14. schôdza

Ďakujem pekne. No, začnem tou Rodéziou. Kolega Hlina, vy, samozrejme, môžete mať skúsenosť s prosperujúcou rodinnou farmou, ale vedomosti o histórii Afriky to nenahradí. Príbeh Rodézie, Iana Smitha, bielych farmárov, potom vyhnaných resp. zmasakrovaných, ktorí urobili z Rodézie obilnicu Afriky, nebol príbeh novodobého otrokárstva. To, čo tam predvádza ďalších 25 rokov Robert Mugabe, to už bola trošku väčšia tragédia. Takže hovoriť mne o novodobom otrokárstve znamená ukázať, že si niečo musíte doštudovať.
Pokiaľ ide o tie dotácie a nedotácie, chcem povedať znova len jedno. Niekto sa domnieva, že kakaové bôby v Ghane ghanská vláda dotuje? Domnievame sa, že kávu na náhorných planinách Kene kenská vláda dotuje? Domnievame sa, pestovatelia banánov v Kolumbii a Kostarike dostávajú dotácie? Svet fungoval stáročia bez dotácií a Európa začala dotovať. A Európa dotuje a dotuje, dotuje i neobrábanie pôdy, dotuje čokoľvek, ale v oblasti vedy a výskumu zaostáva tak dramaticky, že si kope vlastný hrob. A môžeme diskutovať o tom, čo by sa s tým malo alebo nemalo robiť, ale presne ako povedal kolega Záhumenský, dotujú všetci naokolo a v tom je to prekliatie. Pretože keby všetci naraz prestali dotovať v ten istý deň, v tú istú hodinu, tak sa jednoducho ukáže, že to pôjde aj bez tých dotácií.
A k tomu vysielaču, pán kolega, zabudli ste sa dať zvoliť do rady školy, ktorá nám zastupiteľom navrhla ten vysielač. Tá iniciatíva prišla z radov rodičov, ako ste vy.

Ďakujem. Lojzo, my sme sa nikdy netvárili, že tá zákonná úprava je dostačujúca, ale práve o tom je aj činnosť ministerstva, ktoré bude musieť spraviť nejaký vykonávací predpis, či už vyhlášku, alebo nejaké metodické usmernenie, ktorým určí, čo sú slovenské potraviny. Ale toto nepatrí do zákona. Čiže je tu nadstavená nejaká zákonná úprava, nejaký rámec, ten rámec je dobrý, ako si povedal, ten rámec, ten rámec je, naozaj má pomôcť slovenským poľnohospodárom, tým výrobcom, tým prvotným a zároveň ľuďom, ktorí musia vidieť, čo kupujú. Lebo ľudia chcú kupovať slovenské výrobky, ale nevedia, nevedia, čo majú kupovať a kde majú kupovať.
A len taká druhá poznámka. Ja nerozumiem tomu, prečo ty stále ten osobný konflikt, ktorý je, prenášaš do vecnej roviny, ktorá, o ktorej si sám povedal, že je dobrá. Tak to pomôž vylepšiť. Kto ti v tom bráni? Nikto.

Ďakujem veľmi pekne. No kde začať. Ku kolegovi Osuskému. No, mňa to už ináč aj čiastočne prešlo, len sem-tam sa mi to vráti, viete, aj s plesom v opere, tá irónia, proste niekde dajú vysielač deťom nad hlavu, z hlavy im to robí praženice a zo srdca pingpongovú loptičku, ale tu normálne, na tvrdo a ešte budeme sa vykrúcať, to, pán kolega, už to nechajme tak. Čo sa stalo, sa stalo, ja som ochotný vám to prepáčiť. Dobre? Už sa k tomu nevracajme. (Smiech v sále.) Len prosím vás, len prosím vás, už nespomínajte mne tu, že či nejaký v Zimbabwe, proste urobil obilnicu bez dotácií, lebo to posilňujete vedomie ľudí, ktorí sú tam, ktorí tiež určitým spôsobom sú v niečom extrémni, lebo oni za to, že sa ráno zobudia, chcú, aby dostali dotáciu. To viete, vy sa navzájom, vy sa potrebujete, ako Slota niekedy potreboval tiež mať protiprúd. Viete, to je to, to je tá vyvážená, ja hovorím o vyváženej polohe.
A kolega Miroslav Kadúc, ja chcem povedať jednu vec. Slovenský výrobok ako taký prísne vzato neexistuje. A vy máte v návrhu textáciu, ja keď som hovoril, my sa môžeme dopracovať k tomu, že môžete povedať, potravina dopestovaná na území Slovenska, surovina vychovaná na území Slovenska, ale to v textácii nemôžete. Čiže vám nepomôže žiadna vykonávacia vyhláška alebo predpis ministra, to už nikto nezožmolí. Proste to celé treba s hanbou stiahnuť, ale hovorím, paradoxne posilníte ľudí, ktorí upozorňujú na to, že čoho všetkého sú niektoré parlamenty schopné. Nabíjate im, nabíjate im zásobníky. O to ide, o to celé ide. Ja som to včera potichu, som vydržal a vieš, že mi to spôsobuje problémy, lebo sa k veciam rád vyjadrím, hej, ale som čakal, že to neprejde, ale prešlo! Čo mám k tomu povedať?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa snažil skutočne poctivo si robiť poznámky, ale celé sa to takto nejako prehadzovalo zľava doprava a častokrát tie diskusie ušli úplne mimo a veľa sa tu diskutovalo mimo tejto správy vlastne o veciach, ktoré síce nejako s poľnohospodárstvom súvisia, ale určite nesúvisia s touto správou.
Ja som akceptoval, inú možnosť som ani nemal, keď som dostal od vás povinnosť predložiť túto správu, a dokonca ste mi predpísali aj štruktúru, v akej túto správu mám predložiť, takže musel som naplniť vašu žiadosť a v tej štruktúre vám aj správu predložiť. Možno tejto správe mohla predísť ešte jedna správa, prečo sme nezvládli programovacie obdobie pre roky 2007 až 2013 a prečo sa nastavilo nové programovacie obdobie pre roky 2014 až 2020 tak nevýhodne pre slovenských poľnohospodárov.
Čo sa udialo súčasne v bežiacom programovacom období 2007 až 2013? Výrazne nám poklesli stavy v živočíšnej výrobe, výrazne nám poklesli plochy, na ktorých sa pestovala zelenina, na ktorých sa pestovalo ovocie, výrazne nám poklesla zamestnanosť v prvovýrobe, zamestnanosť v potravinárstve a za 6 rokov pôsobenia tohto systému sme sa dostali v roku 2011 na 46 % v sebestačnosti v potravinách. Ale to nie je to jediné zlo, ktoré vzniklo zo zle nastavenej poľnohospodárskej politiky v roku 2011. Zle nastaveným systémom podpory cez tzv. SAPS-y, to znamená jednotná platba na plochu, ktoré začínali nejakými percentami a vyrovnávali sa zo štátneho rozpočtu, sa dorovnávalo na 75 % priemeru Európskej únie, čo sa robilo zas cez nejaké VDE-čka, nechcem zaťažovať, poľnohospodári vedia veľmi dobre, o čom hovorím. Zle nastaveným systémom sme naučili poľnohospodárov, že túto podporu SAPS zadefinovali ako podporu pre rastlinnú výrobu, alebo ako dotáciu pre rastlinnú výrobu, ale nie ako podporu na financovanie poľnohospodárskeho podniku. To je najväčší hriech! Ja osobne toto pokladám za najväčší hriech tohto programovacieho obdobia, ktorý vznikol. Čo sa vlastne udialo? Poľnohospodári, čo nikdy predtým nerobili, zrazu povedali, toto sú moje tržby vrátane dotácií na rastlinnú výrobu, na živočíšnu výrobu som nedostal nič, dostával som tzv. védééčka, ktoré sa ale museli zákonite každý rok znižovať, lebo to bol pokyn Európskej únie, my môžeme len dorovnávať, čiže tiež sa zákonite každý rok skracovali. A zrazu poľnohospodári povedali, že ale veď nám sa neoplatí živočíšna výroba, lebo ja dostávam rovnakú plochu, rovnaký peniaz vzhľadom na to, že mám stále rovnakú plochu, a prečo sa ja budem snažiť mať nejakú živočíšnu výrobu, mať problémy s ustajnením, mať problémy s predajom, mať problémy s krmovinami, lebo krmoviny obyčajne prvé schytajú nejaké balansy vo výkyve cien. Tak si povedali, ideme jednoduchým životom a pôjdeme len na rastlinnú výrobu.
Dámy, páni, keď si urobíte dneska bilanciu, máme 14 komodít, ktoré vie náš agrosektor ponúknuť v sektore potravinového reťazca, a zrazu zistíte, že v oblasti obilnín, kukurice, olejnín my sme, ešte dokonca aj cukru, sme absolútne sebestační. Na 100 percent. Nepotrebujeme meniť podmienky, tu sme sebestační. Ale keď si pozriem ošípané, chýba mi 800-tisíc kusov jatočných zvierat ročne, aby som vôbec zabezpečil 80-percentnú sebestačnosť. Chýba mi milión kusov brojlerov, chýba mi 7-tisíc kusov hovädzieho dobytka a takto môžem ísť ďalej, a toto je vlastne výsledok, že bol niekedy v roku 2006 nastavený zle systém, ktorý mal platiť od roku 2007.
Keď si spomeniete, kto bol ministrom pôdohospodárstva pred rokom 2006 alebo do roka 2006? Asi viete všetci, Zsolt Simon. Zsolt Simon berie plnú zodpovednosť za to, ako sa nastavili podmienky, ktoré mali platiť pre poľnohospodársky sektor.
Došlo ale nové programovacie obdobie. Európska komisia predložila nový návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2014 až 2020. Sú štyri časti, ktoré treba odlíšiť v tejto Spoločnej poľnohospodárskej politike.
Za prvé, je to čiastka alokovaná pre tzv. prvý pilier, pre priame platby, ktorá je niekde na úrovni, pardon, ktorá bola zadefinovaná pre Slovensko 2 mld. 766 mil. a uvedená 12. októbra 2011, definovaná, stanovená. Potom sú to podmienky, ktoré boli v jednotlivých vykonávacích predpisoch navrhnuté, resp. definované v tzv. siedmich politikách Európskej únie, ktoré boli nastavené tak, že keby nedošlo k zmene, tak to slovenskí poľnohospodári môžu absolútne zabaliť. Ako nemajú šancu, lebo tie východiská sú stavané na priemer Európskej únie a ten priemer Európskej únie hovorí o tom, že 70 % európskych farmárov má pod 10 hektárov plochu. Čiže zákonite nemôže reagovať na podmienky, ktoré sú na Slovensku, a na tie plochy, ktoré máme my. Čiže zle nastavené podmienky sú výsledkom nekonania a v tomto prípade, ale už nielen ministerstva pôdohospodárstva, ale aj ministerstva zahraničných vecí. Rezort zahraničných vecí ani nikto tu nespomína, ale ani nikdy nespomenul, že berie takú istú zodpovednosť za prípravu východísk pre nové rozpočtové obdobie v oblasti poľnohospodárstva ako rezort pôdohospodárstva. Dneska je to inak, aj k tomu sa dostanem. Tieto dva rezorty zlyhali a dneska je to správa a chcem len povedať, znovu si spomeňte, kto bol v tom roku, v druhom polroku 2010, v roku 2011 minister pôdohospodárstva? No nebol to znovu Zsolt Simon? Našťastie už teraz musel odísť z tej funkcie a je tu priestor, aby sa to aspoň celé napravilo.
Čiže, dámy, páni, táto správa nie je o tom, čo Slovensko chce v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale čo Slovensko dokáže zmeniť zo zle nastavenej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Suma 2,7, 2 mld. 766 mil. vám asi nič nehovorí, ale v konečnom dôsledku to znamená, že slovenský poľnohospodár prvovýrobca dostane do roku 2020 v priemere o 50 eur menej, ako dostanú poľnohospodári v okolitých štátoch. Vôbec už nehovorím o európskom priemere, čo mi dávate domácu úlohu sto percent, pán Galko. To na vás to beriem, vy to môžete povedať. Rozumnejší to nepovie.
My máme deficit 50 eur voči Čechom, voči Rakúšanom, voči Maďarom. My máme obchodný priestor, pokiaľ si zoberiete obchodnú bilanciu nášho agropotravinárskeho sektoru, toto je ten záujmový priestor, kde obchodujeme, čiže tam potrebujeme mať vyrovnané podmienky. Na to, aby sme vyrovnali podmienky aspoň s okolitými štátmi, potrebujeme v priemere 60 až 70 mil. eur ročne dostať do systému a konkrétne, aby sme sa napr. Čechom vyrovnali, tam je to 50 eur. Niet dôvodu, prečo sa má oddeľovať český poľnohospodár od slovenského, veď sme voľakedy 50 rokov pôsobili v spoločnom poľnohospodárskom sektore. No ale, bohužiaľ, naša diplomacia pod vedením pána Dzurindu, náš agrosektor pod vedením pána Simona si toto akosi nevšimol a zrazu, keď až sa zverejnili 12. októbra 2011 tie východiskové pozície, no tak sa mykli, lebo samozrejme vedeli, že v tom momente sa zdvihne vlna nevôle poľnohospodárov, a to sa aj stalo.
Čiže my tu teraz riešime problém, ako to opraviť, nie, ako to nastaviť, ako to opraviť, a to je veľký, veľký rozdiel oproti tomu, čo si myslíme. My sme okamžite začali reagovať na prvý pilier, na tzv. priame platby. Prečo na priame platby? Poľnohospodárstvo má dlhodobo, ja mám podrobné bilancie za posledných desať rokov a je tam skutočne pomerne silný klesajúci trend. My potrebujeme v prvom kole zastabilizovať aspoň to, čo ešte funguje, a keď to zastabilizujeme, potom môžeme ísť prorastovými opatreniami. Na to, aby sme to zastavili, potrebujeme dostať do určitej finančnej kondície existujúce poľnohospodárske družstvá a potravinárske subjekty. Zastabilizovanie ich finančnej situácie bude zároveň aj zárodkom a zdrojom, aby sme v tzv. druhom pilieri alebo v programe rozvoja vidieka vedeli uplatňovať určité prorastové opatrenia, ktoré budú znamenať nielen zachovanie toho, čo existuje, ale nábehovú krivku, najmä v oblasti živočíšnej výroby a nábehovú krivku hlavne v rastlinnej výrobe, v špeciálnej rastlinnej výrobe, zeleninárstve, ovocinárstve, ktoré sa nám v konečnom dôsledku premietne do zamestnanosti. Keď sa nám podarí len o jeden hektár zeleniny zvýšiť, zvýšime o 2,3 zamestnanca v agrosektore, keď sa nám podarí o jeden hektár ovocia, máme jedného pracovníka. Pokiaľ sa nám podarí navýšiť 5 hektárov hrozna, máme jedného pracovníka. Na desať hektárov dvoch a plus ešte jeden traktor. Čiže máme zrátané, čo všetko potrebujeme, a keď sa nám podarí, ešte raz, ustabilizovať cez prvý systém a zároveň vytvoriť podmienky na rast, môžeme hovoriť dokonca až o 30-tisíc ľuďoch, ktorým vieme vytvoriť podmienky na zamestnanie, len na to, aby sme dosiahli 80-percentnú sebestačnosť v potravinách, ani nie 100-percentnú, osemdesiat. Čiže, dámy, páni, toto nie je o nejakých planých slovách, toto je o ucelenom systéme, kde musíte ísť od prvovýroby až po ten obchod, a ten systém je skutočne veľmi komplikovaný.
Teraz čo so stabilizáciou prvého systému? Táto téma je uzavretá v Bruseli. Oni hovoria, nič, 12. októbra bolo stanovených 2,76 mld., prečo to Slovensko teraz otvára, prečo to neotváralo pred stanovením tejto sumy? Boli rokovania na úrovni prezidenta Európskej únie, podpredsedov Európskej komisie, eurokomisára, všetci unisono hovoria, preboha, pán minister, prečo to otvárate teraz, kde bolo Slovensko v roku 2011? Hovorím, ja neviem. Slovensko bolo určite tam, kde je teraz, ale tí, ktorí chodili vyjednávať za slovenských poľnohospodárov, sa, našťastie, po marcových voľbách vymenili. Čiže preto je tu nový pohľad, nová pozícia, a preto my žiadame, už keď nevieme zrovnať podmienky s Európskou úniou, musíme zrovnať aspoň v tomto priestore. Dávajú nám určitú šancu. Budem o nej hovoriť, ale až po budúcotýždňovom summite, lebo priznám sa, neviem, ako to dopadne, ale pokiaľ bude premiér úspešný, pri summite premiérov na budúci týždeň, budeme vedieť vyrovnať priame platby našich poľnohospodárov s okolitými štátmi. Síce nesplním domácu úlohu toho pána zo SaS-ky, neviem, ako sa volá, Galko, či, Galko, asi to nebudem vedieť splniť, ale minimálne splníme aspoň úlohu tú, ktorú očakávajú od nás slovenskí poľnohospodári.
Ďalší problém je otázka druhého piliera a výšky, ktorá bude alokovaná do druhého piliera do programu rozvoja vidieka. Táto suma ešte nie je definovaná, malo by znovu na budúci týždeň padnúť rozhodnutie. Tam určite budeme brať plnú zodpovednosť my. Túto sumu nemal možnosť vidieť a ovplyvniť minister Simon, pokiaľ bude zle vynegociovaná, je to môj problém, je to problém tejto vlády, pokiaľ to bude lepšie vynegociované, budeme sa všetci tomu tešiť. Ale tvrdiť tu, že v plnej miere teraz ja zodpovedám, a viete, robil som si tu, potom k tej technike, rôzne poznámky. Pre viacerých z vás to nič nehovorí a ktorí ste si pozreli tú správu, ona je skutočne veľmi komplikovaná a tam vidíte ten široký rozsah, čo znamená vlastne aplikácia nejakých siedmich politík rámcových pre budúce programovacie obdobie, ale len pár poznámok. Pán Simon sa tu vychvaľoval alebo prednášal, čo on všetko urobil a dokonca, a to chcem tu spomenúť, mu zakázal prezident republiky vycestovať do Bruselu, kde sa rozhodovalo o dôležitých veciach.
Pravda je iná. To už bolo po páde vlády Ivety Radičovej. Prezident republiky zakázal a kvôli tomu išiel na vládu, na zasadnutie vlády, lebo pán Simon chcel vycestovať do Bruselu, vtedy už sa zostrovali a boli konečné rokovania o Tokaji a pán Simon išiel s pozíciou Slovenska, kde by bol ukradol Slovensku tých 506 hektárov Tokaja, a toto mu zakázal prezident. Zobral mu kompetencie vôbec v tejto veci rokovať a okamžite volal veľvyslanca Slovenskej republiky v Bruseli pri európskom zastúpení a oznámil mu, že zobral všetky kompetencie ministrovi Simonovi jednať za Slovenskú republiku o Tokaji, nie o poľnohospodárskej politike, len o Tokaji. Čiže toto bolo veľmi nepravdivé tvrdenie, ktoré tu pán Simon povedal.
Čo sa týka greeningu, capppingu, nechcem teraz hovoriť o tom. Ďalšia taká zmienka tu bola, že nepodporovali sme monogastre. Nielen monogastre, ale aj špeciálna rastlinná výroba, to je naša doména, veď to máte aj v tom materiáli. To je to, čo my súrne potrebujeme, potrebujeme hydinu podporovať, potrebujeme ošípané. Nechcem tu teraz hovoriť, prečo v Európskej únii nie je žiaduce, aby sa tieto druhy podporovali, má to nejakú históriu, ale my to určite dávame a keby pán Simon bol si dobre preštudoval ten materiál, zistil by, že my napr. v tej pozícii dobrovoľne viazaná platba žiadame 15 % viazanie, ale zároveň aj, aby sa týchto 15 % mohlo použiť na monogastre. Je to otázka, ako si to prečíta alebo ako tejto problematike sa venuje a rozumie. Takisto tu povedal niekoľko neprávd na systém, či pôjdeme SP systémom alebo SAPS-om.
Je to zložitý systém. Jeden aj druhý v konečnom dôsledku v roku 2020 končia s jedným platobným nárokom. Je otázka, ako sa k tomu dopracujeme? My robíme teraz analýzy, a nie sú jednoduché. Máme na to externé firmy ako RADELA, ktorá sa vôbec týmto výkazníctvom zaoberá dlhé, dlhé roky. Je tam VÚEPP, ktorý nám na tom robí. Je to komplikované, preto ani nemá význam teraz sa ďalej tomuto problému venovať. A pán Simon vie veľmi dobre, že je to zložitý systém, a preto len dal túto vsuvku do svojej reči, aby nás alebo vás domýlil, lebo určite je predpoklad, predpoklad, že to neovládate.
Poslednú vec, ktorú som ešte chcel povedať na pána Hlinu. Pán Hlina, slovenská potravina už je definovaná dávno. Už je definovaná v smernici ministerstva pôdohospodárstva. Je to, volá sa to Zásady posudzovania a udeľovania značky kvality SK na poľnohospodárske produkty a potraviny, schválené to bolo 23. novembra v roku 2012. Zákon o potravinách sa už len odvoláva na tento iný predpis a keď sme posledne rokovali alebo diskutovali minulý piatok na ministerstve, či to teda dáme aj do, ešte raz zopakujeme do zákona o odbytovom fonde, právnici tvrdia, legislatívci, že nemá to význam, stačí, keď je táto definícia.
Len vás chcem upozorniť, za posledný mesiac som podpísal možno 80 dekrétov na označenie Značka kvality SK a je to veľmi atraktívna forma a skutočne tí výrobcovia potravín si to dávajú označovať.
Je tu jeden problém, čiže neplatí to, že treba dať moju fotku na tú potravinu, skôr si dajte vy, aby vedel, kto tie hlúposti tu rozprával. Moju fotku tam nepotrebujete, stačí môj podpis pod ten dekrét, že toto je potravina vyrobená na Slovensku. Ona tam má aj presnú definíciu. Veď tú definíciu som vám tu už hádam päťkrát hovoril v pléne. No keď ste si ju nezapamätali, môžem vám ju poslať aj písomne. Čiže čo je slovenská potravina, je definovaná, a možno dáte otázku, prečo je tam Kvalita SK. Viete ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, nerada vás prerušujem, je 12.00 hodín. Nerada by som poslancov ukrátila o obedňajšiu prestávku.

Jahnátek, Ľubomír, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Poslednú vetu. To označenie nedostane len ten výrobok, ktorý spĺňa tie kritériá, ale zároveň musí mať aj príslušnú kvalitu, ktorú deklaruje v svojom technologickom predpise.
Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, prichádzam v druhom čítaní po predchádzajúcom úspešnom prvom čítaní s návrhom zákona, ktorý má za cieľ upraviť používanie tzv. audiotextových liniek alebo to, aby bolo jednoznačne upravené, že osobitná kategória služieb, ktorá v zmysle predmetného zákona o elektronických komunikáciách definuje alebo chce definovať tzv. audiotextové služby, a aby toto bolo jednoznačne upravené. Tá jednoznačná úprava spočíva v tom, aby zákazník, ktorý je priamo v dotyku so službou, čiže či vytočí telefónne číslo, ktoré je spoplatnené inou tarifou, ako má predplatený program, alebo ľudovo povedané paušál, a je spoplatnená inak, aby o tom bol zákazník informovaný priamo pri spojení s takouto službou.
Tento návrh zákona nie je, nie je v tomto parlamente nový a možno symbolicky bol riešený aj pod, keďže gesčne spadá pod ministerstvo dopravy, spojov a telekomunikácií, aj za predchádzajúcej vlády pod vedením pána ministra, vtedy pána ministra Figeľa, teraz predsedajúceho schôdze. Našou úlohou alebo našou ambíciou bolo to, aby audiotextové linky neboli zneužívané na podvodné praktiky, ktoré spotrebitelia alebo tí, ktorí chcú dostať informácie, či už o cestovných poriadkoch, alebo informácie o tom, že niekto niekde ponúka prácu, a ten, kto takéto služby ponúka a chce o nich informovať, nezneužíval postavenie toho, že častokrát sa napriek zákonnej úprave nedostane k informácii, že táto linka je spoplatnená inak alebo, alebo vyššou sumou, ako má predplatený paušál.
Keďže v prvom čítaní sa táto snemovňa rozhodla tento návrh podporiť, tak sme sa dostali do druhého čítania. Medzi týmito dvomi čítaniami nie je štandardná doba, ale v rámci parlamentných turbulencií a množstva bodov, ktoré boli predložené, sa dostávame k druhému čítaniu až teraz. A na ceste od prvého do druhého čítania sme, chcem informovať, som absolvoval niekoľko desiatok stretnutí, či už priamo s poskytovateľmi audiotextových liniek, alebo aj s niektorými zainteresovanými operátormi, ktorí takúto službu sprostredkovávajú, a na základe toho prišlo aj k väčšej precízii pojmov, ktoré sme mali úmysel a ktoré máme úmysel upraviť.
Myslím si, že, chcel by som sa v tejto otázke obrátiť na kolegov zo SMER-u, napriek veľmi malej účasti. Keďže bol pôvodne vyhlásený súhlas tohto pléna aj za účasti vládnej strany, dúfam, že aj po ministerských stanoviskách, ktoré sme zapracovali do pozmeňujúcich návrhov, a keďže ministerstvo pristúpilo aj ku komentovaniu tohto návrhu v medzirezortnom konaní pripomienkovom, kde bola z hľadiska ministerstva vyjadrená jedna malá legislatívna úprava, ktorú sme zapracovali a potom následne v rozprave by som ju chcel predložiť. Čiže neexistuje žiadny, žiadna prekážka, ktorá by mohla ospravedlniť alebo mohla hovoriť o tom, že neexistuje právo človeka, ktorý sa chce dovolať na nejakú linku, byť o cene a o tejto službe, že je linka inak spoplatnená, že neexistuje vlastne žiadna prekážka k tomu, aby sme túto právnu úpravu upravili.
Chceli by sme, aby ľudia, ak zavolajú na telefónnu linku, dostali informáciu o tom, že, že sa, budú spoplatnení inak, ako očakávajú spoplatnením paušálu. Chcel by som uviesť aj mnohé príklady, ktoré v rámci zneužívania tohto štatútu, že ľudia sa dovolajú na linku a zároveň nezaznie informácia o cene, ani o tom, že táto služba je inak spoplatnená. Ten zneužívajúci moment tohto často vedie k tomu, že na konci mesiaca pri fakturácii sa dozvedia, že musia zaplatiť za používanie telefónu 600-, 700-, 1000-eurové faktúry.
Posledný príklad bol, myslím si, že to bolo v spravodajstve jednej z komerčných televízií, kde pán hľadal prácu pre svoju mamu, učiteľku cudzieho jazyka, s operátorom si uplatnil službu alebo dohodol službu takú, aby mu zakázal, čo je na základe zákona, nedovolanie sa na takýto typ služby, napriek tomu mu na konci mesiaca prišla niekoľkostoeurová faktúra, keďže ten hovor, ktorý ho mal informovať o podmienkach získania tejto práce sa predĺžil natoľko, že mu prišla obrovská faktúra za službu, ktorú ani nevedel, že využíva.
Myslím si, že tento zákon rešpektuje to, že ľudia nie sú v ľahkej sociálnej situácii. A keďže tu existujú aj podnikatelia, ktorí nie celkom z bona fide alebo dobromyseľných úmyslov podnikajú na našom trhu, mali by sme pristúpiť k zákonnej úprave, ktorá by im toto podvodné konanie sťažila.
Mali by sme pristúpiť k úprave, ktorá je relatívne jednoduchá, a to je to, aby človek vedel, keď sa niekam chce dovolať, že niekto môže podvodným spôsobom na ňom chcieť zarobiť. Chcel by som teda následne pri uvádzaní tohto zákona poprosiť o podporu. A dúfam, že pozmeňujúce návrhy, ktoré akceptujú ministerské pripomienky, prispejú k tomu, aby sa táto podpora dala vyjadriť aj v druhom čítaní. A úprava, ktorá zabráni podvodnému konaniu niektorých kvázipodnikateľov, bola platná v slovenskom právnom systéme a občania neboli vystavovaní tomu, že dostávajú v súčasnej ťažkej dobe niekoľkostoeurové faktúry za to, že ani nevedia, že sa dovolali na niektoré informácie, ktoré potrebovali k svojmu životu.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Jozefa Viskupiča, Igora Matoviča, Eriky Jurinovej a Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Je to tlač 212.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. novembra 2012 č. 314 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2012 č. 124 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný, teda nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor rokoval 26. novembra 2012 o spoločnej správe výborov. Tú spoločnú správu výbor neschválil. A svojím uznesením z 26. novembra 2012 č. 97 ma poveril, aby som v zmysle rokovacieho poriadku podal teda tuná správu o výsledkoch rokovania, čo som práve učinil.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, aby ste otvorili k predmetnému návrhu zákona rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Tak ako som avizoval, na základe stanoviska ministerstva by som chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vo svojom stanovisku predložilo na rokovanie vlády a konštatuje, že pojem "audiotextové služby", ktoré sme my opäť do zákona zavádzali, zákon nepozná.
S týmto stanoviskom sa preto môžeme stotožniť. A tento, alebo dá sa s ním stotožniť, a tento pojem nahrádzame pojmom "služba so zvýšenou tarifou". Jedná sa o rozšírenie tejto, tohto pojmu. A tento pojem je použitý aj v platnom opatrení Telekomunikačného úradu o číslovacom pláne.
Tento môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh zároveň zohľadňuje samotné odporúčanie ministerstva, aby pred začatím alebo zostavením volania na služby so zvýšenou tarifou odznela informácia o tom, že telefonujúci volá na číslo so zvýšenou tarifou, a nie iba za cenu, ktorú má určenú ako paušál.
Volajúci teda dostane informáciu o tom, že volá na číslo so zvýšenou tarifou. Takáto všeobecná informácia sa ministerstvu javí ako postačujúca na to, aby užívateľ pred samotným spojením volania so zvýšenou tarifou zvážil, či chce takéto volanie uskutočniť, a prípadne podnikol kroky na zistenie skutočnej ceny takého volania. Toto bol citát zo stanoviska ministerstva.
Ministerstvo tiež odporúča, aby sa pojem "spojenie volania", použitý v platnom znení § 42 predmetného zákona, nahradil pojmom "zostavenie volania", čo lepšie zodpovedá zneniu zákona v jeho ďalších ustanoveniach.
Zároveň môj pozmeňujúci návrh, keďže som spomínal, že sa v rámci parlamentných praktík stalo to, že druhé konanie, druhé čítanie o tomto návrhu zákona prejednávame až teraz, tak posúvame účinnosť z pôvodného návrhu na 1. apríl 2013.
Chcel by som k tomuto povedať, že tento návrh, tento môj pozmeňujúci návrh je výsledkom kompromisu medzi všetkými zainteresovanými stranami a myslím si, že umožní aj v rámci odbornej diskusie, aj v rámci podpory, ktorú odborníci z vládnej strany alebo aj ďalší zainteresovaní ľudia, ktorí sa okolo tohto zákona vyskytli, aby to, že bude poskytnutá aspoň všeobecná informácia o tom, že niekto volá na linku so zvýšenou tarifou, zaznela pri spojení volania, je dobrou úpravou, a prosím podporu cez celé politické spektrum od liberálov až po sociálnu demokraciu a nemuseli by mať s týmto návrhom problém.
Dovolil by som si teda prečítať znenie samotného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronickej komunikácii v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. v § 42 ods. 1 písm. i) znie: "i) informácie o platných cenách vo vzťahu k všetkým číslam alebo službám s osobitnými cenovými podmienkami pri osobitých kategóriách služieb so zvýšenou tarifou poskytnúť informáciu o volaní na služby so zvýšenou tarifou okamžite pred zostavením volania."."
Odôvodnenie som uviedol na začiatku.
2. V čl. I bod 2 znie:
"2. Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 78a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2013. Úrad uvedie do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) všeobecné povolenie vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 31. októbra 2013."."
Odôvodnenie: Keďže ministerstvo vo svojom stanovisku na rokovanie vlády Slovenskej republiky spresnilo, že Telekomunikačný úrad môže povinnosť uvedenú v § 42 ods. 1 písm. i) zákona uložiť len formou všeobecného povolenia, je namieste upraviť prechodné ustanovenie tak, že sa z neho vypustí povinnosť pre tento úrad zosúladiť aj individuálne povolenie s návrhom zákona, čo zodpovedá aj odporúčaniu ministerstva.
Zároveň sa predlžuje lehota na uvedenie všeobecného povolenia vydaného podľa doterajších predpisov na poskytnutie sietí a služieb do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) zákona až do 31. októbra 2013, čo je priamo v súlade s odporúčaním uvedeným v stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
3. V čl. II sa slová "1. januára 2013" nahrádzajú slovami "1. apríla 2013".
Ako som odôvodnil, vzhľadom na časový posun v rámci legislatívneho procesu je vhodné posunúť termín nadobudnutia účinnosti k návrhu zákona na 1. apríl 2013.
Čiže tento kompromisný návrh o tom, aby zaznela hláška, že linky so zvýšenou tarifikáciou máme na trhu a že sú inak spoplatnené, ako môže zákazník predpokladať, by bola vo všeobecnej podobe bez priameho uvádzania ceny. Ak by bránilo tomu nejaké odborné stanovisko, že uvádzanie ceny nejde technicky umožniť, tak tento pozmeňujúci návrh tomuto vychádza v ústrety a umožňuje, aby na základe aj technického vybavenia operátorov alebo poskytovateľov týchto služieb zaviedli túto povinnosť, túto službu pre svojich zákazníkov, aby boli informovaní o tom, že volajú na telefónne číslo so zvýšenou tarifou.
Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ako aj zákona ako celku.

8.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán predkladateľ aj všetky kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý reflektuje možnože problém, ktorý načrtol kolega Jozef Viskupič, z inej stránky.
To, čo predkladal ako pozmeňovací návrh Jozef Viskupič, vyplýva zo stanoviska jednak ministerstva hospodárstva, jednak z dohody, z možnej dohody, ktorá sa naozaj črtala. Je to návrh, ktorý možnože v niečom ubral na svojej vážnosti tým, že by tam nemuseli byť uplatnené ceny, alebo by nemuseli byť uvádzané ceny, každopádne už len to, že by ste počuli hlášku, ktorá vás upozorní, že je služba spoplatnená inak alebo vyššie, je rovnako dôležité.
Ja sa pokúsim presadiť, alebo teda podám návrh, ktorý hovorí práve o tom, že máme záujem na tom, aby boli rovnako uvedené aj ceny hovorov. A zároveň bližšie alebo hlbšie špecifikuje aj oblasť služieb, ktorých by sa to týkalo.
Takže pristúpim k samotnému prečítaniu pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 Z. z. o elektronických telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. bod. V čl. I bod 1 znie:
"1. bod v § 42 ods. 1 písm. i) znie:
"informácie o platných cenách vo vzťahu k všetkým číslam alebo službám s osobitnými cenovými podmienkami; pri osobitných kategóriách služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytnúť takúto informáciu okamžite pred zostavením volania.
Odôvodnenie. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ďalej len "ministerstvo", vo svojom stanovisku na rokovaní vlády Slovenskej republiky konštatuje, že pojem "audiotextové služby", ktoré sa pôvodne nachádza v znení, elektronicky, v zákone o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, nepozná.
S týmto stanoviskom sa možno stotožniť, treba však zároveň uviesť, že zákon nepozná ani pojem "osobitné cenové podmienky", ktoré ministerstvo odporúča v zákone ponechať, ani pojem "osobitné kategórie služieb", ktoré rovnako ministerstvo odporúča v zákone ponechať a navyše pod ne zaradiť aj služby so zvýšenou tarifou.
Zákon vo vzťahu k telefónnym číslam nepozná ani pojem "služby so zvýšenou cenou", ktoré ministerstvo odporúča ako náhradu za "audiotextové služby" a takýto pojem výslovne uvádza len v súvislosti s blokovaním MMS v § 43 ods. 4 písm. c) zákona. To, že v praxi dokáže podnik poskytujúci verejnú sieť alebo podnik poskytujúci verejnú službu blokovať aj iné aplikácie vrátane audiotextu, nevyplýva z uplatňovania pojmu "služba so zvýšenou cenou", ako sa domnieva ministerstvo, ale z dohody s klientom na blokácií tých aplikácií, ktoré takýto podnik ponúka ako technicky realizovateľnú službu v zmysle § 43 ods. 4 písm. c) zákona. Pritom pojem "audiotextová služba" použil aj samotný Telekomunikačný úrad, keď sa v minulosti pokúsil vo všeobecnom povolení zaviesť presne tú istú povinnosť, aká sa chce zaviesť aj týmto návrhom zákona. Napriek tomu, že takáto povinnosť nakoniec vo všeobecnom povolení uvedeného úradu nebola zavedená, voči pojmu nenamietala ani Asociácia poskytovateľov telekomunikačných služieb so zvýšenou tarifou, ktorá združuje osoby, ktoré poskytujú aj audiotextové služby.
V tejto súvislosti možno poukázať na platné opatrenie Telekomunikačného úradu o číslovacom pláne, ktoré používa pojem "služba so zvýšenou tarifou". Touto službou sa rozumie služba s pridanou hodnotou poskytovaná za zvýšenú tarifu. Pojem "služba s pridanou hodnotou" zákon pozná a používa ho vo viacerých ustanoveniach, a preto sa javí vhodným, keďže ministerstvo neodporúča používať pojem "audiotextové služby", použiť práve pojem "služba so zvýšenou tarifou", čím by došlo aj k zosúladeniu a prepojeniu pojmov použitých v zákone a vo vykonávacích predpisoch k nemu.
S odporúčaním ministerstva, aby sa pred zostavením volania v prípade osobitných kategórií služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytla volajúcemu len informácia o tom, že ide o takúto službu, sa nie je možné stotožniť, keďže takéto odporúčanie nie je v súlade so základným zámerom návrhu zákona, na základe ktorého by sa mala pred zostavením volania poskytnúť platná cena, konkrétne cenové podmienky, aby sa volajúci vedel zodpovedne rozhodnúť, či takúto elektronickú komunikačnú službu využije, alebo nie.
Bod 2. V čl. I, bod 2 znie:
"Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 78a Prechodné ustanovenie k úpravám činným, účinným od 1. apríla 2013. Úrad uvedie do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) všeobecné povolenie vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 31. októbra 2013."."
Posledný. Toto prechodné ustanovenie sa tam podobne ako v pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol kolega, to sa nemení, alebo je presne totožné, tak aj odôvodnenie si dovolím neprečítať presne.
Tretí bod: V čl. II sa slová "1. januára 2013" nahrádzajú slovami "1. apríla 2013".
Vzhľadom na časový posun v rámci legislatívneho procesu je vhodné posunúť termín nadobudnutia účinnosti rovnako ako v prípade kolegovho návrhu, 2013.
Ja by som teda na záver vám len chcela ešte raz dať do pozornosti, o čo ide vlastne v tomto návrhu zákona. Jeho cieľom je, jednoducho povedané, ochrániť spotrebiteľa. Ochrániť spotrebiteľa tým, že mu budú zo strany poskytovateľa poskytnuté jasné, presné informácie a úplné informácie o nákupných podmienkach tejto verejnej služby. Pritom určite dáte za pravdu, že osobitne treba pristupovať k spotrebiteľom, ktorí sú zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti. Toto sú hlavné dôvody, prečo sme sa rozhodli takýto návrh zákona predložiť, aj hlavný dôvod, prečo sa aj snažíme týmito typmi pozmeňovacích návrhov vás požiadať, aby ste si naozaj vybrali to, čo je aj, bohužiaľ, politicky priechodné a podporili jeden z našich návrhov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia. Dovoľte, aby som aj ja sa vyjadril k nášmu prednesenému zákonu o elektronických komunikáciách, ktorým dneska dopĺňame zákon o elektronických komunikáciách, a zároveň dal aj jeden pozmeňujúci návrh a doplňujúci, ktorý prakticky chce urobiť poriadok aj v rôznych esemeskách, ememeskách, ktoré dostávame a tiež nám spôsobujú v mnohých rodinách niekedy traumy, aké veľké čísla za dané služby nám vyskočia.
Účet za telefóny v nadmernej výške postihol už nie jednu domácnosť a zďaleka nie vždy príčina bola iba komunikácia dospievajúcich detí s týmto telefónom. Známe sú prípady, keď mnohým zákazníkom mobilných operátorov napríklad vyzváňal telefón s neznámym číslom, keď sa chceli ozvať, hovor sa automaticky zrušil a prekvapenie prišlo s faktúrou. Prakticky zákazníci sa po jedinom zavolaní na číslo zmeškaného hovoru po fakturačnom období takmer nedoplatili. Tak to je vlastne zmysel aj nášho zákona, ktorý sme už predkladali, ako už kolega, pán Viskupič povedal, po ťažkých trampotách časových, konečne sa dostal aj do druhého čítania na schôdzi Národnej rady.
Dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, kde prakticky v odôvodnení bude všetko jasné, takže dúfam, ctená snemovňa, že všetko pochopíme.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Martina Fecka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 212. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2001 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. § 3 sa dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
"(5) Osobitnou kategóriou služieb sú služby s pridanou hodnotou, ktoré sú poskytnuté ako verejné služby podľa tohto zákona za zvýšenú tarifu (ďalej len "osobitné cenové podmienky") vrátane súťaží, v ktorých účasť užívateľa predpokladá jeho zapojenie sa formou krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy (ďalej len "výherná súťaž")."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V stanovisku Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1775/2012 sa uvádza, že nahradením doterajších pojmov "osobitné cenové podmienky" za "konkrétne cenové podmienky" a "osobitné kategórie služieb" za "niektoré kategórie služieb" sa vecne mení význam ustanovenia § 42 ods. 1 písm. i) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách") a že navrhované pojmy sú obsahovo príliš široké a právne vágne, čo by mohlo v praxi spôsobovať problémy s ich vymedzením. V stanovisku sa zároveň odporúča precizovať formuláciu pojmu použitú v tomto ustanovení. Skutočnosť, že však, skutočnosť je však taká, že tak ako nie sú vymedzené navrhované pojmy konkrétnej cenovej podmienky a niektoré kategórie služieb, nie sú v zákone o elektronických komunikáciách vymedzené ani doterajšie pojmy "osobitné cenové podmienky" a "osobitné kategórie služieb".
Rovnako nie je vymedzený ani pojem "audiotextové služby", pričom však tento pojem používa aj samotný Telekomunikačný úrad, keď sa v minulosti pokúsil vo všeobecnom povolení zaviesť presne tú istú povinnosť, aká sa chce zaviesť aj týmto návrhom zákona. Napriek tomu, že takáto povinnosť nakoniec vo všeobecnom povolení uvedeného úradu nebola zavedená, voči pojmu "audiotextové služby" nenamietala ani Asociácia poskytovateľov telekomunikačných služieb so zvýšenou tarifou (APRS), ktorá združuje osoby, ktoré tieto služby poskytujú.
Pojem, ktorý navrhuje použiť namiesto pojmu "audiotextové služby" Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo), a to pojem "služba so zvýšenou cenou", tiež nie je v zákone o elektronických komunikáciách vymedzený a je použitý len raz, výlučne v spojení s blokáciou MMS, § 43 ods. 3 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách.
V opatrení Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky 0-26/2011 o číslovacom pláne je vymedzený výlučne pojem "služba so zvýšenou tarifou", ktorou sa rozumie služba s pridanou hodnotou poskytovaná za zvýšenú tarifu. Tento pojem je transponovaný do opatrenia uvedeného úradu zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2012, týkajúcej sa spracovávania osobitných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií, smernica o súkromnom a elektronických komunikácií, o súkromí a elektronických komunikáciách. Je to mimoriadne vydanie ústredného vestníka Európskej únie, kapitola 13, zväzok 29 v platnom znení, ktorá službu so zvýšenou tarifou vymedzuje ako službu, ktorá si vyžaduje spracovanie prevádzkových dát alebo miestnych dát iných, nie sú prevádzkové dáta v takom rozsahu, aký ide nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturácie jej prenosu. Podľa menovanej smernice môžu tieto služby napríklad obsahovať informáciu o najlacnejšom tarifnom balíku, navigačnú pomoc, prevádzkové informácie, predpoveď počasia a turistické informácie. Tieto služby môžu mať charakter volania alebo textovej či obrazovej správy, čo korešponduje so záverom, ktorý chcú dosiahnuť predkladatelia novely o elektronických komunikáciách.
Pojem "služba so zvýšenou tarifou" je tak priamo naviazaná na pojem "služba s pridanou hodnotou", ktorý platný zákon o elektronických komunikáciách vymedzuje v § 57 ods. 3. Ako služby s pridanou hodnotou sú zo strany podnikov poskytujúcich verejné siete alebo verejné služby v princípe ponímané aj audiotextové služby a rôzne formy súťaží, v ktorých účasť užívateľa predpokladá jeho zapojenie sa formou krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy (ďalej len "výherná súťaž").
S cieľom precizovať ustanovenie § 42 ods. 1 písm. i) zákona o elektronických komunikáciách a dať príslušným pojmom určitý vecný rozmer je nevyhnutné priamo v zákone vymedziť pojem "osobitná kategória služieb". Spoločne s vymedzením tohto pojmu je žiaduce zadefinovať aj pojem "osobitné cenové podmienky" aspoň v podobe legislatívnej skratky a rovnako v podobe legislatívnej skratky z praktických dôvodov aj pojem "výherná súťaž".
V súlade s odporúčaním ministerstva uvedeným v stanovisku na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa nepoužíva v texte pojem "audiotextové služby", keďže tento pojem je už zahrnutý v pojme "osobitné kategórie služieb", ktoré sú poskytované ako verejné služby podľa zákona o elektronických komunikáciách za zvýšenú tarifu.
2. V čl. I, bod 1 znie:
"(1) § 42 ods. 1 písm. i) znie:
"i) Informácie o platných cenách vo vzťahu ku všetkým číslam a službám s osobitnými cenovými podmienkami; pri osobitných kategóriách služieb poskytnúť takéto informácie okamžite pred zostavením volania, ak ide o telefónnu službu alebo na začiatku komunikácie s užívateľom, alebo na tom istom mieste spoločne s informáciou o službe, ak ide o výhernú súťaž."."
Odôvodnenie: Ustanovenie § 42 zákona o elektronických komunikáciách je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica univerzálnej služby, mimoriadne vydanie ústredného vestníka Európskej únie, kapitola 13, zväzok 29 v platnom znení, a jeho cieľom je ochrana spotrebiteľa. Možno súhlasiť s niektorými odbornými názormi, že ukladanie povinností prevádzkovateľom z hľadiska obsahu služby by nemalo byť predmetom tohto zákona o elektronických komunikáciách, ale iných zákonov, napríklad zákona 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov alebo zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa").
Na druhej strane treba uviesť, že v § 1 ods. 2 zákona o slovenských komunikáciách takéto legislatívne a vecné riešenie výslovne pripúšťa a že na Slovensku sa v oblasti ochrany spotrebiteľa uplatňuje aj kombinovaný prístup, to jest zákon o ochrane spotrebiteľa nie je jediným, ale skôr rámcovým zákonom o ochrane spotrebiteľa. Je integrálnou súčasťou viacerých iných sektorových zákonov, napríklad zákona 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 390/2012 Z. z. Rovnako je potrebné uviesť, že bez ohľadu na informácie, ktoré sú povinne zverejňované podnikom poskytujúcim verejné siete alebo verejné služby v zmysle § 42 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, na uvedené podniky sa vzťahuje odsek 2 tohto ustanovenia, ktoré jednak prikazuje týmto podnikom zverejňovať informácie podľa ods. 1 transparentne, porovnateľne, primerane a aktuálne a súčasne umožňuje Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky, aby určoval ďalšie požiadavky týkajúce sa spôsobu a formy zverejňovania informácií.
S prihliadnutím na bod I tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu možno ponechať pojmy "osobitné cenové podmienky" a "osobitné kategórie služieb" ako súčasť formulácie § 42 ods. 1 písm. i) zákona o elektronických komunikáciách. Je však potrebné oddeliť a následne precizovať dve najčastejšie sa vyskytujúce osobitné kategórie služieb, a to audiotextové služby, v návrhu zahrnuté pod pojem "osobitné kategórie služieb", kde sa ponecháva povinnosť informovať užívateľa, spotrebiteľa o platných cenách okamžite pred zostavením volania, a výherné súťaže, kde je takúto povinnosť nevyhnutné naviazať na komunikáciu s užívateľom podľa kategórie súťaže. V prípade výherných súťaží, ktoré prebiehajú výlučne v rámci mobilnej telefónnej komunikácie, zaslanie SMS alebo MMS zo strany operátora, následne zapojenie sa do súťaže užívateľom zaslaním MMS alebo SMS, je žiaduce, aby informácia o osobitných cenových podmienkach bola zaslaná na začiatku komunikácie s užívateľom, keď sa ešte má možnosť rozhodnúť, či do súťaže sa zapojí. V prípade výherných súťaží, ktoré prebiehajú v inom priestore, napríklad v audiovizuálnom priestore, a odkazujú užívateľa na zapojenie sa do súťaže formou zaslania SMS alebo MMS, je žiaduce, aby informácia o osobitných cenových podmienkach bola sprostredkovaná užívateľovi na tom istom mieste spoločne s informáciou o službe. S odporúčaním ministerstva, aby sa pred zostavením volania v prípade osobitných kategórií služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytla volajúcemu len informácia o tom, že ide o takúto službu, sa nie je možné stotožniť, keďže takéto odporúčanie nie je v súlade so základným zámerom návrhu novely zákona o elektronických komunikáciách, na základe ktorého by sa mala pred zostavením volania poskytnúť platná cena, aby sa volajúci vedel zodpovedne rozhodnúť, či takúto elektronickú komunikačnú službu využije, alebo nie.
Preto je potrebné v § 42 ods. 1 písm. i) zákona určitým spôsobom vyjadriť, že volajúci sa dozvie o konkrétnych cenových podmienkach, t. j. platnej cene, ešte pred zostavením volania. Volanie, pán kolega, volania, nie hovoru. Možno akceptovať odporúčanie ministerstva a zároveň odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol v predmetnom ustanovení ponechaný pojem "osobitné cenové podmienky", a to vzhľadom na to, že sa tieto podmienky spresňujú v bode 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. S cieľom dosiahnuť účel zákona, návrhu zákona je však nevyhnutné doplniť informáciu o platnej cene do tohto ustanovenia tak, aby bol volajúci spotrebiteľ dostatočne chránený, čo je v súlade aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby, mimoriadne vydanie Ústredného vestníka Európskej únie, kap. 13, zv. 29) v platnom znení. Ministerstvo tiež odporúča nahradiť pojem "spojenie volania", ktorý používa platný zákon o elektronických komunikáciách v § 42 ods. 1 písm. e) pojmom "zostavenie volania", čo by bolo v súlade s terminológiou použitou v § 3 ods. 3 zákona. S takýmto odporúčaním sa možno stotožniť, a preto je zohľadnené aj v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Bod 3. V čl. I bod 2 znie:
"2. Za § 78 sa vkladá § 78a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 78a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2013.
Úrad uvedie do súladu s § 42 ods. 1 písm. i) všeobecné povolenie vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 31. októbra 2013."."
Odôvodnenie podobné, ako bolo v predchádzajúcich pozmeňujúcich návrhoch.
Takže čítam bod štyri. V čl. II sa slová "1. januára 2013" nahrádzajú slovami "1. apríla 2013".
Je to odôvodnené vzhľadom na časový posun. V rámci legislatívneho procesu je vhodné posunúť termín nadobudnutia účinnosti návrhu zákona na 1. apríl 2013.
Vážení kolegovia, bolo to možno trošku nezáživné, ale myslím si, že aj ememesky a esemesky majú svoju váhu. Ťahajú peniaze z vreciek našich obyčajných ľudí, občanov Slovenskej republiky. Tak dúfam, že touto novelou, ktorá bola aj ministerskými pracovníkmi odsúhlasená, ministerstvom akceptovaná, že bude aj naprieč politickým spektrom akceptovaná a bude schválená, o čo by som vás chcel poprosiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec, chcem sa spýtať. Ste predkladatelia štyria, ešte, či pán Matovič tiež príde s nejakým pozmeňujúcim návrhom? Návrh, ktorý ste predložili, vychádza z veľmi dobrého úmyslu. To nikto vám nepopiera. Ale tá forma, to sme na to už upozorňovali aj na výbore. Buď sa to šilo veľmi horúcou legislatívnou ihlou, alebo ste tomu právnikovi alebo odborníkovi, ktorý vám to pripravoval, zaplatili primálo. Lebo tá forma je strašná! Ešte raz prízvukujem, že nápad je veľmi dobrý, ale čo ste tu predviedli tuto v tom druhom čítaní s tými pozmeňovákmi, tak to je hrôza. Kto teraz bude môcť za toto zahlasovať? Kto teraz prezrie, či to je právne a legislatívne v poriadku? Istota, že to s kľudným svedomím môžeme posunúť do tretieho čítania, do zákonnej podoby, je asi taká, aká je sociálna istota terajšej vlády.