14. schôdza

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, tlač 344.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. januára 2013 č. 325 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte krátko k tomuto návrhu a využijem aj techniku, lebo niektoré veci treba, aby zazneli na večnú pamäť, jak sa hovorilo niekedy, pre večnú pamäť ľudstva uchovať skvosty a perly, aby sme si potom sa neufúvali, že o tomto sme nevedeli.
K návrhu samotnému. Ono sa hovorí, že ide aj o to, čo hovorí, ale ide aj o to, kto hovorí. Ja mám taký špeciálny vzťah tuná s kolegom Osuským, lebo už to, my sa raz k tomu dostaneme, že ja tu prednesiem v tejto sále návrh, že prečo nemôžte dať nad hlavy detí vysielače, a vtedy aj premietnem to, že ako pán Osuský to horlivo obhajoval v mene pokroku, že máme trošku špeciálny vzťah, ale ja som profesionál v tom, že to ešte neznamená, že je to vo všetkom. Čiže ja uznám niektoré veci. Aj som uznal.
K samotnému návrhu, ktorý teraz pán poslanec predkladá. Je to taký SaS-kársky spôsob práce. Oni tu valia ústavné zákony, zákony, ktoré sa týkajú volieb, bez toho, predpokladám, nechcem sa dotknúť, aby prebehli nejaké konzultácie, a ešte tu zaznie apel, že teda by nevidel problém alebo že očakáva, že nebude problém s tým, že sa ľudia k tomu postavia. No ja si myslím, že bude problém už práve kvôli tomu, že sú určité typy zákonov, ktoré sa nelámu na kolene, ale na ktoré sa hľadá nejakým spôsobom zhoda. Ja to poviem ináč. Tu bol úplne neškodný zákon, návrh zákona o zverejnení registra plavidiel - hausbótov. To je úplne neškodný zákon. Absolútne neškodný. Ten mohol prejsť ľavou zadnou, ale napriek tomu som si dal robotu, že som to sa snažil odkomunikovať, neprešlo. Neviem, teda ako pokračoval pán Osuský s týmto relatívne citlivým a senzitívnym návrhom zákona z pohľadu štábnej kultúry.
K tomuto návrhu treba povedať jednu vec, že sú krajiny a sú krajiny. Sú krajiny, ako pán kolega Osuský spomínal Švédsko, kde pán vtedy bývalý alebo možno existujúci, ja neviem, premiér rozdával pred volebnou miestnosťou svoje letáky. To sú slušné krajiny. A Švédsko poznám. Bol som tam nie raz, a to je naozaj slušná, majú to v sebe. Avšak v krajine, a to si, žiaľ, treba povedať, kde si politici myslia, že súťaž je iba to, čo moderoval niekedy Nikodým, tak treba byť trošku opatrný, lebo nám sa to môže stať, že niekto nebude rozdávať svoje letáky, ale bude rozdávať letáky toho svojho konkurenta v úplne nejakej dehonestujúcej polohe alebo póze práve preto, aby takto nejakým spôsobom zmaril. Čiže ja chcem, nechcem tu vypichovať, čo môže nastať, ja len chcem povedať, že sú krajiny a sú krajiny. Žiaľ, musím to tak povedať. Slovensko patrí medzi tie krajiny, kde tá naša historická tradícia demokracie je rádovo iná. A tá naša krátka je pre nás silným svedectvom toho, že jak hovoria iné skupiny, také tajomné, že čo nie je z krvi zrodené, nie je pevné, tak možné aj to, že sme to dostali takto zľahka si to vôbec nevážime a takto k tomu pristupujeme, ako pristupujeme. To znamená, aj krásne veci sme schopní a ochotní totálne zničiť.
Ja vystúpim k tomu návrhu, ktorý tu bude o verejnom obstarávaní, ktorý súvisí, sa hovorí o súťažiach, o férovosti. A férovosť by mala byť spájaná, aj súťaž by mala byť spájaná, s voľbou. Žiaľ, máme tam obrovské nedostatky v týchto veciach. A pán Osuský, bez toho, aby ste brali nejako moc osobne, naozaj, mám trošku obavu vo vašom prípade vám podporiť tento váš návrh, lebo vy máte takú svoju spravodlivosť v sebe, takú tú macarthurovskú, alebo ako sa volal ten kongresman v Amerike, ktorý povedal, síce nevieme, či je komunista (reakcia z pléna), McCarthy, ja nemám takú pronunciation, kľudne ma opravte. (Reakcia z pléna: "MacArthur bol generál.")
Tak, tak, dobre. Takže a vieme, o kom hovoríme. Bol to človek, hej, s ktorým sa spája určitá éra, ktorý, keď to zjednoduším, aby sme tomu rozumeli, tak povedal, že síce nevieme, či je komunista, ale mohol by byť, tak ho radšej pre istotu zavrieme. Ono je to, aj to sa dá, hej, a tam už ide obava z ľudí, ktorí majú svoj vlastný princíp spravodlivosti a dokonca sa vedia zaštítiť neviem akými ideálmi, a na konci je niečo, čo veľmi silno pošliapava základné princípy.
Pán Osuský, dovoľte alebo nedovoľte, vo vašom prípade po vašom hviezdnom vystúpení, ktoré si dovolím tuná premietnuť a súvisí s predkladaným bodom. Trvá 40 sekúnd. Nie premietnuť, iba len pustiť to, ako vy chápete súťaž a princíp férovosti a spravodlivosti. Pán kolega náš pri jednom bode - on je človek, ktorý stíha veľa, je aj poslanec mestského zastupiteľstva - a pri prezentácii jedného projektu, že prečo nemá byť súťaž, ale ja to, to zaznie v tom ďalšom bode u pána Kaliňáka, že čoho sme, čo boli schopní niektorí poslanci povedať. A pán Osuský, tam to rozširujem širšie, tuná len poviem, len čo bol schopný pán Osuský povedať, že prečo nie súťaž. A zároveň pár dní neskôr nám predkladá zákon, ktorý má byť férový, má byť, neviem, tých prívlastkov tam bolo strašne veľa. Pán Osuský si spravil súťaž v hlave! On nepotrebuje súťaž. To tu pustím, ak sa nám podarí. Viete, že to je historický okamžik a preto je dôležité, aby to zaznelo, že k čomu sa vieme dopracovať, že proste niekto povie, že on nepotrebuje súťaž, lebo on si spravil súťaž v hlave a jeho jury rozhodla, ako rozhodla. Viete, a to je to bolestné zistenie, že kam sme schopní zájsť v pocite vlastnej spravodlivosti a vlastnej správnosti. To znamená, inštitúty, ktoré slušné spoločnosti bežne používajú, tak poslanci, od ktorých by ste to možno nečakali, to takýmto spôsobom odprezentujú. Ja si myslím, že to je historická vec. Mala by sa zapísať do učebníc, že kde vlastne vieme dôjsť s niektorými vyjadreniami, a v tom vlastnom pocite tej jeho vlastnej spravodlivosti a toho, čo je správne. Teraz, s dovolením, trvá to 40 sekúnd, súvisí to s predkladaným návrhom. Ja si dovolím pustiť.
(Prehrávanie zvukového záznamu vystúpenia poslanca Osuského na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy.)
"K tej téme súťaže by som povedal jedno. Tie materiály máme, ale neviem, ako v iných hlavách, môžem hovoriť len za svoju, ale v mojej hlave súťaž prebehla. Ja som si tie materiály porovnal a, s dovolením, budem hlasovať za projekt Aliancie Stará tržnica bez toho, aby som chcel ubrať čokoľvek na kvalitách projektu Ars Atrium. Nepochybne v prípade, že by neexistoval projekt Aliancie Stará tržnica, nepovažujem projekt Ars Atrium za zavrhnutiahodný. Teda v mojej hlave tá súťaž prebehla a Ars Atrium obsadilo čestné, nie nečestné a hanebné, ale normálne čestné druhé miesto. To znamená, ja nemám pocit, že som bol ošudený o akúsi súťaž, o čom tu hovoril kolega Hlina. Nie, tá súťaž prebehla, pretože sám sebe som jury a sám seba ako predseda jury rozhodnem, komu dám svoj hlas."
(Koniec zvukového záznamu.)
Vážení kolegovia, pre pamäť zazneli pamätné slová. Súťaž prebehla v hlave poslanca. Predstavte si, že by sem prišiel minister Kaliňák a povedal by, že existuje ustanovenie zákona, kde sa nepoužijú pravidlá o verejnom obstarávaní, ale že on bude jury a jeho jury rozhodne, tak ako rozhodne. No však, myslím, že by sme sa zasmiali a potom by sme začali hádzať čiapky po ňom. Ale toto zaznelo na mestskom zastupiteľstve. Toto ešte nezaznelo tu. Chvalabohu. Čiže ale zaznievajú aj takéto skvosty. Ak naozaj máme a verím, že chceme, ale nie samoúčelne vyhrať nad kolegami zo SMER-u, ale vyhrať preto, že vieme byť lepší, lepšou alternatívou, že vieme vybudovať krajinu, ktorá je spravodlivejšia, kde lepší vyhrávajú. Tak, žiaľ, budeme musieť povedať, pán Osuský, pre tento projekt ste nepoužiteľný s vaším vnímaním vašej spravodlivosti. Pri vašej chuti a vôli veciam pomôcť to kazíte. To, akým spôsobom to prezentujete, nabíjate zásobníky ľuďom zo SMER-u, ktorým sa stačí len usmievať a nemusia pomaly nič robiť. To je ďalší z paradoxov politiky, že keď zle bojujete, okrem toho, že prehrávate, tak posilňujete protivníka. To je znova ešte jedna zo starých múdrostí. Vy ako vzdelaný človek, podľa mňa niekde, v tomto duchu ste aj čítali. Čiže niekedy je lepšie nebojovať, ak bojujete zle, lebo okrem iného posilňujete toho protivníka. Čo k tomu povedať? K vášmu návrhu nemôžem byť ústretový už len preto, že to vnímam, žiaľ, cez prizmu toho, že to predkladáte vy, a mám obavu, mám obavu, že vo vnímaní vašej spravodlivosti to budete vedieť proste tak použiť, ako si myslíte, že je správne. Čo? Niektorí ľudia budú vyhodnocovať však toto sme naozaj nechceli.
Viete, ak si niekto myslí, že nosiť kvety k fotke živého človeka - aj to som videl v predvolebnej kampani, bol portrét človeka, ktorý žil, a nosili k nemu vence - viete, to mi príde absolútne morbídne, absolútne nezvládnuté, to je a viete, to je presne, to hovorím, to je to, že niekto má pocit, že pomáha niekoho poraziť. Práve naopak. Posilňuje ho a presne tak to dopadlo. Majú 83 poslancov. A presne tak to zvykne dopadnúť, keď bojujete zle a bojujete takýmto spôsobom, pán Osuský, ako vy bojujete. To, čo ste stvárali na mestskom zastupiteľstve, a to, čo ste povedali tie pamätné vety, ja verím, že zarezonujú v ľuďoch. Ale ja sa dištancujem od toho. Ja naozaj nechcem byť niekde, kde majú takýto vzťah k férovosti, k spravodlivosti, že oni si súťaž spravia v hlave. A potom ešte predložia zákon, že volebné moratórium a dokopy v zásade už žiadne obmedzenie vo voľbách nemalo platiť, vtedy vo mne vyvstáva veľká obava. Ďakujem veľmi pekne.

Ja len krátko, ak dovolíte. Nechcem komentovať obsah, ale skôr formu. V zmysle rokovacieho poriadku § 27 ods. 7: "Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky." Viackrát tuná odznievali už audiovizuálne záznamy. Ja neviem, ja si myslím, že je to v rozpore s naším rokovacím poriadkom. Ak chceme tuná premietať tuná filmy, púšťať zvukové záznamy, prosím, môžme to robiť, ale treba sa dohodnúť na zmene rokovacieho poriadku. Podľa mňa to nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Myslím si, že treba v takých prípadoch, aby predsedajúci zasiahol do toho. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená snemovňa, vážená pani predsedajúca, počuli ste zvláštnu úvahu na tému rozhodovania. Kolega Hlina hovoril asi 14 minút, z nich asi 13,5 minúty o veciach, ktoré nijako nesúviseli s predloženým zákonom.
Hovoril o hlasovaní mestského zastupiteľstva vo veci budúceho fungovania bratislavskej Starej tržnice, o ktorej priestor sa aj on uchádzal. Hovoril teda o niečom, o čo sa pred istým časom neúspešne uchádzal. Ako hovoria Nemci, hovoril in eigener Sache. Priznám sa, že som nikdy nedával do schránok v žiadnych voľbách, v ktorých som kandidoval, v čase moratória nijaké volebné materiály. Do mestského a staromestského zastupiteľstva som bol občanmi Bratislavy zvolený bez toho, aby som vôbec mal akékoľvek volebné materiály. Neexistovali letáky, tlačivá, nijaké materiály poslanca Osuského, ktorý sa uchádza o dôveru staromešťanov vo voľbách do Starého Mesta a do mestského magistrátu za Staré Mesto. Taký nikdy nebol vytlačený a nikdy som ho nedistribuoval. Takže i v tomto zmysle je obava poslanca Hlinu totálne mimo.
A pokiaľ ide o rozhodovanie vo vlastnej hlave, milí kolegovia, to predsa robíme pri každom jedinom stlačení hlasovacieho zariadenia v tejto sieni zákonnosti. Máme návrhy a my ich zvažujeme. Porovnávame ich s tým, čo chceme, a s tým, čo si myslíme, že tomu dáme svoj hlas. Je to normálny princíp zastupiteľskej demokracie. A výklad kolegu Hlinu je úplne mimo, pretože i keby bola súťaž, vy ste sa, kolega, síce vlámali z pozície poslanca na zastupiteľstvo mesta Bratislavy a musím vám súkromne povedať, že vaše vystúpenie bolo ukážkou kontraproduktívnosti, pretože ste jednoducho, a poviem to slušne a salónne, poslancov svojím arogantným vstupom pomerne naštvali, ak nepoviem horšie slovo. Ja totižto som tiež poslanec Národnej rady a mohol by som kedykoľvek sa postaviť pred primátora a za tie dva roky stokrát vystúpiť využijúc to právo, ktoré ste využili vy. Nikdy som to neurobil. Nikdy som nevyužil svoje právo tak arogantne, ako ste to urobili vy. A musím vám povedať, i keby vaše posolstvo za niečo stálo, akože nestálo na nič, tak ste ho týmto spôsobom pochovali definitívne. A výsledok hlasovania, výsledok súťaže v hlavách poslancov Mestského zastupiteľstva Bratislavy znamenal pre vás porážku na hlavu, na hlavu porážku. To znamená, ďalšie šírenie osvety v zmysle súťaže v hlavách môžte šíriť tým, ktorí to, jemne povedané, žerú. Ja som mal obidva projekty, obidva som si mohol prečítať a obidva som si vyhodnotil. A dokonca, i keby prebehla súťaž a nebude nejaký projekt vylúčený, tak aj tak nakoniec o návrhu kultúrnej komisie budú hlasovať poslanci podľa svojho vedomia a svedomia. Na rozdiel od vás som v školskej komisii mestského zastupiteľstva spolu s kolegami poslancami dve a pol hodiny diskutoval o týchto dvoch projektoch. Takže tá súťaž bola dobre podložená, diskusiou podložená a čítaním materiálov podložená. Ešte raz hovorím, vo vlastnej hlave prebiehajú naše jurovania pred každým stlačením gombíka v tomto parlamente. Takže toľkoto.
A pokiaľ ide o prizmu predkladateľa, keby ste si pozreli hlasovania od vzniku tohto volebného obdobia a tohto parlamentu, všimli by ste si, že som zrejme viackrát hlasoval za vaše návrhy, hoci keby som na vás pozeral cez prizmu predkladateľa, tak nezahlasujem ani za to, keď navrhnete, aby zajtra vyšlo slnko. Ale hlasoval som za vás. Takže toľkoto k téme, o ktorej ste hovorili a ktorá nijako nesúvisela s predkladaným zákonom.
Znova prosím ctenú snemovňu, aby podobne ako ja v prípade viacerých návrhov SMER-u, aby vaše uvažovanie prebiehalo vo vašej hlave a zamysleli ste sa nad slovami poslanca Hlinu, či to robím kvôli sebe. Ja už vysoko pravdepodobne nebudem nikam v živote kandidovať a ak budem kandidovať, je absolútne pravdepodobné, že nebudem mať nijaké volebné materiály a nebudem tým pádom nikdy môcť ani len porušiť volebné moratórium, pretože ja kandidujem na základe vôle tých, ktorí ma poznajú, lebo svoj príbeh si už píšem 59 rokov, a tí, ak ma zvolia, tak ma zvolia aj bez letákov, bez materiálov, bez postavených inštalácií na námestí SNP, bez akýchkoľvek iných vecí a hlavne bez vyhrážok, lebo vy, kolega Hlina, ste povedali jednému členovi mestského zastupiteľstva, že ak nebude dobre hlasovať, nenalejete mu vo svojej krčme. No, tento spôsob volebného presviedčania nie je mojím spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, nie prvý raz sa stretávame nad týmto zákonom. Tento zákon má za cieľ zmeniť pretrvávajúci a stále sa zhoršujúci stav, ktorý po celom Slovensku, najmä v oblastiach, ktoré sú typické tým, že v nich žije veľké množstvo sociálne odkázaných občanov, a je charakteristické tým, že sa slušní občania denne musia vysporadúvať alebo čeliť nepríjemnej, ale o to komplikovanejšie riešiteľnej drobnej kriminalite, ktorá na nich útočí zo všetkých strán. Táto drobná kriminalita, ktorú zahŕňame pod priestupky alebo priestupkový zákon, sa nám množí, rastie nám zo dňa na deň, a to predovšetkým preto, lebo je nepotrestaná. Súčasné, súčasné nastavenie zákonov umožňuje, aby všetci tí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok vlastne boli vyňatí spod priestupkového zákona. Aby boli vyňatí spod povinnosti znášať trest za prípadné spáchanie priestupku, aby boli vyňatí spod povinnosti nahradiť škodu, keď ju spôsobia svojím konaním v rámci priestupkov. Je logické, že takéto, takáto situácia len posilňuje u tých, ktorí majú chuť páchať priestupky, toto konanie. Že ich posilňuje v tom, že aj tak sa im nič nestane. Preto cieľom návrhu tejto novely je zmeniť tento súčasný stav takejto osobitnej priestupkovej imunity určitej neprispôsobivej časti obyvateľstva a navrhuje, aby zároveň sa upravila a zladila spodná hranica priestupkovej zodpovednosti s tou hranicou, ktorá je už niekoľko rokov platná v Trestnom zákone.
Zároveň táto novela upravuje zodpovednosť maloletých páchateľov. Dnes je to ďalší fenomén. Nedávno sme mohli byť všetci svedkami v jednom spravodajstve jednej z televízii, sme videli v priamom alebo teda zo záznamu, ako dochádza priam až k rabovaniu obchodov maloletými páchateľmi, ktorí pod kamerami na záznam si napchávajú tašky tovarmi z jednotlivých obchodov a nie jeden deň, ale opakovane, deň po dni. A to určite je len vrcholček ľadovca, ktorý bol zachytený a ktorý bol zdokumentovaný. Páchajú tak mnohokrát, mnohokrát tak činia na pokyn alebo inšpirovaní alebo poslaní svojimi staršími, či už priateľmi, alebo možno aj rodičmi, pretože za ich konanie niet trestu. A tam, kde nie je trest, tam spoločnosť podporuje protiprávne konanie. Preto tento návrh zákona upravuje zodpovednosť maloletých páchateľov za spáchanie priestupkov tak, aby túto zodpovednosť prebral rodič alebo iný zákonný zástupca.
Od, asi necelé dva roky platí stav, že sa evidujú, aspoň sa evidujú skutky, ktoré spáchali maloletí páchatelia, priestupky, ktoré spáchali maloletí páchatelia. Je to nová právna úprava, ktorá naozaj neplatí ani dva roky. Ale za tieto necelé dva roky už počet vieme, že na celom Slovensku bolo spáchaných viac než tisíc priestupkov, viac než 1 200 priestupkov maloletými páchateľmi. A tento trend sa zhoršuje, tento trend rastie.
A keď nič s tým nespravíme, tak za rok to možno bude o 50 % viac. A snáď nikto nepochybuje, ako sme videli v tej televízii, že 13-14-ročné deti, ale aj 12-ročné deti sú veľmi schopné páchať rôzne typy malých, malých porušení zákona, ktoré zahŕňame pod pojem priestupok.
Podstatou tohto návrhu zákona a jadrom - a to by som chcel veľmi zdôrazniť - je to, že spomínaná priestupková imunita je vytvorená tým, tými ustanoveniami zákona, niekoľkých zákonov, ktoré hovoria o tom, že pokiaľ je človek poberateľom sociálnych dávok, nie je voči nemu možné postupovať v exekučnom konaní. To znamená, že keď tento človek nemá peniaze navyše, čo je stopercentná istota, tak darmo, že v priestupkovom konaní príslušný orgán uloží pokutu, uloží sankciu, uloží náhradu škody, je to mrhanie papierom, mrhanie úradnými kapacitami, je to absolútne bezpredmetné, pretože táto finančná sankcia, priestupky ukladajú finančnú sankciu, sa nedá nijakým spôsobom vymôcť. Preto hovoríme o faktickej priestupkovej imunite. Preto tento zákon mení tento súčasný stav tak, že aby náhradnou a ukladá alebo zavádza náhradnú sankciu, ktorá znamená, že v prípade, že priestupca nemá finančné prostriedky, sa mu uloží škoda, uloží náhradné plnenie, a to povinnosť vykonať verejno-prospešné práce v rámci malých obecných prác. Táto situácia alebo tento spôsob uloženia tejto sankcie sa ukladá v troch stupňoch.
Pretože musíme myslieť na to, že daný priestupca na výkon tohto trestu, trestu verejno-prospešných prác nenastúpi. V takom prípade príslušný orgán uloží náhradnú lehotu na vykonanie tohto trestu, ale sankcia sa zvýši o 100 %. V prípade, že ani v tejto náhradnej lehote priestupca nenastúpi na výkon verejno-prospešných prác v rámci malých obecných služieb, uloží tretiu náhradnú lehotu a opäť sa sankcia zvýši o 100 %, aby to malo aj výchovný, aj sankčný účinok. Keď ani na tretí, na tretiu možnosť priestupca nesplní svoju povinnosť uloženú príslušným orgánom, dopúšťa sa tým trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý už je posudzovaný v zmysle Trestného zákona príslušného paragrafu, a môže byť potrestaný odňatím slobody na 1 až 5 rokov.
Vážené dámy, vážení páni, tento zákon má veľmi praktické dopady. Neznamená žiadne výdavky pre štátny rozpočet, znamená ale nastolenie poriadku práve tam, kde sa najviac porušuje, a práve tam, kde tým naviac trpia bežní občania bez, samozrejme, bez rozdielu politických preferencií, ktoré daní občania vyznávajú. Nie je to pravicový, nie je to ani ľavicový zákon. Je to zákon zdravého rozumu. Pretože zdravý rozum nám velí upravovať a prijímať také zákony, ktoré sa budú môcť vymáhať. A keď táto krajina prijala zákon o priestupkoch a keď táto krajina vyčlenila isté typy správania za protiprávne a stanovila im sankcie v oblasti priestupkového zákona, je nemožné, aby sme akceptovali stav, že istá, nie malá časť obyvateľstva je spod účinnosti tohto zákona vyňatá. Veď nie je tomu tak dávno, čo sme si sami zrušili všetky imunity, ktoré poslanci mali. Aké opodstatnenie existuje, aby státisíce ľudí tejto krajiny mohli páchať drobnú majetkovú trestnú činnosť, činnosť, ktorá sa označuje ako narušenie, narušenie spolužitia, občianskeho spolužitia, to znamená, od drobných krádeží cez bitky, výtržnosti, a neboli, nebolo možné voči nim nejakým spôsobom postupovať? Tento stav je nenormálny, preto ho napravme.
Poukážem ešte na jednu dôležitú súvislosť, na jednu veľkú pomocnú ruku, ktorú by sme týmto podali jednej tiež oblasti, ktorá potrebuje pomoc. Školstvo. Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, prijatie tohto zákona by veľmi výrazne posilnilo postavenie a autoritu učiteľa v škole. Možno si to mnohí neuvedomujete, ale to, čo nazývame nezvládnuteľní žiaci v škole a takých práve v týchto oblastiach nie je málo. Sú to žiaci, ktorí často alebo trvalo narúšajú vyučovací proces. Absolútne nerešpektujú učiteľa, nemajú problém vyvolávať roztržky, potýčky, výtržnosti, spôsobovať škody a takisto drobné krádeže, že všetky tieto typy konaní sú zahrnuteľné pod, pod priestupky. Sú to priestupky. Ale dneska ich nikto nerieši ako priestupky, maximálne ich oznámi a sú zaznamenané. Pretože, ako som spomínal, dva roky ich už aspoň evidujeme, ale väčšinou ani to sa nedeje, lebo načo. Je to len práca pre učiteľa, pre školu, pre všetky príslušné orgány.
Keby sme prijali túto novelu, tento zákon, tak tým, že tento priestupok je riadne trestateľný, pretože zavádzame to, že zodpovednosť za priestupok prechádza na rodiča, znamenalo by to, že za takéhoto žiaka by niesol zodpovednosť jeho rodič. V praxi by to znamenalo, že jeho rodič by musel nastúpiť za príslušný priestupok na verejno-prospešné práce v rámci malých obecných služieb, čo by sa asi nezaradoval a s veľkou pravdepodobnosťou, takmer na 100 % by vo svojej rodine zariadil, aby príslušný mladý človek, ktorý si možno ani neuvedomuje, čo koná, pretože mu chýba výchova, pretože jeho rodina zlyháva, ale pod takýmto nepriamym tlakom by tá rodina začala fungovať pravdepodobne lepšie, pretože by rodičovi vadilo pravdepodobne, že musí za priestupky svojho syna, svojej dcéry ísť na niekoľko dní pracovať v rámci obce a zabezpečil by si, aby sa jeho syn začal správať inak.
Veď po tom stále voláme, že rodina je tá dôležitá, ktorá má viesť a vychovávať svoje deti. Škola to nenahradí a to je svätá pravda. Tak podajme pomocnú ruku učiteľom, podajme pomocnú ruku škole, keď im nevieme dať viac peňazí, a zabezpečme im vyššiu autoritu, aby naozaj boli rešpektovanými osobami, rešpektovanými atribútmi v rámci školskej výuky!
Vážené dámy, vážení páni, je to riešenie, ktoré tu predkladám, ktoré, tak ako som zachytil, ide plne v línii toho, o čom sa rozpráva v rámci takzvanej rómskej reformy, plne v línii toho, čo som začul, že pripravujú úradníci na ministerstve vnútra. Ale uplynulo nám 10 mesiacov. Desať mesiacov a nemáme tu žiaden návrh z tejto dielne! A ľudia, ktorí bojujú s tou drobnou kriminalitou, každý deň s ňou bojujú, nie raz za 10 mesiacov.
Tento návrh zákona je tu už druhýkrát, je mierne modifikovaný, vylepšený a môže byť pomocnou rukou a ja vás preto vyzývam, podporte tento návrh do druhého čítania a naozaj podávam otvorenú ruku všetkým, ktorí majú záujem o jeho prípadné ďalšie vypilovanie, cizelovanie, vylepšovanie, či už sa jedná o pána Polláka, splnomocnenca vlády pre rómske komunity, alebo ktoréhokoľvek z vládnych poslancov. Nie je to politický návrh zákona a budem veľmi rád, keby sme sa, keby sme ukázali občanom, že sa vieme zhodnúť na veciach, ktoré ich naozaj trápia, a že takéto veci vieme spoločne podporiť, nebudeme z toho vytĺkať politický kapitál, ale pomôžeme ľuďom, pretože túto pomoc naozaj naliehavo potrebujú.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil ako spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 330.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. decembra 2012 č. 310 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko myšlienok k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý pochádza z dielne SDKÚ - DS. On trošku súvisí alebo mohol by byť vnímaný v kontexte aj s druhým poslaneckým návrhom z dielne SDKÚ - DS, ktorý prerokujeme v prvom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady a je to poslanecký návrh exekučného poriadku, ale o ňom budem hovoriť, samozrejme, vtedy, keď príde tento zákon na rad, ale možno pre lepšie vnímanie a chápanie veci treba spomenúť aj tento zákon v súvislosti so zákonom o priestupkoch.
Rád by som hneď na úvod povedal, že problematika, o ktorej sa pojednáva v jednom, aj v druhom návrhu zákona, je problematika, ktorá je na Slovensku neobyčajne pálčivá. Je to problematika, ktorá sa týka marginalizovaných skupín, ktorá sa týka ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi a žijú, dá sa povedať, len a väčšinou zo sociálnych dávok. Ale na druhej strane, týka sa aj ľudí, ktorí žijú v bezprostrednom kontakte v blízkosti týchto marginalizovaných skupín, ale chcem tiež povedať, že sa týka aj ľudí, ktorí povedzme nie sú v hmotnej núdzi, ale takisto môžu páchať priestupky a môžu nabádať k páchaniu priestupkov ľudí, ktorí sú z pohľadu medicíny stále deťmi, možno z právneho pohľadu sú už mladistvými alebo maloletými. Táto problematika je pálčivá a je vážna. Možno v Národnej rade Slovenskej republiky v Bratislave sa to až tak veľmi nezdá, ale príbeh, ktorý popísal pán poslanec Kaník, je príbeh zo života a dá sa povedať, že každý týždeň v správach v niektorej z televízií máte takéto informácie o páchaní priestupkov o drobnej trestnej činnosti, ale hlavne priestupkov deťmi do 15 rokov. Pre mňa sú to stále deti v takomto veku.
Chcem tiež povedať, že to, čo opakujeme v tejto snemovni, ale aj pri stretnutiach s verejnosťou, opakovane platí aj v prípade tohto poslaneckého návrhu zákona. Ak chceme riešiť problém marginalizovaných skupín, ak chceme riešiť problém obrovskej nezamestnanosti nízko kvalifikovaných, ak chceme riešiť problém, že pracovať sa mnohokrát nevyplatí ľuďom, ktorí poberajú sociálne dávky, pretože súčet sociálnych dávok pre nízko kvalifikovaných je niekedy vyšší ako mzda, ktorú môžu získať za prácu pri ich stupni kvalifikácie, tak vychádzame z troch základných princípov, znovu ich zopakujem.
Ten prvý princíp je, že zákony musia platiť pre všetkých rovnako.
Ten druhý princíp je, že pracovať sa musí oplatiť viac ako poberať sociálne dávky.
A ten tretí princíp je, že musíme pripravovať pracovné príležitosti aj pre nízko kvalifikovaných ľudí.
O tom bol, mimochodom, minulotýždňový poslanecký návrh zákona môjho skvelého kolegu pána poslanca Zajaca z KDH, ktorý som tu aj pochválil, a na moje nemilé prekvapenie neprešiel do druhého čítania v tejto snemovni, čomu nerozumiem, lebo veľmi elegantne ponúkal reálne pracovné príležitosti pre nízko kvalifikovaných ľudí. (Reakcia z pléna.) Áno, dívam sa zlým smerom, mám sa dívať týmto smerom.
Dámy a páni, ja rozumiem tomu a teraz budem trošku konkrétny, že pán splnomocnenec vlády z politickej strany OĽaNO, ktorá ho ponúkla do vlády strany SMER, trošku divná kombinácia, ale naučil som sa túto formuláciu, pripravuje akúsi rómsku reformu. Mala byť v októbri predstavená, s výnimkou jedného-dvoch momentov zatiaľ nič nepoznáme, je február. Vo februári som sa dozvedel z masmédií, že teda termín jej predstavenia je v nedohľadne, lebo je to úžasne komplikované. Dobré ráno. To, že je úžasne komplikované, hovorí tu prítomný pán navrhovateľ už asi 6 rokov alebo 7. Faktom ale je, že nebudeme čakať a nemali by sme, dámy a páni, čakať na nejakú rómsku reformu, reformu marginalizovaných skupín, onakú reformu, zelenú reformu, červenú reformu, OĽaNO reformu, mali by sme konať. Mali by sme konať o to viac, že ja celkom nerozumiem slovnému spojeniu rómska reforma. Čo chceme reformovať, Rómov? Kto sú Rómovia? My máme problém s tým, keď ste znovu zachytili informácie, že vlastne my ani nevieme, kto sú a kto nie sú Rómovia, pretože nemôžete diskriminovať tým, že označujete niekoho slovom Róm alebo Neróm. Čiže my vlastne ani neevidujeme presný počet príslušníkov tohto etnika v Slovenskej republike. Niečo o tom viem ako lekár, pretože som robil poslanecký prieskum v dvoch východoslovenských nemocniciach, keď sa pamätáte, ešte v roku 2003 bola taká aféra o násilnej sterilizácii rómskych žien. Jedna mimovládka to otvorila. Problém bol, že my sme naozaj nevedeli zo zdravotnej dokumentácie usúdiť, či to bola, alebo nebola rómska žena, lebo taký údaj sa v nej nevedie. Vedie sa tam meno, priezvisko, počet detí, bydlisko, také tam nájdete, rodné číslo, poisťovňu, ale to, či je niekto Róm alebo Neróm, v dokumentácii nenájdete.
Čiže chcem hneď na úvod povedať, že už názov rómska reforma považujem za chybný. My nepotrebujeme robiť zákony pre Rómov, my nepotrebujeme robiť zákony proti Rómom, my nepotrebujeme robiť zákony pre Slovákov alebo proti Slovákom. My potrebujeme robiť zákony, ktoré platia pre všetkých občanov Slovenskej republiky, pre tých, čo sú v hmotnej núdzi, aj pre tých, ktorí nie sú v hmotnej núdzi, pre marginalizované skupiny, pre tých, ktorí sú stigmatizovaní a ktorí majú nejakí problém sa zapojiť do spoločnosti, ale aj pre tých, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti s týmito marginalizovanými skupinami. Také zákony treba predkladať a toto je taký poslanecký návrh zákona. A taký istý je aj exekučný poriadok. A budem o tom hovoriť, keď ho budeme prerokovávať v prvom čítaní.
Takže v čom ja vidím pozitíva tohto poslaneckého návrhu zákona? Najprv pre tých, ktorí sú z tzv. marginalizovaných skupín, ktorých deti - znovu sa budem držať tohto výrazu, ospravedlňujem sa, právna terminológia to ináč špecifikuje, ale pre mňa je niekto, kto má 15 rokov, ešte dieťa - to znamená, deti páchajú priestupky. Sú to väčšinou deti, ktoré pochádzajú z týchto marginalizovaných skupín. O tom hovoril pán navrhovateľ, ale nielen ich sa to bude týkať. No len náš problém je, že pokus, ktorý je v tomto návrhu zákona navrhnutý, má pomôcť vytrhnúť ľudí z týchto marginalizovaných skupín z pasce chudoby. A toto by som tu chcel ja podčiarknuť a vyzdvihnúť, čo možno neodznelo. Takýmto návrhom, ktorý dôsledne vedie k tomu, aby zákon platil pre všetkých, aby bol zákon vykonateľný, aby bola spravodlivosť vymožiteľná, pomáhame týchto ľudí vytrhnúť z pasce chudoby. Viete prečo? Lebo ja vám poviem, prečo ich vytrhávame z pasce chudoby. Spácha jeden priestupok, urobí škodu. Spácha druhý priestupok, urobí škodu. Spácha 32. priestupok, urobí škodu. Potom v 16 rokoch alebo v 17 má konečne šancu získať svoju prvú pracovnú príležitosť. V okamihu, ako začne mať príjem, takýto priestupca začne mať príjem, jeho príjem môže byť exekvovateľný na vyrovnanie priestupkov. Viete, čo z toho vyplýva? Nebude si hľadať prácu. On skončí v pasci chudoby. On bude na týchto sociálnych dávkach navždy, spýtajte sa pána primátora Lipian, ten vám to popíše. Našiel chlapom z marginalizovaných skupín zo sociálnych, z veľmi znevýhodneného sociálneho prostredia prácu v Kii, keď začala fungovať. Mal nejakých dvesto alebo tristo záujemcov. V okamihu, keď mali do tej Kie odísť, boli traja. Viete prečo? Lebo všetci prišli s tým, že v tom okamihu všetky jeho staré záväzky, ktoré má, neposplácané záväzky aj voči dodávateľom elektriny, plynu a kdekomu, čo sa mu nazbieralo, budú splatné, keď on začne mať príjem. Jeho vlastne hmotná núdza chráni pred tým, aby mohol platiť. To je tá imunita, o ktorej hovoril pán poslanec Kaník. A ako im chcete pomôcť nájsť prácu? Im budete darmo núkať pracovnú príležitosť. Oni ju proste nechcú, pretože v tej chvíli musia začať splácať svoje staré hriechy, priestupky z minulosti.
Tento návrh hovorí o tom, aby sme ich z pasce chudoby vytrhli. Aby škodu spôsobenú priestupkom - veľmi to zjednodušujem - odpracovali. Priestupok sa tým pádom zmaže. Urobia verejnoprospešnú činnosť, čiže vrátia prácou škodu, ktorú spôsobili. Veľmi dobrý návrh z tohto pohľadu. Chcem ale povedať aj to, že tento návrh zákona je pozitívny aj pre tých občanov, ktorí žijú v blízkosti týchto marginalizovaných skupín. To, že sa hranica znižuje z 15 na 14 rokov a dáva sa do súladu s Trestným poriadkom, považujem za správny krok, nemá logiku, aby priestupky fungovali od 15-ich rokov a trestná zodpovednosť od 14-ich, to je skôr nejaký anachronizmus, ktorý tu vznikol pri novelizácii Trestného zákona, ale chcem to podčiarknuť, o čom som začal hovoriť, že tento zákon má byť aj o ochrane ľudí, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti.
No ja už nejdem čítať list zo Sačurova, ale tam to bolo vidieť. Naozaj tam ste to videli. Oni poznajú tých páchateľov. Ten dôchodca v tom dome, ktorý býva vedľa tých troch bytoviek, kde žijú ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia, on ich pozná, on ich pomenuje menom, povedia a povie, ako sa volajú, presne kedy prišli, má ich odfotografovaných na mobile. Prídu policajti, zhodnotia, že sa stal priestupok a sú bezmocní. A na druhý deň, keď jeden deň odrezali konáre z hrušky, na druhý deň prídu a odrežú z jablone. Ste bezmocní, neviete sa dovolať žiadnej spravodlivosti. Štát má chrániť svojich občanov. V tomto prípade ich nechráni. Prečo nechráni poctivých ľudí, ktorí platia dane a odvody, ktorí celý život pracovali a snažia sa zveľaďovať svoj majetok. Platia daň z nehnuteľnosti. A my ich nevieme ochrániť? Tak tento zákon je aj o tom, aby sme ich aspoň akýmsi spôsobom vedeli ochrániť tým, že ten, ktorý im spôsobí škodu prostredníctvom priestupku, dostane trest. Bude vedieť, že je to nesprávne spôsobiť takúto škodu.
Dámy a páni, viem, že znovu otvárame diskusiu, ktorá vždy v tejto Národnej rade trošku začne a potom trošku skončí, viem, že budem počúvať odpoveď na to, ako sa tu pripravuje tzv. rómska reforma, čo považujem za veľmi nesprávny názor toho, čo sa tu vlastne pripravuje. Faktom ale je, že my musíme konať, dámy a páni, lebo keď v 2016. roku na jar zistíme, že tzv. rómska reforma už medzitým tretieho splnomocnenca vlády, lebo ani jeden z nich nebude vedieť komplexne pripraviť, akosi nie je. Situácia v regiónoch, kde žijú ľudia v hmotnej núdzi, kde žijú ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde žijú tieto marginalizované skupiny, sa bude len a len zhoršovať. Zhoršuje sa zo dňa na deň. Verte mi, bývam v jednom z takýchto regiónov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný a zároveň aj pán poslanec Kaník, ja to znova zopakujem, myslím si, že tento váš návrh novely zákona o priestupkoch je úplne zlý, nešťastný. Nebudem tu hovoriť o tom, že sa pripravuje rómska reforma, to v podstate ste sami povedali, viete o tom dobre.
Čo si ja dovolím na to upozorniť a povedať je to, že to, čo sa vy tu snažíte zaviesť, je pokus o zavedenie nútených prác mladých ľudí alebo detí. Z toho dôvodu v súčasnosti aj sám pán poslanec Novotný to povedal, že 15-ročných považuje za deti. Áno, 15-roční sú považovaní za deti alebo mladiství v podstate sú potom do toho 18. roku, ale situácia je taká, títo ľudia 15-roční, pri ktorých by sa to už dotýkalo, nemajú, ale 14,5-roční nemajú ešte ani občiansky preukaz. Občiansky preukaz sa vydáva od 15. roku veku. Zároveň zopakujem to, čo som povedal naposledy, pracovnoprávna subjektivita je až od 15. roku veku. Jedine Zákonník práce dáva výnimku, že niekedy môžu aj mladší ľudia pracovať, ale je to iba na účely ich vzdelávania ako takého.
Čiže čo vy sa tu chcete, čo sa tu pokúšate zaviesť, je nútená práca mladých ľudí, nehovoriac o tom, že dávate také zvané pseudoargumenty, lebo aj v súčasnosti za spáchaný priestupok, za škodu spôsobenú priestupkom zodpovedajú rodičia tých detí, čiže aj v súčasnosti je to riešiteľné. Na jednej strane. Na druhej strane, viete, vy tu poukazujete na marginalizované skupiny, na Rómov. No toto sa dotkne celého Slovenska, čiže vy tým, že za účelom toho, že chce riešiť rómsku otázku a mladých Rómov, budete týmto robiť nútených robotníkov zo všetkých mladých na Slovensku, ktorí majú teda viac ako 14 rokov. Čiže ďakujem pekne za takúto novelu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Novotný, okrem toho, že tento návrh zákona, ja si, naopak, myslím, že má opodstatnenie, a ja s ním súhlasím. Možno len taký argument, už v 14. rokoch som brigádoval a brigádoval som veľmi rád, takže nemyslím si, že je to sú nejaké nútené galeje, takže myslím si, že dá sa takýmto spôsobom nahradiť škoda, ktorú niekto spôsobí úmyselne, a vie, že za to nemôže byť žiadnym spôsobom postihnutý. Takže v podstate s návrhom súhlasím, ale vadí mi to, že ste si nezabudli otrieť hubu o nášho kolegu Peťa Polláka, nášho splnomocnenca. 22 rokov sa tu nič nerieši a mali ste šancí do aleluja, pretože ste boli pri moci a dostatočne dlho, pán Novotný, SDKÚ, vaše SDKÚ. Takže keď príde niekto ako Igor Matovič a Peter Pollák s komplexným riešením, tak, samozrejme, hľadáte na tom všetky možné chyby, vadí vám to, pretože ste s tým neprišli vy doteraz, pretože vy ponúkate len smeti. To sú také odrobinky, ktoré tuná ponúkate, a tvárite sa, akože idete riešiť nejakú situáciu. No tak nie je to riešenie situácie, ja hovorím, komplexný pohľad je komplexný pohľad a naozaj je zložitý a tie veci sa pripravujú, takže nemôžme očakávať, že keď sa ohlásila v októbri nejaká ako teda rómska reforma, aj vy ste to tuná parafrázovali, je to komplex riešenia problémov s marginalizovanými skupinami, že to príde zo dňa na deň. Okrem toho nemôžme za to, že je pri vláde práve SMER, ktorý, voči ktorému sme v opozícii, a ponúkli sme im tú možnosť, že ani keď oni na to nemajú, že im s tým pomôžeme, a teda nikto iný to riešiť nechce, ani doteraz riešiť nechcel. Takže nás nehádžte do jedného vreca, pretože mne osobne to vadí. Takže skutočne sa snažíme robiť niečo komplexné a vy sa snažíte síce robiť dobrú robotu, ale v malom. Takže si neotierajte o toto hubu, pretože mne to skutočne vadí. Je to nepekné od vás.

Ďakujem veľmi pekne. Ono pravdou je, že smerujeme k tomu, čo som niekde v takej dobrej knižke čítal, že ktorá kapitola rozpočtu, nechcem povedať, v ktorej krajine, ale na západ od nás, sa neustále a bude sa neustále navyšovať. No kapitola rozpočtu spravodlivosti, čo znamená, že vyššie múry a viac ostnatého drôtu.
Čiže naozaj a toho sa trošku hrozím a bojím a nechcem byť nejaký apokalyptický, že kam smerujeme alebo nesmerujeme, asi je to, asi sa k tomu budem musieť nejakým spôsobom prikloniť, ale nevravím, že existujú len tieto riešenia, preto mi je ľúto, že ja som musel stiahnuť môj návrh, ktorý tiež v zásade niečo riešil, ale neriešil v polohe represie, teda som plný očakávania aj s tou dychovkou, keď to už príde, aby sme si, aby nám odľahlo, aby sme si odfúkli, že keď to už sem príde.
A ešte jednu takú, ja neviem, myslím, že sémantika alebo tak nejako sa to volá múdro, že čo mi trošku vadí, hej? A teraz sa zvykne používať Róm a Neróm, ale Róm v rómčine znamená človek.
A ja napríklad aj tu som si to naschvál pozrel, že je nerómska časť Žehry a rómska časť Žehry. A to, myslím si, že z toho jazykovedného nie je celkom správne, lebo proste to je nečlovečenská časť Žehry a človečenská časť Žehry, že naozaj by som si dovolil upozorniť na to, že by sme mali byť opatrní v tých výrazoch Róm a Neróm. Lebo, hej, ja sa necítim ako nečlovek a nie je to celkom správne, podľa mňa aj v tej komunikácii dovnútra, hej, že aby sme my neposilňovali nejaké stereotypy aj trebárs v tej komunite ľudí, hej, čo sa môže sekundárne aj nejakým používaním tohto výrazu stať. Upozorňujem na to. Ďakujem.