14. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, prvýkrát v tejto časti vystúpim. Dával som interpeláciu pani ministerke Zvolenskej vo veci, ktorú som avizoval, že mám s ňou problém, keďže sa snažím byť dôsledný. A snažiť sa urobiť v rámci možností, ktoré mám, čo najviac, tak som teda interpeloval.
Neviem, či si spomínate, keď sme preberali zákon o odvodoch, on sa volal ináč, ale hovoril o tom, že tie odvody do zdravotných poisťovní budú vyššie, a samozrejme prešiel. A som vtedy aj zúfalý pokus urobil, že v treťom čítaní som vystúpil. Nezabralo, nezaberie, ale nevadí. Chcel som tým povedať, že teda je podozrenie na to, že organizovane a sofistikovane môže dochádzať k trestnej činnosti - spôsobenie veľkej škody na majetku štátu. To som vtedy tak nejak, plus-mínus, formuloval. Zákon prešiel. Meritórne som hovoril o tom, že či prijatím toho zákona nespôsobíme to, že hodnota súkromných zdravotných poisťovní stúpne vtedy, keď budete pokračovať v tej línii zjednotenia, vytvorenia jednej. Ja to nekomentujem, túto skutočnosť, ani politicky, ani odborne, ja len hovorím, že ten zámer tu je. To znamená, v tom procese zlučovania musíte teda zaplatiť, aj boľševik platil, čiže niečo budete musieť zaplatiť. Už teda sme sa o niečo posunuli, čiže ten proces komunikácie - vyvlastňovania alebo dohody bude prebiehať nejako, budú sa tam definovať nejaké parametre, bude sa vyhodnocovať hodnota, bilancia tej spoločnosti, tej zdravotnej poisťovne.
A teraz tá otázka teda znela, že či toto bude mať, respektíve nebude mať vplyv na tú hodnotu. Ja som interpeloval pani ministerku v tejto otázke. To znamená, som sa pýtal, úplne jednoznačne som sa pýtal, že či áno, alebo nie. Žiaľ, musím skonštatovať, že okrem tu formálnych náležitostí, čo mi pani ministerka odpísala, ako keby som nevedel čítať, mi úplne, čo má hodnotu akú-takú, výpovednú, má ten záver, hej, kde mi hovorí, že hodnota zdravotnej poisťovne v zmysle projektu, vy to voláte projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia schváleného vládou, bude určená na základe ocenenia nezávislými odbornými spôsobilými osobami. Všetko v poriadku, doteraz žiadna chyba. (Ruch v sále.) Ak môžem poprosiť, pán predseda, trošku ma to ruší.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Buďme kolegiálni, dámy a páni.
Nech sa páči, pokračujte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Čiže potiaľ úplne v poriadku. A teraz nasleduje to, čo má teda výpovednú hodnotu, a to hovorí, že "schválená novela reaguje na podnety z praxe", ešte zatiaľ stále akotak dobre, a "nemá za cieľ akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť hodnotu zdravotnej poisťovne". Čiže mne na jednoznačnú otázku prišla odpoveď, že nemá cieľ. Ako keby niekto hovoril, že má cieľ. Však to už by bolo zlé, keby sme povedali, že to je cieľom. Viete, aj keď prijali nejaké zákony po nástupe Hitlera, tiež nie, to si nepovedali, že to je cieľom. Už potom ku koncu už povedali možno, hej. Čiže hádam by sme teda neurobili, že to má za cieľ, hej. Čiže to sa...
Viete, vy ste mi neodpovedali. Ja snažím sa rozmýšľať, skúsme prípadne spolu mi aj pomôcť, že ako, ako dať príklad tej absurdnosti, ako ste mi odpovedali. Viete, že ja sa vás nepýtam, to môže byť zle pochopené, že či blonďavé vlasy, ja sa teda vás nepýtam, že či, že... Alebo ja sa vás spýtam: máte alebo nemáte pážací účes? A vy mi musíte, vy by ste mi mali odpovedať, nemám, respektíve mám pážací účes. Vy ale odpovedáte, nemám, není mojím cieľom mať pážací účes. Ale nie celkom, vravím, že to sedí.
Čiže ja, pani ministerka, vy ste mi odpovedali, že to nebolo cieľom. Ja viem, že veľa zákonov, ktoré vytvárali históriu v Európe, možno nebolo, ani tí poslanci nevedeli, čo schvaľujú. A ako to dopadlo, hej? Čiže ja nehovorím, že to bolo cieľom. Ale, pani ministerka, ja vyjadrujem absolútnu nespokojnosť s vašou odpoveďou. Ja som sa vás nepýtal, či bolo alebo nebolo cieľom. Ja od vás chcem počuť pre potreby ďalšieho konania, či bude alebo nebude mať vplyv.
To je kľúčové, to je kľúčový moment, pani ministerka. A vy s vaším ansámblom, správnym tímom, oddelením a za tie peniaze a neviem, čo všetko, nechcem byť ja nejaký, že demagogický, to musíte vedieť zožmoliť, tú odpoveď. Musíte si to prebehnúť cez tie poschodia a povedať, čo ten Hlina chce, to nemá na to vplyv. A ja to chcem od vás! Už dlho to chcem od vás. Napíšte mi, prosím vás, pre potreby môjho ďalšieho konania, to chcem od vás počuť, že či má, alebo nemá. Keď mi napíšete, že nemá, ja rešpektujem, nepoviem pol slova, a uvidíme, čo bude ďalej. Keď mi napíšete a zistíte, čo ja si myslím, že je pravdou, že má, tak potom vysvetľujte, ak by to tu prípadne vašich kolegov zaujímalo. Lebo to môže byť úplná absurdita ad absurdná, že zvýšite niekomu jeho hodnotu, aby ste ho neskôr mohli za viac kúpiť. Viete, to je naozaj ťažké obhájiť, i keď pravdou je, že v tomto parlamente sa už nečudujem ničomu.
Čiže, pani ministerka a pán predsedajúci, vyjadrujem zásadný nesúhlas s odpoveďou na moju interpeláciu a dôvody som, myslím, dostatočne uviedol.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri a pani ministerka, teda prepáčte, a kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vysloviť a vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou predsedu vlády na moju interpeláciu č. spisu 871/2012. To je asi to číslo.
A v tejto interpelácii som celkom jednoduchým spôsobom žiadala premiéra vlády, aby mi vysvetlil, alebo možno povedal svoj názor v otázke sprístupňovania životopisov jednotlivých verejných funkcionárov, ktorých nominuje vláda. Jednoduchá interpelácia s jednoduchými piatimi otázkami. A musím teda poznamenať, že odpovedať ma dosť nemilo prekvapilo. Nemilo v tom zmysle, nenašla som tam ani jednu priamu odpoveď na jednoduché otázky. Z toho pre mňa vyplýva iba jeden fakt, že pán premiér odignoroval túto interpeláciu. Jeho odpoveď by som jednoducho uviedla asi, alebo teda to znenie odpovede, ktoré si máte možnosť teda prečítať aj na internete, by som zjednodušila na odpoveď, všetko musí prebiehať v súlade s ústavou. Však samozrejme, však o to nám ide všetkým.
Ja som mala záujem na tom, aby pán premiér ozrejmil, aký má postoj k zverejňovaniu životopisov svojich nominantov pri ich vymenovávaní. Narážala som na fakt, že pokiaľ rovnako v súlade s ústavou a s platnými zákonmi to bolo možné za predchádzajúcej vlády, prečo toto nie je možné v súčasnom stave, prečo povolenie alebo umožnenie alebo vyžiadanie súhlasu s uverejnením životopisu nevyžadujú aj terajší predstavitelia, politickí predstavitelia.
Takže toto sú dôvody, ktoré ma viedli k tomu, že skutočne neviem súhlasiť s podaním odpovede na moju interpeláciu, a preto žiadam samostatne hlasovať a hlasovať proti danej odpovedi na interpeláciu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, mám štyri interpelácie.
Prvá je pre pána ministra hospodárstva, ktorého interpelujem ohľadom podozrení z neefektívneho nakladania s finančnými prostriedkami Fondu národného majetku. Podľa zverejnených údajov v médiách vzniká totiž podozrenie, že tento úrad, ktorý má čoskoro zaniknúť, plytvá peňažnými prostriedkami na nákup softvéru aj hardvéru, ktorých využitie je otázne. Z pôvodnej sumy 10 000 eur sa vyšplhali investície do informačných technológii až skoro na pol milióna eur. Na jedného pracovníka vychádzajú investície v prepočte až na 40 000 eur.
Ďalej sa podľa zverejnených informácií javí, že Fond národného majetku vynaložil na nákup softvérových licencií až štvornásobne viac, ako je potrebné. Fond národného majetku tak isto nevedel hodnoverne preukázať takzvané zlepšenie počítačového systému za 190 000 eur.
Uvedené informácie vyvolávajú obavy, že vo Fonde národného majetku sa narába s finančnými prostriedkami vysoko nehospodárne, a preto touto interpeláciou žiadam ministra hospodárstva o odpoveď.
Druhá interpelácia je pre pána ministra financií, ktorého interpelujem ohľadom podozrení z neefektívneho nakladania s finančnými prostriedkami pri obstarávaní služby aplikačnej podpory pre štátnu pokladnicu za 1 061 000 eur od vopred určeného dodávateľa. Týmto žiadam o odpoveď, či bola urobená štúdia ekonomickej výhodnosti zvoleného postupu a či by nebolo ekonomicky výhodnejšie vytvorenie nového softvéru, ako aj zverejnenie alternatív nákladov možných postupov. Odvolávanie sa na autorský zákon a nezverejnenie ďalších možností vyvolávajú totiž podozrenie z neekonomického nakladania s finančnými prostriedkami.
Ďalšie dve interpelácie sú rovnakého znenia. Interpelujem pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Richtera a pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Lajčáka, keďže uvedená záležitosť sa pohybuje medzi týmito ministrami, ministerstvami, a zatiaľ sa, nedošlo k riešeniu.
Takže prvá interpelácia na pána ministra Richtera. Interpelujem ohľadom vzájomného bezvízového pracovného styku pre mladých ľudí s Taiwanom. Takýmto spôsobom môžu mladí ľudia zo Slovenska získať nové pracovné i životné skúsenosti a rozvíjať tak svoju osobnosť. Zavedenie takéhoto bezvízového pracovného styku pre mladých ľudí má aj pozitívny efekt na ekonomiku, podporu cestovania a tvorbu pracovných miest.
Preto si dovoľujem požiadať pána ministra o odpoveď, v akom stave je predmetná záležitosť a požiadať o podporu realizácie tejto idey.
Rovnakého znenia mám interpeláciu na pána Miroslava Lajčáka, podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Pre poriadok ju tiež prečítam.
Pán minister, interpelujem ohľadom vzájomného bezvízového pracovného styku pre mladých ľudí s Taiwanom. Takýmto spôsobom môžu mladí ľudia zo Slovenska získať nové pracovné i životné skúsenosti a rozvíjať tak svoju osobnosť. Zavedenie takéhoto bezvízového pracovného styku pre mladých ľudí má aj pozitívny efekt na ekonomiku, podporu cestovania a tvorbu pracovných miest.
Žiadam o odpoveď, v akom stave je predmetná záležitosť, a požiadať chcem o podporu realizácie tejto idey.
Čiže interpelácia rovnakého znenia. Verím, že uvedená záležitosť sa pohne dopredu a bude úspešne vyriešená. Viem, že sa netýka len tejto jednej krajiny, ale viacerých krajín, s ktorými podobné záležitosti riešime.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja mám len jednu interpeláciu. Priznám sa, mal som ich pripravených viac, ale vzhľadom na to, že ma vytopilo a stále ešte prší v mojej kancelárii, už týždeň, mnohé materiály, ktoré som mal pripravené, sú zničené. Čiže len jedna a týka sa ministra školstva pána Dušana Čaploviča.
Ministerstvo školstva vydalo, schválilo a vydalo učebnicu matematiky pre deviatakov. A obrátili sa na mňa predstavitelia Slovenskej matematickej spoločnosti aj viacerí matematici, ktorí vyjadrujú veľkú nespokojnosť s kvalitou tejto učebnice, kde sú vážne chyby. Povedal by som tak závažné, že v matematike sa budú deviataci učiť veci, ktoré sú v rozpore s matematikou. Sám som sa na mnohé pozrel a musím ako človek, ktorý má grádusy, aj vedecké, z matematiky, povedať, že táto učebnica naozaj nie je vhodná na vyučovanie matematiky.
A tak moja interpelácia znie na pána ministra, že čo urobí. Či tú učebnicu stiahne, alebo akým spôsobom tento problém bude riešiť. A či jednoducho, čo sa udeje v prípade, že ju stiahne, pretože náklady na učebnicu deviatakov sú nemalé. Takže ako tieto straty budú riešené?
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, ja som za ostatných päť týždňov oslovil členov a členku vlády ôsmimi interpeláciami. Nebojte sa, nebudem ich tu všetky čítať. Aj preto, že som na niektoré dostal už odpoveď. Takže z tých, na ktoré som ešte odpoveď nedostal, som vybral len dve.
Jedna sa týka školského ovocia. Téma a tie dve slová indikujú, ktorých dvoch členov vlády som zrejme logicky oslovil. Od pána ministra Čaploviča som dostal odpoveď, stručnú odpoveď s odkazom, aby som sa na detailnejšie podrobnosti opýtal pána ministra pôdohospodárstva. Tú odpoveď som dostal práve dnes. A od pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka som ju ešte nedostal, tak sidovolím prečítať moju interpeláciu.
Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať v súvislosti s nasledujúcimi okruhmi problémov týkajúcimi sa implementácie programu Školské ovocie/School Fruit Scheme, skrátene SFS, v materských a základných školách Slovenskej republiky za obdobie uplynulých piatich školských rokov, konkrétne do konca roka 2012.
Po prvé. Aká bola rôznorodosť podávaných produktov? V stratégiách je totiž deklarovaný sortiment možných podávaných druhov ovocia, respektíve zeleniny. Iná vec je však realita, t. j. reálne odbytované druhy a množstvá ovocia pre školy a škôlky.
Po druhé. Aké sprievodné aktivity, napríklad osvetu, zabezpečuje váš rezort v súvislosti s implementáciou programu, respektíve schémy? Pre aké cieľové skupiny? Na podporu programu sa na niektorých sledovaných školách osvedčila potreba osvetových aktivít nielen pre deti, ale aj pre rodičov, ako aj pre pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy. Existujú nejaké tlačené materiály, videá či filmy o zdravej výžive detí? Ak áno, kde sú dostupné?
Po tretie. Akým spôsobom a s akými výsledkami v jednotlivých školských rokoch vykonávate monitoring dopadu schémy SFS na zdravie populácie cieľovej skupiny detí vo veku troch až pätnástich rokov? Radi by sme poznali výsledky takýchto šetrení, chorobnosť škôlkarov, školákov, porovnanie obdobia pred rokom 2009 a po roku 2009 a podobné komparácie.
Po štvrté. Ako sú chránené deti pred príjmom nežiaducich cudzorodých látok v ovocí a zelenine, predovšetkým rezíduí pesticídov, dusičnanov, ako aj pred ich kombinačným a kumulatívnym či synergickým efektom? Prakticky je to možné dosiahnuť iba zásobovaním z bezchemických, respektíve ekologických produkcií. Ako títo producenti sú preferovaní a zvýhodňovaní? Teda otázka znie, či sú, a ak áno, tak ako, a ak nie, či sa o tom uvažuje. Podotázka znie, či existujú a evidujú sa v tejto oblasti príklady dobrej praxe.
Po piate. Ako sa darí napĺňať prioritu č. 8 zmienenej stratégie, citujem, "podporiť lokálnych výrobcov a zjednodušiť distribúciu čerstvých produktov k deťom"?
Po šieste. Ako sa sleduje kvalita realizácie tejto schémy? Ktoré organizácie sú zahrnuté do jej realizácie a monitoringu? Prosil som uviesť menovite v štruktúre úloha - výsledok.
Po siedme. Existuje súpis negatívnych skúseností s realizáciou schémy Školské ovocie/SFS na Slovensku? Ak áno, kde je prístupný?
A po ôsme. Kto rozhoduje o schéme Školské ovocie/SFS na Slovensku? Je ustanovený riadiaci orgán? Kto sú jeho členovia a koho zastupujú? Kto rozhodol o slovenskej implementačnej praxi, čiže o tom, že 30 % školského ovocia bude kofinancovaných rodičmi?
Toľko teda tá prvá interpelácia.
Druhá je adresovaná ministrovi životného prostredia pánovi Petrovi Žigovi a znie:
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci postupu ministerstva životného prostredia (ďalej len MPŽ SR) a ním riadených organizácii vo veci plánovaného vodného diela Slatinka. Pokiaľ som dobre informovaný, Európska komisia v roku 2012 požiadala Slovenskú republiku o doplnenie biotopov a niektorých lokalít do zoznamu území európskeho významu. Medzi týmito konkrétnymi požadovanými lokalitami bola aj lokalita Slatina, vodný tok s brehovými porastmi a cennými spoločenstvami plus vybrané priľahlé lesné spoločenstvá. To všetko v potenciálnom zátopovom území uvažovaného vodného diela Slatinka. Štátna ochrana prírody (skrátene ŠOP SR) už začala spracúvať návrh hraníc týchto požadovaných lokalít. Následne vraj prišiel pokyn z MŽP SR a ústredia ŠOP SR a výsledok je ten, že navrhované územie európskeho významu Slatina už v návrhu doplnenia pre Európsku komisiu nie je.
Moja prvá otázka v rámci tejto interpelácie preto znie, či je toto pravda. Ak áno, žiadam o vecné zdôvodnenie, ako aj informáciu o tom, kto konkrétne, na základe akých pohnútok takýto pokyn, respektíve pokyny vydal.
Ďalšia moja otázka na vás, vážený pán minister, je, ako chce MŽP SR zdôvodniť Európskej komisii nerešpektovanie jej požiadavky chrániť územie európskeho významu.
Teraz to trošku skrátim, aby som vás nezaťažoval, a prejdem k záveru:
Na záver mi dovoľte, vážený pán minister, vysloviť vážne znepokojenie z toho, ako vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody SR opäť raz ustupujú tlakom namiereným proti prírode, krajine a životnému prostrediu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja si dovoľujem obrátiť sa s dvoma interpeláciami na pána ministra obrany Glváča.
V prvej: Vážený pán minister, v programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, citujem, že "upraví možnosti prípravy a použitia aktívnych záloh pri plnení úloh ozbrojených síl". Konkrétne tento záväzok ma potešil. Nie je to myšlienka síce nová, sám ju podporujem. Doteraz sa táto idea odkladala predovšetkým z finančných dôvodov. Takýto projekt, ak má mať zmysel, takpovediac hlavu aj pätu, aj perspektívu, je totiž pomerne náročný a rozpočet ministerstva obrany už je dlhodobo napätý.
Minulý týždeň ste na spoločnej tlačovej konferencii s pánom ministrom práce, sociálnych vecí oznámili: začíname. Z televíznych správ sme sa okrem iného dozvedeli napríklad, citujem: "Nádej pre mladých nezamestnaných, takto mnohí vidia projekt dobrovoľnej vojenskej služby." Alebo, opätovne citujem: "Stopäťdesiat špecialistov záchranárov z radov nezamestnaných na východe či strede Slovenska." Rozumiem, že za interpretácie médií nenesiete celkom zodpovednosť. Na Slovensku však neexistuje žiadna základná vojenská služba, ani nedobrovoľná a ani dobrovoľná. Ak programové vyhlásenie hovorí o aktívnych zálohách, to je úplne iná téma. Na spomínanej tlačovej konferencii ste vyjadrili príjemné prekvapenie, ako zareagoval na projekt aktívnych záloh minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak som správne porozumel, v priebehu niekoľkých málo dní dokonca iniciatívne pripravil projekt a našiel finančné krytie pre čosi ako pilotný projekt pre 150 ľudí za vyše milión eur, a že má ísť, alebo aspoň prioritne, o nezamestnaných. Aspoň tak bolo rozumieť hlavnému záujmu pána ministra Richtera na celej tejto veci. Zároveň ste však pripustili, že presné kontúry inštitútu aktívnych záloh sú stále ešte nedotiahnuté, že vyžadujú vážnejšie legislatívne zmeny, dokonca ústavné, a že príslušné návrhy pripravujete zhruba na jún tohto roku. Chcem upozorniť, že napríklad výbor pre obranu a bezpečnosť nebol doteraz informovaný o žiadnom takomto projekte, zámere, ani o ničom podobnom. Dosiaľ tu máme na papieri jednu vetu z programového vyhlásenia.
Vážený pán minister obrany, očividne tu prebieha akýsi paralelný proces. Na vašom ministerstve prebiehajú úvahy alebo prípravy projektu aktívnych záloh. Zatiaľ však nemá úplne presné alebo konkrétne pravidlá. Ale na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny už z toho robia čosi, čo tak trochu nápadne pripomína akýsi sociálny podnik za vyše milión eur, podľa medializovaných informácií zhruba štvrť milióna v starých korunách na jedného nezamestnaného.
Chcem vás preto, pán minister obrany, zdvorilo upozorniť na veľmi rozpačité skúsenosti s projektom sociálnych podnikov z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z minulosti. A zároveň predpokladám, že sociálny podnik nie je to prioritné, čo ozbrojené sily očakávajú od naštartovania koncepcie aktívnych záloh.
Vážený pán minister, v záujme rozptýlenia nejasností a nesprávnych interpretácií toho, čo sme v posledných dňoch počuli, čítali, chcem vás požiadať o informáciu.
Na akom koncepte aktívnych záloh pracujete?
Konkrétnymi otázkami ma zvlášť zaujíma, ako plánujete definovať aktívne zálohy, ako sú definované a kvantifikované odbornosti, ktoré ozbrojené sily potrebujú a využijú v rámci budovania aktívnych záloh?
Ktoré z týchto odborností považujú ozbrojené sily za prioritné a aká je predstava o cieľovom stave?
Z čoho má pozostávať príprava záujemcov o účasť v aktívnych zálohách a ako má vyzerať udržanie aktívnych záloh pre ozbrojené sily?
V akom čase plánujete predložiť príslušnú legislatívu pre zavedenie aktívnych záloh?
A pokiaľ ide o pilotný projekt, o ktorom ste hovorili na tlačovej konferencii s pánom ministrom Richterom 29. 1. tohto roku, v akom časovom horizonte ho plánujete realizovať?
Dovolím si tiež uviesť druhú interpeláciu na rovnakého pána ministra, ministra obrany, a síce v tomto znení:
Opätovne v programovom vyhlásení vašej vlády, smeráckej vlády, sa uvádza, citujem: "Do konca roka 2012 bude pripravený rozvojový plán rezortu obrany vrátane Ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2024." Predpokladám, že reč je o tzv. bielej knihe. Konštatujem a je mi ľúto, že už máme február 2013, a tento plán, biela kniha, zatiaľ neexistuje v takej podobe, aby bola dostupná či poslancom alebo širšej verejnosti. Zároveň predpokladám, že vládou schválená biela kniha bude obsahovať podrobný plán modernizácie, modernizácie a technickej obnovy armády, vrátane optimalizácie počtu výcvikových priestorov, cvičísk, útvarov, ale aj rôznych podporných organizácií vo vašom rezorte.
Chcem vás ubezpečiť o mojej podpore dosiahnuť jej čo najefektívnejšie usporiadanie vrátane takých krokov, ktoré sa môžu javiť ako nepopulárne, ale treba ich urobiť. Zatiaľ však takýto plán ako oficiálny a vládou schválený dokument neexistuje.
Preto vás interpelujem v súvislosti s informáciami o tom, že priebežne už dochádza k niektorým rozhodnutiam vo vašom rezorte. Napríklad som dostal podnet o zrušení polygrafickej výroby na základni v Nemšovej. Pretože nemáme k dispozícii spomínaný rozvojový plán a nemali sme príležitosť o ňom rokovať vo výbore pre obranu a bezpečnosť, prosím vás o odpovede alebo informácie na tieto otázky:
Je pravdou, že ste rozhodli o zrušení polygrafickej výroby na útvare v Nemšovej? A ak áno, či bol vykonaný ekonomický a odborný audit tejto prevádzky a s akým výsledkom. V prípade jej zrušenia vás tiež žiadam o informáciu, ako sa bude nakladať s jej vybavením a zariadením.
Pretože nemáme k dispozícii dlhodobý plán, ktorý, do roku 2024, ako bolo avizované, ako ho predpokladá programové vyhlásenie vlády, žiadam vás tiež o informáciu, aké ďalšie rozhodnutia o rušení organizačných jednotiek v ozbrojených silách a v celom rezorte ministerstva obrany ste dosiaľ urobili od nástupu do funkcie a aké plánujete urobiť v priebehu roku 2013.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Magdalény Vášáryovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme k dispozícii pod tlačou č. 316.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnej a právnej stránky všetky náležitosti zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. novembra 2012 č. 292 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do tridsiatich dní a gestorský výbor do tridsiatich dvoch dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Toto je rozprava o odstránení fosílie. V roku 1954 za najhroznejšieho komunistického režimu, ktorý smeroval proti všetkým intelektuálom a zabezpečoval si poslušnosť jednej vrstvy intelektuálov slovenských, a to je, slovenských spisovateľov, vznikol, vznikla povinnosť platiť z hrubej, z hrubého honoráru 2 % do fondu, ktorým sa umožňovalo, že v Budmericiach stál rum, keď to trošku zvulgárnim, desatinu ceny, ktorú stál v normálnej krčme. Čiže bavíme sa o roku 1954. Odvtedy táto povinnosť platí. Ďakujem pekne. (Reakcia vystupujúcej na stlmený ruch v sále.)
Cez to všetko chcem povedať, že chápem, že niektoré, niektoré zväzy sa ozvali, zväzy tvorivých pracovníkov sa ozvali a niektorí umelci mi zatelefonovali. A hlavne, samozrejme, pán riaditeľ Ladislav Serdahély, ktorého poznám, a tuším je vo funkcii vyše tridsať rokov, ak ma pamäť neklame. To bolo ešte vtedy, keď aj ja som zo všetkých mojich honorárov platila 2 percentá. Nikdy, samozrejme, som, som nepatrila medzi tých vyvolených, ktorí za to mohli čerpať nejaké benefity.
Aké majú argumenty? Ja si myslím, že o nich treba hovoriť. A treba aj povedať, že to chápem, pretože jednoducho zvykli sme si na to. Zvykli sme si, prispôsobili sme sa, to tak býva vždy, keď niečo tak veľmi dlho trvá a, bohužiaľ, ministerstvo kultúry nikdy nepristúpilo na zásadnú reformu financovania kultúry, a tým pádom táto fosília nás tu, vykopaná z roku ´54, stále straší. Medzi hlavné argumenty patrí: Ale veď my zanikneme, keď nebudú tí tvoriví platiť dve percentá! My nemáme inú materiálnu základňu, stály zdroj príjmov. Z čoho budeme my vlastne existovať ako fond?
Na to by som ja odpovedala veľmi jednoducho, že pokiaľ umelci potrebujú takúto podporu, veď to môže dávať priamo ministerstvo, nepotrebuje na to nejaký fond, ktorý má samozrejme svoje náklady. Treba povedať, že už niekoľko rokov sa usilujem, aby som zistila, aké vlastne sú prevádzkové náklady Literárneho fondu. Doteraz sa mi to nepodarilo zistiť. My nevieme ani, koľko majú plat zamestnanci fondu, my nevieme, akú časť. My dostávame len a stále dostávame len, toľkoto percent sme vyplatili, toľkoto peňazí sme vyplatili, ale vôbec nevieme, koľko potrebuje vlastne samotný fond na svoju činnosť. A to by pre tú transparentnosť, aby sme pochopili, o čo im ide, veľmi potrebovali.
Druhá taká výčitka je: veď to už teraz, doteraz dobre fungovalo, a keď to pre mňa dobre fungovalo, tak to nechajte. Ale podmienky sa zmenili, podmienky sa zmenili. Napríklad reforma, ktorú teraz uskutočnila druhá Ficova vláda, veľmi, veľmi sťažila podmienky, za ktorých umelci, ktorých väčšina je na voľnej nohe, ako sa to hovorí, mohla platiť svoje, svoje dane, svoje výdavky. Všetko sa pre nich zmenilo, všetko sa pre nich zvýšilo.
Po tretie, hovoria o princípe solidárnosti. Ja tomu rozumiem. Tí, ktorí sú úspešní, tí, ktorí sú tvorivejší, tí, ktorým viacej vychádzajú knihy, ktorí robia viacej, majú sa skladať na tých, ktorí nemajú toľko tvorivosti, ale patria medzi umelcov, alebo chcú patriť medzi umelcov. Ale potom by som čakala, že sa napríklad Literárny fond spýta najúspešnejšej slovenskej spisovateľky pani Keleovej-Vasilkovej, ktorá predala milión kníh a zo svojich honorárov platí 2-percentné dane a určite nikdy nedostala žiadne štipendium, určite nikdy nebola na žiadnom pobyte, určite nikdy nemala nič z tohto, že či je ochotná. Či je naozaj solidárna. Lebo ja nezatracujem princíp solidárnosti, sú knihy, ktoré vyjdú v päťstokusovom náklade, ale je veľmi dobre, je veľmi dobre, že vyjde Milan Hamada, a dúfam, že si to, drahí kolegovia, všimnete, jeho kritické glosy a eseje a fejtóny, ktoré písal, a články do novín. Teraz vyšla, mám ju na stole priamo. Áno, to nikdy nebudú čítať milióny ľudí, ale treba sa aspoň spýtať.
Keleová-Vasilková nikdy nedostane žiadnu cenu, pretože to je takzvaná ženská literatúra tohto typu, ktorá je zaznávaná. A choďte sa pozrieť do ktoréhokoľvek kníhkupectva. Keby ženy nekupovali knihy, prežili by tieto kníhkupectvá vôbec? Tak aspoň ďakujem, alebo aspoň nejaký, nejaké, aspoň nejaké gesto. To by som ocenila. Ináč, samozrejme, prečo by tí, čo sú úspešní, neudržiavali tých, čo sú menej úspešní?
A štvrtý argument je, veď tie peniaze, ktoré úspešní platia, sa vracajú do umenia, a preto to nemôže byť daň. Ale to je daň. To je daň. To sú dve percentá, ešte k tomu z hrubej mzdy, teda z hrubých honorárov. A z toho sú štipendiá, ceny, prémie. Len akosi, a prepáčte, ja som v tomto od roku 1966, od roku 1964, kedy som dostala prvý honorár, tiež som v tom, v týchto dvoch percentách bola, nikdy v živote som žiadnu zahraničnú cestu, žiadne štipendium, žiadnu cenu, žiadnu prémiu nedostala. A to už nehovorím o mojom mužovi a podobne. A ľuďoch, ktorých poznám okolo seba. Takže ja hovorím aj zo svojej osobnej skúsenosti. To znamená, že moja požiadavka je, aby fondy konečne začali byť transparentnejšie, aby sme vedeli, čo vlastne financujú s týmito dvoma percentami.
Aký bol náš hlavný argument, keď predkladáme s pánom Beblavým, pánom poslancom tento návrh? Pretože predsa úspešní lekári neplatia tých ostatných lekárov. Úspešní vedci neplatia tých ostatných. Ja neviem, učitelia úspešní, ktorým uverejňujú články v Učiteľských novinách, neplatia ostatných učiteľov. Toto sa to týka jedine a výlučne tvorivých ľudí, ktorí zarábajú na honorároch. Takže je to veľmi podivná  komunistická fosília a každý, kto ju obhajuje, si tohoto musí byť vedomý. Ale znovu hovorím, my sa stretávame s fosíliami v kultúrnom sektore práve preto, pretože rezort kultúry neprešiel žiadnou radikálnou zmenou v oblasti financovania, ale ani organizácie, ani ničoho iného.
Takže, vážení priatelia, zmene sa každý bráni. Je dokázané, ako sociológ vám to môžem povedať, že keď vyhlásite nejakú zmenu hlavne po, od roku 1954, ktorú navrhujete, 80 % ľudí sa postaví proti, pretože si na to zvykli. Ale teraz je už konečne čas, aby sme toto zlikvidovali a fosíliu vrátili do múzea, kam patrí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Príjemný dobrý deň, vážená pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, ja mám trošku iný názor na tú problematiku ako pani Vášáryová, čo je pochopiteľné. A aby sme nepodľahli dojmu, že dejiny sa začínajú vstupom podaktorých z nás do politiky, chcem vám porozprávať jeden starší príbeh, ktorý veľmi úzko súvisí s tým, ktorý tuná títo predkladatelia práve predkladajú.
Pred dvadsiatimi rokmi, krátko po novembri 1989 niektorí slovenskí umelci zaútočili na umelecké fondy. Hovorili vtedy o tom, že fondy prejedajú príspevky umelcov na nehoráznych platoch úradníkov, že fondy rozdávali milióny na štipendiách a odmenách obľúbencom socialistickej vlády, a zdôrazňovali, že v novej demokratickej spoločnosti každý nesie zodpovednosť za seba samého, a teda niet dôvodu, aby sa tvorila akási umelecká vzájomná podporná pokladnica. No a jedným z mužov, ktorí sa veľmi usilovali o zrušenie fondov, bol vtedy aj istý dlhoročný kolega spolupredkladateľky návrhu, ktorý máme na stole. A predstaviteľom Literárneho fondu dosť dlho trvalo - (Vystupujúci sa obracia na predkladateľku.) poviem aj to meno, aby ste potom, môžete sa mračiť, a teraz aspoň rozmýšľajte o tom, kto to bol, teraz chvíľočku je na vás pekný pohľad - jedným z mužov, ktorí sa veľmi usilovali o zrušenie fondov, bol vtedy aj istý, ako som povedal, dlhoročný kolega spolupredkladateľky návrhu, ktorý máme na stole, a predstaviteľom Literárneho fondu dosť dlho trvalo, kým mu na základe dokladov vysvetlili, že o použití prostriedkov vo fonde nerozhodovali a nerozhodujú papaláši a úradníci, ale že tu funguje systém komisií, do ktorých vysielajú svojich zástupcov profesné združenia tých umelcov, ktorých príspevky príslušná komisia aj rozdeľuje, a iba a výlučne tieto komisie rozhodujú o tom, kto dostane cenu, prémiu, štipendium, príspevok na tvorivý pobyt či na cestu na festival alebo na konferenciu, alebo iný druh podpory. S veľkým prekvapením vtedy ten kolega predkladateľky zistil, že umelecký fond všetky zdroje získané z dvoch percent odvodov z honorárov vracia týmito formami umelcom a že platy, nájomné a údržbu si musí uhradiť z iných príjmov.
Potom zasiahol osud. A onen kolega pani predkladateľky mal vážne zdravotné problémy, ktoré ukončili jeho umeleckú kariéru. A Literárny fond bol tou organizáciou, ktorá na neho, na rozdiel od iných, nezabudla, ktorá mu opakovane prispievala na liečebné a rehabilitačné pobyty a pomáhala riešiť aj sociálne problémy, ktoré jeho nútenou nečinnosťou začali vznikať. Z vášnivého bojovníka za likvidáciu fondov sa na sklonku života stal jeden z ich najplamennejších obrancov. Pochopil, aké je dôležité mať aj kolegov, ktorí vás nehodia cez palubu. Maco Debnár to bol inak, aby ste nemuseli dlho rozmýšľať.
V dôvodovej správe predkladatelia argumentujú takzvaným dodatočným zdanením umelcov. Vnímajú ako nespravodlivosť, že umelci zo svojich príjmov okrem dane odovzdávajú zo zákona 2 % umeleckým fondom. Je pravda, že socializmus si podporu alebo aspoň poslušnosť umelcov kupoval aj tak, že im z honorárov nevyruboval také dane ako iným občanom. A možno je niektorým za tými časmi skutočne aj smutno.
Ale rovnako je pravdou, že už v roku 1920, keď vzniklo Slovenské národné divadlo, vznikla v Bratislave aj pobočka Jednoty českého herectva a každý člen divadla zo svojej gáže odvádzal do spoločnej pokladnice pravidelné príspevky určené na podporu vdov a sirôt po divadelníkoch. A prispievali všetci, aj Borodáč s manželkou, aj Oskar Nedbal, aj Bagar. Dokonca aj kapitalistický divadelný podnikateľ, vžitý symbol buržoázneho znásilňovania kultúry v mene komerčného úspechu, Antonín Drašar povoľoval vo svojom Slovenskom národnom divadle pravidelné usporadúvanie benefičných predstavení, z ktorých zisk používala stavovská organizácia na podporu tých, ktorí boli sociálne odkázaní.
Takže, takže by možno bolo namieste premýšľať, ako je možné, že naši divadelníci boli v 20. a 30. rokoch kolegiálnejší a sociálnejšie cítiaci ako slovenskí umelci na začiatku 21. storočia, v mene ktorých v Národnej rade Slovenskej republiky pani Vášáryová a pán Beblavý predkladajú svoj návrh zákona.
Vážené kolegyne a kolegovia, nechcem plytvať, samozrejme, vaším časom, ale predpokladám, že len málokto z vás si preštudoval napríklad na webe dostupné výročné správy Hudobného, výtvarného a Literárneho fondu. Keď som sa zahľadel do spisov, ktoré Literárny fond publikoval pri svojich päťdesiatinách v roku 2004, z množstva čísel a mien, kam sa strácali peniaze umeleckého fondu, ma zaujalo napríklad, že tvorivé štipendium v roku 1974 napríklad dostal Dušan Hanák, v roku 1983 Vladimír Števko, Ladislav Volko či Ernest Weidler. Výročné ceny Literárneho fondu dostali napríklad Miloš Pietor, Mária Kišoňová - Hubová, Dominik Tatarka, Martin Holý, Juraj Jakubisko, Igor Luther, Alfonz Bednár, Jozef Króner, Gustáv Valach, Viliam Záborský, Eva Krížiková, Ján Solovič, Elena Kitnárová, Leopold Haverl, Stanislav Párnický, Marián Labuda, Ľubomír Vajdička, Miroslav Luther, Ivan Mistrík, Emília Vášáryová, Martin Huba, Milan Kňažko, Peter Mikulík, Marián Zednikovič, Ctibor Filčík, Blahoslav Uhlár, Dušan Jamrich a mnohí iní. Mimochodom, všetci menovaní tie prémie a ceny dostali pred rokom 1989.
Za desaťročie, 1994 až 2003, rozhodla príslušná sekcia fondu vyplatiť v 152-ch prípadoch 1,87 mil. Sk na tvorivých štipendiách. Ocenila vyše 400 umeleckých výkonov v celkovej výške 6,31 mil. Sk a na prémiách za jednotlivé mimoriadne umelecké výkony prizná na návrh divadiel 6,3 mil. Sk. Napríklad v roku 1998 dostal štipendium Literárneho fondu jeden z predkladateľov návrhu pán Beblavý na umelecký preklad divadelnej hry. Dovoľte, aby som túto vetu zopakoval. Napríklad v roku 1998 dostal štipendium Literárneho fondu jeden z predkladateľov návrhu pán Beblavý na umelecký preklad divadelnej hry.
Hudobný fond opakovane podporil tvorbu nových slovenských hudobných diel napríklad cez štipendiá Iľjovi Zelienkovi, Jurajovi Hatrikovi, Egonovi Krákovi, Norbertovi Bodnárovi, Vladimírovi Bokesovi, Víťazoslavi Kubičkovi, Vladimírovi Rusó, Ľubici Salamon - Čekovskej, Matúšovi Jakabčicovi, Ivanovi Paríkovi, Petrovi Machajdíkovi, ale aj ocenil interpretačné výkony napríklad, a naozaj len výberovo spomeniem, Daniela Vuranovského, Jozefa Ľuptáka, Dievčenský zbor gymnázia a základnej školy Maraya z Košíc, profesora Jána Vladimíra Michalka, Eugena Procháca, dirigenta Rastislava Štúra, akordeonistu Borisa Lenka, ale podporuje aj slovenskú populárnu hudbu a odmenil napríklad Ivana Táslera za piesňovú tvorbu pre jeho skupinu, Mariána Jasovského, za vydanie CD Jara Filipa, Luciu Piussi niekoľkokrát za viacero CD skupiny Živé kvety, Martina Valihoru za reprezentáciu našej džezovej hudby, Petra Zagara a mnohých iných.
Fond výtvarných umení udelil výročné ceny napríklad Jozefovi Cesnakovi, Ivanovi Popovičovi, Ladislavovi Kušnírovi, Matúšovi Dulovi, Dane Bořutovej, Ondrejovi Zimkovi, Dagmar Srnenskej, ale podporil aj mnoho študijných ciest slovenských výtvarných umelcov a architektov za dôležité, na dôležité zahraničné výstavy, prispel na usporiadanie desiatok výstav a tvorivých pobytov.
Aby bolo jasné, opakujem, to bolo len pár náhodne vybraných mien a čísel z výročných správ fondov, o ktorých je dnes reč. Ale aj tých pár mien a čísel naznačuje, že umelecké fondy od svojho vzniku v roku 1954 zohrávali veľmi významnú a naozaj niekedy nezastupiteľnú úlohu pri podnecovaní nových tvorivých činov. Napokon už prvý výbor Literárneho fondu, ktorému predsedal Pavol Horov, a jeho členmi boli Ľudo Zúbek, Margita Figuli, doktor Andrej Mráz a Juraj Špitzer, naznačil, že to s podporou tvorby myslí vážne. Veď prvými štipendistami fondu boli Rudolf Jašík, Zuzka Zguriška, Štefan Králik, Janko Alexy, Viktor Egri... (Hlas predkladateľky.) Buďte taká láskavá, pani Vášáryová, nebuďte nervózna, chvíľočku ma počúvajte v tichosti, ako som počúval ja vás. Je to také okrem iného aj slušné. A o tej slušnosti vy veľmi rada a často hovoríte (Vystúpenie prerušené predsedajúcou.).

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte vo svojej rozprave.

Jarjabek, Dušan, poslanec
A buďte taká láskavá, nevykrikujte z vášho miesta, lebo sa naozaj nemôžem sústrediť na to všetko, čo by som veľmi rád povedal aj vám. Mám pokračovať?
A fondy statočne pomáhali aj tým, ktorí sa práve netešili veľkej priazni režimu. V časoch najtvrdšej normalizácie štipendium pomohlo Petrovi Karvašovi, Ladislavovi Ťažkému, Rudolfovi Slobodovi, Dominikovi Tatarkovi, Vladimírovi Ferkovi, Alte Vášovej, Tomášovi Janovicovi či Pavlovi Števčekovi. Vďaka štipendiu Literárneho fondu mohol napríklad Feldek prebásniť Slávy dcéru a v slovenskom preklade pribudli diela Dostojevského, Dickensa, Puškina, Huga, Shakespeara, Goetheho, Danteho, Lermontova, Schillera, Zolu, Gogoľa či Byrona.
A keďže vo verejnosti sa šíria povesti o horibilných príjmoch umelcov, chcem dodať ešte pár čísel. Pod pojmom výročná cena sa v praxi našich umeleckých fondov pohybujeme v rozpätí 400 až 1660 eur, ale prémie a tvorivé štipendiá, čo sú najčastejšie formy podpory, oscilujú v tom lepšom prípade niekde medzi 300 až 500 eurami, no zriedka sú ešte nižšie. Ešte raz chcem prízvukovať, peniaze, ktoré umelci fondom zo svojich honorárov odviedli, nik neuchmatol, neskončili vo vreckách úradníkov, či na účtoch gastrofiriem. Vrátili sa do podpory tvorby alebo ocenenia tvorivých činov aktívnych umeleckých tvorcov a do iných príspevkov umelcom, ktorí sú už v dôchodku alebo sú dlhodobo chorí.
Dámy a páni, pochopil by som, keby kolegyňa Vášáryová s pánom Beblavým navrhli, aby sme vzhľadom na 2 % odvod umeleckým fondom upravili zákon o dani z príjmu tak, aby tie dve percentá v prípade umelcov boli započítateľné do ich daňovej povinnosti. Viem, že pán minister financií by to asi neprivítal, ale až sa pozviechame z krízy a rozpočtových problémov, budem sa uchádzať o podporu takéhoto návrhu. Ale v mene dvoch eur zo stovky potisnúť do priepasti likvidácie fondy, ktoré fungujú a pomáhajú našim umelcom tvoriť, to považujem, veľmi slušne povedané, za neuvážené a krátkozraké.
Odvolávka na fakt, že v Českej republike fondy v deväťdesiatych rokoch zanikli a torzo ich aktivít dnes zabezpečujú nadácie z úrokového výnosu, odpredaných nehnuteľností, to pôsobí priam humorne. Mám časté stretnutia s českými kolegami a zachovanie umeleckých fondov nám, vážení predkladatelia, českí priatelia neskrývane závidia. A len mimochodom, Budmerice, ten slávny Pálffyovský kaštieľ, to bol majetok štátu a Literárny fond ho využíval ako nájomník. Čiže keď sa vám za ministrovania pána Krajcera podarilo fond z kaštieľa vyhnať, musí sa o budovu starať ministerstvo kultúry.
Osud kaštieľa v Moravanoch, ktorý spravoval Fond výtvarných umení, je hrozný. Prechádzku po dôsledkoch privatizačných chúťok vrele odporúčam všetkým, ktorí si myslia, že fondy majú žiť z príjmov za prenájom.
No a Dolná Krupa, ktorú kedysi užívali hudobníci, žije iba vďaka tomu, že ju prevzalo do svojej správy Slovenské národné múzeum.
Vážení kolegovia, kolegyne, predkladatelia hovoria o podpore umeleckej verejnosti. Petícia je voľne dostupná na internete a ťažko overiť, či ľudia, ktorých mená sú tam uvedené, ju aj naozaj podpísali. Ale dobre, vezmime do úvahy, že nejakých 1200 užívateľov internetu je za zrušenie odvodov do umeleckých fondov. Pri niektorých menách ma to neprekvapuje. Ani Zora Bútorová, monografista pána Dzurindu Silvester Laurík, Juraj Hvorecký, politik Ondrej Dostál, redaktor Týždňa Martin Hanus, duchovný Daniel Pastirčák, bábkar a flašinetár Ivan Gronko, herec Andrej Hryc, dramaturg a politik Martin Porubjak, redaktor SME Miroslav Kern a ďalší nikdy nepredstierali solidaritu. Ale napríklad sa čudujem, že pani Lucia Piussi žiada zrušiť odvody do fondov, no druhou rukou pokojne od fondov preberá príspevky a prémie. To sa mi vidí byť, ak chcete, schizofrenické, alebo, ak chcete, podľa môjho názoru minimálne nemravné.
Na druhej strane proti návrhu pani Vášáryovej a pána Beblavého sa postavilo niekoľko stovák slovenských spisovateľov, básnikov, prekladateľov, divadelných umelcov, vedcov, televíznych a filmových tvorcov a novinárov. Mám tu dlhý zoznam tých, ktorí podpísali petíciu za zachovanie umeleckých fondov, a odcitujem zase len výberovo: Eva Galadová, Jaro Ryhák, Dušan Jamrich, Táňa Kusá, Ivan Popovič, Ján Greššo, profesor Leikert, Anton Hykisch, Jana Kákošová, Mária Báthorová, Jana Rakšányiová, rektor VŠMU Milan Rašla, Jakub Nvota, Milan Žitný, rektor VŠMU Milan Rašla, Etela Farkašová, Jozef Puškáš, Juraj Lihosit, Milan Vároš, Ľubica Šajdová, Oľga Ruppeldtová, profesor Ján Kačala, rektor Akadémie umení Matúš Olha, Jozef Heriban, Štefan Dlugolinský, Zdena Studenková, Viera Hegerová, profesor Dušan Hovorka, Peter Hladík, Zora Petrášová za Asociáciu slovenského umenia so 171 členmi, Emil Semanco za Umeleckú besedu Slovenska so 130 členmi, Mária Horváthová za Spolok výtvarníkov Slovenska, Dagmar Srnenská za vyše 100-člennú Asociáciu teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia.
Podotýkam, že tieto podporné stanoviská sú overené a pochádzajú od kompetentných, teda od ľudí, ktorí svojimi príspevkami fondy financujú. Aké je zastúpenie takýchto zainteresovaných medzi internetovými ľuďmi, ktorí to podpísali, si netrúfam odhadnúť.
Ale možno Kamil Famo zo Sokoloviec, Terézia Matkuliaková zo Zuberca, Katarína Bubnášová, dôchodkyňa z Prievidze, a Radovan Dzurčanin z Dlhého Klčova naozaj niektorý z fondov niekedy významne podporili, odvodom zo svojich astronomických umeleckých príjmov. Hlboko sa ospravedlňujem tým desiatkam iných kandidátov, ktorých som teraz nespomenul.
Dá sa povedať, že za návrhom predkladateľského tandemu dnes vidíme tých slovenských umelcov, ktorí dve eurá z každej stovky príjmov vo vlastnej peňaženke uprednostňujú pred kolegialitou a spoločnými záujmami. Ich panská vôľa. Že sa tu dnes v plnej nahote predvádza spor sebectva a egoizmu so zmyslom pre vzájomnosť a súdržnosť. Že akoby tých zákopov v oblasti kultúry a umenia bolo málo. Je to pokus zlikvidovať zmysluplný, osvedčený a funkčný systém iba preto, že tu ešte niečo zmysluplne funguje.
Dvojpercentný odvod umeleckým fondom nie je nijakou pokutou uvalenou na úspešných a dobre zarábajúcich. Dvojpercentný príspevok dnes odvádzajú aj hviezdy seriálového neba, aj bábkoherci, ktorí cestujú za deťmi po školách. Dve percentá fondu odvedie klavirista z honorára za vystúpenia na firemnom večierku, i dirigent Slovenskej filharmónie.
Sú to fondy, samozrejme, teda tí, ktorí ich tvoria aj rozhodujú o tom, ako budú využívané. A rovnako to bolo i v minulosti. Dve percentá do fondov išli aj z honorárov hviezd normalizačnej kinematografie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, ospravedlňujem sa, len na 16. 30 hod. sme mali naplánovaný bod voľba členov Rady rozhlasu a televízie. Chcem sa spýtať, či máte vystúpenie dlhšie.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Už končím.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Čiže rovnako to bolo aj v minulosti, dve percentá do fondov išli aj z honorárov hviezd normalizačnej kinematografie, aj za tých 25 filmov, čo ste stihli nakrútiť v dobách najtuhšej normalizácie, teda medzi Biľakovým poučením a Antichartou vy, pani predkladateľka. Dvadsaťpäť filmov, vy pani predkladateľka, ktorá ste podpísali Antichartu, mám na mysli obdobie, ešte raz, od poučenia po Antichartu. Takže vy ste sa tuším narodili niekedy v novembri 1989, ale na to už som si zvykol. To znamená aj z honorárov externých prispievateľov do novín a časopisov. Ak máte dojem, že fond by mal podporovať iných a inak, pani predkladateľka, nie je nič jednoduchšie ako aktívne vstúpiť do spolkového diania a nechať sa pri najbližších voľbách delegovať do výboru príslušného fondu a tam presviedčať o opodstatnenosti vašich návrhov.
Dámy a páni, skutočne odporúčam, aby sme o tejto novele zákona ďalej nerokovali.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Jarjabek, chcem sa vám poďakovať - tu som vpredu, keby ste ma hľadali, hej, lebo ste blúdili pohľadom - chcem sa vám poďakovať za to, že ste vymenovali skutočne toľko veľa ľudí, ktorí boli podporení z jednotlivých fondov z peňazí, ktoré do tohto fondu prúdili, sú od umelcov. No mňa však trošku hnevá, že do týchto fondov musím prispievať aj ja za každé moje umelecké vystúpenie, či už ako moderátor predovšetkým na folklórnych podujatiach, či už ako muzikant na ľudových hudobných nástrojoch. Ale tuná sa mi potom trošku bije jedna vec. Keby som chcel byť ja podporený z týchto fondov, mám smolu. Prečo by som ja mal prispievať do fondov, keď z nich nemám šancu dostať financie, pretože sú fondy nastavené tak, ako sú?
Takže ja súhlasím s tým, aby som ja neprispieval do takýchto fondov. A tuná sa nehovorí o zrušení fondov, ale o zmene financovania. Takže toto je systémová zmena, ktorú treba urobiť, zmenu financovania, možno aj zmeniť zákon o fondoch. A potom sa môžeme baviť teda o tých možnostiach financovania. Takže zase sa tu kope len do tradičnej ľudovej kultúry. A tým, že ste spomínali ešte aj pána z Dlhého Klčova, je to tak isto folklorista, a verte tomu, že prispieval do fondov, to je jeden z tých podpísaných, ktorého ste tam menovali, tak takisto je to folklorista a nemá šancu čerpať z týchto fondov. Takže asi preto sa tam podpísal. A ja vám garantujem, že keby som ja zlanáril folklórnu komunitu, tak sa do toho podpíšu ešte viacerí, ktorí tak isto musia prispievať, sú umelcami tradičnej ľudovej kultúry, ale nemajú šancu, pretože taký fond pre ľudovú kultúru nie je. Ale k tomu sa vyjadrím potom v rozprave, pretože sa chystám aj ja.