia kričia, že majú vysoké ceny elektriky, a na druhej strane vládny návrh včleňuje do podpory ďalšie zdroje, ktoré predražia ceny elektriky. Vysvetlím, citujem z dennej tlače, denník Pravda, článok "Elektrika firmám stúpla skokovo", 19. január 2013, budem citovať: "Zástupcovia podnikateľov žiadajú zníženie poplatkov za elektrinu, ktoré inkasujú monopolné spoločnosti. Napríklad firmám na strednom Slovensku v novom roku stúpli poplatky za prenos elektriky o 14 percent. Firma s ročným odberom 300 megawathodín si tak priplatí takmer 3000 euro. V roku 2012 bola tarifa za prevádzkovanie systému," na to chcem upozorniť, lebo tomu sa ešte budem ďalej venovať, takže "tarifa za prevádzkovanie systému bola asi 21,5 eura za megawathodinu, po novom roku je to 27,8 eura, čiže poplatky sa zvýšia asi o 6,3 eura," spresňuje Tibor Gregor z Klubu 500, v ktorom sú združení najväčší zamestnávatelia na Slovensku. Najviac stúpla tarifa za prevádzku systému, prostredníctvom ktorej všetci odberatelia prispievajú na podporu pre slnečné elektrárne, na ťažbu uhlia na Hornej Nitre či paroplynové cykly.
Podľa šéfa energetickej sekcie Slovenskej obchodnej priemyselnej komory Roberta Zelenaya by takýto vývoj mohol spôsobiť zatváranie priemyselných fabrík na Slovensku. "Bolo by dobré podporu v blízkej budúcnosti obmedziť alebo zastaviť, lebo jej výška je na dostatočnej úrovni a pravdepodobne spĺňa aj tak naše záväzky voči Európskej únii," navrhuje Zelenay. Časť viac ako 6-eurového nárastu pokrylo vlaňajšie zlacnenie elektriky, ktoré sa udialo na medzinárodných burzách. Cena klesla zhruba o 4 eura za megawathodinu. Napriek tomu však podnikatelia varujú, že elektrina na Slovensku je pre vysoké regulované poplatky zrejme najdrahšia v Európskej únii. Slovenský priemysel spotreboval veľké množstvo elektriky. "Byť konkurenciaschopný pri týchto cenách je viac ako ťažké," dodáva Tibor Gregor.
Súčasné ceny elektriky sa nepozdávajú ani podnikateľom združených v Americkej obchodnej komore v Slovenskej republike. Zástupcovia komory preto na včerajšom stretnutí požiadali ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby spoločne našli opatrenia, ktorými by sa dali ceny elektriny pre podniky znížiť. "Vnímame ceny elektrickej energie ako veľký problém. Veríme, že sa nájdu nejaké riešenia," povedal agentúre SITA po stretnutí s ministrom hospodárstva predseda energetickej komisie Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike Milan Veselý."
Dovoľte mi, dámy a páni, spomenúť analýzu, ktorá bola schválená vo vláde 1. júna 2011, Analýza systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a návrh na jeho prehodnotenie. Všetkým, ktorí by mali záujem sa hlbšie vzdelávať v tejto problematike, by som odporúčal, aby si túto analýzu, a návrhy riešenia a prehodnotenia, naštudovali túto analýzu. Nebudem ju čítať celú, ak by bolo potrebné, pred Vianocami som to bol pripravený, má asi 20 strán, ale teraz len z toho chcem vypichnúť veci, ktoré som pred chvíľou spomínal. A to je, napríklad na strane 10 je graf, ktorý znázorňuje zložky taríf za prenos elektriky na Slovensku, a porovnáva to s ostatnými krajinami Európskej únie. Čuduj sa svete, máme tento prenos elektriky najdrahší v Európskej únii. Najdrahší v Európskej únii. Vysoké poplatky za prenosové služby sú ovplyvniteľné vysokými nákladmi na systémové služby, konkrétne nákladov na krytie nákupu podporných služieb kvôli zachovaniu stability, bezpečnosti a spoľahlivosti prenosovej sústavy. Podporné služby nakupuje SEPS, a. s., od poskytovateľov podporných služieb. Aj keď ÚRSO náklady na nákup týchto služieb každoročne znižuje, stále zostávajú niekoľkonásobne vyššie ako napríklad v Belgicku, ktoré má podobne ako Slovenská republika vysoký podiel elektriny vyrobenej z jadrovej energie. Samozrejme, na konci tejto analýzy sú aj návrhy na riešenie alebo na prehodnotenie systému podpory. Jedným z týchto bodov je stanovenie výkupných cien, rešpektujúce minimalizáciu dosahu na cenu elektriny, tam má, samozrejme, nezastupiteľnú ÚRSO. Ale jedna veta z toho dokumentu: "Preto je potrebné, aby ÚRSO zodpovedne pristupovalo k stanoveniu výkupných cien."
Ale druhý bod z tohto návrhu na opatrenia by som spomenul, ktorý tu ešte nebol spomínaný, a to sú aukcie. Aukcie: "Vysoký záujem investorov o výstavbu zdrojov na využitie veternej, slnečnej energie, teda zdrojov, ktoré sa vyznačujú fluktuáciou výroby, môže pri realizácii zámerov bez primeranej regulácie spôsobiť problémy v elektrikačnej sústave. Preto sa navrhuje opatrenie, pri ktorom sa určí požadovaný inštalovaný výkon na dané obdobie, a investori sa budú uchádzať o výstavbu týchto elektrární. Výber projektov bude fungovať na princípe reverznej aukcie. Reverzná aukcia predstavuje model s dynamickým klesajúcim oceňovaním s orientáciou na kupujúceho. Na začiatku aukcie je stanovená dĺžka trvania aukcie s maximálnou cenou, ktorú je kupujúci ochotný zaplatiť za obstaranie." Tým kupujúcim je, samozrejme, štát. "Vyhlasovateľ aukcie určí maximálnu inštalovanú kapacitu pre daný rok pre zdroje s fluktuáciou výroby tak, aby bola v zhode s očakávanými príspevkami výroby, ktoré sú uvedené v národnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov. Investori podávajú svoje ponuky na výstavbu elektrární, pričom vedia, že budú uspokojení tí, ktorí podajú najnižšie požadované výkupné ceny energie.
To znamená, že počas aukcie je vytváraný tlak na minimalizáciu výkupnej ceny. Vyhlasovateľom aukcie bude jeden z nasledujúcich subjektov, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo organizátor krátkodobého trhu s elektrinou. A už to množstvo inštalovanej kapacity bude známe dopredu a určí ho ministerstvo hospodárstva v spolupráci so SEPS-om, a. s., tak, aby boli naplánované ciele v národnom operačnom programe na podporu obnoviteľných zdrojov a bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrikačnej sústavy."
V tomto dokumente sa ešte píše o preskúmaní zmeny hraníc podpory: "Z dôvodu vytvorenia podpory rekonštruovaným zariadeniam s inštalovaným výkonom nad 30 MW, v situácii, keď táto podpora nie je nevyhnutá, je náležité preskúmať možné spôsoby zníženia týchto nákladov. Vzhľadom na pôvodný zámer zákona o podpore obnoviteľných zdrojov podporovať decentralizované," podotýkam decentralizované, "a nové zdroje na výrobu elektriny je vhodné zvážiť zníženie hraníc podpory tak, aby sa zefektívnili náklady na dosiahnutie cieľa obnoviteľných zdrojov. Zmena systému podpory nebude mať dopad na už existujúcu garantovanú podporu veľkých vodných elektrární, pretože podmienky podpory pred zmenou legislatívy zostanú zachované."
Dámy a páni, pýtam sa, o čo vlastne vláde Roberta Fica pri predkladaní tohto návrhu zákona ide? Ja som sa v programovom vyhlásení vlády nedočítal, že vláda ide podporovať výrobu elektriny z fosílnych palív. V pôvodnom návrhu zákona ešte pred vaším pozmeňujúcim návrhom, ktorý pravdepodobne bude prijatý, bolo, že ideme podporovať ešte s vyšším výkonom, ako je 200 MW. Pritom v tom dokumente, o ktorom som pred chvíľou, z ktorého som čítal, v tej analýze sa písalo o tom, že treba zvážiť práveže zníženie hraníc podpory. Presne o tom, o čom hovoril Alojz Hlina, že tí veľkí, silní, ktorí vysoko účinne vyrábajú, prečo tí by práve mali byť podporovaní. Chceme donekonečna podporovať rekonštrukcie týchto veľkých výrobcov, aby sme majiteľom pravidelne garantovali ich zisky? Chceme mať v elektrikačnej sústave taký nadbytok zdrojov, aby sa doň nezmestili dokončované bloky v Mochovciach? Alebo táto vláda rezignuje na dokončenie Mochoviec? Mali by sme, ešte raz podotýkam, obmedziť výstavbu a rekonštrukcie veľkých zdrojov. Mali by sme povedať, čo vlastne chceme, a nezakrývať to občas v debatách o tom, že ideme podporovať U.S. Steel týmto spôsobom. Myslím si, že U.S. Steel, či zostane na Slovensku alebo odíde preč, tak toto nie je preňho kľúčové. Mimochodom U.S. Steel Košice má inštalovaný výkon 188 MW.
Myslím si, že doterajšie znenie zákona sa snažilo podporovať decentralizáciu zdrojov aj pri stanovení hranice 125, respektíve len v presne vymedzenom prípade, keď bola podpora vyššia, tak bola hranica obmedzená 200 MW. Zvyšovať v žiadnom prípade nie, skôr decentralizovať a znižovať.
Preto na záver mi dovoľte, na záver prečítam svoj pozmeňujúci návrh, ktorý vyplynie z toho, čo som hovoril. Ale ešte raz by som veľmi rád zopakoval, ak by tento zákon išiel v štandardnom legislatívnom procese do medzirezortného pripomienkovania, ku ktorému by sa mohli vyjadrovať odborníci a všetci dotknutí, tam by sa vyprecizovali tie všetky problémy, na ktoré dneska narážame. Preto by som vám odporúčal, pán minister, stiahnite tento návrh zákona a choďte do normálneho legislatívneho procesu, ktorý je naplánovaný v legislatívnych úlohách vlády.
Takže na záver mi dovoľte, aby som prečítal návrh pozmeňujúceho návrhu, ktorý vyplýva z predchádzajúcej debaty.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jana Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 334).
1. V čl. I sa text v bode 7 nahrádza novým textom:
"V § 3 ods. 3 v písm. a) sa číslo ,,125" nahrádza číslom ,,30" a v písm. b) sa číslo ,,200" nahrádza číslom ,,50"."
Odôvodnenie: Návrh novely zákona chce podporovať nové alebo existujúce zdroje s celkovým inštalovaným výkonom do 300 MW, ak je elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Ide o novú podporu, pretože doteraz hranica bola obmedzená na 200 MW. Zvýšenie podpory bude znamenať aj zvýšenie cien elektriny. Obnoviteľné zdroje, rovnako aj kombinovaná výroba, sú o decentralizácii zdrojov, teda o nižších výkonoch. Správny prístup je znižovanie hraníc podpory, lebo aj už súčasná hranica 200 MW je skôr o centralizácii zdrojov ako decentralizácii.
Dňa 30. 11. 2012 bola zverejnená štúdia SEPS, ktorá zhodnotila ďalšie využívanie slnečnej a veternej energie. Táto štúdia hovorí, že nie je možné stavať ďalšie zdroje, teda ani zdroje na kombinovanú výrobu z fosílnych palív, aby sa mohli aspoň čiastočne rozvíjať obnoviteľné zdroje. Uvádza sa v nej, že vzhľadom na reálne vysoké tranzity cez prenosovú sústavu Slovenskej republiky je potrebné poukázať na fakt, že súčasná skladba zdrojov plus plánovaná výstavba zdrojov s platným osvedčením od ministerstva hospodárstva plus plán inštalovania zdrojov obnoviteľných v súlade s Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov dostáva elektrikačnú sústavu Slovenskej republiky do stavov, kedy nie je možné plniť základné bezpečnostne kritérium N-1, resp. v ktorých je potrebné obmedzovať výrobu, resp. odstavovať v súčasnosti už postavené a prevádzkované zdroje. Z tohto dôvodu je potrebné odporučiť ministerstvu hospodárstva prehodnotiť postup pri vydávaní osvedčení pre výstavbu nových zdrojov elektriny a tiež prehodnotiť už vydané platné osvedčenia ministerstva hospodárstva na stavbu nových zdrojov elektriny tak, aby bolo možné naplniť hodnotu inštalovaných obnoviteľných zdrojov stanovené v Národnom akčnom pláne a splniť tak záväzok Slovenskej republiky ako člena Európskej komisie.
Predložený pozmeňujúci návrh znižuje súčasnú hranicu podpory na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW na novú hodnotu do 30 MW a ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 % z doterajšej hodnoty do 200 MW na maximálnu hranicu do 50 MW.
2. V čI. I sa vypúšťa bod 9. Ostatne body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh vládnej novely ruší hranicu minimálnych 15 % investícii, konkrétne, že náklady na rekonštrukciu alebo modernizáciu technologickej časti zariadenia výrobcu elektriky musia byť vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie novej porovnateľnej technologickej časti. To je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú viacerí kolegovia vrátane Alojza Přidala.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 11. Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Návrh novely dopĺňa, čo sa nepočíta do využiteľného tepla. V dôvodovej správe sa uvádza, že uskutočnenie upresňuje, že teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu po výrobe bioplynu, ktoré vlastne predstavuje technologickú vlastnú spotrebu zariadenia, sa za využiteľné teplo nepovažuje a do dodávky využiteľného tepla sa nezapočíta. Technologickú vlastnú spotrebu zariadenia to však nepredstavuje, pretože je na každom výrobcovi bioplynu, či zvyšok odpadu energeticky spracuje alebo nie. Teda nejde o nevyhnutný proces súvisiaci s výrobou bioplynu. Veď ak niekto chce vyrábať brikety z tohto odpadu, tak je tam určitá pridaná hodnota, teda ide o zužitkovanie využiteľného tepla. Navyše táto zmena bude účinná od 1. januára 2013, teda aj pre rozostavané bioplynové stanice.
Toľko pozmeňujúci návrh, ktorý odovzdávam spravodajcovi.
Ešte raz vás chcem poprosiť, pán minister, stiahnite návrh zákona a nech tento návrh zákona ide do štandardného legislatívneho procesu.
Ďakujem za pozornosť..
Autorizovaný