18. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážení prítomní, opoziční kolegovia povedali v zásade všetky významné pripomienky a problémy, ktoré my tam vidíme, tak ja možno budem niektoré opakovať, ale skúsim ich zhutniť do môjho vystúpenia.
K tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Toto je možné iba za určitých okolností. Toto presne hovorí § 89 zákona o rokovacom poriadku. V zásade ide o dve podmienky, a to je, ak hrozí mimoriadna hospodárska škoda alebo sú ohrozené ľudské práva. Z môjho pohľadu a ani z pohľadu mojich kolegov sme nič takéto nenašli. Nič takéto sme nenašli, že by hrozili nejak, že by hrozila jednak škoda a už vôbec nie ohrozenie ľudských práv. Ak hrozí, tak bude hroziť až vtedy, keď tento zákon alebo keď zákon, ktorý prejde v skrátenom konaní, bude prijatý. K tomu sa dostanem ďalej.
Paradoxne teda cez ďalšie ohnutie rokovacieho poriadku, ďalšie už niekoľkonásobné, obídeme záväzné pravidlá, cez ktoré sa dostaneme k tomu, že to ľudské právo bude porušované alebo môže byť porušené omnoho viacej, ako teraz hrozí.
Za ten krátky čas, čo som tu, som myslel, že som si zvykol na spôsoby, ktoré sa tu, ktoré sa tu robia, ktoré sa tu realizujú, ale zisťujem, že moja predstavivosť a moje zvyky ešte sú nie konečné. Toto, čo prišlo, je, kolegyňa, myslím, Žitňanská povedala, že škandál. Áno, je to škandál.
Na ústavnoprávnom výbore 10.53 hod. dnes prišiel vládny návrh zákona o skrátenom legislatívnom konaní, tak, pán predseda. Prišiel skôr? 10.53 hod. Potom prišla pozvánka na ďalšiu schôdzu, kde budeme o tomto zákone rokovať. Ďalšia schôdza bola o koľko minúť? O 27 minút, ak dobre rátam. Čiže tomuto sa hovorí podľa vládnej strany legislatívny proces.
Ono ten proces má, má svoj význam. Kolegovia hovorili o právnom štáte. Ten právny štát musí plniť minimálne niekoľko funkcií, teda niekoľko kritérií. A jedným zo základných kritérií je právna istota, t. j. možnosť očakávať výsledky normotvorby, prípadne noriem. A tá normotvorba musí spĺňať nejaké kritériá. Musí prebehnúť legislatívny proces, aby bol tento proces tiež poznateľný a aby bolo možné do neho zasiahnuť, zasiahnuť volenými zástupcami. Z toho, čo sa tu dnes stalo, resp. od nedele, tento proces bol tak porušený, že nikto, dokonca ani kolegovia, ktorí neboli prítomní na výbore, nemali ani šancu, ani nevedeli o ďalšom výbore, nemohli, nemohli do tohto procesu zasiahnuť. Ich význam a ich účel tu, miesto bolo zbytočné. A toto spôsobila práve vládna strana práve takýmto zákonom, práve takýmito úkonmi.
Ja nerozumiem tomu a, pán minister, ja naozaj verím, že vystúpite a poviete, prečo ste minulú stredu povedali, že ste takí grandi, že ten zákon nepôjde cez skrátené legislatívne konanie. Veď sa nič takého nedeje. Veď pôjde to riadne, veď nič nie je ohrozené. A zrazu po pár dňoch legislatívne konanie skrátené tu máme, dovolím si povedať, že to je ultra rýchle skrátené konanie, by ma zaujímalo, čo sa zmenilo? Komu toto vyhovuje, na čo je to dobré? Veď 20 mesiacov, 20 mesiacov ľudské práva neboli ohrozené. Zrazu sú tu? Zrazu sa niečo deje? Naozaj vyvstáva legitímna otázka, čo sa deje, prečo potrebujeme pravidlá zmeniť, prečo potrebujeme ich zrušiť a prečo potrebujeme nového generálneho prokurátora?
Keď tu hovoríme ešte, máme celým cez, vlastne máme tu globálnu krízu a čím ďalej, tým viac sa dostávame do sfér, že sa hovorí o nie kríze ekonomickej, ale o kríze hodnôt.
Zisťujem, že aj v tomto parlamente tá kríza hodnôt ak, teda ak volení zástupcovia porušujú základné pravidlá a naozaj nemajú ani tú štipku hrdosti pozrieť sa do tváre a povedať, teda druhému do tváre a povedať, že, páni, budeme o tomto rokovať. Nie. Radšej to spravíme pekne potichu. A ako na výbore, ako som dostal oznámené, padlo to z neba, ten vládny návrh zákona. Ďakujem pekne za také návrhy!
Vážení vládni poslanci, povedzte mi, prosím, ako môžu ľudia dodržiavať zákon, keď, keď sama vládna moc a normotvorcovia ten zákon nedodržiavajú? Ja začínam chápať tých ľudí, ktorí nerešpektujú to právo, pretože majú takéto vzory. A je to naozaj, naozaj škoda. Potom sa nikam, ale nikam neposunieme.
Chcem vás pekne poprosiť, aby ste to skrátené konanie nerobili, aby ste ten návrh stiahli, pretože je to jednak porušenie rokovacieho poriadku, porušenie ústavy, porušenie základných zásad právneho štátu a rovnako účelu legislatívneho procesu.
Ešte na záver. Čo sa stane, ak tento návrh zákona prejde a následne prejde aj ten ďalší návrh zákona? Okrem toho, že naozaj ideme do minulosti, čo je po prvé, čo je v právnom štáte neprípustné, ideme riešiť ad hoc vec. Ad hoc vec. Zákon má byť všeobecný, nie na ad hoc veci. Ďalšie porušenie zásad. Zásady by mali platiť. Neplatia.
Ale k tomu, k tomu konkrétnemu. Ak prejdú obidva návrhy zákonov, stane sa to, že o pánovi Čentéšovi bude rozhodovať pôvodný senát Ústavného súdu, a teda pôvodný senát, kde boli dvaja sudcovia právoplatne namietnutí a vylúčení. Práve dvaja sudcovia, ktorých namietol práve pán Čentéš. Inými slovami, tá zaujatosť, ktorá tu bola pochybná, bola potvrdená Ústavným súdom, že naozaj pochybná je. Čiže o pánovi Čentéšovi sa rozhodne v zaujatom senáte, právoplatne. To je neprípustné.
A teraz si predstavme inú situáciu, keď niekto bude chcieť, keď nastane podobná situácia, že príde podanie na Ústavný súd, bude to senátna vec, niekto, kto sa dostane do senátu, ktorý mu vyhovuje, inak tu by som upriamil pozornosť, či naozaj si pán minister, alebo ministerstvo myslí o tom, že či je presvedčené, že náhodnosť výberu senátov na Ústavnom súde je naozaj reálna.
Ja mám taký pocit, je to len môj pocit a podložený aj niektorými možno skutočnosťami, že náhodnosť tohto výberu je skôr nereálna. Ale ministerstvo určite vie, čo robí, pretože sa môže kľudne stať to, že keď dá niekto sťažnosť do takéhoto náhodne vybraného senátu, teda nie náhodne, následne druhá strana vynamieta tento senát, táto strana vynamieta všetkých ostatných, tak či tak sa dostane do toho senátu, v ktorom chcela byť. Inými slovami, nepotrebujem ani vešteckú guľu, ja budem vedieť, ako rozhodne Ústavný súd. Budem vedieť, že títo sudcovia rozhodnú presne podľa toho, ako ja očakávam. (Reakcia ministra.)
No, to nie je hlúposť, pán minister. Naozaj dávam na zváženie. Ak vy ste presvedčený o tom, že Ústavný súd rozhoduje náhodne, ja vám celkom závidím toto presvedčenie. (Reakcia ministra.) Ale ja mám teda, mrzí ma to, kúšem si do jazyka, mrzí ma to, ale mám pochybnosti o tom, že náhodný výber sudcov na Ústavnom súde funguje.
Kúsnem si do jazyka, keď poviem, že bolo tu vytknuté, že neponúkame žiadne riešenia, pán Martvoň. No, určite by bolo riešenie alebo prijateľnejšie, aby o tomto rozhodoval, rozhodovalo plénum Ústavného súdu. Výborne. Ale predsa aj v tom pléne máme 13 sudcov a z toho 5 až 7 bolo namietaných, čiže vznikli nejaké dôvodné pochybnosti. Áno, nebolo rozhodnuté, ale bolo namietaných; 5 je v prospech, 7 je v neprospech niektorého z tých, tých dvoch názorov. Je toto potom stanovisko alebo bolo by toto rozhodnutie v poriadku? Bolo by spravodlivé? Ja si myslím, že nie. Ale predpokladám, že takýto pozmeňovák príde, ale aj tak tu bude problém, hovorím. Bude to problém, veď veľkú časť tých sudcov menoval súčasný prezident, súčasná strana toho konania. Bude to problém. To tu nebudú nezaujatí sudcovia, bohužiaľ.
A to, čo som si chcel kúsnuť do jazyka, pán predseda Najvyššieho súdu povedal, že vidí riešenie. Nerád to hovorím, ale možnože, možnože aj tam je riešenie. Možno na Najvyššom súde, kde je tých sudcov viacej, možnože toto by bolo riešenie, že oni by o nich mohli rozhodovať. Ale pripomínam, nerád to hovorím, ale inú, inú, iný spôsob nevidím, teda až na žreb. Žreb je celkom zaujímavá vec, ale tak v našich podmienkach, v našej kultúre si to zatiaľ neviem predstaviť.
Za náš klub musím povedať, že my tento návrh nepodporíme z tých dôvodov, ktoré som uviedol, a z tých dôvodov, ktoré uviedli kolegovia. Vzácne sa zhodneme na tom, že tento návrh porušuje všetky zásady legislatívneho procesu. Preto nepatrí do právneho poriadku, a preto je určite nelegitímny, aj keď, a je nelegálny zároveň.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Dva momenty. Skutočne mám pocit od začiatku tejto schôdze, jeden taký symptomatický moment, kedy sme schvaľovali program. Štandardným procesom býva to, že mali by sme aspoň vzbudiť zdanie, že môže toto plénum čosi ovplyvniť, ale minister pri schvaľovaní programu sedel v lavici predkladateľa. Števo, môžem usudzovať to, že dávno vedel, akým spôsobom a ako chcú vládni poslanci viesť túto schôdzu. Zároveň aj poslanecké grémium, ktoré prebehlo v duchu "Povedzte si, čo chcete", bolo zhodnotené slovami "Dobre, páni kolegovia, ideme rokovať", v tejto miere vnímam ako to, že vzbudzujeme zbytočné očakávanie možno ľudí, ktorí vyhodnotia tento deň ako čierny deň demokracie, spravodlivosti, a to, že každý jeden občan Slovenska pri tomto návrhu zákona prehráva. Prehráva preto, že zákonodarná a exekutívna moc, tak ako spomínal kolega Kadúc, zasahuje nedobrým a neoprávneným spôsobom do rozhodovania súdnej moci a končí tu akákoľvek hra na spravodlivý súdny proces. Končí tu dokonca aj to, čo premiér tejto krajiny hovorí, že tuná si spravodlivosť môžu dovoliť iba bohatí. Je toto ďalšia rana vymožiteľnosti práva, právnej istote. A myslím si, ako bolo veľmi dobre povedané, nestojí vôbec zato, aby sa debata nad týmto viedla spôsobom, že budeme vzbudzovať nejaké nádeje, že čosi môžme ovplyvniť.
Z tohoto miesta si myslím, že tak ako nás ignoruje vládna strana a hrá tu nejaké divadlo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si to dobre zhrnul, tak ako ostatní tvoji predrečníci z opozičných lavíc. Ja len poviem doplnenie, kedy je ešte možné to skrátené legislatívne konanie. Podľa § 89 ods. 2 "o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona".
Pýtam sa vlády Slovenskej republiky, nastala takáto situácia? To znamená, tak ako povedal svojho času Braňo Škripek a ja si jeho slova stále pripomínam, dochádza tu znovu k vykrádaniu obsahu významu slov. Niečo sa povie, zrazu to už neplatí a znovu ideme po svojom, pretože 83 je 83 a, žiaľ, ako som sa dozvedel, všetci sú iba čísla a to je veľmi zlé. V mojej rétorike takto poslanca žiadnej strany nechcem vnímať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vyjde mi z toho, že skutočne nie morálnosť a spravodlivosť, ale moc a sila nám tu vládne. Na začiatku ešte v prvom vystúpení pán podpredseda Figeľ hovoril, že deje sa niečo, čo sa tunák ešte nedialo. Ale vôbec nemám ten pocit, myslím si, že toto, čo sa deje dnes, sa deje na každej jednej schôdzi v poslednom období alebo možno od začiatku obdobia. Skrátené legislatívne konania nám chodia ako na bežiacom páse. Možnože dôležitejšie je povedať, že tá závažnosť sa možno zo schôdze na schôdzu stupňuje.
Ešte kratučká pripomienka k tomu, čo hovoril aj pán poslanec Kadúc. Je pravda, že rok a pol nebola schopná jedna, druhá vláda doriešiť tento problém. Problémy nastali za predchádzajúcej vlády, pokračovali aj teraz. Ale po roku a pol, keď pán poslanec Martvoň sa ohnal takouto nejakou vetou, že "veď vy ste chceli, aby sa to nejako riešilo, a teraz my to chceme nejako riešiť". No problém je v tom, že vy to chcete "nejako" riešiť. Nie rozumne a spravodlivo, ale nejako. Presne vystihli ste ten, to správne slovo.
A nakoniec by som povedala, že ja ako neprávnička, ako naozaj tá, ktorá sa nevyzná vo všetkých paragrafoch a statiach zákona, mne sa zdalo nad slnko jasné, že keď sa zavedie táto zmena zákona, je vopred jasné, kto a ako rozhodne. Bohužiaľ, z toho som mala len "ľudský pocit".
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja nebudem hovoriť o ľudských pocitoch, lebo v podstate toto je vyslovene odborná otázka.
Pán poslanec Kadúc, no poviem ti to takto, no ja osobne sám som poukazoval na to vo svojich vystúpeniach, že otvoríme Pandorinu skrinku, ak Ústavný súd pripustí námietky na námietkové senáty. Kritizovali to viacerí, alebo teda sa vyjadrovali k tomu, jednoducho nebolo tam jednoznačné v zmysle zákona, či je to možné, či nie. Ústavný súd sa rozhodol to teda pripustiť. Išiel teda cestou, ktorú teda vyhodnotil, že bude najschodnejšia, no dospelo to do tejto situácie. Preto to riešime.
Samozrejme, ty spochybňuješ náhodnosť výberu senátov. No tu práve nastala tá otázka, ktorú som ja otvoril, že či by o niektorých vážnych otázkach nemalo rozhodovať práve predsa to plénum toho Ústavného súdu. Čiže ja v podstate nekritizujem, ale hľadám riešenia. No tak skúsme hľadať všetci tie riešenia. Jednoducho to, čo si ty povedal, že žreb by bol možno lepšia cesta, no nebola by to lepšia cesta, lebo aj pri tom žrebe sa môže stať, že bude vyžrebovaný senát, ktorý bude o troch zaujatých sudcoch. Takto by bolo možno najlepšie, v niektorých otázkach pro futuro nech nerozhoduje celé plénum.
Ale v tomto konkrétnom prípade vláda nemala na výber, lebo už je, ako samo bolo povedané, začala, alebo teda sú kocky hodené a počas hry meniť pravidlá je už problematické. Tak vláda reflektovala najlepším možným spôsobom, ako sa dá na túto konkrétnu situáciu, a ja práve to stanovisko vlády podporujem, nakoľko v tejto možnej situácii sa to už nedalo podľa môjho názoru nejako inak riešiť. Ale pro futuro je viacero názorov, ako sa to dá riešiť. To aj jeden z tých je aj to, čo som ja navrhol a povedal, aby rozhodovalo plénum Ústavného súdu, teda všetci 13 sudcovia. Čiže nikto nebude môcť namietať, že sú tam iba čisto sudcovia, ktorých namietal, ale budú tam aj teda "kamaráti" sudcovia, spriatelení sudcovia ako takí. Čiže jednoducho.
Druhá vec je taká, že tu nastáva na Slovensku chyba, že rozhodnutie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, ďakujem za všetky pripomienky a ja teda najmä na Antona Martvoňa, však to už je také, také bežné, aby sa na neho reagovalo. Práve. Ja som skĺzol, priznávam, aj do vetnej roviny, čo sa týka teda toho zákona, ale keď možno vrátim sa do toho skráteného konania.
No, toho si sa nechytil veru, že tu nie je žiadny dôvod na skrátené konanie. Tu ten dôvod proste neexistuje. Vaši ľudia, tvoj predseda hovoril o tom, že v skrátenom to nepôjde. Veď my sme takí grandi, toto nie je treba v skrátenom konaní. Načo? Načo teraz to tu je? To neriešiš. Mi povedz, kde je škoda? Kde sú ohrozené ľudské práva? Koho? Veď práve týmto tie ľudské práva ohrozíte. Právo na zákonného sudcu, nestranného sudcu. Ak sa toto stane, Čentéšova sťažnosť pôjde dostratena. Som ochotný na to staviť, pôjde dostratena.
A vecné riešenia. No, sú tu aj menej bolestivé riešenia, ako je toto. Týmto ste sa veru nevenovali a to je to smutné. Keby ste sa o to aspoň pokúsili. Vy ste to neurobili. A keď mi teraz povieš, že, áno, máme to. Dobre, tak ale načo tu máme parlament? Poďme o tom diskutovať. Diskutujme o tom, kde, kedy, jako? To sa ani nedá tuto. Pretože v ultra rýchlom skrátenom konaní, ergo od nedele 14.05 hod., dneska máme utorok, rokujeme o voľačom, čo nemáme ani potuchy pomaly, ako to riešiť, lebo vy to máte v hlave, vy ste sa už nejako rozhodli. Tak mi, prosím, nehovor, že toto je najlepšie riešenie, aké sa len dá. Na to tu je parlament, aby povedal, že toto je riešenie, poďme o tom diskutovať. O tomto nediskutujeme. My tu len sedíme, robíme štafáž.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keď by som mal hodnotiť, že či skutočne niekoho teší prijímať možno legislatívne normy, ktoré sa týkajú tohto, tak rešpektujúc alebo s prihliadnutím na to, čo sa dialo ohľadne voľby generálneho prokurátora a čo sa v tejto veci vyvíja už dva roky, tak musím povedať, že asi nikoho v slovenskej spoločnosti ani v Národnej rade neteší, že táto téma je stále živá. Napriek tomu predpokladám, že vláda uplynutím určitého času prišla na to, že je potrebné reagovať na situáciu, ktorá vznikla aj na Ústavnom súde.
Dámy a páni, veľmi často používate, kolegovia z opozície, pri vystúpeniach isté obvinenia, v ktorých sa dotýkate vo vzťahu k vláde, že ako keby súčasná vládna moc mohla za to, čo sa stalo s voľbou generálneho prokurátora. Ja chcem pripomenúť vám, aby ste pri svojich vystúpeniach, a požiadať vás, aby ste boli aspoň trošku sebakritickí, aby ste si priznali, kto za túto situáciu môže. A ja by som určite, možno pán poslanec Kadúc to nie je, ale je to väčšina pravicových strán, ktoré sedíte tu, poslanci, v parlamente.
Apropo, pána poslanca Kadúca chcem ubezpečiť, že rokovania ohľadne týchto bodov idú podľa rokovacieho poriadku. Bol zvolaný ústavnoprávny výbor aj v súlade s pravidlami, ktoré schvaľoval a zahlasoval za ne pán poslanec Kadúc. Chcem ho ubezpečiť, že dostal pozvánku a že aj na zasadnutí výboru, na ktorom bol, bol pozvaný na zasadnutie výboru ďalšieho. To, či sa niektorí koaliční, resp. hlavne opoziční poslanci zúčastňujú rokovania výborov, musia si vstúpiť do vlastného svedomia sami. Dnes je rokovací deň, bol zvolaný ústavnoprávny výbor. Kto chce alebo nechce, by sa ho mal zúčastniť. Ale nebudem to ja, kto bude robiť policajtov. Zhodnotia prácu poslancov a aj prácu pána poslanca Kadúca jeho voliči. Držím palce.
Pokiaľ ide o voľbu, dámy a páni, tak voľba generálneho prokurátora bola jedna tragédia, bola "jedna fraška", ako to nazvala vaša pani expremiérka Radičová. Celé traumatizovanie spoločnosti si musíte obnoviť vo svojich pamätiach, že ste začali vy.
Iveta Radičová 5. februára 2011 uviedla, citujem: "V mnohých momentoch to bola fraška. Spôsob voľby generálneho prokurátora ma neteší. Voľba je nedôstojná a skutočne ju možno nazvať aj fraškou." Citujem Ivetu Radičovú z februára 2011.
Ja rešpektujem to, že nie sme v najlepšej situácii a riešení si môžme predstaviť mnoho, ale musíme vidieť, že realizácia určitého problému má svoju prvotnú príčinu, a musíme riešenia prijímať a zohľadňovať aj z hľadiska príčin, ktoré tieto problémy vyvolali. A ja tvrdím, že príčinou ste vy. A určite aj pôsobenie bývalej vládnej koalície, keď bola ministerkou spravodlivosti pani Lucia Žitňanská.
Zohrali sa tu v tomto parlamente v minulom volebnom období politické šarvátky. Bola to "jedna fraška", ako povedala pani Radičová, ktorej súčasťou bol možno aj ten kandidát, ktorý sa momentálne pertraktuje na verejnosti, a uvádza na jednej strane, že tu boli nejaké podozrenia z korupcie, neskôr mu už nevadili.
Dovolím si citovať pána Čentéša z 13. mája 2011: "Vzal som späť súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora, pretože v súvislosti s tajnou voľbou generálneho prokurátora sa objavili podozrenia z údajného korupčného správania a údajného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní."
Údajného, údajného. Slúži mu ku cti, že ako právnik si dáva pozor, že presne nikoho predsa neobviňuje.
"Nakoľko informácie", citujem ďalej, "o týchto podozreniach sa opätovne objavili v médiách, tak za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií. V prípade, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík vyhlási verejnú voľbu generálneho prokurátora a budem navrhnutý, tak túto kandidatúru prijmem."
Ja len chcem ozrejmiť, že pokiaľ tu na niekoho niekto uvádza, kto, ako, s kým koná v zhode, tak politizácia tejto voľby a konanie v zhode bývalého alebo kandidáta na generálneho prokurátora, jedného z kandidátov, s minulou voľbou je celkom evidentná.
Ku korupcii a ďalším spôsobom správania sa vyjadrovali aj ďalší poslanci, dámy a páni. Igor Matovič, asi si lepšie spomenie dátum, netrúfam si povedať, ale citujem: "Štyria poslanci boli kúpení a dvaja sú vydieraní. Či je to pravda, to ja neviem, ale jednoducho sa to hovorilo, pomaly už aj stĺpy to tu rozprávali." Citoval som Igora Matoviča.
O tom, čo sa dialo pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, si s veľkou radosťou rozprávali aj pán Sulík, aj s pánom Kočnerom. Dokonca sa objavil nejaký videozáznam. Citujem pána Kočnera: "Otázka je, prečo zradili?" Pán Sulík na to odpovedá: "Hovorí sa, že za peniaze, 300-tisíc eur, taká suma chodila po parlamente včera."
Mohli by viacej ozrejmiť obsah svojich rozhovorov a čo za týmito slovami skutočne je. Doposiaľ sa ale nehovorilo.
Ja chcem pripomenúť kolegom z opozície, že to bolo volebné obdobie, keď ste boli vo vláde a keď ste vy silou a mocensky presadzovali kandidáta na generálneho prokurátora, ktorý v takýchto voľbách, neskôr uvediem, že aj v rozpore s rozhodnutiami Ústavného súdu, konaním v zhode sa presadzovali v týchto voľbách.
Dňa 3. novembra Marián Kočner napísal Richardovi Sulíkovi, že asi bude ako prvý vedieť výsledok volieb, že ak bude vedieť výsledok volieb, tak ho prosí, aby on bol druhý. Richard Sulík ho skutočne informoval o počte hlasov pre jednotlivých kandidátov skôr, ako bol výsledok hlasovania zverejnený. Pred opakovanou voľbou sa Marián Kočner pýtal Richarda Sulíka: "Ideme na to?" Myslím fotenie lístkov. A Richard Sulík odpovedal: "Hej."
Apropo, s fotením lístkov ako jedným s absolútne neústavných princípov, ktorý sa preukazoval vo voľbách na kandidáta na generálneho prokurátora, máte, kolegovia z opozície, bohužiaľ, veľmi dobré skúsenosti.
Celá tá voľba generálneho prokurátora, keď hovoríte o mocenskom zápase, bola o tom, že bývalá vládna koalícia si riešila svoje vnútorné problémy vzájomným vydieraním sa, do ktorého už došla aj bývalá premiérka, ktorá začala vydierať svojich bývalých pravicových poslancov koaličných, že pokiaľ nebude zvolený kandidát na generálneho prokurátora taký, akého ona chce, dokonca položí svoju funkciu.
K tomu ste doplnili neústavné princípy voľby, kde ste voľbu, ktorá bola v prvom rade tajnou voľbou, začali znásilňovať. Začali ste sa kontrolovať, lebo už tak ďaleko ste, dámy a páni, došli, že ste jeden druhého museli začať kontrolovať v tajnej voľbe. Nectili ste si ani zákon a začali ste si riešiť problémy po svojom.
Citujem z tlačovej správy agentúry TASR: "Zároveň opäť došlo k tomu..." z 2. decembra 2011. "Zároveň opäť došlo k tomu, že poslanci SaS si svoju voľbu dokumentovali fotografiou na mobilný telefón." My sme to zaznamenávali prostredníctvom svedeckých výpovedí poslancov.
Poslanec SaS Juraj Droba vníma fakt, že si odfotil svoj hlasovací lístok, ako vec princípu: "Mňa vo voľbách krúžkovalo asi šesťtisíc ľudí a tí majú právo vedieť, koho som volil."
A, viete, keď sa bavíme o SaS-ke, tak mi je veľmi zaujímavé, že ako prebiehal súboj vo vnútri SaS. Vy tak spravodlivo bojujete za verejnú voľbu, ktorá podľa mňa je oveľa menej demokratická, pretože pri verejnej voľbe je poslanec ovplyvňovaný, či už svojím politickým prostredím, alebo kýmkoľvek zvonku, pretože viete dohľadať výsledky voľby. Tak práve tajná voľba, ktorá je tu od starého Ríma, zabezpečuje demokratické rozhodnutie a je pravda, že nezabezpečuje výsledok, ktorý chcete vedieť vy v rámci politického súboja. Ale zabezpečuje istotu, že ten, kto volí, sa vie rozhodnúť slobodne, bez vonkajších vplyvov, že jeho vnútorné rozhodnutie padne.
Tak celá demagógia SaS-ky, dúfam, že tu bude kolegov viac, aby vedeli reagovať, je v tom, že zoberte si jeden jednoduchý príklad, dámy a páni, ako v SaS-ke volili predsedu strany? Súboj medzi Kollárom a Richardom Sulíkom bol verejná voľba alebo tajná voľba? Súboj bol tajnou voľbou. Ale tu, keď prídete do parlamentu, neštítite sa hovoriť, že má byť voľba verejná.
Kvôli voľbe kandidáta na generálneho prokurátora ste potom zmenili, dámy a páni, zákon. Zmenili ste zákon o rokovacom poriadku Národnej rady na to, aby ste z tajnej voľby urobili voľbu verejnú. Práve kvôli tomu, aby ste mohli svojich poslancov kontrolovať, pretože už premiérka bola netrpezlivá, expremiérka bola netrpezlivá a vyhrážala sa odstúpením z funkcie, pokiaľ by sa nezabezpečil výsledok taký, aký si bývalá pani premiérka želala.
Dovolím si citovať pána Figeľa k hlavnému motívu spôsobu koaličnej voľby k obštrukciám a vzájomnej kontrole lístkov. Citujem: "Zvolenie Trnku by znamenalo pád premiérky a aj vlády."
Zmenili ste zákon, na základe ktorého ste zaviedli tajnú, pardon, z tajnej verejnú voľbu. Tento zákon bol napadnutý na Ústavnom súde. Ústavný súd v čase, keď už rozhodol, keď už rozhodol o pozastavení účinnosti zákona, toto rozhodnutie Ústavného súdu išlo do Zbierky zákonov. Vy ste využili tri alebo štyri dni od rozhodnutia Ústavného súdu do publikovania tohto rozhodnutia, to znamená do času, kým rozhodnutie nadobudlo účinnosť, a zorganizovali ste si spolitizovanú voľbu kandidáta na generálneho prokurátora. Ste to vy, dámy a páni, ktorí napríklad takýmto svojím skutkom ste preukázali, že si právo nectíte.
Dovolím si citovať Radoslava Procházku z 5. januára 2013, citujem: "To bola podľa mňa akože jedna z najčiernejších hodín bývalej vládnej koalície." Takto sa vyjadril k voľbe pána Čentéša.
Dámy a páni, prečo to hovorím? Možno je tých informácií trošku viac, ako by ste boli ochotní zvládnuť. Ale hovorím k tomu preto... (Reakcie z pléna.)
Ďakujem potom veľmi pekne, že to pána poslanca Viskupiča a ďalších teda zaujíma, o to som radšej.
Ale hovorím k tomu preto, lebo pri prijímaní právnej úpravy musíte počítať aj s určitými východiskami. Tie nie sú v žiadnom prípade pozitívne a, naopak, zase potvrdzujem, že vôbec ani mňa netešia.
Pokiaľ ale budete, dámy a páni, namietať, že kto za danú situáciu môže, tak ja si dovolím tvrdiť, že za vznik tejto situácie môže opozícia z obdobia, keď ešte vládla v rámci pravicovej koalície pod taktovkou expremiérky Radičovej.
Po tomto všetkom, po spolitizovanej voľbe, ktorá obchádzala rozhodnutie Ústavného súdu, po kontrole poslancov, hlasovacích lístkov, po Radičovej kóde, kde ste sa jeden druhého navzájom kontrolovali, po tom všetkom prišiel obrovský tlak na prezidenta, že z tejto frašky, ako to nazvala expremiérka, musíte vymenovať tohto kandidáta na generálneho prokurátora.
Ja sa nečudujem, a nehnevajte sa, v tomto poviem, že sa nečudujem prezidentovi Slovenskej republiky, že odmietol sa podrobiť takémuto násilnému rozhodnutiu Národnej rady, za ktoré môžete vy z tohto obdobia.
Ohľadne tejto veci sa viedlo niekoľko sporov na Ústavnom súde. A veľkým víťazstvom práve súčasných opozičných kolegov, ktorí podali návrh na Ústavný súd, je výklad ústavy, ktorý poskytol Ústavný súd vo veci čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky.
Iniciovali ste ho zase vy, ale neviem, či to nebolo také Pyrrhovo víťazstvo. Lebo, dámy a páni, zase Ústavný súd dal za pravdu prezidentovi Slovenskej republiky, že za určitých okolností prezident nie je povinný vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora. Dovolím si to citovať, pretože opakovanie je matkou múdrosti, a predpokladám, že by to bolo potrebné počuť, čo povedal Ústavný súd na možnosť nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora.
Citujem: "Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov." To je povinnosť prezidenta a právo súčasne nevymenovať kandidáta, o ktorom má prezident pochybnosti.
Dámy a páni, a s čím ste prišli následne vy? Keď ste zistili, že ani toto vám nepomôže, tak ste po dvoch alebo troch mesiacoch vytvorili výbornú mediálnu aktivitu, ktorá nemá, bohužiaľ a chvalabohu, okrem tohto jedného populistického opatrenia históriu v histórii Slovenskej republiky obdobu. Vy ste prišli s obžalobou prezidenta Slovenskej republiky. Prišli ste s obžalobou prezidenta zo závažného porušenia ústavy, a to aj za predpokladu, že máte takýto výklad Ústavného súdu v tejto veci, kde nemôžete ani za mak tvrdiť, že je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že prezident ústavu porušil.
Kto chce z Národnej rady robiť trhací kalendárik? Tak predsa, keď vaše argumenty v tom čase boli, však podajme obžalobu, vysporiada sa s tým Ústavný súd, je toto hodné odborného a právnického prístupu, podanie obžaloby? Mnohí, ktorí ste tento dokument, dámy a páni, podpísali, bolo vás viac ako 40, si môžu doposiaľ vstúpiť do svedomia.
Ústavný súd má veľmi ťažké postavenie. Na jednej strane sa od neho očakáva, aby rozhodol. Nepochybne je to jeho povinnosť. Na druhej strane účastníci aj v tejto veci spustili námietkovú vojnu, ktorá spôsobila, že Ústavný súd je do istej miery alebo v zásadnej miere blokovaný. Opäť sa môžme pýtať, kto je príčinou takéhoto postupu? Ja si dovolím tvrdiť, že zase je potrebné jednoduché, jednoduché riešenie. Pozrite sa, kto bol prvý?
Pán poslanec Kadúc vyslovil podozrenie, že má pochybnosti ohľadne prerozdeľovania vecí. No keby to tak bolo, že by to bola pravda, nie je mojou úlohou obhajovať Ústavný súd a spôsob prerozdeľovania vecí, hoci ja o tom pochybnosť nemám. Ale keby to tak bolo, tak si viem predstaviť, že by ste tu do jedného kričali, že tie veci boli, boli prerozdelené nesprávne. Pokiaľ ja mám vedomosť, na zasadnutí pléna, kde sú všetci sudcovia, sa verejne prerozdeľujú veci a takýmto spôsobom, takýmto spôsobom sú prideľované veci jednotlivým spravodajcom Ústavného súdu.
Pán poslanec Kadúc hovoril ďalej o spôsobe, o spôsobe, akým je, akým sú, ktorý vychádza z navrhovanej právnej úpravy. Hovorilo sa o Bangalórskych zásadách správania sa sudcov a doktríne nevyhnutnosti, to znamená, keď musí Ústavný súd rozhodnúť, keď musí Ústavný súd rozhodnúť aj v prípade, že by nejakým spôsobom bol blokovaný.
Každý tu hovorí o doktríne nevyhnutnosti, ale možno nikto ju nijakým spôsobom, dámy a páni, nepomenoval. Každý tu opisuje, parafrázuje, čo to vôbec znamená, ale ja si ju dovolím citovať. Bangalórske princípy vychádzajú, vychádzajú aj z odporúčaní Benátskej komisie a sú výslovne, výslovne uvedené a naformulované tak, aby im mohlo byť porozumieť aj v slovenskom jazyku.
Dámy a páni, dovolím si citovať: "Mimoriadne okolnosti si môžu vyžadovať odchýlenie sa od vyššie uvedenej zásady. Doktrína nevyhnutnosti umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci, ak by nevykonanie viedlo k nespravodlivosti. Uvedené môže vzniknúť, ak nie je primerane dostupný žiaden iný sudca, ktorý nie je podobne vylúčený, alebo ak odročenie alebo zmätočné konanie", ku ktorému na Ústavnom súde začína dochádzať, "by spôsobili extrémne vážne ťažkosti, alebo ak dotknutý sudca nie je členom súdu zriadeného pojednávať a rozhodovať v spornej veci." Takého prípady budú, samozrejme, ojedinelé a špecifické. Z času na čas sa však môžu vzniknúť pred malým počtom konečných súdov poverených významnými ústavnými a odvolacími funkciami, ktoré nemôžu byť delegované na iných sudcov.
Áno, máme Ústavný súd, ktorý má celkovo počet 13 sudcov. Boli v rámci konania namietnutí takmer všetci sudcovia a je možnosť len legislatívnym spôsobom sa s touto, s touto situáciou vysporiadať.
S prihliadnutím na to, čo bolo uvedené, dámy a páni, nemusíte súhlasiť. Ja som sa snažil prezentovať fakty, že dvojročná trauma, ktorú spoločnosť ohľadne voľby kandidáta na generálneho prokurátora má, začala u vás, aby ste sa pozreli do vlastných radov, akým spôsobom ste spôsobili zápas o funkciu generálneho prokurátora, akým spôsobom ste krútili právo, rokovací poriadok Národnej rady a nerešpektovali rozhodnutia Ústavného súdu. Akým spôsobom ste tak vážny inštitút, ako je obžaloba prezidenta, zneužili na svoju politickú moc. Aj vaši niektorí kolegovia obžalobu prezidenta nepodpísali, pretože s ňou nesúhlasili.
Vychádzajúc z toho, že je to trauma, ktorá trápi Slovensko už viac ako dva roky, a sami, dámy a páni v opozícii, kričíte, že už dávno sa malo v tejto veci rozhodnúť, ja si dovolím povedať, že súhlasím s tým, čo povedali moji predrečníci kolegovia, že mohol, mohla by akákoľvek parlamentná väčšina zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora. Ale práve citlivosť riešenia ja osobne vidím v tom, že kandidáta na generálneho prokurátora alebo kandidát zvolený nebude, kým aspoň nebude naznačené alebo rozhodnuté v týchto pochybnostiach na Ústavnom súde.
Ďakujem veľmi pekne a pevne verím, že napriek podnetnej a odbornej diskusii bude táto diskusia konštruktívna. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán spravodajca, pán poslanec Madej, vy ste dneska opakovane vo svojom vystúpení potvrdili tú tézu, ktorú hovoril aj pán premiér Fico dnes na tlačovke, že za situáciu na Generálnej prokuratúre je zodpovedná opozícia. Rád by som vám do pozornosti ako právnikovi dal rozhodnutie Ústavného súdu o tom, že pán Čentéš bol právoplatne zvolený za generálneho prokurátora. Vy môžte kritizovať niektoré momenty z tej voľby, ktoré sa stali aj súčasťou nejakého bulváru, aj vašej rétoriky, faktom ale je, že Ústavný súd povedal, že pán generálny prokurátor, resp. kandidát na generálneho prokurátora Čentéš bol právoplatne zvolený touto Národnou radou Slovenskej republiky.
Ten, kto je zodpovedný za situáciu na Generálnej prokuratúre, je pán prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Jednak preto, že nevymenoval právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, a jednak preto, že svojou činnosťou paralyzuje Ústavný súd tým, že vznáša námietky voči sudcom, ktorých sám vymenoval. To by som rád podčiarkol. Voči sudcom, ktorých pán prezident vymenoval, v súčasnosti vznáša námietky.
Teda nie opozícia je zodpovedná za situáciu na Generálnej prokuratúre, ale pán prezident je zodpovedný za situáciu na Generálnej prokuratúre.
Nejdem hovoriť a diskutovať o právnom obsahu návrhu na zmeny na Ústavnom súde, skôr o dôvode, ktorý dnes používal Robert Fico, to znamená, že niečo nekalé sa deje na Generálnej prokuratúre. Tak nám povedzte, čo sa tam deje? A neskrývajte sa za to, že je to prísne tajné.

Ďakujem. Pán poslanec Madej, ste predsa len predsedom ústavnoprávneho výboru a sa mi zdá, že začať vaše vystúpenie s tým, že kto začal, čo ste vy robili a podobne, mi pripadá veľmi infantilné a ani deti sa už takýmto spôsobom, alebo ich to odúčame, aby sa tak bavili.
Čo ste, čo sa vám, čo sa snažili povedať, bolo označenie nejakej frašky, spomínané vydieranie a podobne. Čiže hovoríte o tom, že dejstvo frašky budete nejakým spôsobom, budete v tom nejakým spôsobom pokračovať a veľmi dobre sa vám to darí, keď hovoríte o tom, že dejstvo, ktoré teraz týmto návrhom zákona otvárate, by malo situáciu nejako riešiť. Ja vám hovorím, že jej nasadzujete absolútnu korunu a robíte z tohoto procesu tragikomický a smutný okamih dejín tohoto parlamentu.
Ja sa vás chcem teda spýtať, keďže trváte alebo hovoríte o tom, že opakovanie je matkou múdrosti, chcem vám iba povedať, opakovanie nie je matkou múdrosti, je to iba, ako latinári hovoria, matkou vzdelania: "Repetitio mater studiorum est." Takže tieto veci, keď budete do nemoty opakovať, nezmúdriete. Stane sa vám iba to, že nasadíte korunu fraške, ktorá pokračuje a má ďalšie dejstvo, ktoré ohýba všetky princípy spravodlivosti, o ktoré by sa mohol tento štát opierať. A môžte tu používať terminológiu, kto začal, je to len detská hra. Tuná treba pristúpiť úplne z iného konca a nie takýmto spôsobom. Podrobnosti sa vyjadrím asi v rozprave.

Ďakujem, pani predsedajúca. No, ja som si uplynulých 25 minút naozaj namáhal, ako pán kolega Blaha povedal, proste svoj intelekt, ktorého kapacitu nedokážem celkom využiť. A ako som sa snažil, tak som sa snažil, neobjavil som nič, čo by sa týkalo merita veci, o ktorej rokujeme. Rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní a, prepáčte, pán predseda ústavnoprávneho výboru, ale o tom ste nehovorili. O skrátenom, o dôvodoch pre skrátené legislatívne konanie. Prepáčte, možnože sú moje kognitívne schopnosti obmedzené, ale nič podobného som vo vašom prejave nepočul.