14. schôdza

Ďakujem. Ja by som najprv chcel povedať, že ja som úplne spokojný s tým, že som ako nezávislý v poslaneckom klube OĽaNO s prívlastkami "obyčajní" a "nezávislí". Otázka je, že či je všetko v poriadku, keď je poslanecký klub s prívlastkom "kresťanský" a tam sú veci, ktoré nie sú v poriadku, hoci sa za to skrývajú. Takže to by mi bolo viac ľúto. Moje svedomie asi bude veľmi dobré pre nevzbudenie verejného pohoršenia nehovoriť nahlas.
Ale vrátim sa k tým technickým veciam. Čo sa týka toho vášho, vášho návrhu alebo pripomienky k tomu úkolovaniu ministerstva obvodným úradom. Zobral som to vážne, opýtal som sa nášho právno-legislatívneho tímu, ktorí povedali, že ak sa to tak stanoví v zákone, je to možné. Ja sám nie som právnik, to znamená, že oni to preverili a je to stanovené. Ak, neviem, či vy ste právnici teda, môžme, môžme sa o tom spokojne ešte pobaviť. Ja nie som právnik, vychádzam len z informácií, ktoré som dostal.
Čo sa týka presúvania z ministerstva školstva a ďalších vecí na ministerstvo kultúry, myslím, že to bolo tiež zdôvodnené práve tými pripomienkami, ktoré dal ten odbor legislatívy a Legislatívna rada vlády, pretože sa im zdalo, že kompetencie, ktoré sa týkajú teda tlače, by mali spadať pod ministerstvo kultúry v tomto prípade, aj keď ide o ochranu maloletých.
Celý ten pozmeňovák nie je daný tým, že by náš tím neodviedol kvalitnú prácu, ale tým, že v snahe uľahčiť prijatie tohto zákona sme vyšli maximálne aj nad rámec potrebných vecí v ústrety všetkým pripomienkam, ktoré sme z týchto odborov dostali, a aby sme odstránili všetky možné formálne námietky, ktoré by bránili prijatiu tohto zákona, ktorý, predpokladám, že aj reagujúcim kolegom z KDH leží na srdci, aby prešiel.
Ďakujem veľmi pekne.

Tak budem sa snažiť to stihnúť, neviem, že či budete mať ešte toľko strpenia, možno budem nadsluhovať nejaké tri minútky.
Braňo, zaskočil si ma ako, pán kolega, svojou rýchlosťou, takže som si ani sako nestihol ísť zobrať, tak to prišlo rýchlo na poradie.
Začnem netradične. Chcem sa ti ospravedlniť za blog, ktorý som napísal k tomuto tvojmu návrhu už pred pár mesiacmi. Pochopil som vtedy ho, pochopil som vtedy tvoj návrh nesprávne. Dal som tomu taký veľmi silný ideologický náboj a myslím si, že tvoj úmysel a tvoj zámer je dobrý, aj keď vychádzame z dvoch úplne odlišných hodnotových svetov. Tak minimálne kvitujem to, že tvoj úmysel je teda dobrý a už určite nebudem používať slová ako "tmárstvo" a "stredovek" a "návrat do tvrdého socializmu" a podobne.
Takže ešte raz prijmi moje úprimné ospravedlnenie.
Napriek tomu si myslím, že tento návrh jednak je v rozpore s mojím osobným hodnotovým rebríčkom, a čo je ešte dôležitejšie, považujem ho za nevykonateľný. Máš záujem regulovať oblasť, ktorá bola doposiaľ bez väčších problémov riešená rodičovskou výchovou, samoreguláciou a trhom. A ja som fakt zvedavý, že kto a ako bude skúmať účel, ktorého "jediným alebo hlavným cieľom je vyvolať sexuálne vzrušenie". Čo ak je hlavným cieľom tých necudných obrázkov jednoducho zvýšiť náklad a starať sa o to, aby dané tlačové médium prosperovalo?
Tvoj návrh sa môže tváriť ako zamyslenie sa nad svetom, v ktorom dnes žijeme. Ten svet je vo veľa prípadoch povrchný, rýchly, nespravodlivý, ale myslím si, že tvoj návrh zasahuje do slobody jednotlivca a zasahuje do slobody podnikania. Nehovoriac o tom, že otvára dvere štátnej šikane voči vydavateľom a taktiež zaťažuje štátny rozpočet, ak by sme sa teda dohodli na tom, že je možné ho nejakým spôsobom vykonať. Čo si stále nemyslím.
Čo je to mravnosť? Pojem "ohrozenie mravnosti", ktorý sa používa v tvojom návrhu, je veľmi subjektívny, nie je definovaný ani v zákone, ani nikde inde a je naozaj ako "in the eye of the beholder", ako sa povie po anglicky, alebo je to "záleží na uhle pohľadu". To, čo je pre niekoho ešte v poriadku, je pre iného už ďaleko za hranicou. A ak sa to stane, tak potom nastáva ohrozenie čoho?
Považujeme za ohrozenie mravnosti komiksové postavičky, ktoré sú v obtiahnutých odevoch? Prípadne videozáznam z módnej prehliadky spodného prádla, kde modelky toho viac ukazujú, ako zahaľujú? Nehovoriac o tom, že polonahá slečna v Novom Čase je z hľadiska mravnosti v podstate svätica v porovnaní s tým, čo nájdu neplnoletí na, upozorňujem, na tri kliknutia na internete. Naozaj, stačí zadať konkrétnu stránku, urobiť klik-klik a vidíme tam také veci, čo sa nedejú ani u nás skúsených starých chlapov v spálňach.
Takže, takže, ja sa pýtam, že kde je ten rozdiel alebo akým spôsobom chceme nechať internet absolútne neregulovaný a zasahovať do toho, čo má alebo nemá byť v dennej tlači alebo v týždennej tlači na Slovensku?
Zrejme si predstavuješ, že odteraz ženy, aby sme náhodou, náhodou teda neporušili nový zákon, ktorý predkladáš, budú zahalené od hlavy až po päty, aby sme nikdy nemohli byť obvinení z toho, že vyvolávame sexuálne vzrušenie u sexuchtivých mládežníkov.
V dôvodovej správe ďalej tvrdíš, že terajšia právna úprava "sa javí ako nedostatočná a nepriamo tak podporuje nezdravý, morálny i spoločenský vývoj detí a mládeže, osôb mladších ako 18 rokov". Čím je podložené toto tvrdenie? Kde je nejaký overiteľný údaj, ktorý by dokazoval to, o čom tá dôvodová správa hovorí?
Za najvhodnejšieho a neomylného arbitra si označil ministerstvo školstva. Ak má ohrozenie mravnosti skúmať ministerstvo školstva pred tým, ako obvodný úrad prípadne uloží sankciu, zákon sa tak stáva len ďalšou byrokratickou barličkou na odôvodnenie držania nadmerného počtu úradníkov na ministerstve v dnešnej dobe. V obci Horná Dolná má ministerstvo naozaj skúmať, že či v tom jedinom stánku s tlačou sú časopisy, ktoré ohrozujú mravnosť, a či došlo, alebo nedošlo k spáchaniu priestupku? A teda mu aj uložiť pokutu, prípadne opakovane tú pokutu ukladať?
Dôvodová správa ďalej uvádza, "zavedenie tejto povinnosti bude v praxi znamenať aj to, že ak napríklad inzertný časopis bude chcieť pravidelne zverejňovať vo svojom vydaní fotky polonahých žien alebo mužov," to sa týka aj pána poslanca Matoviča, v jeho inzertnom časopise sa takéto fotky objavujú. Čiže sú to výtvory spôsobilé ohroziť mravnosť? A mal by sa v tomto zmysle návrhu zákona premenovať takýto inzertný časopis na erotický inzertný časopis? Myslím si, že nie. A vôbec nemám nič proti podnikaniu pána Matoviča a jeho rodiny, len takisto by ho to bolo zasiahlo v podstate to, čo tuná navrhuješ.
V prípade, ak bude denník alebo týždenník chcieť zverejniť fotky napríklad z pornofilmu, ako sme aj videli na týchto naozaj nevkusných a nechutných ukážkach, na tom sa zhodneme, že nerád sa na také veci pozerám, ale považujem to za slobodu. A vždy mám na výber, či sa na ne pozriem, alebo nie. V prípade, ak denník alebo týždenník bude chcieť napríklad zverejniť fotky z pornofilmu, mal by v zmysle návrhu zákona výslovne označiť daný výtlačok konkrétny slovom "erotický"? Že dnešný Nový Čas bude Erotický Nový Čas? Absurdné z môjho pohľadu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, máte to na viac ako päť minút, aby ste dokončili?

Droba, Juraj, poslanec NR SR
Odteraz alebo celkovo?

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Odteraz.

Droba, Juraj, poslanec NR SR
Odteraz do päť minút som hotový.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Takže dokončíme, pán, rozpravu.

Droba, Juraj, poslanec NR SR
Dobre.
Vydavateľom sa za posledných dvadsať rokov rôzne politické garnitúry snažili hádzať pod nohy mnohé polená, ale za takýto zákon by určite sa pánu Škripekovi poďakovali ešte viac ako tým, ktorí umožnili politikom vysúdiť u vydavateľov likvidačné sumy.
Ďalej citujem: "Následne takéto veci, denníky, týždenníky, časopisy a podobne, nebudú môcť byť predajcom v zmysle platných ustanovení zákona o ochrane mravnosti vystavované vo výkladoch a verejne propagované a v súlade s návrhom zákona ani predávané osobám mladším ako 18 rokov. Je vo výlučnej právomoci vydavateľa tlače, akú cestu si v tomto smere zvolí. Ak sa však rozhodne, že súčasťou jeho tlačovín alebo iných vecí budú aj výtvory spôsobilé ohroziť mravnosť, bude musieť strpieť zákonné obmedzenie označiť svoj produkt slovom "erotický" v príslušnom gramatickom tvare tohto slova. Túto povinnosť je spravodlivé uložiť osobe, ktorá predajcovi tlač dodáva, keďže nie je v možnostiach samotného predajcu, aby každodenne zisťoval vo viac ako 3 600 existujúcich tituloch, či sa v nich nenachádzajú výtvory spôsobilé ohroziť mravnosť, a to v tých prípadoch, keď veci, ktoré sú takéto výtvory súčasťou, nie sú označené slovom "erotické"."
Teraz vyvstáva jedna otázka, nebude to pre konečného spotrebiteľa zavádzajúce? Uvedenie erotických inzerátov nemusí mať s obsahovým zameraním tlačoviny absolútne nič spoločné. Inzercia je nevyhnutnou podmienkou na prežitie tlačových médií. Zamyslel sa predkladateľ tohto návrhu, čo jeho návrh spôsobí podnikateľom v danej oblasti? Má predkladateľ overené, ako to bude zasahovať do ústavného práva šíriť a prijímať informácie?
Budem sa pýtať teraz otázky:
Nestačí zákaz predaja vopred definovaných druhov tlačovín, podobne ako je to u cigariet alebo alkoholu, osobám mladším ako 18 rokov? Ja som mal dojem, že to naozaj celkom dobre funguje a všetci vrátane hardlinerov zo strany KDH s tým doteraz vedeli žiť a tvárili sa celkom spokojne, ale očividne to niekomu nestačilo.
Buďme ostražití, lebo horliví jednotlivci, ktorí majú extrémne názory, jednoducho prepašujú do Zbierky zákonov, napriek svojím naozaj dobrým úmyslom, ktoré nespochybňujem, prepašujú svojím návrhom nezmysly a doplatíme na ňu všetci ako spoločnosť.
Po tom, ako som hovoril s pár ľuďmi z vládnej strany SMER, tak naozaj začínam mať obavy, že tento absurdný návrh prejde. Myslím si, že excesy, ktoré si tu popísal a ukázal veľmi plasticky na tom, na tej tabuli, sú riešené v tlačovom zákone, konkrétne v týchto prípadoch si myslím, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Nemyslím si, že je potrebné, aby existoval na riešenie tejto situácie nový zákon.
Vydavatelia žijú naozaj ťažkú dobu, inzertné rozpočty klesajú, pracoval som v tej brandži v minulosti, viem, ako to funguje, naozaj bojujú každý deň o prežitie. Mnohé tituly sú, ako sa hovorí, na odstrel. Niektoré sú dotované, niekoľko rokov už nie sú v zisku a len vďaka svojim rozšafným majiteľom ešte existujú. Potom sú tu takí, ktorí to robia poctivo. Tí majú naozaj problémy dnes prežiť, zaplatiť novinárov, zaplatiť svojich zamestnancov. Chceme im naozaj hádzať takéto polená pod nohy?
Má to byť, toto si uvedom, prosím ťa, pán kolega, že Slovensko dnes riadi strana, ktorá ovláda v podstate úplne všetko. Chceme im dať do ruky ešte ďalší nástroj na to, aby obmedzovali slobodu tlače, aby robili bu-bu-bu na tých vydavateľov, aby im hrozili, že ak nebudete, tak využijeme tento zákon a pekne vám naložíme a zaplatíte ďalšiu pokutu?
Vraciam sa k tomu internetu. Na internete, fakt, to, čo sa dnes nachádza, je neuveriteľné, aj keď existujú rôzne ochranné prvky na odlíšenie dospelých od mládeže, tak sexuálny obsah na tom internete je úplne bežný. A jednoducho si myslím, že ten, kto ho nejakým spôsobom chce hľadať, ho vždy nájde. A ak hovoríme o tom, aby sa mládež vyhla, aby nebola exponovaná takýmto obrázkom, tak či chce, alebo nie, tak na tom internete sa s tými obrázkami jednoducho musí stretnúť, a stretne sa.
Záverom: Mrzí ma, že takýto návrh prešiel do druhého čítania. Ešte viac ma bude mrzieť, ak bude schválený. Začínam mať obavy, že naozaj sa to môže stať, toto bude absolútne absurdná vec v 3. tisícročí. A som znepokojený z toho, že žijem v krajine, kde si väčšina ľudí tak málo váži svoju slobodu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedkyňa, vážená, ctená Národná rada, cieľom tohto návrhu, ktorý predkladáme, je úpravou Exekučného poriadku zabezpečiť, aby ľudia pre malé pohľadávky neboli zaťažovaní pri ich vymáhaní formou exekúcie nadmernými nákladmi, ktoré si častokrát ako odmenu účtujú exekútori.
Súčasná právna úprava totiž vytvára stav, kedy aj pri malých sumách vymáhanými exekútormi výška konečnej sumy častokrát výrazne presahuje výšku pôvodnej pohľadávky. Je to neproporcionálne a neadekvátne. Preto novela zákona navrhuje takú právnu úpravu, ktorá znemožní, aby odmena exekútora presiahla hodnotu samotnej dlžoby, ktorá je vymáhaná. Odstráni sa tým stav, na ktorý občania dlhodobo poukazujú a ktorý je nevyvážený, neprimeraný a taktiež nespravodlivý.
Návrh zákona tiež upravuje situáciu, keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením exekútora a v tom prípade mu odmena vôbec neprináleží.
Cieľom tohto návrhu je taktiež odstrániť zlý a nespravodlivý stav, ktorý vytvára súčasná právna úprava, na základe ktorej sú ľudia, ktorí sú poberateľmi dávok a príspevkov v hmotnej núdzi a nemajú iný oficiálny príjem, vylúčení z predmetu exekúcie. A tým pádom sa vytvára priestor na to, aby sa mohli vyhýbať plateniu svojich pohľadávok. Veriteľ sa stáva v tejto situácii bezmocný a títo sociálne odkázaní dlžníci si často ani nehľadajú prácu, ktorá by im priniesla oficiálny príjem, pretože by sa vystavili tomu, že v takom prípade by už neboli chránení pred exekúciami a už by sa týmto exekúciám nemohli vyhnúť. Takže táto situácia prispieva k tomu, že týchto ľudí, de facto pre týchto ľudí vytvárame situáciu, ktorá im znemožňuje prijať prácu, aj keby taká práca existovala a keby takúto prácu prijať mohli.
Pre riešenie tejto situácie novela navrhuje takú právnu úpravu, ktorá stanovuje za predmet, ktorý podlieha exekúcii, aj dávky a príspevky, a to do výšky jednej tretiny priznanej sumy týchto dávok a príspevkov.
Tento návrh zákona súvisí s návrhom, ktorý som predkladal asi pred dvoma dňami, ktorý sa dotýkal priestupkov, a spolu s ním vytvára nový stav, ktorý naozaj ruší priestupkovú imunitu, ktorý ruší ten systém, ktorý dnes je nefunkčný a nie dobrý a ktorý by pomohol vrátiť všetkých občanov tejto krajiny pod jeden právny režim a ktorý by zabezpečil to, aby sme všetci si boli pred zákonom rovní.
Samozrejme, je možné diskutovať v rámci druhého čítania o tom, či tento princíp z hľadiska toho taký, ako je navrhnutý, či jedna tretina je veľa, alebo nie je veľa, naozaj to nie je podstatné a pre nás ako predkladateľov rozhodujúce, či to je jedna tretina, alebo to bude menej. Jedná sa o samotný princíp, ktorý hovorí o tom, že nikto by nemal byť absolútne zbavený povinností, ktoré má z hľadiska zákona, z hľadiska toho, čo svojím životom koná. Takže tam, samozrejme, je možné diskutovať o inom nastavení a určite sa tomu nebudeme brániť, pokiaľ by tento zákon prešiel do druhého čítania.
Myslím, že podobným spôsobom uvažuje aj vládny splnomocnenec pre rómske komunity, pretože tento problém treba riešiť, a bol by som veľmi rád, keby sa tie návrhy objavili už konečne v tejto Národnej rade, lebo stále odkladanie a neriešenie tohto problému daný stav len a len zhoršuje.
Ďakujem za pozornosť.

Dobré ráno prajem, ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Predkladám správu v prvom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 20. novembra 2012 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Navrhovatelia predkladajú návrh zákona so zámerom, aby exekúcii podliehali aj dávky a príspevky v hmotnej núdzi, a to do výšky jednej tretiny priznanej sumy dávok a príspevkov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. októbra 2012 č. 241 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi 20 mil. eur ročne by mohla ušetriť verejná správa v Slovenskej republike, ak by mestá a obce presunuli z komerčných bánk do Štátnej pokladnice viac ako 600 mil. eur pochádzajúcich najmä z podielových daní. Tieto peniaze každoročne skončia ako výnosy, resp. zisk komerčných bánk. Ak by účty miest a obcí boli v Štátnej pokladnici, o túto sumu by sa napríklad mohlo znížiť daňové zaťaženie občanov Slovenska.
Pri analýze možných úspor a zároveň súčasnej neefektivity verejnej správy narazí každý záujemca o túto problematiku na zaujímavý fakt. Kým štát, ale aj mestá a obce si požičiavajú za sadzby často okolo 4 %, priemer nových úverov je 3,25 %. Na účtoch miest a obcí v komerčných bankách leží aktuálne 660 mil. eur, čo sú verejné financie. Takmer celá suma, 90 % z tejto sumy, je uložená na neúročených alebo veľmi biedne úročených bežných účtoch, teraz za sadzby okolo 0,2 %. Tento úrokový rozdiel, tzv. diferenciál, v hodnote cez 3 % eur zodpovedá približne 20 mil. eur ročne.
Je to podobné nehospodárne správanie, ako keď si v banke A požičiate spotrebný úver v hodnote 500 eur za 4 %, pričom v banke B máte bežný účet, na ktorom máte rovnakých 500 euro úročených 0 %. Má to logiku? Nie. Teda v prípade, ak nie ste dobrovoľný sponzor komerčného bankového sektora. Ak by ste podobne postupovali v súkromnom sektore, zrejme by ste obratom prišli o svoje miesto. Vo verejnej správe to ale takto zjavne nefunguje.
Verejná správa má dve zložky, dve dominantné zložky: štátnu správu a samosprávu. Obe majú podobnú obdobnú úlohu: efektívne spravovať naše dane a náš spoločný majetok a poskytovať nám dohodnuté služby. Kým ale jedna časť, štátna správa, sa s týmto problémom úrokového diferenciálu vyrovnala jednoducho a bez problémov zákonom prikazujúcim štátnym inštitúciám viesť účty v Štátnej pokladnici, v samospráve straty z úrokového diferenciálu pretrvali a pretrvávajú. Štátna pokladnica je pritom pre mestá a obce otvorená a pár lastovičiek, napr. Turčianske Teplice, v nej svoje účty má.
Štátna pokladnica totiž má aj výhodu, ktorú komerčné banky neponúkajú. Okrem spomenutej úspory pre verejné financie ponúka aj unikátnu ochranu pred exekúciami a o týchto problémoch s exekúciami mnohé mestá, niekedy aj nezákonnými exekúciami alebo veľmi problémovými exekúciami, mnohé mestá niečo vedia, či Banská, alebo Považská Bystrica. Takže kde je problém s presunom týchto verejných financií do Štátnej pokladnice?
Pri výmene názorov zo Združení miest a obcí Slovenska dokázala Štátna pokladnica vyvrátiť všetky uvádzané argumenty ZMOS-u. Osobne vidím možno jeden jediný vecný argument, hoci neuvádzaný ZMOS-om, aktuálne limitujúci presun vkladov miest do Štátnej pokladnice. Banky totiž zvyknú podmieňovať poskytnutie úverov tým, že mestá k nim presunú svoj platobný styk, resp. občas mestám uvádzajú, že to zlepšuje ich bonitu. Umožňuje to bankám zarábať viac nielen na samotnom úvere, ale aj na vkladoch a prevodných príkazoch a tiež ľahšie vymáhať a inkasovať splátky úverov. S bonitou mesta ako klienta z pohľadu úverového rizika to ale nemá nič spoločné, iba s bonitou pohľadávky. Odhliadnuc od faktu, že takýto bundling, teda podmieňovanie poskytnutia jednej služby využitím inej služby, je zo strany bánk na hrane súladu s platnými európskymi legislatívnymi snahami. Argument úplne padne pri porovnaní so štátom. Ten si požičiava mnohonásobne viac, pričom platobný styk realizuje iba vo svojej banke, teda v Štátnej pokladnici.
Teda stačí v zákone rozšíriť takúto úpravu zo štátu na celú verejnú správu a problém bude vyriešený. Akékoľvek podmienky tohoto druhu v úverových zmluvách by museli ustúpiť zákonu a ušetrených 20 mil. eur, čo je zisk súkromných bánk, by si štát a komunálna sféra mohli spravodlivo rozdeliť a najlepšie o túto sumu znížiť dane občanom.
Čiže otázka znie, či nestojíme o 20 mil. eur. Naviac nová makroprognóza prináša zhoršenie pre štátny rozpočet vo výške vyššej ako 200 mil. eur. Na nereálnosť štátneho rozpočtu, ktorý bol v tejto snemovni schválený v decembri, bolo poukazované už v čase jeho schvaľovania. Dokonca sme pánovi Ficovi poslali v júni minulého roku aj návrh opatrení na sanáciu rozpočtu v podobe zamedzení alebo výrazného limitovania podvodov na DPH a reformy verejnej správy.
Toto je ďalšia možnosť, ako ozdraviť alebo pomôcť ozdraveniu verejných financií. Registrujem, že mesiac, dva, ten návrh bol podaný niekedy v októbri, novembri, svoje aktivity vyvíja aj ministerstvo financií. Myslím, že by bolo dobré prijať tento zákon teraz a nečakať pol roka, ďalšiu lehotu polročnú po neschválení tohoto návrhu zákona len preto, že ide o návrh poslanecký a opozičný. Pretože buď nám ide o vecné riešenia, o snahu sčasti sanovať štátny rozpočet, alebo, práve naopak, o politikárčenie, a to, samozrejme, ukáže až následné hlasovanie.
Preto si vás dovoľujem požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto návrhu novely zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpiť k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 285), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti zákona uvedené zákonom o rokovacom poriadku.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol dôvody predloženého návrhu na zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a zmenu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu.
Svoje vystúpenie by som chcel rozdeliť do dvoch častí. V prvej časti budem hovoriť o vecných dôvodoch, ktoré ma viedli k predloženému návrhu, a v druhej časti by som sa potom sústredil na dôvody politické, ktoré sú snáď v tomto prípade ešte dôležitejšie, ako tie dôvody technické a vecné.
Takže, ak dovolíte, začnem tými prvými vecnými dôvodmi, prečo takýto návrh je predložený. Myslím, že on bol predložený už na decembrovú schôdzu Národnej rady a postupne sa to posúvalo, až sme sa dostali do februára.
Predmetný návrh v tom svojom úplnom jadre a v svojej podstate počíta so zriadením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre záležitosti Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Národná rada by volila predsedu a členov tohto Výboru pre záležitosti Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ľudovo povedané, parlamentný výbor pre euroval, na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období. Inými slovami, princíp fungovania a zriadenia a kreovania tohto parlamentného výboru pre Európsky mechanizmus pre stabilitu by bol úplne adekvátny, ako sú princípy kreovania ktoréhokoľvek iného parlamentného výboru.
Čo by však bolo hlavným poslaním takéhoto novozriadeného parlamentného výboru? Jednalo by sa predovšetkým o schvaľovanie stanovísk zástupcu Slovenskej republiky, ktoré prednáša v Luxemburgu v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Také kompetencie tohto výboru by sme mohli zostručniť do nejakých piatich základných oblastí:
Tou prvou oblasťou je schvaľovanie stanovísk zástupcu Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu, pokiaľ ide o výzvy na úhradu akcií splatných na požiadanie alebo splatných na vyzvanie.
Chcem upozorniť, že záväzok v tejto oblasti, záväzok Slovenska pristúpením k zmluve o Európskom mechanizme pre stabilitu, predstavuje 659 mil. eur. Väčšiu časť z tejto sumy už Slovensko v hotovostnej podobe, v kešovej podobe, do Luxemburgu poslalo.
V súčasnej legislatíve je schválenie takejto výzvy na doplnenie tohto kapitálu, pretože zatiaľ je to 659 mil. eur, ale podotýkam, že celkový záväzok Slovenskej republiky má hodnotu 5,7 mld. eur; 5,7 mld. eur. Pre porovnanie, kto nepracuje so štátnym rozpočtom a s číslami v štátnom rozpočte, tak pohybujeme sa na úrovni približne jednej tretiny ročných výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
A teraz sa vrátim ku konštatovaniu, že podľa v súčasnosti platnej legislatívy ďalšie platby do Luxemburgu, hotovostné platby, až do tej výšky celkového záväzku 5,7 mld. eur schvaľuje kolektívny orgán - vláda Slovenskej republiky. V predloženom návrhu sa počíta s tým, aby takáto výzva na doplnenie hotovostného kapitálu bola schvaľovaná v spomínanom parlamentnom výbore pre Európsky mechanizmus pre stabilitu.
Po druhé. Takýto výbor by schvaľoval stanoviská zástupcu Slovenskej republiky týkajúce sa zmeny podmienok, ktoré sa vzťahujú na výzvy na úhradu príspevkov podľa predchádzajúceho bodu. Pretože aj v tejto oblasti ešte existuje otvorená hra a nikto nevie v túto chvíľu predvídať, čo všetko v budúcnosti si Rada guvernérov zmyslí, rozhodne, aké ďalšie podmienky pri splácaní spomínanej výzvy na úhradu kapitálu budú v budúcnosti platiť.
Viete veľmi dobre, že aj ten záväzok 659 mil. eur poslať do Luxemburgu v hotovosti bol pôvodne plánovaný na päť rokov, potom na tri roky, v troch splátkach, v piatich splátkach, tie podmienky sa ustavične menia. A domnievam sa, že ide o tak závažné a tak obrovské záväzky, pokiaľ ide o celkovú výšku, do ktorých Slovenská republika vstúpila ratifikáciou Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu, že je naozaj najvyšší čas sa zamyslieť nad tým, aby takéto akty schvaľoval parlamentný výbor pre euroval.
Tretí bod. Snáď najvýznamnejší je, že tento výbor by schvaľoval stanoviská zástupcu Slovenskej republiky v eurovale, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutí o udelení finančnej pomoci pre konkrétneho člena Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Skúsme si to preložiť do zrozumiteľnej reči, čo to v praxi znamená. Pripusťme, že o pomoc eurovalu požiada, a nie je to vôbec vylúčené, naopak, je to vysoko pravdepodobné, napr. Španielsko alebo v budúcnosti Taliansko, alebo Cyprus, ktorý, ak sa nemýlim, už o takúto pomoc požiadal. Tak opäť podľa súčasne platnej legislatívy o tomto rozhoduje v súčasnosti na Slovensku jeden jediný človek a ten sa volá Peter Kažimír, podpredseda vlády a minister financií. To znamená, že rukou jedného jediného človeka sa podpíše takýto záväzok Slovenskej republiky, zúčastňovať sa na finančnej pomoci pre jednotlivé členské krajiny Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Po štvrté. Novozriadený parlamentný výbor pre euroval by schvaľoval stanoviská zástupcu Slovenskej republiky týkajúce sa rozhodnutí o vytvorení dodatočných nástrojov bez toho, aby došlo k zmene celkového objemu záväzkov. Ešte raz podotýkam, celkový objem v tomto prípade je 5,7 mld. eur a je pravdou, že opäť v tejto oblasti sa vytvára široké pole možností, ktoré môže Rada guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu uviesť do života. Viete veľmi dobre, že ešte neutíchli celkom diskusie o možnom pákovaní eurovalu.
Pákovanie eurovalu by znamenalo, že sa nalejú to tohto mechanizmu súkromné zdroje. Pripusťme, že by to boli súkromné zdroje Číny, pretože Klaus Redling, šéf Európskeho mechanizmu pre stabilitu, už Čínsku ľudovú republiku navštívil a už prebehli rokovania o prípadnom naliatí súkromných peňazí Čínskej ľudovej republiky do Európskeho mechanizmu pre stabilitu. No a v takomto prípade to pákovanie by znamenalo, že celkový objem peňažných prostriedkov, ktoré môže tento mechanizmus nalievať do jednotlivých krajín na riešenie ich dlhovej krízy by výrazne narástol, opakujem, aj pri nezmenenej výške záväzku Slovenskej republiky.
Ale v čom je skrytý diabol? Ako už býva zvykom, diabol je vždy skrytý v detailoch. V takomto prípade by síce nenarástol náš celkový záväzok 5,7 mld. eur, ale výrazne by sa znížila pravdepodobnosť návratnosti našich peňazí, ktoré sme do tohto mechanizmu investovali. A preto takýto parlamentný výbor pre euroval by schvaľoval už spomínané stanoviská zástupcu Slovenskej republiky, pokiaľ ide práve o vytváranie dodatočných nástrojov bez zmeny celkového objemu financovania.
No a nakoniec piatou kompetenciou takéhoto výboru, novozriadeného parlamentného výboru, by bolo schvaľovanie stanovísk opäť zástupcu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú skutočnosti, ktoré majú vplyv na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich práve z členstva v Európskom mechanizme pre stabilitu.
Keď hovoríme o tých podmienkach, opäť v tejto oblasti dnes nikto nevie predpokladať, čo všetko schváli Rada guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Napríklad opäť sa veľmi hlasito diskutuje v Bruseli o tom, že takýto mechanizmus by sa mohol v budúcnosti zmeniť na finančnú inštitúciu podobnú, ako poznáme vo svete v prípade zaisťovacích spoločností.
Takou najväčšou určite v Európe, ak sa nemýlim, aj na svete zaisťovacou spoločnosťou je Münchener Ruckversicherungs, čiže tá Mníchovská zaisťovacia spoločnosť, zaisťovacia preto, pretože táto spoločnosť poisťuje riziká poisťovní. Čiže poistiť sa môže nielen občan, ktorý si chce poistiť majetok, poistiť sa môže nielen firma, ale poistiť sa môže aj poisťovňa. Preto hovoríme týmto spoločnostiam, že to sú zaisťovacie spoločnosti, ktoré poisťujú riziká poisťovní.
Ak by sa jedného dňa Európsky mechanizmu pre stabilitu transformoval na takúto zaisťovaciu spoločnosť, tak sa to pokúsim vysvetliť veľmi zrozumiteľnou nebankovou a nefinančnou terminológiou, tak v takomto prípade, predstavte si, že by sa prijal napríklad, prijalo pravidlo, že riziko investorov, ktorí nakupujú toxické štátne dlhopisy predĺžených krajín, opäť poviem príklad Španielska a Talianka, takže takéto riziko súkromného investora by bolo poistené do výšky 20 %.
Čo by to znamenalo v praxi? Objem záväzkov, do ktorých by mohla takáto zaisťovacia spoločnosť, na ktorú by sa Európsky mechanizmus pre stabilitu pretransformoval, by sa späťnásobil. Pretože základné imanie, ktoré tento mechanizmus dnes má a ktoré je 780 mld. eur, by znamenalo poistenie rizika súkromných investorov, ktorí nakupujú toxické štátne papiere predĺžených nezodpovedných krajín, do výšky 20 % by bolo to riziko kryté, tým pádom by sa reálna kapacita tohto mechanizmu späťnásobila. To znamená, že by bola vo výške 780 mld. eur krát päť.
Čo to znamená? V takomto prípade by opäť celkový objem záväzkov Slovenskej republiky sa nenavýšil, ostal by na úrovni 5,7 mld. eur, ale konštatujem, to treba stokrát podčiarknuť, miera návratnosti našich investícií do tohto mechanizmu by sa výrazne, výrazne znížila.
A preto sa domnievam, že aj takéto v budúcnosti pripravované zmeny by nemala schvaľovať ani vláda Slovenskej republiky, už vonkoncom nie jeden jediný človek jedným jediným podpisom vlastného plniaceho pera - minister financií, ale už spomínaný parlamentný výbor pre Európsky mechanizmus pre stabilitu, čiže výbor pre euroval.
Toto bolo stručne vymenovaných päť základných kľúčových kompetencií, ktoré by takýto parlamentný výbor mal mať.
Ak dovolíte, spomeniem dve základné výhrady, ktoré v tejto oblasti spomína ministerstvo financií. Ja som hľadal politickú podporu pre schválenie takéhoto návrhu, hľadal som ju priamo osobne u ministra financií Petra Kažimíra a boli uvedené v týchto vecných diskusiách, naozaj vecných, kde nešlo o politiku, boli uvedené dve základné výhrady. Dovoľte, aby som obidve tieto výhrady teraz poprel alebo negoval.
Prvá výhrada bola tzv. záväzok mlčanlivosti. To znamená v praxi, že ako keby nebolo možné takto závažné skutočnosti schvaľovať v parlamentnom výbore, pretože ak sú veľké turbulencie na finančných trhoch, Európsky mechanizmus pre stabilitu musí konať veľmi rýchlo, musí byť veľmi akčný, častokrát do niekoľko hodín. No a že pokiaľ by takéto zasadnutie výboru prebiehalo aj v prítomnosti napríklad, ako je to bežná prax, ten best practices, ktorý je vo všetkých parlamentoch sveta, že na výbory chodia aj médiá, takže by to vlastne v koncovke znamenalo neúčinnosť takto schválených opatrení, pretože tie finančné trhy by sa mohli veľmi rýchlo situácii prispôsobiť. A veľmi rýchlo by mohli reagovať svojimi operáciami, robustnými operáciami na finančných trhoch na takto pripravované, diskutované a schvaľované opatrenia Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Dovoľte mi na tomto mieste uviesť, že, tak takú krátku spomienku z nedávnej minulosti, keď sme v roku 2011 počúvali aj z ľavice, aj z pravice, z obidvoch strán politického spektra, reči o tom, že držme sa my len pekne Nemecka. Tak sa ho teda držme. Držme sa toho spomínaného Nemecka práve aj v tejto oblasti.
A tu by som chcel pripomenúť, že Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko v Karlsruhe práve v tejto oblasti prijal uznesenie alebo skonštatoval, že zástupcovia Spolkovej republiky Nemecko v Európskom mechanizme pre stabilitu nebudú musieť byť viazaní klauzulou mlčanlivosti. Jednoducho, jednoducho nie. A dôvod, prečo nie, konštatuje spomínaný Ústavný súd z Karlsruhe, ten dôvod je ten, že parlamenty v každej civilizovanej krajine sveta majú práveže nielen možnosť, ale do slova a do písmena ústavnú povinnosť vykonávať kontrolnú funkciu.
Ja sa pýtam, ako majú parlamenty túto kontrolnú funkciu vykonávať, ak majú mlčať zástupcovia členských krajín v eurovale? Tak potom nemôžte kontrolovať nikdy nikoho. A to sa nehráme teraz o drobné, nehráme sa o mince, nehráme sa o centy, ale hovoríme v prípade Slovenskej republiky o miliardách eur, ktoré môžu mať z dlhodobého hľadiska, nerád používam silné slová, ale v tomto prípade je to, bohužiaľ, tak, devastačný, deštrukčný charakter až v podobe rozvratu slovenských verejných financií.
A pracujeme s klauzulou mlčanlivosti. Zástupcovia jednotlivých členských krajín v Európskom mechanizme pre stabilitu sú viazaní v zmysle Zmluvy o ESM mlčanlivosťou. No toto už bola tak silná káva, že tomu už nemohol bezprizorne a pasívne sa prizerať ani Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko.
Teda sa pýtam, ak platí téza, že držme sa my len pekne toho Nemecka, prečo sa ho teda nedržíme aj v tejto oblasti? Čo chceme skrývať, pred kým to chceme skrývať? Pred volenými zástupcami ľudu? Chceme opäť potopiť tento návrh pre zriadenie parlamentného výboru pre Európsky mechanizmu pre stabilitu, aby si Národná rada Slovenskej republiky mohla plniť svoju základnú povinnosť a to je práve kontrolná funkcia voči exekutíve.
Druhý argument ministerstva financií, tváriaci sa, že prečo tento návrh celkom v praxi by nebol vykonateľný, je slovíčko, také magické slovíčko, že "rýchlosť". Opäť. Ak sa niečo deje na finančných trhoch, ak sú veľké turbulencie, rumor, treba konať rýchlo, rastú nám rizikové prirážky, rastie úročenie štátnych dlhopisov. Krajiny, ktoré emitujú tieto dlhopisy, už dávno nie sú schopné splácať nielenže istinu, ale už ani úroky z týchto robustných verejných dlhov. Tak treba konať rýchlo, pretože by hrozil kolaps, hrozil by bankrot viacerých členských krajín eurozóny. V takomto prípade treba konať v priebehu minút, v priebehu hodín, a teda rýchlosť.
No ako predkladateľ tohto návrhu na zriadenie parlamentného výboru pre euroval som, prirodzene, pamätal aj na tento celkom objektívny fakt, a preto tento návrh počíta s tým, že v odôvodnených prípadoch môže minister financií podať takémuto parlamentného výboru správu o zaujatí svojho stanoviska na rokovaní Rady guvernérov v Luxemburgu aj ex post, to znamená po zasadnutí Rady guvernérov. Ale opäť nie hlavu do piesku ako pštros, tichučko po "pěšinke", veď sa to nedozvedia volení zástupcovia ľudu, nedozvie sa to nikto z občanov Slovenskej republiky, čo sa tam schválilo, ako sa to schválilo, za akých podmienok sa to schválilo. Pretože nezabúdajme na jednu kľúčovú vec, ak sa schvaľujú finančné pôžičky pre jednotlivé predĺžené krajiny, tak sa schvaľuje súčasne, keďže pomoc má byť podmienená, tak sa schvaľuje aj tzv. Memorandum o porozumení. A v tom Memorande o porozumení príslušná krajina, Grécko, Portugalsko, Írsko a v budúcnosti ďalšie, sa zaväzuje, že vďaka tomu, že tieto, alebo odplatou za to, že získa takúto pomoc z eurovalu, tak bude táto krajina dodržiavať striktný program makroekonomickej rovnováhy, obnovenia makroekonomickej rovnováhy. To je to Memorandum o porozumení, kde sú všetky tieto podmienky uvedené.
Nemusím hovoriť o tom, že v drvivej väčšine prípadov podmienky Memoranda o porozumení tými dlžníckymi krajinami dodržiavané nie sú a nie sú dodržiavané vo výraznej miere.
A preto hovorím, že ak platí, že bolo potrebné konať v rozsahu hodín, nebodaj minút, tak tento návrh počíta s tým, že minister financií ex post bude informovať takýto parlamentný výbor pre euroval o tom, čo náš zástupca v Luxemburgu odhlasoval, v akých objemoch, pre aké členské krajiny bola poskytnutá pomoc a hlavne za akých podmienok. Či tie podmienky boli vizibilné, alebo nevizibilné. Či boli splniteľné, alebo nesplniteľné. A či ohrozujú, alebo neohrozujú návratnosť finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika v takýchto prípadoch vynaloží.
Chcem ešte povedať, že keď som u tých vecných alebo spomínaných technických dôvodov, ktoré ma viedli k predloženiu tohto návrhu, že úplne analogicky postupuje už dnes Národná rada Slovenskej republiky aj v ostatných záležitostiach Európskej únie. Máme predsa od vstupu do Európskej únie v roku 2004 tiež novozriadený výbor pre európske záležitosti, ktorý rovnako schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky raz ministra financií, inokedy premiéra vlády Slovenskej republiky, ktoré tieto stanoviská prednáša či už v prípade minfinu na zasadnutiach ECOFIN-u, na zasadnutiach Eurogroup, teda skupiny 17 ministrov financií eurozóny, alebo v prípade premiéra na jednotlivých európskych samitoch, alebo na zasadnutiach Európskej rady, jedno z posledných sa konalo práve minulý týždeň vo štvrtok a v piatok.
Tak ak to vieme takto riešiť v prípade ostatných záležitostí Európskej únie a Výbor pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky udeľuje svojím hlasovaním o návrhu uznesení súhlas alebo nesúhlas so stanoviskom vlády, so stanoviskom premiéra, so stanoviskom ministra financií, tak potom sa pýtam, čo bráni úplne v presnej, rovnakej analógii takto postupovať aj v prípade k Európskemu mechanizmu pre stabilitu?
Je tu ešte jedno, jedno veľké, jeden veľký mýtus, ktorý sa šíri, a poviem to celkom otvorene, ak dodržíme tú rovinu vecnej diskusie, ale šíri sa z radov súčasnej vládnej strany, že čo to vlastne tá SaS-ka chce? Veď premiér chodí pravidelne na výbor pre európske záležitosti, informuje členov výboru, čo hodnotím veľmi pozitívne. Uskutočnilo sa už viacero spoločných zasadnutí výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet a na týchto zasadnutiach sme diskutovali všetky kľúčové témy, napríklad zásadný materiál na ceste k pravej ekonomickej a menovej únii. Neviem, prečo pravej, ako keby tá doterajšia bola nepravá, falošná. Diskutovali sme otázky bankovej únie, diskutovali sme otázky fiškálnej únie, otázky vydávania spoločných európskych dlhopisov, otázky dane z finančných transakcií. Všetky tieto kľúčové veci sú síce diskutované, ale to stanovisko, ktoré v koncovke prijme výbor pre európske záležitosti, ostáva naozaj len v polohe výmeny informácií. Bohužiaľ, nemá to charakter a nemá to podobu ani po právnej stránke vymožiteľnosti, inými slovami, aby zástupca Slovenskej republiky bol takýmito stanoviskami viazaný. A toto všetci cítime, aký je rozdiel medzi záväzkom a obyčajnou výmenou informácií.
Takže toľkoto k prvej časti, ktorú som sľuboval na adresu vecných a technických dôvodov, ktoré ma viedli k predloženiu spomínaného návrhu.
A teraz dovoľte tie dôvody, ktoré sú výrazne, výrazne zásadnejšej povahy, a to sú dôvody politické. Už som hovoril o tom, že ak sa teda máme držať Nemecka, no tak sa ho držme. A nielen pokiaľ ide napríklad o vyviazanie zástupcu Spolkovej republiky Nemecka z klauzuly mlčanlivosti, o ktorej rozhodol nemecký Ústavný súd, ale napríklad držme sa Nemecka aj v tom, že ak by sme dnes pri hlasovaní aj schválili tento môj návrh na zriadenie výboru pre euroval, tak Nemecko je v tomto kroku ešte o stupienok ďalej. A v prípade Nemecka o takýchto záväzkoch krajiny rozhoduje priamo rokovanie v pléne Bundestagu a Bundesratu, čiže v pléne obidvoch komôr nemeckého parlamentu. Čiže sú ešte o krok ďalej.
Rovnako sa pýtam, prečo nepostupujeme presne rovnako ako Fínsko, prečo nepostupujeme rovnako ako Rakúsko? Obidve krajiny som nemenoval náhodou. Obidve krajiny už takýto parlamentný výbor pre Európsky mechanizmus pre stabilitu zriadený dávno majú. Tak sa stačí pozrieť tu 55 km od Bratislavy, stačí sa pozrieť, ako to rieši Österreichische Nationalrat, teda rakúsky parlament, ľudovo povedané. Oni takýto výbor pre euroval majú. Pýtam sa, tí politici v Rakúsku a vo Fínsku sa mýlia, ak postupujú presne analogicky s mnou predloženým návrhom? Pýtam sa, nie je to náhodou tým, že práve spomínané krajiny, ako je Fínsko, Nemecko, Rakúsko, sú v pozícii tzv. čistých prispievateľov, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, o rozpočet Európskej únie? A práve preto už dochádza trpezlivosť nielen voličom vo Fínsku, v Rakúsku a v Nemecku, ale začína sa ten semafor, tá červená začína blikať, ten warning, proste to výstražné svetlo začína blikať aj v hlavách zodpovedných politikov vo Fínsku, v Nemecku a v Rakúsko. A preto Fínsko a Rakúsku takýto výbor už zriadený má a Nemecko, opakujem, je ešte o krôčik ďalej a rozhoduje o týchto stanoviskách zástupcov krajín v Európskom mechanizme pre stabilitu nie parlamentný výbor, ale priamo plénum obidvoch komôr nemeckého parlamentu.
Chcem ešte sa oprieť o ustanovenie Ústavy Slovenskej republiky, ktoré hovorí o tom, že právomoc schvaľovať štátny rozpočet Slovenskej republiky je zverená Národnej rade Slovenskej republiky, a to priamo ústavou. Inými slovami, ak schvaľujeme zákon roka, ak schvaľujeme v tejto snemovni štátne rozpočty každý rok na jeseň alebo na sklonku roka, tak hovoríme vždy o sumách v prípade štátneho rozpočtu 13 až 16 mld. eur, príjmy, výdavky. V prípade rozpočtu verejnej správy sa pohybujeme niekde na úrovni 22, 24 mld., každý rok sú tie sumy iné, spravidla sa navyšujú. A ak platí, že toto právo, schvaľovať štátny rozpočet, je zverené Národnej rade Slovenskej republiky priamo Ústavou Slovenskej republiky, pýtam sa, prečo o použití finančných prostriedkov v podobných objemoch má rozhodovať jeden jediný človek - minister financií, a v niektorých ďalších dielčích otázkach kolektívny orgán - vláda Slovenskej republiky? Pýtam sa, kde je tu vecná, kde je tu logika? To postráda akúkoľvek logiku. A to sa opierame teraz o Ústavu Slovenskej republiky. Ak Národná rada schvaľuje rozpočet a na strane druhej záväzky Slovenskej republiky v týchto mechanizmoch, a teraz nehovoríme len o eurovale. Veľmi často sa zabúda na angažovanosť, obrovskú angažovanosť v týchto záchranných projektoch riešenia európskej dlhovej krízy aj zo strany Medzinárodného menového fondu, aj zo strany Európskej centrálnej banky, aj zo strany priamo Európskej komisie. A Slovenská republika vo všetkých spomínaných inštitúciách, vo všetkých spomínaných entitách má svoje podiely. Podieľame sa priamo na základnom imaní Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom, podieľame sa priamo ako Slovenská republika na základnom imaní Medzinárodného menového fondu vo Washingtone. Ak si zoberieme ešte aj tieto peniaze, ktoré sú ohrozené tým, že tieto inštitúcie sa výraznou mierou involvujú do riešenia dlhovej krízy v eurozóne, tak potom platí, že suma všetkých našich záväzkov, nielen hotovostných platieb, ktoré už odišli a najbližšie dva roky odídu do Luxemburgu, do eurovalu, ale suma aj našich vystavených neodvolateľných a bezpodmienečných záruk, čo je najvyššia forma záruky, ktorú pozná finančný svet, tak ak toto všetko dáme takto na jednu zlatú misu, tak sa dostávame k sume, ktorá výrazne prekračuje ročné výdavky štátneho rozpočtu. Preto hovorím o tom, že ak jedného dňa všetky tieto naše záruky budú uplatnené, tak skutočne to môže mať deštrukčný charakter na celý okruh verejných financií Slovenskej republiky.
A pýtam sa teda, ak o štátnom rozpočte hlasuje plénum Národnej rady a táto kompetencia je daná Národnej rade priamo Ústavou Slovenskej republiky, prečo o takýchto a väčších objemoch peňazí má rozhodovať jeden jediný človek? Vám to, dámy a páni, neprekáža, že si nemôžte plniť nielenže svoje základné ústavné právo, ale dokonca povinnosť, ste boli tu zvolení do tohto zastupiteľského zboru občanmi a je vašou povinnosť plniť aj v tejto oblasti kontrolnú funkciu.
Dovoľte mi ešte upozorniť na jeden dôležitý moment, že všetky tieto naše spomínané záväzky prekračujú jedno volebné obdobie. Viete veľmi dobre, že dočasný euroval mal fungovať tri roky, preto mal vo svojom názve dočasný, potom sa ukázalo, že tá kríza nie je lastovička na jednu jar, na jedno leto, ale že to bude bolestný proces, ktorý potrvá možno jednu celú dekádu, potrvá desať rokov a viac, tak sa z dočasného eurovalu stal trvalý euroval. Spomínalo sa obdobie, že sa predpokladá, že bude fungovať dvanásť rokov. Aké je jedno volebné obdobie? Štyri roky. A už sme doma. To znamená, že tieto naše záväzky budú aktuálnou témou nie jedno, nie dve, ale možno tri a viac volebných období. A preto by sme mali dať v tejto téme naozaj bokom ľavicovo-pravicové videnie sveta. Mali by sme dať bokom všetky naháňania politických bodov a nech to stojí akékoľvek politické náklady.
A začína to už cítiť aj premiér Robert Fico, ktorý síce v iných súvislostiach, ale neraz spomínal v médiách, že my si v SMER-e uvedomujeme, že nás to bude stáť politické náklady, ale konsolidujeme verejné financie, čo je chvályhodné samo osebe. Len sa teda pýtam, prečo máme ten krátkodobý štvorročný politický kalkul, aby tá každá strana, majúc pred očami stále hlavný ústredný cieľ, a to byť v každých parlamentných voľbách opätovne zvolení, prečo tento krátkodobý cieľ neodhodíme bokom a nepozeráme sa na vec nie očami nezodpovedného politika, ale očami zodpovedného ekonóma, zodpovedného hospodára? A tak ako každý z vás sa snaží zodpovedne hospodáriť s vlastnými financiami, predpokladám, doma, pokiaľ ide o rodinný rozpočet, tak rovnako zodpovedne a priori by ste sa mali všetci, dámy a páni, správať k verejným rozpočtom. To sú peniaze nás všetkých. A keď prekračujú tieto záväzky horizont dvoch-troch a viacerých volebných období, tak sa skúsme naozaj pozrieť na vec výlučne z logiky, z povahy prírodných zákonov a dajme bokom politické témy.
Dovoľte ešte úplne na záver jeden aktualizačný, aktualizačný moment. Myslím, že práve včera vyhlásil francúzsky premiér, že je veľmi málo pravdepodobné, že Francúzsko splní na tento rok stanovený záväzok rozpočtového deficitu, ktorý je v tomto prípade, presne taký ako v prípade Slovenskej republiky, pod 3 % HDP. Včera vyhlásil francúzsky premiér, že tento rok tento záväzok nesplnia.
Prečo to spomínam? Predseda Účtovného dvora, čo je niečo podobné ako novozriadená fiškálna rada na Slovensku, tak tento predseda Účtovného dvora vo Francúzsku odporúča uprednostniť reformy, ktoré budú znamenať skutočné úspory. No, zodpovedný prístup podobného útvaru, ako je u nás fiškálna rada, ale vládna ľavicová strana vo Francúzsku napriek tomu netrvá na striktnom dodržiavaní Paktu stability a rastu. Proste oznámili, že deficit nebude 3 %, bude vyšší, lebo pokles ekonomického rastu. Na strane druhej vieme veľmi dobre, že požiadalo o výnimky z európskej fiškálnej zmluvy, to znamená, aby tiež nemuseli dodržiavať medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o tempo znižovania deficitu verejných financií. O takéto výnimky požiadalo už aj Španielsko. Čiže Francúzsko to už verejne deklarovalo, na schválenie tejto výnimky čaká Španielsko. Prídu aj ďalšie veľké ekonomiky, kľúčové ekonomiky v Európe.
A ja sa teda pýtam, čo sa nám to deje vlastne v tej eurozóne a v Európskej únii? Nedajme sa učičíkať, "ukolébat" tým súčasným zdanlivým pokojom na finančných trhoch, lebo naozaj tesne pred sviatkami a tesne po Novom roku sa relatívne situácia na finančných trhoch upokojila. Nenaleťme na také tie sladké reči, ktoré pramenia len z totálnej neznalosti základných ekonomických zákonov. Ak premiér Slovenskej republiky Robert Fico povie občanom, no, dlhová kríza v Európe je zažehnaná, lebo krížový kurz eura voči doláru posilnil (povedané so smiechom), to znamená, euro posilnilo voči americkému doláru. Myslím, že sa to učí, Ľudo Kaník prikyvuje, myslím, v prvom semestri na Ekonomickej univerzite, že krátkodobé volatility, krátkodobé výkyvy výmenných kurzov nemajú nič, ale do slova, do písmena nič spoločné s reálnymi ekonomickými fundamentami. Nemajú nič spoločné s výkonnosťou ekonomiky, nemajú nič spoločné s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. To je proste dôsledok vo veľkých objemoch sa odohrávajúcich krátkych špekulatívnych operácií na finančných trhoch. Niektorí hráči, ktorí hrali na pokles výmenného kurzu, pootvárali si pozície a potom videli, že trhy idú proti nim, tak tie pozície pozatvárali. Alebo trhy išli presne podľa ich predpokladu, no tak si vyzdvihli zisky z týchto krátkodobých špekulatívnych operácií. A toto je zásadná príčina krátkodobej volatility v rámci dňa napríklad, tzv. intraday, v rámci dňa keď si pozriete výmenný kurz eura voči doláru, tak vidíte proste, že ten graf naozaj takto lieta hore-dole.
Ak toto niekto označí za dôkaz, že dlhová kríza v Európe je takmer vyriešená, v druhom polroku bude na Slovensku už dobre, opäť citujem premiéra Roberta Fica, v druhom polroku už bude dobre, vydržme ešte tento prvý polrok, toto všetko je ťažká fatamorgána. Je to ťažký optický klam, ktorému naletia, a celkom prirodzene naletí tomu veľká časť obyvateľstva predovšetkým z dôvodu neznalosti základných ekonomických zákonov. Ale nemalo by byť v povahe politika klamať ani v týchto veciach, pretože sa nám to môže veľmi v krátkej dobe škaredo vymstiť.
Ak dovolíte, ešte ďalší aktualizačný moment pri príležitosti schválenia viacročného finančného rámca Európskej únie, teda rozpočtu EÚ na roky ´14 až ´20. Český štátny tajomník pre záležitosti Európskej únie, volá sa Vojtěch Belling, zorganizoval, myslím, že na Úrade vlády Českej republiky stretnutie so zastupiteľskými úradmi v Prahe, čiže s veľvyslancami, ktorí sídlia v Prahe. A tam práve konštatoval, že pri plnom rešpektovaní princípu solidarity je nutné dodržiavať aj základnú mieru férovosti.
A teraz k prekvapeniu možno viacerých z vás, ja potvrdím, že áno, princíp solidarity je kľúčový, je bázický. Na tomto princípe je vystavaná celá Európska únia od svojho vzniku, na princípe solidarity. Úplne v poriadku. Ale prosím vás pekne, nezamieňajme si nikdy solidaritu s férovosťou. To sú dve rozdielne kategórie.
Prečo o tom hovorím? Opriem sa teraz o jedno konštatovanie bývalého ministra financií Ivana Mikloša, ktorý v roku 2010 povedal: "Záchranný mechanizmus", a vtedy sme sa bavili o dočasnom eurovale, "znamená solidaritu zodpovedných s nezodpovednými, znamená solidaritu chudobných s bohatými a znamená solidaritu daňových poplatníkov s vlastníkmi bánk."
Tak ja sa teda pýtam, ktorá z týchto troch definícií zodpovedá princípu férovosti? Pýtam sa, je férové, ak chudobný solidarizuje, musí byť solidárny s bohatým? Je férové, ak zodpovedný má byť solidárny s tým nezodpovedným? Je férové, ak daňový poplatník Európskej únie má byť solidárny so súkromným vlastníkom komerčných bánk? No asi nič spoločné s férovosťou tieto tri definície solidarity nemajú.
A hovorím to práve z toho dôvodu, že plne si uvedomujem, že zo zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu Slovenská republika vystúpiť nemôže. Z týchto spomínaných záväzkov, ktoré sú v robustných objemoch, ktoré v súčte už prekračujú ročné výdavky štátneho rozpočtu, z týchto záväzkov sa vyviazať nemôžme. To je konštatovanie holého faktu.
A preto len chcem upozorniť na jednu jedinú vec. Ešte raz, nedajme sa učičíkať tichom pred búrkou. Nezaspime proste na tých klamstvách, ktoré hovoria, že v druhom polroku už bude dobre. Tie dlhy Španielska a Talianska nikto dodnes neodpísal. Dlhy Španielska a Talianska sú tu a každým dňom, každou hodinou, každou minútou ďalej rastú. Sú to krajiny, ktoré častokrát už majú problém splácať nielen istinu, ale aj úroky zo svojich verejných dlhov. Proste tá snehová guľa je tu a ona zo dňa na deň narastá, aj keď ju mnohí nevidíme, ale ona je tu.
A preto chcem povedať, že zodpovedný politik by si mal uvedomovať deficit demokracie, na pozadí ktorého sa všetky tieto mechanizmy poschvaľovali a na pozadí ktorého, toho princípu deficitu demokracie, sa teraz spomínané peňažné prostriedky budú čerpať a budú poskytované predĺženým krajinám.
Ak si toto neuvedomíme, že sa to všetko odohráva na pozadí deficitu demokracie, tak si súčasne podpisujeme naozaj ortieľ smrti sami nad sebou, že takéto mechanizmy v takýchto obrovských finančných objemoch schvaľované pri deficite demokracie z dlhodobého hľadiska povedú k jasným odstredivým tendenciám v Európskej únii.
Chcete dôkaz? Britský premiér David Cameron začal úplne nahlas uvažovať o vypísaní referenda o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. To sú holé fakty.
Odstredivé tendencie znamenajú aj to, že schválenie viacročného finančného rámca na roky ´14 až ´20 neznamenalo len úspech. Ja tomu rozumiem, že každý premiér, keď sa vráti domov, tak v tej domovskej krajine potrebuje ten pobyt na Európskej rade predať svojim voličom ako úspech.
Ja si plne vážim a vždy si budem vážiť skutočnosť, že sa podarilo Slovenskej republike získať o 100 mil. eur viac na krytie nákladov na likvidáciu Jaslovských Bohuníc. To je naozaj dobré a tešme sa tomu všetci. Ale chcem podotknúť, že za oponou týchto procesov schvaľovania viacročného finančného rámca na roky ´14 až ´20 sa odohrávala ťažká ruvačka, ťažký boj jednotlivých členských krajín o svoje vlastné finančné pozície, kto bude ako veľkým čistým prispievateľom, kto bude ako veľkým alebo malým čistým poberateľom peňazí z rozpočtu Európskej únie.
Takže situácia, uviedol som tieto dva príklady, atmosféru schvaľovania viacročného finančného rámca a úvahy Davida Camerona o vypísaní referenda o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. A ešte poviem jeden príklad tu spoza rieky Moravy. Česká republika pred odchodom premiéra Nečasa na Európsku radu, ktorá bola vo štvrtok a piatok minulý týždeň, úplne nahlas konštatovali, že použijú právo veta. A tu už končí tá hra o tom, že my malí nikdy nič nezmôžeme, my malí sa len držme tých veľkých. Nie. Aj Česká republika v porovnaní s Nemeckom, Francúzskom je malou krajinou, malou ekonomikou a úplne hlasito a oficiálne pred odchodom na Európsku radu ústami premiéra Petra Nečasa konštatovala možné použitie práva veta, ak nedosiahne to, čo dosiahnuť chce a očakáva pri schvaľovaní viacročného finančného rámca.
Takže situácia v eurozóne a v Európskej únii vôbec nie je jednoduchá. Vôbec nie je pravda, že už bude len dobre. Vôbec nie je pravda, že dlhová kríza je zažehnaná. Toto všetko je len tikajúca bomba, ktorá jedného dňa vybuchne.
O to viacej platí, a tým končím svoje vystúpenie, že zodpovední politici sa nebudú ďalej pasívne prizerať deficitu demokracie a odsúhlasia tento predložený návrh na zriadenie parlamentného výboru pre európsky mechanizmus pre stabilitu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a o zmene zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 zákona o rokovacom poriadku do programu tejto schôdze, keďže návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Dôvodová správa obsahuje náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Navrhovateľ predkladá návrh zákona so zámerom, aby rozhodnutia zástupcov Slovenskej republiky v orgánoch Európskeho mechanizmu pre stabilitu vopred schvaľoval špeciálny Výbor Národnej rady pre záležitosti Európskeho mechanizmu pre stabilitu, a to vzhľadom na vplyv záväzkov z európskych finančných stabilizačných mechanizmov na rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 289 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, zahraničný výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predseda tu nie je, pani podpredsedníčka teda otvorí rozpravu.
Ďakujem.

K spokojnosti kolegov z MOST-u - HÍD vrátane Bélu Bugára využijem toto právo a budem hovoriť ďalších 45 minút a je mi veľmi ľúto, že aj pani podpredsedníčka Laššáková postavila otázku, že "nechcete, pán predkladateľ, zaujať stanovisko"... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Je to k čomu?

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Je mi veľmi ľúto, aj, Béla, aj toho, ako, je mi veľmi ľúto aj toho, ako sa správaš k tejto téme, pretože hovoríme o miliardách, z ktorých nás raz bude bolieť hlava. Tak predpokladám, že keď som o tom hovoril 44 minút (potlesk), takže to naozaj všetci prežijeme. Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)