14. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tiež ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh je iniciatívnej povahy. Návrhom zákona sa zabezpečuje riadna transpozícia smernice Rady č. 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovarom a službám v reakcii na oznámenie Európskej komisie z júna minulého roka. V oznámení Európska komisia upozornila na nesprávnosť vymedzenia definície nepriamej diskriminácie a na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 4. marca 2011, v ktorom súd vyhlásil čl. 5 ods. 2 smernice za neplatný, a to s účinnosťou od 21. decembra 2012.
V návrhu zákona sa upravuje definícia nepriamej diskriminácie tak, aby bola v súlade so smernicou. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sa návrhom zákona ďalej odstraňuje výnimka, ktorá umožňovala pri poskytovaní poistenia a ďalších súvisiacich finančných služieb použiť pohlavie ako faktor pre výpočet príspevok, príspevkov a dávok a následne tak vytvoriť rozdiely v príspevkoch a dávkach medzi mužmi a ženami.
V nadväznosti na túto zmenu sa novelizuje aj zákon č. 8/2008 Z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa ďalej upravuje aj negatívne vymedzenie diskriminácie v súvislosti s dočasnými vyrovnávacími opatreniami. V tejto súvislosti sa rozširuje možnosť ich prijatia pre všetky subjekty verejnej správy a poskytuje sa táto možnosť aj iným právnickým osobám. Návrhom sa reaguje na dlhodobé problémy aplikačnej praxe a odporúčania Európskej únie a Výboru pre odstránenie diskriminácie žien pri OSN.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona bol predmetom skráteného pripomienkového konania, pričom vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 31. októbra v roku 2012.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pod tlačou 276a, vo výboroch v druhom čítaní.
Uvedený návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 18. decembra 2012 pod číslom 383 pridelila na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Uvedené výbory vládny návrh zákona prerokovali v určenej lehote a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie. Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV. spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať o oboch pripomienkach spoločne s odporúčaním ich schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade aj zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe výborov.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru 22. januára 2013 pod číslom 58.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne. Ja len krátko chcem reagovať na tento tzv. antidiskriminačný zákon, ktorý nadväzuje na zákon o poisťovníctve. Chcem toľko povedať ja ako muž, ja sa necítim byť diskriminovaný tým, keď sú zmluvy so ženami výhodnejšie uzatvárané ako s nami mužmi. My muži možno naozaj aj na tých cestách veľakrát sa správame agresívnejšie, máme väčšie sklony k alkoholu ako ženy a tým pádom sú tu spojené aj možné riziká aj pri dopravných nehodách. Ak štatisticky je to vyhodnotené tak, že ženy sú v tomto smere lepšie, opatrnejšie, zodpovednejšie, ja ako muž chcem takto od tohto pultu povedať, ja sa vôbec preto necítim byť diskriminovaný.
Pán minister, prepáčte, ale ja pri tomto návrhu zákona, ja budem hlasovať ako poslanec proti preto, aby som podporil ženy. Zdá sa mi tuná naozaj na jednej strane, že dávame do poriadku súlad s európskymi smernicami a na druhej strane, skutočná diskriminácia, ktorá sa tuná deje, a to nielen ako u nás, ale vôbec celkovo vo svete, tou sa v skutočnosti nezaoberáme. Toto ja nepovažujem za diskrimináciu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel som vyjadriť stanovisko k záverečnej správe alebo spoločnej správe. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy a po schválení príslušných pozmeňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení tento zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a taktiež zmenu zákona č. 8/2008 o poisťovníctve. Takže to je všetko. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si na dnešné rokovanie predložiť vám informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v druhom polroku roku 2012 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v roku alebo v prvom polroku roku 2013.
Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulých, v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania, čo dnes činím.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 17 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1 tohto materiálu.
V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v prvom polroku tohto roku. Celkom ide o 6 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, avšak vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcii Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 14. januára 2013 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady.
Vláda Slovenskej republiky predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády, a to v polročných intervaloch.
Uvedený zákon, vychádzajúc z čl. 120 ods. 2 Ústavy, vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže aproximačné nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a kontrolný mechanizmus. Jeho súčasťou je aj uvedená povinnosť vlády informovať Národnú radu Slovenskej republiky, Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenia predložila ako návrh zákona.
V hodnotenom období bolo prijatých 17 aproximačných nariadení vlády a je predpoklad, že v prvom polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 6 návrhov aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. Väčšina z nich bola, aj bude z oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia.
V závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude nutné v tomto polroku pripraviť nové vnútroštátne predpisy aj nad rámec uvedeného počtu. Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu dňa 22. januára 2013 na svojej 27. schôdzi a uznesením č. 160 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky informáciu vziať na vedomie.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s medzinárodnou zmluvou - Protokolom o obavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy. Cieľom protokolu je konkretizácia a interpretácia niektorých ustanovení Lisabonskej zmluvy vo vzťahu k členským štátom Európskej únie, najmä však voči Írsku. Zohľadňujú sa v ňom totiž výhrady Írska k Lisabonskej zmluve v kontexte írskeho právneho poriadku a spoločenských zvyklostí. V tomto smere protokol pojednáva o otázkach, ako sú právo na život, zdaňovanie, bezpečnosť, obrana či vojenská neutralita. Prijatie protokolu je naplnením sľubu poskytnúť osobitné záruky, ktorý európski lídri dali Írsku na zasadnutí Európskej rady v júni 2009. Tento prísľub bol výmenou za druhé írske referendum o Lisabonskej zmluve, predstavujúce podmienku pre úspešne zavŕšenie ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy.
V súlade so závermi Európskej rady bude protokol po nadobudnutí platnosti inkorporovaný do primárneho práva Európskej únie. Pôvodným zámerom členských štátov bolo, aby k podpisu protokolu došlo súčasne so zmluvou o pristúpení Chorvátska k Európskej únii. Zámer sa však z dôvodu potreby viacerých formálnych krokov na úrovni Európskej únie nepodarilo naplniť a protokol bol podpísaný až v priebehu mája a júna 2012.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím protokolu v decembri 2011 a za Slovensko ho podpísal s výhradou ratifikácie stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Európskej únii Ivan Korčok dňa 16. mája 2012. Po podpise protokolu je teraz potrebné, aby s protokolom vyslovila súhlas aj Národná rada Slovenskej republiky a súčasne aby rozhodla o tom, že protokol má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude zavŕšený ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky.
Na slovenský právny poriadok nemá protokol žiadne dopady, práve naopak aj vo vzťahu k Slovenskej republike poskytuje záruky proti prípadným dopadom Lisabonskej zmluvy na niektoré oblasti. V súlade s vlastnými ustanoveniami má protokol nadobudnúť platnosť 30. júna 2013, ak budú do toho termínu uložené u depozitára ratifikačné listiny všetkých členských krajín Európskej únie. V opačnom prípade nadobudne platnosť až prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uložení poslednej ratifikačnej listiny. K dnešnému dňu ukončili schvaľovacie procedúry vnútroštátne a ratifikačnú listinu uložili tri členské krajiny Európskej únie: Írsko, Rakúsko a Slovinsko. Ostatné -rovnako ako Slovenská republika - tak plánujú urobiť v priebehu prvého polroka 2013.
Ukončenie schvaľovacieho procesu v Slovenskej republike je potrebné vnímať ako podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie platnosti protokolu, ktorým sa realizuje prísľub európskych lídrov daný Írsku.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s protokolom súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že protokol je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o obavách írskeho ľudu týkajúcich sa Lisabonskej zmluvy, tlač 274.
Návrh na vyslovenie súhlasu s protokolom pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 302 z 20. novembra 2012 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, zahraničnému a výboru Národnej rady pre európske záležitosti.
Za gestorský výbor určil výbor pre európske záležitosti a lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 25. januára 2013.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 22. januára 2013 č. 168, výbor pre európske záležitosti uznesením z 22. januára 2013 č. 50 a zahraničný výbor uznesením z 21. januára 2013 č. 30 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s protokolom súhlas a rozhodnúť, že protokol je medzinárodná zmluva podľa článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s protokolom súhlas a rozhodnúť, že protokol je medzinárodná zmluva podľa článku 7 odseku 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s protokolom (tlač 274a) vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 22. januára 2013 č. 52. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kto by to čakal, že k tomuto bodu vystúpiť. Aj som bol príjemne prekvapený, že pán Mikloško sa prihlásil, lebo stále som rozmýšľal, či niekto sa prihlási k tomuto bodu, a som si myslel, teda malú dušičku, aj sa mi to potvrdilo, ale prekvapil pán Mikloško, i keď sa znova prekvapil, že tu nebol. Ale čo sa dá k tomuto bodu povedať?
Dovoľte, ja chcem povedať jednu vec. Chcem poďakovať írskemu ľudu za to, že má takýto protokol. Ono to tak krásne znie, že o obavách írskeho ľudu. Viete, že keď by sme skúsili rozobrať tú hĺbku toho, že aké obavy má írsky ľud, a to tu je. Neviem, kto z vás si pozrel ten protokol, o čo sa obáva írsky ľud. Obáva sa o to, aby procesy integrácie nezasahovali do ich autonómnych súčastí, ktoré tam je právo na ochranu života, rodiny, ochranu rodiny, práv v súvislosti so vzdelaním, s obranou. To je úplne krásne a obdivujem írsky ľud, tak ako obdivujem ľudí a národy, hrdé národy, ktoré boli, prispeli niečím do, či do Európy, ale aj celkovo do civilizácie. Tak ako írsky ľud historicky, nepasujem sa za odborníka na históriu Írska, ale čo som len tak zbežne pozeral, tak naozaj ten jeho proces bol dlhodobý, proces tej sebaprezentácie a vytvorenia si toho. Čiže možno práve preto sú tak úzkostliví na to, že čo sa s nimi ide robiť, resp. nejde robiť. Ako je to krásne inšpiratívne, keby sme sa nad tým zamysleli. Žiaľ, nezamýšľame sa nad tým. Takže toto chcem, aby zaznelo formálne a symbolicky, že ďakujem írskemu ľudu. Tak jak ďakujem aj iným národom, opakujem sa, aj národu tvrdej šije, hej, aj ľuďom, aj národom, ktorí proste vytvorili aj to, že sme tam, kde sme. Keď trošku preženiem, keď trošku zjednoduším, viem, že to není, nie je dobrá vizitka pre nás, vážení kolegovia, ale keby na nás záležalo, tak v Európe ešte skáčeme zo stromu na strom. To, tá naša porobníckosť, tá naša nevoľníckosť, to naše pridanie sa, akceptovanie úplne, úplne hroznou vizitkou. A tak ako je hroznou vizitkou práca tohto parlamentu, na to dlhodobo upozorňujem, že mi to hrozným spôsobom chýba. Považoval som si za potrebné poďakovať írskemu ľudu.
Bodaj by raz vznikol protokol o obavách slovenského ľudu alebo občanov Slovenska voči niečomu, že by boli schopní vytvoriť takýto zásadný dokument, ktorý sa tak krásne volá a bude uložený medzi inými dôležitými listinami, ktoré tvorili a formovali Európsku úniu. Vyjadrujem obavu, že k tomu by sme sa, k tomu sa asi ťažko dopracujeme už aj skrz politickú reprezentáciu, ktorú máme a ktorej tak na tom záleží, ako sme svedkami. Ak si niekto čisto teoreticky dal prácu a pozrel si obavy írskeho ľudu, nemožno s nimi nič iné, len súhlasiť. Čiže sa pripájam aj k textácii. Čiže rozdelím to na dve roviny. Obdivujem už len to, že vôbec niečo také vzniklo, a druhý krok je, že aj obsahovo sa stotožňujem s tým protokolom. Pre tých, ktorí z vás ste ho nečítali, tak si to prípadne pozrite. Je to jeden a pol strany. Kľudne z vďaky a z úcty írskemu ľudu by ste to mohli urobiť tesne pred hlasovaním. Tak by to bolo také akože formálne symbolicky by sme to urobili zadosť. A možno by to niektorých z nás zobudilo, že by sme si spomenuli, že načo vlastne tu sme, že možno by niekto sa tak strhol a povedal: "Fíha, však kto by to bol povedal, že aj toto je dôležité."
Viete, to, čo sme sa my dopracovali, k čomu sme sa my dopracovali, ja budem končiť, nechcem už tu bolestínsky plakať, ale nedá mi. Možno má význam už ani nie tu to rozprávať, ale medzi tých ľudí ísť a povedať, že na jednej strane existuje hrdý, silný, slobodný národ, ktorý je schopný spraviť protokol, a na druhej strane je tu slovenský parlament, ktorý už dávno neslúži tomu, čomu má slúžiť.
Vážení kolegovia, my ani nerozoberáme, o čom hlasujeme, a tým budem končiť, my sme aj prostredníctvom týchto zákonov zabezpečili to, že, páni, Kmotrík dostal od každého občana tejto krajiny jeden a pol euro. Od každého občana na jeho elektráreň. Pán Hatina dostal od každého občana tejto krajiny jedno euro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

... myslím si, že majú dosť. Aby sme pri tej absurdite, ktorá tu je, a tá je obrovská, aby sme náhodou, keď to budeme chcieť zmeniť, keď náhodou budeme chcieť robiť parlament, taký parlament, ako má byť. To znamená, má udržiavať udržateľnosť a zmier. Aby potom paradoxne nenapísali obavy títo ľudia, pre ktorých tento parlament, tento slúži. To už by bola úplne krásnou, ale zároveň absurdnou, ale aj naším výsmechom, vizitkou pre nás v Európe.
Verím, že ešte tu nájdeme niekde niekoho, ktorý si povie, že nechce byť toho takto plne účastný. Ďakujem pekne.