16. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa teda krátko vyjadrím, lebo tu boli otvorené nejaké otázky. Samozrejme, k tej prvej časti bohato obsiahnutej v príspevku pána poslanca Přidala, sa vyjadrovať ani nebudem, lebo v zásade s ňou súhlasím. Tá druhá oblasť bola mierne akýmsi spôsobom spochybnená, alebo teda vyvstalo tam niekoľko otázok. Chcem povedať, ten nárast ceny, samozrejme, ktorý bude potrebné odvádzať v prospech tohto Úradu jadrového dozoru aj na vedu, výskum, aj na posilnenie kapacít pri preberaní jadrovej elektrárne Mochovce, samozrejme, najväčším oponentom tohto je najväčší prispievateľ, to je logické, ktorým sú Slovenské elektrárne. Ale na druhej strane musíme povedať, že je aj sám najväčšou príčinou, pretože Slovenské elektrárne mali záväzok dokončiť dva bloky v Mochovciach ďaleko skôr, ako tomu vyzerá byť teraz a, samozrejme, aj za ďaleko nižšie peniaze, ako to vyzerá, že to bude teraz.
Samozrejme, že táto požiadavka kladie tie isté dôvody zvýšenia nákladov aj na Úrad jadrového dozoru SR, jednak, že musia v kratšom čase zhodnotiť všetky zmeny, ktoré či už priniesla nová technológia, či už to priniesli zmenené predpisy v dôsledku Fukušimy, alebo z iných dôvodov, takže  s tým sa bude musieť vo veľmi krátkom čase zaoberať Úrad jadrového dozoru. Keby ste chceli vedieť, dokumentácie, ktoré treba schvaľovať, nie sú žiadne jednoduché papiere, všetko sú to veľmi zložité, náročné výkresy, ktorých je 12-tisíc, a ešte zostáva, samozrejme, odsúhlasiť z toho strašné množstvo. Ja to teraz kvantifikovať nechcem, ale je to určite veľký nápor na Úrad jadrového dozoru. A Úrad jadrového dozoru má tam aj závažné výzvy, čo sa týka posudzovania nových trendov, ktoré sa používajú, a to je veľmi dôležité, aby sme vedeli aj sa obrátiť na renomované inštitúcie z oblasti výskumu, vývoja materiálov a podobne, aby na toto vedeli reagovať, a tieto náklady bude potrebné do toho investovať.
Nám na Slovensku takisto ubúda odborná kapacita na posudzovanie týchto vecí, preto veľmi súhlasím aj s návrhom pána predsedu Hudackého, ktorý povedal, že aby sme to investovali aj do výchovy. Ja si myslím, že keď tieto prostriedky pôjdu na samotné vysoké školy, tak budú k tomuto procesu privolávaní študenti, budú, samozrejme, témy tohto typu - či už formou diplomových, alebo iných prác -, takže ja si myslím, že študenti a aj patričné krytie, ktoré môže byť z tohto úradu poskytnuté slovenským vysokým školám, bude na správnej adrese.
Súhlasím s návrhom k paragrafu 8, budeme mať možnosť o ňom diskutovať, určite na výbor predvoláme aj pani predsedníčku a budeme diskutovať, že prečo toto obmedzenie spravila. V tomto ohľade si myslím, že by sme mohli diskusiu pozitívne posunúť správnym smerom.
K pani poslankyni Mezenskej chcem povedať, tá celková filozofia o energetike ako takej bude na programe v najbližších dňoch. Chceme predložiť energetickú politiku, jej zámery, do čoho investovať a ako sa orientovať na Slovensku, je, samozrejme, platforma pri tvorbe tejto energetickej politiky. Neviem zaručiť, že bude váš názor úplne vypočutý, ale každopádne budeme o ňom diskutovať a zatiaľ si myslím, tak ako pán predseda výboru Huba povedal, určite máme nekonečný priestor pri energetických úsporách. Tam si myslím, že by sa mala zamerať naša oblasť.
Obnoviteľné zdroje sú, samozrejme, takisto problematika, ktorá má svoje miesto. Musíme jej dať priestor, na druhej strane neprimerané impulzy nevytvorili len u nás nespokojnosť s takouto podporou, ale aj v okolitých krajinách. Vidíte, že v Bulharsku je to proste problém, spojený až s pádom vlády. Takisto Nemecko sa nevyrovnáva s týmto ľahko a keď vidím, že musia podporovať dneska výrobu alebo výstavbu konvenčných elektrární z uhlia na to, aby vyrovnali vybilancovanie svojej energetickej kapacity, tak to možno tiež nie je úplne najsprávnejší model. Čiže v energetickej politike treba hľadať otázky a odpovede na to, ako budeme v najbližšom období narábať s našou výstavbou, s podporami a s celým energetickým komplexom. Nie je to jednoduché, sú tu, samozrejme, otázky protirečivého charakteru, ale našou úlohou je nájsť ten optimálny mix.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel poďakovať pánovi ministrovi. Ako zdá sa, že keď sme v odbornej rovine, že sa dohodneme aj v oblasti ako jadrovej energetiky. Súhlasím s tým, že v tom prvom bode ako, tam nie je žiadny problém, čo sa týka zákona o Národnom jadrovom fonde. Ja som ani nespochybnil ten, ten druhý, ten zvýšený, zvýšený príspevok. Vy ste použili to slovo. Ale priznajme si ako, že môže to vyvolávať otázniky. A naozaj aj vy ste sám povedali, že prvý, kto asi bude protestovať, je aj prevádzkovateľ. Neočakával som, že by ste zvýšili príspevky ako teda organizácii JAVYS, pretože by to nemalo žiadny zmysel, len teda prehadzovať peniaze z jedného vrecka do druhého. S tým plne súhlasím.
Pani kolegyni Mezenskej. No, čo sa týka jadrovej energetiky, Kresťanskodemokratické hnutie aj vo svojom programe je za podporu jadrovej energetiky. My sme za to jednoducho, aby sa tu prevádzkovali jadrové elektrárne. Samozrejme, pri dodržovaní aktuálnych bezpečnostných štandardov, ktoré sú vydávané medzinárodnou atómovou agentúrou. Jednoducho chceme prevádzkovať jadrové elektrárne bezpečne, spoľahlivo, ekonomicky a ekologicky. Ja si neviem predstaviť taký energetický mix, ktorý by bol bez jadrovej energetiky. Jednoducho, poviem to možno tak trošku, ja som presvedčený, že napríklad pre región Bohunice, odkiaľ som, kde som teda sa narodil, a ja, môj celý život je spätý s jadrovou energetikou, s tou jadrovou elektrárňou. Ja som presvedčený, že jadrová energetika bola požehnaním pre Slovensko, čo sa týka rozvoja vedy, techniky, školstva, pracovných príležitostí, a ja verím, že môžete sa v tom trošku strácať, ale tie obnoviteľné zdroje vždy budú len nejaký doplnok alebo budú časť toho energetického mixu tvorené, tvoriť, a preto ja som za vyváženú skladbu teda energetických zdrojov aj na Slovensku. Ako pán minister správne povedal, ako aj Nemci už s emisiami začínajú mať problém. A ja si myslím, že to rozhodnutie bolo len politické a príde čas opäť, kedy jednoducho ten rozvoj jadrovej energetiky opäť, opäť, opäť nastane.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dôvodom na vypracovanie návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bola nutnosť reagovať na problémy aplikačnej praxe, ktoré neboli pôvodným zákonom č. 181/2011 Z. z. dostatočne pokryté. Týmto novým návrhom zákona sa navrhuje zefektívnenie systému poskytovania dotácií a zavádza nový druh dotácie pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako správca rozpočtovej kapitoly podľa pôvodného zákona poskytovalo dotácie na podporu baníctva a odstránenie následkov banskej činnosti, na podporu rozvoja malého a stredného podnikania, na podporu využívania biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla, na podporu ochrany spotrebiteľa a v neposlednej miere na podporu rozvoja priemyselnej výroby a služieb. Tieto typy dotácií ostávajú aj v novom návrhu zákona. Predloženým návrhom sa rozširujú dotácie v oblasti baníctva o dotácie na úhradu sociálnych vplyvov útlmu banskej činnosti, ktoré však neznamenajú zvýšený vplyv na štátny rozpočet, pretože budú pokryté z rozpočtu ministerstva. Súčasne sa zavádza nový druh dotácie na podporu výskumu, vývoja a inovácií. Tento druh dotácie považuje ministerstvo za vysoko motivujúci nástroj pre podnikateľský sektor. Predloženým návrhom sa ďalej vymedzuje okruh osôb, upravuje účel, podmienky, rozsah a spôsob poskytovania dotácií, kedy je možné poskytnúť finančné prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva, a rovnako sa vymedzuje i okruh oblastí, na ktoré dotácie nie je možné poskytnúť. Okrem toho sa týmto návrhom ustanovuje pôsobnosť ministerstva na poskytovanie dotácií, upresňuje sa vzťah zákona k osobitným právnym predpisom, zavádza sa povinnosť zverejňovať na internetovej stránke ministerstva zoznam žiadostí o poskytnutie dotácie, zoznam poskytnutých dotácií a ich výšku, zoznam neposkytnutých dotácií s uvedením dôvodu zamietnutia žiadosti, ako aj evidencia uzavretých zmlúv. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, bude mať pozitívny sociálny vplyv a vplyv na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné a podnikateľské prostredie.
Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, žiadam vás o podporu predloženého návrhu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, tlač 329, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, tlač 329, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods.1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením z 29. januára 2013 č. 404 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 26. februára 2013 č. 177, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 5. marca 2013 č. 120.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne, s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. marca 2013 č. 126. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som.

Vážení prítomní poslanci, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, už v prvom čítaní som sa zmienila o potrebe zavedenia nástrojov a mechanizmov zvýšenia transparentnosti a prehľadnosti v prideľovaní prostriedkov, dotácií ministerstva hospodárstva, konkrétne pre činnosť spotrebiteľských organizácií. Hoci sa účel poskytovania dotácií ministerstvom viaže na rôzne oblasti pomoci a podpory, či už je to oblasť udržania banských činností, alebo rozvoja malého a stredného podnikania, podpory rozvoja priemyselnej výroby a služieb, alebo oblasť výskumu, vývoja a inovácií, konkrétnu skúsenosť a z toho aj vyplývajúci podnet mám práve za oblasť poskytovania podpory na oblasť ochrany spotrebiteľa. To je oblasť, ktorú ja dôverne poznám, preto si dovolím aj k nej predniesť svoje návrhy a doplňujúci návrh. Nedovolím si teda hovoriť za iné oblasti, s ktorými nemám konkrétnu a priamu skúsenosť a ku ktorej mi ani dotknutí žiadatelia nepredložili súvisiace podnety alebo pripomienky k zákonu. Nosným pilierom môjho návrhu je opätovné zavedenie verejných prezentácií, ktoré sa do roka 2010 organizovali, a celý rozhodovací proces bol takto pod väčšou verejnou kontrolou, bol otvorenejší, nevzbudzoval toľké pochybnosti o objektivite a spravodlivosti rozhodnutí. Rozhodovací proces o rozdeľovaní dotácií od času, keď sa verejné prezentácie, naopak, zrušili, v anonymnom priestore a pri atomizovanom prístupe stratili na svojej otvorenosti a transparentnosti. Odkedy boli verejné prezentácie projektov z dôvodu zabezpečenia bezcieľnej anonymity zrušené, v rozdeľovaní dotácií žiadateľským subjektom zavládla netransparentnosť, podozrenia a hmla.
Druhým nástrojom, ktorý zabráni možnej jednostrannosti, účelovosti a tendenčnosti rozhodovacieho a vylučovacieho procesu, je konkretizácia a objektivizácia vydaných stanovísk o splnení, respektíve nesplnení podmienky vysporiadania finančných vzťahov s ministerstvom hospodárstva, teda s poskytovateľom. Nateraz tento inštitút nemá, ako som už aj v prvom čítaní spomenula, konkrétny, vecný a právne záväzný obsah a ani základ. Napriek tomu sa využíva ako kľúčový nástroj pri rozhodovaní o pridelení dotácie. Podľa súčasného znenia zákona, ale aj podľa znenia predloženého vládneho návrhu je zdôvodnenie zamietnutia žiadosti o dotáciu cez inštitút nevysporiadaných finančných vzťahov ponechané na svojvoľnom a jednostrannom výklade zástupcov odboru administrujúcich a rozhodujúcich o pridelení a zamietnutí dotácie. Na všetky možné vznesené oprávnené námietky dotknutých subjektov slúži iba jedna okrídlená, nesúrodá formulka: Na dotáciu nie je právny nárok. Pritom obvinenie o neoprávnenom čerpaní bez opravného prostriedku vecou dotknutého subjektu nevyplýva ani z vykonaného posudzovania plnených podmienok uvedených v obsahu schváleného projektu, ani z posúdenia plnenia projektových kritérií, ba dokonca ani z plnenia záväzkov z podpísanej záväznej zmluvy medzi oboma subjektmi, teda medzi ministerstvom a medzi žiadateľskou organizáciou. Určenie tohto neoprávneného čerpania ani po formálnej stránke nemá formu a podobu riadneho záväzného rozhodnutia, ktoré by malo byť výstupom riadneho šetrenia a posudzovania súladu reálneho čerpania so zazmluvnenými podmienkami a záväzkami. Dokonca za takýto výstup ani nikto nenesie zodpovednosť. V takých nedeklaratórnych a neurčených podmienkach, kedy na základe získaných a prežitých skutočností nemožno vylúčiť ani tlak obchodnej loby na ministerský aparát, pri možnom cielenom vylúčení žiadateľského subjektu nemožno, ak to s transparentnosťou a objektivitou rozhodovania myslíme vážne, v takýchto podmienkach naozaj nemožno viac zotrvať. Takto veľmi ľahko a drasticky môžeme odstaviť od pomoci a podpory subjekt, mimovládny subjekt, ktorý preukázateľne, zodpovedne a s plnou vážnosťou plní zmluvné záväzky, má tradíciu a narastajúcu návštevnosť poškodenými spotrebiteľmi. Sama som priamym svedkom takýchto nenáležitých postupov a ja to naozaj na základe vlastnej skúsenosti považujem za zneužívanie právomoci verejného činiteľa proti plneniu cieľov a priorít spotrebiteľskej politiky. Tento postup je pre mňa poburujúci o to viac, ak následne sa zistí, že verejnými prostriedkami bol podporený subjekt, ktorý je účelovo zriadený a možno aj spriaznený s niektorou politickou stranou.
Dovoľte mi teda, aby som prečítala môj doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.
1. V § 11 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 až 4, ktoré znejú:
"Ak ministerstvo zamietne žiadosť z dôvodu, že žiadateľ nemá vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, v odôvodnení oznámenia o zamietnutí žiadosti, ktoré žiadateľovi zašle do 10 pracovných dní odo dňa tohto rozhodnutia, uvedie rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom pre takéto oznámenie.
Rozhodujúcu skutočnosť, rozhodujúcou skutočnosťou podľa ods. 2a sa rozumie, 2 sa rozumie:
a) rozhodnutie súdu, správneho orgánu alebo iného subjektu, ktoré preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;
b) je to správa vypracovaná následnou finančnou kontrolou podľa osobitného predpisu, ktorá preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;
c) správa vypracovaná priebežnou finančnou kontrolou ministerstva podľa osobitného predpisu, ktorá preukazuje porušenie povinností žiadateľa uložených osobitným predpisom;
d) neschválenie vyúčtovania projektu, na ktorý bola žiadateľovi v minulosti ministerstvom poskytnutá dotácia, ak ministerstvom vytýkané nedostatky vo vyúčtovaní neboli žiadateľom odstránené ani do dňa doručenia žiadosti.
(4) Ak je dôvodom pre oznámenie ministerstva podľa ods. 2 rozhodujúca skutočnosť uvedená v ods. 3 písm. c) alebo d), žiadateľ môže do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o zamietnutí žiadosti podľa ods. 2 podať podnet na vykonanie následnej finančnej kontroly z dôvodov uvedených v osobitnom predpise s cieľom preskúmať postup ministerstva pri zamietnutí žiadosti podľa ods. 2. Podanie podnetu má odkladný účinok vo vzťahu ku všetkým žiadostiam žiadateľa. Ministerstvo musí začať vykonávať následnú finančnú kontrolu do 10 pracovných dní odo dňa doručenia podnetu a ukončiť ju do troch mesiacov od jej začatia. Vykonávania následnej finančnej kontroly sa zúčastňujú aj prizvané osoby podľa osobitného predpisu."
Doterajšie ods. 2 až 7 sa označujú ako ods. 5 až 10.
K odôvodneniu: Navrhované ustanovenie zakotvuje ako podmienku zamietnutia dotácie riadne odôvodnenie takéhoto oznámenia, v ktorom nesmie chýbať ani uvedenie takzvanej rozhodujúcej skutočnosti, ktorá bola dôvodom pre zamietnutie žiadosti. Zároveň sa definuje, čo sa rozumie pod pojmom rozhodujúca skutočnosť. Cieľom návrhu je väčšia transparentnosť pri udeľovaní dotácií a rovnoprávnejšie postavenie žiadateľa o dotácie v prípadoch, keď dôvodom pre zamietnutie žiadosti sú nevyrovnané vzťahy so štátnym rozpočtom a takáto skutočnosť vyplýva buď z kontroly vyúčtovania projektu, na ktorý bola poskytnutá dotácia, alebo z výsledku priebežnej finančnej kontroly, keďže praktické skúsenosti žiadateľov preukazujú, že práve v takýchto prípadoch dochádza neraz k pochybeniam, respektíve k nesprávnym zisteniam na strane subjektu poskytujúceho dotácie. Nespochybňuje sa pritom princíp, že na poskytnutie dotácie nie je právny nárok.
Rovnoprávnejšie postavenie žiadateľa sa dosahuje tým, že sa mu v oboch vyššie uvedených prípadoch poskytuje možnosť podať podnet na začatie následnej finančnej kontroly, na ktorú sa v princípe vzťahujú ustanovenia zákona 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s určitými rozdielmi, ku ktorým patrí povinnosť kontrolného subjektu ministerstva začať takúto kontrolu, povinnosť ministerstva začať následnú finančnú kontrolu a skončiť ju v stanovenom čase, ako aj povinnosť ministerstva zabezpečiť účasť prizvaných osôb na takejto kontrole.
Dôvody následnej finančnej kontroly môžu byť rôzne. Najčastejšie pôjde o overenie dodržania podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov a dodržania podmienok ich použitia, t. j. overenie, či takéto namietané zistenie útvaru ministerstva poskytujúceho dotácie je správne. Podanie podnetu má pritom odkladný účinok vo vzťahu k všetkým žiadostiam žiadateľa, ako som už predtým čítala, až do ukončenia následnej finančnej kontroly sa žiadosť nepovažuje za zamietnutú a v prípade, že podnet bol oprávnený, ministerstvo je povinné rozhodnúť o udelení dotácie.
Podrobnejšie pravidlá stanoví v tomto smere vykonávajúci predpis ministerstva. Predpokladá sa, že dotačná komisia nezasadne skôr, ako bude rozhodnuté o všetkých podaných podnetoch.
2. V § 11 ods. 2 sa slovo "trojčlenná" nahrádza slovom "päťčlenná".
Ide o komisiu, rozhodovaciu komisiu. Pre zvýšenie transparentnosti, plurality názorov, zastúpenia odborníkov v dotačnej komisii a zníženie možnosti subjektívneho rozhodovania sa zavádza rozšírenie trojčlennej komisie na päťčlennú.
3. V ods. 11, pardon, v § 11 ods. 5 sa slová "dvoch mesiacov" nahrádzajú slovami "jedného mesiaca".
Odôvodnenie: Z dôvodu skoršieho a efektívnejšieho čerpania finančných prostriedkov zo strany úspešných žiadateľov sa navrhuje skrátiť doba na uzavretie dotačnej zmluvy na jeden mesiac, keďže doba dvoch mesiacov sa javí ako príliš dlhá a môže spôsobiť paralyzovanie fungovania projektu, keďže úspešní žiadatelia sú neraz závislí výlučne práve na prostriedkoch zo štátneho rozpočtu.
Pod bodom 4 navrhujeme v § 11 ods. 3 na konci pripojiť tieto slová: "okrem žiadostí podľa § 2 písm. d)".
Odôvodnenie: Vzhľadom na špecifiká programu, špecifiká dotačného programu týkajúceho sa podpory ochrany spotrebiteľa, nie je relevantné utajovanie identifikácie žiadateľov vzhľadom na relatívne úzko vymedzený okruh každoročne sa opakujúcich žiadateľov, ako aj členov dotačnej komisie.
Pod bodom 5 navrhujeme: V § 11 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie:
"V prípade žiadostí podľa § 2 písm. d) je jedným z kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí aj spoločná verejná prezentácia projektov všetkých žiadateľov pred komisiou pri schvaľovaní žiadostí. Ministerstvo zašle najmenej 10 pracovných dní pred uskutočnením spoločnej verejnej prezentácie pozvánku všetkým žiadateľom, v ktorej uvedie miesto, dátum a čas jej konania."
Doterajšie ods. 7 až 10 sa označujú ako ods. 8 až 11.
Odôvodnenie: Navrhované ustanovenie zavádza spoločnú verejnú prezentáciu všetkých žiadateľov v prípade žiadostí podľa § 2 písm. d) návrhu zákona ako jedno z kritérií uvedených vo výzve na predkladanie žiadostí pred komisiou pri schvaľovaní žiadostí. Takéto kritérium sa už uplatňovalo pri udeľovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva do roku 2010.
Pod bodom 6 navrhujeme: V § 12 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Na vykonávanie finančnej kontroly sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak."
Poznámka pod čiarou k odkazu 37 znie: "Zákon č. 502/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu 37 sa označí ako poznámka pod čiarou k odkazu 38.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Návrhom sa docieli, že na vykonávanie finančnej kontroly sa budú vzťahovať ustanovenia zákona o finančnej kontrole, ak tento zákon neustanoví inak.
Takže dovolím si požiadať vás o podporu tohto doplňujúceho návrhu v záujme väčšej transparentnosti a zvýšenia prehľadu o poskytovaní prostriedkov, verejných prostriedkov z ministerstva hospodárstva.
Ďakujem.