14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vy viete tak šarmantne veci prekrútiť, že normálne jeden by vám veril. Ale nielen tie slovenské, ale ešte dokonca aj tie celosvetové, PIGS ste povedali, že v tom je už aj Slovensko. Pán kolega, S v PIGS na konci je Španielsko, nie Slovensko. Ale vy to tak šarmantne poviete, alebo si to tak želáte a alebo nebolo by to dobré pre ľudí, tak ste to povedali, že už je tam aj Slovensko, no nie je, lebo sú tam iné štáty, a to "esko" neznamená Slovensko, ale Španielsko, to je prvá vec. Druhá vec je, čo sa týka tých nezamestnaných, my nie že rušíme povinnosť, že oni vôbec na ten úrad neprídu, ale práve to, čo ste povedali, že jednoducho môžu niekde inde pracovať, práve tento úradník si ich môže kedykoľvek zavolať, zavolá ich a zistí, práveže nečakane zistí, nečakane zistí, či ten človek je doma, alebo nie je doma. Teraz to mal presne tento človek mesiac dopredu nalinkované, príde v ten a v ten deň, vrátil sa zo zahraničia, prišiel, ukázal sa, respektíve bola s ním možno, ale určite bola s ním robená nejaká práca, individuálny prístup, a zase vedel, že o mesiac má prísť opäť. Ale dnes nebude vedieť, pretože ten, ten zamestnanec si ho môže zavolať o týždeň a môže si ho zavolať ešte obtýždeň, aby teda videl, či skutočne pracuje, alebo nepracuje.
No a k tej poznámke, tú poznámku o tom trhu práce povedal český ekonóm, nie ja, a musím povedať, ale nechcite, aby sme sa vrátili tak ako ázijské štáty, preboha, že sa vrátime do tých koľají, že naozaj už úplne všetko, že sa teda im prispôsobíme, tú cenu práce a tú ekológiu a tie možno aj nezdravé veci, ktoré tam sú a tak ďalej, no ale vrátiť sa už naspäť úplne už nemôžeme.
Takže nehovorte o socializme, je to o nejakom štandarde kvality, pretože tie výrobky európske majú určitý štandard kvality. A ja vám poviem, ja som bola naposledy v Spojených štátoch v lete a viete, čo je tam veľká móda, že je napísané, že európske kaderníctvo. Európske služby, keď som sa ich pýtala, čo to znamená, no lebo Američania hovoria, že v Európe je skutočne kvalita. Čiže viete, sú to také nevyvážené váhy a ťažko je ich dostať do nejakej vyváženej polohy.
Ďakujem.

No, najprv na vysvetlenie. Rekordným rastom a tempom rastu nezamestnanosti sme sa priradili k týmto štátom. Nikto nás tam ešte nepriraďuje, chvalabohu, ani nechcem, aby nás tam priraďoval, ale už sme piaty od konca. Ako sme presne tak, len tam rastie tak prudko nezamestnanosť ako u nás. Takže o tom to je, treba ma dobre počúvať. A k frekvencii návštev, keď, mesiac je málo, mesiac bolo málo, to som ja kritizoval aj predtým. Keď ja som bol minister, bolo to diferencované podľa toho, ako dlho je v evidencii, čím je dlhšie, tým častejšia frekvencia návštev a mohli byť aj nepravidelné. Ale to, že úradník rozhodne, nebuďme naivní! Príde, príde príslušný pracovník raz za mesiac alebo raz za tri zo svojej práce v Anglicku, donesie mu darček alebo pár drobných na prilepšenie, no, nebuďme naivní! Tu nejde o to, keď sa bavíme o tom, že práca odchádza z Európy, vracať sa niekde, nie, treba, naopak, ísť dopredu! My sa nesmieme vracať, vy nás vraciate, vy nás vraciate do socializmu 19. storočia! To jednoducho už tak nemôže byť alebo 20., aby som to neprehnal. My musíme ísť dopredu! Prečo, myslíte si, že baltské štáty, že sa stávajú Áziou? Vôbec nie, stávajú sa Fínskom, Švédskom, stávajú sa vyspelými krajinami práve preto, lebo nedvíhajú dane, ale, naopak, znižujú. A vďaka tomu tam rastie produktivita, prichádzajú investori a klesá nezamestnanosť, to je podstata.
Vy nás tlačíte práve do toho južanského spôsobu riadenia ekonomiky. Vysoké dane, korupcia, zlý výber daní, to sú následky toho socializmu 20. storočia, ku ktorému nás vraciate. Ja hovorím, poďme dopredu, potrebujeme nové... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, ktorí ste ešte do tejto pokročilej poobedňajšej až večernej hodiny vydržali, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní aj ja povedal niekoľko pohľadov k novele zákona o službách zamestnanosti. Veľa tu toho už odznelo, takže budem sa snažiť čo najmenej opakovať, myslím si, že veľmi presné hodnotenia mnohých mojich kolegov z opozície. Napriek tomu si ani ja na úvod neodpustím jednoduché zhrnutie toho, čo vlastne táto novela prináša z môjho pohľadu, čo považujem za najnebezpečnejšie. A je to skutočnosť, že mení sedem obligatórnych právne nárokovateľných aktívnych opatrení na trhu práce na sedem fakultatívnych právne nenárokovateľných opatrení na trhu práce. Nahradenie obligatórnosti poskytovania príspevkov na fakultatívnosť sa navrhuje u nasledujúcich príspevkov. Citujem z dôvodovej správy a ešte sa k nej vrátim, preto to čítam. Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a siedmym je príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Tým trom posledným kategóriám sa potom budem podrobnejšie venovať vo svojom vystúpení, veľmi konkrétne pomenujem, ktoré opatrenia, ktoré navrhuje táto novela, mi vadia a považujem ich za chybné smerovanie zmeny zákona.
Podľa dôvodovej správy predkladatelia tvrdia, že tým, že sa príspevky zmenia z obligatórnych na fakultatívne, citujem, "sa vytvoria podmienky na lepšie zohľadňovanie situácie na regionálnych trhoch práce, podporí sa sociálny dialóg na podporu a vytváranie pracovných miest v rámci územnej pôsobnosti inštitúcii služieb zamestnanosti, zavedie sa postup na zabezpečenie transparentnosti v poskytovaní príspevkov". O tom už, myslím, vo svojom vystúpení hovorila a argumentovala v prospech týchto dôvodov aj pani poslankyňa Vaľová.
No ja mám na to ale iný pohľad. Vážený pán minister, mám taký názor, že alebo vás zavádzajú vaši úradníci, alebo sa mýlite, alebo nás jednoducho len chcete zavádzať. Vaša novela v praxi totižto bude znamenať, že príslušný úradník na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bude rozhodovať. To je celý princíp. On bude rozhodovať, on, majiteľ pečiatky, bude rozhodovať. Bude nejaká komisia, nejaký výbor, to sme počuli, aké to bude demokratické, ako sa to bude zverejňovať, ale nič nemení na tom, že nakoniec majiteľ pečiatky bude rozhodovať o tom, kto dostane príspevok a kto nedostane príspevok. Podľa zrelého uváženia dá pečiatku a peniaze, alebo nedá pečiatku a peniaze. Samozrejme, voľne parafrázajúc dôvodovú správu k tejto novele zákona, konštatujem, citujem, "zohľadňujúc situáciu na regionálnych trhoch práce", samozrejme.
Vážení kolegovia, predovšetkým z vládnej strany SMER, viem, že práve o to ide touto novelou zákona, touto na prvý pohľad pomerne malou kozmetickou zmenou, zmenou slovíčka "musí" na slovíčko "môže", pretože tým sa posilní možnosť rozhodovať úradníkom na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. V okamihu, keď vymeníte obligatórnosť za fakultatívnosť, teda keď vymeníte situáciu, že ak niekto splní podmienky, tak musí dostať, za stav, že ak niekto splní podmienky, tak môže dostať, otvárate, dámy a páni, dvere korupčnému správaniu dokorán. Je to výrazne korupčná zmena, alebo prokorupčná, ak chcete. Teda s určitou dávkou irónie aj v pokročilej hodine mi to dovoľte a mám rád sarkazmus a iróniu, podotýkam, že zmena slovíčka "musí" na "môže" pri príspevkoch na podporu zamestnanosti skutočne podporí sociálny dialóg zameraný na podporu a vytváranie pracovných miest. Len sa obávam, že obsahom tohto sociálneho dialógu bude skôr motivácia úradníka zo strany žiadateľa o príspevok. O tom dnes rokujeme a nad tým by sme sa naozaj mali reálne zamyslieť.
Ako som už sľúbil, v ďalšej časti sa budem venovať trom zo siedmich príspevkov, ktorých sa dotýka táto novela zákona. Je to príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.
Čo považujem za chybné, ktoré ustanovenia, budem veľmi konkrétny, lebo v druhom čítaní budem dávať konkrétne pozmeňujúce návrhy. Za chybné považujem vypustenie § 55a až c), v ktorých predkladateľ navrhuje vypustenie prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím a oprávnené náklady na zaškolenie. Predkladateľ tvrdí, že nebol o to veľký záujem, tak to možno vypustiť. Z reakcií, ktoré mám predovšetkým od občianskych združení ľudí so zdravotným postihnutím, konštatujem, že to povedie k zníženiu možnosti pracovného uplatnenia pre ľudí bez predchádzajúcej pracovnej skúsenosti. A týchto ľudí bez predchádzajúcej pracovnej skúsenosti je v komunite ľudí so zdravotným postihnutím naozaj stále veľa.
Problém mám aj s § 56 ods. 1, kde už, ako som to uviedol v úvode svojho vystúpenia, z minulosti sa tu vracia slovíčko "môže", napriek zlej skúsenosti, s ktorým zásadne nemožno súhlasiť. Vracia sa v súvislosti tentokrát, v tomto prípade, v tomto paragrafe s poskytovaním príspevku na zriadenie chráneného pracoviska a chránenej dielne, ktoré mení príspevok z nárokovateľného na závislý od rozhodnutia úradu práce, čo vytvára predpoklady na vznik korupčného prostredia, ako som už o tom hovoril.
Za chybný považujem aj § 56 ods. 3, predkladateľ sa chystá radikálne znížiť príspevok na zriadenie chráneného pracoviska. Naviac tieto prostriedky sa nebudú môcť použiť na úhradu miest a odvodov zamestnancov so zdravotným postihnutím. Mám za to, že to povedie k zvýšeniu nezáujmu zamestnávateľov vytvárať takéto prispôsobené pracoviská.
Ďalším mnou namietaným je § 57, pri zriadení chráneného pracoviska pre samostatne zárobkovo činnú osobu sú navrhované príspevky ešte o niečo málo nižšie oproti navrhovaným, už aj tak radikálne zníženým príspevkom pre zamestnávateľov. Objektívne sa tým zhoršia podmienky pre vznik samozamestnávania a podnikania osôb so zdravotným postihnutím.
A posledný je § 60 ods. 2, znemožňuje sa tu, alebo navrhuje sa znemožnenie úhrady nákladov súvisiacich so zabezpečením činnosti administratívy, ako aj iných reálnych a objektívnych výdavkov chráneného pracoviska alebo chránenej dielne, teda hygienické, čistiace, kancelárske potreby, telefón, internet, účtovníctvo. Znovu to povedie k skomplikovaniu prevádzkovania chráneného pracoviska, chránenej dielne, výrazne to totižto zvýši nákladovú položku prevádzkovania, čo znovu zníži motiváciu zriaďovať a prevádzkovať chránené dielne a chránené pracoviská.
Akékoľvek hodnotenie, ktoré by som teraz povedal na tento návrh zákona, by ste, samozrejme, kolegovia zo Smeru, vážený pán minister, vyhodnotili, že no veď tak opozícia robí politiku, to je jasné. Preto ako hodnotenie tejto časti novely zákona o službách zamestnanosti si dovolím prečítať list od Občianskeho združenia ľudí so zdravotným postihnutím, ktorého autorom je človek, ktorý používa elektrický invalidný vozík, je odkázaný na ďalšie pomôcky a asistenciu osobnú i pracovnú, ale je aktívnym, je štatutárom občianskeho združenia, je zamestnávateľom i zamestnancom chránenej dielne.
Píše: "Novela zákona o službách zamestnanosti predložená do Národnej rady výrazným a neprijateľným spôsobom zhorší podmienky zamestnávania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, prevádzkovania chránených dielní a vznik nových chránených pracovných miest. Poškodí životnú a ekonomickú situáciu občanov so zdravotným postihnutím, znemožní ich pracovné uplatnenie so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami, ako je osobnostný rozvoj, sebaúcta, rehabilitácia, duševná kondícia, sociálna integrácia a podobne. Navrhovaná novela vo všetkých parametroch zhoršuje súčasnú platnú legislatívu. Dôsledkom bude podľa našich dlhoročných skúseností strata zamestnania pre mnohých občanov so zdravotným postihnutím z dôvodu následného hromadného rušenia chránených pracovných miest. Ušetria sa, v úvodzovkách, len prostriedky Európskej únie, z ktorých čerpaním má Slovensko aj tak veľký problém. Vznikne korupčné prostredie, ktoré len vyplní poslednú medzeru, v ktorej doteraz v rámci čerpania eurofondov nemohlo pôsobiť. Zlikviduje sa fungujúci systém, ktorý úspešne fungoval posledných 12 rokov a prostredníctvom ktorého mali občania s ťažkým zdravotným postihnutím reálnu možnosť zapojiť sa do pracovného procesu. Nie že by na ňom nebolo čo zlepšovať, ale to posledné, čo potrebuje, je jeho zhoršenie. Touto novelou sa vraciame pred rok 2004, keď úradník či nominant bude svojvoľne rozhodovať o osude, bytí či nebytí. Všetky zlé paragrafy sú späť, schvaľovacie komisie, rozhodovacie procesy, radikálne a demotivujúce zníženie príspevkov, ich nenárokovateľnosť ani pri splnení všetkých zákonných podmienok a ešte aj tá nešťastná kumulácia. Nuž teda, čo prinesie pripravovaná novela? V úvodzovkách, bohatí invalidi konečne prídu o peniaze a zamestnanie a budú sedieť a ležať doma pred televízorom v úvodzovkách, tak, ako sa patrí, znovu v úvodzovkách, nenažratí podnikatelia prídu o dotácie, ktoré boli určené pre tých invalidov, eurofondy sa konečne budú čerpať tak, v úvodzovkách, ako sa má na Slovensku, alebo sa nevyčerpajú, prepadnú a vrátia sa do Bruselu a úradník alebo nominant bude konečne rozhodovať, veď načo by tu inak bol!"
My sa môžeme len zamyslieť a opýtať a toto adresujem naozaj kolegom zo SMER-u aj pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, my sa môžeme naozaj len zamyslieť a opýtať: cui bono, komu to prospeje?
Ďakujem pekne.

Pánovi kolegovi Novotnému a jeho časti príspevku, kde kritizoval redukciu príspevkov na chránené dielne, na zamestnávanie občanov so zdravotných postihnutím, môžem len dodať: Presne tak.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ako všetci vieme, som jeden z poslancov, ktorý sa venuje aj regionálnej politike a ako starosta obce sa stretávam so starosťami aj radosťami obyvateľov regiónu. Budem sa teda na túto novelu zákona pozerať očami regionálneho politika.
Hospodárska a finančná kríza sa dotkla každého z nás, každej rodiny, každej obce, každého mesta, samosprávneho kraja, štátu, ale aj celej Európskej únie. Samozrejme, to platí aj v oblasti zamestnanosti, trh práce je jeden z aspektov, ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje život ľudí v regiónoch. Za každým pracovným miestom môžeme vnímať život troch, štyroch ľudí, niekedy viac. Preto je oblasť zamestnanosti veľmi dôležitá, novelu zákona o zamestnanosti vnímam z tohto pohľadu ako nevyhnutnú, lebo sa pracovný trh neustále mení a treba na tieto nové podmienky aj reagovať.
Oproti kritikom tejto novely zákona ja vnímam všetky zmeny, ktoré sú v tejto novele, za užitočné a za tie, ktoré pomôžu občanovi pri zaraďovaní sa do pracovného procesu. Zároveň zohľadňujú nedostatok finančných prostriedkov a zaručia v maximálnej možnej miere i účelné využitie týchto prostriedkov, ktoré sú na aktívnu politiku trhu práce vyčlenené. Z množstva zmien, ktoré sú navrhované, vyzdvihnem zmenu, ktorá je navrhovaná, a to nahradenie obligatórnosti poskytovania príspevkov na fakultatívnosť. Ako regionálny politik viem, že len vtedy možno zaručiť adresnosť a účinnosť použitých prostriedkov, ak o ich použití budú rozhodovať ľudia priamo z jednotlivých regiónov. Je to jeden zo spôsobov, ako možno predísť zneužívaniu jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, s tým, že je potrebné vyzdvihnúť, že o použití jednotlivých nástrojov bude rozhodovať výbor pre otázky zamestnanosti. Počul som od niektorých opozičných kolegov, vystupujúcich v médiách, ale aj tu v pléne, že teóriu, že to si zase chystá SMER pre svojich vyvolených, prípadne že je tu priestor pre korupciu. Dovoľte mi o tom povedať pár slov, ktoré vyvrátia toto podozrenie.
Výbor pre otázky zamestnanosti v zmysle tejto novely bude 11-členný, v zložení traja zástupcovia úradu, dvaja zástupcovia samosprávneho kraja a ten samosprávny kraj, si myslím, že je tak pomiešaný a koalície sú v našich krajoch tak zorganizované, že tu nie je na mieste, aby niekto niekoho upodozrieval, že by bol len čisto stranícky, dvaja zástupcovia miest a obcí, dvaja zástupcovia zamestnávateľov pôsobiacich v územnom obvode a dvaja zástupcovia odborových organizácií. To znamená, že samosprávny kraj nominuje dvoch zástupcov pre každý územný výbor. Nie pán minister, nie, pán minister nebude zástupcov miest a obcí organizovať do tohto 11-členného výboru. Takže to si treba naozaj, kolegyne, kolegovia, uvedomiť. Myslím si, že je to zloženie ľudí, ktorí veľmi dobre poznajú svoj región a vedia adresne posunúť jednotlivé žiadosti. Tak v tomto výbore pre otázky zamestnanosti nastáva tá prirodzená kontrola a záruka adresnosti a účelnosti použitých finančných prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce. A čo sa týka korupcie, viete, vážení kolegovia a kolegyne, tu mi to pripadá tak, že niektorí ľudia, keď nemajú žiaden argument, použijú populárne slovo korupcia. Veď dopredu kriminalizujete ľudí, ktorých budú nominovať reprezentatívne organizácie, ako je zväz zamestnávateľov alebo zväz živnostníkov a podobne.
Ako pozitívnu zmenu vnímam aj to, že novela zákona o zamestnanosti má za cieľ adresnejšie smerovať finančné prostriedky na jednotlivé nástroje aktívnej politiky. Chce zamedziť plytvaniu a chce zvýšiť účinnosť jednotlivých nástrojov. Pre nás regionálnych politikov je to určite dobrá správa. Záverom môjho príspevku chcem povedať, že podporujem snahu pána ministra, aby sa vytvorili také podmienky v oblasti aktívnej politiky trhu práce, ktoré vedú k zlepšeniu podmienok na trhu práce. Zmeny navrhované v tejto novele umožňujú rozlíšiť potreby a odlišnosti v jednotlivých regiónoch a rovnako zohľadňujú nedostatok finančných prostriedkov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, pôvodne som uvažoval vystúpiť ďaleko rozsiahlejšie v závere, ale priznám sa, že obsah tej diskusie ma vedie skôr k zhrnutiu niektorých poznatkov a zaujatie možno stanoviska v istej všeobecnej rovine. Celkom iste budem dlhšie hovoriť v druhom čítaní, keď budeme hovoriť trošku konkrétnejšie.
Sme v prvom čítaní a je celkom logické, že rozprava je viac všeobecná, čiastočne je politický motivovaná, no a v značnej časti sme sa presunuli niekde, kde budeme možno na budúcej schôdzi, keď budeme hovoriť o správe o politike zamestnanosti, ale v kontexte zákona o sociálnych službách to vnímam ako celkom prirodzené, pretože nástroje aktívnej politiky trhu práce sú hlavne na realizáciu politiky, politiky zamestnanosti.
Chcem poďakovať tým, ktorí vystúpili, aj za racionálne vystúpenia, návrhy. V konečnej miere by som to zhodnotil tak, že hlavne zo strany opozície to stanovisko, ten pohľad na ten návrh zákona je taká, v úvodzovkách, politika cukru a biča s tým, že za ten cukor, za tie pozitíva je zodpovedná opozícia, ktorá veci pripravila, my sme ich len prebrali, no a za tie kvázi negatíva sme zodpovední my, lebo sme ich tam dali a to tvorí práve to negatívum toho zákona. No hovorím to skoro ironicky, ale aktívna politika trhu práce a realizácie jednotlivých nástrojov, a to chcem zvýrazniť, nemá a nemôže mať nejaký politický rozmer, ktorý ste sa tu viackrát snažili podsúvať, najmä v súvislosti s niektorými zmenami, ktoré teraz navrhujeme.
Aktívna politika trhu práce z môjho pohľadu, a to som zvýraznil v úvodnom slove a podčiarkujem to dvakrát aj teraz, nemá záujem konsolidovať verejné financie. To znamená, ja nechcem sporiť na jednotlivých nástrojoch aktívnej politiky trhu práce, ale mám záujem, aby boli efektívnejšie, aby odstránili plošnosť, aby boli adresné, chcem zamedziť zneužívaniu a, samozrejmá vec, ďaleko viacej akceptovať pri jednotlivých rozhodnutiach regionálne odlišnosti. To znamená, skôr ponúknuť realizáciu regionálneho trhu práce, k tomu je tento zákon.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, ak som povedal po tom, čo sme prijali Zákonník práce, že by som bol veľmi rád a urobím všetko preto, aby sa už v tomto volebnom období neotváral, pri tomto zákone poviem opak. Ak život a potreba prinesie, tak som pripravený aj na rok tento zákon otvoriť, veď ten má reagovať na flexibilitu a potrebu regionálneho trhu práce.
To znamená, tu absolútne pripúšťam, ak to bude nevyhnutné, že opätovne do toho vstúpime. Naopak, ten zákon, opakujem ešte raz, je priama reakcia na vývoj trhu práce, ale aj na vývoj regionálneho trhu práce a ten v tejto zložitej situácii môže mať modifikácie, na ktoré bude potrebné jednoducho reagovať. Tá kritika pokiaľ tu zaznela, obligatórnosť, fakultatívnosť, výbory zamestnanosti a ich účinkovanie, riziká, ďalej zdravotne postihnutí a akési ich obmedzenia a kontroly na okresných úradoch práce nie je zákonom presné pomenovanie termínu, veľmi stručne. A hovorím to teraz veľmi úprimne a vážne. Milí priatelia, je mi úplne jedno, či žiadateľ, ktorý požiada o príspevok na podnikanie alebo vytvorenie nového pracovného miesta, do akého kostola chodí a ktorúkoľvek politickú stranu vo voľbách volí. Ja ho podporím, ale myslím si, že išiel by som sám proti sebe a v konečnej miere všetci, ktorí nesieme nejakú zodpovednosť, veď to by bola samovražda, aby sme niekomu zamedzovali. A vyberali, že ty si smerák a ty si ja neviem z akejkoľvek strany. Veď teraz, keď platí obligatórna na rok, viete, v čom je náš problém, že je málo žiadostí na vytváranie nových pracovných miest. Toto je môj problém, to ma pri tom trápi a nie, či o to žiada smerák, kádehák, jehovista, kresťan katolík, alebo neviem kto. To nie je náš problém. My chceme preto vytvoriť efektívnejšiu ponuku jednotlivých nástrojov, aby jednoducho bola motivujúca pre začínajúcich podnikateľov, pre úspešných podnikateľov, pre budúcich živnostníkov, aby využívali tie nástroje. V tomto je tá filozofia toho zákona a odmietam akékoľvek politické rozmery, ktoré do toho ideme vtesnávať. Jedenásť členov, výbory zamestnanosti sú zložené tripartitne. Ak by som mal toto prijať, ja musím spochybniť tripartitu, ktorá funguje aj na celoštátnej úrovni. Veď ja neskúmam, či zamestnávatelia nominujú politického alebo člena politickej strany takej alebo onakej, on tam vystupuje za konkrétne zamestnanecké združenie, či je to RÚZ, či je to Asociácia zamestnávateľských zväzov, alebo či je to Združenie miest a obcí Slovenska. Toto sú tri organizácie, ktoré reprezentujú zamestnávateľov. No ak má dneska predstaviteľ SMER-u alebo smeráci jednu tretinu obecných úradov alebo teda starostov a primátorov, no tak asi tam budú mať nejaké zastúpenie, ak sú v nejakých pozíciach na VÚC-kách a VÚC-ka bude rozhodovať, ja to neviem vylúčiť, že tam nebudú. A v konečnej miere, ja dneska neviem, možnože máme už dneska politickú prevahu aj v Republikovej únii zamestnávateľov a v Asociácii zamestnávateľských zväzov. To skôr ironicky hovorím, ale toto nie je podstatné. Má to tripartitný princíp, a ten je dôležitý. Ja nemôžem spochybňovať, do akej miery by mal záujem ZMOS, samosprávny kraj, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov, ale aj odbory, dávať tam ľudí, ktorí tam budú vidieť svoj biznis. Naopak, tí majú reagovať na regionálne špecifiká trhu práce a tie sú, dnes sa líšia od okresu k okresu. Tie musia reagovať na to, že do toho konkrétneho mesta príde v istú dobu nejaký investor a bude mať záujem sa etablovať v priemyselnom parku, ktorý je tam pripravený. A my musíme na to flexibilne reagovať. Veľmi konkrétne a k tomu sú práve tieto, tieto výbory, aby vedeli toto zohľadniť. To sa nedá plošne riešiť a v konečnej miere aj pri ostatných zákonoch, či už sa týka dávok a ďalších vecí, často voláme a budeme volať po odstraňovaní plošnosti a zabezpečení maximálnej adresnosti, na tom sa asi zhodneme aj s opozíciou.
To je hlavný pohľad, ktorý som tu chcel ponúknuť aj k tým výborom. A preto akékoľvek riziká, ktoré by súviseli s nejakou korupciou, iste, je to všetko o ľuďoch, ale práve tá objektivita je tam daná tým rôznorodým zložením, tým, že to bude verejne dostupné každé jej rozhodnutie, či pozitívne, alebo negatívne, a musí byť zdôvodnené. Takáto merateľnosť, takáto verejná kontrola tu nikdy v ničom nebola! Nebojme sa toho, ja som presvedčený o tom, že toto je ten najmenší problém, ktorý nám môže spôsobiť aplikácia novely tohto zákona, ktorú ponúka.
Rada zdravotne postihnutých, ja vám môžem ponúknuť konkrétne príklady, ktoré tu máme doteraz zneužitia obligatórnosti nárokov na zriadenie chránených dielní. Je ich tu veľmi veľa. Môžem ich citovať, môžem hovoriť konkrétne firmy, snáď jednu takú, ktorá je možno úsmevná, ale možno niečo hovorí. Spišská Nová Ves, na okresnom úrade práce požiadal podnikateľ, predložil všetky potrebné dokumenty preto, aby splnil zákonnú nárokovateľnosť na príspevok. V rámci toho príspevku na podnikanie si kúpil koňa. Je to možné, prečo nie. Samozrejmá vec, v istom čase sa zistilo, že neplnil dohodu, ktorú mal s úradom práce. Otázka, čo budeme robiť? No tak vstúpi do toho asi, asi zákon a budeme žiadať vrátenie prostriedkov. Keď nebudú, no tak sa odpredá kôň. No nemohol sa už odpredať kôň, pretože medzitým pán podnikateľ a jeho rodina toho koňa zjedli.
Čo chcem tým povedať? Nemôže byť absolútny rozmer, keď splní nejaké formálnoprávne veci, že dostane ten príspevok. Ale tu môže splniť ďaleko objektívnejšie kritérium ten výbor, veď ten výbor zhodnotí, čo je to za človeka, kde sa pohybuje, akým spôsobom chce realizovať ten zámer, na ktorý ten účel zákona, zákona pamätá. To znamená, že minimálne v tomto prípade, úmyselne som dal taký krajný, radikálny. Samozrejmá vec, viete, ako zobratie alebo vytvorenie chránenej dielne vo fitnescentre a aby vozíčkari a barličkári precvičovali, na tento úmysel ako, ako zobral tiež podnikateľ a splnil zákonné veci, ktoré súvisia s vytvorením chránenej dielne, no podvody. Samozrejmá vec, že toto chceme odstrániť, nie zabrániť. To preto hovoríme o fakultatívnosti pri zriadení chránenej dielne, ale fakultatívnosť neplatí, naopak, opätovne vstupuje a bude obligatórnosť. To znamená, zákonná nárokovateľnosť na prevádzku tej chránenej dielne. Lebo tam už nemáme polemiku o tom, či je alebo nie je to, to podnikanie, keď už beží a plní účel zákona, zákona, zneužiteľné. Ale toto sme týmto odstránili, veď tu viedol štátny tajomník Ondruš veľmi vážne rozhovory aj s príslušnou organizáciou, mnohé kompromisy sa prijali a našla sa, nechcem povedať, že dohoda, ale minimálne priblíženie názorov. To znamená, tu bol záujem opätovne v ťažkom dialógu sociálnom mnohé veci riešiť a ja som presvedčený, že sa aj poriešili.
Viete a sú tu aj isté štatistické čísla. Od roku 2007 sa na jedno nové pracovné miesto v chránenej dielni zvýšil štátny príspevok 4,1-krát, 4,1-krát. No my zodpovedáme aj nejakým, nejakým tým daňovým poplatníkom, aj tým, čo nás volili. Je to správne? Je to dobré? Za päť rokov 4,1-krát? Ja im to nechcem brať. Ale chcem to ďaleko viacej kontrolovať, chcem, aby to bolo efektívne využívané, mám maximálny záujem, viem, aké je ťažké zamestnať vozíčkara alebo, alebo človeka s akýmkoľvek zdravotným postihnutím. Vytvoríme maximálne v tomto smere pozície preto, aby chránené dielne neubudli. Ale jednoducho chceme seknúť a buchnúť po prstoch tým, ktorí aj tých zdravotne postihnutých zneužívali na predmet svojho podnikania a dosahovania neobjektívneho zisku. O toto ide a toto je hlavný cieľ.
Úplne na záver, filozofia zákona je dostať služby zamestnanosti bližšie k ľuďom. Bližšie do prostredia, kde, kde vytvára sa nejaké nové miesto, aby bolo objektívne zhodnotené. Pokiaľ tu sú nejaké finančné prostriedky na tento predmet podnikania, chceme, aby čo najefektívnejšie boli využité. V tom to súvisí a keď hovorím, dostať sa bližšie k ľuďom, no iná cesta nie je, áno, vedie to cez regionálny trh práce. Regionálny trh práce nemôže zhodnocovať a riadiť niekto z Bratislavy. Ten sa musí riadiť a objektívne zhodnocovať v mieste, kde sa, kde sa ten trh práce regionálny vytvára. A to nemôže nikto iný v tomto prípade garantovať, ani riaditeľ úradu práce, ale akási objektívna skupina ľudí, ktorá je tripartitne zložená. Toto je filozofia, to je hlavný prístup, samozrejmá vec.
Úplne na záver, som pripravený ku každému jednému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bude smerovať k vylepšeniu, bude mať logiku, bude zodpovedať filozofii toho zákona, sa objektívne postaviť, vrátiť aj so svojimi kolegami, ktorí odborne tieto veci pripravovali a budú posudzovať aj v ďalšom období, reagovať. Chcem vám ponúknuť možnosť aj v období, pokiaľ bude to druhé čítanie, pred tým, než budú zasadať konkrétne výbory, na nejaké konzultácie, vyjasnenie si istých pozícií a názorov, pretože ešte raz opakujem: služby zamestnanosti nemajú charakter pravicový alebo ľavicový, ale musia mať charakter a ambíciu prostredníctvom jednotlivých nástrojov vytvoriť čo najviac pracovných miest, udržať čo najviac ľudí v práci. Ak sa nám toto podarí, vtedy cieľ zákona bude splnený.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na záver tohto dňa dúfam niečo krátke a nekonfliktné. Cieľom predloženého návrhu zákona je úprava ustanovení, ktoré sú pre žiadateľov o poskytnutie dotácie nejednoznačné a v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Navrhovanými zmenami sa upresňuje okruh oprávnených žiadateľov o poskytnutie dotácie v programe Obnovme si svoj dom, kde sa za oprávnených žiadateľov navrhuje ustanoviť vlastníkov národných kultúrnych pamiatok a správcov. Pri obnove bytového domu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, sa navrhuje medzi oprávnených žiadateľov uviesť aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a pri obnove hradných zrúcanín, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, sa navrhuje medzi oprávnených žiadateľov zaradiť aj občianske združenia, neziskové organizácie a nadácie so sídlom na území Slovenskej republiky. Ďalšími navrhovanými zmenami sa zákon o poskytovaní dotácií dopĺňa o rozsah osobných údajov žiadateľa, ktoré sa uvádzajú v žiadosti a evidujú v informačnom systéme ministerstva a tiež o rozsah osobných údajov, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva pri informovaní o vybavení žiadosti. V záujme zabezpečenia jednoznačnosti postupu pri predkladaní žiadostí o poskytnutie dotácie, ich posudzovaní a vyhodnocovaní sa predloženým návrhom zákona precizujú niektoré ďalšie ustanovenia zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. januára 2013 č. 340 a v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo. Prajem príjemné dobré ráno, dámy a páni.
Návrh zákona vypracovalo ministerstvo financií v zmysle úloh, ktoré mu uložila vláda, a je úplne, samozrejme, bytostne spojený s uzavretím Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Touto zmluvou sme sa zaoberali na minulej, na poslednej schôdzi ešte v závere minulého roku.
Návrh zákona upravuje povinnosti ministerstva financií, vyplývajúce zo zmluvy, súvisiace s predkladaním programov rozpočtového a ekonomického partnerstva a s ich uplatňovaním. Ďalej návrh zákona upravuje predkladanie plánov vydávania štátnych dlhopisov Rade Európskej únie a Európskej komisii a takisto aj pôsobnosť ministerstva spravodlivosti a ministerstva financií v súvislosti s postupom pri podávaní podnetu na začatie konania na Súdnom dvore Európskej únie v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán porušuje pravidlá určené zmluvou.
Zároveň sa týmto návrhom zákona dopĺňa zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách tak, že zdroje financovania získané emisiou našou agentúrou na riadenie dlhu, ARDAL-om, za účelom realizácie záruk vydaných pre tzv. dočasný euroval (EFSF) a splatenie majetkovej účasti v tzv. trvalom eurovale (ESM), o ktorých použití rozhodne vláda, budú tvoriť štátne finančné aktíva podľa § 13 ods. 1 písm. f) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, platným právnym poriadkom, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je viazaná.
Vládny návrh bol schválený uznesením vlády v novembri minulého roku. A tento zákon je naozaj len transformáciou záväzkov zmluvy o fiškálnej stabilite a jej transformácia do národnej legislatívy. S touto legislatívou budeme, samozrejme, ďalej pracovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa... Vážená pani poslankyňa, vážený pán minister, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 287), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady. Národná rada uznesením č. 385 z 18. decembra 2012 pridelila vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii týmto výborom Národnej rady: Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 136 zo dňa 24. januára 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 165 zo dňa 22. januára 2013 a výbor pre európske záležitosti uznesením č. 49 zo dňa 22. januára 2013. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2 a 3 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní rozpočtovej zodpovednosti v Európskej únii (tlač 287) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 137 z 24. januára 2013. Výbor určil poslankyňu Evu Hufkovú za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte rozpravu, prosím.