16. schôdza

Ja iba chcem poprosiť, aby hlasovanie o novele tohto zákona bolo o 17.00 hodine, nakoľko sa prihlásilo pätnásť poslancov a viacerí podali pozmeňovacie návrhy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení je z pohľadu nášho ministerstva jedna z najdôležitejších zmlúv v tejto oblasti, pretože dôchodkovo zabezpečí veľké množstvo občanov Slovenskej republiky, ktorí boli alebo sú zamestnaní v USA.
Ide o druhý zmluvný dokument o sociálnom zabezpečení medzi našimi krajinami. Výmenou diplomatických nôt bola uzatvorená dohoda medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Spojených štátov amerických o recipročnom poukazovaní dôchodkov z 20. júna 1968 a z 20. júla 1968. Na základe tejto dohody sú obojstranne vyplácané dôchodky, na ktoré vznikol nárok za obdobie poistenia získané na území jedného štátu, ale len pre slovenských a amerických občanov bez ohľadu na ich bydlisko.
Keďže práve právne predpisy Spojených štátov amerických neumožňujú poukazovanie dôchodku do tretieho štátu, je potrebné túto dohodu ponechať naďalej v platnosti. Na základe dohody môže americká inštitúcia poukazovať dôchodok štátnemu občanovi Slovenskej republiky aj do štátu, s ktorým nemá uzatvorenú bilaterálnu zmluvu.
K 31. 12. minulého roku sa v USA vyplácalo 399 dôchodkov občanom Slovenskej republiky. Počet občanov USA zamestnaných na území Slovenskej republiky k tomuto istému dátumu bol 279 osôb. Slovenské a ani americké právne predpisy neumožňujú priznanie dôchodku za obdobie poistenia, ktoré nezakladá nárok na dôchodok v prípade, že neexistuje zmluvná úprava. Zmluvou sú riešené všetky osoby, ktoré na území druhého zmluvného štátu odpracovali, respektíve boli poistené v období aspoň jeden a pol roka. Podľa dostupných informácií v Spojených štátov amerických žije pomerne značná, značne zastúpená komunita osôb, ktoré časť produktívneho obdobia života pracovali a boli dlhodobo dôchodkovo poistení na území Slovenskej republiky. Časť z nich sa chce po určitom čase vrátiť späť na naše územie.
Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov a na osoby, ktoré odvádzajú alebo odovzdajú svoje práva do týchto osôb.
Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje na dôchodkové dávky, starobné, invalidné a pozostalostné dávky. Zmluva je svojím obsahom a rozsahom v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými záväzkami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.
Dňa 10. decembra minulého roku bola zmluva podpísaná v Bratislave. Za Slovenskú republiku som ju podpísal ja a za Spojené štáty americké pán veľvyslanec. Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.
Skončil som, pán podpredseda Národnej rady.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení, tlač 127, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu:
V bode 1. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. januára 2013 č. 361 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
V bode 2. Gestorský výbor nedostal do 7. marca 2013 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
V bode 3. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 26. februára 2013 č. 184, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením zo 7. marca 2013 č. 37.
V bode 4. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.
V bode 5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení, tlač 127, vyjadrených v uzneseniach uvedených v tejto časti tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
V bode 6. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov, poslankyňu Vieru Šedivcovú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci z 12. marca 2013 č. 43.
Ďakujem.

Ďakujem. Dobrý deň prajem, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len pár slov k Zmluve o sociálnom zabezpečení medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ono vám to možno príde automatické a nepochybujem, že všetci prítomní pri hlasovaní za túto zmluvu zahlasujú, ale môžem vám povedať svoju skúsenosť ako predchádzajúci minister, predchodca pána Richtera.
Ten proces prijímania zmluvy so Spojenými štátmi bol svojím spôsobom veľmi bolestivý a veľmi dlhý, začalo to ešte za éry pani ministerky Tomanovej, pokračovalo to za mňa a som veľmi rád, že to sfinalizoval úspešne pán minister Richter. Takéto zmluvy tohto typu sú veľmi dôležité, pretože dávajú skutočnú istotu ľuďom, ktorí pracujú časť svojho života na území jedného alebo druhého zmluvného štátu, a zároveň to dáva istotu aj pri nemocenskom poistení a ďalších subsystémoch sociálneho zabezpečenia a naozaj nie v poslednom rade aj pokiaľ ide o platenie odvodov. Nie je to jednoduchá otázka. A taká významná krajina a náš partner, ako sú Spojené štáty americké, to nie sú desiatky ľudí, to sú stovky, tisíce ľudí, ktorým sa týmto spôsobom uľahčí život. Preto som veľmi rád, že táto zmluva je pod strechou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, pani predsedajúca, uplatňovanie zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 v praxi preukázalo nevyhnutnosť upraviť a spresniť niektoré ustanovenia zákona tak, aby bola zabezpečená jeho jednoznačná aplikácia v praxi, ako aj aby právna úprava v oblasti činnosti s lesným reprodukčným materiálom dostatočne zohľadňovala očakávané klimatické zmeny vo vzťahu k zásadám prenosu lesného reprodukčného materiálu použitého na obnovu lesa. Prijatie účinných opatrení z hľadiska očakávaných klimatických zmien pri obnove lesa je základným predpokladom zvyšovania biodiverzity, ekologickej stability a zachovania lesov ako zložky životného prostredia a prírodného dedičstva Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu k tomuto zákonu.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 425 z 5. februára 2013 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. (tlač 350), na prerokovanie týmto dvom výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ich Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy s návrhmi gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. (tlač 350), schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a to č. 120 z 13. marca 2013. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov Jána Mičovského predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste otvorili rozpravu k tomuto zákonu.

Ak teda môžem využiť svoje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Rád by som sa teda prihlásil do tejto rozpravy ako prvý.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, chcem sa k tomuto zákonu vyjadriť ako spravodajca, aj ako lesník. Je to zákon, ktorý, môžem hneď v úvode povedať jednoznačne, že aj bez toho, aby bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý vám k nemu predložím, bol schválený tak, ako ho predkladatelia, kolegovia poslanci skoncipovali a ako predkladajú tomuto plénu, jednoznačne je tento zákon pokrokom oproti súčasne platnému legislatívnemu stavu. A teda chcem to hneď takto v úvode oceniť a možno aj povedať, že jednoznačne budem teda hlasovať aj bez toho pozmeňovacieho návrhu za to, aby takáto navrhovaná novela prešla do zákonného systému našej republiky. A dovolím si to isté odporučiť aj vám, mojim kolegom. Cítim to tak, že proste je to krok smerom dopredu.
Možno, že patrí sa na úvod povedať veľmi stručne, bez nejakého snaženia o podrobnosti, popísať zmysel tohto zákona. Jednoznačne sleduje sa tu týmto, aby vznikla istá rovnosť v lesníctve pri zabezpečovaní obnovy lesa medzi zdrojom lesného reprodukčného materiálu, to znamená semenami lesných drevín, miestom ich vzniku a miestom, kde tento reprodukčný materiál, povedzme sadenice vypestované z takýchto semien budú spotrebované, budú umiestnené. Existuje tu istá zákonná súvislosť, že nie je možné prenášať lesný reprodukčný materiál krížom krážom, ale existujú na to isté princípy, ktoré treba používať a využívať, nie kvôli tomu, že je to v zákonoch, ale kvôli tomu, že to zodpovedá prírodným zákonom, ktoré stoja aj v tomto prípade nad zákonmi nás ľudí.
V súčasnosti je ten princíp toho prenosu materiálu zabezpečený tak, že existujú v rámci lesníckej terminológie tzv. lesné vegetačné stupne. Je ich 8 a predstavte si, že teda ako keby rozčleňovali výškove celú našu republiku na 8 pásiem. Pre každé z týchto pásiem sú typické isté dreviny, ktoré vytvárajú tam istú dominanciu, a bez toho, aby som sa ich snažil teraz vymenovať všetky, vedeli by sme si predstaviť, že na tom najspodnejšom stupni našej krajiny nachádzame hlavne dub a postupne tie pásma idú cez bukovo-dubový a dubovo-bukový až po pásmo kosodreviny, ktoré je na najvyššom mieste našej krajiny, na vrcholoch hôr umiestnené. Momentálne ten platný stav, ktorý nevyhovuje, je založený na tom, že je možné prenášať reprodukčný materiál práve medzi dvomi zhodnými lesnými vegetačnými stupňami bez toho, aby bolo možné zameniť vegetačný stupeň medzi miestom jeho získania lesného reprodukčného materiálu a miestom, kde tento materiál spotrebujeme.
To znamená, nemá nikto právo urobiť žiadny výškový posun a povedať si, ak sme to získali v piatom vegetačnom stupni, tak použijeme to v šiestom alebo štvrtom. Nie, musí to byť použité v piatom. Zdá sa, že by to bolo teda ako logické, lebo ozaj zodpovedá to istým prírodným princípom, len, žiaľ, naráža to na istý problém. Ten problém je daný tým, že už keď som spomínal prírodné zákony, tak viete, že dochádza tu ku klimatickým zmenám, ktoré sú pomerne výrazné a ktoré spôsobujú to, že sa nám dreviny už voľajako nechcú držať v tých vegetačných stupňoch tak, ako sme sa to naučili v škole, v tých ôsmich, ale majú tendenciu vybočovať z týchto stupňov a tak sa rozbiehať ako keby smerom hore aj dole. Vplyvom pribúdajúceho tepla, otepľovaním krajiny mnohé dreviny majú tendenciu posunu smerom do vyšších vegetačných stupňov. Zase vplyvom pribúdajúcej vlhkosti, áno, aj toto je zistenie dlhoročného sledovania, zase niektoré dreviny sa vydávajú aj opačným smerom. A tak niekedy to striktné dodržiavanie vegetačných stupňov a teda posunu, presunu lesného reprodukčného materiálu robí z tohto pohľadu problém.
Ďalším problémom v tejto oblasti je aj fakt, že máme tu kalamity a je mnohokrát problém nájsť zodpovedajúce miesto zdroja lesného reprodukčného materiálu tak, aby sme vedeli zabezpečiť práve tú kontinuitu medzi jeho vznikom a jeho spotrebou, nakoľko niektoré celé výškové pásma sú rozvrátené a my nevieme nájsť dostatok semenných zdrojov, pretože zase, to som zabudol možno uviesť, musia byť uznané tie semenné zdroje, ešte to neznamená, že keď máme nejaký strom v nejakom vegetačnom stupni, tak každý z týchto stromov môže byť poskytovateľom reprodukčného materiálu. Musí byť to porast, strom, stromy, ktoré sú uznané. A ak teda sa pohybujem v takto vymedzenom rámci, tak práve vplyvom kalamít sa nám môže stať, že potrebujeme poverenie veľa zdrojov reprodukčného materiálu na miesta spotreby, ale nevieme nájsť primerané množstvo práve miest, kde by sme tento reprodukčný materiál mohli získať. Takže z toho vyplýva to, čo vlastne sledovali predkladatelia zákona, aby sme nemuseli byť až tak veľmi striktní a aby sme nemuseli dodržiavať tú neprekonateľnú rovnosť, že vegetačný stupeň, kde lesné semeno vzniklo, môže poskytnúť tento svoj materiál reprodukčný len na vegetačný stupeň, kde teda môžem sadenice z takéhoto semena vypestované, vysadiť. Veľmi správne uvažujú o tom, že umožňujú urobiť aj výškový presun, a to tak, že je možné použiť reprodukčný materiál v stupňoch, buď o jeden vyššie alebo o jeden nižšie.
To znamená, matka príroda povedala, že sa teda tie dreviny rozbehli, tak ako som to popísal, a veľmi správne to tento návrh zákona to rešpektuje a umožňuje vlastne takýmto spôsobom zareagovať práve na tie klimatické zmeny, ako aj na zmeny na trhu s reprodukčným materiálom, kde teda akútny nedostatok vplyvom kalamity evidentne nám vzniká.
V čom je problém a čo bude aj predmetom môjho pozmeňovacieho návrhu, je ten moment, že oni uvažujú s takouto možnosťou len v tom prípade, ak o tom rozhodne príslušný orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, teda lesný úrad. A tu sa ja domnievam, že tento moment by nemusel byť zakomponovaný do tejto legislatívnej normy, lebo mám taký pocit, že by bolo veľmi dobré, keby sme ponechali kompetenciu odbornému lesnému hospodárovi. Je to inštitút, ktorý je vážny, pravidelne preverovaný, skúšaný. Napriek tomu, že odborní lesní hospodári majú za sebou absolvovanie stredných a vysokých lesníckych škôl, napriek tomu musia ešte absolvovať ďalšie skúšky a pravidelne si ich obnovovať. To znamená, majú pomerne vysokú kvalifikáciu na to, aby vedeli kompetentne posúdiť, či je alebo nie je v danej chvíli situácia taká, že musia urobiť ten presun zo susedných dvoch najbližších vegetačných stupňov v prípade, že teda nemajú zodpovedajúci reprodukčný materiál z toho pravého vegetačného stupňa.
No a tu sa domnievam, že by bolo veľmi dobré aj z pohľadu toho, aby sme nevytvárali zbytočne byrokratické zákruty a aby ten hospodár teda nemusel žiadať štátnu správu, pretože bez toho, aby som vyjadroval nejaké podozrenia, vždy tu vzniká minimálne na 100 % istota administratívnej záťaže, úradovania a možno aj istého klientelizmu alebo, nechcem povedať, že korupcie, že teda musím žiadať, aby si mi to odsúhlasil a možno ti to odsúhlasím, možno, že nie. Nič nebráni lesnému úradu, aby si prišiel skontrolovať prácu odborného lesného hospodára, avšak možno by sme sa mali zhodnúť na tom, že by mal mať takýto úkon vo svojej právomoci, pretože najlepšie pozná pomery na lesných celkoch, ktoré spravuje. Takže to je možno tá odlišnosť, ktorú si dovolím naznačiť, že teda keď aj jednoznačne súhlasíme s tým, že je potrebné presun vykonávať, bolo by dobré ho nenaviazať na rozhodnutie štátnej správy, ale ponechať to na rozhodnutie vysoko kvalifikovanému odbornému lesnému hospodárovi.
No a potom ešte bude tu druhý moment, ktorý by som tiež rád vám popísal, pretože bude súčasťou toho istého pozmeňovacieho návrhu, ktorý v tejto veci podávam. Doteraz sme sa bavili o lesných vegetačných stupňoch, od toho dubového, prvého, až po ten ôsmy, kosodrevinový. Existuje tu skúsenosť, že máme možnosť ponúknuť aj praktickejšie a lepšie rozdelenie výškových zón slovenských hôr a lesov, a to nie na lesné vegetačné stupne, ktoré mnohokrát sa prelínajú a nie sú tak presne výškove definované, a máme možnosť ich nahradiť niečím, čo tu už bolo. Nazýva sa to výškové zóny a je to ešte oveľa ľahšie na predstavenie si, pretože v takomto prípade sa nebavíme už o tých drevinách, ale bavíme sa o tom, že celú plastickú mapu Slovenska rozrežeme na výškové zóny, ktoré idú po 200 metroch výškových nad morom, a práve takéto členenie pre potreby presunu lesného reprodukčného materiálu sa zdá, že je teda praktickejšie.
Teda navrhujem, aby lesné vegetačné stupne boli zamenené výškovými zónami. Nie kvôli tomu, že ma to tak napadlo, že by bolo dobré zabŕdnuť do návrhu kolegov, aby som sa v niečom odlišoval, ale kvôli tomu, že vyhláška z roku 60, vyhláška č. 64 z roku 2001 s takouto možnosťou uvažovala. Bolo to vtedy aplikované a po skúsenostiach, ktoré som sa snažil si overiť na rôznych miestach svojich kolegov, to znamená lesníkov v štátnych aj neštátnych lesoch, producentov lesného reprodukčného materiálu, ako aj jeho spotrebiteľov, všade som sa dočkal odpovede, že takéto členenie pre výškový presun lesného reprodukčného materiálu, ktoré bolo dané výškovými zónami, bolo to najlepšie, čo v minulosti lesnícka prax poznala. A preto si dovolím teda navrhnúť, aby sme aj z tohto pohľadu sa pokúsili zhodnúť na tom, že ak to teda minulá prax osvedčila a ak sa teda k tomuto prihovárajú všetci tí, ktorých sa bude tento zákon týkať, nuž, jedná sa o rýdzo odbornú vec, kde ozaj nenachádzame žiadne politikum, ale kde nachádzame len snahu byť realisti a robiť zákony, ktoré sú použiteľné, ktoré slúžia k čo najlepšej správe tejto krajiny, v tomto prípade z hľadiska správy lesov, že by sme sa mohli na niečom takomto zhodnúť a vrátiť sa teda namiesto lesných vegetačných stupňov k výškovým zónam.
Možnože ešte aj na také osvetlenie, jeden možno z detailov, ktorý je zahodno tu pripomenúť, je ten, že lesné dielce sú mnohokrát tvarované, alebo sú teda vedené v teréne tak, že môžu prechádzať pomerne veľkým výškovým rozpätím. Môžu ísť od 500 do 1200 metrov, to znamená, že máme tam pomerne veľa výškových zón, a ten vegetačný stupeň je stále tam iba jeden. Nuž bolo by možno dobré v tomto prípade byť vlastne presnejší a umožniť hospodárovi sa naviazať na konkrétnu výšku pri vertikálnom presune lesného reprodukčného materiálu tak, aby mohol vystihnúť podstatu toho, o čo sa tu v tomto zákone snažíme.
Takže to bolo možno také popísanie toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A teraz som povinný ho predniesť v plnom znení tak, ako je napísaný, ako ho máte rozdaný, takže snažím sa ho teraz prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. (tlač 350).
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antonína Cicoňa, Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 49/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. Za § 14 sa vkladá § 14a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§14a Vertikálny prenos lesného reprodukčného materiálu
(1) Na účely vertikálneho prenosu lesného reprodukčného materiálu sa vymedzujú tieto výškové zóny: a) do 200 metrov nad morom, za b) od 201 do 400, c) od 401 do 600, d) od 601 do 800, e) od 801 do 1000, f) od 1001 do 1200, g) od 1201 do 1400 a za písm. h) nad 1401."."
Ods. 2 hovorí: "Reprodukčný materiál možno vertikálne prenášať len do prvej najbližšej výškovej zóny, od výškovej zóny uznaného semenného zdroja."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Je tu odôvodnenie, ktoré je zhruba zhodné s tým, čo som povedal vo svojom voľnom prejave, takže to čítať nebudem. Myslím, že to nie je moja povinnosť, aby som šetril čas. Ale musím ešte prečítať teda "arabskú dvojku", ďalšiu zmenu.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 5 a doterajšie body sa následne prečíslujú.
Toľko znenie môjho pozmeňovacieho návrhu. Dovolím si zopakovať len to, že takéto znenie naozaj nie je prejavom mojej snahy byť v tejto chvíli nejak lesnícky zaujímavý a pokúsiť sa svojim kolegom povedať, ale nie, pripravili ste to dobre, ale ja to viem lepšie. To nie je pravda. Pripravili to dobre. A ešte raz opakujem, prosím všetkých, aby túto legislatívnu normu tak, ako bola navrhnutá, schválili. A teda, ak by sme sa rozhodli pripojiť sa aj k návrhu, ktorý predkladám, určite neurobíte žiadnu chybu, pretože by ste prevádzke, realite našej krajiny, lesníckym potrebám vyhoveli ešte lepšie, ako to mali predkladatelia tohto zákona na mysli. A odvolávam sa na to, že som si to ozaj overil na mnohých miestach lesníckej praxe Slovenska, keď som sa pripravoval k tomuto jednoduchému, ale myslím si, že potrebnému pozmeňovaciemu doplnku k tomuto zákonu. Takže asi toľko.
Ďakujem vám za pozornosť. Vážený pán predseda, skončil som, idem zaujať miesto pre spravodajcu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mičovský, dovoľte mi v prvej časti môjho vystúpenia teda povedať iba toľko, že ďakujem pekne za vaše odborné vystúpenie. Fakt vidno, že ste odborník na danú problematiku. A zároveň aj ďakujem ako spolupredkladateľ v mene ostatných za to, že ste vyjadrili uznanie nad predmetným návrhom zákona.
Čo chcem povedať k vášmu vystúpeniu, všetci sa určite zhodneme, aj plne s vami súhlasím, že je to veľmi odborná tematika a veľmi potrebná téma hlavne vo vzťahu k tým kalamitám, ktoré boli na Slovensku a ktoré sú na Slovensku.
Týmto návrhom, alebo chcem poukázať na to, že týmto návrhom strana SMER a my ako predkladatelia po dlhom čase v rámci poslaneckých návrhov znova v Národnej rade sa objavujeme s návrhom zákona, ktorý sa venuje tzv. zelenej téme alebo zelenej problematike, čím chceme poukázať na to, že strane SMER - SD nie je ochrana prírody krajiny alebo obnova lesa, ochrana lesa ľahostajná, a preto aj my poslanci tomu venujeme na čele s Antonínom Cicoňom, ktorý je predkladateľ, hlavným, teda tohto zákona, tejto problematike pozornosť.
Samozrejme aj do budúcnosti určite budeme teda zeleným témam v strane SMER sa niektorí poslanci venovať. A chcem vysloviť opätovne teda uznanie nad vaším odborným vystúpením a poďakovať sa za vašu pochvalu.
Ďakujem.