16. schôdza

Ďakujem pekne. A vopred predosielam, aby neboli pochybnosti, že môj návrh, ktorý prednesiem vo faktickej poznámke, je iróniou. Navrhujem, aby poslanci kandidovali do parlamentu pod pseudonymom. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja ironický nebudem. Stotožňujem sa s myšlienkou toho, že v parlamente by mali byť v prvom rade aktívni poslanci. A to, čo mne vadí, je, že súčasný volebný systém umožňuje to, že tu máme anonymnú snemovňu mnohých poslancov. Keby sme sa opýtali verejnosti, kto tu vlastne sedí, nevie vyskladať možno ani 20 ľudí z tejto snemovne.
Mnohí sa tu zakrývajú nejakými pravidlami súťaží, ktoré prebiehajú v straníckych politbyrách, a stranícke politbyro môže rozhodnúť na základe praxe, kto v parlamente bude a kto v parlamente nebude.
Trojpercentná kvóta pohybu na kandidátke, to je, ako keby trošička sa má nahrávať nejakej súťaži. Ale neviem, prečo si tuná kolegovia ironizujúci alebo dokonca kolegyňa, ktorá hovorí o diktáte, zakrývajú oči pred tým, že táto snemovňa je volená od jednotky po stopäťdesiatku. Väčšina krúžkov je rozdaná na základe toho, ako rozhodla stranícka centrála. A my, odkedy v politike sme, sa snažíme proti tomu nejakým spôsobom bojovať.
Výraz boja proti partokratickému systému anonymizácie výkonu poslaneckého mandátu je aj v tomto návrhu. Nemusí byť dokonalý, môže byť ironizovaný, ale myslím si, že pravidlo obmedzenia toho, aby poslanec parlamentu kandidoval z horných priečok kandidátky raz a iný raz kdekoľvek na kandidátke, len nie z horných priečok, je výrazom toho, aby priama demokracia a zodpovedný mandát našli svoj výraz aj v poslaneckom návrhu. Ďakujem.

Dovoľte mi na faktické reagovať takýmto spôsobom, lebo ten čas by bol inak príliš krátky.
Pán poslanec Osuský, hovorili ste, že nevidíte v tomto návrhu niečo, čo by prospelo vlastne alebo pomohlo rovnosti šancí. Ja práveže nič iné tam nevidím, iba to, čo pomáha rovnosti šancí, lebo to, čo tu povedal aj kolega Viskupič, dnešný systém je taký, že väčšina z nás, odhadujem, je tu preto, lebo rozhodla o tom strana, nie preto, lebo ten človek získal dostatočnú podporu od voličov, že mal dosť krúžkov. Aj v našom hnutí napríklad aj keď sme boli čisto postavení na krúžkovaní a sme vlastne ľudí nabádali ku krúžkovaniu, aby si vyberali ľudí, napriek tomu jednoducho pri tomto postavenom systéme máme možno dvoch-troch ľudí, ktorí sú tu preto, lebo mali miesto na kandidátke. Ale aj preto sme sa rozhodli, a od začiatku to tvrdíme, že každý jeden z našich poslancov, keď bude chcieť kandidovať v budúcich voľbách, tak bude musieť byť automaticky na konci kandidátky. A takýmto spôsobom, či tento zákon schválite alebo neschválite, my sami pôjdeme vzorom a jednoducho toto urobíme. U nás v hnutí takýmto spôsobom budeme pristupovať k novým ľuďom a takto budeme pristupovať k našim voličom. Všetci, tak ako sme my v posledných voľbách urobili štyria, tak v budúcich voľbách pätnásti pôjdeme čestne na koniec kandidátky a budeme skladať účty našim voličom. Samozrejme, je to obrovský tlak potom a pokušenie možnože, keď pri takejto rozdrobenej pravici prídu majstri sveta, budú ponúkať medové motúzy a budú lákať našich ľudí na svoje kandidátky na lepšie miesta. Ale tam sa bude ten charakter lámať. A tam potom uvidíme, či si za tým, čo sme ľuďom sľúbili vo voľbách, stojíme alebo nie. Ale hovorím ešte raz, či tento zákon schválite alebo nie, my ľuďom budeme vzorom a takýmto presne spôsobom fungovať v budúcich voľbách budeme, postavíme sa na koniec kandidátky a budeme skladať účty. Jasné, niektorí toto sito neprežijú a zostanú mimo parlamentu, ale nezneužijeme tú možnosť, ktorú máme, že sa sami seba nominujeme dopredu kandidátky, len aby sme tu boli. A z tohto dôvodu, si myslím, že je to vyhováranie sa na niečo také, ako ste hovorili, pán Osuský, že takýmto spôsobom vlastne skladáme z voličov povinnosť niesť ich zodpovednosť. Však vlastne nechajme na voličoch, nech rozhodnú, však sú zodpovední. Tak to je iba hľadanie si argumentov, prečo to nepodporiť. A obávam sa, že aj keď ste sa prekrúžkovali, že asi je to z dôvodu takého vlastného nejakého trošku prospechárstva, že vyhovuje vám, že teraz ste sa prekrúžkovať nemuseli a boli ste na zvoliteľnom mieste a že nemuseli ste mať nad sebou ten Damoklov meč. (Hlas z pléna.) Myslím, že teraz ste boli na voliteľnom mieste.
A teraz takýmto spôsobom sa mi potom teda zdá práve zvláštna otázka, aj kolegyňa Nicholsonová dávala mi takú otázku, čo vlastne všetko chceme regulovať. Ale ja sa zase opýtam, kedy konečne liberálna strana bude bojovať za rovnosť šancí, aj tie kvóty v tých rádiách, je rovnosť šancí pre tvorcov slovenskej muziky. Podľa vás liberálov majú dnes títo ľudia rovnakú šancu, ktorí tvoria hudbu v slovenskom jazyku, alebo slovenskí interpreti majú rovnakú šancu sa uplatniť v pretlaku zahraničných médií pri peniazoch, ktoré propagujú týchto zahraničných tvorcov? Nie. Takisto ľudia, ktorí chcú vstúpiť na politickú scénu a chcú kandidovať čestne za politickú stranu, to je jedno, či je to za SMER, nás alebo kohokoľvek, majú šancu voči mechanizmu, keď politická strana si určí ľudí dopredu kandidátky, voči tomuto mechanizmu nejakým spôsobom zabojovať a prekrúžkovať sa pomedzi tých ľudí? Je to zo 150 možno jeden, dvaja, traja. A preto ma mrzí, keď hovoríte, že takýmto spôsobom iba skladáme z voličov povinnosť niesť zodpovednosť. Zakrývate si oči nad zotrvačnosťou a pred tým, čo sme vlastne v ľuďoch vytvorili, aby nepozerali na ľudí, ale na stranu, prišli a volili tam jedenástku. To je podstatné. „Nepozerajte na toho, kto tam je, hoďte hlavne tú jedenástku tam.“ A viete sami, že ten mechanizmus je tak nastavený, že keď ten človek hodí bez krúžkovania, bez toho, aby rozmýšľal, koho volí, tak automaticky tie hlasy majú de facto tí ľudia, ktorí sú najvyššie na kandidátke. A práve preto je to o tom, že iba niektorí z nás, ktorí tu sme, sú tí, ktorí sa prekrúžkovali, ktorí získali dôveru ľudí. Ale, hovorím, uvedomujem si zároveň, že je to veľmi ťažké hlasovať o osude nás samých, hlasovať o niečom, čo nie je v náš prospech, lebo minimálne pre polovičku ľudí v tejto sále tento zákon nie je v ich prospech. Takže uvedomujem si, že ideme hlavou proti múru. Napriek tomu ho predkladám, lebo si myslím, že ten návrh je správny a budeme ho predkladať aj v budúcnosti. A znova jedným dychom dodávam, aj keď ho neschválite, my takýmto spôsobom fungovať budeme, lebo považujeme to za správne.
Lucia hovorí, že dobre je zvyšovať povedomie vo voličoch. Samozrejme, bolo by dobré, keby sme nedevalvovali to povedomie a vlastne možno ten záujem o veci verejné. Sama vieš, ako je nastavený napríklad systém referenda. Sami ste organizovali referendum a viete, že tí ľudia jednoducho k referendu nechodia preto, lebo politici sa rozhodli dať päťdesiatpercentné kvórum a takýmto spôsobom de facto otupiť záujem ľudí o veci verejné. A toto sa nám potom prenáša. A ľudia preto nechodia k referendu, preto nie sú možno ani ochotní ho podpisovať, preto ani nejako príliš tie iniciatívy nepodporujú, lebo vedia, že tak či tak nebude platné. A tak či tak potom zase kandidát vie, že keď sa aj zapíše na nejakú kandidátku na 130. miesto, tak či tak neuspeje a bude tam nejako tak iba do foroty, nemá to zmysel. Alebo neprekrúžkujeme si tak toho svojho kandidáta. Preto aj my sme zvolili túto cestu, ponúkať ľuďom osobnosti a ponúkať ich možno aj z nezvoliteľných na prvý pohľad miest a nabádať ich, aby rozmýšľali nad tými ľuďmi a krúžkovali si toho, komu dôverujú. A myslím si, že toto je lepšia cesta, ako zvyšovať povedomie u ľudí, u ktorých sme to povedomie zatlačili na bod mrazu. Ak chceme opraviť to, čo politici za posledných viac ako dvadsať rokov pokazili v prístupe ľudí k voľbám, tak možno musíme ísť práve takýmto nejakým radikálnym rezom. A myslím si, že nikto z nás, kto sa snaží, nemusel by mať žiadne obavy. Ja by som o teba, Lucia, konkrétne nemal žiaden strach, či by si sa prekrúžkovala z nejakého posledného miesta alebo z posledných nejakých miest, a o viacerých z vás, ktorí teraz v tejto sále sedíte, by som ten strach nemal.
Tóno Martvoň, áno, ty si zaujímavý tým, že dvakrát si bol na stopäťdesiatke v strane SMER, nevyšlo ti to, tak si sa dostal na miesto, ktoré už bolo bezpečné. A tam ti to vyšlo. No a práve toto je ten problém, že práve kvôli tomu ti to nevyšlo, lebo na tých prvých miestach kandidátky strany SMER boli tí ľudia, ktorí nemuseli skladať účty. Boli tam preto, lebo strana tak rozhodla. Ale zober si, že tie dva razy, čo si sa snažil dostať do 150. miesta, možno teda čestným spôsobom, a snažil si sa dostať dopredu, to je jedno, či to bolo zo 140. miesta, vtedy by už vlastne fungoval tento systém a bolo by už možno tých poslancov strany SMER šesťdesiat alebo šesťdesiattri, koľko ste ich mali v predošlom volebnom období, šesťdesiatdva, tak to už by bolo vzadu a ty by si mal maximálne miesto nejaké ja neviem možno osemdesiate, deväťdesiate, možno desiate, pätnáste, bol viacej vpredu, mal väčšiu šancu ako z toho zadného miesta. Ale mal by si aj preto väčšiu šancu, lebo z tých už aktívnych poslancov, ktorí už vlastne raz za SMER kandidovali, tam už by sa polovička dostala, polovička nedostala a zostalo by viacej miesta pre teba ako pre nového človeka. Čiže práve ten tvoj príklad je najkrajším príkladom toho, prečo by zmysel mal tento systém, a nie je príkladom toho, prečo ten systém nemá zmysel. Takže som celkom rád, že akurát ty si sa v tejto veci ozval.
A máš pravdu zase v tom, že je rozdiel mať tri percentá v strane SMER a mať tri percentá trebárs v päťpercentnej strane, kde päť percent vychádza ja neviem približne tuším 150 tisíc hlasov a tri percentá zo 150 tisíc je, povedzme, 5 tisíc. A vy ste mali tuším milión stotisíc hlasov vo voľbách tuším? Takže vlastne u vás sú vlastne tri percentá 33 000 hlasov. A je sakramentský rozdiel, že získa niekto 5 tisíc krúžkov a niekto 33 tisíc krúžkov, to uznávam. A na druhej strane ja si zase myslím, že za stranu SMER by tu mali pri takejto podpore verejnosti sedieť naozaj ľudia, ktorí majú podporu v tých krúžkoch 30 tisíc a viac. (Smiech v sále.) Ale, pozor, vy sa teraz smejete na tom a hovoríte, že to nie je možné. Čiže vy vlastne ani nedávate šancu vašim voličom, aby vás krúžkovali, lebo tým, že sa postavíte dopredu, vlastne my zabíjame v ľuďoch tú schopnosť porovnávať, rozhodovať, vyberať a krúžkovať, lebo, buch, hodím tam prázdny lístok a hlavné je, že jedenástka je vo volebnej urne hodená. Čiže aj každý z vás kebyže ide na koniec kandidátky ako poslanec strany SMER, ja som presvedčený o tom, že by ste mali, je jasné, že Fico by nemal trojnásobok, mal by tie isté hlasy vzadu, ako by ich mal vpredu, tí bežní poslanci, ktorí nie sú tak známi, tri-štyri razy väčší počet krúžkov, lebo jednoducho tí ľudia by si už vás tam vyhľadávali. Čiže nemali by ste ten istý počet krúžkov, ktorý máte teraz niekde vpredu ako šedá masa, keď v tých ľuďoch zabíjame tú iniciatívu, aby si z vás vyberali a posudzovali tú vašu prácu a hodnotili vás.
Ale ešte raz hovorím, jedným dychom dodávam, uvedomujem si, idem hlavou proti múru, lebo tu viac ako polovička ľudí žije v strachu a viac ako polovička ľudí, som presvedčený, robí od momentu, ako vstúpila do parlamentných lavíc alebo otvorila parlamentné dvere, všetko pre to, iba aby na budúce bola na správnom mieste kandidátky, aby bola tu znova. A mne toto pripadá na poslanca príliš nízka ambícia, lebo ak vlastne našou jedinou ambíciou je byť nabudúce na kandidátke, tak to spôsobuje, že práve to odosobňuje toho človeka o to najunikátnejšie, čo vlastne voči zvieratám má. A to je svedomie a presvedčenie. Ak raz viem, že nabudúce chcem byť na správnom mieste kandidátky, tak musím všetko pre to urobiť. Tým pádom čo je na to najvýhodnejšie? Mať svedomie a presvedčenie predsedu či už poslaneckého klubu alebo svojej strany či hnutia. A takýmto spôsobom, bohužiaľ, my sami sa pripravujeme o to, čo nás robí ľuďmi. A ja nechcem, aby sme tu boli iba telesné schránky, ktoré na prvý pohľad budú ľuďmi, ale chcem, aby sme mali to svedomie a presvedčenie napriek tomu, či budeme alebo nebudeme, a nie správali sa prospechársky tak, aby sme mali dobré miesto na kandidátke.
Čiže ešte raz opakujem, som hlboko presvedčený, ak by sme sa všetci čestne napísali na konci kandidátok svojich vlastných strán a hnutí, pomohlo by to parlamentnej práci, pomohlo by to nám, pomohlo by to aj vzťahom medzi nami, verím tomu, predkladali by sme omnoho viacej dobrých návrhov pre ľudí, možno drobností, a zásadné veci by išli z vlády, ale snažili by sme sa riešiť problémy ľudí. Takýmto spôsobom mnohí z nás náš mandát vykonávajú iba ako nejakú povinnú jazdu, kde treba prísť, odhlasovať a čo najmenej rozmýšľať a čo najmenej mať názorov iných na rozdiel od predsedu. Ja si takto poslanca nepredstavujem.
Čiže ešte raz, Tóno, 30 tisíc, 6 tisíc alebo 5 tisíc, malá strana. Myslím si, že by bolo dobré, aby veľká strana mala medzi sebou potom teda poslancov, ktorí majú dostatočnú podporu aj voličov alebo teda ľudí vo voľbách. Pri malej strane je prirodzené teda, že tá podpora možno by mala byť menšia. Čiže tie tri percentá v tomto prípade považujem celkom za fér. Ale možno sa natíska teda taká, takisto nejaká zmena volebného systému, možno by na to bola ochota, tzv. ten absolútny krúžok alebo ako sa to volá, že vlastne by sme nepozerali na to, kde kto za akú stranu sa prekrúžkoval, ale zobrali by sme jednoducho tých, čo majú najväčší počet krúžkov, tak tí tu sú a vybavené ale naprieč všetkými kandidátnymi listinami. Ale je to potom pravda, že potom by tu možno bol aj niekto, koho politická strana nezíska vo voľbách päť percent.
A, pani Žitňanská, bohužiaľ, teda tu nie je, návrh, aby poslanci kandidovali pod pseudonymom. Pani Žitňanská, smejete sa, ale smejete sa na sebe. Boli ste ministerka spravodlivosti a vôbec ani raz som nezaregistroval z vašej strany iniciatívu, že by ste si prečítali ústavu, kde je napísané, že sme si rovní v možnosti byť volení. A ani raz som neregistroval od vás nejaký apel, že, pozor, náš volebný systém, keď iba politické strany rozhodujú o tom, že vlastne kto volený môže byť a kto nie, a ústava sú v nejakom rozpore. Takže, ešte raz, pani poslankyňa, smejte sa na sebe a kandidujte pod pseudonymom. Poprosím vás, ak je možné, podporte návrh, ak máte sympatiu a bojíte sa práve možno o to svoje miesto na kandidátke, tak sa aspoň zdržte hlasovania, dúfam, že za to vás z kandidátky nevyhodia. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Mal som tú neradostnú možnosť zúčastniť sa volieb i v časoch totality. A musím povedať, že tak ako vtedy, tak ani dnes som za plentou nestretol zástupcov politických strán. Bol som tam sám s kandidátkou. A z tej zmienenej som škrtal Gejzu Šlapku a niektorých ďalších. A ani teraz tam nikto so mnou nie je. Nikto by mi nevnútil ako napr. voličovi KDH, že nebudem krúžkovať Moniku Gibalovú, nech by bola na akomkoľvek mieste. A sám môj osud je dôkazom toho, že tí voliči, ktorí ma niekde chceli mať, si ma našli i bez kampane, i bez letákov, i bez bilbordov.
Vedome klamete alebo to neviete, ale potom to nehovorte, lebo som v tomto parlamente z nevoliteľného 15. miesta na desiatom a v tom minulom som bol zo 43. na trinástom. Možnože mám zodpovedných voličov. Ale nemyslím si, že metóda je niekomu niečo uľahčiť. Každý nech za tou plentou študuje a rozmýšľa.
A pokiaľ ide o tie argumenty typu "kto by tu vymenoval 20 poslancov", no, pozrite sa, každý má svoje preferencie. Ja nepoznám ani po mene, ani po ksichte nikoho zo Superstar, lebo som to v živote nevidel. Ale to neznamená, že mnohí ľudia nepoznajú viacej superstaristov ako poslancov. Ale to nie je kritérium.
A, úplne nakoniec, keď hovoríte o voľnej možnosti, viete, váš klub by vyzeral podstatne ináč, keby v ňom mali možnosť stáť pred voličmi profesor Brunovský, Ondrej Dostál, Vladimír Palko a mnohí ďalší. Takže o čistení kandidátok by obesenec s povrazom na krku hovoriť nemal.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ja chcem vyjadriť veľmi stručne tri presvedčenia.
Prvé presvedčenie je, že bez ohľadu na dnešnú diskusiu história slovenskej politológie ocení spôsob, akým vznikla kandidátka Obyčajných ľudí a nezávislých osobností pre toto volebné obdobie.
Druhé presvedčenie spočíva v tom, že možnože návrh pána Igora Matoviča by bolo možné trošinka posudzovať ako nejaký populistický alebo ktovie aké iné inotaje skrývajúci, keby on sám nebol jasným príkladom toho, že to, čo predložil, vie aj žiť a vie to jednoducho uplatniť. Nuž nech sa nájdu ďalší frajeri, čo sa postavia na koniec kandidátky a povedia si, že vedia zabojovať o svojho voliča takýmto spôsobom. Nemáte pocit, že je to niečo výnimočné, nielen možno v snemovni tejto republiky, ale vôbec v parlamentoch tohto kontinentu?
No a to tretie presvedčenie spočíva v tom, že som ozaj presvedčený, že spôsob obsadzovania 150 lavíc v sieni zákonnosti sa musí zmeniť, ak chceme, aby to fungovalo, a že možno to, čo navrhuje pán poslanec Matovič, nie je práve jediná a tá najdokonalejšia cesta, ale je to spôsob, ktorý by k takémuto obsadzovaniu viedol. A je to dobré, že o tom takto rozprávame. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Je pre mňa až nepredstaviteľné, že tak jednoduchá téma zmeny volebného systému s jedným parciálnym návrhom tu nedokáže byť vysvetlená, že je úplne jedno, či je tu poslanec, ktorého strana získala 150 tisíc a teda musel získať 5 tisíc alebo získala milión dvestotisíc a musel získať 36 tisíc krúžkov. Ale tuná sú predsa poslanci, ktorí majú 1 600, 1 900, 2 000 krúžkov. Koho títo ľudia zastupujú? Ja hovorím, že o nich rozhodla, že sú tu, iba strana. Sú tu ľudia, ktorí získali menšiu dôveru ako mnohí ľudia parlamentov našich miest a obcí. Tým pádom si myslím, že ten mandát, ktorý by mal mať poslanec, by mal byť dosledovateľný. Verejnosť má problém s tým, kto háji konkrétne jeho práva, kto je jeho poslanec. Máme problémy vo volebnom systéme. A problémy vo volebnom systéme odstránime možno aj čiastkovými úpravami tým, že odanonymizujeme túto poslaneckú snemovňu. To znamená, že každý nech si kandiduje za svoj príbeh ako človek, nie ako strana. Áno, máme problém s ústavou, pretože pasívne volebné právo by nemalo byť obmedzované tým, že niekto niekoho na kandidátku dáva. Ten návrh takisto predložíme, pretože to je zmyslom bytia a výrazu hnutia Obyčajných ľudí, ktorých v podstate je kandidačný list, aby sme umožnili kandidovať ľuďom nezávislým od akejkoľvek ideológie a straníckej disciplíny. Neviem, prečo tu vznikajú debaty krížom-krážom, toto je základná podstata, dolievanie novej krvi, odanonymizovanie poslaneckej snemovne, aby si človek mohol vyhľadať svojho poslanca, ktorý má jeho reprezentovať.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Matovič, poviem to takto. Ja som úplne pochopil tvoju stratégiu. A skladám ti poklonu v jednej veci. Ty si takzvaný mediálny mág. Aj tento poslanecký návrh, ktorý predkladáš, je typický príklad klasického PR poslaneckého návrhu. A robíš to veľmi dobre. Ty pri predložení tohto návrhu si vopred vedel, že ten návrh neprejde, no aj tak si ho predložil. Z pohľadu mediálnej prezentácie je to dobrá taktika. Očakávam, že nabudúce bude predložený návrh, aby sme neplatili žiadne dane, čo bude tiež dobrá taktika, lebo mediálne sa to bude ľuďom páčiť.
Ale unikol ti jeden základný moment, že vo voľbách ako takých sa neuchádzajú o hlasy voličov poslanci alebo kandidáti, ale politické strany. A pokiaľ je systém takto urobený, tak jednoducho ísť do toho s tým, že kto je aktívny, kto je neaktívny, nemá zmysel, lebo z pohľadu politickej strany je aktivita chápaná tých kandidátov iným spôsobom, z pohľadu ľudí je aktivita kandidátov teda na poslancov chápaná iným spôsobom, z pohľadu odbornej verejnosti tá aktivita je zasa inak chápaná a z pohľadu zahraničia je to inak. Čiže tzv. PR návrhy sú inak chápané z pohľadu odbornej verejnosti a inak sú chápané z pohľadu médií a inak sú chápané z pohľadu mediálneho alebo PR odbornosti a inak sú chápané z pohľadu bežných občanov.
Čiže, klobúk dole, je to klasický PR poslanecký návrh s tým, že to, že si mediálny mág, potvrdzuje aj to, že z obyčajného trnavského regionálneho média si dokázal urobiť celoslovenské, jedno z najsilnejších regionálnych médií a vydavateľstiev, ktorému reklamu robiť nebudem. Čiže, klobúk dole, robíš to dobre.

Pán Osuský, viete ono, teraz tu hovoríte, ako ste sa z nevoliteľného pätnásteho miesta prekrúžkovali na desiate. Len trošku mi to je smiešne, viete, ja trošku počítať viem a registrujem, keď SaS-ka sa tu búšila do pŕs, že máte prieskum na 15 %, že keď položíte vládu a nebudete hlasovať za euroval, tak by ste mali 30 mandátov. Čiže vy ste rátali s tým, že položíte vládu, budete mať 30 mandátov. Čiže vlastne vy ste boli na veľmi dobre zvoliteľnom mieste. A takto ste si to vyhandlovali neviem s kým. A to, že ste vo voľbách dopadli, ako ste dopadli, a potom už to de facto z pohľadu slabého výsledku SaS-ky vo voľbách sa javí ako nevoliteľné, tak mi pripadá taká argumentačná ekvilibristika z vašej strany.
Ak hovoríte potom, že vlastne na našej kandidátke teda mohli mať možnosť byť Ondrej Dostál, profesor Brunovský a nemali ju, oni ju dostali. A dobrovoľne z tej kandidátky odišli, keď ja som si dovolil pána Zajaca a Palka vyzvať na to, aby išli na polygraf a odpovedali na jednoduchú otázku, či niekedy zobrali alebo nezobrali úplatok. A nehovoril som im, že keď nepôjdu, tak ich vyhodím z kandidátky, ale oni mi povedali, že ani si nesmiem dovoliť ich na to vyzvať. No a tak keď mi to povedali a tak som si ich dovolil vyzvať, títo páni sa pribalili k nim. Takže ja som im nebránil byť na kandidátke.
Tóno Martvoň, vyčítaš mi, že predkladám návrh, o ktorom viem, že neprejde. Ja by som veľmi rád bol, aby prešiel, ale priznávam, že dupľom takýto návrh, ktorý je proti vôli alebo proti záujmu mnohých z nás, tak zrejme neprejde, ale, hold, to je osud opozičného poslanca. Nie som vládny poslanec a viete sami, koľko opozičných návrhov, ktoré tu opozícia predložila za jeden rok, ste podporili. Čiže my mnoho zákonov predkladáme s tým vedomím, že, bohužiaľ, asi smeráci to nepodporia, ale to je osud opozičných poslancov, nech sú tie zákony akokoľvek dobré.

Iba vám chcem zaďakovať za celkom teda takú živú rozpravu, aj keď do rozpravy sa moc ľudí neprihlásilo, aj keď vidím teda, že niektorých ľudí moje tretie vystúpenie v rade vyrušilo. Hovorím, som presvedčený o správnosti tohto riešenia. Ja pevne verím, že raz na Slovensku platiť bude, aj keď sa to niekomu nepáči. Potom možno už budem bradatý a možno nebudem v politike, ale jednoducho niečo také platiť bude. Napriek tomu, aj keď to neschválite, čo by som bol veľmi rád, žeby ste to schválili, my touto cestou pôjdeme. My všetci pôjdeme na koniec kandidátky a budeme skladať účty našim voličom, lebo myslíme si, že nemalo by to byť tak, ako hovorí Tóno Martvoň, že ľudia volia politické strany. Ale ľudia v prvom rade volia ľudí, ktorí možno sú reprezentanti programu politických strán. Takže ten systém sme prišli do politiky opraviť a urobíme všetko pre to, aby sme ho opravili. Díky moc.