14. schôdza

Som sa započúvala do tejto rozpravy a tiež chcem oceniť príspevok a prezentáciu pána poslanca Brocku, pretože si rovnako myslím, že to predniesol zrozumiteľne, a chcem povedať, že pokiaľ to bolo naozaj aj pravdivé prezentovanie hlavného zmyslu tohto zákona, tak ja ho podporím, pretože rovnako si myslím, že je potrebné voliť diferencovaný a osobitý prístup v zhodnocovaní, umožnení súbehu dôchodcov, ktorí poberajú dôchodok zo Sociálnej poisťovne a zároveň sú v štátnej službe, tam naozaj sa mi to nejakým spôsobom bije a súhlasím, že v prospech získania 35 tisícov nových pracovných miest to môže riešiť aspoň sčasti otázku nezamestnanosti. Ale súčasne chcem sa ubezpečiť v tom a to by som poprosila aj predkladateľku, aby ma v tom ubezpečila v záverečnom slove, že tento zákon nijako nebude znemožňovať a brániť dôchodcom, ktorí zase v štátnej službe nie sú, prilepšiť si k dôchodku. Pretože hlavne dôchodcovia, ktorí sú osamelí, naozaj majú veľmi veľký problém zarobiť, nie že zarobiť si, žiť vlastne a prežívať slušnú starobu. Takže veľmi sa hlásim k tomu, aby mimo štátnej služby dôchodcom bolo umožnené a uvoľnené, boli uvoľnené pracovné možnosti, ako si privyrobiť a rozšíriť svoju príjmovú položku. Ďakujem.

Možno by som ani nemusel už, lebo pán poslanec Mihál vlastne vysvetlil opäť ten rozdiel, ale predsa len pán Matovič používa veľmi silné výrazy, aj mojich kolegov nazval farizejmi, že vtedy nepodporili jedným hlasom neprešiel a teraz to predkladajú. Tak mám takýto návrh, pán kolega, berte to ako od staršieho kolegu v parlamente. Ten Lincoln mal pravdu, že treba mieriť teda tak nižšie, teda primerane, aby tomu ľudia rozumeli. Chcem vám poradiť, tú vetu, čo ste čítali, tak čítajte ju toľko razy a dovtedy, kým zbadáte ten rozdiel, že vtedy zamestnávateľ rozhodoval o zamestnancovi, a my teraz navrhujeme, že zamestnanec si sám môže vybrať, že sa môže rozhodnúť sám.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým, ktorí zatiaľ vystúpili, ale cítim, že chcem vystúpiť, nakoľko niektoré, niektoré veci sú veľmi dôležité a hodné reakcie. Ponajprv chcem dať na správnu mieru to, čo bolo v minulosti a to, čo je dnes, a nerada by som bola, aby sme sa zaoberali v tejto chvíli komparáciou minulosti a dnešného návrhu.
Faktom je, že návrh, ktorý som predkladala k Zákonníku práce bol možnosťou dať výpoveď človeku, ktorý dosiahne dôchodkový vek. Tento návrh bol veľmi diskutabilný, pretože pravdou je to, čo povedal pán poslanec Brocka, aj Mihál, že takýto návrh z minulosti by platil pre všetkých dôchodcov. To znamená, že bolo by na "svojvôli" zamestnávateľa, či toho zamestnanca si ponechá, alebo prepustí. Čaro toho návrhu, ale bolo v tom, že ten rozumný zamestnávateľ v prípade, ak ten jeho zamestnanec v dôchodkovom veku je excelentný učiteľ, profesor, atď., atď., úradník, tak ten by ho neprepustil aspoň po tú chvíľu, kým si nenašiel alebo nevychoval za takého zamestnanca náhradu. Paradoxne oproti vyjadreniu pána Matoviča, ja tento môj predchádzajúci návrh som považovala za prísnejší, ako je ten, a to je v tom bode, že naozaj aj keď aj tento je kontroverzný, v poriadku, ja ho považujem za nevyhnutný, ale predsa len je tu moment, kedy si ten dôchodca poberajúci zároveň aj mzdu a plat, ale aj dôchodok, môže vybrať.
A nadviažem aj na vystúpenie pána môjho kolegu Jozefa Mikloška, ktorý hovoril o tom, že sa stratia garanti, že budú zrazu chýbať na školách a iných miestach ľudia, ktorí sú nenahraditeľní. Ale ten návrh náš súčasný nehovorí o tom, že oni musia odísť, oni môžu ďalej zostať pracovať na svojich miestach, ale po dobu, kým budú pracovať, nebudú poberať dôchodok. Čiže to nie je, že my im ten dôchodok zoberieme, presne analógia toho, čo pripravil aj Ústavný súd, čo prezradil pán poslanec Mihál, analógia zákazu súbehu u predčasných dôchodcov, niečo podobné.
Pani poslankyňa Nachtmannová hovorila o európskych pravidlách a o diskriminácii. Dovoľte mi trošku sa pri tom pozastaviť. Fakt je, že Rada v roku 2000 prijala smernicu č. 78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ktorá výslovne zakazuje zákaz diskriminácie podľa veku. Rámcová smernica má pre oblasť pracovného práva mimoriadny význam, aj keď osobnou a vecnou pôsobnosťou prekračuje rámec pracovného práva. Ale táto smernica nedefinuje diskrimináciu absolútne, lebo táto smernica "chápe", že so stále rastúcou úlohou oprávnených výnimiek z diskriminácie, je potrebné plasticky prispôsobovať aj právo.
Za priamu diskrimináciu rámcová smernica považuje stav, ak sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo mohlo by sa zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej súvislosti a situácii. Oficiálny preklad znenia tejto smernice do slovenského jazyka ale nie je správny, pretože pri jeho vymedzení v porovnaní s originálnym textom smernice došlo k vypusteniu formulácie "ako by sa zaobchádzalo", čo je pre vymedzenie pojmu diskriminácie, mimoriadne dôležité.
A nad obsahový rámec oprávnených výnimiek zo zákazu nepriamej diskriminácie tak, ako ich formuluje čl. 2 rámcovej smernice, čl. 6 rámcovej smernice, vytvára v prípade veku osobitný právny model oprávnených výnimiek zo zásady rovnakého zaobchádzania, ktorý platí len pre oblasť oprávneného rozdielneho zaobchádzania na základe veku. A týmto spôsobom podstatne rozširuje okruh oprávnených výnimiek, ktorý umožňuje členským štátom nad rámec čl. 2 ods. 1 smernice ustanoviť výlučne vo vzťahu k veku odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní, ak to rozdielne zaobchádzanie je objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné. A tieto primerané a nevyhnutné prostriedky, alebo stanovenie osobitných prostriedkov v interakcii na túto smernicu, je prístup k zamestnaniu a odbornej príprave a povolaniu, vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších zamestnancov, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana. Čiže stanovenie aj podmienok, napr. minimálneho veku, odbornej praxe pre prístup k zamestnaniu alebo určitým výhodám, ktoré súvisia so zamestnaním.
Rámcová smernica - a to chcem podčiarknuť, keď už sme sa dostali k tomu európskemu právu - neovplyvňuje právomoc členských štátov nielen určiť vek odchodu do dôchodku, ale aj upraviť podmienky skončenia pracovného pomeru pri dosiahnutí veku odchodu do dôchodku. Rámcová smernica podčiarkuje vyváženosť štruktúry zamestnancov a podporu profesijného dorastu, a pritom upozorňuje na legitímne ciele, ktoré by v zmysle čl. 6 rámcovej smernice mali používať členské štáty a dokonca môžu si ustanoviť aj maximálne vekové hranice, čo predstavuje primeraný a potrebný prostriedok na dosiahnutie práve tých cieľov, o ktorých rámcová smernica hovorí.
Čiže z toho je zrejmé, že nie je tu ovplyvnená právomoc členských štátov, ak je rozumný cieľ a ak je to potrebné, tak môže sa ustanoviť takáto hranica a dokonca v antidiskriminačnom zákone 365/2004 Z. z. v § 38 ods. 3 sa hovorí, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku nie je diskriminácia, ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané, ak to ustanovuje osobitný predpis. Rovnako podľa § 8 ods. 3 písm. b) zákona diskriminácia z dôvodu veku nie je najmä rozdielne zaobchádzanie, ktoré spočíva v ustanovení osobitných podmienok na výkon zamestnania, vrátane odmeňovania a prepúšťania, ak ide o osoby určitej vekovej kategórie. Dokonca zo dňa 12. januára 2010 existuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie rozhodnutím v právnej veci 341/08, tzv. Petersen, kde toto rozhodnutie Súdneho dvora pripúšťa skončenie zamestnaneckého pomeru na základe dovŕšenia dôchodkového veku a je precedensom, ktorý sa vzťahuje na všetky krajiny Európskej únie. Teda toľko z legislatívy európskych pravidiel, ale aj z nášho antidiskriminačného zákona.
Ešte by som chcela upozorniť na poznámku, že nebude možné nahradiť toľko zamestnaných dôchodcov v súbehu. No naozaj už som povedala vo svojom úvodnom slove, nie som taký veľký optimista, aby som si myslela, že každý zváži svoje uplatnenie buď - alebo. Faktom je však a znova opakujem 430-tisíc nezamestnaných a na margo toho, tej možnosti nastúpenia na uvoľnené miesta by som chcela použiť opäť Správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2011, ktorú vypracovalo ministerstvo práce a predkladal ju už pán minister Richter, kde sa hovorí: "Ku koncu roku 2011 úrady práce zo všetkých uchádzačov o zamestnanie zaevidovali 12,25 % uchádzačov o zamestnanie z odvetvia verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie." Čiže argument, že títo ľudia sú nenahraditeľní, je argumentom, ktorý je postavený na vode. V podstate z tohto údaja svedčí, že na každé pracovné miesto takéhoto zamestnanca sú dvoja pripravení uchádzači o zamestnanie.
A mojou najväčšou inšpiráciou je, bola našou inšpiráciou vysoká nezamestnanosť a snaha ako pomôcť nezamestnaným, ale aj zákon v Nemecku, podľa ktorého spolkoví úradníci a úradníčky odchádzajú podľa § 51 zákona o spolkových úradníkoch do dôchodku koncom mesiaca, v ktorom dovŕšili dôchodkový vek, týmto končí ich aktívna služba, sú preradení do dôchodkového stavu, pričom pre špeciálne oblasti činnosti, ako sú požiarne jednotky, atď., platia skoršie vekové hranice odchodu do dôchodku. A opäť pripomínam, lebo treba to zopakovať, že tento náš návrh nezakazuje pracovať, kategoricky nevymedzuje, ale dáva možnosť slobodne sa rozhodnúť. (Potlesk.)

Ja by som k vystúpeniu pani poslankyne dve poznámky chcel povedať.
Prvé, to je to strelenie tých starších dôchodcov za mladých, no nepredstavujeme si to, prosím, tak, že univerzitného profesora teraz vystrieda mladý absolvent. Veď to je čistý nezmysel, toho univerzitného profesora, ktorý povedzme v 70-ke sa rozhodne odísť na dôchodok, vystrieda povedzme 60-ročný docent, toho 60-ročného docenta vystrieda 50-ročný docent, toho nejaký odborný asistent, atď. Čiže v tej hierarchii, v tej pyramíde sa to skrátka posunie, ako nikdy to nie je tak, že toho špičkového experta zrazu nahradí na jeho pracovnom mieste absolvent vysokej školy alebo niekto podobný. No takže nezjednodušujme si to takto, to vnímanie. ale hlavne chcem poznamenať druhú vec.
Nezaznelo ešte v rozprave k tomuto návrhu, a ja teda využijem túto príležitosť, jeden dôležitý fakt. Ak sa ten dôchodca, ktorý pracuje, rozhodne pre ďalšie pokračovanie v práci a zriekne sa podľa tohto návrhu starobného dôchodku, tak má právo na to, aby sa za dobu, za ktorú stavebný dôchodok, aby za dobu, za ktorú starobný dôchodok podľa svojho rozhodnutia nepoberal, bol mu dôchodok prepočítaný, zvýšený, a to dvakrát:
1. o 0,5 % za každých 30 dní počas ktorých dôchodok nepoberal, čiže je to za rok 6,5 % a
2. započíta sa mu dôchod do dôchodku súčet osobných mzdových bodov krát aktuálna dôchodková hodnota za dobu, počas ktorej je naďalej dôchodkovo poistený.
Čiže povedzme rok bude pracovať, nebude poberať dôchodok, za ten rok má relatívne zaujímavé zvýšenie dôchodku, do ktorého sa teda vráti, keď na ten dôchodok napokon predsa pôjde, čiže až o takú hroznú diskrimináciu nejde.

Pani kolegyňa Gibalová, ja by som chcel zopakovať ešte raz, považujem tvoj návrh za dobrý, budem zaňho hlasovať, tak ako som hlasoval pred rokom a pol za ten predošlý návrh, reagoval som, a teda zdôrazňoval som to preto, lebo, bohužiaľ, kolega Brocka podľa mňa naschvál skresľoval alebo doslova klamal, keď hovoril, že pred rokom a pol si navrhovala zakázať pracovať dôchodcom, to jednoducho nie je pravda. Ani najmenej v tom návrhu sa nikde nespomína, že by si zakazovala pracovať dôchodcom, iba si umožňovala možnosť sa slobodne rozhodnúť zamestnávateľovi, aby sa rozhodol, či si naďalej dôchodcu nechá, alebo nenechá. To nie je zákaz pracovať, a preto to nepovažujem za tak výrazný rozdiel medzi jedným a druhým návrhom, lebo aj v tomto prípade je slobodná vôla síce zamestnanca, v tom prípade bola slobodná vôla zamestnávateľa, ale de facto to riešilo ten istý problém s tým istým cieľom, aby namiesto dôchodcov hlavne teda v štátnej správe pracovali nezamestnaní alebo teda ľudia, ktorí dnes tú prácu nemajú. A z tohto dôvodu je mi teda jednoducho ľúto, že predtým KDH zabránilo alebo niektorí poslanci KDH zabránili prijatiu tohto návrhu, ktorý rok a pol už platiť mohol a, bohužiaľ, z reakcií poslancov SMER-u dnes vidíme, že tento návrh prijatý nebude, takže vlastne to nebude, že rok a pol zabránili títo poslanci, aby ten návrh platil, ale vlastne na celé toto volebné obdobie, čiže na 5,5 roka alebo koľko dokopy je aj s tým časom, ktorý uplynul.

Ďakujem, ja len dve také poznámky a jeden príklad.
Tá prvá poznámka je: Porovnávať situáciu dôchodcov, ktorí pracujú v štátnej správe v Nemecku a na Slovensku, a oni, že odídu, a naši, že neodídu je také minimálne neprimerané, výrazne iná situácia dôchodcov v Nemecku a dôchodcov na Slovensku, ale budiž, keď chcem niečo, niečo presadzovať, tak si hľadám argumenty, ktoré by mohli presvedčiť.
Použili ste tu predčasný dôchodok a dôchodok. Podľa môjho názoru ten, kto išiel v minulosti do predčasného dôchodku a vedel, že bude popritom pracovať to bolo jediné špekulatívne rozhodnutie a to sa vôbec nedá porovnávať zo starobným dôchodkom. To je trošku o niečom inom, to je zas také trochu iné porovnávanie.
A tretí príklad. Poznám jedného manažéra, ktorý si zobral z ministerstva, nebudem hovoriť z ktorého, ľudí, ktorí z rôznych dôvodov museli odísť. Aj preto, že už boli starší, dôchodcovia, je ich tam asi dve tretiny z tých zamestnancov, aj tí, ktorí boli z iných než pracovných dôvodov nútení odísť. Tá firma skvele prosperuje, skvele prosperuje, on si ich dobre zaplatil a využíva ich naozaj dobré znalosti, skúsenosti vo svoj prospech, vo svoj zisk. Takže možno že by sme mali aj myslieť na to, že keď budeme rozmýšľať, že koho áno, koho nie. Pretože ak ja som dobrý manažér aj na ministerstve, tak viem porovnať, že ktorý pracovník je na ministerstve je dobrý a ktorý nie je dobrý. A či mám náhradu, či nemám. A keď je tam zlý pracovník, ktorý sa dožil dôchodkového veku, tak aj súčasný zákonník práce umožňuje ho nahradiť iným, mladým, lepším, kvalitnejším, tomu sa predsa nikto nebráni. Je tu taká možnosť, tak to využime. Kto to využil? A potom sa bavme o tom, že či musíme nejaký iný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rada zopakovala, že ide nám o to, aby si mohli vybrať títo pracujúci dôchodcovia vo verejnej alebo štátnej správe, či budú pracovať, alebo poberať dôchodok. A, samozrejme, že aj s tou poznámkou a ďakujem za ňu, myslela som na to, ktorú poznamenal pán poslanec Mihál, že pri skončení pracovného pomeru v rámci aplikácie tohto nášho návrhu naozaj dôjde k prepočítaniu dôchodkov a dôchodku, čo je ročne 6,5 %, čiže ja len chcem to trošku porovnať. Ktorá banka na Slovensku má ročný úrok 6,5 %? Máme, máme - okrem štátneho rozpočtu (smiech) - máme za to, že všetci títo dôchodcovia, ak sa rozhodnú poberať len dôchodok si môžu privyrobiť iným spôsobom, inou formou, napr. na dohodou, až na to, že vládny SMER tak skomplikoval a zneatraktívnenie dohodárov, že teraz je to problém, treba nechať iné formy a možnosti týmto dôchodcom ako si privyrobiť, ale myslím si, že rozhodnúť sa medzi trvalým zamestnaneckým pomerom a poberaním dôchodku u týchto kategórii dôchodcov je treba rozhodnúť čím skôr.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som hneď na začiatok povedal, že tento návrh zákona plne podporujem, presadzujem už ten návrh a túto myšlienku už dávnejšie. A v poslednom období sa stretávam s veľa občanmi na ulici, jednoduchými občanmi, ale aj na iných podujatiach a všetci mi hovoria hlavne na východnom Slovensku, že tento návrh zákona musí prejsť v tejto Národnej rade, preto ma veľmi mrzí, že zo strany vládnej strany SMER k tomuto návrhu zákona nikto nevystúpil, zaznelo iba niekoľko faktických poznámok. Prečo mi to tí jednoduchí ľudia hovoria na ulici, že to musí prejsť? Možno aj obyčajní ľudia, prečo mi to hovoria, pretože používajú zdravý gazdovský rozum, naozaj v okresoch, kde je nezamestnanosť cez 20 %, tí ľudia vidia, že ich deti, vnuci, ktorí končia vysoké, stredné školy, vysoké školy, veľakrát s červeným diplomom, nemôžu nájsť prácu. V súkromnom sektore máme hospodársku krízu, oni vyštudovali dajme tomu pedagogickú školu, filozofickú školu, chceli by učiť na strednej škole, základnej škole alebo pracovať v štátnej správe - nemajú šancu nájsť miesto. Odchádzajú do zahraničia robiť aupairky do Írska, Anglicka, Rakúska.
Všetci chceme, aby demografický vývoj na Slovensku bol lepší, ako to je možné, títo mladí ľudia vzdelaní ľudia odchádzajú do sveta, dievčatá už tam väčšinou zostávajú, vydajú sa tam, nevracajú sa, tento štát do ich vzdelania investoval nemalé prostriedky. My chceme, aby si zakladali rodiny tu na Slovensku. Ako to je možné, keď tu nemajú prácu? Takže ľudia používajú zdravý gazdovský rozum a poslanci v Národnej rade to nedokážu? Vládna strana SMER to nedokáže. Máme skoro 15 % nezamestnanosť v kraji ako prešovský, košický, banskobystrický, k 20 % priemerná nezamestnanosť. Štát, čo sa týka konsolidácie finančných prostriedkov, minister financií - aj minulý týždeň daňová prognóza 360 miliónov znova bude chýbať - povedal: "Povymetám všetky kúty."
A ja s ním súhlasím, nech povymetá všetky kúty! A toto je návrh zákona, ktorý rieši na jednej strane nezamestnanosť, na druhej strane konsoliduje verejné financie, pomáha aj Sociálnej poisťovni v tom, aby sa tam usporili nejaké finančné prostriedky, a z vládnej strany SMER nikto sa ani nepostaví a nepovie k tomu ani poriadne 4 vety. Vie vôbec premiér Fico, že návrh tohto zákona je v pléne Národnej rady? Informuje ho vôbec niekto, že tu opoziční poslanci navrhujú zákony, ktoré možno nie sú úplne populistické, pretože, samozrejme, píšu nám maily niektorí starobní dôchodcovia, ktorí pracujú v štátnej správe píšu nám, že robíme nedobre, sú niektorí poradcovia, PR poradcovia, ktorí hovoria: "Vy, opozičná strana KDH idete taký návrh zákona, vy idete pomáhať SMER-u, idete pomáhať Ficovi, Kažimírovi?" A my hovoríme, že je to zodpovedné takto sa správať. Tento zákon by sa mal volať správne: Jeden príjem od štátu stačí!
Pán spravodajca, dávam procedurálny návrh, aby ste vy ako spravodajca informovali premiéra Fica, že takýto návrh zákona je v pléne Národnej rady. Takisto ako minulý týždeň, keď som tu s kolegom Hudackým navrhoval zákon o aktivačných prácach, aby mohli prevádzať aj štátne podniky, aby zmysluplnú prácu mohli robiť títo aktivační pracovníci. Znova sme vám pomáhali v tom, odmietli ste to! Skúste premiéra informovať o tom, že takéto návrhy zákona tu sú, keď ich nepredkladajú vládni poslanci, keď ich nepredkladá vláda, keď takýto návrh zákona, ako povedal kolega Brocka, nepredkladá minister sociálnych vecí Richter, tak ich predkladajú poslanci za KDH.
Pán kolega Matovič už odišiel, môžme sa tu hodiny a hodiny baviť o tom, čo bolo, keby bolo pred rokom a pol. Dneska žijeme tu a teraz, kríza je maximálna v týchto mesiacoch, nezamestnanosť nám stúpa. Tak budeme sa tu hodiny, hovoriť o tom, že čo bolo pred rokom a pol? Mimochodom, tak isto si myslím, že tento návrh je oveľa lepší. Dáva slobodu, tým ľuďom, ktorý dosiahnú starobný dôchodok, aby sa mohli slobodne rozhodnúť zostaneš pracovať, si potrebný, si nenahraditeľný, áno zostaneš pracovať, dobre, budeš mať jeden príjem od štátu, to je plat a nebudeš poberať starobný dôchodok. Pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pred chvíľou tu ešte bol, určite by sa potešil. Určite by sa potešil. Alebo zostaneš, teda zoberieš ten starobný dôchodok, uvoľníš miesto v štátnej správe, môžu naňho nastúpiť mladí, vzdelaní ľudia. 424 priemerný dôchodok v štátnej správe - asi to nie sú najnižšie platy v štátnej správe týchto ľudí. Asi títo ľudia v tej štátnej správe pracujú už dlhé roky, majú príslušné vzdelanie, to znamená, majú aj tabuľkovo, dalo by sa povedať, maximálne platy. Tu sa nebavíme o ľuďoch, ktorí by museli odísť do starobného dôchodku a dostali 200-eurový dôchodok.
Páni a dámy, my máme takých starobných dôchodcov, ktorí dostanú 190-eurový starobný dôchodok. Ale to nie sú ľudia, ktorí pracovali celý život v štátnej alebo vo verejnej správe. To sú ženy, ktoré pracovali za minimálnu mzdu pomaly posledných 20 rokov, robili upratovačky v nemocniciach alebo nejaké práčky, zodrali sa tam, ale keďže ich príjem bol taký, aký bol, tak aj ich starobný dôchodok je nízky. Ale my sa tu nebavíme o takýchto starobných dôchodkoch, my sa tu bavíme o nadpriemerných starobných dôchodkoch. A pani kolegyňa Nachtmannová už tu, samozrejme, nie je, hovorila, že kto bude učiť na tých školách, kto tam bude robiť tých garantov na tých vysokých školách. Ja vám garantujem jedno, že keď môj priateľ riaditeľ gymnázia vypíše konkurz na uvoľnené miesto učiteľky alebo teda učiteľa, prihlási sa mu 18 vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí a má problém vybrať. Vy sa nebojte, kto tam bude pracovať! Pani kolegyňa navrhovateľka použila tu viacero, teda viacero, jeden graf, kde ukázala viacero možností, ak by teda odišlo, jeden som si zapísal, teda ak by z tých 20-tisíc starobných dôchodcov zostalo 15-tisíc, to znamená 15-tisíc, ak by zostalo pracovať v štátnej správe a len 5-tisíc by odišlo do starobného dôchodku, to znamená 5-tisíc nových pracovných miest, tak by čiastka, ktorú takto by štát získal a Sociálna poisťovňa, bola 86 mil. To takéto čiastky v tomto štáte nechýbajú? Jeden príjem od štátu stačí. Náš štát, to nie je o tom, že to je medzigeneračná nejaká diskusia, až pomaly vojna, či niekto je za tých starých alebo mladých. To je o tom, že tento štát na to nemá! Tento štát nemá na to, aby na jednej strane platil dôchodok a zároveň plat v štátnej správe a na druhej strane mladému človeku podporu v nezamestnanosti, ale viackrát je to sociálna dávka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zajtra.

Ďakujem.