16. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Bytová politika je dôležitou súčasťou hospodárskej politiky tejto vlády, čo jasne pomenúva aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu je vytvoriť efektívnejšie legislatívne podmienky a zamerať podporu najmä na obstaranie nájomných bytov a obnovu bytových domov.
Zásadnou zmenou v porovnaní s teraz platným znením zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania je vytvorenie podmienok pre vstup súkromného sektora do oblasti sociálneho nájomného bývania. Výhodný úver na obstaranie nájomných bytov budú môcť získavať aj iné právnické osoby než obce. Aj v tomto procese je však nevyhnutná spolupráca so samosprávou.
Ďalšou významnou zmenou je nastavenie parametrov podpory (výška podpory, výška úrokovej sadzby, lehota splatnosti úveru) tak, aby vlastníci bytového fondu boli motivovaní k riešeniu komplexnej obnovy bytových domov. Cieľom je dosiahnuť stav, aby sa popri zatepľovaní obnovovali aj potrebné technické zariadenia v domoch, ako sú rozvody vody, plynu, elektriny alebo výťahy.
Do oblasti obnovy podpory sa presúva odstraňovanie systémových porúch. Tu teda dochádza k zmene systému podpory z dotačnej na úverovú.
V súlade s programovým vyhlásením vlády sa dotvárajú tiež podmienky na zefektívnenie využitia nástrojov finančného inžinierstva JESSICA v Štátnom fonde rozvoja bývania, čím sa umožní použitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie aj v novom programovom období vo forme výhodných úverov na zatepľovanie bytových domov.
V neposlednom rade ministerstvo pristúpilo k zjednodušeniu procesu podávania žiadostí na obstaranie nájomných bytov, nakoľko žiadosť o poskytnutie dotácie z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a žiadosť o poskytnutie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa budú odteraz predkladať na jednom mieste.
Tento návrh zákona bol pripravený v úzkej spolupráci s územnou samosprávou, profesijnými organizáciami, akademickou obcou a ďalšími odborníkmi z danej oblasti.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (tlač 381). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. januára 2013 č. 365 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Jeho vypracovanie súvisí s navrhovanou zmenou v systéme podpory odstránenia systémových porúch bytových domov, ako aj úpravami, ktoré sú vyvolané aplikáciou zákona v praxi. Navrhuje sa zúženie rozsahu podporovaných systémových porúch, a to len na tie, ktoré ohrozujú bezpečnosť užívania bytových domov. Súčasne sa však navrhuje, aby celý komplex systémových porúch bol podporený zvýhodneným úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
V platnom znení zákona je nastavený mechanizmus úpravy súm oprávnených nákladov a dotácie. Tento mechanizmus navrhujeme upraviť tak, že zákon bude stanovovať len limity dotácií, ale podrobnosti už upraví nariadenie vlády. To umožní pružnejšie reagovať na aktuálny ekonomický vývoj.
Navrhujú sa aj úpravy vo výške dotácií na obstaranie nájomných bytov, kde pri bytoch bežného štandardu bude možné poskytnúť dotáciu až do výšky 40 % oprávnených nákladov a pri bytoch nižšieho štandardu až do výšky 75 % oprávnených nákladov. Tento podiel je dokonca možné zvýšiť ešte o 5 % pri navrhnutí stavby s lepšími tepelno-izolačnými parametrami, ako sú normované hodnoty.
Ďalšou významnou zmenou je možnosť poskytnutia dotácie aj na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prípade, že obec obstaráva nájomné byty kúpou. Všetky tieto navrhované zmeny majú vytvoriť lepšie podmienky pre obstarávanie nájomných bytov pre riešenie sociálneho bývania.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Výbor Národnej rady Slovenskej pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (tlač 382). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. januára 2013 č. 366 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor pre sociálne veci Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo. Ja mám naozaj len pár poznámok k tej zmene, ktorú prinášate, pán minister. Ja si myslím, že tá zmena, ktorú navrhujete, vôbec nemusí byť zlá a viac-menej s ňou súhlasím. Ja mám len zopár takých postrehov možno do budúcnosti, ktoré by vám mohli byť nápomocné.
Viem si predstaviť, že tá zmena tohto zákona môže priniesť obciam, ktoré potrebujú zrekonštruovať obecné sociálne byty, alebo teda odstrániť teda systémovú poruchu bytových domov, plus ktoré vôbec nemusí byť bezvýznamné. Vieme, v akom stave majú obce sociálne bývania. Ale na Slovensku, samozrejme, rôzne obce zabezpečujú to sociálne bývanie rôznymi spôsobmi. Nie vždy ide o tie obecné sociálne byty.
Ja keď som chodila po Slovensku a predovšetkým som sa teda sústreďovala na ľudí, ktorí v takýchto sociálnych bytoch bývali a pochádzali z tých sociálne vylúčených spoločenstiev, častokrát som narazila na obce, ktoré si cez nejakého prostredníka riešia to sociálne bývanie. Veľakrát to boli ľudia ako vlastníci tých bytových domov, kde prenajímali tie tzv. sociálne byty za katastrofálnych podmienok. Môžem povedať, že to bolo také až výpalníctvo na tých sociálne slabých ľuďoch, s ktorými, častokrát nevedomými, podpísali zmluvy, a pritom tá finančná odplata, ktorú od nich požadovali, bola napríklad na úrovni 200 eur, ale ten byt ani náhodou nenapĺňal tie štandardy toho, ako by mal nejaký sociálny byt vyzerať. Častokrát išlo o jednu izbu, kde steny boli pokryté plesňami, nebola tam zavedená ani voda, ani elektrina, ani plyn. A tí ľudia, samozrejme, často z peňazí, ktoré dostávali od štátu cez dávky v hmotnej núdzi, museli plniť to, v čom sa zaviazali, teda v tej nájomnej zmluve.
Ja by som len chcela apelovať na to, aby sme si pre budúcnosť ustriehli, aby sa nám takíto ľudia, ktorí doslova vypaľujú tých sociálne slabých, aby sa nám nestalo, že začnú vypaľovať cez tieto dotácie štát. To znamená, vy im dáte peniaze na rekonštrukciu a podobne, aby sme si ustriehli, že akým spôsobom sa bude tá rekonštrukcia uskutočňovať a či naplnia aspoň zďaleka tie štandardy takého nájomného sociálneho bytu.
Druhá vec, na ktorú by som chcela upozorniť, je tá, že, ako som povedala, častokrát v týchto nájomných sociálnych bytoch bývajú ľudia z tých sociálne vylúčených spoločenstiev a vieme, ako sa správajú k majetku, teraz ide hlavne o tie obecné sociálne byty, ako sa správajú k majetku, ktorý prakticky dostávajú zadarmo. Častokrát zničia tie byty, nevážia si to a podobne. A preto ja si myslím, že možnože aj s touto zmenou je načase, aby si tento štát povedal, akým spôsobom vlastne chceme zabezpečovať to sociálne bývanie. A ja si myslím, že v súvislosti s týmito neprispôsobivými občanmi by sme sa mali začať zamýšľať nad tým, ako vniesť princíp zásluhovosti do získania takéhoto sociálneho bytu. Hovorím o tom trojstupňovom prestupnom modeli sociálneho bývania, kde, samozrejme, to predpokladá, že to sociálne bývanie ako naplnenie jednej z najzákladnejších potrieb jednotlivca bude sprevádzané sociálnymi službami. Ten prvý level toho sociálneho bývania by mali byť úplne jednoduché ubytovne, kde tí ľudia prídu a nebudú mať nárok povedzme ani na žiadne súkromie. Budú tam môcť bývať za odplatu úplne minimálnu, ale za presne a veľmi jasne stanovených podmienok. To znamená, žiaden alkohol, nemôžu ničiť interiér, exteriér a podobne. Ak sú schopní to naplniť, prestúpia do toho druhého levelu toho sociálneho bývania, kde už povedzme môžu byť samostatné izby. A až tá tretia forma toho sociálneho bývania, prestupného sociálneho bývania, by mali byť samostatné byty.
Pretože ja si naozaj myslím, že ak to takto nenastavíme, tak potom donekonečna budeme dávať peniaze na rekonštrukciu niečoho, čo vzápätí bude aj tak zničené. A to si myslím, že tento náš štát asi nie je taký bohatý, aby sme takto neefektívne plytvali s peniazmi. Ale upozorňujem, toto sa netýka tých, ktorí naozaj potrebujú sociálne bývanie, ako napríklad mladé rodiny a podobne. Teraz vyslovene hovorím o neprispôsobivých občanoch, ktorí, ako vieme z praxe, častokrát teda ničia to, čo od štátu dostanú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som, podobne ako moja predrečníčka, tiež chcel upozorniť na širší kontext tohto problému. Je to len zdanlivo úplná drobnosť, ktorá však v prípade, že ju neustrážime, môže mať dosť významné negatívne dôsledky. A tá tzv. drobnosť je architektonicko-urbanistická stránka umiestňovania a stvárňovania nových sociálnych bytových domov. Po ére panelákov, ktorá nám vizuálne znehodnotila nielen naše mestá, ale aj veľkú časť vidieckych sídiel, sa nám tu v posledných rokoch začína šíriť nová neresť, a to je výstavba bytových domov s často veľmi nízkou architektonickou kvalitou, s fasádami, ktoré sú farebne stvárnené v tých najabsurdnejších farebných kreáciách. A často sú tieto bytové domy lokalizované na rôzne siluetotvorné miesta v našej vidieckej krajine, ktoré často do značnej miery znehodnocujú.
Čiže nie som si istý, či to patrí priamo do zákona, alebo do nejakej podzákonnej normy. Ale urobiť v tomto poriadok by som považoval za veľmi záslužný počin zo strany predkladateľa.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, musím, i keď nechcem zdržovať plénum, ale musím povedať, že som veľmi potešený, že s takýmto vládnym návrhom prišla vláda, čo sa týka zákona o 443-ke, ktorým mení a dopĺňa, o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. A tú radosť mám hlavne z toho, že naozaj pomôže veľa mladým rodinám, ale i rodinám, ktoré čakajú na bývanie, na byt ako na soľ.
Vrátim sa niekoľko rokov naspäť, keď tento zákon v roku 2010 a v 2011, 1. 1. bol právoplatnený, kde ma zarazilo niekoľko bodov. A som rád, že teraz sa to odstraňuje. Kde veľa obcí a miest prestalo stavať nájomné byty, a to z dôvodu toho, že v technickej vybavenosti, kde sú dotácie v terajšej platnosti 50 %, bolo navrhnuté a schválené parkovanie pozdĺžne. Tí, čo si to vedia predstaviť, bytovky alebo paneláčiky, a predstavte si, že tie autá, ktoré ľudia v bytoch majú, sú odparkované pozdĺžne, nie priečne. To je proti zdravému rozumu, ale schválilo sa to. Takže si predstavte, že postavíte nejakých päťdesiat bytov a musíte ich umiestniť pozdĺžne. Čiže či už zatarasíte prístupovú cestu, alebo celé okolie. A možno ak by to parkovanie, že je poblíž obec, tak až do susednej obce by to parkovanie bolo pretiahnuté.
A tento návrh, vládny návrh zákona toto ozaj, takú hlúposť, by som povedal, to musel byť asi inžinier z NDR, jeden kolega to tu spomínal, ktorý to vymyslel, to dáva na pravú mieru a môže byť do technickej vybavenosti opäť priečne parkovanie.
A čo ma viacej teší, že táto dotácia na technickú vybavenosť, či je to už na kanalizáciu, vodovod a komunikácie, bude navýšená z 50 % na 70 až 80 %, záleží podľa podmienok, ktoré splní investor, obec alebo mesto. To je naozaj veľmi príjemný počin. A veľa obcí a miest, ktoré váhali stavať nájomné byty, toto ocenia a pustia sa, som o tom presvedčený, do výstavby buď tento rok, alebo na budúci rok.
Čo je ešte potešujúce na tomto vládnom návrhu, to je dotácie na samotnú výstavbu nájomných bytov. Doteraz je dotácia na obecné nájomné byty bežného štandardu do 50 metrov štvorcových, je 30-percentná. Čiže 70 % si musí obec alebo mesto vziať úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, i keď je to vynikajúci úver, myslím, že to je jednopercentný, že sa nemýlim, ale ak bude táto dotácia 40 % po schválení tohoto vládneho návrhu, tak naozaj je to záslužný počin a ja som o tom presvedčený, že výstavba nájomných bytov a samotné stavebníctvo, ktoré je tiež na bode mrazu, ani stavbári nemajú prácu, tak tí, čo váhali doposiaľ, ja som o tom presvedčený, že s touto výstavbou začnú.
A dotácia na byty od 50 metrov do 56 metrov štvorcových, ktorá doposiaľ bola len 25 %, bude 35-percentná. A na byty, ktoré boli od 56 metrov do 60 metrov štvorcových, súčasná dotácia bola 20-percentná, tak v návrhu je 30 %. Ja som naozaj aj z tohoto dôvodu veľmi rád a určite komunálni politici, starostovia a primátori, ktorí doposiaľ váhali, s touto výstavbou začnú.
A ešte jeden bod je tam veľmi dôležitý, že vláda, vládny návrh nezabúda i na to, ak by prišla náhodou nejaká zmena v DPH, je to tam upravené, že sa s týmto počíta, ak by bolo posunuté DPH. Lebo 2-3 roky naspäť ja sám som mal skúsenosť, že sme stavali nájomné byty a zvýšila sa DPH z 19 na 20 % a všetku túto ťarchu museli na pleciach odniesť stavbári, čiže obce a mestá. Nikto nám nezagarantoval, že to bude inak. A teraz tento vládny návrh naozaj s tým ráta. A v tých časoch, keď sme dostali ako ešte darček obce a mestá platiť daň z predaja majetku, tak to naozaj bolo pre nás v tých časoch kruté.
Ja veľmi pekne ďakujem za takýto vládny návrh zákona a prosím všetkých kolegov a tých, ktorí rozmýšľajú, ako riešiť bytovú otázku v našom štáte, aby za tento zákon hlasovali.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Opäť ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o stavebných výrobkoch.
Vláda Slovenskej republiky dňa 6. februára 2013 schválila návrh tohto zákona bez pripomienok a prijala ho uznesením č. 54 z roku 2013. Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie. K návrh zákona neboli predložené žiadne pripomienky zo strany Komisie ani členských štátov Európskej únie.
Návrh zákona implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh do slovenského právneho poriadku.
Návrh zákona upravuje podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ich sprístupňovanie na domácom trhu. Návrh zákona je zákonnou úpravou úloh vnútroštátnych orgánov, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z nariadenia, vrátane požadovaných notifikácií štátneho dohľadu nad činnosťou vnútroštátnych orgánov, nad domácim trhom a úpravy sankcií za porušenie ustanovených pravidiel.
Návrh zákona upravuje okrem iného aj požiadavky na systémy posudzovania, overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov pred ich uvedením na domáci trh, postup vydávania vyhlásení výrobcov, certifikátov a technických posúdení, vymenovanie orgánu technického posudzovania, notifikáciu právnickej osoby, autorizáciu právnickej osoby na technické posudzovanie a na posudzovanie a overovanie nemennosti výrobcom deklarovaných parametrov podstatných vlastností výrobkov.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 124 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o stavebných výrobkoch (tlač 389). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. februára 2013 č. 376 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol materiál návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 a k návrhu na vykonanie vyhlásenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru.
Zásobníkový dohovor vychádza z Medzinárodného dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené ropným znečistením z roku 1969, ktorý nadobudol platnosť 19. júna 1975 a ktorého Slovenská republika nie je zmluvnou stranou.
Požiadavkou zásobníkového dohovoru je povinnosť uzavretia poistenia vlastníka zaregistrovanej námornej lode. Zásobníkový dohovor požaduje, aby vlastníci všetkých námorných lodí s hrubou priestornosťou viac ako 1 000 registrovaných ton mali uzavreté poistenie alebo inú formu finančnej zábezpeky a náhradu škody spôsobenú znečistením bolo možné uplatňovať priamo voči poisťovateľovi.
Povinnosť pristúpenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru vyplýva z rozhodnutia Rady 2002/762/ES z 19. septembra 2002, na základe ktorého sú členské štáty splnomocnené k podpísaniu, ratifikácii alebo pristúpeniu k zásobníkovému dohovoru pred 30. septembrom 2002.
Zásobníkový dohovor je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy a zároveň je medzinárodnou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je podľa čl . 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má po ratifikácii a vyhlásení, spôsobom ustanoveným zákonom, prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Pristúpenie k zásobníkovému dohovoru a jeho vykonávanie nemá vplyv na životné prostredie, nemá negatívne finančné ani ekonomické vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Ďakujem za slovo, skončil som.