Vážený pán predseda a vážení kolegovia, bude ťažko aj mne, ale pokúsim sa predstaviť príbeh konzistentnosti na rozdiel od iného príbehu. Ja musím byť citlivý, lebo uvedomujem si to a nechcem skončiť ako poniektorí iní. Takže pokúsim sa preklopiť cez to, čo tu zaznelo, a pokúsim sa povedať niečo meritórne k tejto veci, o ktorej tu hovoríme.
Neviem, ktorý z vás si pamätá alebo nepamätá, kolega Madej to tu spomínal, bolo to v júni, sme tu volili sudcov, kandidátov, do disciplinárnych senátov. Ja vtedy som avizoval, že mám s tým problémy, nezmenilo sa to ani teraz, vážení. Naozaj, čestné slovo, neprešiel som nejakým prerodom. Vnútorne to znova tak cítim, ako som to vtedy cítil. Vtedy som tu šaškoval s tou topánkou, hej, všetci sa smejete. Ale čo ma teší? Že vtedy za ten môj návrh zahlasovali pätnásti z môjho bývalého klubu OĽaNO. Teraz za môj návrh aby boli predstavení aspoň na výbore, zahlasovali, som si to pozeral, všetci prítomní členovia opozície okrem pána Muránskeho. To znamená, teším sa. A znamená to progres. Znamená to veľkú vec. Znamená to, že to má význam. To je naozaj to, že človek si povie, že niečo na konci má význam, že to trošičku možno začíname chápať, prečo si niekto myslí, že má zmysel poznať niekoho, koho idem voliť. Rozumiete, lebo to absolútne nesedí. Ak mám niekoho voliť, mal by som ho poznať. To je úplné. Ja neviem som rozmýšľal, aký vám dám taký exemplárny príklad, prečo by to tak malo sedieť. Ale však ste tu dostatočne tvoriví, vy si vymyslíte sami, proste to nefunguje. Keď raz chcete niekoho voliť, mali by ste ho poznať. Tu som dával ten návrh, plénum bolo zmietnuté zo stola. Ale všimol som si progres aj u vás. Pani Laššáková tam naznačovala niečo v tom zmysle. Pán Madej, ktorý mal úplne iné starosti, tam sa bavil s pánom Rašim proste v tej mimike, som to videl, že načo je to, hej. Takže bola signálom pre vás, kolegovia, táto mimika, že, nie, ideme ďalej.
Nuž a teraz vám poviem, prečo s tým mám trošku problém. Vážení, toto je jedinečná šanca, keď môžeme aspoň trošku na ten stav, ktorý je už pre nás nepreklenuteľným, zabalený nejakým závojom nedotknuteľnosti, vplývať, ale vplývať tak, aby to niekto nepochopil zle, ale senzitívne, a preniesť pohľad bežného občana, ktorý toho má už tiež dosť.
Ja poviem príklad o tej absurdite, ktorá narástla od toho minulého roka. Viete, sme sa tu dneska o tom bavili, že ten človek má v sebe to už, že je schopný do odôvodnenia, požadovania tej náhrady v tej obrovskej výške napísať, že tie modré slúchadlá mal preto, lebo je to najbezpečnejšia farba dostupná. Viete, to je presne to. Ono je to možno aj pravda. Ono je to možno aj pravda, i keď červené slúchadlá, ja po stavbách som chodil dosť, videl som častejšie. A to je to, že to je už na diagnózu, že keď to niekto tam napíše a to dá do odôvodnenia, to tam je v tom odôvodnení, to znamená, že akože maketa samopalu rachotí, tak keď je to maketa, tak nemôže rachotiť. Dobre, nesedí to. Ale však v našich súdoch to prejde. A modré slúchadlá sú najbežnejšia farba. Toto vážení, je v odôvodnení na náhradu škody. Ja Nový Čas vôbec nemusím čítať, to je pravda, ale ak by to prešlo, tak ja neviem, už kde všade zostaneme na smiech.
O chvíľku sem príde sudca, ktorý spomenie ten podvod, ktorý sa stal pod mojimi oknami, teda keď to takto zoberieme, okolo ktorých chodíme, že tých 25 hektárov lesa niekto vymenil za 15 000 eur, o chvíľku to bude na súde. A niekto povie, áno, nomen – omen, je to v poriadku. To tu bude, o chvíľku nás na to prichystajú a vy to akceptujete. Ja to neakceptujem. Nikdy sa s tým nezmierim, pokiaľ tu v tejto sále budem. A budem sa pozerať na 25 hektárov lesa, ktoré niekto podvodne ukradne ľuďom tejto krajiny, lebo už im ukradol všetko, ešte ten les im chýbal. Tak nikdy sa s tým nezmierim. A verím, že možno nazbieram niekoho, že sa niekto v tomto ku mne pridá. To by bolo super. Máme jedinečnú šancu vytvoriť niečo. Tomuto môžeme pomôcť, pretože disciplinárne súdy i keď sú dosť formálne, majú to v akom takom štatúte, môžu tomuto pomôcť. A vy máte tú šancu tomuto pomôcť. Chcete tomuto pomôcť? Chcete splniť objednávku verejnosti, že ju to trápi? Chcete aspoň čiastočne prispieť k tomu, že sa to zlepší? Poznať tých ľudí, ktorí budú v tých senátoch, chcete alebo nechcete?
Stačí vám, keď pán Madej povie, že to netreba. Ja takého človeka nepoznám, vážení. Ja ho tu vidím raz za čas. Ja neviem, kto je pán Madej, čo urobil pre túto krajinu, okrem toho, že chodil s premiérovou sestrou či s čím. Ja neviem, čo urobil, v čom je jeho sila, v čom je jeho presvedčenie, že má tú moc, keď môžeme hovoriť o zlepšení stavu v súdnictva a jeho jeden náznak stačí pre vás. V čom je jeho sila? Povedzte mi to. Ja poznám týchto ľudí, ktorí to sú. Ja im hovorím predsedovia ubytovacej komisie. Nikto nebol horší na intráku ako predsedovia ubytovacej komisie. Nechcem tu robiť analýzu. Poznám týchto ľudí bez akejkoľvek sociálnej skúsenosti. Zo školy išli rovno do parlamentu. V čom je sila pána Madeja, že si dovolil urobiť to gesto? V čom je vaša sila? To by ma fakt sakramentsky zaujímalo.
Vážení, ešte na jeden paradox vás chcem upozorniť, návrh predkladá, teda ak sme si uvedomili, o čom ideme hlasovať alebo o čom chcete hlasovať, pán Martvoň. To je ďalší z vašej omladiny. A viete, hovorí sa, že ide tá ďalšia liga. No ja sa bojím o túto krajinu, pokiaľ toto je vaša omladina. Človek bol schopný sa ísť najesť do reštaurácie McDonalds k pani, ktorú vyhodili z právnickej fakulty, ja nebudem detaily hovoriť, ktorá dostala potom bielu vranu. To je ľudský príbeh, že niekto je schopný tam ísť. To je na žalúdok, vážení. A ten, kto ho má, to musí cítiť. Ten, kto ho nemá, má trojku, plech. Tento človek predkladá návrhy na členov disciplinárnych senátov? Za to sa nehanbíte? Však to je presne to, k čomu sme dospeli, takýto človek, z úcty k čomu. Ani mi nemusíte odpovedať. Mimochodom, dneska som napísal blog, že ma vyvediete násilím. Tento človek sa mi prišiel vyhrážať. Prišiel sa mi vyhrážať, že podá na mňa trestné oznámenie a že zverejní, ako som si prenajal pozemok z univerzity. Pán kolega, taký úbožiak ako vy sa mi nemusí vyhrážať. Mne sa iné kalibre vyhrážali. A vám poviem, že sa vy mne vyhrážate, to ma uráža. Vy ste o štyri triedy nižšie. (Smiech v sále.) Je našou psou povinnosťou, pokiaľ si to uvedomujeme, sa postaviť k tejto voľbe zodpovedne, aspoň formálne, že nás to zaujíma. Nieže teraz pôjdete a neviete, kto to je, a poviete, že vám to Martvoň doniesol. Nechápete, krásne ako to vzniklo a ako ľudia vnímajú problém súdnictva? Je to psou povinnosťou.
Dávam procedurálny návrh, aby sa odložilo hlasovanie o tomto bode do času, kým sa kandidáti nepredstavia vo verejnom vypočutí na ústavnoprávnom výbore. Chcem, aby sa o tomto návrhu dalo hlasovať.
Vážení kolegovia, ja poviem aj B. Neviem, čo bude ukazovať pán Madej. Schopnosti alebo možnosti poslanca sa často preceňujú. Aj mne píšu, že sa mám venovať zamestnanosti a neviem čo mám riešiť. Ja sa snažím. Ale moje možnosti sú tiež len nejaké. A veľa ľudí ich preceňuje. Ja sa snažím, ale nie sú nekonečné. Ale povedzte mi, čo mám ešte urobiť. Pokiaľ uznáme, že vymožiteľnosť práva je jedným zo základných atribútov zdravej krajiny, teda krajiny, kde sa dá slušne žiť, krajiny, kde niekto aj príde a nechá nejakých päť korún, tak ak máme možnosť tomu pomôcť, tak pomáham. Pomáham aj zamestnanosti. Dávam to, snažím sa, presvedčujem vás. Budete mať možnosť hlasovať. Čo mi zostáva? Zostáva mi len protestovať, lebo tento parlament, vážení, patrí, a ja viem, že to vyznie tak zle, ale možno zvláštne, ľuďom tejto krajiny. A mňa sem niektorí aj poslali. A dali mi možno ten mandát, ktorý nie každému tu vyhovuje, aby som niečo možno aj za nich povedal. A v tejto chvíli sa cítim dosť silný na to, že ten mandát mám dosť silný aj na to, aby som povedal, že chcú, aby sa zlepšilo súdnictvo, nechcem povedať, za každú cenu, ale za využitia všetkých možností, ktoré sú. Čiže ponúkam vám, zahlasujte za odloženie tohto bodu do verejného vypočutia a ja nebudem protestovať. Keď tak nebude, donútite ma protestovať.
Tu som minule búchal topánkou. Teraz čo mám urobiť? Rozmýšľal som. A viete, čo urobím? Kolegovia, tu niektorí medzi vami sú ľudia, ktorí vchádzajú a vychádzajú do jedného otvoru. To je systém práce. Tajné voľby prebiehajú v zadnej časti. Vchádzate tam dvoma možnosťami. Jednu vám zablokujem, aby ste si plasticky zažili to, čo vlastne urobíte, že vchádzate a vychádzate z jedného otvoru, to, že nie ste slobodní, to, že vám stačí jedno gesto Madeja, ktorý nemá žiadnu sociálnu skúsenosť, a nechcete zlepšiť stav súdnictva, tak vám to doprajem. Doprajem vám tú skúsenosť, ako to je, vchádzať a vychádzať z jedného otvoru. Budem tam stáť pri tom druhom a budem búchať topánkou. A aké máte možnosti? Vážení, máte možnosti fyzickej sily. Jedinú možnosť máte.
Ak môžem o niečo poprosiť, tak vás poprosím o jednu vec. Aspoň za mnou neposielajte ženu, lebo tu ste boli takí hrdinovia, lebo som bol asi, ako si dobre pamätám, jediný, keď tu nejaký hulvát, prasák nadával žene na parkovisku, kto sa postavil proti tomu. Ja som vtedy povedal, že s tým človekom by som nesedel v jednej sále. Vtedy som mu zobral vlajku. Aspoň za mnou neposielajte tam ženu. Keď pán predseda sa rozhodne, že ma dá vyviesť fyzicky, neposielajte za mnou ženu. Ľuďom, ktorých poverí tým, aby ma šli vyniesť fyzicky, ak sa tak rozhodne, chcem len povedať, aby to nebrali osobne. Ďakujem.