16. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2013 o 9:59 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán kolega, chcem vám povedať, moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal, dva z nich som predkladal ako návrhy zákonov, posledný o aktivačnej činnosti pre štátne podniky na poslednej schôdzi. Všetky pozmeňujúce návrhy som predkladal na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde bol pán štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí. Na tom výbore sedia aj kolegovia zo SMER-u, sú siedmi. Ja som myslel a tak som sa pýtal aj pána štátneho tajomníka, že ministerstvo vie o návrhoch, ktoré sa dotýkajú ministerstva, ktoré predkladajú aj opoziční poslanci, a pán štátny tajomník mi sľúbil, že mi vyjadrenie k mojim zákonom a pozmeňovákom zašle. Aj na moju výzvu, keď som mu písal, sa tak nestalo. Takže nehovorte o tom, že tieto pozmeňujúce návrhy prvýkrát predkladáme v pléne. Keď ich raz predkladám ako návrh zákona, potom ich predkladám vo výbore, kde je štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí, sú tam kolegovia zo SMER-u, tak nehovorte, že prvýkrát ste videli tieto návrhy a pozmeňujúce návrhy. A myslím si, že sú pomerne jednoduché a riešia meritum veci. Nie sú politické. Ak máte záujem, podporte ich.
K tomu, čo ste hovorili o celkovej situácii, áno, nezamestnanosť je celkový problém. Hospodársky rast, ktorý si napísala vláda do programu, nenastáva. Situácia v eurozóne je zlá. Ako človek, ktorý 18 rokov zamestnával, vám poviem, firmy majú lepšie a horšie obdobie. Ale v tom horšom období si dobrý zamestnávateľ neprepustí svojich zamestnancov, ale musí mať nádej, že príde to lepšie obdobie. Zvýšením daní odvodov a poplatkov táto vláda nedáva nádej podnikateľom, že bude lepšie obdobie a hospodársky rast.
Autorizovaný
Vystúpenia
9:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:57
Jana VaľováJa zasa musím spomenúť pána kolegu Kaníka, ktorý povedal, že ak schvália zákonník 1. 9. 2011, tak o rok, respektíve pridal rok a pol, nezamestnanosť pôjde pod 10 percent. To sa nikdy...
Ja zasa musím spomenúť pána kolegu Kaníka, ktorý povedal, že ak schvália zákonník 1. 9. 2011, tak o rok, respektíve pridal rok a pol, nezamestnanosť pôjde pod 10 percent. To sa nikdy nestalo, pretože v roku 2012 nezamestnanosť stúpla na 13,59.
Vážení kolegovia z opozície, ja vás chápem, že to je vaša práca, aby ste oponovali, ale nechajte týmto opatreniam, ktoré tu dnes predkladáme, tak ako povedal pán kolega Kaníka, rok, on si dal rok a pol, nechajte rok a pol, a potom to môžete kritizovať, že tieto opatrenia, ktoré prijímame pre ľudí do 29 rokov, ktorí sú nezamestnaní, a presúvame tam eurofondy a ostatné finančné prostriedky, nechajte to plynúť a potom povedzte, že naše opatrenia fungovali, alebo nefungovali. Pretože vaša zmena zákonníka, kedy ste povedali, že ak zmeníte Zákonník práce, že pôjdete s nezamestnanosťou pod 10 %, sa nenaplnila.
Tak si myslím, že máme taký nejaký spoločný záujem. A nie je to len o tom, aby sme sa navzájom kritizovali, ale o tom, aby sme skutočne pomohli nezamestnaným na Slovensku. A to je pre mňa veľmi dôležité.
A musím povedať, že § 50 "ječko", teším sa, lebo už čakajú na to mestá a obce, všetci ho čakajú, kedy budú môcť pomôcť, nie tým, že ľudia pôjdu na aktivačné práce, ale tým, že ľudia budú zamestnaní na určitú dobu a že budú môcť vykonávať práce, ktoré budú v prospech miest a obcí. Takže počkajme si na tieto opatrenia a potom kritizujme, lebo toto je mlátenie prázdnej slamy.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2013 o 9:57 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, poďakovať kolegovi Jasaňovi, pretože on ponúkol ústretovosť opozícii, aby sa mohla podieľať na zlepšení a na tom, že aby sa nezamestnanosť neprehlbovala. Ale naďalej počujeme, čo všetko sme neurobili.
Ja zasa musím spomenúť pána kolegu Kaníka, ktorý povedal, že ak schvália zákonník 1. 9. 2011, tak o rok, respektíve pridal rok a pol, nezamestnanosť pôjde pod 10 percent. To sa nikdy nestalo, pretože v roku 2012 nezamestnanosť stúpla na 13,59.
Vážení kolegovia z opozície, ja vás chápem, že to je vaša práca, aby ste oponovali, ale nechajte týmto opatreniam, ktoré tu dnes predkladáme, tak ako povedal pán kolega Kaníka, rok, on si dal rok a pol, nechajte rok a pol, a potom to môžete kritizovať, že tieto opatrenia, ktoré prijímame pre ľudí do 29 rokov, ktorí sú nezamestnaní, a presúvame tam eurofondy a ostatné finančné prostriedky, nechajte to plynúť a potom povedzte, že naše opatrenia fungovali, alebo nefungovali. Pretože vaša zmena zákonníka, kedy ste povedali, že ak zmeníte Zákonník práce, že pôjdete s nezamestnanosťou pod 10 %, sa nenaplnila.
Tak si myslím, že máme taký nejaký spoločný záujem. A nie je to len o tom, aby sme sa navzájom kritizovali, ale o tom, aby sme skutočne pomohli nezamestnaným na Slovensku. A to je pre mňa veľmi dôležité.
A musím povedať, že § 50 "ječko", teším sa, lebo už čakajú na to mestá a obce, všetci ho čakajú, kedy budú môcť pomôcť, nie tým, že ľudia pôjdu na aktivačné práce, ale tým, že ľudia budú zamestnaní na určitú dobu a že budú môcť vykonávať práce, ktoré budú v prospech miest a obcí. Takže počkajme si na tieto opatrenia a potom kritizujme, lebo toto je mlátenie prázdnej slamy.
Ďakujem.
Autorizovaný
9:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:59
Pavol ZajacK tomu, čo ste hovorili o celkovej situácii, áno, nezamestnanosť je celkový problém. Hospodársky rast, ktorý si napísala vláda do programu, nenastáva. Situácia v eurozóne je zlá. Ako človek, ktorý 18 rokov zamestnával, vám poviem, firmy majú lepšie a horšie obdobie. Ale v tom horšom období si dobrý zamestnávateľ neprepustí svojich zamestnancov, ale musí mať nádej, že príde to lepšie obdobie. Zvýšením daní odvodov a poplatkov táto vláda nedáva nádej podnikateľom, že bude lepšie obdobie a hospodársky rast.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2013 o 9:59 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážený pán kolega, chcem vám povedať, moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal, dva z nich som predkladal ako návrhy zákonov, posledný o aktivačnej činnosti pre štátne podniky na poslednej schôdzi. Všetky pozmeňujúce návrhy som predkladal na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde bol pán štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí. Na tom výbore sedia aj kolegovia zo SMER-u, sú siedmi. Ja som myslel a tak som sa pýtal aj pána štátneho tajomníka, že ministerstvo vie o návrhoch, ktoré sa dotýkajú ministerstva, ktoré predkladajú aj opoziční poslanci, a pán štátny tajomník mi sľúbil, že mi vyjadrenie k mojim zákonom a pozmeňovákom zašle. Aj na moju výzvu, keď som mu písal, sa tak nestalo. Takže nehovorte o tom, že tieto pozmeňujúce návrhy prvýkrát predkladáme v pléne. Keď ich raz predkladám ako návrh zákona, potom ich predkladám vo výbore, kde je štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí, sú tam kolegovia zo SMER-u, tak nehovorte, že prvýkrát ste videli tieto návrhy a pozmeňujúce návrhy. A myslím si, že sú pomerne jednoduché a riešia meritum veci. Nie sú politické. Ak máte záujem, podporte ich.
K tomu, čo ste hovorili o celkovej situácii, áno, nezamestnanosť je celkový problém. Hospodársky rast, ktorý si napísala vláda do programu, nenastáva. Situácia v eurozóne je zlá. Ako človek, ktorý 18 rokov zamestnával, vám poviem, firmy majú lepšie a horšie obdobie. Ale v tom horšom období si dobrý zamestnávateľ neprepustí svojich zamestnancov, ale musí mať nádej, že príde to lepšie obdobie. Zvýšením daní odvodov a poplatkov táto vláda nedáva nádej podnikateľom, že bude lepšie obdobie a hospodársky rast.
Autorizovaný
10:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:01
Viliam JasaňPán Novotný, my neklameme. Určite nie. A presvedčíte sa do konca funkčného obdobia a uvidíte, že či tí ľudia sa budú mať lepšie, alebo nie. Budeme sa baviť po skončení, ale naozaj neklameme. A nechcite od nás za rok zázraky, keď vy ste to za desať rokov vládnutia nedokázali.
Pán Štefanec, nič iné som samozrejme nečakal, len to,...
Pán Novotný, my neklameme. Určite nie. A presvedčíte sa do konca funkčného obdobia a uvidíte, že či tí ľudia sa budú mať lepšie, alebo nie. Budeme sa baviť po skončení, ale naozaj neklameme. A nechcite od nás za rok zázraky, keď vy ste to za desať rokov vládnutia nedokázali.
Pán Štefanec, nič iné som samozrejme nečakal, len to, čo už hovoríte od Vianoc, respektíve pred Vianocami, ale naozaj aj pre vás platí, že ľudia sa budú mať lepšie, ale, znova opakujem to, čo som povedal aj pánovi kolegovi Novotnému, desať rokov ste mali možnosť zmeniť túto krajinu k lepšiemu. My teraz sme tu rok a musíme naprávať to, čo naozaj tá svetová kríza doniesla. Keby nebolo tej krízy, určite, určite by v tejto krajine bolo lepšie. A podsúvať nám, že my sme tí, ktorí tú krízu ešte sťažujeme, sa mi vôbec nepozdáva.
Pán kolega Zajac, aj ja som zamestnával veľmi veľa ľudí, kým som neprišiel do parlamentu. A ja veľmi dobre viem, ako sa dá robiť s dohodami, a ja veľmi dobre viem, čo znamenajú istoty pre podnikateľa, keď chce prežiť. Takže mňa poučovať nemusíte. A vrátim sa ešte k tomu, ja vám ponúkam, ja osobne, ruku: poďte všetky vaše návrhy odkonzultovať so mnou. Poďte! Som podpredseda výboru, môžeme sa o tom baviť. A keď to bude fajn a dobré, ja to rád predložím, a určite Ľudo Kaník sa k tomu pridá a môžeme diskutovať. Ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ je to naozaj... Ja som o vašich návrhoch nepočul predtým na výbore. Nebráňte sa, je to sociálny výbor, treba tam prísť, môžeme sa o tom baviť. A nevyhovárajte sa na štátneho tajomníka, je to neférové.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2013 o 10:01 hod.
RSDr.
Viliam Jasaň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No ono to by chcelo zase celé vystúpenie k tomu, ale aspoň v stručnosti.
Pán Novotný, my neklameme. Určite nie. A presvedčíte sa do konca funkčného obdobia a uvidíte, že či tí ľudia sa budú mať lepšie, alebo nie. Budeme sa baviť po skončení, ale naozaj neklameme. A nechcite od nás za rok zázraky, keď vy ste to za desať rokov vládnutia nedokázali.
Pán Štefanec, nič iné som samozrejme nečakal, len to, čo už hovoríte od Vianoc, respektíve pred Vianocami, ale naozaj aj pre vás platí, že ľudia sa budú mať lepšie, ale, znova opakujem to, čo som povedal aj pánovi kolegovi Novotnému, desať rokov ste mali možnosť zmeniť túto krajinu k lepšiemu. My teraz sme tu rok a musíme naprávať to, čo naozaj tá svetová kríza doniesla. Keby nebolo tej krízy, určite, určite by v tejto krajine bolo lepšie. A podsúvať nám, že my sme tí, ktorí tú krízu ešte sťažujeme, sa mi vôbec nepozdáva.
Pán kolega Zajac, aj ja som zamestnával veľmi veľa ľudí, kým som neprišiel do parlamentu. A ja veľmi dobre viem, ako sa dá robiť s dohodami, a ja veľmi dobre viem, čo znamenajú istoty pre podnikateľa, keď chce prežiť. Takže mňa poučovať nemusíte. A vrátim sa ešte k tomu, ja vám ponúkam, ja osobne, ruku: poďte všetky vaše návrhy odkonzultovať so mnou. Poďte! Som podpredseda výboru, môžeme sa o tom baviť. A keď to bude fajn a dobré, ja to rád predložím, a určite Ľudo Kaník sa k tomu pridá a môžeme diskutovať. Ale zatiaľ to tak nie je, zatiaľ je to naozaj... Ja som o vašich návrhoch nepočul predtým na výbore. Nebráňte sa, je to sociálny výbor, treba tam prísť, môžeme sa o tom baviť. A nevyhovárajte sa na štátneho tajomníka, je to neférové.
Autorizovaný
10:03
Vystúpenie v rozprave 10:03
Viliam NovotnýTakže ako som už povedal, a diskusia, ktorá tu plynie v pléne Národnej rady tretí deň, svedčí o tom, že naozaj diskutujeme o vážnom a životne dôležitom zákone, o novele zákona o službách zamestnanosti. Hádam nemusím nikomu zvlášť pripomínať, ani o tom rozprávať, že v súčasnej situácii, kedy za posledných 10 mesiacov, a budem veľmi presný, od janu..., od marca 2012 do januára 2013 pribudlo v evidencií 29 500 nových nezamestnaných. Teda nebudem tu šibrinkovať s percentami, nebudem hovoriť o tom, ktoré sú správne a ktoré nesprávne, faktom je, že od marca 2012 do januára 2013 pribudlo 29 500 nových nezamestnaných na úradoch práce. Je práve aktívna politika zamestnanosti, ktorá by mala byť obsahom zákona o službách v zamestnanosti, tým nástrojom, ktorý má pomáhať vytvárať a udržiavať pracovné miesta.
To, že súčasná vláda robí žalostne málo na vytváranie pracovných miest, sme si, žiaľ, už mnohí mohli všimnúť a rezonovalo to aj v diskusii k tejto novele zákona. Všimli si to hlavne ľudia na východnom Slovensku, odkiaľ ja aj pani spravodajkyňa pochádzame, v okresoch Stropkov, Snina a Medzilaborce, kde každý piaty človek nemá prácu. Situácia pred rokom naozaj nebola ružová a súhlasím s pani poslankyňou Vaľovou, keď tu hovorila pred chvíľou o konkrétnych číslach. Pred rokom, aby som bol korektný, sme mali 17 okresov na Slovensku, kde bola vyššia miera nezamestnanosti ako 20 percent. Faktom ale je, že v januári tohto roku bolo takýchto okresov už 21. A vo februári sa napriek miernemu optimizmu pána ministra, ktorého som videl včera či predvčerom na tlačovej besede, táto situácia veľmi nevylepšila.
Pán premiér nám cez víkend, celej verejnosti odkázal, že nie je úlohou vlády vytvárať pracovné miesta. Súhlasím s ním. Nie je úlohou vlády vytvárať pracovné miesta, to je pravda. Úlohou vlády je však vytvárať také podmienky a také príležitosti, aby zamestnávatelia tieto pracovné miesta mohli vytvárať. Čo však vláda urobila za 12, 11 mesiacov za to, pre to, aby sa vytvárali nové pracovné príležitosti na Slovensku, dámy a páni? Neurobila nič, naopak, komplikuje vytváranie nových pracovných príležitostí a ohrozuje aj tie pracovné príležitosti, ktoré na Slovensku sú, Zákonníkom práce, zvyšovaním daní a odvodov a, žiaľ, dnes aj novelou zákona o službách zamestnanosti.
Nie je pre mňa veľkým prekvapením, ale skôr sklamaním, že táto novela zákona o službách zamestnanosti neprináša žiadne novinky na trh práce, do aktívnej politiky zamestnanosti, ktoré podporovali vytváranie nových pracovných miest. Čo je však horšie, a to chcem podčiarknuť svojím vystúpením, je, že táto novela ruší a komplikuje viac ako polovicu doteraz fungujúcich nástrojov politiky zamestnanosti. V praxi to, žiaľ, bude znamenať, že budú ohrozené už aj existujúce pracovné miesta a budú ohrozené aj existujúce pracovné miesta, na ktorých boli zamestnaní zdravotne postihnutí občania. Neviem, prečo si ministerstvo práce, sociálnych a rodiny myslí, alebo sa tak rozhodlo, že zdravotne postihnutí to majú dnes príliš jednoduché a treba im sťažiť zamestnávanie.
V prvom rade táto novela ruší nárok na poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Príspevok sa z obligatórneho mení na fakultatívny. A mnohí moji kolegovia hlavne z opozície, ktorí vystupovali, majú pravdu, že zmena prideľovania príspevku z obligatórneho na fakultatívny zväčšuje priestor na korupciu. Ale nie o tom chcem rozprávať. Chcem hovoriť o zamestnávaní zdravotne postihnutých. Myslím, že tento problém tu bol vyargumentovaný v tejto snemovni počas troch dní rokovania o tomto návrhu zákona dostatočne.
Vrátim sa ale k tomu, čo je cieľom ministerstva, práce, sociálnych vecí a rodiny. Prečo si myslí, že zdravotne postihnutí sa vedia ľahko zamestnanosť? Prečo vadí ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny súčasný spôsob zamestnávania zdravotne postihnutých? Na to nemám odpoveď, na to sa pýtam, je to rečnícka otázka. Zrejme na ňu ani odpoveď nedostanem.
Len výsledok, ktorý po schválení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tejto novely zákona v praxi dosiahnete, bude, že od 1. mája ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozdelí zdravotne postihnutých na dve kategórie: na jednu skupinu, ktorej uľahčí zamestnávanie, a na druhú skupinu, ktorej sa otočí chrbtom.
Druhý podraz, ktorý prináša táto novela pre zdravotne postihnutých občanov, spočíva v likvidačnom sprísnení podmienok vyplácania príspevku na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých. Akoby sme mali na Slovensku príliš veľa zamestnaných ľudí so zdravotným postihnutím a bolo by treba ich rady preriediť. Dávno už totiž neplatí, že chránená dielňa môže byť len kvázi výrobné družstvo. A mám taký pocit, že na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je ešte veľa úradníkov, ktorí sú presvedčení o tom, že chránená dielňa je len výrobné družstvo, nič iné to nemôže byť. Alebo šijú topánky, alebo lepia sáčky, alebo nemôžu byť chránenou dielňou. No tak to na mňa dýcha, duch tohto zákona.
A uvediem veľmi konkrétny príklad, prečo hovorím o tom, že tento podraz na zdravotne postihnutých, toto likvidačné sprísnenie podmienok vyplácania príspevkov na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých môže konkrétne zdravotne postihnutých občanov pripraviť o tie pracovné príležitosti, o to zamestnanie, ktoré dneska majú. Minulý týždeň v pondelok som navštívil mesto Svidník. Na mestskom úrade ma informovali o tom, že mesto Svidník zamestnáva ôsmich ľudí so zdravotným postihnutím, či už ako obsluhu kamerového systému, pri predaji vstupeniek na plavárni, či v dome kultúry alebo ako vrátnika v ubytovni. Myslím, že uznáte, že sú to činnosti, ktoré zdravotne postihnutí vedia napriek svojmu postihnutiu zvládnuť. Tým, že sa komplikujú podmienky na preplácanie príspevkov a znižuje sa ich suma, vo Svidníku zostanú len dve možnosti: buď ponúknuť nižšiu mzdu za tú istú prácu, alebo zrušiť pracovné miesto. A to nie je len prípad Svidníka.
Takýchto príkladov by sme na Slovensku našli mnoho. Takže budem veľmi konkrétny. Rád by som počul odpoveď, čo má urobiť primátor mesta Svidník, čo má urobiť mestský úrad na to, aby títo ôsmi zdravotne postihnutí v tejto ťažkej situácii, ktorá v samospráve je, mohli zostať zamestnaní, aby im zostala práce. Lebo zrejme uznáte, že vo Svidníku veľa pracovných príležitosti títo ľudia nenájdu. Ak prídu o túto prácu, ktorú dodnes veľmi svedomite a dobre vykonávajú.
A tretí najväčší podraz, ktorý prináša táto novela zákona, je skôr taký morálno-etický. Možno aj trošku sociálny. Za ostatných deväť rokov si zdravotne postihnutí pomaly zvykli a ťažko hľadali prácu, ako sa aktívne zapojiť do spoločnosti. Lebo po desaťročiach sme si ako spoločnosť postupne začali uvedomovať, že zatvárať osoby so zdravotným postihnutím do ústavov, alebo ich vytláčať na okraj spoločnosti je zlé a dokonca pre spoločnosť nie prospešné. Práca totiž prináša osobám so zdravotným postihnutím najlepší spôsob, ako sa socializovať a nezostať vylúčený na okraji spoločnosti.
Tento ťažko vybojovaný stav ide táto novela likvidovať. Mohli by sme rozprávať o každom jednom opatrení, či už krátenie príspevkov, obmedzovanie nárokov alebo úplné zrušenie niektorých možností, napríklad vzdelávanie zdravotných postihnutých v rámci prípravy na prácu. Výsledný efekt je však jednoznačný. Ministerstvo sa rozhodlo zlikvidovať väčšinu možností zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím. Zamýšľal som sa nad tým, ako predloženú novelu opraviť. Či sa aspoň nepokúsiť zachovať súčasný stav vypustením úprav § 55a až c, § 56, § 56a, § 57 a § 60. Ja som o tom, čo prinášajú, veľmi konkrétne hovoril v prvom čítaní, takže nebudem to opakovať a nebudem zbytočne zdržiavať ctenú snemovňu. Môj kolega pán poslanec Kaník sa o to pokúsil, keď podal pozmeňujúci návrh ako reakciu na vypustenie § 55a, podľa ktorého by sa za, citujem, "aktivačnú činnosť mohli považovať aj menšie služby pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom zisku". Samozrejme vás chcem poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme dali možnosť zdravotne postihnutým nájsť si pracovné príležitosti, ďalšie pracovné príležitosti v regiónoch.
To, čo ale pán poslanec Kaník nepovedal vo svojom vystúpení, aby som trošku podporu pre tento pozmeňujúci návrh rozšíril, je e-mail, ktorý sme dostali až následne po predložení tohto poslaneckého návrhu od pána Mamojku, predsedu Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím. Citujem z tohto e-mailu: "Organizácie občanov so zdravotným postihnutím majú vysoko pozitívne skúsenosti s využívaním príspevku na aktivačnú činnosť podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti. Tento nástroj im umožňoval poskytovať aj veľmi dôležité všeobecne prospešné služby a zabezpečiť si výkon niektorých činností nevyhnutých pre chod neziskovej organizácie, na ktoré napriek ich významu z dôvodu finančnej poddimenzovanosti sociálnych služieb nie je možné získať prostriedky. Je nám preto ľúto, že sa tento nástroj aktívnej politiky trhu práce zo zákona vypúšťa.
Ako určitý kompromis navrhujeme umožniť uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť formou menších služieb nielen pre obce a vyššie územné celky a pre nimi zriadené subjekty, ale i pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré svoju činnosť nevykonávajú za účelom dosiahnutia zisku a ktorých predmetom činnosti sú všeobecne prospešné činnosti v zákone vymenované." Toľko z e-mailu, ktorý poslal pán Mamojka, predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím.
Ale vrátim sa teda k samotnému návrhu zákona. Naozaj som sa zamýšľal nad tým, ako predloženú novelu opraviť. Či sa aspoň nepokúsiť zachovať súčasný stav vypustením týchto paragrafov. Na druhej strane chcem na záver povedať, že samotná filozofia predkladanej novely zákona je zlá. Nielenže neprináša nové nástroje na ďalšiu podporu tvorby pracovných miest, ale likviduje aj tie nástroje, ktoré dnes fungujú.
Preto dávam procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, vrátiť návrh zákona na dopracovanie, aby sme aj v zmysle toho, čo povedal môj predrečník pán poslanec Jasaň, mali viacej priestoru diskutovať o jednotlivých opatreniach na trhu práce.
Dámy a páni, v súčasnej ekonomickej situácii nemôžeme prijímať zákon, dámy a páni, v súčasnej ekonomickej situácii nemôže táto snemovňa hlasovať za taký zákon, ktorý môže viesť k likvidácii ťažko vytvorených pracovných príležitostí. Pokiaľ novela zákona prejde v tomto znení, tak na záver trošku nadľahčene chcem odporúčať úradníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, aby začali pracovať na novom kompetenčnom zákone, cieľom ktorého je premenovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo nezamestnanosti.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
20.3.2013 o 10:03 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj v druhom čítaní vystúpil k tomuto životne dôležitému zákonu, k novele zákona o službách v zamestnanosti. V prvom čítaní som hovoril konkrétne o chránených dielňach aj o tých paragrafoch, ktoré sa dotýkajú fungovania chránených dielní, respektíve, ktorých schválenie v pléne Národnej rady by spôsobilo skomplikovanie fungovania týchto chránených dielní a pracovných príležitostí pre zdravotne postihnutých ľudí. Nesklamem vás, aj v druhom čítaní budem hovoriť predovšetkým o zamestnávaní zdravotne postihnutých. Budem sa venovať tejto problematike, ale nesklamem pani spravodajkyňu, nebudem čítať svoj prejav z prvého čítania, budem hovoriť trošku v iných súvislostiach aj vo vzťahu k problematike zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti, ktorú predo mnou otvoril pán kolega Jasaň.
Takže ako som už povedal, a diskusia, ktorá tu plynie v pléne Národnej rady tretí deň, svedčí o tom, že naozaj diskutujeme o vážnom a životne dôležitom zákone, o novele zákona o službách zamestnanosti. Hádam nemusím nikomu zvlášť pripomínať, ani o tom rozprávať, že v súčasnej situácii, kedy za posledných 10 mesiacov, a budem veľmi presný, od janu..., od marca 2012 do januára 2013 pribudlo v evidencií 29 500 nových nezamestnaných. Teda nebudem tu šibrinkovať s percentami, nebudem hovoriť o tom, ktoré sú správne a ktoré nesprávne, faktom je, že od marca 2012 do januára 2013 pribudlo 29 500 nových nezamestnaných na úradoch práce. Je práve aktívna politika zamestnanosti, ktorá by mala byť obsahom zákona o službách v zamestnanosti, tým nástrojom, ktorý má pomáhať vytvárať a udržiavať pracovné miesta.
To, že súčasná vláda robí žalostne málo na vytváranie pracovných miest, sme si, žiaľ, už mnohí mohli všimnúť a rezonovalo to aj v diskusii k tejto novele zákona. Všimli si to hlavne ľudia na východnom Slovensku, odkiaľ ja aj pani spravodajkyňa pochádzame, v okresoch Stropkov, Snina a Medzilaborce, kde každý piaty človek nemá prácu. Situácia pred rokom naozaj nebola ružová a súhlasím s pani poslankyňou Vaľovou, keď tu hovorila pred chvíľou o konkrétnych číslach. Pred rokom, aby som bol korektný, sme mali 17 okresov na Slovensku, kde bola vyššia miera nezamestnanosti ako 20 percent. Faktom ale je, že v januári tohto roku bolo takýchto okresov už 21. A vo februári sa napriek miernemu optimizmu pána ministra, ktorého som videl včera či predvčerom na tlačovej besede, táto situácia veľmi nevylepšila.
Pán premiér nám cez víkend, celej verejnosti odkázal, že nie je úlohou vlády vytvárať pracovné miesta. Súhlasím s ním. Nie je úlohou vlády vytvárať pracovné miesta, to je pravda. Úlohou vlády je však vytvárať také podmienky a také príležitosti, aby zamestnávatelia tieto pracovné miesta mohli vytvárať. Čo však vláda urobila za 12, 11 mesiacov za to, pre to, aby sa vytvárali nové pracovné príležitosti na Slovensku, dámy a páni? Neurobila nič, naopak, komplikuje vytváranie nových pracovných príležitostí a ohrozuje aj tie pracovné príležitosti, ktoré na Slovensku sú, Zákonníkom práce, zvyšovaním daní a odvodov a, žiaľ, dnes aj novelou zákona o službách zamestnanosti.
Nie je pre mňa veľkým prekvapením, ale skôr sklamaním, že táto novela zákona o službách zamestnanosti neprináša žiadne novinky na trh práce, do aktívnej politiky zamestnanosti, ktoré podporovali vytváranie nových pracovných miest. Čo je však horšie, a to chcem podčiarknuť svojím vystúpením, je, že táto novela ruší a komplikuje viac ako polovicu doteraz fungujúcich nástrojov politiky zamestnanosti. V praxi to, žiaľ, bude znamenať, že budú ohrozené už aj existujúce pracovné miesta a budú ohrozené aj existujúce pracovné miesta, na ktorých boli zamestnaní zdravotne postihnutí občania. Neviem, prečo si ministerstvo práce, sociálnych a rodiny myslí, alebo sa tak rozhodlo, že zdravotne postihnutí to majú dnes príliš jednoduché a treba im sťažiť zamestnávanie.
V prvom rade táto novela ruší nárok na poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Príspevok sa z obligatórneho mení na fakultatívny. A mnohí moji kolegovia hlavne z opozície, ktorí vystupovali, majú pravdu, že zmena prideľovania príspevku z obligatórneho na fakultatívny zväčšuje priestor na korupciu. Ale nie o tom chcem rozprávať. Chcem hovoriť o zamestnávaní zdravotne postihnutých. Myslím, že tento problém tu bol vyargumentovaný v tejto snemovni počas troch dní rokovania o tomto návrhu zákona dostatočne.
Vrátim sa ale k tomu, čo je cieľom ministerstva, práce, sociálnych vecí a rodiny. Prečo si myslí, že zdravotne postihnutí sa vedia ľahko zamestnanosť? Prečo vadí ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny súčasný spôsob zamestnávania zdravotne postihnutých? Na to nemám odpoveď, na to sa pýtam, je to rečnícka otázka. Zrejme na ňu ani odpoveď nedostanem.
Len výsledok, ktorý po schválení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tejto novely zákona v praxi dosiahnete, bude, že od 1. mája ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozdelí zdravotne postihnutých na dve kategórie: na jednu skupinu, ktorej uľahčí zamestnávanie, a na druhú skupinu, ktorej sa otočí chrbtom.
Druhý podraz, ktorý prináša táto novela pre zdravotne postihnutých občanov, spočíva v likvidačnom sprísnení podmienok vyplácania príspevku na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých. Akoby sme mali na Slovensku príliš veľa zamestnaných ľudí so zdravotným postihnutím a bolo by treba ich rady preriediť. Dávno už totiž neplatí, že chránená dielňa môže byť len kvázi výrobné družstvo. A mám taký pocit, že na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny je ešte veľa úradníkov, ktorí sú presvedčení o tom, že chránená dielňa je len výrobné družstvo, nič iné to nemôže byť. Alebo šijú topánky, alebo lepia sáčky, alebo nemôžu byť chránenou dielňou. No tak to na mňa dýcha, duch tohto zákona.
A uvediem veľmi konkrétny príklad, prečo hovorím o tom, že tento podraz na zdravotne postihnutých, toto likvidačné sprísnenie podmienok vyplácania príspevkov na podporu zamestnávania zdravotne postihnutých môže konkrétne zdravotne postihnutých občanov pripraviť o tie pracovné príležitosti, o to zamestnanie, ktoré dneska majú. Minulý týždeň v pondelok som navštívil mesto Svidník. Na mestskom úrade ma informovali o tom, že mesto Svidník zamestnáva ôsmich ľudí so zdravotným postihnutím, či už ako obsluhu kamerového systému, pri predaji vstupeniek na plavárni, či v dome kultúry alebo ako vrátnika v ubytovni. Myslím, že uznáte, že sú to činnosti, ktoré zdravotne postihnutí vedia napriek svojmu postihnutiu zvládnuť. Tým, že sa komplikujú podmienky na preplácanie príspevkov a znižuje sa ich suma, vo Svidníku zostanú len dve možnosti: buď ponúknuť nižšiu mzdu za tú istú prácu, alebo zrušiť pracovné miesto. A to nie je len prípad Svidníka.
Takýchto príkladov by sme na Slovensku našli mnoho. Takže budem veľmi konkrétny. Rád by som počul odpoveď, čo má urobiť primátor mesta Svidník, čo má urobiť mestský úrad na to, aby títo ôsmi zdravotne postihnutí v tejto ťažkej situácii, ktorá v samospráve je, mohli zostať zamestnaní, aby im zostala práce. Lebo zrejme uznáte, že vo Svidníku veľa pracovných príležitosti títo ľudia nenájdu. Ak prídu o túto prácu, ktorú dodnes veľmi svedomite a dobre vykonávajú.
A tretí najväčší podraz, ktorý prináša táto novela zákona, je skôr taký morálno-etický. Možno aj trošku sociálny. Za ostatných deväť rokov si zdravotne postihnutí pomaly zvykli a ťažko hľadali prácu, ako sa aktívne zapojiť do spoločnosti. Lebo po desaťročiach sme si ako spoločnosť postupne začali uvedomovať, že zatvárať osoby so zdravotným postihnutím do ústavov, alebo ich vytláčať na okraj spoločnosti je zlé a dokonca pre spoločnosť nie prospešné. Práca totiž prináša osobám so zdravotným postihnutím najlepší spôsob, ako sa socializovať a nezostať vylúčený na okraji spoločnosti.
Tento ťažko vybojovaný stav ide táto novela likvidovať. Mohli by sme rozprávať o každom jednom opatrení, či už krátenie príspevkov, obmedzovanie nárokov alebo úplné zrušenie niektorých možností, napríklad vzdelávanie zdravotných postihnutých v rámci prípravy na prácu. Výsledný efekt je však jednoznačný. Ministerstvo sa rozhodlo zlikvidovať väčšinu možností zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím. Zamýšľal som sa nad tým, ako predloženú novelu opraviť. Či sa aspoň nepokúsiť zachovať súčasný stav vypustením úprav § 55a až c, § 56, § 56a, § 57 a § 60. Ja som o tom, čo prinášajú, veľmi konkrétne hovoril v prvom čítaní, takže nebudem to opakovať a nebudem zbytočne zdržiavať ctenú snemovňu. Môj kolega pán poslanec Kaník sa o to pokúsil, keď podal pozmeňujúci návrh ako reakciu na vypustenie § 55a, podľa ktorého by sa za, citujem, "aktivačnú činnosť mohli považovať aj menšie služby pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom zisku". Samozrejme vás chcem poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme dali možnosť zdravotne postihnutým nájsť si pracovné príležitosti, ďalšie pracovné príležitosti v regiónoch.
To, čo ale pán poslanec Kaník nepovedal vo svojom vystúpení, aby som trošku podporu pre tento pozmeňujúci návrh rozšíril, je e-mail, ktorý sme dostali až následne po predložení tohto poslaneckého návrhu od pána Mamojku, predsedu Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím. Citujem z tohto e-mailu: "Organizácie občanov so zdravotným postihnutím majú vysoko pozitívne skúsenosti s využívaním príspevku na aktivačnú činnosť podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti. Tento nástroj im umožňoval poskytovať aj veľmi dôležité všeobecne prospešné služby a zabezpečiť si výkon niektorých činností nevyhnutých pre chod neziskovej organizácie, na ktoré napriek ich významu z dôvodu finančnej poddimenzovanosti sociálnych služieb nie je možné získať prostriedky. Je nám preto ľúto, že sa tento nástroj aktívnej politiky trhu práce zo zákona vypúšťa.
Ako určitý kompromis navrhujeme umožniť uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú v hmotnej núdzi, vykonávať aktivačnú činnosť formou menších služieb nielen pre obce a vyššie územné celky a pre nimi zriadené subjekty, ale i pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré svoju činnosť nevykonávajú za účelom dosiahnutia zisku a ktorých predmetom činnosti sú všeobecne prospešné činnosti v zákone vymenované." Toľko z e-mailu, ktorý poslal pán Mamojka, predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím.
Ale vrátim sa teda k samotnému návrhu zákona. Naozaj som sa zamýšľal nad tým, ako predloženú novelu opraviť. Či sa aspoň nepokúsiť zachovať súčasný stav vypustením týchto paragrafov. Na druhej strane chcem na záver povedať, že samotná filozofia predkladanej novely zákona je zlá. Nielenže neprináša nové nástroje na ďalšiu podporu tvorby pracovných miest, ale likviduje aj tie nástroje, ktoré dnes fungujú.
Preto dávam procedurálny návrh, pani spravodajkyňa, vrátiť návrh zákona na dopracovanie, aby sme aj v zmysle toho, čo povedal môj predrečník pán poslanec Jasaň, mali viacej priestoru diskutovať o jednotlivých opatreniach na trhu práce.
Dámy a páni, v súčasnej ekonomickej situácii nemôžeme prijímať zákon, dámy a páni, v súčasnej ekonomickej situácii nemôže táto snemovňa hlasovať za taký zákon, ktorý môže viesť k likvidácii ťažko vytvorených pracovných príležitostí. Pokiaľ novela zákona prejde v tomto znení, tak na záver trošku nadľahčene chcem odporúčať úradníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, aby začali pracovať na novom kompetenčnom zákone, cieľom ktorého je premenovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo nezamestnanosti.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
10:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:19
Jana VaľováJa musím povedať, že vaše opatrenia, ktoré ste zavádzali, dnes je rok a pol, nepriniesli zmenu, ani Zákonník práce, nepriniesli zníženie nezamestnanosti. Prepáčte mi, čo rozprávate, lebo ja som...
Ja musím povedať, že vaše opatrenia, ktoré ste zavádzali, dnes je rok a pol, nepriniesli zmenu, ani Zákonník práce, nepriniesli zníženie nezamestnanosti. Prepáčte mi, čo rozprávate, lebo ja som východniarka a vy ste východniar, že žalostne málo robíme pre východ a pre nezamestnaných. Ja si myslím, že to, čo ste vy nedokázali v roku 2011 preinvestovať na diaľnice, lebo ste nepreinvestovali nič z európskych fondov, to my dnes chceme preinvestovať na nezamestnaných, ktorí majú skutočne mladých nezamestnaných do 29 rokov, a tam sa snažíme urobiť to, že tí ľudia, ktorí nemajú skutočne prax, aby neboli nezamestnaní, pretože dnes sú nezamestnaní a my ich chceme zamestnať. Tak to je veľmi dôležité.
A takisto musím povedať, že nerozprávajte o tom, že sa snažíme, aby sme ničili chránené dielne, pretože možno týmto nástrojom, ktoré boli v aktívnej politike práce, došlo k zneužívaniu. A tí ľudia, ktorí sú práve v regióne, vedia, kto ich zneužíval. A my chceme dať rozhodovanie konkrétne do rúk tým ľuďom, ktorí vedia v danom regióne komu majú pomôcť. Takže o tom nerozprávajme, pretože my ozaj chceme pomôcť zamestnanosti. A aby o tom rozhodovali priamo ľudia v regiónoch, nie ľudia z Bratislavy alebo ľudia z parlamentu. O tom to je. A naozaj sa snažíme o to, aby tá nezamestnanosť začala klesať. Ďakujem. A posúďte nás o rok a pol. Dajte nám rok a pol, ako si želal pán kolega Kaník, a potom nás posúďte.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2013 o 10:19 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem vám veľmi pekne. Pán kolega Novotný, no pred chvíľou, už sa nebudem toľkokrát opakovať, keď sme hovorili o Zákonníku práce, a kedy si pán kolega Kaník vyžiadal rok a pol, aby platili opatrenia, a potom ich vieme zhodnotiť.
Ja musím povedať, že vaše opatrenia, ktoré ste zavádzali, dnes je rok a pol, nepriniesli zmenu, ani Zákonník práce, nepriniesli zníženie nezamestnanosti. Prepáčte mi, čo rozprávate, lebo ja som východniarka a vy ste východniar, že žalostne málo robíme pre východ a pre nezamestnaných. Ja si myslím, že to, čo ste vy nedokázali v roku 2011 preinvestovať na diaľnice, lebo ste nepreinvestovali nič z európskych fondov, to my dnes chceme preinvestovať na nezamestnaných, ktorí majú skutočne mladých nezamestnaných do 29 rokov, a tam sa snažíme urobiť to, že tí ľudia, ktorí nemajú skutočne prax, aby neboli nezamestnaní, pretože dnes sú nezamestnaní a my ich chceme zamestnať. Tak to je veľmi dôležité.
A takisto musím povedať, že nerozprávajte o tom, že sa snažíme, aby sme ničili chránené dielne, pretože možno týmto nástrojom, ktoré boli v aktívnej politike práce, došlo k zneužívaniu. A tí ľudia, ktorí sú práve v regióne, vedia, kto ich zneužíval. A my chceme dať rozhodovanie konkrétne do rúk tým ľuďom, ktorí vedia v danom regióne komu majú pomôcť. Takže o tom nerozprávajme, pretože my ozaj chceme pomôcť zamestnanosti. A aby o tom rozhodovali priamo ľudia v regiónoch, nie ľudia z Bratislavy alebo ľudia z parlamentu. O tom to je. A naozaj sa snažíme o to, aby tá nezamestnanosť začala klesať. Ďakujem. A posúďte nás o rok a pol. Dajte nám rok a pol, ako si želal pán kolega Kaník, a potom nás posúďte.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
10:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:20
Dušan MuňkoTá istá záležitosť je, aj pokiaľ sa týka sociálnych služieb, či je to tretí sektor alebo sú to normálne podnikateľské subjekty, ktoré takisto využívajú medzery v zákone a neplatia do sociálnej, do zdravotnej poisťovne. To len na doplnenie, aby som upresnil vašu záležitosť. Každá záležitosť, ktorá je dneska v novele zákona, sa snaží riešiť tie veci, ktoré sú v zákone deravé. Takže chcem vás len doplniť, aby sme to správne posudzovali. Nikto nechce ohrozovať ľudí, ktorí pracujú v chránených dielňach, ale aby pracovali nie jeden rok a potom prešli pod inú eseročku, pretože sa opakujú stále tí istí konatelia. A možno keď prídete do Sociálnej poisťovnei, tak vám ich ukážem, že sú to tí istí konatelia, ktorí toto robia. To isté aj pri niektorých sociálnych službách.
Takže toľko, ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2013 o 10:20 hod.
Ing.
Dušan Muňko
Videokanál poslanca
Vážený pán poslanec, viete, už som zvyknutý, či už pri zdravotníckych zákonoch, ale aj týchto, to, čo kritizujete, nemáte pravdu. Táto novela zákona, pokiaľ sa týka aj chránených dielní, sa snaží ministerstvo len vylepšiť to, že ľudia, ktorí majú chránené dielne, zoberú poplatok a ku koncu roka túto chránenú dielňu hodia do konkurzu alebo ju nechajú padnúť a znova otvoria novú chránenú dielňu, pričom tie prostriedky používajú, väčšinu, vo svoj prospech a nie tých ľudí, ktorých zamestnávajú. Čiže táto novela sa snaží tomuto predísť, aby sa ten istý majiteľ tej chránenej dielne neobjavoval každý rok a stále, že to dáva ku koncu roku do konkurzu. Neplatí do sociálnej ani do zdravotnej poisťovne.
Tá istá záležitosť je, aj pokiaľ sa týka sociálnych služieb, či je to tretí sektor alebo sú to normálne podnikateľské subjekty, ktoré takisto využívajú medzery v zákone a neplatia do sociálnej, do zdravotnej poisťovne. To len na doplnenie, aby som upresnil vašu záležitosť. Každá záležitosť, ktorá je dneska v novele zákona, sa snaží riešiť tie veci, ktoré sú v zákone deravé. Takže chcem vás len doplniť, aby sme to správne posudzovali. Nikto nechce ohrozovať ľudí, ktorí pracujú v chránených dielňach, ale aby pracovali nie jeden rok a potom prešli pod inú eseročku, pretože sa opakujú stále tí istí konatelia. A možno keď prídete do Sociálnej poisťovnei, tak vám ich ukážem, že sú to tí istí konatelia, ktorí toto robia. To isté aj pri niektorých sociálnych službách.
Takže toľko, ďakujem.
Autorizovaný
10:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:22
Viliam JasaňČo je zlé na tom, čo je uvedené...
Čo je zlé na tom, čo je uvedené napríklad v národnej sústave povolaní, v informačných, poradenských službách vzdelávania a prípravy na trh práce? Čo je tam zlého? Povedzte mi, akým spôsobom tieto opatrenia likvidujú.
Alebo čo je zlé na tom, keď sa snažíme efektívne využiť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť? Kde majú okrem, mimo iného dostať šancu všetci tí, ktorí nechcú špekulovať. Možno aj tí, ktorí museli byť samostatne zárobkovo činnou osobou, lebo ich k tomu nútili. Teraz nenutia. Majú šancu samostatne zárobkovo podnikať s príspevkom, ak to nechcú zneužívať. Čiže nikto nikoho tu nezneužíva. Naopak, chceme to vyčistiť, chceme, aby to bolo každému jasné, že tu nedochádza k zneužívaniu. Nič viac, nič menej. To je ten cieľ tohto zákona. Ale vy, tak ako aj ostatní, ste si vybrali jednu časť, ktorá je veľmi taká možno "zaujímavá", a to všetci rozoberáte.
Pozrite si komplexne tento návrh zákona! Nieže toľkoto sa ruší, toľkoto sa neruší, ale prečo a čo sa tým sleduje. A naozaj sa tu sleduje efektívne využívanie aktívnej politiky trhu práce. Nič viac, nič menej. Ale ja som to vo vystúpení povedal, vy to jednoducho nechcete pochopiť a budete len politikárčiť a ukazovať na všetko zlé, čo táto vláda urobila. Nič viac, nič menej.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2013 o 10:22 hod.
RSDr.
Viliam Jasaň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, nikto nikomu nič neberie, nechce brať prácu a nejde nikoho likvidovať. Cieľom je zamedziť zneužitie týchto inštitútov aktívnej politiky práce. Pozrite sa, čo je na tom zlé, keď sa napríklad pri absolventskej praxi, je podmienená príspevkom na dosiahnuté vzdelanie. Čiže nie každému, ale tomu, kto ide robiť v oblasti, na ktorej sa naučí, na čo ma vzdelanie.
Čo je zlé na tom, čo je uvedené napríklad v národnej sústave povolaní, v informačných, poradenských službách vzdelávania a prípravy na trh práce? Čo je tam zlého? Povedzte mi, akým spôsobom tieto opatrenia likvidujú.
Alebo čo je zlé na tom, keď sa snažíme efektívne využiť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť? Kde majú okrem, mimo iného dostať šancu všetci tí, ktorí nechcú špekulovať. Možno aj tí, ktorí museli byť samostatne zárobkovo činnou osobou, lebo ich k tomu nútili. Teraz nenutia. Majú šancu samostatne zárobkovo podnikať s príspevkom, ak to nechcú zneužívať. Čiže nikto nikoho tu nezneužíva. Naopak, chceme to vyčistiť, chceme, aby to bolo každému jasné, že tu nedochádza k zneužívaniu. Nič viac, nič menej. To je ten cieľ tohto zákona. Ale vy, tak ako aj ostatní, ste si vybrali jednu časť, ktorá je veľmi taká možno "zaujímavá", a to všetci rozoberáte.
Pozrite si komplexne tento návrh zákona! Nieže toľkoto sa ruší, toľkoto sa neruší, ale prečo a čo sa tým sleduje. A naozaj sa tu sleduje efektívne využívanie aktívnej politiky trhu práce. Nič viac, nič menej. Ale ja som to vo vystúpení povedal, vy to jednoducho nechcete pochopiť a budete len politikárčiť a ukazovať na všetko zlé, čo táto vláda urobila. Nič viac, nič menej.
Ďakujem.
Autorizovaný
10:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:24
Viliam NovotnýSúhlasím s tým, čo hovoril pán Muňko aj pán Jasaň. Áno, ak niekto zneužíval súčasný zákon, ak zneužíval finančné prostriedky určené na zamestnávanie zdravotne postihnutých, treba ho potrestať. Súhlasím aj s tým, že treba nastaviť systém tak, aby sme minimalizovali alebo odstránili toto zneužívanie. Ja sa ale obávam toho, a na to som upozorňoval konkrétnymi paragrafmi, ktoré sú v novele tohto zákona obsiahnuté, že to, čo spôsobíte v praxi, je, že potrestáte tých, ktorých trestať netreba, a to sú zdravotne postihnutí ľudia. Uviedol som konkrétny príklad. Myslím si, že príklad zo Svidníka bol veľmi rukolapný. Iste Mestský úrad vo Svidníku neporušuje zákon o službách zamestnanosti. Iste netuneluje finančné prostriedky, ktoré sú určené na zamestnávanie zdravotne postihnutých. Napriek tomu konkrétne opatrenie v novele zákona, ktorú predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ohrozí zamestnanie ôsmich zdravotne postihnutých ľudí vo Svidníku. Áno, lebo likvidačne znižujete príspevok na zamestnávanie týchto ľudí. (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2013 o 10:24 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Pani poslankyni Vaľovej, pani spravodajkyni chcem len povedať toľko, že keď ste si všimli, vo svojom vystúpení som len spomenul tú skutočnosť, že meníte obligatórnosť na fakultatívnosť, teda nárok na možnosť získať príspevok, a že o tom bude rozhodovať nejaká komisia. Ale to nebolo cieľom môjho vystúpenia. Cieľom môjho vystúpenia bolo chrániť zamestnanosť pre zdravotne postihnutých ľudí. A ja tvrdím, že opatrenia, ktoré prináša novela zákona o službách zamestnanosti, zhoršujú zamestnávanie, možnosť zamestnávania zdravotne postihnutých ľudí.
Súhlasím s tým, čo hovoril pán Muňko aj pán Jasaň. Áno, ak niekto zneužíval súčasný zákon, ak zneužíval finančné prostriedky určené na zamestnávanie zdravotne postihnutých, treba ho potrestať. Súhlasím aj s tým, že treba nastaviť systém tak, aby sme minimalizovali alebo odstránili toto zneužívanie. Ja sa ale obávam toho, a na to som upozorňoval konkrétnymi paragrafmi, ktoré sú v novele tohto zákona obsiahnuté, že to, čo spôsobíte v praxi, je, že potrestáte tých, ktorých trestať netreba, a to sú zdravotne postihnutí ľudia. Uviedol som konkrétny príklad. Myslím si, že príklad zo Svidníka bol veľmi rukolapný. Iste Mestský úrad vo Svidníku neporušuje zákon o službách zamestnanosti. Iste netuneluje finančné prostriedky, ktoré sú určené na zamestnávanie zdravotne postihnutých. Napriek tomu konkrétne opatrenie v novele zákona, ktorú predkladá pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ohrozí zamestnanie ôsmich zdravotne postihnutých ľudí vo Svidníku. Áno, lebo likvidačne znižujete príspevok na zamestnávanie týchto ľudí. (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Autorizovaný
10:26
Vystúpenie v rozprave 10:26
Ľubica RoškováZa článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
"Čl. V. Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z. sa mení takto: § 9 sa vypúšťa.".
Doterajšie články V a VI sa označujú ako články VI a VII.
Odôvodnenie: Ustanovením čl. I bodu 79 vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa zriaďujú sektorové rady. Podľa vládneho návrhu zákona do pôsobnosti sektorových rád patrí určovanie požiadaviek na odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na vykonanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce a vytvorenie predpokladov na ich prenos do systému celoživotného vzdelávania.
Vzhľadom na účel sledovaný predpokladaným návrhom zákona, ktorým je zriadenie sektorových rád ako legislatívne riešenie platformy pre združovanie zamestnávateľov a určenie ich pôsobnosti, dochádza k prekrývaniu a duplicite pôsobnosti navrhovaných sektorových rád a sektorových rád podľa zákona č. 184/2009 Z. z. Dôvodom je aj skutočnosť, že ustanovenie § 9 zákona č. 184/2009 Z. z. sa prevažne neuplatňovalo, sektorové rady na naplnenie úloh podľa tohto zákona sa zriaďovali len výnimočne s krátkodobou pôsobnosťou. Na základe uvedeného sa ukazuje ako racionálne riešenie sektorové rady podľa zákona č. 184/2009 Z. z. zrušiť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
20.3.2013 o 10:26 hod.
PhDr.
Ľubica Rošková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len krátky pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom je legislatívne zjednotenie pôsobnosti a zriaďovania sektorových rád. Takže prečítam pozmeňujúci návrh poslankyne Ľubice Roškovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
"Čl. V. Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z. sa mení takto: § 9 sa vypúšťa.".
Doterajšie články V a VI sa označujú ako články VI a VII.
Odôvodnenie: Ustanovením čl. I bodu 79 vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa zriaďujú sektorové rady. Podľa vládneho návrhu zákona do pôsobnosti sektorových rád patrí určovanie požiadaviek na odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na vykonanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce a vytvorenie predpokladov na ich prenos do systému celoživotného vzdelávania.
Vzhľadom na účel sledovaný predpokladaným návrhom zákona, ktorým je zriadenie sektorových rád ako legislatívne riešenie platformy pre združovanie zamestnávateľov a určenie ich pôsobnosti, dochádza k prekrývaniu a duplicite pôsobnosti navrhovaných sektorových rád a sektorových rád podľa zákona č. 184/2009 Z. z. Dôvodom je aj skutočnosť, že ustanovenie § 9 zákona č. 184/2009 Z. z. sa prevažne neuplatňovalo, sektorové rady na naplnenie úloh podľa tohto zákona sa zriaďovali len výnimočne s krátkodobou pôsobnosťou. Na základe uvedeného sa ukazuje ako racionálne riešenie sektorové rady podľa zákona č. 184/2009 Z. z. zrušiť.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
10:29
Uvádzajúci uvádza bod 10:29
Ján RichterAk dovolíte, viaceré diskusné príspevky, ktoré tu odzneli, išli však absolútne nad rámec celkovej filozofie návrhu novely zákona o službách zamestnanosti. Jasne som zadefinoval, že päť základných priorít je, je päť priorít, sú tie, tie nosné body, na ktorých ta novela zákona stojí, a to je efektívnosť, odstránenie plošnosti, adresnosť, zamedzenie zneužívania a zohľadnenie regionálnych odlišností. Ak by som mal ísť nad rámec týchto základných priorít, jednoducho by som potrel novelu zákona ako takú. Chcem však zvýrazniť a ešte raz podčiarknuť, NKÚ, OECD, Svetová banka a ďalšie medzinárodné organizácie, ktoré vypracovali viaceré správy a stanoviská, ktoré sme mali maximálny záujem zohľadniť. NKÚ ako inštitúcia, ktorá má povinnosť kontrolovať efektívne používanie finančných prostriedkov, daňových poplatkov, urobila rozsiahlu kontrolu na úradoch práce ohľadom efektívneho využívania jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce. To bol jeden z veľmi zo zásadných dokumentov, z ktorého sme vychádzali, a kde sme mali záujem, lebo NKÚ pokladám za dostatočne objektívnu inštitúciu, vychádzať. Pred tým, než sme postavili tú základnú filozofiu zákona, sme oslovili všetky úrady práce a rozanalyzovali efektívnosť každého jedného nástroja v tej doterajšej aplikačnej praxi. Až na základe toho sme urobili zadanie a áno, na základe tohto zadania úradníci ministerstva pripravili návrh novely zákona.
Pán poslanec Novotný, ja neviem, kto písal zákony aj za vašej vlády. Snáď nie bezdomovci pod bratislavským mostom? Nerozumiem tomu, ak vy chcete takýmto spôsobom dehonestovať odborníkov a úradníkov, možno nielen na mojom ministerstve, čo tým sledujete? Ja si dovolím povedať, že tí ľudia, ktorí na ministerstve práce a sociálnych vecí robia, to nie je len klasický pracovno-právny vzťah. To je vzťah aj k obsahu tej roboty, ktorú robia, či už to sú sociálne veci, deti, rodina, rodová rovnosť, samozrejmá vec, že aj problematika nezamestnanosti. Nezaslúžia si, nezaslúžia si takúto dehonestáciu.
No a keď som pri vás, ak dovolíte, použili ste výraz morálne a etické. Chcem sa vás popýtať, pán poslanec, bolo morálne a etické, že vy a vaši kolegovia ste zdvihli ruku za rozpočet, v ktorom bola na politiku zamestnanosti nula?! Máte z toho dobrý pocit? Mysleli ste na tých zdravotne postihnutých? Mysleli ste na všetkých, ktorí sú odkázaní veľakrát na, na tie nástroje, ktoré aktívna politika trhu práce uplatňuje? Máte právo hovoriť o morálke a etike? (Výkrik z pléna.) Ale ja len reagujem na to, čo ste vy povedal. Práve preto si myslím, že morálka a etika je niekde inde. Prišli sme a museli sme zabezpečiť to, čo ste vy a vtedajší minister financií jednoducho konsolidovali. Konsolidovali tak, že táto rozpočtová kapitola dole, nič, žiadne nástroje aktívnej politiky trhu práce! Tu budeme šetriť. Absolútne nezodpovedná politika! Takýmto spôsobom jednoznačne my nepôjdeme.
Samozrejmá vec, že chcem upriamiť pozornosť na štvrtý princíp, na ktorom sme postavili novelu zákona, a to je zamedzenie zneužívania. Áno a tu trvám, že pre tento účel, pre naplnenie tohto princípu meníme viaceré obligatórne nástroje na fakultatívne. Pravidlá sú rovnaké pre všetkých. To tu zaznelo včera. Absolútne nemôžem súhlasiť, že týmto meníme pravidlá pre niekoho. Pravidlá sú rovnaké pre všetkých. A ak môžem jednou vetou zareagovať na list pána Mamojku, no pýtam sa: Ponechanie možnosti platiť cez tento nástroj sekretariáty záujmových a spoločenských organizácií je účel aktívnej politiky trhu práce? Skúste sa nad tým zamyslieť. Ja si pána Mamojku vysoko vážim, hodiny strávil štátny tajomník rokovaním s ním. Ja som ho prijal a povedal som mu, budem hľadať všetky zákonné možnosti, ktoré dotačná politika ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje, aby som ten sekretariát Národnej rady zdravotne postihnutých vedel zabezpečiť. Ja som ho ubezpečil o tom. Ale prečo by sme na toto mali využívať nástroje, ktoré sú v oblasti aktívnej politiky trhu práce? Skutočne tomu nerozumiem.
Ak dovolíte, k niektorým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli, by som sa chcel trošku pozastaviť, možno vyjadriť svoj postoj.
Myslím, že pani poslankyňa Nicholsonová, ponechanie povinnosti pravidelnej jednomesačnej periodicity návštev úradov práce s výnimkou do troch mesiacov evidencie uchádzačov. No už aj tento postoj a tento návrh svedčí o tom, že nie každý evidovaný nezamestnaný má úplne rovnaké dôvody a potrebu chodiť pravidelne mesačne sa hlásiť na, na úrad práce. Že sú to individuálne a špecifické okolnosti a že sú aj individuálne nezamestnaní, ktorých je treba riešiť úplne inak. Jednoducho situácia bude taká, že budú takí nezamestnaní, ktorí budú pozvaní trikrát do mesiaca z objektívnych dôvodov, že buď sa im bude niečo ponúkať, alebo naopak, bude sa vykonávať nejaký, nejaký stupeň kontroly. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vypracuje metodické usmernenie pravidelných kontaktov na jednotlivé skupiny uchádzačov o zamestnanie, vrátane znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. To znamená, nebude to absolútne svojvoľné, ale bude to mať nižší právny stupeň, to znamená normu z hľadiska usmernenia prostredníctvom ústredia práce.
No myslím, že pani podpredsedníčka Jurínová navrhovala, aby pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť občanov so zdravotným postihnutím sa isté veci vyrovnali, navrhovala istú úpravu. No treba povedať jednu vec, nižšia výška prvej časti príspevku, to znamená paragraf 57, je nastavená z toho dôvodu, že občan so zdravotným postihnutím má možnosť súbežného, opakujem ešte raz, súbežného čerpania príspevkov na prevádzkové náklady chráneného pracoviska. To znamená, on finančne nie je znevýhodnený. Opakujem ešte raz, je tam, je tam súbeh. Druhá pripomienka alebo druhý návrh, zrušenie podmienky jednomesačného vedenia uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím v evidencii. No, treba povedať, že táto prax je aj v súčasnej legislatíve, aj v doteraz platnom, platnom zákone, to znamená, že týmto by sme išli vôbec nad rámec aj teraz platného zákona.
Príspevok na podporu vytvárania nových pracovných miest by v tomto prípade nemal byť zmenený z uchádzačov o zamestnanie, aby opätovne takýto nástroj nebol zneužitý. Aby jednoducho takýto občan neprechádzal z jednej firmy do druhej, kde sa zamestnávajú občania so zdravotným postihnutím, ale tá podmienka minimálnej mesačnej evidencie úradu práce má v tomto prípade logiku.
Pokiaľ sa týka dobrovoľníckej služby. No, priznám sa, že ak hovorím o efektívnosti, u tohto nástroja vzhľadom na analýzu, minimálne napríklad v oblasti trvalého uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, za rok uplynulý predstavuje 7 percent. U 7-ch percent sa ťažko dá predpokladať, že je to efektívny nástroj, ale, a to aj napriek tomu, že sme prijali samostatný zákon, ktorý sa tejto problematiky týka, viem si predstaviť a podporím, aby tento nástroj nevypadol z nového zákona, ktorý dnes upravujeme, lebo dobrovoľníctvo vnímam v širších súvislostiach. Má ďaleko hlbší a väčší význam, ako je len, ako je len nejaké finančné vyjadrenie, ktoré s tým súvisí. Pre vašu informáciu, je to 5 mil. eur, ktorý tento nástroj v uplynulom roku použil alebo využil prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo toto nie je možné financovať prostredníctvom európskych peňazí. Ale opakujem ešte raz, tam by som hovoril aj o morálke, aj o etike. Samozrejmá vec, ja by som ďaleko viacej privítal nástroje, ktoré sa využívajú tak, aby ten, ktorý ich využíva, nebol naďalej evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Viacerí dobrovoľníci sú naďalej evidovaní ako nezamestnaní. Ale ešte raz, podporujem, každopádne som rád, že sa na tom zhodla, zhodla aj vládna časť poslancov, aj opozícia. Tento nástroj budem, budem odporúčať, aby bol aj v novom zákone ponechaný.
Čo sa týka otázky výborov zamestnanosti, prečo nie trinásť, prečo nedoplniť ďalších. No vychádzame z jedného, z jedného základného bodu a to je zákonný tripartitný rozmer. Ten je daný niečím a vieme, kto reprezentuje zamestnávateľov, vieme, kto reprezentuje zamestnancov. To znamená, ak by sme mali ísť na ten širší rozmer, tak to by bola akási rada solidarity, ktorá by možno obsahovala širší rozmer záujmových, spoločenských a iných združení na úrovni príslušného regiónu. Ja navrhujem iné riešenie, pretože nemám obavy z týchto výborov, že by, že by zneužívali nejaké svoje postavenie. Jednoducho, ak sa bude prerokovávať napríklad oblasť, ktorá sa týka zdravotne postihnutých, budú mať úrady práce nomináciu a k takejto problematike prizvú aj, aj zástupcu zdravotne postihnutých, ktorých budú nominovať. Viem si predstaviť takýmto spôsobom, ak sa bude rozhodovať o niektorých veciach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú mladých ľudí, že opätovne, ja neviem, rada vysokých škôl, stredných škôl by tam mala svojho zástupcu, aby sa mal možnosť k tejto problematike vyjadriť. To sú možnosti, ktoré každopádne tento zákon umožňuje, a tým jasne dávam najavo, že v žiadnom prípade tu nie je záujem zneužívať ten výbor. Ja to zopakujem a poviem ešte raz, bol by som veľmi rád, aby ten výbor mal čo najviac práce, aby bolo čo najviac záujemcov a uchádzačov o príspevky, ktoré aktívna politika trhu práce umožňuje.
K pánovi Kaníkovi. Pán poslanec, chcem poďakovať. Chcem poďakovať, lebo sa otvoril problém, ktorý skutočne problémom je. Mladí ľudia, ktorí končia v detských domovoch a nastupujú do toho reálneho života, nie vždy sú celkom pripravení a vždy podliehajú aj istým možnostiam a vplyvom rodiny, jednoducho z prostredia možno, z ktorého vyšli, a nech mi odpustia, možno niekedy sú aj trošku naivní z hľadiska zodpovednosti narábania s finančnými prostriedkami.
Mal som možnosť teraz v pondelok byť prítomný na otvorení nového centra DORKA pre obnovu rodiny, zhodou okolností vo Zvolene, kde boli prítomní aj čelní predstavitelia spoločnosti Priateľov detí detských domov, nadácie DEDO, to znamená nadácie detských domovov. Využil som tú príležitosť a možnosť a podrobne som s nimi tú otázku rozdebatoval. Všetci sa zhodli na tom, že je to potrebné riešiť. Áno, že sú zneužívané, zneužívaní tí mladí ľudia a nie vždy sú použité tie finančné prostriedky na tento účel. Ale všetci ma presviedčali, že pre nich je ďaleko dôležitejšie mať bydlisko. Mať ubytovanie. V konečnej miere aj preto vznikajú tieto centrá DORKA, pretože mimo toho, že riešia niektorú kritickú situáciu rodín, vždy majú polku tých kapacít, ktoré sú tam pripravené pre mladých ľudí, ktorí odišli z detských domovov, a prechodne im poskytujú nejaký ten stav, aby sa vedeli etablovať v tom konkrétnom živote.
To znamená, že pre mňa je z toho jednoznačná úloha. Áno, je sa tým treba zaoberať a asi k tomu pripravím odbornú komisiu a budeme tento, túto otázku mať možnosť hodnotiť. Ale chcem pripomenúť jednu vec, vyhláškou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je ustanovená výška tohto príspevku na desaťnásobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Teda celková výška príspevku ustanovená o 20 % nadol by v žiadnom prípade nepokryla tú navrhovanú čiastku sumy príspevku na odvody zamestnávateľa, čo predstavuje cca nejakých 150, 150, 150 eur.
To znamená, že áno, ja každopádne chcem poďakovať za ponúknutie riešenia tohto problému. Nevylučujem, že sa vrátime aj, pán poslanec, k tomu tvojmu návrhu v rámci tej odbornej komisie. Každopádne si upozornil na problém, ktorý je reálny, a treba ho riešiť, a za to chcem poďakovať.
Ak dovolíte, dve, tri myšlienky ešte. Pán poslanec Zajac, 65 % sumy životného minima v súvislosti s absolventskou praxou. Absolútne s vami súhlasím, že to je strašne, strašne nízka čiastka. Len pozrime sa, ako je nízka minimálna mzda. Ak odrátame to, čo platí zamestnanec z minimálnej mzdy, my sa vlastne týmto príspevkom približujeme k polovičnému pracovnému úväzku pracovníka s minimálnou mzdou. S minimálnou mzdou. Možno je tam rozdiel nejakých pár eur, ale nie je to ďaleko, lebo 13,6 % odvádza, odvádza zamestnanec.
Čo chcem povedať? Náš problém je inde. Náš problém je v tom, že my máme veľmi nízku minimálnu mzdu. A tu by som vás chcel pekne poprosiť potom aj o istú osvetu, ak príde to obdobie, že sa budeme touto problematikou zaoberať, aby sa nestalo, že tá pravá časť spektra Národnej rady bude kričať, ako devastujem podnikateľské prostredie, čo to bude znamenať, že firmy odídu, ja neviem, do Afriky alebo do Rumunska, alebo kde. Všetko so všetkým tak trošku aj súvisí. (Potlesk.) Všetko so všetkým trošku aj súvisí. Ja viem, aké mám problémy pri nastavení minimálneho dôchodku, pretože ak niekto celý život odvádza z minimálnej mzdy a z toho vyplývajúceho minimálneho vymeriavacieho základu, v podstate sa dostáva do tej istej pozície ako človek, ktorý predtým poberal štátne dávky. To je znova dôvod, ďalší, zamyslieť sa nad tým, prečo je tak nízko nastavená minimálna mzda.
Tým chcem len povedať, že za takúto sumu, plus-mínus, na polovičný pracovný úväzok robia ľudia, ktorí poberajú minimálnu mzdu. To si je treba tiež tieto veci trošku uvedomiť. Ale čo je podstatné u absolventskej praxe. Viete, čo meníme? To, čo bolo veľmi dôležité. V predchádzajúcom období nebol viazaný zamestnávateľ, že musí uplatniť prax pre toho absolventa v jeho odbore, ktorý vyštudoval. Viacerí nezodpovední, prišiel absolvent, dali mu metlu a zametal sklad. My to meníme tak, že musí byť tá prax uplatnená v odbore, ktorý vyštudoval. To znamená, ekonóm by mal byť niekde v učtárni, technik by mal byť niekde na pracoviskách, konštrukcii a tak ďalej. Toto je reálne, toto je reálna prax, pretože v tom prvom prípade doteraz platnom zákone skôr znechutili viacerým mladým ľuďom tú prácu. A práve preto riešime to, čo sme pokladali v tomto prípade za ďaleko dôležitejšie. Každopádne tento nástroj je často využívaný a som presvedčený, že aj v týchto upravených podmienkach tomu tak bude, čomu som veľmi rád. A samozrejmá vec, že v maximálnej miere vítam aj pripravovanú legislatívu európsku, ktorá sa týka zamestnávania mladých ľudí do 26 rokov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, úplne na záver, predkladaná novela zákona o službách zamestnanosti, som presvedčený, že vytvorí priestor pre väčšiu flexibilitu, individuálny prístup v boji s dlhodobou nezamestnanosťou. Ďaleko väčšie právomoci a postoje na reakciu regionálneho trhu práce umožňujú jednotlivé nástroje, ktoré upravujeme. Z týchto dôvodov vás žiadam o podporu novely zákona o službách zamestnanosti, za čo vám vopred ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Nebudem hovoriť dlho. Mám trošku zdravotné problémy, aj to mi v tom bráni, ale predsa mi len nedá, aby som sa k niektorým návrhom z diskusie nevyjadril veľmi konkrétne. Nechcem sa zaoberať otázkou politikárčenia, ktoré aj v tej ústnej rozprave sčasti zaznelo. Včera som sa veľmi konkrétne vyjadril aj k otázke zamestnanosti. Len zopakujem, v plnej miere so všetkou zodpovednosťou sa hlásim k politike zamestnanosti. Aj novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú predkladám, je súčasťou tej mojej osobnej zodpovednosti.
Ak dovolíte, viaceré diskusné príspevky, ktoré tu odzneli, išli však absolútne nad rámec celkovej filozofie návrhu novely zákona o službách zamestnanosti. Jasne som zadefinoval, že päť základných priorít je, je päť priorít, sú tie, tie nosné body, na ktorých ta novela zákona stojí, a to je efektívnosť, odstránenie plošnosti, adresnosť, zamedzenie zneužívania a zohľadnenie regionálnych odlišností. Ak by som mal ísť nad rámec týchto základných priorít, jednoducho by som potrel novelu zákona ako takú. Chcem však zvýrazniť a ešte raz podčiarknuť, NKÚ, OECD, Svetová banka a ďalšie medzinárodné organizácie, ktoré vypracovali viaceré správy a stanoviská, ktoré sme mali maximálny záujem zohľadniť. NKÚ ako inštitúcia, ktorá má povinnosť kontrolovať efektívne používanie finančných prostriedkov, daňových poplatkov, urobila rozsiahlu kontrolu na úradoch práce ohľadom efektívneho využívania jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce. To bol jeden z veľmi zo zásadných dokumentov, z ktorého sme vychádzali, a kde sme mali záujem, lebo NKÚ pokladám za dostatočne objektívnu inštitúciu, vychádzať. Pred tým, než sme postavili tú základnú filozofiu zákona, sme oslovili všetky úrady práce a rozanalyzovali efektívnosť každého jedného nástroja v tej doterajšej aplikačnej praxi. Až na základe toho sme urobili zadanie a áno, na základe tohto zadania úradníci ministerstva pripravili návrh novely zákona.
Pán poslanec Novotný, ja neviem, kto písal zákony aj za vašej vlády. Snáď nie bezdomovci pod bratislavským mostom? Nerozumiem tomu, ak vy chcete takýmto spôsobom dehonestovať odborníkov a úradníkov, možno nielen na mojom ministerstve, čo tým sledujete? Ja si dovolím povedať, že tí ľudia, ktorí na ministerstve práce a sociálnych vecí robia, to nie je len klasický pracovno-právny vzťah. To je vzťah aj k obsahu tej roboty, ktorú robia, či už to sú sociálne veci, deti, rodina, rodová rovnosť, samozrejmá vec, že aj problematika nezamestnanosti. Nezaslúžia si, nezaslúžia si takúto dehonestáciu.
No a keď som pri vás, ak dovolíte, použili ste výraz morálne a etické. Chcem sa vás popýtať, pán poslanec, bolo morálne a etické, že vy a vaši kolegovia ste zdvihli ruku za rozpočet, v ktorom bola na politiku zamestnanosti nula?! Máte z toho dobrý pocit? Mysleli ste na tých zdravotne postihnutých? Mysleli ste na všetkých, ktorí sú odkázaní veľakrát na, na tie nástroje, ktoré aktívna politika trhu práce uplatňuje? Máte právo hovoriť o morálke a etike? (Výkrik z pléna.) Ale ja len reagujem na to, čo ste vy povedal. Práve preto si myslím, že morálka a etika je niekde inde. Prišli sme a museli sme zabezpečiť to, čo ste vy a vtedajší minister financií jednoducho konsolidovali. Konsolidovali tak, že táto rozpočtová kapitola dole, nič, žiadne nástroje aktívnej politiky trhu práce! Tu budeme šetriť. Absolútne nezodpovedná politika! Takýmto spôsobom jednoznačne my nepôjdeme.
Samozrejmá vec, že chcem upriamiť pozornosť na štvrtý princíp, na ktorom sme postavili novelu zákona, a to je zamedzenie zneužívania. Áno a tu trvám, že pre tento účel, pre naplnenie tohto princípu meníme viaceré obligatórne nástroje na fakultatívne. Pravidlá sú rovnaké pre všetkých. To tu zaznelo včera. Absolútne nemôžem súhlasiť, že týmto meníme pravidlá pre niekoho. Pravidlá sú rovnaké pre všetkých. A ak môžem jednou vetou zareagovať na list pána Mamojku, no pýtam sa: Ponechanie možnosti platiť cez tento nástroj sekretariáty záujmových a spoločenských organizácií je účel aktívnej politiky trhu práce? Skúste sa nad tým zamyslieť. Ja si pána Mamojku vysoko vážim, hodiny strávil štátny tajomník rokovaním s ním. Ja som ho prijal a povedal som mu, budem hľadať všetky zákonné možnosti, ktoré dotačná politika ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny umožňuje, aby som ten sekretariát Národnej rady zdravotne postihnutých vedel zabezpečiť. Ja som ho ubezpečil o tom. Ale prečo by sme na toto mali využívať nástroje, ktoré sú v oblasti aktívnej politiky trhu práce? Skutočne tomu nerozumiem.
Ak dovolíte, k niektorým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli, by som sa chcel trošku pozastaviť, možno vyjadriť svoj postoj.
Myslím, že pani poslankyňa Nicholsonová, ponechanie povinnosti pravidelnej jednomesačnej periodicity návštev úradov práce s výnimkou do troch mesiacov evidencie uchádzačov. No už aj tento postoj a tento návrh svedčí o tom, že nie každý evidovaný nezamestnaný má úplne rovnaké dôvody a potrebu chodiť pravidelne mesačne sa hlásiť na, na úrad práce. Že sú to individuálne a špecifické okolnosti a že sú aj individuálne nezamestnaní, ktorých je treba riešiť úplne inak. Jednoducho situácia bude taká, že budú takí nezamestnaní, ktorí budú pozvaní trikrát do mesiaca z objektívnych dôvodov, že buď sa im bude niečo ponúkať, alebo naopak, bude sa vykonávať nejaký, nejaký stupeň kontroly. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vypracuje metodické usmernenie pravidelných kontaktov na jednotlivé skupiny uchádzačov o zamestnanie, vrátane znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. To znamená, nebude to absolútne svojvoľné, ale bude to mať nižší právny stupeň, to znamená normu z hľadiska usmernenia prostredníctvom ústredia práce.
No myslím, že pani podpredsedníčka Jurínová navrhovala, aby pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť občanov so zdravotným postihnutím sa isté veci vyrovnali, navrhovala istú úpravu. No treba povedať jednu vec, nižšia výška prvej časti príspevku, to znamená paragraf 57, je nastavená z toho dôvodu, že občan so zdravotným postihnutím má možnosť súbežného, opakujem ešte raz, súbežného čerpania príspevkov na prevádzkové náklady chráneného pracoviska. To znamená, on finančne nie je znevýhodnený. Opakujem ešte raz, je tam, je tam súbeh. Druhá pripomienka alebo druhý návrh, zrušenie podmienky jednomesačného vedenia uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím v evidencii. No, treba povedať, že táto prax je aj v súčasnej legislatíve, aj v doteraz platnom, platnom zákone, to znamená, že týmto by sme išli vôbec nad rámec aj teraz platného zákona.
Príspevok na podporu vytvárania nových pracovných miest by v tomto prípade nemal byť zmenený z uchádzačov o zamestnanie, aby opätovne takýto nástroj nebol zneužitý. Aby jednoducho takýto občan neprechádzal z jednej firmy do druhej, kde sa zamestnávajú občania so zdravotným postihnutím, ale tá podmienka minimálnej mesačnej evidencie úradu práce má v tomto prípade logiku.
Pokiaľ sa týka dobrovoľníckej služby. No, priznám sa, že ak hovorím o efektívnosti, u tohto nástroja vzhľadom na analýzu, minimálne napríklad v oblasti trvalého uplatnenia uchádzačov o zamestnanie, za rok uplynulý predstavuje 7 percent. U 7-ch percent sa ťažko dá predpokladať, že je to efektívny nástroj, ale, a to aj napriek tomu, že sme prijali samostatný zákon, ktorý sa tejto problematiky týka, viem si predstaviť a podporím, aby tento nástroj nevypadol z nového zákona, ktorý dnes upravujeme, lebo dobrovoľníctvo vnímam v širších súvislostiach. Má ďaleko hlbší a väčší význam, ako je len, ako je len nejaké finančné vyjadrenie, ktoré s tým súvisí. Pre vašu informáciu, je to 5 mil. eur, ktorý tento nástroj v uplynulom roku použil alebo využil prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo toto nie je možné financovať prostredníctvom európskych peňazí. Ale opakujem ešte raz, tam by som hovoril aj o morálke, aj o etike. Samozrejmá vec, ja by som ďaleko viacej privítal nástroje, ktoré sa využívajú tak, aby ten, ktorý ich využíva, nebol naďalej evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Viacerí dobrovoľníci sú naďalej evidovaní ako nezamestnaní. Ale ešte raz, podporujem, každopádne som rád, že sa na tom zhodla, zhodla aj vládna časť poslancov, aj opozícia. Tento nástroj budem, budem odporúčať, aby bol aj v novom zákone ponechaný.
Čo sa týka otázky výborov zamestnanosti, prečo nie trinásť, prečo nedoplniť ďalších. No vychádzame z jedného, z jedného základného bodu a to je zákonný tripartitný rozmer. Ten je daný niečím a vieme, kto reprezentuje zamestnávateľov, vieme, kto reprezentuje zamestnancov. To znamená, ak by sme mali ísť na ten širší rozmer, tak to by bola akási rada solidarity, ktorá by možno obsahovala širší rozmer záujmových, spoločenských a iných združení na úrovni príslušného regiónu. Ja navrhujem iné riešenie, pretože nemám obavy z týchto výborov, že by, že by zneužívali nejaké svoje postavenie. Jednoducho, ak sa bude prerokovávať napríklad oblasť, ktorá sa týka zdravotne postihnutých, budú mať úrady práce nomináciu a k takejto problematike prizvú aj, aj zástupcu zdravotne postihnutých, ktorých budú nominovať. Viem si predstaviť takýmto spôsobom, ak sa bude rozhodovať o niektorých veciach, ktoré sa bezprostredne dotýkajú mladých ľudí, že opätovne, ja neviem, rada vysokých škôl, stredných škôl by tam mala svojho zástupcu, aby sa mal možnosť k tejto problematike vyjadriť. To sú možnosti, ktoré každopádne tento zákon umožňuje, a tým jasne dávam najavo, že v žiadnom prípade tu nie je záujem zneužívať ten výbor. Ja to zopakujem a poviem ešte raz, bol by som veľmi rád, aby ten výbor mal čo najviac práce, aby bolo čo najviac záujemcov a uchádzačov o príspevky, ktoré aktívna politika trhu práce umožňuje.
K pánovi Kaníkovi. Pán poslanec, chcem poďakovať. Chcem poďakovať, lebo sa otvoril problém, ktorý skutočne problémom je. Mladí ľudia, ktorí končia v detských domovoch a nastupujú do toho reálneho života, nie vždy sú celkom pripravení a vždy podliehajú aj istým možnostiam a vplyvom rodiny, jednoducho z prostredia možno, z ktorého vyšli, a nech mi odpustia, možno niekedy sú aj trošku naivní z hľadiska zodpovednosti narábania s finančnými prostriedkami.
Mal som možnosť teraz v pondelok byť prítomný na otvorení nového centra DORKA pre obnovu rodiny, zhodou okolností vo Zvolene, kde boli prítomní aj čelní predstavitelia spoločnosti Priateľov detí detských domov, nadácie DEDO, to znamená nadácie detských domovov. Využil som tú príležitosť a možnosť a podrobne som s nimi tú otázku rozdebatoval. Všetci sa zhodli na tom, že je to potrebné riešiť. Áno, že sú zneužívané, zneužívaní tí mladí ľudia a nie vždy sú použité tie finančné prostriedky na tento účel. Ale všetci ma presviedčali, že pre nich je ďaleko dôležitejšie mať bydlisko. Mať ubytovanie. V konečnej miere aj preto vznikajú tieto centrá DORKA, pretože mimo toho, že riešia niektorú kritickú situáciu rodín, vždy majú polku tých kapacít, ktoré sú tam pripravené pre mladých ľudí, ktorí odišli z detských domovov, a prechodne im poskytujú nejaký ten stav, aby sa vedeli etablovať v tom konkrétnom živote.
To znamená, že pre mňa je z toho jednoznačná úloha. Áno, je sa tým treba zaoberať a asi k tomu pripravím odbornú komisiu a budeme tento, túto otázku mať možnosť hodnotiť. Ale chcem pripomenúť jednu vec, vyhláškou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je ustanovená výška tohto príspevku na desaťnásobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Teda celková výška príspevku ustanovená o 20 % nadol by v žiadnom prípade nepokryla tú navrhovanú čiastku sumy príspevku na odvody zamestnávateľa, čo predstavuje cca nejakých 150, 150, 150 eur.
To znamená, že áno, ja každopádne chcem poďakovať za ponúknutie riešenia tohto problému. Nevylučujem, že sa vrátime aj, pán poslanec, k tomu tvojmu návrhu v rámci tej odbornej komisie. Každopádne si upozornil na problém, ktorý je reálny, a treba ho riešiť, a za to chcem poďakovať.
Ak dovolíte, dve, tri myšlienky ešte. Pán poslanec Zajac, 65 % sumy životného minima v súvislosti s absolventskou praxou. Absolútne s vami súhlasím, že to je strašne, strašne nízka čiastka. Len pozrime sa, ako je nízka minimálna mzda. Ak odrátame to, čo platí zamestnanec z minimálnej mzdy, my sa vlastne týmto príspevkom približujeme k polovičnému pracovnému úväzku pracovníka s minimálnou mzdou. S minimálnou mzdou. Možno je tam rozdiel nejakých pár eur, ale nie je to ďaleko, lebo 13,6 % odvádza, odvádza zamestnanec.
Čo chcem povedať? Náš problém je inde. Náš problém je v tom, že my máme veľmi nízku minimálnu mzdu. A tu by som vás chcel pekne poprosiť potom aj o istú osvetu, ak príde to obdobie, že sa budeme touto problematikou zaoberať, aby sa nestalo, že tá pravá časť spektra Národnej rady bude kričať, ako devastujem podnikateľské prostredie, čo to bude znamenať, že firmy odídu, ja neviem, do Afriky alebo do Rumunska, alebo kde. Všetko so všetkým tak trošku aj súvisí. (Potlesk.) Všetko so všetkým trošku aj súvisí. Ja viem, aké mám problémy pri nastavení minimálneho dôchodku, pretože ak niekto celý život odvádza z minimálnej mzdy a z toho vyplývajúceho minimálneho vymeriavacieho základu, v podstate sa dostáva do tej istej pozície ako človek, ktorý predtým poberal štátne dávky. To je znova dôvod, ďalší, zamyslieť sa nad tým, prečo je tak nízko nastavená minimálna mzda.
Tým chcem len povedať, že za takúto sumu, plus-mínus, na polovičný pracovný úväzok robia ľudia, ktorí poberajú minimálnu mzdu. To si je treba tiež tieto veci trošku uvedomiť. Ale čo je podstatné u absolventskej praxe. Viete, čo meníme? To, čo bolo veľmi dôležité. V predchádzajúcom období nebol viazaný zamestnávateľ, že musí uplatniť prax pre toho absolventa v jeho odbore, ktorý vyštudoval. Viacerí nezodpovední, prišiel absolvent, dali mu metlu a zametal sklad. My to meníme tak, že musí byť tá prax uplatnená v odbore, ktorý vyštudoval. To znamená, ekonóm by mal byť niekde v učtárni, technik by mal byť niekde na pracoviskách, konštrukcii a tak ďalej. Toto je reálne, toto je reálna prax, pretože v tom prvom prípade doteraz platnom zákone skôr znechutili viacerým mladým ľuďom tú prácu. A práve preto riešime to, čo sme pokladali v tomto prípade za ďaleko dôležitejšie. Každopádne tento nástroj je často využívaný a som presvedčený, že aj v týchto upravených podmienkach tomu tak bude, čomu som veľmi rád. A samozrejmá vec, že v maximálnej miere vítam aj pripravovanú legislatívu európsku, ktorá sa týka zamestnávania mladých ľudí do 26 rokov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, úplne na záver, predkladaná novela zákona o službách zamestnanosti, som presvedčený, že vytvorí priestor pre väčšiu flexibilitu, individuálny prístup v boji s dlhodobou nezamestnanosťou. Ďaleko väčšie právomoci a postoje na reakciu regionálneho trhu práce umožňujú jednotlivé nástroje, ktoré upravujeme. Z týchto dôvodov vás žiadam o podporu novely zákona o službách zamestnanosti, za čo vám vopred ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný