16. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ombudsmanka, vážení kolegovia, aby som na niečo nezabudol, pre mňa je toto dosť kľúčová téma. Som to avizoval aj minulý rok, aj, Bože, aj po tom všetkom, čo tu bolo povedané. (Povedané so smiechom.) No skúsim.
Ja tomu tak zvyknem hovoriť, že, žiaľ, ale musím to povedať, že keby na nás záležalo, teda na nás, na našej krajine, pokrok v Európe, tak v Európe sa skáče ešte zo stromu na strom. Naozaj, že my sme sa vždycky len pridali, alebo nás už aj pomaly za rukáv ťahali, že poďte, aha, už ako to funguje. Tuná neviem, možno nikto nebol na film Lincoln a ten, kto by aj šiel na Lincolna, tak po piatich minútach by odišiel. Ja viem, že tu není hlboké presvedčenie o niečom. Viem, že možno si niekto myslí, že ľudské práva, to je, to je čo vlastne. A možno si niekto, keď preženiem, do absurdity pôjdem, že či to sa dá kúpiť, alebo to sa niekde objedáva, alebo...
Ja nebudem chcieť hovoriť a mohol by som o mojich príbehoch, kde mojim ľudským právam, dotkli sa mojich ľudských práv, ako sa ma kto zastal. Nuž, ale nebudem biediť, lebo viem, v akej krajine žijem. Takže nebudem sa tu smútiť, že aký, aký ohlas. Nechcem povedať, že čo bolo, bolo, ale niektoré veci majú svoj čas a k určitému procesu a vývodu dôjde a potom sa prípadne k tomu môžme vrátiť.
Budem hovoriť o tejto správe a k tejto správe chcem povedať takú jednu, možno by sa to dalo povedať, že trošku technickú vec a jednu takú obsahovú vec. Ja naozaj - tu pani Šedivcová taká pobúrená, že som povedal, že teda, že zo stromu na strom - a ja to pritvrdím. My sme mizerná krajina. My sme naozaj mizerná krajina a hovorím to s plným vedomím. Zatiaľ. Ale ja sa pokúsim to zmeniť. Čo sme to za krajinu? Ja som si dal tu prácu. Ja som si prečítal tú vašu správu. Čo sme to my za krajinu, keď posadíme úrad ombudsmana do súkromných priestorov bývalého politika, a ročne mu platíme 250-tisíc euro!? Poviem to, nie tu, tu nikto není, nie je, poviem to ľuďom, ktorí to možno počúvajú, 250-tisíc euro ročne platíme súkromnej firme pána bývalého politika Mórica. Jedenásť-dvanásť rokov? 250-tisíc euro je 7 a pol mil. ročne. Ja som si to tu vypočítal. To je vážení, 650-tisíc mesačne! To je 21-tisíc korún denne!
Pani ombudsmanka, dneska, čo ste tu presedeli celý deň, 21-tisíc štát zaplatil. Čo sme to za krajinu? Čo sme to za mizernú krajinu? Ja som nečítal predchádzajúce správy. Ja neviem, či predchádzajúci ombudsmani to písali, že čo je to. Asi ste prvá, predpokladám. Ja vám za to ďakujem. Ak tu niekto písal, beriem späť, ale ak to niekto písal, ak to tam bolo, čo ste urobili? Veď to je, čo ste, ale veď však ste nemohli nič, lebo vás to nezaujíma. Poslancov nezaujíma správa ombudsmana. Nezaujíma. Prosím vás pekne, 12 rokov na Nevädzovej, mizerne niekde v Ružinove, 12 rokov 90 mil. korún zaplatil tento štát Móricovi. Nehanbíte sa? Nehanbíme sa? Budem tu apelovať na konkrétnych ľudí za to aspoň trošku. A potom napíšu, že mali 6-tisíc, za rok minuli na benzín. Lebo na viac iné nemali. A tu potom bude niekto vykrikovať, že bola iba v Moldavsku. No nič v zlom. Však za čo. Hanbím sa, hanbím sa aj za vás, pokiaľ to tatko necháte! A ja dám na konci. A bude možno v lajne ten procedurálny návrh. Pokiaľ to takto necháme.
V tej správe bolo napísané, že pani ombudsmanka napísala list pánovi Paškovi - ešte poviem pánovi - a pánovi premiérovi, že o riešenie problémov s kanceláriami. Koľko, koľko voľných priestorov vo vlastníctve štátu je? V Bratislave? Strašne veľa. Prečo? A to bude ten procedurálny. Ja chcem vedieť odpoveď. Chcem vedieť, prečo úrad ombudsmana nesedí v dôstojných priestoroch, lebo už keď tento štát niekomu ublížil a poškodil, tak nech sa aspoň príde sťažovať do dôstojných priestorov vo vlastníctve štátu! Nie do nejakej mizernej administratívnej budovy na periférii! Úbohosť! Obrovská úbohosť! Nechať ombudsmana v priestoroch súkromnej firmy.
Ja keď som to čítal, som si to teraz prečítal, do mňa vošla taká zlosť, taká obrovská zlosť, ale aj bezmocnosť zároveň, že to, čo sme. V akej krajine to vlastne žijeme, že toto sme schopní 12 rokov tolerovať!? 90 mil. korún dostal ten človek za to, že sedí ombudsman, a oni mali 6-tisíc euro na benzín! Však to rozum stojí. A to je úrad, ktorý má dozerať na dodržiavanie ľudských práv! No jasné, veď toto koho by tu zaujímalo, ľudské práva!? Tu vás zaujíma, že či máte dobré čísla v telefóne! Celá táto krajina je mizerná, pani Šedivcová! Je mizerná, pokiaľ aj vy s tým niečo neurobíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Prosím vás pekne, pani podpredsedkyňa, viete čo, táto krajina, pokiaľ sa niečo nezmení, je mizerná krajina! Opravte ma ešte raz! Toto si nemôže dovoliť jedna slušná krajina, že 12 rokov platí človekovi, bývalému politikovi bez kúska hanby 7,5 mil. ročne! A potom nemajú na benzín. A majú sa starať o ľudské práva v tejto krajine! Rozum stojí. Ten procedurálny dám na konci.
Poviem aj významovú vec. Čo je ľudským právom? V tejto krajine naozaj treba povedať, že ľudským právom čo je. Ľudským právom je aj to, aby ste neboli ožobráčení. A tu musím povedať, znova v kontexte toho, čo som tu už ikskrát povedal, v tejto mizernej krajine, s pomocou štátu, ožobráčení s pomocou štátu! A to je napríklad možno mierna výtka. Ja som spokojný s tou správou, ale by som ju doplnil. Ako štát, pomocou štátu ožobráčujete týchto ľudí! S pomocou štátu.
Všeobecná deklarácia práv v čl. 17 hovorí: "Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku." Prosím vás pekne, keď si niekto požičia 500 euro, a zoberú mu za to dom. A štát to vidí! Štát to nechá. Čo to je? To je porušenie ľudských práv! A tu sa na to pozeráte! Ani vás to brvou nemihne.
My sme vyzvali ministra Boreca, aby riešil exekučný, on povedal, že bude, je to v legislatívnom pláne. Niekdy je naozaj ťažké. Ja neviem, čo ešte sa má stať v tejto krajine? Koľko ľudí ožobráčite? 40-tisíc dôchodcov s požehnaním. Pre tých, ktorí reagujú na iné slovo: s požehnaním štátu. Štát to vie! Štát nastavil podmienky exekúcií. Tri dni na odvolanie. Odmeny. Požičiate si mizerných 100 euro, ale vás vyháňajú z bytu, ženu, deti, čítame v novinách. Sem tam možno niekto sa povie, no to je hrozné, ale kto je za to zodpovedný? My sme za to zodpovední. A ja za to nechcem byť zodpovedný.
U koho z vás je ešte zostatok niečoho, že si povie, nechcem byť toho účastný. Nechcem byť toho účastný. Chcem sa voči tomu postaviť. Zaujíma ma to. Že čosi sme naozaj pokazili. Ako, na akých príkladoch vám to mám ukázať, že sme naozaj niečo pokazili? Prosím vás pekne, ak niekto požičiava, podniká. Ak podniká, berie riziko. Ako je možné, že si od štátu zabezpečil mechanizmy, že mu neguje riziko, tak potom nepodniká. Tak čo to je? Že štát mu zabezpečí ten výnos v iných podmienkach a na úkor toho, že tých osudov, a určite ich poznáte, koľko ich je. Čo to je? Koho to tu trápi? Trápi to tu niekoho? Dali sme výzvu. Minister Borec povedal, že to je v legislatívnom pláne. Je to ľudským právom nebyť ožobráčený. A verím, že na budúci rok to v tej správe bude.
A chcem sa doznať aj jednej veci, že v tej správe na budúci rok už nebude toto hnusné. To je hnusné. To je normálne hnusné, že ten, lebo ja viem, že ste to 12 rokov, to tu nikto, tí, čo ste tu matadori, ste si to ani nečítali. Ste možno ani nevedeli, koľko je podiel nákladov na kancelárie a podiel na ostatné výdavky. Ja to vidím prvýkrát. A je to hnusné. A verím, že to tam budúci rok nebude. A teraz povedzte, čo mám urobiť.
Pani ombudsmanka v tej správe píše, že vyzvala pána Pašku, aj pána premiéra o priestory. Prosím vás, tu by mohli sedieť. Veď tu, koľko ľudí tu nič nerobí! Koľko ľudí? Koľko prázdnych kancelárií tu je? Tu by mohla sedieť pani. Tu hneď, vedľa. Ja by som bol prvý za. Na Západnej terase, nech sa páči. Tu. Tam a práve tu, lebo už keď štát niekomu zničí život, nech sa aspoň prídu na dôstojné miesto sťažovať. Nebolo v tej správe napísané tam, že vám prišla nejaká odpoveď z ministerského úradníka, arogantného. Mňa zaujíma odpoveď. Pre mňa bude kľúčová odpoveď premiéra a predsedu parlamentu na váš list ohľadom kancelárie.
Preto chcem a dávam procedurálny návrh, aby sme odložili hlasovanie do času, kým sa správa nedoplní o odpoveď na váš list zo strany premiéra a predsedu parlamentu. Na toto potrebujeme vedieť odpoveď.
Ja viem pani Laššáková, že vašou jedinou starosťou teraz je skončiť do utorka! To je celé. To je starosťou 90 % z vás. (Reakcie z pléna.) Dovoľte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)