14. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Jasaň, veľmi krátko. Ja viem, že vám to je nepríjemné proste, keď vám niekto pripomína nielen vaše minulé hriechy, ale všetky hriechy a všetky škandály, ktoré páchate dnes. A je ich také obrovské množstvo, že vy zrejme, možno počítate s tým, že vždy to nejakým spôsobom prešumí, pokiaľ každý jeden alebo každý druhý deň sa nejaký nový škandál zjaví. A absolútne chápem, a je úplne prirodzené, vašu túžbu, aby som sa niekde schoval a aby som vám to nepripomínal, preto som prakticky posledný, ktorý vám to tu vykričí. A môžem vás ubezpečiť, že to budem robiť aj naďalej. To riešenie je jednoduché. Správajte sa slušne, správajte sa čestne, nepodporujte špinavé biznisy a ja za tým pultom nebudem musieť potom stáť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, pomerne taká bezemocionálna atmosféra, keď sa rozprávame o Gorile oproti tomu, čo sme zažili presne rok dozadu, kedy boli desaťtisíce ľudí naozaj na nohách a Gorilu riešil snáď každý na Slovensku.
Ja patrím medzi tých ľudí, ktorí ten spis čítali úplne celý, a samozrejme aj to knižné prevedenie. Spomínam si na ten večer, kedy mi poslanec jednej pravicovej strany poslal cez G-Tek linku na Gorilu a opýtal sa ma, čo si o tom myslím. Asi o 10 minút mi poslal tú istú linku redaktor jedného portálu. A priznám sa, že hoci som vtedy mal párdňového syna a bol som pomerne unavený, tak som vstal a išiel som si to úplne, ale úplne celé prečítať. Musel som si k tomu urobiť dve kávy, lebo tak výrazný dokument som si nevedel ani v najdivokejšom sne predstaviť, ktorý naozaj v sebe mal a má potenciál otriasť jednou celou érou. To považujem za veľmi kľúčové, keď riešime vôbec otázku toho, čo s Gorilou ďalej, a keď riešime aj to, ako sa Gorila vyšetruje.
Spis, o ktorom nevieme, či je pravdivý, alebo je to iba produkt spravodajských služieb, spis Gorila je najlepšie zostavená a uniknutá spisba, aká sa pripisuje práci spravodajských služieb nielen u nás, ale prinajmenšom za posledných veľa rokov aj v šírom svete. Špinavé prachy, sex, politika, autenticky znejúce repliky, dialógy, všetko namiešané tak, aby aj nezaujatý čitateľ si prišiel na svoje. Dnes si už nikto prakticky netrúfa verejne spochybniť, že ide od prvého do posledného písmenka o autentický materiál. Pritom existuje ale stále aj slušná pravdepodobnosť, že to tak nie je. Teda, že ide o kompilát a skladačku reality a autorskej imaginácie.
Pravdepodobne jediný vysokopostavený slovenský politik s priamym prístupom k najdiskrétnejším informáciám, ktorý nemal žiaden osobný alebo politický účelový záujem Gorilu zneužívať, bola premiérka Radičová. Tá sa viackrát verejne vyjadrila a teraz budem citovať: "Som stále presvedčená, že veľká časť z neho" - rozumej z dokumentu Gorila - "je čistá beletria a spravodajská hra." Citované podľa rozhovoru pre SME 9. 2. 2012.
Táto beletria však pred rokom postavila tisícky ľudí na námestia slovenských miest a okrem iného vytvorila priestor pre celospoločenskú diskusiu aj o tom, či by bolo možné krajinu, ako je Slovensko, spravovať nie cez parlamentnú demokraciu a vôbec nie cez demokraciu takú klasickú ako takú, to znamená ako voľby, ale cez facebook alebo hlasovaním na iných sociálnych sieťach. Možno to boli dobrodružné chvíle, ale boli to aj chvíle, z ktorých sa treba teda poriadne, poriadne poučiť.
Od protestov prešiel rok a stále prešľapujeme na mieste. Vyšetrujeme, vyšetrujeme, ale bez hmatateľného výsledku. O priebehu vyšetrovania sa nechá pravidelne informovať parlament a v skutočnosti sa len dostávajú k nemu také informácie a formulácie, ktoré sú, sa uvoľnia z orgánov činných v trestnom konaní pri každom inom prípade. A to ešte naviac tu dostávame aj isté také podlinkové informácie, ktoré doplňujú ten dokument, ktorý máme teraz k dispozícii.
Ja rozumiem tomu, že treba príslušným orgánom držať palce, aby sa im aj s odstupom siedmich rokov podarilo nájsť dôkazy pre trestné činy, ak sa nejaké stali tak, ako sú zapísané v spise. Ibaže týmto spôsobom sa nikdy nedozvieme odpoveď na pomerne dôležitú otázku a povedzme si to, na otázku, ktorá naozaj trápi väčšinu ľudí, ktorí sa o Gorile kedy dozvedeli. A tá otázka znie, že čo v spise Gorila je pravda, a teda, čo je bezpečne autentické. Hoci sa aj nikdy nepodarí zdokumentovať pre potreby obvinenia súdu, jedno je isté, priebežné informácie o postupe vyšetrovania v parlamente a kde-tu občas správa o nejakom trestnom stíhaní, toto isto nie je postup, akým sa dozvieme, čo z napísaného a zverejneného je pravda a čo je prípadná fantázia, pravdaže politicky zámerne účelová. Aj keď nám je jasné, že časť publika aj médií by možno bola aj sklamaná, keby sa ukázalo, že všeličo v spise je vymyslené. Veľká časť by pravdepodobne aj tak neuverila. A neuverili by ani politici, ktorí si na spise budujú svoju politickú kariéru. Vážené dámy, vážení páni, máme aj takýchto politikov medzi sebou, ktorí si na tomto spise budujú politickú kariéru a ktorým dokonca vyhovuje, že táto kauza nemá koniec.
Vážení kolegovia, odhliadnuc od času zverejnenia spisu, nepoznáme ani odpovede na relevantné otázky, s ktorými sa musíme vysporiadať a na ktoré musíme poznať odpovede. A nejde len o to, či predseda vlády bol v konšpiračnom byte a či tam pil s finančníkmi Colu, hoci mňa by to veľmi zaujímalo, a myslím si, že skôr či neskôr bude sem musieť prísť a povedať nám holú pravdu. Ale sú to otázky také, že prečo sa vyšetrovaniu začalo dariť až potom, čo to všetko prasklo. Ešte raz to zopakujem: prečo sa vyšetrovaniu začalo dariť až v ten moment, keď tak ako ďalšie tisíce, desaťtisíce ľudí, vyšlo najavo, čo v spise Gorila je? Ktorí výkonní ľudia, funkcionári orgánov činných v trestnom konaní boli za vyšetrovanie zodpovední predtým? A čo im teda predtým bránilo? Aká bola celková mapa vyšetrovateľského úsilia alebo neúsilia od roku 2006 až do prelomu rokov 2011 - 2012.
Ja si pomôžem len jedným citátom gorilieho gurua Toma Nicholsona, ktorému sa pripisuje hlavná autorita znalosti pozadia kauzy, vrátane vyšetrovania alebo nevyšetrovania, a ponúkol ju vo filme "Od Fica do Fica" od Zuzany Piussi. Napríklad aj svedectvo ponúkol o tom, ako sa s Gorilou narábalo po nástupe novej vlády v roku 2010. Hovorí, ako realizátor odpočúvania gorilieho bytu príslušník SIS obrátil sa na premiérku Radičovú aj na ministra vnútra Lipšica, že sa na Nicholsona potom obrátila polícia, aby im poskytol spis, a potom pokračuje doslovný prepis: "Vo vyšetrovateľovi, ktorého oni vybrali, som videl skutočnú snahu niečo s tým robiť." Skutočný hnev a nechuť z toho, čo videl. Ale znovu začali sa diať veci. Jemu rozbili vyšetrovací tím, SIS-ka odmietla spolupracovať a stále chýba nejaká odvaha alebo úprimnosť. "Vyšetrovateľovi Gorily po roku 2010 údajne rozbili vyšetrovací tím," tvrdí gorilý znalec. Zakladá, no začiatkom roku 2012, teda vtedy, keď to všetko bolo na internete, keď to všetko prasklo, krátko po zverejnení spisu, zakladá minister vnútra v priamom prenose špeciálny vyšetrovací tím, ktorému ide zrazu práca od ruky, a minister vnútra takmer týždenne informuje v nasadení o pokroku vo vyšetrovaní.
Pravdaže ešte predtým bolo oveľa, oveľa viac času na vyšetrovanie za ministra vnútra pána Kaliňáka, celé štyri roky 2006 - 2010. A človek si musí položiť aj jednoduchú a logickú otázku: čo tu bránilo vyšetrovaniu? Alebo, ako je možné, že po siedmich rokoch vo februári 2013 sa zrazu darí začať trestné stíhania, napríklad vo veci Slovenských elektrární? Prečo sa to nepodarilo v období 2006 - 2010, za dlhé štyri roky?
Vždy budú politici, ktorí podľahnú pokušeniu, aj záujmové skupiny, ktoré ich v tom povzbudia. Tomu nezabránia verejné demonštrácie ani priama demokracia. Na potieranie korupcie vrátane tej v politických kruhoch nemáme nič účinnejšie okrem bezpečnostných orgánov a tie musia priniesť výsledky. A preto je aj dnešný krik od mnohých aktívnych politikov "Gorily do basy!" či "Nedovolíme zastaviť vyšetrovanie!" len neúprimnou politickou kampaňou. V niektorých jednotlivých prípadoch dokonca hrubo cynickou. Pritom netlačia na to, na čo majú možnosť, a také čosi, ako je úloha parlamentu, ktorý sa môže podrobnejšie informovať o vyšetrovaní.
Ja si myslím, že ako poslanci SDKÚ - DS prídeme s riešením a pomerne skoro, ktoré viacej umožní parlamentu vidieť do toho, akým spôsobom to vyšetrovanie samotné prebieha. Poviem jednu veľmi dôležitú vec, čo sa týka celej Gorily ako takej. Ja som presvedčený, že podmínováva, pokiaľ ten spis nevyriešime, jedno veľmi pozitívne obdobie pre Slovensko, a to obdobie, kedy sa Slovensko dostalo do EÚ, NATO, kedy Slovensko vyliezlo z tej čiernej diery, do ktorej sa dostalo po vláde Vladimíra Mečiara. A som presvedčený, že keď tento spis nebudeme brať vážne celý, to znamená, že budeme vyberať len časti, ktoré sa mi vtedy a kedy-tedy hodia politicky, a nedokážeme ho vyšetriť a hlavne nedokážeme ľuďom odpovedať, čo sa tých sedem rokov robilo.
Prečo sa to začalo vyšetrovať poriadne, až keď to všetko prasklo? Prečo, keď niekto má v rukách ten spis dva, tri, štyri, sedem rokov, nevstal a nešiel na tlačovku a nepovedal: Páni, ja mám takéto vážne podozrenie, treba s tým niečo robiť!?
Mojou odpoveďou je, že potom naozaj nikdy nezvýšime dôveru v slovenskú politickú scénu, lebo budú si ľudia myslieť, a pomerne oprávnene, začalo sa to vyšetrovať len preto, že to všetko prasklo. Začalo sa to vyšetrovať, lebo ľudia dostali strach. A myslím si, že oprávnene, lebo keď si pozriete tie demonštrácie, ja som si ich pozrieť bol, tak ľudia boli veľmi nahnevaní. A žiadajú odpovede. A sme im dlžní tie odpovede aj tu z pôdy Národnej rady. A nielen to, ako sa to vyšetruje dnes, ale aj to, ako sa to vyšetrovalo predtým, kto ten spis mal v rukách. Nech sa tomu poriadne rozumie a nech si všetci môžeme urobiť obraz, prečo to vlastne predtým nešlo.
Ja som presvedčený, že keby s podobnom vervou sa to bolo vyšetrovalo od roku 2006, kde sa, mimochodom, to vyšetrovanie začalo, kde naozaj to boli odstúpené informácie a Policajný zbor mal k dispozícii tieto údaje, tak dnes nemusíme riešiť takto závažný problém a naozaj sa môžeme baviť o tom, aká je nie trestnoprávna, ale politická zodpovednosť za ten stav, ktorý tam bol historicky daný. A to by sme sa už len bavili o tom, že či v tej alebo onej strane dochádza k výmene vedenia, lebo proste sú možno nejaké nepodložené podozrenia, ale by sme sa bavili pred ľuďmi veľmi férovo. To znamená, netvárili by sme sa, že riešime niečo sedem rokov a v skutočnosti sa nič nerieši.
Myslím si, že štandardná demokracia potrebuje od seba odlíšiť to, čo je trestné, a tomu sa musí polícia venovať bez ohľadu na to, aké je to možno pre niekoho ohrozujúce, stresujúce, znervozňujúce, a musí odlišovať to, čo je politická zodpovednosť, čo je prirodzený politický vývoj. Nejaká etapa má svojich lídrov, potom prichádzajú ďalší lídri, ale zmiešavať tieto veci a dokonca robiť politiku na tak vážne veci, kde sú takto vážne podozrenia, to si myslím, že nie je v poriadku. A nie je rovnako v poriadku tú Gorilu interpretovať podľa toho, ako kto, na ktorej stoličke sedí. Takto sa nikdy nedostaneme k výsledku. Budeme tu sedieť každého polroka.
A preto aj my podáme návrh, ktorý výrazným spôsobom osvetlí to, čo sa tu deje.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Frešo, s vaším vystúpením sa dá súhlasiť jedine asi v tej časti, že celá tá kauza Gorila môže byť zmes určitých nejakých poloprávd, lží alebo iba taktických hier a nejakého románu, ktorý si niekto vymyslel. Na druhej strane vy sa nás pýtate, alebo tvrdíte, že pre vás je dôležité, že či tam bol náš premiér, alebo či tam nebol. Podľa môjho názoru je to úplne nepodstatné. Vy by ste sa mali pýtať práve svojich spolustraníkov, či tam boli, čo tam robili, alebo prečo sú tam spomínaní.
Som veľmi rád, že je tu pán poslanec Dzurinda, lebo myslím si, že to je človek, ktorý by mal tu vystúpiť a povedať, keďže bol v tom čase predsedom vlády, že aké má on vlastne o tom informácie.
Ako na jednej strane tu spomínate nejakú kauzu Gorila, že ako ju treba vyšetrovať, no na druhej strane je tu zaujímavý fakt. Vy s tými ľuďmi, čo sú tam spomínaní, a ktorí v podstate sú ešte ako keby tak, dá sa povedať, podozriví, bežne robíte spoločné tlačovky, bežne sa s nimi objímate na spoločných akciách, dokonca ste s niektorými ešte aj založili Ľudovú platformu. No a nehovoriac o tom, tvárite sa, že akoby sa nič nedialo. Dokonca ste podporili aj pána Végha, ktorý bol spomínaný v kauze Gorila, do dozornej rady, pri jeho kandidatúre do Dozornej rady FNM a mám taký pocit, že bol tam, alebo je tam aj zvolený.
Čiže ako na jednej strane vodu kážem, víno pijem, no na druhej strane je to také zvláštne, je to iba typické pre Slovensko, že jednoducho na jednej strane sa s gorilákmi objímate a na druhej strane kritizujete ľudí, čo tam ani neboli.
Ďakujem. Toľko z mojej strany.

Pán Martvoň, ja som sa snažil nebyť akože osobný a snažil som sa nepomenovať konkrétnu postavu, ale keď to tak chcete, tak napríklad o vás som hovoril. Hovoril som presne o tých politikoch, ktorí tú Gorilu vnímajú z tej strany, z ktorej sa im to teda hodí. To znamená, svojho vlastného šéfa, to nevadí, hej. Jeho vlastného pobočníka, ktorý tam podľa Gorily berie peniaze, to nevadí. Ale tí druhí, ktorí sedia na opačnom konci sály, tak to zrazu veľmi, veľmi vadí. Preto som hovoril, že to má dva rozmery.
Ste právnik, skúste to pochopiť, možno na druhýkrát vám to dôjde. Ten prvý rozmer je trestnoprávny, ktorý sa musí vyšetriť, a sedem rokov to viazne. To je holý fakt. A treba sa pozrieť aj na to, prečo to sedem rokov viazne. A ja si myslím, že keby sme sa na to pozreli poriadne rázne, tak aj zistíme, kto to za tých sedem rokov ututlával.
A druhá vec je politická zodpovednosť, pán Martvoň. Politická zodpovednosť znamená, že po voľbách, ktoré, mimochodom aj kvôli Gorile SDKÚ dostala výrazne horší výsledok, sa vymenilo celé vedenie. Ukážte mi, kde inde sa niečo podobného udialo. Kde inde sa niečo podobného udialo. A myslím si, že skôr či neskôr zistíte, že to budete musieť urobiť aj u vás, lebo neexistuje, aby premiér jednej vlády nevedel vysvetliť, či v nejakom byte bol, alebo nebol. Nedajte sa pomýliť tým, že ľudia si to dnes nevšímajú. Verte mi, že tá otázka tu bude stále a dokola. Rovnako ako bude otázka, pokiaľ sa nevyšetrí a poriadne nevysvetlí, ako to bolo s Gorilou a čo v nej je a nie je pravdivé.
Myslím si, že to, že sa to poriadne nevyšetrovalo, v skutočnosti poškodilo Slovensku ako takému. Nie vašej strane, mojej strane alebo niektorej ďalšej. Poškodilo viere v demokraciu. To znamená, ľudia majú oprávnenú obavu, že keď niečo podobné sa môže diať a naviac sa nezistí, čo z toho je pravda, že čo potom je realita. A myslím si, že to sme Slovensku dlžní, a preto budeme aj navrhovať riešenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, áno, pán poslanec Frešo avizoval, že s nejakým návrhom dôjdeme. To bude samozrejme len jeden z niektorých.
Chcem predniesť návrh na doplnenie návrhu uznesenia z výboru pre obranu a bezpečnosť z 29. 1. 2013 ku správe o aktuálnom stave vyšetrenia kauzy Gorila.
Ten doplňujúci návrh tohto uznesenia by v bode C, teda v novom bode, znel takto: "Národná rada Slovenskej republiky žiada podpredsedu vlády a ministra vnútra, aby do 30. 6. 2013 predložil správu o priebehu vyšetrovania kauzy Gorila orgánmi Policajného zboru od roku 2006 do roku 2012, vrátane dôvodov, prečo v tomto období nedospeli k výsledkom, ktoré by umožnili trestné stíhania, respektíve obvinenia konkrétnych osôb."
Chcem vás požiadať na úvod o podporu tohto uznesenia. Stručne ho zdôvodním.
Domnievam sa, že Národná rada je miestom, kde je našou úlohou identifikovať a naprávať systémové problémy, nielen rozprávať. V tomto prípade nejaký problém v minulosti očividne nastal. Je pravda, čo pred chvíľou povedal poslanec Frešo, že po zverejnení spisu na internete koncom roku 2011 bol začiatkom roka 2012 zriadený špeciálny policajný vyšetrovací tím. Odvtedy za posledný jediný rok boli medializované rôzne informácie o návrhoch na rôzne trestné stíhania v priamej alebo aj v nepriamej súvislosti s touto kauzou. Nebudem ich teraz pripomínať, ani ich komentovať. Každopádne to pôsobí, že od zverejnenia spisu pred rokom nastala horúčkovitá činnosť. Obaja ministri vnútra vo funkcii od zverejnenia spisu za jediný rok oznamovali a oznamujú významný pokrok a dokonca aj výsledky. Výborne. Som však presvedčený, že povinnosťou Národnej rady je venovať sa tomu, prečo k žiadnym podobným výsledkom nedošlo predtým, v priebehu päť a pol roka.
Myslím, že pokiaľ ide o kontrolnú a zákonodarnú úlohu parlamentu, tak v tejto kauze je dokonca našou prvoradou povinnosťou a úlohou teda identifikovať prípadné systémové problémy. Konkrétne, či, kde a prečo došlo k prieťahom vo vyšetrení celej tejto kauzy od roku 2006. Či išlo o hromadné zlyhanie ľudského faktora. Alebo kde, kedy a prečo došlo k zlyhaniu systému orgánov činných v trestnom konaní.
Preto potrebujeme riadne vyšetrenie vyšetrovania. Potom diskutujme, ako tomu do budúcnosti predísť. Len tak môžeme ako parlament riešiť problém a nielen o ňom stále hovoriť, lebo len tak sa podobné kauzy nebudú v budúcnosti opakovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi by som vás chcel poprosiť o to, aby sme podporili toto rozšírenie uznesenia. Myslím si, že sme to dlžní občanom Slovenska a sme to dlžní aj ľuďom, ktorí na základe Gorily naozaj pochybujú o tom, či demokracia funguje, alebo nefunguje. Nemalo by nás pri tom zastaviť ani to, že v mnohých medializáciách sa nespomínajú niektoré, niektoré ďalšie prípady, ktoré v Gorile sú. Napríklad aj také, ktoré súvisia aj s ministerstvom vnútra. Jednoducho nebojme sa toho, jasným spôsobom sa tomu postavme čelom napriek tomu, že sú tam aj nepríjemné informácie. Nech to naozaj nepôsobí tým dojmom, že čakáme sedem rokov, osem rokov, desať rokov, než to bude premlčané, než to naozaj bude niekde za nami, lebo je to naozaj, naozaj veľmi výbušné.
A to, čo sa deje, že sa vyberajú len tie časti Gorily, ktoré sa niekomu hodia, to si myslím, že je možno politické, prezieravé, ale nečestné voči ľuďom na Slovensku. Nečestné voči ľuďom na Slovensku. Gorilu treba celú vyšetriť a celú objasniť, aby ľudia rozumeli tomu, čo z toho pravda je a čo z toho pravda nie je, a aby mohli mať ďalšiu dekádu vieru v to, že tento štát vôbec vie ich istým spôsobom spravovať, a tú dôveru, ktorú ľudia dostávajú ako politici, s ňou nakladať.
Preto vás ešte raz poprosím o podporu rozšírenia tohto uznesenia.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, na úvod chcem, ja som to tu včera avizoval, na úvod chcem poďakovať aj tým kolegom poslancom, ktorí prišli, lebo je to takým sprostredkovaným vyjadrením úcty k ľuďom, ktorí rok dozadu niekde stáli a mrzli, vtedy bola fakt strašná zima. A to, že nás to zaujíma, je aj výrazom tej úcty k tým ľuďom. Čiže bál som sa toho, že dneska sa bude prednášať správa Gorila a bude nás tu tak, ako nás tu zvykne byť, päť. Takže tak, jak som sa minule rozčúlil, v piatok, tak teraz, naopak, chcem vyjadriť poďakovanie, že aspoň v tomto sa chápeme, že by to bolo neúctivé k tým ľuďom, ktorí tam naozaj dlho a veľa mrzli a chceli vedieť, čo sa deje. A my sme im povinní na tie otázky hľadať odpovede. Nie ich zodpovedať, zodpovie ich orgán na to určený, ale my máme vytvárať určité, atmosféru na to, aby tá tendencia pokračovala. A to je aj to, že vlastne dneska je tu druhýkrát správa o Gorile v parlamente, a neviem, dúfam, bol by som rád, možno viacerí, keď prejde uznesenie, aby to bolo aj tretíkrát. Nie je to samoúčelné, nie je to zbytočné.
Robí to presne to, čo je potrebné, to znamená, nenecháva sadať prach, lebo to je systém práce v tejto krajine dlhodobo. Nechať sadnúť prach, nechať schladiť emócie, nechať zabudnúť. To je starý osvedčený princíp, ktorý po stáročia funguje, a my týmto, že to refrešujeme v určitých obdobiach, toto určitým spôsobom znemožňujeme. A preto chcem oceniť, možno paradoxne, lebo či sa tu kolegovia z opozície na mňa hnevajú, väčšinu majú títo ľudia a cez, skrz ich hlasovanie prechádza to, že tá Gorila tu je. Tak dovoľte, aby som to ocenil, lebo poviem to možno prekvapivo, nie som si celkom istý, keby táto opozícia mala väčšinu, či by tieto uznesenia prechádzali. A možno by sme sa dočkali skvostných zdôvodnení prečo nie. Tú poznámku som si neodpustil. Má to význam a treba robiť veci, ktoré majú význam, to znamená, má význam rozprávať o kauze Gorila v parlamente, má význam sa dožadovať.
Tá prvá správa, ktorá tu odznela, bola formálna. Ja som na výbore hovoril, že túto druhú písal niekto iný. Možno keby si niekto dal nejaký, nejaký rozbor toho, možno by to aj fakt sa potvrdilo, ale to nič na veci nemení. Táto druhá je ďaleko lepšia. Je ďaleko lepšia, je faktickejšia, je silnejšia. To znamená, možno bol niekto povzbudený, možno bol niekto pripravený s väčšou, a nieže odvahou, ale s tým, ako má pracovať, tie informácie podať. Naozaj táto druhá správa bola ďaleko lepšia. Preto má význam požadovať tretiu správu v prípade, ak by sa náhodou medzitým šetrenie neukončilo.
Čiže ak by sme sa v tomto parlamente rozhodli robiť veci, ktoré majú význam, tak toto určite význam má. Lebo ja nechcem, žeby sme si urobili ďalšiu traumu. My máme traumu zo šesťdesiateho ôsmeho tu. Ja som s tým naozaj nič nemal, so šesťdesiatym ôsmym, ale sú ľudia, ktorí trošku zažalovali, trošku niečo podpísali, potom zmenili, viete, a s tou stigmou sa ťažko žije. Nevieme sa s ňou vysporiadať, bojíme sa toho ako vlastného tieňa. Preto sme si nevedeli ani jednu mizernú ulicu pomenovať po šesťdesiatom ôsmom.
Osemdesiaty deviaty, mám pocit, že nás ide tiež traumatizovať tak, že sa ho bojíme už. Už sa to preklápa, hej. Tiež sme si nevedeli k niektorým veciam povedať jasno. Nevedeli sme niektorým ľuďom povedať, vážený kolega, doteraz si si žil svoj svet, doteraz si tu mal nebo, prepáč, teraz idú demokrati a slušní ľudia. My sme týchto ľudí, ktorí vydierali, mučili aj zabíjali, niektorých z nich sme plynule nechali prejsť aj s metódami. Aj sa nám to vrátilo, sa nám to vrátilo. Čiže tu je ďalšia, ďalšia trauma, ktorá nás bude prenasledovať, osemdesiaty deviaty. Aj. A čo je výsledok, čo je dôkazom toho, ani jednu mizernú ulicu sme si nevedeli nazvať po osemdesiatom deviatom. Nevedeli. (Hlas z pléna: Po šesťdesiatom ôsmom.) Ani po šesťdesiatom ôsmom. To je v iných krajinách jasné, že majú.
Viete, že nikoho to netrkne, že niečo nie je v poriadku? Je to presne to, čo nás prenasleduje, že nie sme schopní sa vysporiadať s tým, čo je dôležité pre spoločnosť. Pomaly ten počet ľudí pred rokom, nechýbalo veľa, teda chýbalo, ale nie až tak veľa, hej, ako v tých pohnutých časoch. To znamená, tá emócia bola strašne silná, strašne silná a strašne veľká. A to chcem povedať, nevyrobme si ďalšiu traumu, nevyrobme si ďalší bolestínsky prvok, ktorý necháme zapadnúť prachom, a budeme sa k nemu tak zľahka vracať, no vtedy. Lebo to sú obrovské sociologické škody, ktoré my napáchame na vedomí tejto spoločnosti. Nevyšetrením posilníme to, čo tu v tých ľuďoch naozaj je, tá beznádej, tá rezignácia, že tu nič nemá význam, tu nič nemá význam. Nemá význam byť najlepší. Načo?! Úplne zbytočné. Tí, čo chcú byť najlepší, idú preč. Tu má význam len mať páru čísel. Ten systém fungoval, fungoval dokonale. Ale utopil sa sám do seba. Každá rozumná krajina by sa s ním vysporiadala.
Vážení, keby takýto spis v Maďarsku! Gyurcsány povedal niekde v uzavretom fóre, že klamali. Čo sa dialo, preboha?! Viete, my sme bolestínski, bolestínski, takí porobnícki, to máme, to si treba priznať. Ale nevadí, dá sa s tým žiť, dá sa to zmeniť. Ale to ešte neznamená, že, že sa k tomu nepostavíme čelom, že to necháme dohniť a vyhniť. Spis Gorila v iných krajinách by znamenal revolúciu. U nás budem rád, keď bude znamenať to, že sa s tým vysporiadame, a nebude znamenať ďalšiu traumu. To znamená, niekto zaplatí. Konečne zaplatí! Robíš chybu, plať! Nerobíš chyby, nech sa páči. Ale keď urobíš, plať! To je veľmi dôležité. Pri iných príležitostiach to, aj som to hovoril a budem to opakovať, v tomto prípade je to absolútne.
Chcem povedať jednu vec, ktorá nezaznela, aby som teda priniesol do tohto, nezaznela pri tejto príležitosti, ale ja som to avizoval tam, kde sa to avizovať má. Samotný spis Gorila, že okrem toho, že je nejakým sociologickým fenoménom na vedomie spoločnosti o spravodlivosti, o pocite demokracie, všetko v poriadku, pán kolega Frešo, to je mimoriadne dôležité, tieto aspekty sú dôležité, ľudí čoraz menej zaujíma, lebo už tu neveria nikomu, ničomu. A to musíme zmeniť.
Ale chcem upozorniť aj na ďalší faktor. Pokiaľ existuje v krajine spis, ktorý by v iných krajinách samozrejme zamietol úplne od podlahy, spis, cez ktorý môžete vydierať polku politického spektra v danej krajine, tak to vzbudí, to je úplne logické, to nikto nemusí nejak moc študovať, enormný záujem niekoho sa k niečomu dostať. A nebuďme naivní, keď niekde existuje nahrávka, a existovala a bola realizovaná tá nahrávka, ľudia, ktorí sú schopní nažalovať na vlastnú matku, tak ich pohrobkovia, myslíte, že sa budú rozpakovať ponúknuť niekde túto informáciu?
Tak jak sme sa pred osemdesiatym deviatym báli Moskvy, koho teraz kto drží za čo? Iránci? Izraelci? Číňania? Rusi? Ja neviem kto. Toto niekto analyzuje? Tam, kde sa to malo analyzovať, sa toto neanalyzuje. A na to chcem upozorniť, na vážne bezpečnostné riziko, ktoré tu hrozí tejto krajine, pokiaľ sa tento spis, nie spis, ale táto nahrávka, ktorá existuje, dostane k ľuďom, ktorí s ňou budú pracovať. A s touto nahrávkou sa bude pracovať. A aby sme sa neutápali v beznádeji, že čo sa dá robiť. No jediné riešenie existuje: vyšetriť to. Vtedy urobíte túto nahrávku bezcennou. Vyšetrením tej kauzy, zaplatením, obetou niekoho, učiníte nahrávku bezcennou. To je ďalší aspekt, ktorý by mal niekoho zaujímať, pokiaľ nám záleží na tejto krajine, urobiť zvukové nahrávky z Gorily bezcennou, vyšetrením a potrestaním tých ľudí, ktorí za to môžu.
Chcem upozorniť na jednu vec, ono ten systém, ja sa nebudem nikomu pliesť do práce, ale systém reťaze funguje. To znamená, najslabší článok, keď povolí, tak sa vám to celé rozpadne. Trošku sa vrátim, nebudem moc faktografický, k jednej udalosti, kde dochádzalo k odvolaniu jednej pani. A mňa, som to sledoval v televízii, zarazila ma tá enormná snaha dodať potvrdenie toho, že sa formálne síce niečo mení, ale všetko platí, čo sa povedalo. Aby sa náhodou nestalo, že sa niekto cukne. A to je to, tam stačil jeden jediný, jeden hrdinský policajt, ktorý by predviedol pani Bubeníkovú na výsluch v určitý moment, v danom, čaro okamžiku, po určitej chvíli, keby nezaznela táto výzva, že všetko platí, tak dve zapisovateľky by nestačili písať. Ja sa nikomu nechcem pliesť do remesla, ale celý spis, verím, že, a to teda poviem, aby sme sa aj k tomu dostali, lebo všetko niečo stojí, aj vyšetrovanie niečo stojí, aby sme sa teda, bolo skonštatované, že všetko funguje, materiálno-technické zabezpečenie, a nechcem povedať, že to je dôvod, ale už keby sme boli úplne bezradní, tak aj to je dôvod, tak aj to je dôvod neprísť sem a s kamennou tvárou oznámiť ľudu a národu a občanom a neviem, každý nech si dosadí to svoje, že nič. Aj to je dôvod. Čiže z toho operačno-taktického hľadiska, nech pracujú, len nech to zase nepracujú až tak dlho. A nech máme výsledky.
A to chcem, s tým skončím, neviem, kto to sleduje a kto nie. My sme v tejto krajine chytili Wänkeho, lebo prestal brať kompóty, chcel peniaze. Ale chytili ho preto, lebo tí, čo brali peniaze, im vadilo, že Wänke chce už peniaze, že mu nestačia kompóty. Viete, čiže to je, to je tá absurdita. V iných krajinách okolo nás, môžme menovať Čechy, Rakúsko, nedávny prípad, Rumunsko, Poľsko, všade navôkol išli vysoko. Chcete mi povedať, že my máme iba Wänkeho? Všade navôkol išli strašne vysoko. Tá ruka spravodlivosti dosiahla strašne vysoko. U nás iba Wänkeho! Chcete mi povedať, že u nás to nie je? My máme jasný príklad, že to tak je, a to je ten spis Gorila. Ako povedať niečo tak, aby človek nepokazil a nepovedal viac, ako má? Je kľúčové pre túto krajinu nevyrobiť si ďalšiu traumu, je kľúčové nepripraviť slovenskú verejnosť na to, že Gorila ako taká sa nevyšetrí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem dvomi skôr nadľahčenými konštatovaniami, jednou príhodou a potom už budem hovoriť vážne.
Minulý týždeň, keď sme mali výbor pre obranu a bezpečnosť, tak po výbore bola paľba otázok na ministra vnútra ohľadne toho, či premiér Fico bol alebo nebol v konšpiračnom byte, a minister vnútra povedal: "My do tohto bahna nemáme dôvod vstúpiť, preto nebudeme nikdy odpovedať." Inak povedané, podľa výrokovej logiky, ak by sme odpovedali, vstúpili by sme do bahna. Nuž, ale ak platí, že kto v byte nebol, do bahna nevstúpil, tak nám pán minister Kaliňák zrejme nechtiac potvrdil, že pán premiér v byte bol. Výroková logika v tomto je pomerne neúprosná.
Druhé nadľahčené konštatovanie sa týka vyšetrovania, ktoré vedie Národná kriminálna agentúra, kde som podozrivou osobou ja. A jeden skutok sa týka toho, že som mal verejne oznámiť nepravdivý údaj, že v zločineckých skupinách sú zapojené aj niektoré finančné skupiny a ohrozujú fungovanie ekonomiky štátu. No, je to právne kvalifikované ako poškodzovanie cudzích práv, ale odporúčal by som to kvalifikovať skôr ako ohrozovanie utajovanej skutočnosti.
Príhoda. Minulý týždeň mi povedal jeden známy, že bol na Salaši Hron pri Zvolene, a bola taká partia ľudí z Čiech s miestnymi Zvolenčanmi a pýtali sa, o čom je tá Gorila vlastne, kam ten prípad a kauza smeruje. A miestni Zvolenčania povedali: No, vyšetruje sa to, ale jediný aktívny politik, ktorý v tom byte bol, je dnes predseda vlády.
Ale teraz vážne. Ja vám poviem, pán minister, prečo nebudete odpovedať na otázku, či premiér bol, alebo nebol v konšpiračnom byte, lebo vy v tom bahne, myslím stranu SMER a jej predstaviteľov, už dávno ste. Nech správa o stave vyšetrovania znie akokoľvek fundovane, jedna vec je viac ako istá, súčasná garnitúra v skutočnosti nemá záujem kauzu Gorila vyšetriť. Takýto záujem mať nemôže. Strana by sa vystavila nebezpečenstvu. Dnes v skutočnosti nehrozí stíhanie aktérom Gorily, ale tým, ktorí proti Gorile bojujú.
Robert Fico s obľubou hovorí, že kauza Gorila je kauzou druhej Dzurindovej vlády. Čo sa však dialo za druhej Dzurindovej vlády? Slovenská informačná služba rozbehla akciu Gorila, bolo to na záver funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády. Začiatkom júla 2006 po voľbách bola vymenovaná prvá Ficova vláda a o mesiac na to Slovenská informačná služba akciu Gorila predčasne ukončila. A viete prečo? Lebo Gorila nie je len kauzou druhej Dzurindovej vlády. Nedávno som na príklade PPC ilustroval, že Gorila je kauzou súčasnej vlády, ktorá chcela v tomto parlamente Pente prihrať pol miliardy eur v škandalóznom zákone o obnoviteľných zdrojov energie. Ak by som pred šiestimi týždňami z tohto miesta neupozornil na tento škandalózny zákon, na "lex Penta", už by bol v skrátenom konaní schválený, bol by podpísaný a bol by účinný. Jediná námietka, ktorá tu bola vznesená zo strany poslancov SMER-u, ale koniec koncov aj vládnych predstaviteľov, bolo, že: ale veď bývalá vláda privatizovala, teda Fond národného majetku, PPC! Ale ak bola privatizácia PPC nevýhodná a nezákonná, nedáva mi zmysel, prečo by ste nezákonnú a nespravodlivú privatizáciu chceli posilniť tým, že vystavíte Pente bianko šek na ďalších tridsať rokov. Mal by som skôr pocit, že sa budete snažiť krivdy zmierňovať, nie ich posilňovať, a v okamihu, keď "pépecečku" končia exkluzívne zmluvy s elektrárňami a s Bratislavskou teplárenskou, tak im dáte bianko šek na ďalších pätnásť rokov, 30 mil. eur každý rok. Aký to dáva zmysel, akú to dáva logiku?!
Ale dnes by som vám rad ukázal, že Gorila je aj kauzou nielen tejto druhej Ficovej vlády, ale aj kauzou prvej Ficovej vlády. Preto mi dovoľte na úvod jeden citát zo spisu Gorila. Záznam z dňa 22. marca 2006, stretnutie Haščák - Fico, citujem: "Pre Pentu je zdravotníctvo kľúčová vec a chce v ňom podnikať s primeranou maržou. Dokonca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Haščák ide budúci týždeň do Londýna na dva dni, Fico mu dohodne stretnutie s Paškom."
Teraz dovoľte jednu otázku. Je pravda, že sa tesne po voľbách v roku 2006 v salóniku jednej bratislavskej reštaurácie pri Horskom parku stretli čelní predstavitelia SMER-u s vedením Penty a témou rokovania bolo zdravotníctvo? A čo sa dialo v zdravotníctve ďalej, v rokoch 2006 až 2010? Zdravotná poisťovňa Apollo so základným imaním 19 mil. eur vtedy kúpila Dôveru so základným imaním 16 mil. eur za 113 mil. eur z peňazí vyberaných na odvodoch od poistencov. Vzápätí nechala majetok Dôvery ohodnotiť znalcom. A ten povedal, že hodnota Dôvery je 574 mil. eur. Penta, respektíve akcionári Apolla teda prišli k majetku v hodnote 574 mil. eur za 113 mil. eur. Z ničoho nič, vďaka jednému znaleckému posudku získala Penta obrovský majetok. Ale iba na papieri. Drvivá väčšina zo spomínaných 574 mil. eur nebola ani hotovosť na bankových účtoch, ani akcií, či nehnuteľností. Bola to znalcom odhadovaná hodnota tzv. poistného kmeňa.
Tak aká bola hodnota tovaru, 113 mil. alebo vyše pol miliardy eur? Ak bola vyše pol miliardy eur a predali ju za 113 mil., tak ten rozdiel bolo nepeňažné plnenie, kvázi dar, ktoré sa podľa zákona o dani z príjmov musí dodaniť, lebo aj nepeňažné plnenia podliehajú daniam. Poviem taký elementárny príklad, ak vám zamestnávateľ prispeje sumou 461 eur na rekreačný pobyt a vy za rekreačný pobyt v hodnote 574 eur zaplatíte iba 113 eur, z rozdielu vo výške 461 eur vám musí zamestnávateľ zraziť daň, keďže ide o nepeňažné plnenie. Takže ak platí, že hodnota tovaru bola vyše pol miliardy eur, ale Penta ho kúpila za 113 mil., z rozdielu 461 mil. eur mala v tom čase zaplatiť daň vo výške 88 mil. eur, v starej mene viac, 2,5 mld. korún.
Alebo druhá verzia, ak hodnota nebola vyše pol miliardy eur, ale len tých 113 mil., ktoré reálne zaplatili, tak potom je znalecký posudok na vyše pol miliardy samozrejme, že podvod. Ale podvod, ktorý umožnil Pente vykázať a odsávať z poisťovne zisk vo výške 461 mil. eur. Bez ohľadu na to, ktorá možnosť je pravdivá, či bola hodnota tovaru 113 mil. eur alebo vyše pol miliardy eur, výsledok je dnes nasledovný: pri zlúčení poisťovní Apollo a Dôvera prišiel štát na daniach o 88 mil. eur a finančná skupina Penta prišla k zisku 461 mil. eur. Takže štát stratil, mecenáši zarobili. Tomu sa hovorí podnikanie v zdravotníctve, aby som použil formuláciu z Gorily, s primeranou maržou.
Toto všetko by sa nemohlo udiať, keby SMER nemal svojich nominantoch v týchto kľúčových inštitúciách, na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na Daňovom riaditeľstve. Na čele úradu pre dohľad, ktorý zlúčenie v tejto najperfídnejšej forme požehnal, lebo de facto išlo o zlúčenie, stal zakladajúci člen strany SMER Richard Demovič. Šéfom Daňového riaditeľstva bol ďalší známy expert SMER-u Igor Šulaj. Na rozpor medzi dvomi cenami totiž poukázal aj audítor k správe k účtovnej závierke Dôvery za rok 2009, ktorá, neviem, či je dokonca zverejnená. Úrad pre dohľad ani Daňové riaditeľstvo však nekonali.
Milé dámy, vážení páni, ako vidíte, kauza Gorila zďaleka nie je len kauzou druhej Dzurindovej vlády. Za druhej Dzurindovej vlády Slovenská informačná služba konala. Potom prišiel Robert Fico, SIS ukončila sledovanie bytu, polícia prípad odložila a Penta zarobila 461 mil. eur v zdravotníctve. A nebyť nášho varovania, mohla minulý mesiac zarobiť ďalšiu pol miliardu cez PPC.
Už chápete, dámy a páni, prečo sa Robert Fico bojí priznať, že sa stretol s Jaroslavom Haščákom v konšpiračnom byte? Už chápete, prečo sa súčasná garnitúra bojí a nemá záujem kauzu Gorila vyšetriť?
Rád by som ešte povedal, že to nenecháme len tak. Na základe týchto informácií, ktoré som dnes predniesol, podávam dnes podnet na Daňový úrad Bratislava, Finančnú správu Slovenskej republiky a Úrad pre dohľad nad výkonom auditu. Aj keď si nerobím žiadne ilúzie, že súčasná garnitúra v skutočnosti nemá záujem kauzu Gorila vyšetriť.
Vždy keď je Robert Fico pri moci, tak sa zrazu výrazne zhorší výber daní. Žiaľ, za prvej Ficovej vlády sa z priemernej úrovne únikov na DPH Slovensko dostalo na dvojnásobok priemeru Európskej únie. V rokoch 2006 až 2010. Nie je to až také moc zábavné. Teraz vláda sa snaží bojovať proti daňovým únikom, ale k tým malým a stredným. Tí veľkí zjavne môžu na daniach podvádzať, lebo keď je Robert Fico pri moci, tak ten, kto s ním chodí na Colu, dane platiť nemusí. Ale je to omyl, neplatenie daní je trestné. Najznámejšia "gorila", ktorá na tento omyl doplatila väzením, sa volala Al Capone. Práve Al Capone si myslel, tak ako mnohí dnes na Slovensku, že je nepostihnuteľný, že je nad zákonom, že si môže dovoliť úplne všetko, že si všetko a každého môže kúpiť. A nakoniec dopadol Al Capone takto (Vystupujúci ukázal putá.). A mne sa zdá, že v tejto krajine je už preč ten čas, keď sa štrngalo len kľúčmi. Myslím si, že prišiel čas, aby tým, čo v tejto krajine páchajú finančné podvody, daňové podvody, ktorí korumpujú, zaštrngalo aj niečo iné.
Upozorňujem tých, ktorých sa to týka, že premlčacia doba pri daňových a iných podvodoch tohto rozsahu je 20 rokov, a voľby sú o tri roky.
Ďakujem veľmi pekne.