16. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 410 z 30. januára 2013 pridelila vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako je to uvedené v časti IV spoločnej správy, aj s odporúčaním gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 30 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, tlač 321, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pod číslom 118 z 13. marca 2013. V citovanom uznesení ma výbor poveril funkciou spoločného spravodajcu výborov a predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o pozemkových spoločenstvách poslanci strany SaS v prvom čítaní podporili. Tak, ako bol predložený predkladateľom, ho považujeme za istý posun k lepšiemu v porovnaní s právnou úpravou, ktorá je platná dnes. Na základe poznatkov od členov pozemkových spoločenstiev a na základe ich praktických skúseností s doterajšou aplikačnou praxou však máme za to, že niektoré navrhnuté ustanovenia sú len akýmsi polkrokom k úprave, ktorá by uspokojovala vlastníkov pozemkov združených v pozemkových spoločenstvách.
Veľkým problémom, s ktorým sa vlastníci, členovia pozemkových spoločenstiev stretávajú v praxi, je vysoký počet členov, na to nadväzujúce rôzne miesta ich trvalého pobytu, pričom tieto miesta nie sú len v rôznych kútoch Slovenska, ale často aj v rôznych kútoch sveta. Nezanedbateľným faktom je aj vysoký vek členov spoločenstva a s tým súvisiace dedičské konania a neustále zmeny, pričom vlastníci majú rovnaké práva bez ohľadu na veľkosť podielu. Maličký podielnik, ktorý nemá záujem o činnosť spoločenstva, takto môže zastaviť dôležité rozhodovania spoločenstva. Toto spôsobuje problémy vtedy, keď je potrebné rozhodnúť o nakladaní s predmetom vlastníctva, vtedy, keď právny úkon musí vykonať každý vlastník. Toto je v praxi často nemožné a vlastníci tak prichádzajú o možnosť nakladať s predmetom vlastníctva.
Dobrým príkladom je predkladateľom navrhovaná zmena, kedy už podpisy na napr. kúpnej zmluve nemusia byť na jednej listine, stačí, ak sa dodajú na viacerých listinách. Rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností však bude môcť byť vykonané až po dodaní aj poslednej listiny, ktorá je na takýto úkon potrebná. A tu práve ide o ten polkrok, o ktorom som hovoril, nápad je to dobrý, úprava sa uberá dobrým smerom, no, smerom, ale nie je dotiahnutá až tam, aby nakladanie s majetkom bolo pre vlastníkov bezproblémové alebo čo najbezproblémovejšie, teda také, aby mohli byť čo najlepšie naplnené práva vlastníkov a ich výkon.
Aj preto po stretnutiach s členmi pozemkových spoločenstiev navrhujeme upraviť návrh zákona tak, aby bolo nakladanie s majetkom vlastníkov združených v takýchto spoločenstvách efektívnejšie a aby im bol zákon na prospech. Ide pritom o prípady, ktoré upravuje § 8 ods. 2 návrhu, teda o prípady, kedy je zo stanovených dôvodov potrebné oddeliť časť nehnuteľnosti a vytvoriť tak novú nehnuteľnosť, s ktorou je potrebné ďalej nakladať.
Konštrukcia v návrhu zákona opäť vytvára len polkrok, pretože na jednej strane je možné o tomto oddelení novej nehnuteľnosti rozhodnúť stanovenou väčšinou, teda nie je potrebné jednohlasné rozhodnutie, a niektorí členovia môžu byť aj prehlasovaní. Následne potom však je potrebné, aby sa napr. na kúpnu zmluvu podpísali všetci tí vlastníci, členovia spoločenstva, ktorí s oddelením súhlasili. No stáva sa však, že niektorí členovia sú nezastihnuteľní, niektorí medzičasom skonajú a následné dedičské konania sa ťahajú neúmerne dlho. A vtedy by bolo dobré, keby sa celé konanie mohlo urýchliť, je to v záujme vlastníkov.
Problémom, ktorý je v návrhu zákona tiež nedoriešený, je aj poskytnutie primeranej náhrady tým vlastníkom, ktorí nesúhlasili s oddelením novej nehnuteľnosti a nemali by sa tak podieľať na jej predaji a výnose z predaja. Inštitút primeranej náhrady je však tak nedostatočne upravený, že vyvoláva viac otázok ako dobrých a uspokojivých riešení.
Pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, rieši tieto problémy a zlepšuje právne postavenie vlastníkov, členov spoločenstiev. Vychádza z prelomenia starej rímskoprávnej zásady, ktorá sa stále využíva v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch. Podstatou tejto zásady nemo plus iuris je, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako sám má. Podľa toho by teda niekto, kto nie je vlastníkom, nemal vystupovať na strane predávajúceho pri kúpnej zmluve a predávať niečo kupujúcemu, k čomu sám nevie preukázať vlastníctvo či iné právo nakladať s touto vecou. Túto zásadu však možno prelomiť a deje sa tak aj v našom právnom poriadku vtedy, ak je to na prospech účastníkov právneho vzťahu. Pozmeňujúci návrh teda na základe prelomenia tejto zásady umožní vlastníkom, členom spoločenstva, menej komplikovaný, niekedy v súčasnosti až nemožný prevod vlastníckeho práva k oddeleniu nehnuteľností. Zároveň sa na výnose z takéhoto predaja budú podieľať všetci členovia, teda aj tí, v úvodzovkách, prehlasovaní. Za vlastníkov, teda na strane predávajúceho bude konať výbor, teda štatutárny orgán pozemkového spoločenstva. Jeho legitimita je odvodená z toho, že členovia tohto štatutárneho orgánu sú volení zhromaždením a jemu je aj výbor zodpovedný, pričom takýto postup plne korešponduje s pôvodnými pravidlami, ktoré platili pri bývalých urbariátoch. Predkladaný pozmeňujúci návrh je na prospech vlastníkov, uľahčuje niektoré konania a umožňuje vlastníkom naplniť ich vlastnícke práva aj reálne a nielen na papieri. Detaily viac priblížim v samotnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz prednesiem.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu zákona o pozemkových spoločenstvách, parlamentná tlač 321.
1. V § 8 sa vypúšťa ods. 3.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako ods. 3.
Odôvodnenie: Navrhované uznesenie § 8 ods. 3 počíta s tým, že členovia spoločenstva, ktorí sa nepridajú k rozhodnutiu o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti, majú dostať primeranú náhradu. Toto ustanovenie má niekoľko nedostatkov:
a) Zákon neustanovuje, čo je to v tomto prípade primeraná náhrada. Má ísť o nový pozemok alebo zväčšenie vlastníckeho podielu? To je nemožné. Má ísť o finančnú náhradu? Akú? Určenú znaleckým posudkom alebo určenú inak?
b) U koho si títo členovia spoločenstva majú túto primeranú náhradu uplatniť? U spoločenstva? Prečo, keď toto de facto v celom tomto procese nevystupuje ako ozajstná právnická osoba? Z akých výnosov alebo prostriedkov by malo spoločenstvo túto primeranú náhradu vyplatiť? Ak nie u spoločenstva, malo by ísť o tretiu osobu? A o ktorú?
c) Po rozhodnutí o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti má nasledovať predaj tejto novovytvorenej nehnuteľnosti. Keďže to, ako je namodelovaný konštrukt predaja ďalej v návrhu zákona, je veľmi zložité a niekedy nevykonateľné, môže nastať bizarná situácia - a síce to, že tí členovia spoločenstva, ktorí boli prehlasovaní, dostanú primeranú náhradu, aj keď nevieme ako, ale tí členovia spoločenstva, ktorí hlasovali za oddelenie časti spoločnej nehnuteľnosti, sa k výnosu z predaja nedostanú, resp. v niektorých prípadoch len veľmi zložito, pretože bude veľmi obtiažne získať potrebné dokumenty od každého člena spoločenstva - viď nižšie v pozmeňujúcom návrhu. Teda tí, ktorí nesúhlasili s daným krokom, by sa teoreticky mohli dostať k peniazom, teda k náhrade skôr, ako tí, ktorí súhlasili a ďalej postupovali podľa zákona. Z dôvodov uvedených nedostatkov navrhovaného ustanovenia § 8 ods. 3, ako aj z dôvodu, že tento pozmeňujúci návrh predkladá iné riešenie celého postupu, navrhujeme ods. 3 z § 8 vypustiť.
2. V § 9 sa vypúšťa ods. 10.
Doterajšie odseky 11 až 13 sa označujú ako 10 až 12.
Odôvodnenie: Ide o zásadnú požiadavku na nový zákon z hľadiska pozemkových spoločenstiev a ich fungovania - a tou je možnosť, aby zmluvu o prevode vlastníctva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti mohol uzatvárať v mene spoločenstva výbor.
Na túto požiadavku nadväzujú aj ďalšie pozmeňujúce návrhy a odôvodnenie je nasledovné: Pokiaľ prijmeme tézu, s ktorou vyšiel predkladateľ - že pozemkové spoločenstvá majú byť právnickými osobami a takto majú aj konať - je zrejmé, že v mene právnických osôb konajú orgány týchto právnických osôb. Doterajšie pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity boli založené práve na tom, že tam síce boli združení vlastníci, ale spoločenstvo nevystupovalo ako jedna právnická osoba. Predkladaná právna úprava vychádza z toho, že spoločenstvá vlastníkov už majú ďalej do budúcnosti fungovať len ako spoločenstvá s právnou subjektivitou. Túto zmenu treba privítať, bolo by však dobré, aby táto zmena so sebou niesla aj ďalšie atribúty, ktoré by mala mať. A tou je najmä to, aby v niektorých veciach mohli konať orgány spoločenstva, v tomto prípade výbor ako orgán spoločenstva, t. j. aby sa všetky aj závažné, resp. niektoré zo závažných rozhodnutí nenechávali, nenechávali opäť len na jednotlivých členoch spoločenstva, čo so sebou prináša mnohé komplikácie. V prípade, že zo zákonom stanovených dôvodov (§ 8 ods. 2) je potrebné oddeliť parcelu, vytvoriť tzv. novovytvorený pozemok - zákon tu síce tiež vyžaduje rozhodnutie členov spoločenstva, ale počíta s tým, že nemusia súhlasiť všetci členovia, t. j. niektorí z nich môžu byť prehlasovaní. Keď teda rozhodne o oddelení pozemku požadovaná väčšina, o predaji, respektíve ďalej nakladať s takýmto pozemkom by mal štatutárny orgán, ktorým je práve výbor. Ako si ukážeme ďalej a ako nám ukazuje aj aplikačná prax, doterajšia požiadavka podpisov všetkých vlastníkov na jednej listine bola takmer nesplniteľná; zákon vychádza v ústrety vlastníkom v tom, že už nie je potrebná jedna listina. Pre platný vklad do katastra je ale potrebné predložiť súhrn všetkých listín, ktoré sa v danom prípade požadujú, t. j. v krajnom prípade by ich malo byt' toľko, koľko je vlastníkov.
(Ruch v sále.) Potrebujem trošku kľud, lebo ja si myslím, že pán minister sa zasadí o to, že tento pozmeňovák bude prijatý. Tak by som bol rád, keby sa mohol aj on sústrediť na to.
Ako si ukážeme ďalej a ako nám ukazuje aplikačná prax, doterajšia požiadavka podpisov všetkých vlastníkov na jednej listine bola takmer nesplniteľná. Zákon vychádza v ústrety vlastníkom v tom, že už nie je potrebná jedna listina. Pre platný vklad do katastra je ale potrebné predložiť súhrn všetkých listín, ktoré sa v danom prípade požadujú, to jest v krajnom prípade by ich malo byť toľko, koľko je vlastníkov. Kataster vykoná vklad v prospech nového vlastníka až po predložení poslednej listiny. Toto je však takisto takmer nesplniteľná požiadavka, pretože napríklad mnohí z vlastníkov žijú v cudzine, niektorí z nich medzitým zomreli a beží dedičské konanie a podobne, teda existuje mnoho reálnych prekážok, kedy nie je možné podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností tak, ako to vyžaduje zákon. V takýchto prípadoch najmä vlastníci združení v pozemkovom spoločenstve ťahajú za kratší koniec. Požiadavka, aby v takýchto prípadoch konal výbor - štatutárny orgán volený zhromaždením, by vedela vyriešiť mnohé komplikácie, ktoré sú s prevodmi vlastníckeho práva k pozemkom spojené a bolo by to v prospech vlastníkov samotných. Zákon tu prelomuje zásadu, ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Z uvedenej zásady existuje niekoľko výnimiek, a to najmä v tom prípade, ak nadobúdateľ práva nadobúda toto právo dobromyseľne v tom, že tomu, od koho právo nadobúda, toto právo aj skutočne patrí.
Pokiaľ hovoríme o výnimkách, môžeme hovoriť napríklad o nadobudnutí vlastníckeho práva od nevlastníka na základe kúpnej zmluvy; spoločenstvo nie je vlastníkom predávanej nehnuteľnosti, vlastníkmi sú spoločníci. V prípade však, že zákon predpokladá prehlasovanie niektorých spoluvlastníkov pri rozhodovaní o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti a ďalšie naloženie s oddelenou nehnuteľnosťou, prelomenie zásady "nemo plus iuris" má svoje opodstatnenie aj v ďalšom procese. Čo je však podstatné, je to, že je to na prospech vlastníkov, t. j. členov spoločenstva.
3. V § 9 ods. 10 znie nasledovne:
,,(10) Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom spoločenstva. Rozdelený bude medzi jednotlivých členov spoločenstva podľa veľkosti podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Výnos z predaja podľa veľkosti z podielov na spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými nakladá fond, bude uložený v depozite spoločenstva po dobu najmenej desať rokov. Vlastník podielov spoločnej nehnuteľnosti, s ktorými nakladá fond, alebo jeho právny nástupca môže písomne u spoločenstva uplatniť svoje právo na vydanie výnosu z predaja v lehote desiatich rokov odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva, ak predloží doklady, ktorými preukáže svoj nárok, inak jeho právo zaniká."
Poznámka pod čiarou 17) sa vypúšťa. (Reakcia spravodajkyne.)
Aha. Uhm. Takže sa opravujem. V § 9 ods. 11 znie nasledovne: Dobre, poznačte si to. Ďakujem.
Odôvodnenie: Pokiaľ počítame s tým, že bude naplnená podstata pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby, teda už nebudú existovať pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity, ale ani pozemkové spoločenstvá "de facto bez právnej subjektivity", ako to vyplýva z vládneho návrhu, predaj oddelenej časti nehnuteľnosti uskutoční štatutárny orgán spoločenstva - výbor.
Po povolení vkladu do katastra nehnuteľností, teda po prevode vlastníckeho práva a zaplatení kúpnej ceny bude táto prevedená na účet predávajúceho - teda právnickej osoby pozemkového spoločenstva. Výnos z predaja pre jednotlivých členov spoločenstva bude medzi nich rozdelený podľa veľkosti ich vlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti a toto sa týka všetkých členov, teda aj tých, ktorí budú pri rozhodovaní o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti prehlasovaní. Vyrieši to problém s "primeranou náhradou", ktorá je v návrhu v § 8 ods. 3 a ktorá má potenciál vytvárať aplikačné problémy v praxi. Výnos z predaja bude prevedený na účet spoločenstva celý, t. j. vrátane prostriedkov za tie podiely, ktoré spravuje fond. To umožní jednak to, že fond dostane finančné prostriedky za "svoje" podiely, jednak sa stanovuje povinnosť spoločenstva uložiť prostriedky do minimálne desaťročného depozitu pre tých vlastníkov, ktorým podiely z rôznych dôvodov spravuje fond.
4. V § 14 ods. 1 sa v piatej vete vypúšťajú slová "v médiu s celoštátnou pôsobnosťou".
Odôvodnenie: Tento návrh vyplýva z aplikačnej praxe. Berúc do úvahy fakt, že počty členov spoločenstiev sú veľmi často vysoké, pričom títo jednotliví členovia nemajú trvalé bydlisko len v mieste sídla spoločenstva, ale aj po celom území republiky, často však aj v cudzine, je požiadavka zverejňovania oznámenia o konaní zhromaždenia v médiu s celoštátnou pôsobnosťou zbytočná. Naopak, popri inej administratíve táto požiadavka zbytočne zvyšuje náklady na činnosť spoločenstva. Obyčajne sa to robí tak, že spoločenstvo zaplatí inzerát v celoštátnom médiu, čo sú nemalé peniaze. Prax však ukázala, že táto požiadavka je vzhľadom na cieľ - dosiahnutie účasti členov spoločenstva - zanedbateľná a v podstate zbytočná. Všetci dostávajú na zhromaždenia pozvánky.
5. Za § 16 ods. 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Výbor vykonáva všetky potrebné úkony vo veci prevodu vlastníckeho práva k novovytvorenej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia zhromaždenia podľa § 8 ods. 2 vrátane podpisu potrebných dokumentov."
Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.
Odôvodnenie: Toto ustanovenie má zabezpečiť to, na čom sú založené pozmeňujúce návrhy v bodoch 1 až 3. Ide o dosiahnutie toho, že pokiaľ zhromaždenie rozhodne o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2, následne sa má uskutočniť väčšinou predaj tejto novovytvorenej nehnuteľnosti. Predaj za predpokladu podpisu jednotlivých členov spoločenstva a následný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je však veľmi zložitý a komplikovaný - a to najmä v tom, že niekedy je v podstate nemožné takúto podmienku splniť. V prípade prelomenia zásady "Nemo plus iuris" sa umožňuje predaj, ktorého procesná stránka je omnoho jednoduchšia a pre vlastníkov nehnuteľnosti priaznivejšia v tom, že celý proces - vrátane získania výťažku z predaja - je rýchlejší a omnoho menej komplikovaný. V takomto prípade koná za vlastníkov orgán právnickej osoby - výbor - ako orgán nevlastníka. Po rozhodnutí zhromaždenia o oddelení nehnuteľnosti sa však má za to, že táto má byť aj scudzená, a preto je tu takýto konštrukt výhodnejší. Pri tejto úprave, ktorá nadväzuje na návrhy v bodoch 1 až 3 tohto pozmeňujúceho návrhu a tvorí s nimi jeden logický celok, sa opäť vychádzalo z aplikačnej praxe a z požiadaviek členov pozemkových spoločenstiev. Sťažujú sa najmä na to, že doterajšia právna úprava, ako aj navrhovaná ich dostáva do situácie, keď po oddelení časti nehnuteľnosti už na tieto svoje vlastnícke práva nevykonávajú, už na tejto svoje vlastnícke práva nevykonávajú. Napríklad sa na nej postavila cesta a podobne, ale k výnosu z predaja tejto nehnuteľnosti práve z dôvodu zložitosti celého procesu sa nemôžu dostať celé roky.
Chcem požiadať o dve hlasovania. Jedno hlasovanie k bodom č. 1, 2, 3 a 5 spolu. A jedno hlasovanie o bode č. 4 tohto pozmeňovacieho návrhu samostatne.
Pán minister, pani predsedajúca povedala dnes na začiatku schôdze, že dnes je deň optimizmu. Ja nerobím politické obchody systémom, že vy schváľte niečo nám a my schválime niečo vám, alebo nejakým spôsobom takto sa dohodneme. Toto je zákon, ktorý vylepšuje váš návrh zákona. Je to pozmeňovací návrh na prospech vlastníkov spoločenstva a ide v línii s vaším návrhom zákona. Ja by som vás chcel poprosiť a požiadať o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu. Keď sa tento pozmeňovací návrh zjavil, tak som dostal niekoľko, aj niekoľko mailov od členov spoločenstiev, ktorí sa tomuto návrhu potešili a stotožnili sa s ním a vyjadrili nádej, že bude prijatý.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím si, že takto prednesený doplňujúci a pozmeňujúci návrh, ktorý si podal, má svoje ratio, má aj svoju kvalitu. Takže dúfam, že budú vyslyšané tvoje posledné slová, že mohlo by sa dať priechod. A som rád, že si dal hlasovať rozdelene, lebo má to aj nejakú súvislosť. Takže myslím si, že zlepšuje jednoznačne kvalitu predloženého vládneho návrhu. A ja budem mať tiež pozmeňujúci návrh, ktorý bude dopĺňať aj tie tvoje veci, takže dúfam, že to prejde aj v tvojom, aj mojom prípade niektoré veci, ktoré zlepšujú tento návrh.
Ďakujem.

Ja len jednu takú malú poznámku. Pán kolega, keby ste si boli pozreli spoločnú správu, tak v spoločnej správe je už § 8 ods. 3 vypustený. Takže vy ho navrhujete vypúšťať, on už je vypustený. Je to úplne zbytočný návrh a ostatné pozriem.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, ja už som pri prvom čítaní ocenil niekoľko motívov, ktoré sú dané do tohto nového zákona o pozemkových spoločenstvách, a na tom aj trvám. Spomeniem len letkom tú jednu vec, ktorú považujem za veľmi sympatickú a dôležitú, že pozemkové spoločenstvo môžu vytvoriť aj vlastníci samostatných pozemkov, ide hlavne mnohokrát o vlastníkov mnohých malých pozemkov. Je to vec, ktorá odblokuje pomerne efektívnym spôsobom výdaj množstva takýchto pozemkov z rúk štátnych podnikov. A je to niečo, čo veľmi chýbalo, a je to niečo, čo veľmi pomôže. Ten § 2 ods. 1 písm. c), ktorý umožňuje takýto vznik, je ozaj potrebný a ja to vítam.
Je niekoľko vecí, ktoré nevítam a ktoré budú predmetom pozmeňujúceho návrhu, ktorý príde až po mne z úst pána poslanca Fecka, a teda nebudem sa tomu venovať. Chcem sa venovať len úplne jednému konkrétnemu paragrafu, a dokonca len jednému odseku z tohto paragrafu. Dovolím si vám to predniesť formou akéhosi scenára, ktorý by mohol vzniknúť nie tým, že ho napísal scenárista, ale že ho napísal sám život. Skúsime prebehnúť niekoľko obrazov.
Obraz číslo jedna nás zavedie do Viedne 18. storočia, do Hofburgu, kde Mária Terézia so svojimi múdrymi poradcami rozhodla o tom, aj keď mala na to svoje veľmi praktické finančné dôvody, že v okolí našich obcí vtedy vznikli a dodnes to tak vlastne je, pozemkové spoločenstvá, kde zdôraznila ale rukou nerozdielnou, kto bude užívať, táto obec, toto spoločenstvo, budú tam ideálne podiely. Išlo jej hlavne o to, aby jej neunikli dane. Ale vlastne tento fakt, tento historický fenomén sa zachoval dodnes a je istým veľmi dôležitým parametrom, dokonca typickým prípadom alebo typickou ukážkou toho, na čom sú založené pozemkové spoločenstvá.
Obraz číslo jedna máme za sebou a môžeme skočiť v tomto scenári k obrazu číslo dva, ktorý nás zavedie už do súčasnosti do Bratislavy, kde v parlamente práve vysoký štátny úradník ubezpečuje poslancov, že teda ak ide o problém predkupného práva v prípade, že vlastníci podielov vo vnútri spoločenstva navzájom si toto svoje vlastníctvo predávajú, tak že toto predkupné právo tu bude zdôraznené a že nebude zrušené. Bolo to výsledkom praktickej diskusie, keď vznikla istá obava, že zánik predkupného práva v tomto prípade by mohol viesť k dôsledkom, ktoré sa reťazia až do veľmi závažných výsledkov pri správe pôdohospodárskych majetkov, pozemkových spoločenstiev, najmä lesov.
Obraz číslo tri nás v tomto scenáriku zavádza rok dozadu na štátnu hranicu Slovenskej republiky a Rakúska, kde sa nám zjavuje zaujímavý pán, ktorý, pomerne bohatý a rozhodol sa byť ešte bohatším. Nazvime tohto pána pánom Schwarzom a možnože prichádza práve z Rakúska, ale mohlo by to byť aj z inej krajiny. Tento pán Schwarz prichádza s tým, že si chce vytypovať nejaké zaujímavé miesto, a to zaujímavé miesto nachádza pre svoju investíciu. Je to malá obec, môžeme ju nazvať Lehotou, takýchto obcí je na Slovensku pomerne veľa. Potrebuje nájsť partnera v tejto obci, ktorá má zaujímavé pozemkové spoločenstvo, kde je veľa kubíkov ťažby, veľa kalamity aj veľa podielnikov. Keďže je cudzím štátnym príslušníkom, nemá veľké možnosti do tohto zasiahnuť, ale peniaze robia svoje, použije peniaze na to, aby našiel, povedzme v tej terminológii súčasnej, v kriminálnej praxi to zvykli tuším nazývať bielym koňom. Nachádza takéhoto bieleho koňa ako člena pozemkového spoločenstva jedného podielnika a keďže sme už ho nazvali bielym koňom, tak mu môžeme kľudne prisúdiť, že je to pán Biely. Vzniká zaujímavé spoločenstvo medzi pánom Schwarzom a pánom Bielym. Keďže sme zdôraznili, že pán Schwarz má pomerne veľa peňazí, tak vie týmito peniazmi vypomôcť veľmi výdatne pánovi Bielemu a pán Biely začína robiť jednu zaujímavú vec. Ako podielnik začína od svojich spolupodielnikov skupovať jednotlivé vlastnícke podiely. Aj keď tu funguje inštitút predkupného práva, napriek tomu za istých nevyjasnených okolností sa mu to darí istým spôsobom obísť, že aj áno, aj nie, to predkupné právo bolo uplatnené. Dosť na tom, že bez toho, aby sa o tom väčšina spoločenstva dozvedela, vzniká pomerne zaujímavý kontrolný balík vlastníckych podielov v rukách pána Bieleho. Je dokonca taký veľký ten vlastnícky balík, že pán Biely dokáže zmeniť a zvrátiť rozhodovacie pomery v tomto veľkom a na kubíky bohatom pozemkovom spoločenstve. Nuž a čo sa deje ďalej? Deje sa jednoduchá vec. Výbor, ktorý doteraz riadil toto spoločenstvo, stráca oporu vo svojej členskej základni takpovediac, pretože pán Biely má dostatok podielov na to, aby mohol zvrátiť riadenie tohto pozemkového spoločenstva, a urobí, nazvime to pracovný prevrat. Jednoducho je to legitímne, ale nie je to celkom z hľadiska elegancie v poriadku. Zvráti vlastnícke pomery, resp. riadiace pomery do tej miery, že namiesto výboru č. 1 v tomto pozemkovom spoločenstve sa ujíma vlády a riadenia nad ním výbor č. 2. Ten výbor č. 2 vlastne tiež môže konať len v duchu zákona, ale predsa len sa tu pomerne rýchlo prestavujú prúdy dreva a prúdy financií, ktoré s týmto drevom súvisia. A vzniká tu situácia, že mohli by sme nazvať to, že pán Schwarz, ktorý prišiel takto k tomuto pozemkovému spoločenstvu, začína prichádzať do obdobia, keď sa mu začína jeho investícia svojím spôsobom rentovať.
Je to situácia, ktorá nie je nezákonná, ale predsa len nie je v poriadku, a výbor č. 1 sa tak trochu búri a poukazuje na súvislosti, ktoré nie sú v poriadku pri tom, ako vzniklo k tejto zmene vlastníckych pomerov, a obracia sa na rôzne kontrolné orgány a dokonca s dôverou sa obracia aj na vysokého predstaviteľa štátu a nachádza uňho pochopenie. Rezortný šéf dokázal veľmi elegantne a skutočne v súlade s právom rozhodnúť o tom, že dáva za pravdu, že výbor č. 1 sa mal naďalej ujímať svojich právomocí a že to nebolo v poriadku, že odišiel. No tak, keď už vysoký štátny predstaviteľ takto rozhodol, človek by očakával, že vlastne spravodlivosť zvíťazila a je to v tejto chvíli ako keby príbeh ukončený. Nie je to však celkom tak, pretože pozrime sa, napriek tomu, že vysoký rezortný predstaviteľ takto rozhodol a rozhodol v súlade s právom a rozhodol správne z pohľadu nielen zákona, ale aj z pohľadu toho, aby efektívne bolo v tomto pozemkovom spoločenstve narábané s hodnotami, ktoré spravuje, napriek tomu rezortné orgány nerešpektujú jeho rozhodnutie a nám to môže pripomínať tak trošinka istý typ anarchie.
No, dochádzame k záveru tohto krátkeho scenára. A ten záver, ako to býva v moderných filmových dielach, nebýva už polopatistický, že teda sa musíme dozvedieť, kto je dobrý, kto je zlý a že dobro zvíťazilo a zlo bolo porazené, ale ostáva nám tu taký otvorený koniec. Ak si spomenieme na prvé obrazy tohto krátkeho scenára, tak sme sa tu zaoberali predkupným právom. Predkupným právom, ktoré vlastne by malo zabrániť tomu, aby potichu vznikali vlastnícke podiely, ktoré umožnia takýto spôsob palácových prevratov v našich pozemkových spoločenstvách.
Ja teraz by som chcel upriamiť v závere pozornosť na § 9 ods. 7, ktorý bude predmetom pozmeňujúceho návrhu, kde vlastne napriek tomu, že v tom obraze 2 ten vysoký štátny predstaviteľ sľúbil, že túto vec vie efektívne vysporiadať, tak k dnešnému dňu sa v tom zákone takáto vysporiadanosť nenachádza a stále tam čítame o tom, že v prípade prevodu vlastníckych podielov medzi členmi spoločenstva sa predkupné právo neuplatňuje. Zdanlivo nevinná veta, lebo možnože to aj tvorca zákona myslel dobre, prečo by tí ľudia navzájom medzi sebou museli všetkých informovať, keď ide možno o dohodu dvoch členov. Len na tom krátkom scenári som chcel poukázať na to, aké veľké a nedobré dôsledky pre pozemkové spoločenstvo, ale aj pre túto krajinu môžu mať práve slovíčka v zákone. Pretože ja viem, že niektorí viete o tom viac, niektorí menej, ten príbeh pána Schwarza a pána Bieleho a príbeh Lehoty nie je vymyslený. Napísal ten scenárik život. A ten dôsledok je taký, že ak to použijeme ako malú vzorku, tak sa dostaneme k záveru, že takýchto pozemkových spoločenstiev je veľa a množstvá dreva, ktoré nám pod vplyvom takýchto rozhodnutí unikajú spôsobom, ktorý sa nedá nazvať legitímny alebo úplne v poriadku, je ešte viacej. A ja sa teda domnievam, že možno by sme mali venovať pozornosť práve aj takýmto detailom, lebo neverím, že niekto z menovaných, aj tu z prítomných by mohol mať skutočný záujem na tom, aby sa takéto veci mohli stávať. A preto prosím, aby § 9 ods. 7, tak ako to bude neskôr pánom poslancom Feckom prečítané, bol v tomto ohľade pozmenený tak, aby to predkupné právo bolo aj medzi členmi spoločenstva uplatňované a aby sme tým pádom zabránili veciam, ktoré naozaj sa stávať nemusia, nemajú, lebo škodia spoločenstvu, škodia tejto krajine, škodia nám všetkým. Nuž prečo by sme potom takéto dve slovíčka nepoužili v záujme dobrej veci.
Asi toľko. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, veľmi dobre poznáš situáciu v pozemkových spoločenstvách a myslím si, že ak sa na to pozrieš reálne a pragmaticky, tak toto riešenie je jedno z mála, ak nechcem povedať, že jediné riešenie, akým spôsobom odblokovať stav, ktorý je v spoločenstvách. V spoločenstvách sa v drvivej väčšine jedná o veľmi malé podiely a keďže ide o predkupné právo podľa súčasne platného zákona, tak by bolo treba poslať všetkým členom spoločenstva doručenkou oznámenie o tom, že chcem podiel predať. Ja som o tom bytostne presvedčený, že len poštovné by v drvivej väčšine prípadov bolo ďaleko drahšie, ako je podiel samotný. Čiže toto je jeden závažný dôvod, prečo legislatívna úprava, ktorá sa navrhuje, dáva vlastne možnosť predávať podiely aj bez predkupného práva. Prvá vec je, že len poslatie zásielok je drahšie, ako je samotný podiel. A druhý problém, ktorý to celé blokuje, je, že na povedzme 200-hektárové spoločenstvo je 800 alebo 1 000 členov, kde z mnohých, nepoznajú sa adresy. Väčšinou starší ľudia a žijú po celom svete. Ak im pošlete takéto zásielky, tak musíte čakať, kým sa vráti tá posledná, aby to vaše rozhodnutie mohlo byť právoplatné, keďže nepoznáte ani adresy, alebo pošlete ich na niektoré adresy, ktoré dávno nie sú platné, tak tento proces je nekonečný. Je nekonečný a je niekoľkonásobne drahší, ako je hodnota toho podielu. Takže preto si myslím, že toto je správne riešenie a je to snáď asi možné jediné riešenie, ako odblokovať stav predaja tých podielov.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, v plnej miere s vami súhlasím. To, čo ste sa tu nám snažili predstaviť, mnohí možnože kolegovia si myslia, že to je fikcia. Ja sa chcem spýtať, či ste hovorili o Rejdovej, pretože je to skutočnosť. A takisto, kolegyne, kolegovia, možnože podiely sú malé, ale aký je rozdiel medzi malým podielom a veľkým podielom? Žiadny. Ústava Slovenskej republiky každému vlastníkovi dáva právo na vlastníctvo a práva, právo na primeraný prístup. A toto podľa mňa nie je úplne v súlade s primeraným prístupom. Bohužiaľ, je treba povedať, že na Slovensku platí právo a nie spravodlivosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno. Tak, ako to budem aj za chvíľu citovať, vlastne neuplatnením si predkupného práva otvárame ďalšiu dieru na únik vlastníctva zo spoločenstva. A myslím si, že nevieme doceniť momentálne tú vážnosť tohto kroku, ktorý v tomto vládnom návrhu je. A budem veľmi rád, keď to nebude klinec do rakvy pozemkových spoločenstiev týmto zákonom, ale k tomu sa ešte vyjadrím v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem povedať hneď v úvode, že veľkú časť toho, čo som chcel povedať v rámci faktickej pripomienky, povedal pán poslanec Záhumenský. Ja sa ťa len chcem spýtať, pán poslanec Mičovský, či si naozaj myslíš, nebudem to nazývať fikciou, lebo nevylučujem, že sa takýto prípad môže stať, ale naozaj si myslíš, že v takej, tak by som povedal, spoločenskou kontrolou, vzájomnou spoločenskou kontrolou previazanej komunite, ako sú vlastníci alebo spoluvlastníci podielov v pozemkových spoločenstvách, je treba naozaj zasahovať ešte aj právne do ich povinností? Však medzi sebou tí jednotliví spoluvlastníci dokážu veľmi rýchlo a veľmi účinne nejakých tých bielych, ako si ich nazval alebo ako si toho pána Bieleho, v úvodzovkách, bieleho koňa nazval, identifikovať. Rovnako, čo sa týka zabezpečenia kontroly hospodárenia pozemkových spoločenstiev, lebo dosť často si spomínal a upozorňoval na to, že môže dôjsť k zameraniu istých cieľov týchto, pána Bieleho a pána Schwarza, ako si ich nazval, predovšetkým na ťažbu. Veď v každom pozemkovom spoločenstve, či je to štátny objekt, alebo v tomto prípade neštátny sektor, alebo bez ohľadu na to, či sa jedná o štátny, alebo neštátny sektor, všade sú odborní lesní hospodári, ty to dobre vieš. Všade sa hospodári podľa schválených plánov starostlivosti alebo teda programov starostlivosti o les. Štátny dozor funguje. Tak ja len chcem zdôrazniť to, že či si naozaj myslíš, že tá spoločenská kontrola v rámci tých komunít je tak slabá, že si nedokážu s tým poradiť aj sami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým kolegom za pripomienky. Pokúsim sa stručne zodpovedať. Pán kolega Záhumenský, problém adries je ľahko riešiteľný a vlastne je to aj navrhnuté v zákone. Nebudeme trvať na tom a určite je to správne, že na to upozorňujete, aby sa poslalo všetkým. Úplne stačí, keď webové sídlo takéhoto pozemkového spoločenstva alebo jeho vývesná tabuľa bude informovať všetkých, ktorí majú snahu venovať sa takémuto informačnému médiu, o tom, že ktosi čosi predáva, a úplne by to stačilo na to, aby takýmto spôsobom tá kontrola vzájomná bola zabezpečená.
Pánovi poslancovi Simonovi chcem len odpovedať, že Rejdová to síce nie je, je to o niečo ďalej, ale kľudne by sme mohli ísť aj zase o niečo bližšie, tých obcí, ktoré, alebo pozemkových spoločenstiev, ktoré ja poznám, je niekoľko, kde sa udial takýto postup. A dokonca tí páni Schwarzovia z jedného pozemkového spoločenstva, keď to tam akože vybývajú, tak potom idú do druhého pozemkového spoločenstva. Skutočne, nájdeme takého pána Schwarza, ktorý v jednej západoslovenskej dedinke už skončil a pokračuje v jednej východoslovenskej dedinke presne podľa tohto vzorca.
Pán poslanec Fecko, áno, som rád, že to tak cítiš, lebo skutočne máme tu dobrý úmysel. No ak je tu nejaká malá dierka, tak ju zastavme. A tobôž chcem upozorniť na to, že predkupné právo, napokon poznáme jeho uplatňovanie podľa § 11, kde sa teda bavíme s podielmi štátu, tam hovoríme v odseku 2, že sa uplatňuje predkupné právo. Nuž, ak ho vieme uplatniť tu a nevidíme problém s informovanosťou, tak určite nie je problém ani v tom jednom prípade. Uznajte, že by to bolo nelogické, aby v jednom prípade sme to kritizovali a v druhom zavádzali.
A možno to najdôležitejšie, pán poslanec Lebocký, ozaj súhlasím s tým, že inštitúty ochrany tu máme a že mnohokrát fungujú dobre, ale povedzme si úprimne, mnohokrát fungujú aj zle. To, čo som videl, bolo mnohokrát veľmi zlé.