16. schôdza

Vážená pani predsedajúca, ja som tých interpelácií mal celý rad, ale a nieže by som teda bol so všetkými odpoveďami spokojný, ale vybral som si len jednu. Je uvedená pod bodom 11, pardon, 12, čiže ide o odpoveď pána ministra životného prostredia pána Žigu na interpeláciu podanú 29. januára 2013 vo veci postupu ministerstva a ním riadených organizácií vo veci plánovaného vodného diela Slatinka.
Pýtal som sa ho, ja som to tu vlastne aj predniesol pred mesiacom, nechcem sa k tomu vracať a zdržiavať vás. Len pre lepšiu informovanosť ako úvod uvediem, že som sa ho pýtal na očakávané dopady plánovaného vodného diela na prírodu a krajinu vrátane biotopov a druhov európskeho významu, na otázky vodného režimu rieky Slatiny a jej inundačného územia v spojitosti s teraz plánovaným vodným dielom, ako aj na proces posudzovania vplyvov uvažovaného vodného diela vo väzbe na obec Slatinka a jej zázemie. A teda tá moja odpoveď na odpoveď znie:
V jednom s vami súhlasím, vážený pán minister, a to v tom, že ide o zámer z roku 1953, teda z päťdesiatych rokov minulého storočia. Len naša interpretácia tohto faktu sa diametrálne líši. Kým vy, tejto skutočnosti pripisujete pozitívny význam, ja tvrdím, že ide o jeden z dôkazov toho, že sa jedná o zámer poplatný filozofii 50. rokov v duchu známeho budovateľského hesla súdruha Gottwalda a ďalších: "Rozkážeme vetru, dažďu!"
Dnes, teda o 60 rokov neskôr je svet našťastie v nazeraní na rieky, ich prirodzený režim, na funkciu inundačných území, zachovanie prirodzených biotopov a biodiverzity, ale aj tradičného charakteru krajiny podstatne inde a ďalej: smerom k prírode blízkym riešeniam vrátane revitalizácie tokov a povodí poškodených technokratickými prístupmi z minulosti.
V tejto súvislosti si vás dovolím upozorniť na dôležitý aktuálny dokument Európskej únie k implementácii Rámcovej smernice o vode z novembra 2012 The Blueprint to Safeguard Europe's Water Resources, v ktorom Európska únia upozorňuje na potrebu preferovať "zelené" udržateľné opatrenia v povodiach pred technickými.
Ale vašu odpoveď, vážený pán minister, považujem za nedostatočnú a neuspokojivú aj z viacerých iných vecných dôvodov:
1. Je to rozpor medzi konštatovaním na strane 1 vašej odpovede, kde sa priznáva, že v dotknutom území sa vyskytuje viacero druhov a biotopov európskeho významu a konštatovaním na strane 2, že zámer vodného diela Slatinka nezasahuje do žiadneho chráneného územia, do žiadneho územia európskeho významu a že z hľadiska vplyvov na životné prostredie je v poriadku, z čoho akoby malo vyplynúť, že ide po stránke ekologickej, environmentálnej a krajinárskej o bezcenné územie. Fakty však hovoria niečo úplne iné.
Z plochy 266 ha, ktorá by mala byť vodným dielom zatopená, zaberajú biotopy európskeho a národného významu celých 144 ha! Spoločenská hodnota priehradou ohrozených biotopov a rastlín bola vyčíslená 22,3 mil. eur, pričom táto suma nezahŕňa spoločenskú hodnotu lesných biotopov a zničených jedincov živočíchov. Lokalita Slatina nebola zaradená do zoznamu chránených území dodatočne, ako sa píše vo vašej odpovedi. Údolie Slatiny bolo zaradené medzi navrhované územia európskeho významu už tretíkrát. Prvýkrát bolo vyradené spolu s desiatkami ďalších lokalít v roku 2004, druhýkrát v roku 2007 na základe inciatívy vtedajšieho vedúceho služobného úradu na Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici a tretíkrát teraz.
Už v roku 1995 spracoval okresný úrad životného prostredia a Slovenská agentúra životného prostredia návrh na vyhlásenie chráneného územia alúvium Slatiny a nasledujúci rok úrad oznámil v zmysle zákona zámer vyhlásiť túto prírodnú rezerváciu, čím začala plynúť lehota na doručenie stanovísk a vyjadrení vlastníkov a užívateľov pôdy. Úradník a prednosta úradu boli na toto konanie, za toto konanie po zmene politickej moci prepustení a rezervácia nebola vyhlásená.
Podobný osud stihol aj návrh na vyhlásenie prírodnej pamiatky Meandre Slatiny v roku 2006.
2. Ide o rozpor vášho tvrdenia, že prevádzka zamýšľaného vodného diela Slatinka sa stane prínosom pre ekológiu toku i okolitú krajinu, s odborným názorom väčšiny zoológov, botanikov, ekológov, krajinných ekológov, hydrogeografov a ďalších odborníkov na túto problematiku.
Dovoľte mi tiež poznámku k vami opakovanému tvrdeniu, že záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov na životné prostredie napadli iba z procesných dôvodov a čisto špekulatívne členovia združenia Slatinka. Teraz malý citát: "Zákon, podľa ktorého mal proces prebiehať, začal platiť šesť mesiacov po začatí procesu posudzovania. Občania, ale ani samosprávy nevedeli, ako bude proces pokračovať, čo sa stane s pripomienkami a podobne." To je citát zo stanoviska mesta Zvolen z 28. apríla 1994.
Záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia z roku 1996 vzniklo ako finálny produkt nezákonného procesu posudzovania. To hovorí aj nález Ústavného súdu z novembra 2001. Toto záverečné stanovisko 3-krát preskúmal povoľujúci orgán a 3-krát zamietol návrh na vydanie územného rozhodnutie z dôvodu, že Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, nepredložila ku konaniu potrebné podklady, okrem iného aj zákonné záverečné stanovisko z procesu EIA. Bolo to v auguste 2002, v septembri 2003 a v septembri 2007.
V rámci tohto posúdenia viaceré úrady, samosprávy, občania, aj iniciatívy upozorňovali na to, že je potrebné, citujem: "...dopracovanie alternatívnych riešení na takú úroveň, aby boli objektívne porovnateľné," koniec citátu. To je citát z uznesenia mestského zastupiteľstva vo Zvolene č. 56/1995 zo septembra roku '95. A ďalší citát: "...podrobnejšie rozpracovať všetky alternatívy riešenia, stanoviť kritériá ich porovnávania a doplniť správu o hodnotení." Koniec citátu. Ide o výrok okresného úradu životného prostredia vo Zvolene z 20. augusta 1995.
Aj v odbornom posudku v správe o hodnotení sa uvádza, že, citujem: "...v správe sa odrazila rozdielna rozpracovanosť posudzovaných variantov, v nevyváženosti porovnávaných variantov s variantom vodného diela Slatinka." Napriek tomu, došlo teda k odporúčaniu tohto variantu vodného diela. A jedným z argumentov bola paradoxne údajne výborná úroveň spracovania tohto variantu.
Ja nebudem tuná už teda pokračovať v tejto časti, aby som vás príliš nevyčerpal.
A prejdem k tomu 3. dôvodu, prečo vyjadrujem nespokojnosť s touto odpoveďou, a to je ten, že za neadekvátne považujem vami prezentované chápanie rámcovej smernice o vode. V rámci implementácie Rámcovej smernice EÚ o vode na Slovensku prebieha za účasti odborníkov z rôznych štátnych akademických a mimovládnych subjektov dlhoročný proces identifikovania zmenených vodných útvarov, problémov, cieľov a nakoniec aj opatrení a dosiahnutie dobrého stavu vôd v povodí rieky Hron.
Na základe toho boli navrhnuté opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vodných tokov. Medzi opatreniami nie je ani náznakom navrhnuté budovanie veľkých nádrží, ani vodného diela Slatinka, ale, naopak, sú navrhované opatrenia na odstránenie existujúcich priečnych prekážok v toku, zníženie znečistenia a podobne. Rámcová smernica o vode síce hovorí, že zásobovanie vodou je službou verejného záujmu. To však neznamená, že ak si niekto zmyslí, že potrebuje pre svoje podnikanie a maximalizáciu zisku veľa vody, štát je povinný za svoje zdroje, prípadne za verejné zdroje vytvoriť nádrž alebo mu povoliť odbery z rieky bez obmedzenia.
Štátne orgány v zmysle národnej legislatívy aj smernice o vode majú povinnosť povoliť iba také odbery vody z rieky, ktoré nepoškodzujú jej vodné ekosystémy. Ak je pravdou, čo uvádzate v odpovedi na moju interpeláciu, že, citujem: "V súčasnosti sa odbery vody realizujú na úkor prietokov v rieke, čím výrazne trpí životné prostredie v okolí Hrona a celej údolnej nive." Koniec citátu. Štát takto de facto skryte dotuje činnosť súkromných spoločností tým, že im nadmerne dovoľuje odoberať vodu z rieky Hron.
Elimináciu negatívnych vplyvov týchto odberov však neprenáša na toho, kto ich spôsobuje, ale na verejné zdroje, prípadne na Európsku úniu. A to je v priamom rozpore s rámcovou smernicou o vode, aj s ďalšími relevantnými predpismi.
A napokon po štvrté, z vašej odpovede, vážený pán minister, som sa nedozvedel odpoveď na moju otázku, kto menovite rozhodol v tejto veci, tak ako rozhodol. Podobne som sa nedozvedel ani to, prečo a kým bol naposledy zastavený proces prípravy návrhu dotknutého územia na dodatočné zaradenie do zoznamu chránených biotopov európskeho významu.
Z vyššie uvedených dôvodov, nepovažujem vašu odpoveď, vážený pán minister za uspokojivú. A žiadam pani predsedajúcu, aby dala hlasovať o mojom návrhu, nezobrať túto odpoveď na moju interpeláciu na vedomie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dovolím si krátku reakciu na odpoveď pána ministra obrany, na moju interpeláciu pod č. 22, tak ako je uvedené v tomto prerokovávanom, v prerokovávanej tlači. Vážený pán minister, ďakujem za, chcem poďakovať za odpoveď. Pýtal som sa totiž na spoločné vystúpenie pána ministra obrany s pánom ministrom Richterom v januári tohto roku o cvičeniach nezamestnaných na Lešti za viac ako milión eur. Na vašej spoločnej, vašej spoločnej tlačovej konferencii sa vtedy dostala veľká publicita. A vyznelo to tak, a tak to bolo prezentované, ako začiatok, pilotný projekt nejakej dobrovoľnej vojenskej služby.
Sám som vtedy odpovedal na množstvo e-mailov, otázok novinárov, čo to je, ako to je, ako to má byť, ako to bude. Aby som bol úprimný, celkom mi odľahlo, že ste vo svojej odpovedi uviedli na pravú mieru mediálne šumy, teda že, a citujem z vašej odpovede: "Spomínaný projekt z dielne rezortu práce nemá s navrhovaným systémom dobrovoľnej vojenskej služby aktívnych záložných síl nič spoločné." Koniec citátu.
Horšia správa, pravdaže, je - a toho som sa tiež obával -, že tu teda máme zrejme do činenia s akousi novou formou neslávne známych sociálnych podnikov z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto konkrétnom prípade za viac ako 30 miliónov v starých korunách pre 150 nezamestnaných. A, samozrejme, s otáznym či žiadnym pozitívnym efektom na nezamestnanosť.
Toto však už je mimo vašej kompetencie, takže len zopakujem, ďakujem aspoň za to, že do toho nebudú nejak trvalo zatiahnuté aj Ozbrojené sily Slovenskej republiky.

Vážená pani predsedajúca, páni ministri, pani ministerka, kolegovia a kolegyne, napriek tomu, že tu nie je minister zahraničných vecí a podpredseda vlády, chcem aj verejným spôsobom podať interpeláciu.
Vážený pán podpredseda vlády minister zahraničných vecí, európskych záležitostí pán Miroslav Lajčák, dovoľte mi, aby som sa na vás obrátil touto verejnou interpeláciou a položil vám dve otázky.
Prvá. Prečo ste zo svojho rezortu vyčlenili 200-tisíc eur - podľa mojich informácií ešte koncom roku 2012 - a presunuli ste ich na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, konkrétne pre výbor, teda na výbor pre rodovú rovnosť. Nebolo by vhodnejšie použiť tieto prostriedky v rezorte, ktorý spravujete na posilnenie administratívnych kapacít, napríklad v konzulárnej oblasti, čím zvýšiť zastúpenie konzulov v krajinách, kde to naši občania potrebujú?
V tejto súvislosti si dovolím vysloviť názor, že aj medializované problémy s adopciou slovenských detí, napríklad vo Veľkej Británii, ale aj inde a iných krajinách by sa darilo lepšie riešiť, pokiaľ by sme v problémových krajinách mali viac konzulárnych pracovníkov. To je prvá časť mojej otázky v interpelácii.
Druhá časť. Prečo politicky presadzujete požiadavky homosexuálnej loby na Slovensku? Známe sú aktivity homoloby vo viacerých štátoch v zahraničí. Zástupcovia homosexuálnych aktivistov celosvetovo žiadajú najmä tieto veci, aby negatívne, kritické hovorenie, písanie o homosexualite bolo trestané, aby bolo teda trestným činom alebo aspoň priestupkom v rámci trestnej kvalifikácie, ktorej sa hovorí hate speech.
Ďalej presadzujú zákon o registrovanom partnerstve, adopciu detí pre homosexuálov, a tiež aby v školských osnovách bola aktívna homosex..., ale aby bolo aktívne homosexuálne správanie považované za niečo úplne normálne, bežné a štandardné. Iniciovali a presadili ste vznik Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, takzvaného Výboru pre práva homosexuálov.
Vnímam to ako jeden z krokov presadzujúcich ciele, o ktorých som hovoril. Pýtam sa vás, aké dôvody a pohnútky vás vedú k tomu, že sa ako podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister zahraničných vecí a európskych záležitosti aktívne angažujete v prospech nadštandardných práv a privilégií pre homoloby? Ďakujem za odpoveď.
Len pre vašu informáciu, z projektov na túto oblasť v nedávnom čase miesto toho, čo by sme považovali za ideál podpory tradičnej rodiny, boli podporené tieto: Lexikón sexizmu, to je projekt, ktorý vláda podporila sumou 19 384 eur, Iniciatívu Inakosť, tá dostala od vlády v roku 2012 na štyri projekty spolu 82 034 eur, projekt Možnosť voľby, teda občianske združenie Možnosť voľby na dva projekty takmer 35-tisíc eur a spoločnosť pre plánované rodičovstvo na projekt Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv 20-tisíc eur.
To len štatistická časť, ktorá ma opodstatňuje podať túto verejnú interpeláciu. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, ja mám niekoľko stručných interpelácií. S troma som sa obrátil na pána predsedu vlády a ďalších dvoch členov vlády v súvislosti s avizovanou spolukandidatúrou na zimné olympijské hry 2022, takže pôjdem po rade.
Interpelácia predsedu vlády Slovenskej republiky.
"Vážený pán predseda vlády, podľa tlačovej agentúry SITA, ako aj servera aktuálne.sk ste na margo prípadnej kandidatúry Slovenska na spoluorganizovanie zimných olympijských hier v roku 2002 (pozn. red.: 2022) povedali tieto slová, citujem: "My do toho pôjdeme, či ten materiál bude alebo nebude prerokovaný vo vláde, určite pánovi premiérovi Donaldovi Tuskovi poviem, že vláda Slovenskej republiky oficiálne podporí túto kandidatúru". Koniec citátu. Neviem, či si to uvedomujete, ale prípadná kandidatúra na ZOH 2022 z hľadiska ekonomického a rozvojového, ale ešte viac ekologicko-environmentálneho predstavuje rozhodnutie ďaleko presahujúce horizont mandátu akejkoľvek vlády či parlamentu. V rámci mojej interpelácie sa vás chcem v prvom rade opýtať, či ste citované slová presne v takejto podobe povedali? Ak bude odpoveď na túto otázku kladná, potom sa pýtam, či takýto postup považujete za správny a či je podľa vás v súlade s ústavnými kompetenciami, ktorými disponuje predseda vlády Slovenskej republiky.
A napokon by ma zaujímalo, či podobne plánujete postupovať aj v budúcnosti, napríklad v súvislosti s projektom širokorozchodnej železnice naprieč Slovenskom, výstavbou nového ropovodu, ťažbou uránu v lokalite Jahodná nad Košicami, ťažbou zlata s použitím kyanidovej metódy v blízkosti Detvy či Kremnice a ďalšími diskutovanými investičnými zámermi. Toľko k tej prvej.
Tá druhá bola adresovaná pánovi Petrovi Žigovi, ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky a znie: "Vážený pán minister, dovoľujem si vás interpelovať vo veci ekologicko-environmentálnych aspektov zimných olympijských hier 2022, budem používať len skratku ZOH, keďže rozhodnutie kandidovať na ne nedávno verejne oznámil predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico. K rozhodnutiu o kandidatúre Slovenskej republiky na ZOH 2022 musela logicky predchádzať štúdia uskutočniteľnosti a ďalšie komplexné analýzy z hľadiska ekonomického, sociálneho, kultúrneho i environmentálno-ekologického. Z tohto dôvodu sme zorganizovali stretnutie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom sme si od vás, vážený pán minister, chceli vypočuť komplexnú informáciu o výsledkoch štúdie uskutočniteľnosti ZOH 2022 a správu o ďalších analýzach environmentálno-ekologických aspektov, ako aj o vašich predstavách o zosúladení predpokladaných dopadov olympiády v národných parkoch so zákonom o ochrane prírody a krajiny, zákonom o vodách, zákonom o vzduší, zákonom o lesoch a s ďalšími právnymi normami na národnej i medzinárodnej úrovni. Namiesto toho sme sa tesne pre podujatím od vás s prekvapením dozvedeli, že nám požadované informácie nemôžete poskytnúť, lebo je to údajne predčasné a že všetky konkrétne investičné zámery súvisiace so ZOH budú posúdené v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, skrátene EIA. Ide podľa nás o nedorozumenie, lebo otázku uskutočniteľnosti zimnej olympiády na Slovensku vo vzťahu k chráneniu prírody je treba zodpovedať skôr, než prípadnú prihlášku vôbec predložíme. Naproti tomu proces EIA posudzuje zámery a projekty už konkrétnych navrhovaných, respektíve projektovaných stavieb, teda v neskoršom štádiu príprav. Bolo by plytvaním verejných a súkromných finančných prostriedkov, keby sa takéto zámery či projekty vypracovali a až následne by sa zistilo, že z rôznych dôvodov olympiádu na Slovensku nemožno uskutočniť, napríklad kvôli nereálnosti vybudovania potrebnej infraštruktúry, neprijateľnej devastácii prírody v dotknutých územiach, k prekročeniu medzí únosnosti zaťažiteľnosti ekosystémov, významnému narušeniu estetických kvalít krajiny, neúnosnosti nákladov pre slovenskú ekonomiku, neudržateľnosti a nerentabilnosti celého projektu, rozpory s platným právnym poriadkom a podobne. Navyše uplynulé desaťročie prinieslo nespočetné množstvo dôkazov toho, ako bezohľadne pristupujú niektorí developeri k tatranskej prírode a ako pri tom zlyháva inštitút EIA a dotknutá verejná správa. Dovoľte preto, aby sme sa na zásadné otázky, ktoré sme si s vami chceli vykonzultovať osobne, opýtali formou tejto interpelácie. Aký je postoj súčasného vedenia Ministerstva životného prostredia SR a štátnej ochrany prírody SR k avizovanému zámeru usporiadať zimné olympijské hry 2022 v regióne Tatier, teda na území minimálne jedného národného parku? V ktorých európskych štátoch sa konali zimné olympijské hry na území národných parkov? Ako chce ministerstvo životného prostredia a štátna ochrana prírody SR reagovať na zjavný nesúlad zámeru ZOH v regióne Tatier so znením zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého má byť na území národných parkov ochrana prírody nadradená nad ostatné aktivity? Bola hotová štúdia o uskutočniteľnosti ZOH 2022 s ekologicky a environmentálnych aspektov predtým, ako predseda vlády Slovenskej republiky vyhlásil, že Slovensko sa spolu s Poľskom bude uchádzať o ich usporiadanie? Ak áno, aké sú hlavné zistenia a závery tejto štúdie a kde sa s ňou môže verejnosť oboznámiť? Ak nie, prečo sa urobili zásadné politické vyhlásenia ku kandidatúre, pred vznikom takejto štúdie? Ak takáto štúdia a následné analýzy jasne preukážu, že zimná olympiáda v regióne Tatier sa nedá uskutočniť bez neprípustných devastačných dopadov na prírodu národných parkov a krajinu ich ochranných pásiem, bude ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vetovať kandidatúru Slovenska na zimné olympijské hry 2022? S nádejou na komplexné a konkrétne odpovede a s pozdravom Mikuláš Huba."
Tá tretia interpelácia bola adresovaná podpredsedovi vlády a ministrovi financií. Týkala sa ekonomickej uskutočniteľnosti celého podujatia a odpoveď som už dostal. Je stručná a viac-menej ma odkazuje na ministra školstva, vedy a športu, ktorý túto problematiku gestoruje. Čiže z tej odpovede som sa veľa nedozvedel, takže nebudem čítať ani tú interpeláciu.
A posledná stručná na inú tému je adresovaná pánovi ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi. Vážený pán minister, interpelujeme vás vo veci avizovaného zámeru zrušiť štátnu príspevkovú organizáciu Inštitút urbanizmu a územného plánovania, skratka URBION, zriaďovateľom, ktorej je vami vedené Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Dovoľujeme si vás upozorniť na to, že rastúce nároky vo sfére výstavby, jej efektívnej regulácie, až po tvorbu urbanistických súborov i celej kultúrnej krajiny, sú skôr dôvodom na materiálne a personálne posilnenie jestvujúcej odbornej inštitúcie URBION a nie na jej rušenie. Toto naše konštatovanie podporujú aj medzinárodné skúsenosti a odporúčania. Interpelujeme vás preto s požiadavkou, aby ste zámer na zrušenie URBION-u prehodnotili v zmysle vyššie uvedeného. Túto interpeláciu sme predložili spolu s kolegom, pánom poslancom Igorom Hraškom.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcela vyjadriť v Zameraní zahraničnej politiky Slovenska na rok 2013 k jednej stati, ktorá, som veľmi rada, že zo šestnástich strán je na celú stranu rozvinutá. To znamená, že ministerstvo zahraničných vecí, predpokladám, dbá teda veľmi na plnenie záväzkov, ktoré máme. A síce ide o rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc. V tejto stati by som vypichla viacero vecí. A síce uvádza sa tu, že pri poskytovaní rozvojovej pomoci bude Slovensko vo väčšej miere využívať efektívne nástroje slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci, ako vysielanie dobrovoľníkov, poskytovanie mikrograntov a trilaterálnu formu spolupráce najmä s tradičnými donormi. Ako všetci vieme, táto oficiálna rozvojová pomoc má dve také hlavné formy. Jednou z nich je teda multilaterálna pomoc, ktorá tvorí až 75 % všetkých zdrojov, ktoré idú do rozvojovej pomoci, a 25 % tvorí zhuba bilaterálna pomoc. O to viacej si vlastne cením, že ministerstvo zahraničných vecí bude dbať na presadzovanie vlastne trilaterálnej pomoci, kde spolupracujú sa tradiční donori, ktorí sú podľa mňa, v tejto pomoci majú nezastupiteľnú úlohu a Slovensko má hlavne v tejto časti veľmi silný potenciál.
Píše sa tu ďalej, že v roku 2013 bude vypracovaná Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2014 až 2018 a pripravená aj novela zákona o rozvojovej pomoci. Ako mi je známe, tak v najbližších dňoch príde na návštevu Slovesnej republiky expertná misia OECD, ktorá má za cieľ diskutovať o možnostiach vstupu Slovenskej republiky do výboru OECD pre rozvojovú pomoc a s tým vlastne súvisiacim aj plnením vstupných kritérií Slovenskej republiky. Chcem sa pána ministra pri tejto príležitosti opýtať, budem rada, keď sa k tomu potom na konci vyjadrí. Dozvedela som sa, teda že máme záujem v strednodobom horizonte sa do tohto výboru začleniť, čo bude vlastne takými, čo je záväzkom Slovenska, čo je podmienkou toho, aby sme mohli vstúpiť do takejto skupiny, či máme záujem, a teda čo to znamená ten strednodobý horizont? Či to bude v priebehu jedného roka alebo dvoch rokov? No a, samozrejme, dôležité je aj to, ako píšete, dosiahnuť efektívne a transparentné zapojenie podnikateľských subjektov do rozvojových programov a projektov Európskej únie.
Z môjho pohľadu si myslím, že Slovensko má veľký potenciál, čo sa týka rozvojovej pomoci, a je veľmi dôležité o tom hovoriť, pretože je to, myslím si, jedna z našich veľmi silných stránok. Máme obrovský ľudský potenciál a veľmi veľa dobrovoľníkov, o ktorých môžme dennodenne počuť, ktorí vlastne v rozvojových krajinách pracujú a nielen v tých najchudobnejších častiach, ale aj v chudobných krajinách Európy, ako na, v republikách teda na Balkáne, kde môžme vlastne dať týmto štátom svoje skúsenosti s transformáciou a začlenenia do, napríklad aj do Európskej únie, a u zmien, ktoré prebehli pozitívnym spôsobom v Slovenskej republike. Ako všetci viete, tak od roku 2000 je Slovensko uznané ako rozvinutá krajina. Teda má nejaké medzinárodné záväzky pomáhať najchudobnejším krajinám sveta. Tu smeruje vlastne druhá moja otázka na vás, pán minister. Vieme, že každý rok máme povinnosť, zaväzujeme sa prispieť určitým množstvom finančného objemu z hrubého domáceho produktu na rozvojové projekty. To percento je 0,33 percenta z HDP. Zaviazali sme sa, že do roku 2010 to bude 0,17 % HDP, a vieme, že Slovensko sa umiestnilo v roku 2011 na 9. mieste, kde to bolo len 0,09 percenta, a dali sme zhruba objem 61,9 miliónov eur do rozvojovej pomoci. Viem, že Slovensko má veľké problémy. V rámci krajiny riešime, máme množstvo sociálnych problémov, avšak myslím si, že teda sú ľudia na svete, ktorí, samozrejme, sa majú oveľa horšie ako my, a teda myslím si, že by sme tieto medzinárodné záväzky mali dodržiavať. Chcem sa teda opýtať: Ako to vidíte vy, či sme schopní do toho roku 2015 tento záväzok dodržať, alebo čo budeme robiť preto, aby sme sa mohli priblížiť aspoň k tým percentám, keďže na úrovni 0,09 z krajín Európskej únie vlastne boli len Bulharsko, Rumunsko a nižšie pod nami len Estónsko a Litva, myslím? Alebo či nestojí za zváženie, ja neviem, či medzinárodne sme schopní znížiť tie percentá, teda nesľubovať to, čo vieme dopredu, že nie sme schopní splniť? Pretože si myslím, že by to, že, viem, asi to nie je teda možné, ale napriek tomu by ma potešila vaša odpoveď a hlavne, ako to vidíte, aká je to vaša priorita, či to považujete za dôležité, ako sa vy staviate vlastne k tejto rozvojovej a humanitárnej pomoci? (Krátka pauza.)
Čo si myslím, že by sa malo zlepšiť, čo kde máme možno rezervy, je viesť taký intenzívnejší dialóg s občianskou spoločnosťou a zamerať sa vlastne na dopady všetkých politík Slovenskej republiky na rozvojovú pomoc - teda tej rozvojovej politike a iných nerozvojových - a zamerať sa na rozvoj ľudských práv v rozvojových krajinách, ktoré sú teda nedodržiavané, a teda ten stav dodržiavania ľudských práv v rozvojových krajinách, by som povedala, je takmer nulový vo viacerých oblastiach. Často prednášam svojim študentom o právach žien, o právach detí v podmienkach Slovenskej republiky. Vždy sa snažím im priblížiť aj podmienky v rozvojových krajinách. V jednej z nich som pôsobila dlhšiu dobu ako lekár aj ja. Čiže mám informácie aj z toto prvého kontaktu. Pracovala som vlastne ako lekár primárneho kontaktu, čiže som prichádzala do styku s ľuďmi, ktorí, ktorí tú pomoc skutočne potrebovali, a môžem povedať, že Slovensko má skutočne veľmi dobrý, hlavne ten ľudský potenciál. A aj napriek týmto nedostatkom, ktoré som spomenula, môžme byť hrdí na Slovákov, ktorí v zahraničí robia, aj na inštitúcie, ktoré túto pomoc poskytujú. Musím povedať, že viacero týchto projektov je aj z projektov, ktoré sú v rámci oficiálnych rozvojových projektov. Čo ja veľmi oceňujem, je to, že zvolili sme si programové krajiny, ako sú Keňa a Južný Sudán, kde máme skúsenosti s mnohými projektmi, a teda nadväzujeme na to, čo už v týchto krajinách funguje. Vďaka vlastne mojej pôsobnosti tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky mala som možnosť sa zúčastniť takého týždňového pobytu v Etiópii, ktorý organizovala platforma mimovládnych rozvojových organizácií, kde v podstate sme mali taký prierez všetkým, čo v Etiópii aj Slovensko poskytuje, ale aj krajiny V4. Boli tam zástupcovia vlastne z každej krajiny po dvaja poslanci a veľmi ma zaujala myšlienka teda spolupráce krajín V4 v týchto krajinách. Chcem vám dať do pozornosti, že, ehm, myslím si, že má veľký význam, keby sa tieto štyri krajiny spojili a našli spoločné programové alebo povedzme prioritné krajiny, ktorým by sme sa venovali, pretože každá krajina má typ tej rozvojovej pomoci, a teda typické projekty, ktoré tam má, a fungujú na veľmi dobrej úrovni. A čo je najdôležitejšie, je vlastne vedieť to know-how, ako sa dostať do tej krajiny, ako tam pôsobiť. Lebo nielen je dôležitá tá túžba chcieť ísť pomôcť, ale aj vedieť to zrealizovať, čo býva obrovským problémom, a zažila som to naozaj na vlastnej koži. Je to jednak veľká korupcia v týchto krajinách a veľké administratívne problémy pri zriaďovaní nových projektov. Čiže v tomto tiež by som sa chcela opýtať, či podnikáte nejaké kroky na zlepšenie situácie, napríklad v týchto programových našich krajinách? Či komunikujete vlastne? Verím, že áno, lebo tá situácia sa tam aj zlepšuje, a tu vidím takisto také možné rezervy v našej spolupráci s týmito rozvojovými krajinami a našej pomoci. Čo sa týka, keď som spomínala vlastne tú pomoc, a teda spoluprácu rozvojových politík a nerozvojových, treba sa teda venovať téme koherencie politík pre rozvoj, ktorá je vlastne veľmi dôležitou prioritou aj Európskej únie. Čiže myslím si, že by táto problematika mala viacej rezonovať aj na Slovensku. A zapojiť vlastne do rozvojovej spolupráce rôzne rezorty - a pokiaľ to bude možné - a rôznych politikov. Myslím si, že aj my by sme mali tu viac hovoriť o rozvojovej pomoci a vážiť si to, čo máme na Slovensku. To, že keď sme chorí, môžme ísť k lekárovi, to, že máme vodu z vodovodu, ktorú môžme piť, a ďalšie veci, ktoré sú pre nás úplnou samozrejmosťou, a ľudia v treťom svete takéto niečo nepoznajú.
Záverom by som možno povedala, ako vnímajú ľudia v subsaharskej Afrike, v strede Afriky, v Keni Slovensko. Keď sme dali našim študentom nakresliť mapu Európy, nakreslili v strede obrovské Slovensko. Okolité krajiny boli také prilepené k Slovensku. Takže myslím si, že to je naša veľmi dobrá vizitka, ktorú by sme mali ďalej rozvíjať, tento náš potenciál a tejto rozvojovej pomoci sa venovať a ďalej sa takto zviditeľňovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja som veľmi rád, že máme v tejto snemovni konečne človeka v osobe pani profesorky Horváthovej, ktorý má dlhodobú autentickú skúsenosť s realizáciou rozvojovej pomoci vo veľmi postihnutých regiónoch afrických, a chcel by som pripomenúť jedno podľa mňa veľmi vydarené podujatie, ktoré sme robili 10. decembra minulého roku na pôde Národnej rady. Bolo to zhodou okolností a nie náhodou na Deň ľudských práv, pretože sme sa pokúsili spojiť dve možno alebo prehliadanú súvislosť medzi dvoma fenoménmi, a to medzi fenoménom ľudských práv a rozvojovej pomoci. Pretože ľudské práva často chápeme len v tej ich jednej dimenzii, keď sú ohrozované nejakým bezprostredným násilím. Na druhej strane aj tá nepredstaviteľná bieda a nedostatok, v akom žijú milióny a stámilióny ľudí najmä v treťom svete, je svojím spôsobom prejavom porušovania ľudských práv v takomto širšom kontexte a ja si uvedomujem, že väčšine ľudí na Slovensku, a je to aj pochopiteľné, je táto problematika vzdialená. Na druhej strane sme členmi elitných medzinárodných zoskupení najbohatších a najvyspelejších krajín sveta, nielen EÚ, ale aj OECD napríklad, a preto, nielen preto, ale aj preto je našou povinnosťou dnes už viac dávať, ako prijímať, a preto chcem apelovať aj na nás všetkých, aby sme trochu zmenili náš postoj k odkázaným nielen u nás, ale aj v rozvojom svete. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, asi málokto tušil, že dneska začínajúc schôdzu o deviatej, tu budeme ešte aj o štvrtej. (Reakcie z pléna.) Presne tak. Preto som sa pripravil skôr aj sem prísť, aby som zbytočne nezdržoval. Mám tri okruhy, ktoré by som vzhľadom na predloženú správu, ktorá sa týka zamerania zahraničnej politiky na Slovensku, chcel možno položiť otázku alebo troška vyhighlightovať.
Prvý okruh sa dotýka otázky, ktorú hovorila aj moja predrečníka, a je to otázka, ktorá sa venuje oficiálnej rozvojovej pomoci, i keď ja mám problém aj s touto terminológiou, ten anglický termín znie troška lepšie, keďže sa jedná o oficiálnu, official development assistance, čiže nie pomoc, ale nejakú asistenciu, ale to nechajme bokom. Je pravdou, že sa zmenili priority s tým, neviem, či to Eva spomínala, sme mali možnosť na základe aktivít organizácie tretieho sektora navštíviť krajinu, ktorá medzi prioritami bola. Jedná sa o Etiópiu. Ak by som mohol použiť voľnú analógiu, Addis Abeba sa vzhľadom na Africkú úniu stáva, voľnou analógiou to chcem povedať, možným Bruselom Afriky, i keď tie parametre nemusia byť celkom porovnateľné. A vzhľadom na to, že vypadla táto krajina z priorít a my tam máme niektoré živé projekty, ktoré vzhľadom na to, že nie sú prioritizované, nemôžu byť vypisované výzvy. A tieto živé projekty zamerané na oblasť vzdelávania a zdravotníctva môžu byť ohrozené vzhľadom na financovanie. Ale nechcem úplne do konkrétna, možno taký všeobecný, také všeobecné zameranie. Rozumiem aj tomu, že keďže naša rozvojová pomoc je v objeme, sa delí na tzv. multilaterálnu a bilaterálnu a náš väčšinový záväzok z hľadiska použitia finančných prostriedkov ide práve na naše povinnosti vzhľadom na to, v akých organizáciách sme integrovaní, tak sa teda deje v tom balíku multilaterálne a na tú bilaterálnu zostáva omnoho menší balík. A práve preto teda rozumiem tej snahe o vytvorenie priorít. Napriek tomu si myslím, že niekde by sme mohli prehodnotiť stav vzhľadom na dôležitosť projektov, ktoré už sú rozbehnuté a kde tá privatizácia bola predtým. Čo sa týka celkového rámca vzhľadom na to, ako, myslím, že tu je chystaný Deň Afriky, kde by pravdepodobne aj táto téma, viem, že sa to chystalo aj v spolupráci s ministerstvom, a myslím, že to zastrešil nakoniec zahraničný výbor pod vedením pána poslanca Šebeja, kde otázky bilaterálnej medzinárodnej pomoci, asistencie pravdepodobne tretí sektor predloží.
Druhou otázkou alebo druhou témou, ktorá z hľadiska tejto správy pre mňa bola dôležitá, bol tzv. problém, ktorý sme otvárali aj pri, na začiatku volebného obdobia pri obede na ministerstve zahraničných vecí, bol problém ekonomickej diplomacie alebo možno pre odborníkov pod skratkou OBO, kde okrem celkovej kontinuity, ktorú tú viacerí predrečníci nejakým spôsobom ocenili, zrovna oblasť našich ekonomických diplomatov kontinuálna nebola, keďže sa prikročilo k tomu, že naši ekonomickí diplomati sa stiahnu aj na pôdu Európskej únie. Možno, nechcem teraz vzhľadom na to, že je to úplne nový proces, a pravdepodobne nejaké vyhodnotenie tohoto procesu je veľmi skoro, i keď v ideovej rovine by som si dovolil teda otázku, či ministerstvo si myslí, že toto je správny krok a či náš ekonomický diplomat v krajinách mimo Európskej únie neurobí viacej práce, ako ak bude zastúpený v Rakúsku, v Maďarsku alebo tam, kde vieme využiť z hľadiska našej integrácie v tomto priestore niektoré iné nástroje alebo iné nástroje pôsobenia hlavne teda v ekonomickej oblasti, kde ekonomickí diplomati pôsobiť majú. Zároveň mi z hľadiska aj správy pri tejto téme napadá, ja by som chcel oceniť, možno že tu nastalo nejaké terminologické nezrozumenie ohľadom pojmu jednotné vystupovanie v našej zahraničnej službe. Ja toto skutočne vítam, pretože pod rôznymi tlakmi, možno rozdrobenosti vládnej moci, kde sa museli jemne vyvažovať záujmy rôznych koaličných strán, pri súčasnom vládnom zoskupení je možnosť vytvoriť jednotnú zahraničnú politiku a aktivity ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa dajú koordinovať cez, či už EXIMBANK-u, ministerstvo hospodárstva, SACR, SARIO, SOP a tak ďalej, čiže toto, či už použijeme termín jednotnej politiky, alebo použijeme termín koordinovanej, myslím si, že je všetkým jasné, o čo ide, a toto je z hľadiska aj správy, ktorá sa tomuto venuje, veľmi dobrý krok a myslím si, že vzhľadom na na túto, môžem ju nazvať, historickú možnosť, ktorej sa ministerstvo chopilo, je dobré.
K tej ekonomickej diplomacii. Možno tá všeobecná otázka, ako to vníma aj do budúcna ministerstvo zahraničných vecí.
Poslednou témou vzhľadom na to, že som členom výboru pre európske záležitosti, pri preberaní tejto správy sme sme mali možnosť sa pýtať príslušného štátneho tajomníka, som si dovolil otázku, keďže ju reprezentujem jednak ako podpredseda kultúrneho výboru, a jednak poslanec, ktorý v európskom výbore zastrešuje oblasť kultúry. Otázku na tzv. kultúrnu diplomaciu. Ja ju považujem v mnohých oblastiach za možno otázku, ktorá môže otvárať dvere. Vnímam ju ako soft nástroj diplomacie ako taký a skutočne, ako aj správa uvádza, máme tento rok niekoľko, teda správa konštatuje, 3 významné výročia, ktoré jednak môžu prezentovať našu krajinu navonok, a môže otvoriť mnohé príležitosti a nadviazať tieto soft kultúrne alebo soft diplomatické vzťahy. Jedná sa teda o 20. výročie vzniku Slovenskej republiky, 1150. výročie svätého, príchodu svätých Cyrila a Metoda a zároveň projekt, ktorý v danom roku, projekt Európskeho hlavného mesta kultúry, ktorý okrem Košíc organizuje aj Marseille, a dokážeme tento nástroj, dúfam, teda v danom roku veľmi dobre využiť. Moja otázka skôr smeruje na budúcnosť. Takisto som ju kládol pánovi štátnemu tajomníkovi. Keďže nie vždy každý rok je táto možnosť, či ministerstvo ráta možno na pôde podpisu možných kultúrnych memoránd a podobne, kde sa dajú využívať nástroje bilaterálneho pôsobenia s niektorými krajinami, ktoré aj jednak ich neuznávame, ak použijem túto terminológiu, myslím úplne konkrétne napríklad na kultúrne memorandum, ktoré podľa mojich informácii sa na pôde ministerstva kultúry chystá, a je to krajina Taiwan a viem, že je to veľmi citlivá otázka aj z politiky jednotnej Číny a podobne. Ale či si vieme predstaviť, teda použijúc nástroj kultúrnej diplomacie aj v mnohých ďalších oblastiach, nielen na rok 2013, ktorý nám v rámci týchto kalendárových akcií, ktoré na rok 2013 máme, vieme predpokladať aj do budúcna, že budeme pôsobiť a možno si otvárať dvere tam, kde zostávajú zavreté aj možno na, ak to označím veľmi rýchlo, aj tam, kde žijú enklávy slovenských, teda Slovákov žijúcich v zahraničí a podobne. Vieme, že teraz končí návšteva, prvá historická návšteva argentínskych Slovákov, ktorá nejakým spôsobom priniesla aj tému chlebovej emigrácie za prvej republiky, a teda možno aj tej politickej a tak ďalej a tak podobne.
Nechcem hovoriť dlho, dal som si vnútorný záväzok, že to nepresiahne 10 minút, čo sa práve teraz stalo. Čiže zhruba tie otázky, ktoré som na výbore pre európske záležitosti sa snažil položiť, a možno že ak sa zmestia do záverečnej reči, bol by som a ocenil by som, keby sa k nim dostali odpovede. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som rád nadviazal, pretože na výbore pre európske záležitosti som v podstate položil tú otázku, že čo priniesla tá zmena, že ekonomická diplomacia, teda že obchodné zastupiteľstvá sa dostali pod jednu strechu. V zásade musím povedať, že túto myšlienku som pokladal za dobrú, ale odvtedy uplynul už nejaký rok a len také všeobecné konštatovanie sa mi zdá málo, že je to dobré, a myslím, že by bolo rozumné, aby bolo aj také komplexnejšie vyhodnotenie, čo to všetko prinieslo v dobrom a aj aké problémy to vyvolalo. Pretože nič nie je celkom čiernobiele. No nie celkom som dostal uspokojivú odpoveď a bol by som rád v tom smere, keby, aj keď nie v tejto chvíli bezprostredná odpoveď, ale nejaký taký materiál na ministerstve zahraničných vecí vznikol, aby sme ho mali. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Veľmi krátko. Áno, myslím, že sme na výbore sa dohodli, ak si to dobre pamätám, že nejaká správa pod teda požiadavkou pána poslanca Fronca na otázku ekonomickej diplomacie by mohla prísť aj z ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale toto bude asi výborová agenda, pretože asi potrebuje väčší priestor. Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážim si možnosť viesť diskusiu na tému zahraničnej politiky Slovenskej republiky, dokonca v takom časovom rozsahu, s akým sme ani určite nerátali. Je to vždy dobré, lebo z môjho pohľadu ako ministra zahraničných vecí nie je nikdy dosť diskusií o zahraničnej politike, a naozaj ja diskutujem rád a rád aj polemizujem a rád aj komunikujem s ľuďmi, ktorí majú iné názory, pretože len v takej polemike vlastne sa dopracujeme k niečomu, čo je možno spoločný názor, alebo si rozšírime našu poznatkovú bázu. Samozrejme, za predpokladu, že tie vystúpenia sú dobre mienené. Do tejto kategórie, žiaľ, naozaj dneska nezapadlo vystúpenie pána poslanca Dzurindu, ktoré teda naozaj dnes sa mu nezadarilo. Už som zažil teda ďaleko lepšie vystúpenie. Toto bolo zlé, tendenčné, zakomplexované, ješitné a plné neprávd. Nie je pre mňa nič ľahšie, než ho vysmiať a rozbiť na každom fakte, ktorý tu priniesol, lebo tu bolo toľko hlúpostí, ktoré tu narozprával, až sa čudujem, že človek s jeho históriou, ale zrejme je to už dneska o histórii a nie o prítomnosti.
Ale aby Mikuláš Dzurinda hovoril mne, že naša zahraničná politika je statická a pasívna a jeho je tvorivá, aktívna, keď všetci vieme, že on bol prvý, a dúfajme, že posledný minister zahraničných vecí, ktorý túto prácu vykonával takpovediac popri zamestnaní, keď sa mu uvoľnila chvíľka času popri riadení jeho strany, tak tu človeku zostáva rozum stáť. Hovoril tu o skupine Budúcnosť Európy, kde je 11 ministrov zahraničných vecí, ktorá sa stretla v septembri vo Varšave. Ušlo pánovi Dzurindovi, že tá skupina fungovala od marca 2012. A položím vám otázku: Kto bol ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky v marci 2102? Odpoveď je správna. Áno, Mikuláš Dzurinda. Čiže ak sa Mikuláš Dzurinda pýta mňa, prečo Slovensko nebolo pozvané do tejto skupiny, tak ja sa pýtam jeho, prečo ho nepozvali do tej skupiny? Myslím si, že plače naozaj na nesprávnom hrobe a mal by sa pozrieť do zrkadla, prečo ho tam nepozvali.
Potom sa tu nejak strašne pozastavoval nad nejakým papierom, ktorý podpísali Nemecko, Švédsko, Poľsko, Česko. Takých papierov koluje desiatky a my niektoré spolupodpisujeme a niektoré nie a všetko závistí od toho, či sa chceme k niečomu pripojiť, alebo nechceme k niečomu pripojiť. Ale môžem vás ubezpečiť, že už nežijeme v polovici 90. rokov, keď sme všetci prežívali, že či nás niekde pozvali alebo nepozvali, a čo to znamená, že nás nepozvali. Slovensko veľmi aktívne spolutvorí zahraničnú politiku Európskej únie, osobitne vo vzťahu k Balkánu a k východnému partnerstvu a to, že či na nejakom papiere sme podpísaní, to naozaj každý ten, čo len trošku rozumie zahraničnej politike, sa nemôže nad tým pozastavovať, pokiaľ teda nie je zaujatý a účelový. Tá skvelá konferencia, ktorá sa konala v marci 2011 v Bratislave, ona bola dobrá, veď Slovensko bolo predsedníckou krajinou Višegrádskej štvorky, a každá predsednícka krajina Vyšehradskej štvorky organizuje raz za rok stretnutie V4 plus Východné partnerstvo a raz za rok V4 plus západný Balkán. To znamená robilo ju Slovensko v 2011, robilo ju Česko v roku 2012, robí ju Poľsko v tomto roku a budeme ju robiť zase my, čiže to je štandard, prax, ktorá tu existuje už celý rad rokov.
Pán poslanec Dzurinda dojemne spomínal na to, ako sa stretol s bieloruskou disidentkou Nasťou Palažanko, len zabudol povedať, že dali Nasti Palažanko finančnú odmenu a hneď sa na to pochválili na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí, až na to, že to je v Bielorusku trestný čin. Čiže aby sa predviedli doma, akí sú bojovníci za demokraciu v Bielorusku, tak vystavili nešťastnú Nasťu Palažanko riziku trestného stíhania v Bielorusku. A to je zásadný, Bielorusko je dobrý príklad toho, aký je rozdiel medzi zahraničnou politikou Mikuláša Dzurindu a mojou. Mikuláš Dzurinda robil zahraničnú politiku na vnútropolitický efekt a ja ju robím na zahranično-politickú efektivitu. Necítim potrebu so všetkým bežať do novín, zvolávať tlačové konferencie a chváliť sa - pozrite sa, čo som urobil. Tá skvelá akcia, ako sa postavil na Hviezdoslavove námestie s portrétom disidenta, no viem si predstaviť Alexandra Lukašenka, ako išiel páchať harakiri, keď mu KGB donieslo správu, že Mikuláš Dzurinda stojí na Hviezdoslavovom námestí a má fotku disidenta. Čo sa zmenilo v Bielorusku? Nič, to je presne to, ako sa robila zahraničná politika pod vedením Mikuláša Dzurindu. Na to, prepáčte za to slovo, ktoré použijem, ale výstižnejšie nie je, a to je sebaukájanie. Pozrite sa, akí sme dobrí, budeme sa bubnovať do hrudi, ale že za nami zostáva spúšť a spálená zem a že sme nič nedosiahli, to nás nezaujíma, dôležite je, aby sme sami sebe dokázali, že my sme teda tí kingovia. Ja takú zahraničnú politiku robiť nebudem a myslím si, že za mnou budú výsledky na rozdiel od týchto prázdnych slov a fráz.
No a už pochopiteľne všeličo by som čakal, ale že mňa niekto bude školiť, že som pasívny voči Balkánu, to už naozaj tu rozum zostáva stáť, to už naozaj, skôr by som bol pripravený, keby mi niekto vytýkal, že príliš veľa pozornosti venujem Balkánu, nad tým by som sa zamyslel, ale že my sme pasívni voči Balkánu? Ja sa teším, že pán poslanec Dzurinda objavuje Balkán, veď to je fajn, veď to je len dobré a to je presne ten rozdiel, že keď niečo viete, tak si uvedomujete, koľko ešte neviete, a, naopak, keď o niečom nemáte ani potuchy, tak máte pocit, že by ste mali školiť iných, hej. Čiže pán poslanec Dzurinda navštívil minulý rok Kosovo, aj dnes nás o tom hrdo informoval, napísal o tom 3 blogy, dal 5 interview. Ja Kosovo navštevujem od roku '99, som v kontakte s poslancami a s politikmi Kosova, chodia za mnou, pýtajú sa ma, radia sa. Necítim potrebu robiť tlačové konferencie, ja ctím potrebu prispieť k tomu, aby medzi Belehradom a Prištinou sa našlo riešenie. A môžem vás všetkých ubezpečiť, že sa so mnou radí aj srbská strana, aj kosovská strana, aj Catherine Ashtonová a že Slovensko hrá veľmi významnú úlohu, a vôbec ma netrápi, že sa o tom nepíše v novinách, lebo ešte raz: mne ide o výsledok. Čiže pri všetkej úcte, ako aby mňa niekto školil o Západnom Balkáne, to už musí byť teda naozaj veľký diletantizmus, lebo netuší pán poslanec Dzurinda, kto všetko sa so mnou o Balkáne rozpráva, na aké fóra ma pozývajú, a kto všetko sa ma pýta na môj názor.
Takže vravím, sú lepšie a horšie dni, ale toto vystúpenie naozaj chápem, že by strašne chcel ako opozičný poslanec niečo nájsť na našej zahraničnej politike a že ho to hrozne irituje, že to nevie nájsť, no ale aby teda sa takýmto spôsobom ukázal, aký je diletant zahraničnopolitický, ako tu dneska predviedol, až mi je to ľúto.
Pokiaľ ide o tú poslednú otázku pána poslanca Dzurindu, ako to dopadlo v petičnom výbore, tak chcem informovať, že koordinátori politických skupín v petičnom výbore Európskeho parlamentu včera zamietli návrh politickej skupiny EPP, do ktorej, mimochodom, patrí strana SDKÚ pána Dzurindu, na zorganizovanie špeciálneho hearingu k Benešovým dekrétom, a preto politická skupina EPP zvažuje zorganizovanie vlastnej konferencie k Benešovým dekrétom, čo by som však chcel apelovať na našich poslancov, ktorí sú členmi politickej rodiny EPP, aby ste využili vaše skvelé kontakty a aby ste ovplyvnili túto debatu spôsobom, ktorý nebude pre Slovenskú republiku urážlivý.
Prejdem k vystúpeniu pána poslanca Drobu. Pýtal sa, kedy sa stretneme znovu na ministerstve zahraničných vecí. Kedykoľvek, budem veľmi rád, tie debaty sú veľmi dôležité, samozrejme, takže ste vítaný. Pýtal sa na konkrétne prípady alebo príklady pomoci a podpory našim firmám v zahraničí. Nuž poviem, že sme vytvorili podnikateľské centrum na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré poskytuje bezplatný informačný servis, konzultácie s podnikateľmi, riešenia konkrétnych prípadov a pod. Vytvorili sme portál k podnikaniu v zahraničí, na ktorom sú zverejňované aktuálne informácie zo zahraničia pre podnikateľov, veľtrhy, výstavy, dopyty, ponuky, investičné možnosti, verejné obstarávanie a podobne. Prispôsobili sme sieť ekonomických diplomatov a to je vlastne, týmto by som odpovedal aj na podnet, ktorý povedala pani poslankyňa Vášáryová aj pán poslanec Viskupič.
Pozrite sa ja, naozaj veľa vecí som nepochopil, čo sa dialo za tých 20 mesiacov, keď som nebol ministrom. A jedna z nich je, že ako môžme zrušiť ekonomických diplomatov v krajinách, s ktorými máme najväčší obchod? Veď náš hlavný partner je Nemecko, na druhom miesto je Česko, potom ide Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. Môj predchodca zrušil v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku ekonomických diplomatov. Presne tam, kde chodia naše firmy, kde potrebujú radu, pomoc, nadviazanie kontaktov, tam ich zrušili. Ja som sa rozprával s podnikateľmi, každý sa chytal za hlavu, pochopiteľne, veď naše zastupiteľské úrady boli bombardované dopytmi našich našich podnikateľov. Ten ekonomický diplomat tam chýbal ako soľ, logicky, že sme ich vrátili tam, kde sú naše firmy. Veď preboha živého nebudeme ich posielať do Silicon Valley, keďže tam nemám ani jednu firmu. Ja viem, že Silicom Valley je dôležité globálne, ale pre Slovensko nie je dôležité, pre Slovensko je dôležité - Užhorod. Tak budem mať ekonomického diplomata tam, kde sú malí a strední podnikatelia zo Slovenskej republiky, lebo ja som minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Čiže to je to, čo robíme.
Pokiaľ ide o spoluprácu s ministerstvom hospodárstva so SARIO-m, so SACR, urobili sme celý rad systémových krokov a zase, na to sa pýtal aj pán poslanec Viskupič, ja som vravel, minulý rok bol rokom nastavovania modelov a tento rok je rok, kedy chceme vidieť ten model, že bude prinášať výsledky. Podpísali sme memorandum o spolupráci s ministerstvom hospodárstva, zriadili sme rozhodnutím vlády z 19. decembra Radu vlády pre potrebu exportu a investícií. Prvýkrát sa stretne v pondelok 25. marca a to je ten orgán, kde budeme koordinovať naše pôsobenie v zahraničí. Presne ste to vyslovili, pomenovali pán poslanec a ja vám za to ďakujem, lebo je to presne moja filozofia bez ohľadu na to, kto je pri moci. Slovensko má jednu stranu politickú, konečne môžeme proste sa zbaviť toho hlúpeho rozdelenia medzi politické strany, ktoré nám neumožňovalo, aby sme vystupovali koherentne ako strana, lebo ministerstvo zahraničných vecí mala jedna politická strana, ministerstvo hospodárstva iná politická strana a my si navzájom nelezieme do kapusty. Ale že sme v zahraničí míňali peniaze a neboli schopní vystupovať ako slušná krajina, to nikomu neprekážalo. Ja chcem nastaviť model, kde každé euro, ktoré ide zo štátneho rozpočtu, bude transparentné a bude výsledkom posúdenia všetkých relevantných faktorov, zahraničné veci, hospodárstvo, SARIO, SOPK, podnikateľská obec. (Potlesk.)
Pýta sa pán poslanec Droba na telefóny našich ZÚ, aby teda nebol obsadzovací tón alebo ich dvíhali. Dvíhajú a skúšame ich každé dva týždne. Strašne nám na tom záleží a neexistuje, naozaj máme 100-percentnú úspešnosť, musím povedať, toho, že nám dvíhajú. Navyše odkedy sme zaviedli tam SMS servis, tak volajú ľudia kedykoľvek, volajú preto, aby sme im rezervovali lístky na vlak alebo aby sa opýtali, aké bude počasie a podobné záležitosti, ale volajú a všetci naši diplomati vedia, že to číslo sa musí dvíhať. Takže toto je jedna z principiálnych záležitostí.
Návrat Valúcha nás nestál nič, ešte raz chcem povedať, ani politický záväzok, ani finančné záväzky, nič. Budeme s Iránom komunikovať, budeme viesť konzultácie v oblastiach, ktoré nespadajú do sankčného režimu, ale neurobili sme žiaden kompromis s našimi záväzkami, naozaj nie.
Výdavky na obranu, ja súhlasím, ja ako minister zahraničných vecí nie som šťastný s tým, že sú na tej úrovni, na akej sú, vieme dobre, že 24 z 28 členských krajín NATO nespĺňa teda tú podmienku alebo záväzok 2 % výdavkov. Keď bol pán premiér v centrále Aliancie, tak dal prísľub generálnemu tajomníkovi NATO a ten prísľub bol akceptovaný, že vo chvíli, keď to naše čísla, náš ekonomický rast umožní, keď sa nám začnú zlepšovať čísla, tak sa nám začnú zlepšovať aj čísla, pokiaľ idú o naše výdavky na obranu, ja myslím, že je to férové.
Súhlasím si tým, že Vyšehradská štvorka má veľmi veľký potenciál, povedal som aj v mojom vystúpení, že zažíva asi najlepšie obdobie. Tento rok navyše je rok poľského predsedníctva, poľská váha predsa len objektívne väčšia. Vďaka tomu sa nám podarilo zorganizovať podujatia, ktoré, na ktoré by sme nemali v minulosti ambíciu, napr. stretnutie premiérov Vyšehradskej štvorky plus prezidenta Francúzska a premiérky Nemecka. Alebo sme mali veľmi zaujímavé stretnutie v Dánsku ministrov zahraničných vecí Višegrádskej štvorky, nordickej päťky, baltickej trojky, veľmi zaujímavý formát, lebo krajiny, ktoré plus-mínus rovnaké. Máme záujem v tom všetkom pokračovať a naozaj konečne Višgrádská štvorka je v polohe, keď si všetci uvedomujú, že je pre nich dobre, že sme súčasťou V4, je to značka, ktorá má čoraz väčšiu prestíž.
Irán, ako ďaleko sme ochotní ísť. Presne o tom je dnešná návšteva prezidenta, včerajšia a dnešná návšteva prezidenta Obamu v Izraeli, čo je definícia červených čiar. V každom prípade my silne podporujeme Catherine Ashtonovú v jej rokovaniach v mene skupiny P3 + 3 a stále si myslíme, že diplomacia by mala dostať šancu, pretože ak zlyhá diplomacia, tak nastupujú vojaci, ale myslím si, že to nikomu nevyhovuje a nikto to nemôže chcieť. Čiže uvedomujeme si riziko, a keď nedemokratický režim sa môže dostať k tomu, aby mal jadrovú zbraň, a myslím si, že vôľa medzinárodného spoločenstva je, že sa to nedopustí, ale urobím všetko preto, aby sme to vyriešili diplomatickou cestou.
O Hizballáhu sme hovorili, problém nie je v tom, či ho chceme alebo nechceme dať na zoznam. My, nikto nemá ilúzie o charaktere hnutia Hizballáh. Problém je v tom, aký cieľ sme tým dosiahli, to znamená, čo chceme dosiahnuť a či zaradenie Hizballáhu na zoznam teroristických organizácií, nás k tomu cieľu privedie. Uvažujme konečne viac ako jeden krok dopredu. To znamená ak, povedzme si, čo je naším cieľom, a potom si položme otázku, či ten cieľ vieme dosiahnuť iba tým, že bude Hizballáh na zozname, alebo ho vieme dosiahnuť trebárs cielenými sankciami voči jednotlivcom alebo inštitúciám pod kontrolou Hizballáhu, ako je napr. letisko alebo prístav v Libanone. Aby sa zase nestalo, že sme urobili krok A, a zistili sme, že sme sami seba vyradili z hry a vlastne stratili sme schopnosť ovplyvňovať dianie. Hamas je na zozname teroristických organizácií, jeho vplyv, jeho postavenie to nezmenšilo, ale zmenšilo to našu schopnosť ovplyvňovať dianie a komunikovať s Hamasom. Čiže vravím, tu vôbec nemáme ideologické oči, ale uvažujeme pragmaticky, to znamená do akého cieľa sa chceme dostať.
Prečo južný Sudán je medzi našimi prioritami? No jednoducho je medzi, bol medzi teritoriálnymi prioritami už Sudán ako taký od roku 2003 a južný Sudán od svojho vzniku v roku 2011. Máme tam celý rad projektov, teda konkrétne 12, aby som bol úplne presný. Máme tam dlhoročné skúsenosti a máme tam konkrétne výsledky viacerých našich mimovládiek, čiže my tie krajiny projektové a programové určujeme na základe toho, aké sú naše možnosti tam niečo urobiť, do akej miery je dopyt po tých krajinách zo strany našich mimovládnych organizácií alebo podnikateľského sektora. Napr. pýtali sa ma ľudia, prečo nie je Vietnam, lebo jednoducho neboli projekty do Vietnamu, v južnom Sudáne projekty sú, sú tam naše mimovládky, takže ich podporujeme takýmto spôsobom.
Pán poslanec Šebej, no ja nezdieľam úplne ten skeptický názor ohľadne toho, či Európska únia, teda nezdieľam ho vôbec, že nemá zahraničnú politiku. Európska únia je vždy proces, work in progress, ale v každom prípade od prijatia Lisabonskej zmluvy a od vzniku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, od zriadenia funkcie vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku sa viditeľnosť Európskej únie výrazne, výrazne zlepšila, logika toho, kto hovorí v mene Európskej únie je jasne, zreteľne viditeľná. A ako som povedal, je to proces, ja zajtra budem v Dubline, máme neformálnu schôdzku ministrov zahraničných vecí Európskej únie. Jedna z tém alebo dominantná téma nášho rozhovoru bude práve ďalšie skvalitnenie EEAS, to znamená prehodnotenie doterajšieho fungovania, ako ju urobiť ešte viditeľnejšou, ešte efektívnejšou. Samozrejme, že EÚ je zoskupenie 27, o chvíľu 28 členských krajín - malých, veľkých, s rozličnými záujmami - a EEAS a vysoký predstaviteľ je priesečníkom týchto záujmov, ale ten, keď sa pozrieme, kde sme dnes, kde sme boli pred troma rokmi, piatimi, siedmimi, desiatimi, tak vidíme, že ideme dopredu a ideme správnym smerom.
To povzdychnutie ohľadom vývoja v regióne Arabskej jari, ja k tomu nemám čo dodať, naozaj robíme si starosti, snažíme sa to ovplyvniť do tej miery, do akej to Európska únia ovplyvniť vie. Práva kresťanov, napr. to je jeden z dôvodov, pre ktorý sme my ako Slovenská republika zatiaľ neuznali sýrsku opozičnú koalíciu ako jediného predstaviteľa sýrskeho ľudu, pretože sme zatiaľ, a ja som s al-Chatíbom hovoril dvakrát, nedokázal ma presvedčiť o tom, že jeho zoskupenie je inkluzívne a že záleží na právach iných náboženských skupín a osobitne kresťanov. Ja, také rozhodnutie chceme prijať až potom, keď budeme vedieť, že sme ho prijali zodpovedne, dnes tam nie sme.
Západný Balkán a uznanie Kosova, je to tento orgán, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá prijala svoju rezolúciu v roku 2007, ktorá je pre nás ako pre vládu Slovenskej republiky záväzná a bude to na vás, aby ste rozhodli alebo prijali stanovisko k tomu, akým spôsobom Slovenská republika má ku Kosovu postaviť do budúcna. Nemali by sme si zakrývať oči pred tým vývojom, ktorý tam prebieha. To, že vlastne prezidenti, premiéri, komunikujú, ja som rád, že ste sa viacerí z vás stretli aj s poslancami kosovského parlamentu, aby sme tak trošku aspoň tú tému detabuizovali, aby sme videli za tým ľudí, konkrétne otázky, konkrétne témy, veď žijú tam naši občania, rodia sa, ženia sa, zomierajú, žiaľ, máme tam podnikateľov, to znamená, majme takú pozíciu, aby sme neubližovali našim vlastným záujmom ako Slovenskej republiky.
No a pokiaľ ide o Turecko, ja by som chcel povedať dve veci. Asi je v našom záujme, aby tak významná krajina, ako je Turecko, bola v našom hodnotovom priestore, lebo neexistuje vzduchoprázdno, ak nebude v našom priestore, tak bude v inom priestore. A po druhé my vyznávame, Slovenská republika konzistentne, pokiaľ ide o vstup do Európskej únie, vyznáva filozofiu, že ten, kto splní podmienky, by mal dostať šancu stať sa členom. To znamená, asi by sme nemali v tejto chvíli prijímať rozhodnutia, či Turecko môže byť, dnes nemôže byť, lebo dnes tie podmienky nespĺňa. Ale je to dôvod, aby sme zastavili prístupové rokovania? Ja osobne poviem nie, ja si myslím, žeby Turecko by malo dostať tú istú šancu, ako sme dostali my, ako majú krajiny západného Balkánu a na základe výsledkov pristúpili k rokovaniu, ktoré sú v našich rukách, kde my definujeme pravidlá, sa potom rozhodneme, že či áno, alebo nie. Ale dnes je táto diskusia predčasná, a aj škodlivá.
Pokiaľ ide o pána poslanca Mikloška, ministerstvo je otvorené mladým a šikovným ľuďom, samozrejme, robíme transparentné výberové konania a ľudia sa môžu prijať, potrebujeme mať šikovných mladých ľudí, o tom niet pochýb. Pokiaľ ide o účasť podnikateľov na misiách, organizujeme, vždy keď je to možné v Moskve som bol minulý týždeň, bolo so mnou viac než 120 našich podnikateľov, v druhý aprílový týždeň budem na veľkej ceste na Kaukaz, takisto počítam s tým, že pôjde so mnou podnikateľská misia. Obvykle sa obraciame na ministerstvo hospodárstva, na SARIO na SOPK, aby oslovili svojich členov alebo teda išli cez svoju databázu a odporučili nám účastníkov takýchto ciest.
Ľudské práva je, samozrejme, veľmi dôležitá, jeden z pilierov našej zahraničnej politiky a tu vy ako poslanci parlamentu máte pomerne veľký priestor, aby ste sa vyjadrovali. Predsa len poslanec je slobodnejší vo svojom mandáte, než je trebárs člen exekutívy, a istým spôsobom nám budete pomáhať v tom, keď budete hovoriť, čo si myslíte, lebo, vravím, aj nám, ako mne ako členovi vlády, ako ministrovi to, to len pomôže, takže vás chcem povzbudiť v tom, aby ste boli veľmi zreteľní a jasní, pokiaľ ide o otázky ľudských práv.
Pani podpredsedníčka Jurinová, pokiaľ ide o stratégiu ľudských práv, dnes sme mali mať Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale sme ju teda zrušili kvôli tomu, že naša rozprava pokračuje. V každom prípade na najbližšom rokovaní rozbehneme proces draftovania tejto stratégie, bude to inkluzívny proces, pozývame všetkých účastníkov, ktorí majú o to záujem, a bol by som veľmi rád, keby ste aj ten váš podnet nám doručili, aby sme, samozrejme, chceme ju mať hotovú v septembri, takže je, máme istý časový priestor a veľmi nám záleží na tom, aby táto stratégia prvá vôbec v histórii Slovenska, aby naozaj bola dokumentom, pod ktorý sa podpíšu všetci, ktorí sa venujú ľudským právam, každý zo svojej perspektívy.
Pán poslanec Hlina, pokiaľ ide o Čínu, ja, máte pravdu v tom, čo hovoríte, samozrejme, nám, ja chcem len povedať to, že jedna vec je tá synergia, na ktorej nám záleží, aby sme pôsobili v vzťahu k Číne aj vo vzťahu ku všetkým ostatným, druhá vec je, že pokiaľ ide o Čínu špecificky, mali sme tu nedávno podpredsedu vlády a okrem toho, že som s ním hovoril o ľudských právach, tak som s ním hovoril aj o ekonomickej spolupráci, identifikovali sme oblasti, ktoré my vnímame ako prioritné alebo najperspektívnejšie, jedna z nich je aj cestovný ruch. Po lete sa uskutoční zmiešaná komisia, tam by sme chceli naozaj identifikovať konkrétne veci, aby sme nestrácali čas prázdnymi slovami, ale aby sme sa vedeli pohnúť v našej spolupráci ďalej, lebo vo všeobecnosti Slovensko vo vzťahu k viacerým krajinám veľa sa rozpráva a málo sa robí. Tieto by sme chceli naozaj zmeniť. Pýtal sa na svoj diplomatický pas, viacerí z vás aj na to reagovali. Určite poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má nárok na to, aby mal diplomatický pas, a v zahraničí vás, vám môže pomôcť a môže vás ochrániť, doma určite nie, ale v zahraničí áno. Takže odporúčam, tí, ktorí ho zatiaľ nemáte, aby ste si ho vyzdvihli.
Pani poslankyňa Vášáryová, zameranie suchšie, no viete, no to je tá večná debata, či je málo strán, veľa strán, no či tej krajine, onej. My sme, ja som to aj uviedol v mojom úvodnom slove, sa sústredili na priority, to znamená, že to, čo je gro našej práce v zásade je tak ako keby pomimo, a tie veci, na ktoré sme, lebo tie, ktoré sú istým spôsobom nóvum a na ktoré chceme upriamiť väčšiu pozornosť, to je Európska politika, ekonomická diplomacia a pomoc občanom v zahraničí, čiže tým sme venovali špecifický priestor, takže sa vám môže zdať, že niektoré iné témy boli možno, možno viac v úzadí, ale vravím v každodennej práci určite nie sú.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí - cieľom toho premenovania môjho rezortu nie je povedať oni a my, ale cieľom toho je práve povedať, to, čo ste vy pomenovali, že európska politika, nie je zahraničná politika. To znamená my sme rezort, ktorý má na starosti európsku politiku, na to neexistuje jednotný model, sú krajiny, ktoré to majú pri úrade vlády, sú krajiny, ako je Francúzsko, Dánsko, Rakúsko, ktoré to majú pri ministerstve zahraničných vecí, sú krajiny, ktoré majú samostatné ministerstvá pre Európske záležitosti, čiže tu komu čo vyhovuje. Nám vyhovuje to, že je to pod ministerstvom zahraničných vecí. Ale dôležité je to, aby nevznikal omyl, že politika voči Európskej únii je zahraničná politika, lebo nie je, čiže toto sme chceli zdôrazniť.
Hovorili sme o ekonomickej diplomacii, ja myslím, že som vám v tomto odpovedal, tí naši ekonomickí diplomati sú diplomati, zastavili sme trend, že keď sa za ekonomických diplomatov proste vysielali kamaráti kamarátov, a bolo to vnímané ako trafiky a bolo to celé roky. A chceme, aby to boli ľudia, ktorí sú zamestnancami štátnej správy, ktorí nejdú na trojročný kontrakt, počas ktorého sa musia zabezpečiť do konca svojho života, ale ľudia, ktorí sa zase vrátia na ministerstvo zahraničných vecí a vedia, že pracujú v prospech štátu, ľudia, ktorí majú načítané, ktorí rozumejú makroekonomickým číslam. A aby zastupovali naozaj štát, aby nešli, ja som nikdy nepochopil a nikdy som s tým nebol stotožnený s tým, že boli vyslaní ľudia na dobu určitú, lebo tým pádom bolo jasné, že deň po návrate je na ulici, tým pádom celé svoje vyslanie prispôsobil tomu, aby si našiel nejaký džob pre seba, a nie pre štát. Čiže o to nám ide, musia vzhľadom na to, koľko máme ľudí, koľko máme rozpočtu, musia v sebe kombinovať aj úlohy ekonomických diplomatov, aj úlohy istým spôsobom obchodných radcov, pretože naše firmy sa na nich obracajú, potrebujú pomoc našich zastupiteľských úradov, nemá to kto iný urobiť, než títo naši ekonomickí diplomati. Ale zároveň, pochopiteľne, od nich čakáme vyhodnocovanie trendov a identifikovanie možností, kde umiestniť slovenské výrobky na zahraničných trhoch, kde pritiahnuť zahraničný kapitál na Slovensko. Jednoducho snažíme sa to robiť tak, ako to, čo si môžme dovoliť. Asi toľko muziky, koľko máme za to peňazí. O tom návrate našich diplomatov som už hovoril. Len ekonomických diplomatov do susedných krajín a naozaj si za týmto stojím, nemá logiku, aby sme nemali ekonomických diplomatov tam, kde máme firmy, presne naopak, musia byť presne tam, kde sú.
Jednotná prezentácia Slovenska. Hovoríme o, hovoríme o brandingu, hovoríme o tom, to neznamená, že bude teraz prikázané, ako máme prezentovať Slovensko, ale skôr aby sme už konečne skoncovali s tým, že my máme 15 značiek Slovenska, lebo každý rezort, každý ústredný orgán má svoj rozpočet a vydáva si svoje, a niekto, pre niekoho sú to tuaregy a pre niekoho je to bača s fujarou. Už si poďme konečne povedať, čo je Slovensko, ako ho vnímame, poďme si, proste prezentovať, tak ako keď povieme Švajčiarsko alebo povieme Nemecko, alebo povieme Nórsko, tak každému z vás sa vybaví jeden imidž. Tak keď povieme Slovensko, tak každému z nás sa vybaví čosi iné, čiže toto chceme urobiť. A myslíme si, že predsedníctvo Slovenska v Európskej únii v roku v roku 2016 je možno poslednou príležitosťou, aby sme nejak odprezentovali to Slovensko, ktoré my chceme, aby nás takto vnímali. Čiže o tom to je a naozaj ja som podľa novely kompetenčného zákona zodpovedný za túto tému. Venujeme sa tomu veľmi vážne u nás na ministerstve. (Potlesk.) Ja som neprepustil žiadnych ľudí, ja som len urobil to, že som odišiel z ministerstva zahraničných vecí a vrátil som sa do centrály SDKÚ, no tak som musel urobiť opatrenia, aby som centrálu SDKÚ zase zmenil na ústredný orgán štátnej správy - ministerstvo zahraničných vecí. A ľudia, ktorí nepochopili, že odišiel ich chlebodarca, a naďalej mali na sebe modrý dres, tak logicky, že ja potrebujem štátnych úradníkov, ktorí kopú za štát, za Slovenskú republiku. (Potlesk.) Čiže to nebolo celkom korektné.
A pokiaľ ide o 1150. výročie Cyrila a Metoda, je viacero krajín, ktoré sa k tomu výročiu a k tomu odkazu hlásia a každá z tých krajín si ju chce uchopiť svojím spôsobom. To znamená, nie je záujem koordinovať to ani z jednej strany. My máme zaradenú prezentáciu 1150. výročia do programu našich aktivít na celý tento rok a robíme to sami, lebo, vravím, každý k tomu odkazu pristupuje trošku inak, v inej polohe. Pokiaľ ide o príchod Svätého otca, samozrejme, teraz je úplne nová situácia tým, že máme nového pápeža, pozvanie dostal, bolo zopakované, veríme, že tá príležitosť 1150 rokov naozaj je, že oslavy 5. júla sú veľkou príležitosťou. Uvedomujeme si aj to, že po nástupe do tohto vysokého úradu, pochopiteľne, je to zložitejšie, ale povedal by som veľmi úprimne a otvorene, že táto otázka je otvorená v tejto chvíli.
K Národnému konventu o Európskej únii sa vraciame, otvoríme ho v máji na výročie, vlastne na Deň Európy chceme, národný konvent sa nám osvedčil, kedysi sme ho vnímali ako platformu pre kultiváciou našej diskusie o budúcom členstve v EÚ, dnes si dávame tri hlavné témy. Po prvé - ako pozeráme na výzvy ktorým čelí Európska únia, po druhé - čo nám prinieslo desať rokov členstva v Európskej únii, aké možnosti sme využili, aké sme nevyužili a po tretie - príprava na predsedníctvo, to znamená je to osvedčený formát, ale s aktualizovaným, updateovaným obsahom a veľmi rád budem tlmočiť vaše poďakovanie našim diplomatom, pretože súhlasím s vami, že si to zaslúžia.
Pani poslankyňa Horváthová, ďakujem pekne za všetko, čo ste povedali na adresu našej rozvojovej pomoci, lebo toho nie je nikdy dosť a je treba šíriť osvetu rozvojovej pomoci, lebo jednoducho Slovensko je dnes v kategórii krajín, ktoré už pomoc nepotrebujú, ale od ktorej sa očakáva, že budú pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie. A naozaj, aj keď si to doma nechceme priznať a keď človek otvorí noviny, má pocit, že sme tá najposlednejšia krajina na svete. Ono to tak nie je a my žijeme v relatívnom blahobyte v porovnaní s dvoma tretinami alebo troma štvrtinami krajín na tejto planéte a podľa toho sa správame a snažíme sa pomáhať tým, ktorí tú pomoc potrebujú, a vravím každá osveta v tomto duchu je veľmi dobrá. Snažíme sa vstúpiť do, ako ste povedali v tom, v tom do, do výboru DAC v rámci OECD, základná podmienka je, že nespĺňame objem poskytovanej rozvojovej pomoci, lebo mal by byť minimálne 100 mil. dolárov a my sme niekde na úrovni 60 mil. eur. Ale zároveň vnímame to ako výzvu, ako strednodobý horizont, či sú to dva, tri, štyri roky, zhruba tu sa niekde pohybujeme, koordinujeme to aj s ďalšími členskými krajinami Vyšehradskej štvorky, myslíme si, že takýto koordinovaný postup by mal byť v záujme všetkých.
Veľmi intenzívne komunikujeme s občianskou spoločnosťou, samozrejme, s platformou mimovládnych rozvojových organizácií už spolupracujeme 10 rokov, máme podpísanú dohodu, memorandum o spolupráci a mimovládne organizácie podieľajú na rozpracovaní vlastne programu, priorít, pri definícii, čiže tam je naozaj každodenná komunikácia.
To, čo je istým spôsobom nové v našej rozvojovej pomoci s mojím opätovným príchodom na ministerstvo zahraničných vecí, je intenzívnejšia spolupráca alebo intenzívnejšie zapojenie našich podnikateľov do rozvojovej pomoci. Pretože vychádzame z toho, že rozvojová pomoc by mala pomáhať aj našim podnikateľom, aby sa presadili na nových trhoch, a prijali sme viacero programových dokumentov, prijali sme koncepciu zapájania slovenských podnikateľov do ODA, vytvorili sme nové modality, program Start Up napríklad. Pomáhame práve to, aby prostredníctvom rozvojovej pomoci nielen demokratizovali, ale aj pozdvihovali ekonomické štandardy v krajinách, v ktorých sme aktívni, a aby sme to robili s našimi podnikateľmi teda alebo našimi prostriedkami. Toto ja vnímam ako dôležité. Spolupracujeme s Vyšehradskou štvorkou jednak využívaním vyšehradského fondu, ale spolupracujeme aj s ďalšími donormi. Úprimne povedané, Vyšehradská štvorka sú krajiny, ktoré sú si veľmi blízke, ale aj v tom, že veľa peňazí na rozvojovú pomoc neposkytujú, lebo jej veľa nemajú, čím skôr sa snažíme orientovať na bohatšie krajiny, na Holandsko, na Nórsko, na krajiny, kde my dávame know-how - znalosť regiónov a oni majú dostatok prostriedkov, ale trebárs nemajú takú orientáciu v niektorých regiónoch a, samozrejme, sa, poskytujeme rozvojovú pomoc aj cez multilaterálne platformy. No a súhlasím s tým, že treba o rozvojovej pomoci viac hovoriť.
Pán poslanec Viskupič, myslím, že o ODA sme si povedali to isté, a ďakujem aj vám, že ste jeden z ľudí, ktorí o tejto téme hovoria a hovoria pozitívne. My znižujeme počet krajín, aby sme teda združovali prostriedky a plus pri deficitoch, ktoré sú krajiny programové, projektové, vychádzame z toho, aký je dopyt. Ako som povedal, kde máme čo ponúknuť, kde je záujem našich mimovládiek, našich podnikateľov. O ekonomickej diplomacií sme si povedali, takže už sa nebudem opakovať, jednotné pôsobenie v zahraničí, to sme si takisto povedali a ďakujem pekne a hovorte to často, všade, lebo to je presne to, čo by sme mali pochopiť, že o čo nám ide. Nie je možné, aby tento štát proste z toho malého mešca peňazí, ešte aby sme to rozhadzovali na desať strán. Nikdy si to nebudeme môcť dovoliť.
Kultúrna diplomacia je nesmierne dôležitá. Tento rok je unikátny, lebo máme krásne výročia. Máme 20-ročný príbeh nezávislosti Slovenska a máme Košice - hlavné mesto európskej kultúry a máme 1150 rokov od príchodu svätých Cyrila a Metoda. Lebo v dnešnom svete musíte zaujať. Musíte zaujať príbehom. A toto je krásne. Veď ja som už vďaka tomu bol v celom rade dôležitých európskych hlavných miest, kde sme urobili krásne podujatia prezentačné s účasťou vysokých ústavných činiteľov, kde sa o Slovensku hovorilo a hovorilo sa veľmi pekne v Londýne, v Paríži, v Berlíne napríklad. To znamená, využime to, že máme tento rok ten príbeh, a predajme ho, lebo je ten príbeh, je dobrý, je pozitívny. A budeme uvažovať, samozrejme, aj do budúcna, lebo budúci rok bude o niečom inom, ale ten príbeh tu je vždy, ak máme záujem.
Chceme spolupracovať, pochopiteľne, aj s Taiwanom za podmienok, ktoré sú akceptovateľné, a my ich máme veľmi presne zadefinované, čo je prijateľné aj pre Čínu, čo je v súlade s našou politikou jednej Číny. Zároveň veľmi dobre si uvedomujeme, že Taiwan je jeden z významných investorov na Slovensku. Investovali tu viac než 400 mil. eur. Vytvorili tu niekoľko tisíc pracovných miest. To všetko je naozaj dôležité, a preto logicky máme záujem vzťahy rozvíjať. Ako som povedal, za tých podmienok.
Využívať Slovákov v zahraničí je prirodzené a logické a snažíme sa o to, lebo to sú naše mostíky do celého radu krajín a regiónov sveta.
No a pán poslanec Fronc čo priniesol. Ako som povedal, pokiaľ ide o ekonomickú diplomaciu, že ten minulý rok bol nastavovania systému, že sme si, naozaj sme mali niekoľko rokovaní so všetkými partnermi v ekonomickej diplomacii. Povedali sme si, aký bude systém. Prijali sme tú radu vlády, to bolo niekoľkomesačný proces toho, čo vlastne od nich očakávame. Vravím, v decembri bol ten materiál schválený. Redefinovali sme sieť ekonomických diplomatov, rozbehli sme výbery ľudí na tieto konkrétne miesta, čiže ja tento rok očakávam, že model, tak ako sme ho vlani nastavili, že začne prinášať výsledky. A myslím si, že keď sa takto stretneme koncom roka alebo budúci rok pri prerokovaní tohto materiálu, tak už nebudem hovoriť o modeli, ale budem hovoriť o konkrétnych výsledkoch.
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz vám všetkým veľmi pekne poďakovať za túto debatu, za váš záujem o zahraničnú politiku. Budem sa tešiť na našu ďalšiu spoluprácu predovšetkým s našimi gestorskými výbormi, ale, pochopiteľne, dvere nášho ministerstva sú otvorené pre každého z vás a ďakujem za korektnú spoluprácu a teším sa aj do budúcna. Ďakujem pekne. (Potlesk.)