14. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Rozprava teda bola spojená, vystúpil v nej jeden poslanec, žiadne procedurálne návrhy neodzneli.
Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Začnem možno tak trošku netradične, ale poviem najprv jeden dátum a to bol 10. august 2009. Neviem, či je v tejto sále niekto, kto automaticky vie, čo sa v ten deň stalo, ale teda pravdepodobne asi niekto áno.
V tento deň Slovensko takisto zažilo jednu tragédiu a to bola tragédia v bani Handlová. Vtedy 20 baníkov a banských inžinierov jednoducho zrazu zomrelo a rodiny nemali svojich mužov, svojich svojich synov a po tomto, po tejto tragédii všetky tieto rodiny očakávali, možno niektoré aj v takom zlom pocite a nie v práve príjemných emóciách, že veľmi rýchlo príde spravodlivosť. Od tohto dátumu uplynulo 3 a pol roka a spravodlivosť zďaleka tu nie je. Medzičasom síce začali alebo boli vytýčené nejaké súdne pojednávania, ale tam, ako je na Slovensku zvykom, sa obvinení nedostavili a tuším, myslím, že minulý týždeň to bolo v médiách, že nejaký takýto súd prebiehal a práve tým pozostalým sa obvinení na chodbe smiali do tvárí. Týmto príkladom som chcel ilustrovať to, akým spôsobom na Slovensku hľadáme spravodlivosť. Tri a pol roka a rodiny týchto baníkov, ktorí v bani Handlová zahynuli, sa stále spravodlivosti nedomohli. Tí, ktorí zomreli, tí už tú spravodlivosť nepotrebujú, ale rodiny týchto ľudí ju veľmi akútne potrebujú. A ono sa v inej veci síce hovorí alebo taká ľudová múdrosť hovorí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
A ja si myslím, že v otázkach spravodlivosti práve ľudia od nás očakávajú alebo od Slovenska očakávajú, že Slovensko bude štát, ktorý zabezpečí hlavne rýchlu spravodlivosť. A možno aj menší trest, ale rýchlo je omnoho väčším zadosťučinením ako väčší trest, ale po niekoľkých alebo mnohých rokoch. Bohužiaľ, Slovensko z tohto pohľadu nie je spravodlivý štát, nie je štát, ktorý vie zabezpečiť rýchlu spravodlivosť.
Dnes je takisto druhý, možno zaujímavý deň. Je 11 rokov odvtedy, odkedy boli zatvorené nebankové inštitúcie Horizont a BMG. Vieme, že bol nejaký pán Majský z niečoho obvinený a za tých jedenásť rokov, keď sa pozrieme na dnešný stav, tak úplne v pohode si pán dôchodca Majský chodí na poľovačky, chodí, užíva svoje majetky a spravodlivosti zadosť učinené nebolo. Uplynulo 11 rokov a človek, ktorý bol obvinený, naďalej si užíva úplne beztrestnú slobodu.
Obávam sa na základe týchto dvoch príkladov, že rovnakým spôsobom dopadne aj tragédia v Kurimanoch. Nebolo to 20 ľudí, nebolo to 100-tisíc alebo neviem, koľko bolo poškodených ľudí v Horizonte a BMG, boli to "iba" štyria ľudia, ktorí zahynuli, ale obávam sa, že rovnakým, veľmi laxným spôsobom budeme hľadať spravodlivosť aj v tomto prípade. Preto som chcel z tohto miesta apelovať na pána ministra, aby využil svoju prítomnosť vo vláde, ktorá ľuďom sľúbila istoty pred voľbami. Jednou zo základných istôt, ktorú od vás ľudia očakávajú, je to, že zabezpečíte rýchlu a účinnú a spravodlivú spravodlivosť.
Keď som minulý týždeň, myslím, pozeral rebríček, ja neviem, čo to presne, aké hodnotenie bolo, odpusťte, ak nebudem úplne presný, ale bolo tam 141 krajín hodnotených na základe rozličných kritérií, podnikateľské prostredie a neviem čo, podobne. Vo vymožiteľnosti práva sme obsadili až 140. miesto zo 141. Myslím si, že nie je moc pekná vizitka, keď pred nami boli pomaly všetky krajiny subsaharskej Afriky. Vymožiteľnosť práva je práve to, čo v takýchto situáciách potrebujeme. To, čo potrebujú príbuzní ľudí z Kurimian. Je teraz úplne jedno, kto bol vinovatý, ale potrebujeme čo najrýchlejšie ukázať prstom a tohto človeka podrobiť spravodlivému trestu. Je úplne jedno, či bude vinovatý predošlý minister, súčasný minister, statik, realizátor, ktokoľvek. Jednoducho ale musíme veľmi rýchlo ukázať prstom, lebo toto od nás očakávajú ľudia. Preto ešte raz, pán minister, z tohto miesta ťa prosím, aby si sa prihovoril na vláde aj u svojho kolegu, aj teda u celej vlády, aby ste v prvom rade sa snažili v takýchto situáciách, nie riešiť možno ten konkrétny prípad, ale zmeniť systém tak, aby to nebolo o tom, ako som povedal pri Handlovej: 3,5 roka a spravodlivosť nikde, ako som povedal pri Horizonte a BMG: 11 rokov a spravodlivosť nikde.
Snívam preto o Slovensku, nie ktoré bude odstrašujúcim príkladom na 140. mieste zo 141 vo vymožiteľnosti práva, ale o Slovensku, ktoré bude vzorom. Ja si myslím, že na to máme. Sme relatívne malá krajina, ktorá má na to právo a mohla by byť v niečom aj svetu vzorom a nemali by sme vždy, len v takýchto rebríčkoch zaostávať.
Čoho sa však obávam, že k spravodlivosti a k hľadaniu spravodlivosti sa efektívne dopracujeme iba vtedy, ak Slovensko opustí cestu straníckych nominácií. Spomínal som to tu už dnes v inej rozprave. Ale systém, ktorý umožňuje, aby si politická moc dosadzovala svojich ľudí do vedenia polície, prokuratúry a súdov, nikdy nebude spravodlivý. Kým politici, politická väčšina, ktorákoľvek, pravá - ľavá, modrá - červená, je úplne jedno, bude mať takúto právomoc, že si bude určovať ľudí, ktorí vlastne tú spravodlivosť majú zabezpečiť, dovtedy sa spravodlivosti nedomôžeme a obávam sa, že dovtedy stále sa budeme pohybovať za tými africkými krajinami vo vymožiteľnosti práva.
Čiže ak sa chceme, ak chceme urobiť ústretové kroky k spravodlivosti, musíme si v prvom rade naliať čistého vína a pochopiť, že stranícke nominácie hlavne v týchto kontrolných inštitúciách v štáte jednoducho sú rakovinou, sú nádormi, ktoré rozhlodávajú systém a nikdy sa spravodlivosti nedomôžeme, ak akýkoľvek politik bude mať pocit, že si dosadil niekde človeka, ktorý ho v správnej chvíli prikryje.
Čiže, pán minister, ešte raz, ste vláda istôt a jedna zo základných istôt, ktorú od vás ľudia očakávajú, je to, že zabezpečíte rýchlu, účinnú vymožiteľnosť práva. Pevne verím, že urobíte všetko pre to, aby v tomto prípade sa to nenaťahovalo 3 a pol roka, ale aby ten výsledok bol omnoho rýchlejší, aby ste veľmi rýchlo ukázali prstom na správneho človeka, ktorý je zodpovedný, a veľmi rýchlo, aby sme ho potrestali.
Uvedomujem si, že môžete povedať na to, že vy ako minister nemôžete spraviť nič, čím by ste ovplyvňovali vyšetrovateľov, ale myslím si, že máte v rukách možnosť predkladať zákony, ktoré akékoľvek vyšetrovanie v takýchto veciach urýchlia. Čiže nemusíte nejakou osobnou iniciatívou vybavovať nejakú vyšetrovateľskú protekciu, ale meňte systém. Meňte systém tak, aby dokázal zabezpečiť rýchlu spravodlivosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, na úvod len poviem, že naozaj vďačím už komu-tomu, ale že nie som odkázaný na to, aby som musel robiť niektoré veci, ktoré robia niektorí kolegovia, ale to možno niekedy inokedy.
Pán minister, nič v zlom, vy ste nesvojprávny, alebo ste svojprávny? Lebo vy ste tu čítali správu, ktorú vám asi niekto pripravil a ste vraveli teda, že "minister povedal". Však vy ste minister, nie? Či sa niečo zmenilo? Alebo? Viete, to je taká možnosť, keď niekto povie, nepodstatná technická vec, ale naozaj, vy ste čítali správu, hovorili: "minister rozhodol". Čiže vy ste rozhodli. Vy ste mali povedať: "Ja minister som rozhodol." (Reakcia z pléna.) Ale nič zlé. Ja som to pochopil, len to prišlo naozaj také zvláštne. To prišlo také ľuptákovsko-migašovské. (Reakcia z pléna. Smiech v sále.) Viete, že ja som tu teda v tých onehdá skvostných, hviezdnych časoch nebol, ale počul som, hej? Čiže viete, čiže takto vám niekto pripraví podklady a vy si onikáte, alebo? Viete, no to je ako taká (smiech v sále), taká vsuvka na začiatok, že vyruším, no. Prosím? (Reakcia z pléna.) Veď správa, ale vy ste minister, nie? Či nie ste minister? Lebo niekedy človek má taký pocit, že teda že, no, ste tam alebo plníte úlohy, ktoré boli zadané, ale, pán kolega, tak teda to bol ten môj úvod, hej? Naozaj to vyznelo trápne. No mne to prišlo trápne a verím, že tu kopa kolegov si to ani nevšimlo, kopu to ani neprišlo divné, ja viem. Ale mne to príde divné. Keď niekto číta: "minister rozhodol", a pritom on je minister. No tak to je také zvláštne, dobre. Ale, ja to poviem možno citátom z jedného filmu, že: "Mňa ani...", a teraz vám to ako robím takú, ja nemám záujem si s vami tykať, aby ste ma, ale v tom filme sa hovorilo, že: "Mňa ani nehnevá, že vstúpil, ale že vystúpil."
Viete, pán kolega, mňa fakt netrápi, že ste boli niekde v Kuvajte či v Dubaji, alebo ja neviem kde, mne je to úplne jedno. Vôbec, dokonca mám možno pre to pochopenie, hej, že človek ide, bol preložený, ale mňa hnevá, že ste sa nevrátil. Viete, to je kľúčový moment. To je kľúčový moment tohto celého. V slušných krajinách by to bol úplne jednoznačný, betónový, nespochybniteľný, rýchly dôvod na odvolanie. A ešte by sa teda tí z toho radu, by bol ten minister, ešte by sa tak okúňal, aby teda z toho nebol až taký veľký škandál, lebo to je fakt, fakt hanba. Čiže, pán kolega, ja sa vôbec nad tým, či ste boli v Dubaji, mne to je jedno, ale že ste sa nevrátili. To je kľúčový moment.
Ale zdá sa, že tu som si to poznačil, že kto všetko vás miluje, premiér vás miluje, finančníci vás, kto by vás tu odvolával, však? Takže to je, ale čo ja chcem povedať, viete, pán kolega, vy by ste mali byť určite bez akých no doubt, bez akýchkoľvek pochybností prvý, ktorý by mal ísť na ranu. Prvý. Každý slušný parlament, a to potom s tým chcem skončiť, tým apelom, hej, by sa nemal ani chvíľku rozpakovať, že kto ako prvý pôjde, koho ako prvého bude tento parlament odvolávať, ak by teda, samozrejme, nejakú tú sociálnu senzitivitu parlament mal, hej, že by vnímal, teda že ako ľudia čo vnímajú. Ak by to prišlo, deklarujem, že budem prvý alebo druhý, to je úplne jedno, ale budem určite jeden z tých, ktorí to podpíšu.
Pán kolega, ja vám poviem, ja som to tak už dávnejšie písal, ale nedá mi, aby som, mám tú možnosť vám to povedať priamo. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ináč ja aj keď idem dole a vidím tam SBS-kára a poviem: "Pán kolega," neviem prečo, aj tu tomu pánovi, kto nás obsluhuje, tiež poviem: "Pán kolega," čiže aj tu pánovi kolegovi poviem, že: Pán kolega". Tak možno mám zvyk. Ak vadí, môžem zmeniť.
Takže, vážený pán minister, chcem povedať, že ste ignorant, dokonca totálny ignorant, a poviem, poviem prečo. Ja som nalietal stovky tisíc kilometrov, teraz v januári som 50-tisíc kilometrov nalietal, to chcem, ináč hovorím aj preto, že teda že čo tu teda bolo, že ako kto čo vybavuje, ja si vybavujem veci vtedy, keď je voľno, hej? Ale, to už tu niekto vybavuje vtedy, keď zasadáme, ale to je druhá vec.
Ale čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že mám akú-takú znalosť toho, že ako sa dá skade dostať kam, hej? Poznám prípady, kde z vnútrozemia, z Číny sa dá dostať za 24 hodín do Viedne. Poznám. Z Ohňovej zeme možno, pridajte 12 a dostanete sa. V tomto kontexte, vážený, dostať sa z Dubaja, či kde ste to boli, to je ako vlakom z Trenčína, hej? Čiže toto chcem na úvod povedať, že neriešme to, hej? Dostať sa z Dubaja, ak ste teda boli v tom Dubaji, do Viedne v dnešných možnostiach je nič. To nebol absolútne žiaden problém. Myslím, že to aj niekto z tých novinárov vyčíslil, že nejakých 8 letov tam bolo, hej?
A teraz, ja vám poviem, že čo sa mohlo stať, že, teda že ste neprišli. Lebo viete, keby vám spadol dom, tu, čo máte na kopci, tak možno by ste sa vrátili hneď, možno nie, možno vám je to jedno, ja neviem, to je, to je, neriešme. Ale vy ste minister. Minister okrem toho, že čítate sám seba v tretej osobe, tak on ten minister je ináč aj človek s politickou zodpovednosťou, hej? To je taká, ktorú by ste teda mali mať. Ja viem, že sa to v škole neučí, ale ja vám to, keď chcete, niekedy vysvetlím, že čo to znamená politická zodpovednosť. Čiže takouto musíte vedieť narábať, musíte ju cítiť. Keď ju necítite vy, mal by ju cítiť váš šéf, v tomto prípade premiér.
Pán kolega, ak ste sa teda nevrátili z toho Dubaja hneď a pokračovali ste v tých štátnických činnostiach na pláži, tak aké varianty sú, hej, že prečo? Ja som si to tu takto rozpísal, aby som teda ľuďom, aby som neurobil chybu.
Varianta A - ste ignorant, to ste, to nebudeme o tom ďalej debatovať, ale existuje také niečo, ono sú typy inteligencie a je taká, že sociálna, emočná a neviem aká. Ale vy ste ignorant a teraz doplňujem, v tej variante A, ignorant s nulovou sociálnou inteligenciou, lebo vám sa vo vašom rezorte, za ktorý nesiete politickú zodpovednosť, sa vám stala tragédia, vás to rozrušilo natoľko, že ste možno dva-tri telefonáty urobili, ale pokračovali ste ďalej v štátnických činnostiach na pláži. Možno je, to je prvá varianta.
Druhá varianta je, že ste držgroš. To znamená, ste cítili, že by ste sa mali vrátiť, ale ja to tiež poznám zo skúseností, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja už neviem, ak už toto není, ak už toto není k téme, tak už neviem potom, čo je k téme. Pán predseda, ako nič v zlom. A ja neurážam nikoho, ja hovorím, robím skríning personálny, človeka, ktorý berie štátne peniaze a má politickú zodpovednosť, tak to, hádam, ešte môžeme v parlamente, nie? Nikoho neurážam. Pokračujem ďalej.
Pán kolega, môžete, tak dobre, nie držgroš, tak poviem, že máte mimoriadne silne vyvinutý cit pre peniaze a jeho míňanie. To znamená, že vám bolo ľúto, lebo to poznám zo skúseností, keď si meníte letenku, tak tam sú poplatky s tým spojené. Čiže vy by ste sa teda chceli vrátiť, ale vám naúčtovali možno 200-300 euro viac, ste povedali, však to je moc veľa, to, to hádam neminiem, tak ste pokračovali ďalej.
Tretia varianta, tú ešte poviem, možno ste nedostali povolenie na štart. Ja, v tom čase, myslím, tak bola nejaká Formula, ja to poznám, to je traffic. Ja som bol v Pekingu, keď bola olympiáda, tam, nedajboh, vybehnúť z rytmu, lebo potom ste pol dňa pomaly čakali na letisku. Čiže poznám to, že keď tam bol, tá F1, tam takých ľudí, ktorí majú vlastné jety, bolo asi viacej, vydáva sa povolenie na štart, možno ste nedostali povolenie na štart mimo plánu, to znamená, preto ste sa nemohli vrátiť. Ale toto je fakt, to sa, v tomto prípade by som sa, plus-mínus, aj mohol ospravedlniť, že som naškrtol z niečoho hrozného pána ministra, "hrozného", že tam prípadne bol vlastným jetom. To, samozrejme, môže bez akýchkoľvek pochybností vyvrátiť okamžite, tu položí palubné lístky a povie, že Hlina tomu nerozumie. To je úplne najjednoduchšie, čo môže urobiť.
Pravdou je, a teraz končím všetky tri varianty, vážení, či veríte, či nie, ani jeden nie je vizitkou sociálnodemokratického ministra. Pokiaľ som tu dobre počúval za ten rok, tak vy ste vláda, ktorá je sociálnodemokratická. No tak viete, to musíte uznať, že nie je to dobrou vizitkou akéhokoľvek sociálneho, sociálnodemokratického ministra. Ja tu mám napísané, aj Rockefeller by sa vrátil skôr. To len naši niektorí politici to majú pomýlené.
Ale, pán minister, budem končiť. Ešte skôr, ako poviem, poviem ešte z druhého, že čo k tomu mostu samotnému, k tým Kurimanom, že čo vlastne zabíjalo. Zabíjala chamtivosť, to treba povedať. Na moste v Kurimanoch zabíjala chamtivosť. Ja som to nazval ako smrtonosná diaľničná konštanta, ktorá v tejto krajine úplne platí. Tak jak existuje bratislavská konštanta s narábaním verejného majetku, tak existuje diaľničná konštanta, ktorá v zásade hovorí o tom, je úplne jedno, koľko by ten most štát stál, tí chlapi, ktorí betónovali, by dostali stále tých 5 alebo 8 euro, ako dostávajú. To je tá smrtonosná diaľničná konštanta.
To, s akým vysvetlením ste sa vrátili z Dubaja, ja neviem, kde vám to skrslo, že kde je chyba, hej, že v tej cene nie je vôbec, tam vôbec nie je v tom problém. Keby to aj stálo o miliardu viac, ako by ste to vy vysúťažili, tak aj tak by tí chlapi dostali to isté a keby sme pripustili tú logiku, tak aj tie, samozrejme, tie skruže by boli to isté, ale keby ste vy mali pocit, že by neboli, tak ten nárast tých cien by potom asi znamenal, že tie skruže by mali byť z titánu, hej, normálne titánové krásne skruže, NASA by nám ich tu mohla raketoplánom Challenger spustiť zhora s balónom nejakým héliovým a proste tak by sme si to mohli všetko dovoliť, nech tie skruže máme poriadne.
Ono to, nechcem už zaťažovať, lebo vidím, že to je na dlhšie, to je, to je trápenie tohto celého systému u nás, hej, že ten chudák na tej stavbe, ktorý robil druhého, to je Pamiatka zosnulých, to je tiež druhá vec, hej, že tí chudáci tam robili, Pamiatka zosnulých, pán minister v Dubaji, dozor bohviekde, NDS-ka bohviekde, však to bol predĺžený víkend, bol piatok, hej, vážení, kto by robil, nie? Zopár živnostníkov, tam chudákov, tí áno, tí betónovali za tých 7 euro či koľko, ale ostatní nerobili. A to bude asi celé, celé zakopané. Tam niekde to bude zakopané, že kde, kde je problém, že kto mal robiť a nerobil. A prečo tých chlapov ste nechali druhého, na Pamiatku zosnulých betónovať a iných, iní už dávno si ťukali na čelo, však oni nebudú druhého robiť.
To je ten problém, tu sa s tým zápasíme dlho a budeme sa s ním trápiť, že koľko tí skutočne ľudia dostanú. Ja som vás tu ináč aj vtedy vyzval, samozrejme, nula bodov, že to, taký parameter pre ľudí by bol zaujímavý, hej, že z tej ceny vysúťaženej, ktorú vy vravíte, že nízka, že koľko je podiel, že koľko tí chlapi v tých montérkách, viete, lebo o to ide, ten chlap v tých montérkách drží to, hej, z toho, z tej betonárky a on do tých armatúr to sype, že koľko je podiel týchto ľudí na celkovej cene. Viete, koľko je tých kravatárov vo fialových sakách, ktorí vlastne robia tú, čo všetko vlastne robia, hej? Logistické zabezpečenie. Hej, že to by bol zaujímavý parameter, zistiť, že koľko je podiel pre tých chlapov v tých montérkach, ktorých necháte robiť na deň zosnulých a koľko je podiel pre tých kravatárov aj vo fialových sakách. To som vás vtedy vyzval, samozrejme, ste nereagovali. Chcem tým povedať, že ja mám podozrenie, že tí, čo tam mali byť, tam neboli, okrem chlapov v montérkach, hej, a vy hráte hru na čas, ktorá tu vždycky zabrala, zafungovala, hra na čas hovorí - počkaj, zľahne zem, prach usadne, veci sa zabudnú, aké také vysporiadanie sme tým ľuďom dali a nič a zase nič. To bude presne to isté. Správa pre chudobných od pána Jahnátka nič, Kurimany, zas, vyjadrujem, žiaľ, obavu, že zase nič. Nikto nezahučí, nikoho nevyhodia, nikomu nestiahnu z výplaty, po pěšinke, pekne tichúčko sa to celé učeše a zas sa bude pokračovať rovnakým systémom. Nehodíte nikoho cez hradby, jak som to tu minule pánovi Jahnátkovi hovoril, lebo on povedal, že on nemá hradby, ani vy nemáte hradby, čo by ste hádzali, však všetci si tam držíte svorne dokopy, ktovie kedy kto, kedy koho bude potrebovať. Však to tu pekne vidno, jak jemne s vami narábajú. Ktovie kedy tohto ja váženého pána ministra niekedy budem potrebovať. A tým skončím a to chcem teda ten môj apel záverečný nejakým spôsobom povedať a zrekapitulovať, hej.
Pán kolega, pán minister, to, že vám spadol most vo vašom rezorte ešte ergo neznamená, že by ste mali odstúpiť. To som nikdy nepovedal. Ani nehovorím. To, že zdá sa, že výsledky vyšetrovania preukážu, že došlo k elementárnemu zanedbaniu povinností vašich ľudí pod správou vášho ministerstva, už znamená, že by ste mali odstúpiť, resp. by vás mal niekto odvolať. Ale pre mňa vnútorne tá nulová empatia, to, že ste proste sa neboli ochotný vrátiť z toho Dubaja, že ste tých ľudí, že proste ste to ani vnútorne necítili, že: "Ježiš, musím utekať!" To ja neviem, kolegovia, na niečom sa vieme dohodnúť? Môže byť sympaťák, neviem čo, ale toto je politická zodpovednosť, to je vážna vec. Tým vysielate aj signál pre ľudí, ktorí hovoria, že teda je tam niekde, že niekde za niečo, ja som sa to v Číne naučil. Ak spravíš chybu, musíš platiť. Keď neplatíš, tak ťa to pokazí. A to my tu robíme. Viete, my nenecháme ľudí, ktorí urobia chybu, my z tej falošnej - čo to je, solidarita? Alebo čo to je? Že čo nebol by ministrom, čo by mu to ublížilo? Neublížilo. Ale jeho to pokazí, my sekundárne to hovoríme, lebo to už múdrejší vedia, že za chyby sa platí! A keď ho nenecháte zaplatiť, tak ho to pokazí. V konečnom dôsledku mu urobíte zle. Stala sa chyba, stala. Možno v ten moment to tak necítil, možno by si na druhý deň rád dal pozor, ale pravdou je, že v slušných krajinách by už nebol ministrom dopravy, nebol. To len na Slovensku, v tejto krajine, v tomto parlamente, kde je všetko možné, tu sedí vo fialovom saku, klepká si a vie, že sa mu nič nestane. Viete, to je presne to, nie je vám to trošku zvláštne? Niekto musí zahučať, musí, spadol most, pochybenia sú jasné, boli mŕtvi, nie? Netreba? Kamenní ste? Zostanete kamenní?
A ten apel teda je, očakávam, že sa zjaví v tomto parlamente listina na odvolanie ministra dopravy pána Jána Počiatka. Mimoriadne by ma to potešilo a deklarujem, že sa bez akýchkoľvek výhrad pod takýto návrh podpíšem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Áno, ďakujem, pán predseda. Pán kolega Hlina, ja si myslím, že toto je vážna téma a treba zachovať vážnosť a elementárnu slušnosť. Viete, ja skutočne protestujem, ako si vy dovoľujete vôbec urážať tohto ministra. Ten už čosi dokázal, ten už čosi riadil, to je manažér, nie postaviť sa za pult a prebehnúť 7 dolín, čo vás v momente napadne, to tu servírujete. Čo toto je za kultúra prejavu? O čom hovoríte? Keby ste si bol prečítal ten materiál, tak by ste prišiel na to, to, čo pán minister aj v úvode povedal, že rozhodol, on rozhodol o opatreniach, ktoré bolo v danom čase treba urobiť, aj sa stali. Nie je rozhodujúce a na tom ste tu mulatoval, prosím vás pekne, niekoľko minút, že kde bol a kedy sa vrátil. Veci sa zariaďovali, každý je nahraditeľný, každý má zástupcu. Bol tu štátny tajomník, ktorý to bezprostredne riadil. Celé Slovensko to videlo, vy nie?
Prosím vás pekne, a smrtonosná diaľničná konštanta, viete, ja už neviem, či sa z vás smiať, plakať, ja som fakt robil v realizácii v stavebníctve celý život, nuž toto, čo počúvam, mne sa vlasy ježia. A len tak, mimochodom, prosím vás pekne, vy nechápete základné princípy. Poviem vám to na príklade. Keď jeden elektrikár bude montovať takýto luster a dostane 100 eur a keď bude montovať zlatý luster, ktorý má tisícnásobne väčšiu cenu, myslíte, že dostane tisíckrát toľko? O čom to hovoríte? Čo sú základné veci, to sú triviálne veci. Vám to niekedy vysvetlím. Tu ide o pracnosť nejakú. Koľko ten človek musí vynaložiť, aby dostal nejakú prácu. Nie o cene. Nuž len to je zbytočné o tomto... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)