14. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, plne s tebou súhlasím, že tento návrh zákona po obsahovej stránke je zlý. Je tu veľmi zaujímavé, že pán poslanec Lipšic prišiel s týmto návrhom až v čase, keď nie je minister. V čase, keď bol ministrom vnútra a mal aj pohodlnú väčšinu v parlamente, teda vládna koalícia v tom čase ju mala, tak s takýmto návrhom neprichádzal.
Zároveň som toho názoru, že tento návrh je aj diskriminačný z toho pohľadu, že by znevýhodnil ďalšie politické strany, ktoré sú na politickom nebi, ktoré nie sú v parlamente a majú ten príspevok, tuším sú to dve alebo tri, ktorým to vyšlo. Tak by jednoducho to mohlo znamenať ich zánik.
A zároveň dovolím si povedať, že meniť nastavenie financovania počas určitého volebného obdobia, ktoré bolo pred voľbami nastavené, nie je žiaduce ani vhodné, dokonca dalo by sa povedať, že to má aj také retroaktívne účinky. Ďakujem. To je toľko z mojej strany.

Pre problémy, s ktorými sa ja stretávam pre tú veľkú hmlu, ktorá tu je niekoľko rokov okolo financovania politických strán, ale aj pre to, že si myslím, že najlepšou predvolebnou kampaňou pre každého poslanca je jeho práca počas štyroch rokov, si myslím a zastávam postoj, že financovanie politických strán má byť vôbec zrušené. Ďakujem.

Ja budem stručný, nebudem sa púšťať do cvičení v psychoanalýze. Na toto sú asi iní odborníci. Ale poviem dve veci.
Po prvé sa mi zdá, že všetky strany, opravte ma, ak sa mýlim, myslím, opozičné, vrátane Obyčajných ľudí, ale aj všetkých pravicových strán, tiež podpísali záväzok pre Transparency, že zavedú matching, to znamená, zavedú viazanie štátneho príspevku na príjmy od súkromných osôb, teda na sponzorské, členské, aby strany boli motivované priznávať to. Všetky strany ten záväzok podpísali. Tento záväzok sa prejavuje práve v tomto návrhu novely zákona. Nič viac a nič menej sa tam neprejavuje, netreba tu ísť do žiadnej psychoanalýzy. Naviac, ten návrh postihuje všetky strany. To znamená, každá strana, nevidím pritom rozdiel medzi stranou SMER a pravicovými stranami, bude motivovaná priznávať reálne sponzorské dary, ale teda aj členské príspevky, aby získala štátny príspevok. Je to úplne rovnaké. Takže naozaj treba zákony predtým, ako k nim vystúpim, asi si prečítať. A myslím si, že to je dôležité, aby strany boli motivované pre účely získania štátneho príspevku, aby boli motivované reálne to priznávať, lebo dnes sa dary sponzorské, členské priznávajú v minimálnej miere. Reálne 95 % príjmov strana má zo štátneho príspevku? A to nie je v poriadku. Takže si myslím, že zavedenie tohto matchingu, ku ktorému sa notabene teda zaviazali skoro všetky strany v tomto parlamente pred voľbami, je správny krok.
Čo sa týka ešte poznámky pána poslanca Martvoňa, tak dajme tú účinnosť od budúcich volieb parlamentných, nevidím v tom nejaký veľký problém, ak je jediná výhrada strany SMER v tom, že nie je dobré meniť pravidlá počas toho, keď fungujú. Naviac, pán poslanec, my sme mali dvojročnú vládu. A ja som zriadil na ministerstve vnútra komisiu, ktorá pripravovala nový volebný kódex vrátane nového financovania a kontroly financovania politických strán. Mali sme, žiaľ, dvojročnú vládu, menej ako dvojročnú vládu, takže ten návrh zákona do parlamentu neprišiel. V tej komisii boli aj zástupcovia strany SMER, a teda aj tretieho sektora, Združenia miest a obcí a tak ďalej a tak ďalej. Takže sme na tom pracovali. A myslím si, že, áno, toto je úprava, ktorá je správna, ktorá odpútava strany od čisto štátneho financovania a motivuje ich priznávať dary, ktoré možno strany reálne získavajú, ale dnes nemajú motiváciu ich nejako priznať, lebo nie sú závislé od toho, či dostanú alebo nedostanú štátny príspevok. Takže si myslím, že to je krok, samozrejme, správnym smerom. Ak ten návrh zákona bude v druhom čítaní, máte môj prísľub, že budem súhlasiť s tým, aby sa jeho účinnosť posunula od budúceho volebného obdobia, ak to je naozaj jediná reálna výhrada, ktorú máte.

Vážený pán predseda, milí kolegovia, kolegyne, predkladám návrh zákona, ktorého cieľom je zmeniť filozofiu financovania politických strán. Bližšie poviem možno k tomu v rozprave.
Ide o návrh, ktorý má dve kľúčové časti. Jedna vec je zrušiť financovanie a druhá vec je zrušiť možnosť viesť predvolebnú kampaň pre politické strany. Som hlboko presvedčený, že možnosť pre parlamentné strany viesť politickú kampaň je nenáležitá výhoda pre aktívne politické strany, parlamentné politické strany. A je to možnosť zároveň, akým spôsobom blokovať občanov, ktorí sú nespokojní s reálnym výkonom politiky, ktorý predvádzajú politické strany ako zástupcovia týchto občanov. Súčasný stav, keď vlastne ľudia si môžu založiť politickú stranu, ale sú v neúmernej nevýhode, vzhľadom na to, že politické strany de facto obsadia mocou peňazí, ktoré získavajú od štátu, mediálny priestor, ale takisto aj klasický mediálny priestor, ktorý dostávajú aj bezplatne od médií, keď prezentujú návrhy a aktivity politických strán, sú dva kroky, ktoré významným spôsobom zabraňujú tomu, aby sa ľudia mohli aktívne postaviť zoči-voči súboju s politickými stranami a mohli si založiť čistým spôsobom politickú stranu. Vieme, zažili sme na vlastnej koži pokus nečistého podľa mňa spôsobu vedenia politickej kampane určitých finančných žralokov, ktorí sa pokúsili možno postaviť sa zoči-voči politickým stranám. A vieme, koľko percent získali. A zostali mimo parlamentu. A nemyslím si, že by sme preto mali naďalej podporovať takýto stav, ktorý neprospieva demokracii, upevňuje postavenie súčasných existujúcich politických strán, parlamentných politických strán. Ale ísť cestou iba znižovania financovania je naivné, keď nezrušíme zároveň priestor, kde politické strany majú podstatný výdavok, a to je finančná alebo predvolebná kampaň, tak nič sme nevyriešili. Keď ho znížime iba za súčasného stavu, že ponecháme naďalej predvolebnú kampaň, znížime financovanie, politické strany budú iba mať tendenciu vykrývať viacej nákladov svojej predvolebnej kampane vlastnou hlavou. A to asi nikto z nás nechce. Hovorím, viacej k tomu poviem v rozprave.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Dámy a páni, konštatujem ako spravodajca, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej, 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a spĺňa aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli. A je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona.
Po rozprave odporučím, aby Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a aby návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, poprosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Keďže to súvisí vlastne s predošlým návrhom, ktorý predkladal pán poslanec Lipšic, a na záverečnú reč sa nedalo vtedy vystúpiť, tak skúsim opraviť možno neúmyselné klamstvo, ale každopádne zavádzajúcu informáciu, keď pán poslanec Lipšic tvrdil, že všetky politické strany okrem teda pravdepodobne Novej väčšiny podpísali záväzok takzvaného matchingu, čiže spárovanie darov s príspevkami na činnosť politických strán pre Transparency International. Chcem vás upozorniť na tento záväzok, konkrétne sme si tam dali výhradu, že s ním nesúhlasíme, lebo sa nám to zdá trošičku zvláštne. A každopádne jednoducho takýto záväzok sme neprijali, keď si dobre teda pamätám, skontrolujte ma, čo si myslím, ale si dobre pamätám ten rok.
Potom ešte možno k tomu, keď ste hovorili, aby politické strany viacej priznávali dary od fyzických osôb. Je to naivné. Žiadna politická strana nebude priznávať dary od fyzických osôb, lebo všetci vieme, že, bohužiaľ, pri atmosfére, ktorá sa na Slovensku vytvorila, hovorím v tomto prípade „bohužiaľ“, ten, kto dá dar, či fyzická osoba alebo právnická osoba, automaticky sa stáva terčom záujmu a je pod drobnohľadom médií a de facto sám vylučuje možnosť nejakých verejných obstarávaní a podobných. Čiže my ho vlastne znevýhodňujeme, čo nepovažujem za správne. A, bohužiaľ, takáto je atmosféra. A myslím si, že toto sa nám napraviť za desiatky rokov nepodarí.
Potom keď hovoríte, že ste chystali volebný kódex. A tam ste vlastne tieto zmeny chystali. Pokiaľ mám správne informácie od človeka, ktorý sa zúčastnil stretnutia tej pracovnej skupiny zmeny volebného kódexu, môžem povedať, že boli ste veľmi uzatvorení pred akýmikoľvek demokratickými zmenami typu, aby sa znížilo, ako sa to presne volá, zabudol som, trojpercentné kvórum pre ľudí, ktorí teda potrebujú, by mohli prekrúžkovať iných kandidátov. Vôbec sa neriešilo financovanie politických strán v tejto snahe. Takže bol vlastne jediný účel iba zlúčiť termíny konania volieb. To mi pripadá ako taká trošku mala ambícia od ministra vnútra.
Takže čo sa týka nášho návrhu zákona alebo môjho návrhu zákona, ktorý predkladám, už som to tu v úvodnej reči spomenul, zopakujem to. A poviem ešte aj a priznám sa, nebojím sa k tomu priznať sa, keď v minulosti mi ktokoľvek, aj keď som bol v nejakých televíznych diskusiách, hovoril, že je tu potrebné. Pamätám si, s pánom Chmelárom raz že som bol v diskusii v TA3, potom to bolo ešte na možno dvoch diskusiách predvolebných. A keď sa hovorilo, že treba zrušiť financovanie politických strán, že to je riešenie, to je očista politického systému na Slovensku, tak som si ťukal na čelo a aj priamo som to kritizoval, že to je hlúposť, lebo takýmto spôsobom by sme iba zväčšili korupčné prostredie pre politické strany. Vtedy, keď som to hovoril, ma nenapadol spôsob, priznávam z tohto miesta, akým spôsobom vlastne to korupčné prostredie zároveň zmenšiť. A to je ten, ktorý vlastne teraz v tomto návrhu zákona predkladám. To je ten, že zrušíme zároveň politickým stranám ten podstatný výdavok, ktorý majú. A to je výdavok na predvolebnú kampaň. Okrem strany SMER a možno nás, ktorí sme sa správali veľmi efektívne v predvolebnej kampani, je výdavok na predvolebnú kampaň pre ostatné vlastne pravicové subjekty veľmi dramatická časť, podstatná časť celkových výdavkov, ktoré vlastne pri financovaní počas štyroch rokov majú. Preto ten návrh rieši práve zrušenie tohto podstatného výdavku. Je to zrušenie výdavkov na predvolebnú kampaň. A takýmto spôsobom je to zabránenie tomu pokušeniu a zmenšenie korupčného prostredia, aby politické strany nesnažili sa zníženie financovania alebo zrušenie financovania politických strán kompenzovať tým, že budú naháňať po pokútnych sponzoroch peniaze na to, aby tú predvolebnú kampaň viedli. Čiže v tom som chcel upozorniť na drastický rozdiel medzi tým, keď niekto hovorí iba o zrušení financovania, čo podľa mňa výrazným spôsobom zvyšuje korupciu politických strán, zvyšuje korupčné prostredie, a druhým návrhom, ktorý predkladám, ktorý hovorí o zrušení financovania a zároveň zrušení predvolebnej kampane, ktoré nezvyšuje korupčné prostredie.
Áno, uznávam, politické strany okrem výdavku na kampaň majú aj výdavky na svoju bežnú činnosť, ale vôbec nie som fanúšikom obdobia pred novembrom 1989, ale vtedy sa platili nejaké členské nálepky tuším, či čo to mali, nalepovali si to do nejakých straníckych knižiek, alebo známky to boli. A prečo si to nerobíte takto? Prečo by ste si, milí páni politici alebo členovia politických strán, nemohli takýmto spôsobom financovať svoje stranícke rošambá, svoje zjazdy, svoje kancelárie a svojich nejakých tajomníkov, úradníkov, podpredsedov a neviem koho, všetkých v tých štruktúrach máte, prečo by sme nemohli si túto podľa mňa symbolickú vec z komunizmu odpozerať od nich? Plaťte si svoju činnosť z vlastných peňazí. A takýmto spôsobom keď odbúrame jedny výdavky na vašu činnosť, lebo si to budete platiť zo svojich vlastných peňazí, cez stranícke známky, a keď odbúrame druhý výdavok, vaše predvolebné kampane alebo nás všetkých predvolebné kampane, takýmto spôsobom na konci sa môžeme dopracovať možno k vysnívanému ľudovému ideálu zrušenia financovania politických strán. A takýto návrh predkladáme.
Čo by spôsobili tie dodatočné efekty, ktoré som teda nespomenul. Samozrejme, keď zrušíme financovanie politických strán, máme približne 50 miliónov eur v rozpočte. To je jedna vec, v dnešnej ťažkej dobe asi nie nepodstatná. Zároveň prinútime politické strany, aby sa správali zodpovedne počas celých štyroch rokov, aby celé štyri roky vykonávali činnosť, ale reálnu pre parlament, aby predkladali návrhy zákonov, aby obhajovali návrhy zákonov, aby išli do konfrontácie, diskusií, to je z toho jedno, médiá dajú aj keď niekomu menší, niekomu väčší bezplatný priestor na prezentovanie našej činnosti. Čiže zrušenie ich financovania by vlastne výrazným spôsobom dospelo k tomu, aby politické strany sa nespoliehali len na činnosť alebo aktivitu predvolebnej kampane pár mesiacov pred voľbami, lebo museli by sa spoliehať iba na svoju činnosť počas celých štyroch rokov. Čiže výrazne by sa tak zvýšila možno konkurencia medzi politickými stranami v tom, aby sa snažili stretávať s ľuďmi, aby počúvali, čo tí ľudia hovoria, aby predkladali návrhy zákonov o problémoch, ktoré tí ľudia majú, a nie spoliehali sa na to, že však za pár týždňov s pár tisíc bilbordmi a televíznymi spotmi ľudí oblbneme a znova máme ovečky v svojom košiari. Čiže na jednej strane šetríme peniaze, na druhej strane motivujeme politické strany, vytvárame naozaj efektívne konkurenčné prostredie medzi politickými stranami, aby sa snažili upútať svojich, ale svojou aktivitou, nie peniazmi pred voľbami a nejakými predvolebnými gulášmi a bilbordmi, čo je veľmi dobré. A tým pomáhame demokracii, pomáhame tomu, že vyrovnávame šance nových subjektov, ktoré na politickú scénu prichádzajú a ktoré si povedia, že sa im to nepáči, ako doteraz tí ľudia, ktorých sme si zvolili, zastupujú naše záujmy, a my chceme im urobiť konkurenciu. Povedia si, áno, idú sa postaviť im zoči-voči, im urobiť konkurenciu. A my im dáme šancu, aby aspoň trošku zaujali. Jednoducho my, politické strany, si povieme, áno, nechávame im ten priestor v predvolebnej kampane, všetky bilbordy, reklamné plochy, aké Slovensko pozná, sú ich, k dispozícii, ak si zoženiete čistým spôsobom peniaze, nech sa páči, nech si zaujmú ľudí. Ale my sa vtedy stiahneme ako politické strany. A toto by som považoval za veľmi veľké gesto a také naplnenie možno toho novembrového odkazu, toho, po čom ľudia túžili, aby ten výkon politiky bol bližšie k ľuďom, a nie za niečo, že tam sú nejaké tie politické strany v parlamente a tie si vlastne vytvoria systém, aby sa donekonečna nejako udržali pri moci. Súčasný systém je o tomto. Upevňuje moc silných politických strán a de facto všetkých parlamentných politických, lebo majú výrazné zvýhodnenie voči neparlamentným politickým stranám.
Je jasné, že v tom návrhu riešime situácie, aby sme zase nejakým spôsobom nepomáhali tomu, že teraz niekto sa vyvezie do parlamentu na chrbte nejakej politickej strany, potom sa oddelí a už si zase ide vytvoriť svoju politickú stranu, aby sme zase takéto politické strany nepovažovali za nejaké nové subjekty, lebo vlastne takáto nová politická strany nie je nová v skutočnosti, lebo má vlastne vo svojich radoch človeka, ktorý už má tú mediálnu výhodu, že je poslancom Národnej rady. A má tým pádom prístup k bezplatnému mediálnemu priestoru, ktorý nám médiá dávajú vtedy, keď prezentujeme nejaké návrhy. Čiže v podstate je tam ten mechanizmu taký, aby sme naozaj za nové strany považovali tie, ktoré sú naozaj nové, ktoré nemajú vo svojich radoch aktívnych poslancov Národnej rady, lebo takáto politická strana už má vlastne výhodu v tom, že má poslanca Národnej rady. A to už má vlastne de facto vo svojom vienku bezplatný mediálny priestor.
Ak sú tu ľudia, ktorí si ctia demokraciu, ctia si odkaz novembra 1989, úprimne držali palec ľuďom, ktorí tu pred parlamentom pred rokom snažili sa protestovať a opraviť politický systém, tak som presvedčený, že títo ľudia tento návrh zákona minimálne v svojom duchu podporia. Ja by som bol veľmi rád, ak by aspoň to vyjadrili tým aj napriek príkazu svojich šéfov či strán, alebo poslaneckých klubov, keby sa aspoň pri tomto návrhu zdržali hlasovania. Vyjadrili by ste podľa mňa aj pre svoje svedomie taký symbolický odkaz, že naozaj vám ide o to, aby sme si raz ten odkaz novembra aj v skutočnosti do reálnej politiky zaviedli.
Čiže opakujem ešte raz kľúčové veci, ktoré týmto návrhom sledujeme. Po prvé, teda zrušíme financovanie politických strán, to znamená, ušetríme prostriedky v štátnom rozpočte. Keď zrušíme zároveň možnosť viesť tým politickým stranám, ktoré majú vo svojich radoch alebo na kandidátke aktívneho poslanca Národnej rady, tak umožníme novým subjektom, občanom, ktorí sa združia pred voľbami a povedia si stačilo, jednoducho žiadna politická strana ich záujmy nereprezentuje a chcú konkurovať aj za sťažených podmienok týmto politickým stranám, tak týmto politickým stranám, tým novým politickým stranám, umožníme, aby vynikli, nezahltíme ich, neprebijeme ich miliónmi, desiatkami miliónmi eur, ktoré by sme dali my do kampane. Zároveň prinútime politické strany, aby vykonávali činnosť aktívnu politickú činnosť a prácu počas celého volebného obdobia, nespoliehali sa na ohlupovanie ľudí iba pred voľbami cez volebnú kampaň. A zároveň minimalizujeme korupčné prostredie, keďže politické strany by nemali si vlastne na čo pýtať peniaze, keďže zároveň hovorím, že svoje výdavky na svoje stranícke šaškarády by si platili zo svojich vlastných členských príspevkov.
A viem, že určite sa nájdu ľudia, ktorí si nájdu akúkoľvek výhovorku a budú hovoriť o tom, ako je to nedomyslené možno, ale ten návrh zákona, snažili sme sa, snažil som sa spraviť čo najlepšie spolu s ľuďmi, ktorí mi ho pomáhali robiť. A keď si ho prečítate a objektívne si prečítate každý jeden bod toho návrhu, tak som presvedčený o tom, že nejakú zásadnú chybu tam nenájdete.
Čo sa týka návrhu možno takého, že keď niekto povie, že tak, dobre, nech sme vzorom. Tak keď navrhujete takéto niečo, si viem predstaviť od pána Přidala takú faktickú: „Však keď tu, Matovič, navrhuješ takúto vec, tak buď vzorom, vzdaj sa svojich peňazí, ktoré si dostal ty na štyroch členov vašej strany.“ To úplne krásne vidím, ako sa na neho pozerám. Dopredu mu odpovedám na otázku, nie sme takí blbci, aby sme sa vzdali prostriedkov, kým sa ich nevzdáte vy. Tie prostriedky, ktoré máme my teraz ako štátny príspevok, sú ochranou záujmov ľudí pred záujmami politických strán. V momente, ako sa ich vy vzdáte... (Smiech v sále.) Samozrejme, môžete sa rehotať koľkokoľvek. V momente, ako sa ich vzdáte, tento zákon bude platiť na každú politickú stranu, čiže aj na nás. Sme ochotní, a bez najmenších problémov podporím v pozmeňujúcom návrhu takýto opačný prístup, ako ho povedal pán Lipšic, pristúpiť na to, aby to platili až od budúceho obdobia. Ja som ochotný podporiť to. A keď sa všetci na tom zhodneme, tak pevne verím, že by ani nikto z nás nenapadol nejakú retroaktivitu alebo protiústavnosť. Som ochotný bez najmenších problémov sa podpísať pod to, že vrátime všetko, čo sme dostali od týchto parlamentných volieb spätne, bez najmenších problémov. Je to verejný prísľub za naše hnutie. Ak podporíte tento návrh zákona a v druhom čítaní poviete, aby sme vrátili všetko spätne aj od týchto volieb, čiže aby OĽaNO nedostalo žiadny peniaz zo štátneho rozpočtu, bez najmenších problémov do tohto ideme a výdavky, ktoré sme doteraz mali, tak si pokryjeme možno zo svojich platov. Nemáme s tým najmenší problém, ak ste ochotní ísť do toho aj vy. Najmenší problém s týmto nemáme.
Myslím si, že je to dobrý návrh zákona. A bol by som veľmi rád, aby ste ho podporili. Ale, hovorím, uznávam politickú realitu a uznávam to, že, bohužiaľ, slovenská demokracia je taká, že poslanec hlasuje nie podľa svojho svedomia veľakrát, ale podľa toho, čo mu povie buď stranícky šéf, alebo predseda poslaneckého klubu. A preto by som tých z vás, ktorí cítia, že toto je správny krok, poprosil aspoň o to zdržanie sa pri hlasovaní. Už to by bol taký malinký náznak zmeny k lepšiemu. A skúste nad tým pouvažovať. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Je možno celkom plauzibilné zdieľať pesimizmus pána poslanca Matoviča vo veci priznávania sa straníckych sponzorov k tomu, že nejakú stranu sponzorujú. Samozrejme, je otázka, kedy na Slovensku dôjdeme do stavu, keď bude pre stranu cťou ukázať, kto je jej sponzorom. Spomínam si na situáciu z roku 1996, keď som bol v Spojených štátoch na pozvanie amerického Kongresu. A prebiehal vtedy volebný zápas medzi Robertom Doleom a Billom Clintonom o Clintonovo druhé obdobie. Ale zároveň boli lokálne voľby primátora mesta Charlotte v Severnej Karolíne. A na inzertnom úseku titulnej strany miestnych novín sa jeden z kandidátov hrdo chválil tým, že mu 1 500 dolárov poslal nik menej ako človek zo slovenskými koreňmi a neuveriteľnými modrými očami, dnes už nebohý Paul Newman. A pre toho človeka bola nepochybne zmienka o tom, že jeho sponzorom je Paul Newman, hodna podstatne viac ako tých 1 500 dolárov. A aj keď možno nešlo o peniaze, v ostatných prezidentských voľbách za Moravou sme videli, že keď niekto môže na svoje triko povedať, že podporuje ho Zdeněk Svěrák, tak je to možno viac, ako keby Zdeněk Svěrák poslal knížeti pánovi, ktorý to asi tak nepotreboval, 20 000 českých korún. To je k tej stránke, či sa majú sponzori priznávať, ak si za tým stoja.
Pokiaľ ide o samotný zmysel kampane, sám sa držím toho, že som nikdy nebol ovplyvňovaný kampaňami. A nemyslím si, že by či moji voliči alebo vôbec angažovaní občania, voliči iných z vás potrebovali k vášmu zvoleniu megaboardy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Mám toho trošku viac, tak v rýchlosti to poviem.
Prvá moja myšlienka je taká, že nie je podľa mňa šťastné ísť cestou zrušenia financovania strán a zakázania volebnej kampane, ale podľa môjho názoru je potrebné ísť cestou cez efektívnejšiu kontrolu financovania politických strán ako takých.
Čo sa týka zrušenia financovania, to, čo, pán poslanec Matovič, navrhuješ, tak v podstate ide skôr o to, že práve vďaka súčasnému systému sú politické strany alebo môžu byť politické strany aspoň čiastočne nezávislé od vonkajších vplyvov. A pokiaľ by boli tie politické strany financované iba čisto zo súkromného sektora, tak v podstate znamenalo by to, že vládol by v Slovenskej republike iba ten, kto má peniaze, založí si stranu a zároveň si aj zaplatí aj mediálne prostredie alebo presvedčí nejakého moderátora alebo redaktora nejakej televízie, aby vstúpil do jeho strany, a tým by získal mediálny priestor.
Zároveň si dovolím poukázať, že zrušenie volebnej kampane by znamenalo narušenie slobody prejavu ako takého z toho dôvodu, že pokiaľ by mala volebná kampaň závisieť iba od diskusií v médiách a inak by sa nemohli politici vyjadrovať pred voľbami, tak, samozrejme, naruší sa práve tá sloboda slova ako takého, lebo každý môže prejavovať svoje myšlienky v demokratickej spoločnosti, kedy chce a ako chce, pokiaľ je to teda v súlade nejako so zákonom.
Čo sa týka ďalšieho ohľadom tej volebnej kampane, tak podľa mňa práve by sa cez tento váš systém maximalizovalo korupčné prostredie, lebo by tá volebná kampaň potom prebiehala prostredníctvom občianskych združení, rôznych nadácií, agentúr, fyzických osôb, tak ako sa to často deje v Spojených štátoch amerických, kde práve tú volebnú kampaň za mnohé politické strany robí práve aj ten tretí sektor ako taký.
Zároveň dovolím si upozorniť, že každá politická strana... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán kolega Matovič, mne sa tento váš návrh veľmi páči. Ja sa čudujem, že ste neprišli s týmto zákonom ako ústavným zákonom, lebo si myslím, že je to hodné ústavného zákona. A veľmi rád by som ho podporil, aj ho podporím, keď tam spravíte takú malú zmenu, takú malú úpravu, a síce, že tento návrh zákona sa týka takých strán, ktoré majú počet členov menší ako päť, minimálne dvaja z týchto členov, štyroch, sú v príbuzenskom vzťahu, a predseda takejto strany nesmie mať žiadny majetok, resp. ho musí prepísať na svoju manželku. Keď taký pozmeňujúci návrh prejde, potom ja tento zákon podporím.

Ďakujem pekne. Ja som nechcel ani k tomuto, ani k predchádzajúcemu zákonu nejako vystupovať a diskutovať, veď to ani veľmi netreba, ale naozaj vystúpenie pána poslanca Matoviča bolo v mnohom veľmi zaujímavé.
Najprv by som chcel povedať asi toľko, že každá politická strana na základe výsledku volieb získa finančné prostriedky. Finančné prostriedky získalo aj OĽaNO, ktoré nie je politickou stranou, dokonca ani nie poslanci, ktorí tu sedia, získali tie finančné prostriedky, ale iba štyria ľudia, ktorí tvoria skupinku Obyčajní ľudia. Viete, pán poslanec Matovič, ostatné politické strany majú štruktúry, robia normálnu politickú činnosť aj v regiónoch, majú svojich starostov, poslancov v obecných zastupiteľstvách, presadzujú rôzne regionálne, obecné návrhy, prichádzajú s nápadmi, politickými nápadmi, vykonávajú politickú činnosť na celom území Slovenskej republiky, nielen v Národnej rade, prípadne vo foyer Národnej rady pred médiami. To je moja prvá poznámka.
Moja druhá poznámka je, že financovanie politických strán je diskusia, ku ktorej sa môžeme stále vracať, a určite tam je čo zlepšovať, len celkom s vaším návrhom nemôžem súhlasiť, že teda tie strany, ktoré fungujú dlhodobo, nemajú viesť kampaň, a strany, ktoré nefungujú dlhodobo alebo idú prvýkrát do volieb, kampaň môžu viesť, lebo v zmysle tejto logiky, keď skupina Obyčajní ľudia založí politickú stranu, stranu Obyčajných ľudí, tak vy kampaň budete viesť. A považujem to za neobyčajnú zlomyseľnosť. Povedali ste to pánovi poslancovi Lipšicovi, že teda vy kampaň chcete viesť, ale my kampaň viesť nebudeme (Že?), nesmieme ju viesť. To je aká spravodlivosť?
A ešte vám chcem povedať, že buďte taký láskavý, nehovorte v mene ľudu, vy nie ste ľud. Nás sem tiež poslal ľud, neuveríte tomu, ale normálne nás tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)