14. schôdza

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia. Ja mám takú ani nie politologickú a ani nie odbornú, lebo sa necítim odborníkom v tejto oblasti, skôr je možno taká impresia, ktorá je kdesi v pozadí tohto zákona, ktorý predkladá skupina poslancov za KDH. Chcel by som tento krátke zamyslenie venovať mojej dcére, ktorá hľadá pracovné uplatnenie mimo tejto vlasti a rovnako Jožovi Mikloškovi za tú generáciu seniorov, možno aj z toho kontextu bude zrejmé, prečo takto.
Všimol som si tendenciu mnohých zákonov, ktoré tu preberáme, veľmi často polarizujú našu spoločnosť na tých, ktorým sa učiní zadosť a na tých, ktorých nasrdíme, aby som sa vyjadril spisovne. A všimol som si aj taký podprahový kalkul, neraz marketingového typu, ktorých čo do počtu z týchto dvoch skupín je viac. Lebo každá strana, aj tá tzv. nestranná a nezávislá chce mať viac. Koho? No predsa voličov, poznám síce aj voličov, nutkavo závislých na nezávislosti, ale o to teraz nejde. Isté je, že priestor univerzalistickej legislatívy sa stále viac a viac sužuje.
Prvýkrát som si to uvedomil po masakre v Devínskej Novej Vsi. Vtedajší minister vnútra predložil v parlamente zákon, ktorý chcel zásadne sprísniť prístup k zbraniam a zbrojným pasom, teda išlo o vec alebo matériu celkom určite prospešnú, verejne prospešnú a, hľa, vstali noví bojovníci z radov poľovníkov, policajtov, vojakov, športových strelcov a zo zákona zostal v platnosti hádam len časť účinnosti. Pri živnostníkoch to bolo podobné aspoň v diskusiách, aj keď napokon v realizácii toho zámeru pre krátkosť vlády nedošlo. Lekári hrali vysokú hru najvyššími kartami, no vôbec nie je isté, či vyhral pacient, vďaka ktorému sú živí. Zdravotné sestry to hrali slušnejšie, a tak aj dopadli, o učiteľoch už ani nehovorím. Mzda, ktorá im prichádza v týchto dňoch nielen, že sa nezvýšila o sľúbené percentá, ale ešte klesla. A to školy a zriaďovateľov ešte čaká konsolidačná racionalizácia. Dokonca aj nedávna téma umeleckých fondov z minulého týždňa pracovala s takouto schizofrenickou konštantou, ktorá sa stáva súčasťou veľkej väčšiny tu predkladaných zákonov. Volám ju schizofrenická konštanta: Prečo majú tí nadanejší, úspešnejší, kvalitnejší živiť tých druhých, takpovediac potrimiskárov?
Kto ale môže ukázať prstom, kde je vlastne tá hranica? A najmä v kontinuálnom politickom kontexte najskôr Mečiarových rabovačiek, neskôr nacionalistických slotovín a sofistikovanejších demokratických goríl. Toto všetko nás rozdeľuje a paradoxne aj spája, a to v dobrom aj v zlom. Lebo núdznych je veľa a spoločenskej mizérie až až. Nepoznám nijakú relevantnú sociálnu a profesnú skupinu, ktorá by bola naskrze spokojná so svojím stavom. Tieto myšlienky mi vírili hlavou, keď som premýšľal, prečo som dal svoj podpis pod návrh zákona o súbehu dôchodku a ďalšej mzdy vo verejnej a štátnej službe. Mám azda nejaké nevybavené účty s dôchodcami? Alebo populisticky fandím mladým, ktorý statočne rozširujú hrozivo narastajúce šíky nezamestaných?
Milí kolegovia, verte či neverte, nič z toho. Ako učiteľ a neskôr riaditeľ gymnázia som zistil, že biologický vek ako kritérium je celkom nepoužiteľný. Spoza katedry mám totiž skúsenosť aj s 18-ročnými ostarkami a takpovediac - prepáčte za výraz - zdochlinami vysilenými skorým poznaním a simplexitou sociálnych sietí. Na druhej strane ma vždy dokážu nabudiť 80-roční junáci a statné kočky v pokročilom veku, ktoré nestratili elán, šarm a iskru. Prečo teda takýto zákon? Doklaplo mi to včera, keď som v správach sledoval dôvody prvého muža mojej cirkvi, ktorý dobrovoľne rezignoval z úradu. Mal tam byť naveky, ale zo solidarity k aktuálnemu duchu čias, aj s kritickou reflexiou voči vlastnej osobe pred Božou tvárou sa rozhodol, že dosť. Je v tom majestát aj noblesa, ktorá sa v spoločnosti večného kalkulu s neistou istotou a v čase horúčkovitého funkčného doživotia nenosí. Dávno som nemal taký dobrý pocit z rozhodnutia, ktoré ma zároveň mrzí. Vždy som ho vnímal ako môjho človeka, lebo konzervatívne lipel na tradícii, pravde a zdravom rozume. Preto s rovnakým pocitom, skepticky pochybujem, že mladší bude lepší. Nádej tu však je, a to hovorím v plnej úcte k pontifikovi, pri voľbe ktorého sa mnohí vydesili, že na celibát a rozvodový étos znova nepríde. Ale o to nejde, samozrejme.
Poďme však k meritu veci, teda k prítomnému zákonu. Nie je proti niekomu a nie je za niekoho. Iba otvára možnosť generačnému okysličeniu a zároveň parciálne rieši najväčší sociálny problém našej doby, civilizácie, našej spoločnosti a to je nezamestnanosť. Aby som to zopakoval, viac energie mi dáva Jožo Mikloško ako tucty mladých, ktorí si ohrýzajú nechty nad laptopmi a tabletmi. Napriek tomu premýšľam o medzigeneračnej solidarite, o uvoľnení vysedeného miesta, lebo staroba si vždy vie nájsť svoj dôvod aj svoju cnosť. Včera som bol so svojím 83-ročným svokrom po dlhoročnej cievnej mozgovej príhode a ochrnutí na lekárskom vyšetrení. Ako to povedať? Ráňa ma alebo odzbrojuje jeho elán vital, jeho schopnosť nevzdávať to. Jednoducho si pri ňom pripadám ako invalid. Alebo ešte inak, keď ma ako riaditeľa cirkevného gymnázia prvýkrát navštívil šéf diecézneho školského úradu, otec 8-ich detí, okrem iného som sa ho spýtal, ako im chce podeliť raz svoj majetok. Jeho odpoveď ma temer šokovala, aj keď o pár rokov neskôr sa rovnako zas správal aj môj otec. Vtedy totiž povedal: "Určite sa nedopustím tej nemravnosti, aby som dal všetkým svojim deťom rovnako, lebo každé z nich dostalo do vienka iné dary, iné talenty a iné charizmy aj limity." Vtedy sa vo mne všetko búrilo, dnes sa mi to zdá spravodlivé, aj keď bolestné. To uvádzam ako taký komparatívny rámec pre naše rozhodovanie sa medzi skupinami, ktoré chceme riešiť, a na druhej strane, ktoré nejakým spôsobom ako keby sme v úvodzovkách "postihovali". Nie som najmladší, to je jasné, to je jasné. Ale moje deti sú mladšie. Neviem, čo je lepšie, ale je to tak. Pokiaľ nebudem za systém považovať to, že ako dvoj- či trojvýkonový a dvoj- či trojplatový rodič mám saturovať život mojich nezamestnaných detí. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec, ja vám budem oponovať, nezamestnanosť sa týmto zákonom určite nijak riešiť nebude. Argument, ktorý tu viacej krát počúvame, že starí uvoľnia miesta mladým, že dôjde k nejakému, ako ste to vy nazvali, generačnému okysličeniu, neobstojí. Často totižto ide o miesta, kde ľudia musia byť špecialistami, musia byť expertmi v danom odbore. A na to iba samotné vzdelanie a mladícky elán určite nestačí. Až praxou a životnými skúsenosťami sa človek stáva expertom. A keďže v týchto profesiách sú často veľmi nízke platy, tak si predstavme situáciu, že by nám všetci títo experti poodchádzali. Ako by asi vyzeralo riadenie štátu, ako by to vyzeralo v nemocniciach, ako by to vyzeralo na školách? Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Kvasnička, ja sa priznávam, ja mám rád taký ten štýl, akým spôsobom prezentujete vaše návrhy, akým vlastne rétoricky ako prebiehajú vaše vystúpenia. Len mne tam, nemôžem pomôcť nesedí faktografia. 12. júla roku 2011, pred rokom a pol aj váš hlas mohol rozhodnúť, lebo chýbal iba jeden, jediný hlas. Vy ste sa zdržali pri hlasovaní o plus-mínus tom istom návrhu zákona z dielne práve predkladateľky tohto zákona, vašej kolegyne Gibalovej. Jeden jediný hlas chýbal. Štyria ľudia v KDH ste sa zdržali, jeden z vás mohol rozhodnúť. Dnes vy ste podpísaný ako predkladateľ tohto návrhu zákona. Nehnevajte, sa mne to pripadá schizofrenické. Vtedy, keď KDH je v koalícii vtedy, keď má väčšinu v rukách, keď to takto musím povedať, vtedy nepodporíte dobrý návrh zákona. Užitočný návrh zákona. Vtedy, kedy ste ho mohli presadiť. Dnes, keď tu väčšinu nemáte, zrazu sa podpíšete pod návrh zákona a tvárite sa, ako keby že ste dnes tú tému objavili. Dnes idete zachraňovať Slovensko, dnes idete mladým ľuďom dávať prácu. Rok a pol mohli títo mladí ľudia pracovať na miestach dôchodcov. Váš hlas k tomu chýbal, lebo ste sa zbabelo, alibisticky alebo neviem z akých dôvodov jednoducho zdržali.
Prepáčte, ale podpísať sa potom pod takýto návrh zákona a urobiť takéto vystúpenie, je podľa mňa tým pádom iba dôkaz farizejstva, vašeho osobného a strany KDH. Lebo vtedy, kedy máte moc neurobíte to, a vtedy kedy ju nemáte, bijete sa do hrude, ako keby ste to veľmi chceli urobiť. To je farizejské.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel trošku osvetliť to, čo hovoril pán Matovič v reakcii na moje vystúpenie.
Zákon, ktorý sme vtedy schvaľovali, nebol identický so zákonom, ktorý je tu dnes, a tú matériu, ktorú rieši tento návrh, ako riešil iným spôsobom, ktorý sa mi vtedy zdal naozaj nie štandardný alebo nie šťastný a zdal sa mi hrubo ubližujúci najmä starším, a po diskusii, ktorá bola v poslaneckom klube, som sa teda priklonil - a možno aj môj biologický vek zohral tú úlohu - k tej variante, že to radšej nepodporím, ale hovorím, išlo o iný návrh zákona. To bola diskusia k Zákonníku práce, pozmeňovací návrh a toto je úplne, úplne iný názor. Myslím, že Julo Brocka sa chystá vysvetliť toto detailnejšie.
Na margo toho, že tých zmien, tých postojov viete, že aj ani vy ste nepadli múdry z neba. Tiež sa snažíte rásť a meniť. Istá vec je, že jak to hovoril Alain Delon, viete, že len blbec nemení svoje názory. Tým ale nechcem hovoriť ani ospravedlňovať nejaké farizejstvo. Jednoducho som dorástol do presvedčenia, že je toto riešenie bolestné. A vždy je bolestné, každé jedno riešenie a cesta k rastu je bolestná.
To, čo hovorila pani Nachtmannová, samozrejme, tie kritické veci ja si uvedomujem, ale hovorím, dneska sú tie zákony tak málo univerzalistické, že vždy riešia nejakú sektorovú spravodlivosť a akosi nezostáva možnosť riešiť to univerzum, ktorá sa volá ľudská mizéria, ľudská bieda a tá je vo všetkých sociálnych skupinách, biologických skupinách, profesných skupinách. Žiaľbohu, nemáme lieky na všetky bolesti sveta. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milá predkladateľka, milé kolegyne a kolegovia, dovolím si priamo nadviazať na faktickú alebo na reakciu na faktické, alebo hneď na začiatok poviem, určite budem za tento návrh zákona hlasovať a nesúhlasím s návrhmi alebo s postojmi poslancov, ktorí hovoria, že predkladať takýto návrh zákona je diskriminácia starších. Ja viem akože, ak by sme mali nulovú nezamestnanosť, všetci ľudia na Slovensku pracujú, tak ako jasné, ako neblbnime, nediskriminujme nikoho. Otvorme náruč každému, aj storočnému dôchodcovi, keď chce pracovať, nech pracuje. Slovensko však je v situácii, že máme 430-tisíc ľudí, ktorí márne čakajú na istoty SMER-u. Jednoducho volili SMER mnohí z nich a myslím si väčšina nezamestnaných volila SMER a mysleli si, že príde SMER a tú základnú istotu, ktorú im aj ústava garantuje, že majú nárok na prácu, tak nejako sa nedostavuje a, bohužiaľ, práve niekoľko desiatok tisíc ľudí za tých 11 mesiacov vašej vlády sa zaradilo medzi nezamestnaných a v tejto situácii, keď niekto ide kolegyňu Gibalovú alebo navrhovateľov všetkých aj pána Kvasničku, aj pána Brocku obviňovať, že toto je diskriminačné voči starým ľuďom alebo dôchodcom, jednoducho to nie je fér. Diskriminačné je dnes to, že nechceme takýto návrh podporiť a chceme naďalej diskriminovať tých nezamestnaných a niekomu doprajeme dva platy, dva žalúdky a niekomu ani jeden plat s jedným žalúdkom. Uvedomujem si aj to, čo tu zaznelo, že niektorí tí dôchodcovia pracujú aj preto, lebo nevedia vyžiť z toho jedného svojho dôchodku. Beriem to. Aj taký fakt alebo môj postoj niekedy k výhodám možno k vianočnému dôchodku a možno aj v tejto veci trošku jak to cítim, tak to beriem, že aj keď dôchodca získa nejaké peniaze, tak väčšina tých dôchodcov majú svoje deti a koniec koncov tie peniaze skončia u tých možno niekedy aj nepracujúcich detí. Takže možno tá spravodlivosť sa tam zabezpečí tak sprostredkovane. Ale nielen o peniazoch to je, že možno ten pracujúci dôchodca pred posunie tie svoje peniaze tomu mladému a tým pádom v podstate však teda nejakým spôsobom sa možno aj nezamestnanému človeku dostanú. Keď je dieťa alebo vnuk toho pracujúceho dôchodcu, ale je veľmi dôležité ľuďom poskytnúť aj prácu. Poskytnúť im nejaký zmysel života, aby mali kam chodiť, ráno sa zobudiť a vedia, že idú do práce a toto je tiež taký druhý, si myslím, taký sociálny moment, ktorý je veľmi dôležitý, prečo by sme mali radšej podporiť pracujúcich možno mladých ľudí ako pracujúcich dôchodcov. Napriek tomu si myslím, že tento návrh jednoducho je správny, aj keď by teoreticky by ste vedeli posunúť svojim deťom a vnúčatám. Ale zároveň jedným dychom dodávam, som to povedal dvakrát do tých faktických a teraz si to dovolím povedať aj z rozpravy. Potom možno kolega Brocka to skúsi uviesť nejak na pravú mieru, keď sa mýlim, ale ja si veľmi dobre pamätám hlasovanie o Zákonníku práce a niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré vtedajší koaliční poslanci chceli presadiť k tomuto Zákonníku práce a pamätám si ten návrh, aj keď teraz budete hovoriť, že bol iný, ale bol de facto taký istý. Bol ešte mäkší, lebo vlastne on umožňoval, aby zamestnávateľ v momente, kedy jeho zamestnanec dosiahne nárok na dôchodok, sa mohol slobodne rozhodnúť, či výpoveď dá alebo nedá tomu dôchodcovi, čerstvému dôchodcovi. Keď pán Kvasnička hovorí, že vlastne ten návrh bol, vtedy ho považoval za veľmi tvrdý. Práve si myslím, že bol omnoho, omnoho mäkší ako ten, pod ktorým ste podpísaný a predkladáte. Čiže ten bol iba o tom, že dával možnosť zamestnávateľovi sa rozhodnúť. V tomto prípade návrh, pod ktorý ste sa podpísali, ten nedáva možnosť dôchodcovi sa rozhodnúť, či si nechá alebo nenechá ten dôchodok, jednoducho natvrdo mu ho zoberieme týmto návrhom. Čiže tento je omnoho, omnoho tvrdší. Tento návrh, ktorý predkladáte. Ale hovorím, ja som, vtedy ma to veľmi, veľmi mrzelo a práve aj to mi pripadalo zvláštne, že ste utopili svoju vlastnú kolegyňu. Kolegyňa vaša prišla s dobrým návrhom, aby v momente, kedy zamestnanec alebo štátny zamestnanec, jednoducho zamestnanec dosiahne deň nároku na dôchodok, tak aby sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, či mu dá výpoveď alebo nie. Aby sa to stalo výpovedným dôvodom. Vtedy ste štyria poslanci KDH tento návrh utopili s tým, že ste sa zdržali hlasovania. Kolega Procházka nebol prítomný, ale to som neštudoval, že prečo. Každopádne štyria ste sa zdržali hlasovania. Jeden, jediný hlas chýbal. 141 ľudí bolo prítomných, 70 ľudí hlasovalo za. Čiže 71 hlasov stačilo na to, aby rok a pol na Slovensku vlastne sa zamestnávatelia mali legitímny dôvod dať výpoveď dôchodcovi a na miesto neho zobrať mladého človeka. Štyri hlasy alebo jeden hlas vlastne stačil. KDH zabezpečili to, že tento návrh neprešiel. Vtedy ste boli, mali ste v rukách väčšinu, mali ste koalíciu, bez problémov návrh by mohol prejsť. Všetci okrem štyroch poslancov KDH návrh podporili a toto je problém rovnaký, identický ako pri prezidentovi a obžalobe na prezidenta. Budeme o tom tu hovoriť asi zajtra, ale pri obžalobe takisto 8. februára minulého roku v tomto pléne mohlo plénum odhlasovať de facto výzvu, oficiálne uznesenie Národnej rady prezidentovi, aby konal a aby konal podľa ústavy a vymenoval legitímne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Takisto skupinka poslancov KDH zablokovala prijatie tohto uznesenia. Vtedy, kedy ste mali väčšinu, neurobili ste to, zablokovali ste návrh a dnes, keď väčšinu nemáte a potrebujete dupľom ešte 90 hlasov na ústavný zákon alebo teda na obžalobu prezidenta, čiže 90 hlasov, dnes sa bijete do hrude, ako to chcete podporiť.
Nehnevajte sa, aj pri obžalobe prezidenta aj dnes mi to pripadá preto farizejské. Prepáčte, pán poslanec alebo kolega Kvasnička aj pán kolega Brocka, obidvaja ste sa zdržali pred tým rokom a pol. Obidvaja ste príčinou toho, že rok a pol nemôžu zamestnávatelia prepustiť dôchodcu a nemôžu na jeho miesto prijať nezamestnaného človeka, takisto ako kolega Přidal a kolega Fronc, ale vy dvaja ste zároveň aj teraz podpísaní pod týmto návrhom, ale dobre, beriem tak, ako povedal kolega Kvasnička čas sa vyvíja, názory sa vyvíjajú a teda vstúpili ste si do svedomia. Dobre, prešli ste očistcom, beriem a takýmto spôsobom. Dobre. Ja som rád, keď mi to vysvetlíte. Každopádne vtedy ste obdobný návrh, len v ružovom mohli podporiť. Omnoho mäkší, ale ktorý mohol zabezpečiť to, aby tí ľudia, tí nezamestnaní pracovali. A dnes sa bijete do hrude, keď väčšinu nemáte a predkladáte návrh a, ale dobre. Dobre, beriem, vstúpili ste si do svedomia. Od týchto dvoch kolegov ešte by som chcel počuť k tomu vyjadrenie pána kolegu Přidala, že prečo pred tým rokom a pol nepodporil taký dobrý návrh, a dnes, pevne verím, že bude hlasovať, že tiež si vstúpi do svedomia.

Pán poslanec Matovič, ja sa vrátim k meritu veci, teda k prejednávanému návrhu zákona. Podľa môjho názoru tento návrh zákona je jednoznačne diskriminačný a vysvetlím prečo. Som o tom presvedčená. Na Slovensku mámte totižto univerzálny systém sociálneho poistenia, teda nemôžme z neho vyňať nejakú špecifickú skupinu. Pravidlá poskytovania dôchodku, ak máme univerzálny systém, takisto musia byť univerzálne. Ja vám to uvediem na príklade. Keďže pôsobím na vysokej škole, tak vezmem si príklad z tohto prostredia. Zoberme si, že profesor, docent, teda expert v danom odbore odíde z verejnej vysokej školy, pretože by prišiel o dôchodok, ale ten istý pán profesor, docent sa zamestná na súkromnej vysokej škole a o dôchodok nepríde. Pôjde tam o súbeh obidvoch týchto súm. Myslíte si, že je to v poriadku, ak máme univerzálny systém sociálneho poistenia? Takže v tomto to považujem jednoznačne za diskriminačné a myslím si, že to nezodpovedá absolútne európskym pravidlám. Ďakujem.

Pani kolegyňa, beriem, že môžete mať odbornú nejakú výčitku voči tomuto návrhu a poviete, že v niečom to je diskriminačné. Ale poďme to opraviť v druhom čítaní, ak je dobrá vôľa, ale ja si naozaj myslím, že vaši voliči dlho nebudú počúvať na tie grafy a 3 % deficity HDP. Myslím si, že od vás veľakrát a z vedenia vašej strany zaznelo, že ľudia sa z grafov nenajedia a ľudia očakávajú v prvom rade od vás prácu. Myslím si, že vás počká doba, kedy budete chodiť na mítingy, možno už teraz na tých slávnych, ktoré mávate v čase MDŽ, a možno nie tí, ktorým budete hovoriť vtipy a budú vám tam tlieskať a vytešovať sa z toho, že vidia svojich, svojich obľúbených politikov, ale možno tí potom, keď budete odchádzať medzi dverami sa vás opýtajú, že ale teda čo s tou prácou? Čo s tou nezamestnanosťou? Ja si myslím, že toto by mala byť pre vás úloha prvá, alfa a omega, ktorú by ste v politike za tieto štyri roky mali sledovať, a preto si myslím, že mali by ste byť otvorení aj možno k takýmto trošku neštandardným riešeniam. Odstrániť prípadnú diskrimináciu, ak tam niekde náhodou nastáva, ale urobiť všetko preto, aby tí ľudia, tých 430-tisíc ľudí, na ktorých je naviazaných ďalších manželov, manželiek, detí, ktorí čakajú naozaj na tie istoty od vás, aby sa k tej práci nejakým spôsobom dostali. Naozaj považujem tento návrh zákona na jednu z ciest, ako by sa ľudia k práci mohli dostať, a preto by som bol veľmi rád, aj keď som není podpísaný pod tým návrhom, aby sme odložili túto nejaké tie politické tričká a rozmýšľali nad tým, že keď naozaj niekde vykonáva nejaký dôchodca tú prácu, či by ju nemohol vykonávať miesto neho nejaký nezamestnaný.

Ďakujem pekne. Čítal som poobede niekoľko strán zo života Abrahama Lincolna a v tom článku sa spomína jedna epizóda, že on ešte ako právnik, nie prezident Spojených štátoch amerických hovorí svojmu kolegovi právnikovi: "Billy, strieľaj nižšie, jednoducho snaž sa hovoriť tak, aby ti rozumeli obyčajní ľudia, lebo tí vzdelaní ti aj tak budú rozumieť." No a teraz pokúsim sa, ma kontrolujte, či to vysvetlím takým spôsobom, aby to bolo zrozumiteľné každému a budem reagovať na vás, pán kolega Matovič.
Ak by dnes sme mali na stole návrh, ktorý predkladala moja kolegyňa Monika Gibalová k Zákonníku práce tak si môžete byť istí, že budem takisto proti. Tak isto budem proti tomu návrhu, lebo ho nepovažujem za správny a nie je to výsledkom toho, že by som si ja alebo kolega Přidal alebo kolega Kvasnička vstúpil do svedomia, len tento návrh, ktorý spolu predkladáme s kolegyňou Monikou Gibalovou je úplne iný. Ja som v tom čase, keď ste si pozreli to hlasovanie bol predseda sociálneho výboru. My sme novelizovali Zákonník práce a návrh, ktorý predložila moja kolegyňa, jeho obsahom bolo, že dovŕšenie dôchodkového veku je dôvodom na výpoveď zo zamestnanania. A to som aj dnes proti tomu, aby sme zakazovali ľuďom pracovať.
Obsahom tohoto návrhu, pod ktorým som aj ja podpísaný, ale je je slobodná voľba. Vy, pán kolega, keď by sme tento návrh schválili a dovŕšite dôchodkový vek, tak môžete ďalej pracovať, to nebude dôvod na vaše prepustenie, ale musíte si vybrať. Alebo budete ďalej pracovať v štátne, verejnej službe, alebo sa rozhodnete poberať dôchodok z verejných zdrojov. Totiž náš dôchodkový systém nie je založený na poistných princípoch komerčného poistenia, že keď vám, keď máte poistku na auto a ukradnú vám auto, poisťovňa vám vyplatí proste škodu, na ktorú máte nárok, či ste platili jeden deň poistku alebo jeden mesiac, alebo 30 rokov. Náš dôchodkový systém, ktorý je založený na medzigeneračnej solidarite a v podstate v dnešnej dobe je jednou veľkou pyramídovou hrou, že sa rodí málo detí a že prvý pilier je veľmi zraniteľný voči demografickým vplyvom, jednoducho máme právo - a teraz si myslím, že tento návrh nie je v rozpore s ústavou - obmedzovať napríklad isté práva zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Lebo byť štátny zamestnanec, to je proste iná káva ako byť zamestnanec v súkromnom sektore. Napríklad pani Nachtmannovej by som to rád povedal, keby ste boli zamestnanec štátnej firmy, pardon, súkromnej firmy a dnes v kríze stratí zákazky, no tak vás firma prepustí, či ste mladý, alebo dôchodca, alebo starý, proste pre vás nemá prácu, vás prepustí. Ale ako sa správa v čase krízy k ľuďom, ktorí sú už v dôchodkovom veku a možno mnohí z nich ani nemajú prácu, ale sú v štátnej sfére, tak vidíte, ako sa správa táto vláda k nim.
No a teraz sa vrátim k tomu, čo som chcel povedať ešte okrem toho , že by som reagoval na to, čo ste vy povedali. Pán kolega, čiže je to zásadne iný návrh a ja som rád, že moja kolegyňa si dala tak záležať na tom, že sa inšpirovala aj nemeckým príkladom alebo teda legislatívou v Nemecku a ide na to proste z inej strany. A s týmto súhlasím, a preto som pod tým návrhom podpísaný. Ale je to zásadný rozdiel, že mi vtedy sme chceli zakázať ľuďom pracovať, ktorí sú dôchodcovia, a my teraz im dávame na výber, vyberte si. Ta ako sme už schválili, že súbeh predčasného dôchodku a príjmu zo zamestnania naša legislatíva nepripúšťa. Nemáme na to. A ja si myslím, že ani na toto nemáme a potom súhlasím s kolegom poslancom Mihálom, že tento návrh má isté nedostatky, že jemu tam chýbajú napríklad ústavní činitelia. Niektorých z vás tu vidím, ktorí máte viac funkcií a viac príjmov, lebo naozaj akože aj tam by sa dalo ušetriť. Ale vás tu je nie veľa, málo. Ale myslím si, že keby sme tam zahrnuli napríklad policajtov, vojakov, ale nie tých čo sú v aktívnej službe, ale čo majú výsluhové dôchodky. 700-eurový priemerný dôchodok výsluhový - no a poberateľov 33-tisíc, to je iná káva, ako navrhuje moja kolegyňa. Ona navrhuje tej množine 20-tisíc, ktorí poberajú aj dôchodok zo Sociálnej poisťovne, aj relatívne dobrý plat zo štátnej služby alebo verejnej služby. No, ak by sme tento zákon prijali a všetci tí, ktorí sú dnes v dôchodkovom veku a pracujú a rozhodnú sa poberať dôchodok, tak ušetríme, vytvoríme 20-tisíc nových pracovných miest. Ak z tých vojakov a policajtov bývalých, čo majú výsluhové dôchodky, a ja si myslím, že polovica určite pracuje a možno je ich aj viac, len sa okolo seba poobzerajte, to je ďalších 15-tisíc miest. Veď to je 1,5 % z nezamestnanosti. Veď čo mne na tomto návrhu vadí, že tento návrh nepredkladá ministerka Gibalová alebo minister Richter spolu s ňou, veď ona mu tu navrhuje, že vy ste vo vláde, vy musíte prijímať aj nepopulárne opatrenia, no a kto to urobí, kedy? Keď tu bude vláda nejakej koalície, kde budú aj populisti a tí sa budú báť robiť nepopulárne opatrenia. Jednoducho toto mi na tom zákone chýba, že Richter hovorí nie, a pritom my len hovoríme to, čo by mala robiť každá zodpovedná vláda.
Takže tento návrh zákona vôbec nie je v rozpore s mojou integritou, tento návrh je v tejto chvíli hodný vášho podporenia. A o tých úsporách, že 100 miliónov, ak tí, čo pracujú v štátnej a verejnej službe a zostanú ďalej pracovať, nech pracujú, keď sa na to cítia, tak Sociálnej poisťovni ušetríme 100 miliónov eur za rok, 3 miliardy slovenských korún! Ak by ale oni sa rozhodli pre dôchodok a na ich miesto prídu ľudia, čo poberajú dneska podporu v nezamestnanosti, že by tá množina 20-tisíc boli všetci na podpore, tak je to v štátnom rozpočte úspora 40 miliónov eur. A keby to boli všetci, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi, tak je to 15 miliónov eur, v každom prípade je to veľké plus. A v tejto chvíli naozaj je tu armáda 430-tisíc nezamestnaných a je to našou povinnosťou najmä voči nim. Takže rozšíriť na iných aj ústavných činiteľov v druhom čítaní, som za. Spomínam si tu na pani Vaľovú, na Chomu, na Blanára na všetkých starostov, primátorov, županov, poslancov VÚC, dokonca aj pre pani Nachtmannovú, aj vysokých a dobre platených akademických funkcionárov, aj pre tých by som odporúčal, že jeden mandát stačí. A dokonca, ak sa na mňa nenahnevá aj pán poslanec Muňko. Ďakujem za podporu tohoto návrhu. (Potlesk.)

Pán kolega Brocka, začali ste s takouto průpovídkou o Lincolnovi a ja zase si dovolím s takým, s takou ľudovou múdrosťou, že funkcia ešte nezabezpečuje múdrosť tomu, kto ju má. A keď ste hovorili o tom, že ste boli predsedom sociálneho výboru pred tým rokom a pol, ktorý som vám teda vyčítal alebo spomínal, a zároveň hovoríte, že pri zákone alebo pri pozmeňovacom návrhu, ktorý predkladala vaša kolegyňa Gibalová, že vlastne ona chcela zakázať dôchodcom pracovať, tak ja vám ako vtedajšiemu predsedovi sociálneho výboru prečítam prvé dve vety z odôvodnenia vašej kolegyne Gibalovej:
"Navrhuje sa, aby po nadobudnutí nároku zamestnanca alebo štátneho zamestnanca na starobný dôchodok mal zamestnávateľ alebo služobný úrad možnosť slobodne sa rozhodnúť, či so svojím zamestnancom alebo štátnym zamestnancom rozviaže pracovný pomer štandardným spôsobom, alebo ho ponechá naďalej v pracovnom pomere." Pán predseda sociálneho výboru vtedajšej vládnej koalície, prosím vás, prečítajte si aspoň túto prvú vetu z pozmeňujúceho návrhu vašej kolegyne Gibalovej, ktorý ste nepodporili, a na základe vašeho hlasovania a vašich troch spolustraníkov ste takýmto spôsobom zabránili niekoľko desiatkam tisíc nezamestnaných ľudí, aby mohli vystriedať dôchodcov na ich pracovných miestach. Ak hovoríte, že to bolo úplne o niečom inom a vtedy ste chceli zakazovať prácu, a preto ste to nepodporili, tak nehnevajte sa, ale klamete, účelovo klamete. Prečítajte si aspoň prvú vetu z toho pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem, ja si myslím, že sa oplatilo zostať do pol siedmej dnes snemovni už len kvôli tomuto vystúpeniu pána Brocku, ktoré bolo úplne skvelé, a tiež by som niekedy chcel vedieť obhajovať návrhy zákonov a argumentovať tak ako on.
Pokiaľ ide o ten akýsi spor, ktorý sa tu tak rozpútal, ktorý návrh bol aký návrh, to sú skutočne dve rozdielne veci, skutočne dve rozdielne veci, pretože pred tým rokom alebo rokom a pol, keď vyšiel pozmeňovací návrh z dielne KDH, tak tam bolo to rozhodnutie, či zostane, alebo nezostane dôchodca v pracovnom pomere vrátene súkromnej sféry nielen v štátnej na zamestnávateľovi. Čiže ten zamestnanec dôchodca to nemá vo svojich rukách, kdežto tento návrh je filozofický skutočne úplne iný, pretože dôchodca sa môže slobodne rozhodnúť medzi prácou, resp. medzi dôchodkom. Ďalej by som chcel pripomenúť ešte jeden rozmer. Tým, že mladí ľudia by týmto spôsobom mohli zaplniť prípadné uvoľnené miesta po tých dôchodcoch, ktorí by sa rozhodli odísť zo zamestnania, sa vlastne posilní aj medzigeneračná solidarita vyjadrená platením odvodov, ktoré tí mladí začnú na tých starých jednoducho platiť.
Veď sa nepozerajme na to len tak, že ten dôchodca má prácu, mladý nemá prácu, je to aj o tej medzigeneračnej solidarite, ktorú v druhom pláne treba vidieť, veď nepozerajme len krátkozrako na to, na ten povrch, rozmýšľajme aj trošku s nadhľadom, trošku komplexnejšie.
A ešte chcem reagovať: ústavnosť - protiústavnosť. Asi o tom ešte neviete, ale Ústavný súd rozhodol, že súbeh alebo to rozhodnutie našej vlády buď predčasné dôchodky, alebo práca je plne v súlade s ústavou. Bude to o pár dní zverejnené v zbierke.