19. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno snáď len položila otázku, pretože, pán poslanec Beblavý, povedali ste, že úrady, ako je úrad práce, Sociálna poisťovňa, by mali byť spojené. No ja sa potom pýtam, ak teraz hovoríte, že by to tak malo byť, prečo ste rozdelili vlastne na špecializované tieto úrady, ktoré patrili pod štátnu správu, v roku 2004? Chápem pohnútku, ale dnes to opakujete, že by to malo byť ináč. A sami ste ináč postupovali. Takže vlastne sami ste urobili tento krok, môj názor je, nemyslím práve úrady práce a Sociálnu poisťovňu, pri tých životných úradoch a tak ďalej k nejakej dezorganizácii v inštitúciách verejného sektora, pretože naozaj ľudia sa niekedy veľmi ťažko orientujú. Ak vybavujú nejaké veci a majú ísť ich vybaviť zvlášť a osobitne na každý jeden úrad, tak skutočne tá orientácia občana je veľmi ťažká, trvá to veľmi zdĺhavo.
A takisto by som sa rada vyjadrila, čo ste vraveli, k tej civilnej ochrane, civilnej obrane, úradu životného prostredia. No ja si myslím, že by ozaj mali byť spojené v jednom úrade, a to z toho dôvodu, že pri nejakých katastrofách, haváriách a tak ďalej tak je zase tá liknavosť a tá zdĺhavosť konania týchto úradov a postupov, to konanie, si myslím, by bolo omnoho efektívnejšie, ak je jasné, kto je priamo kompetentný pri takýchto zásahoch.
No a o politizácii nebudem rozprávať, pretože mali ste možnosť, keď ste boli rok a pol pri vláde, aby ste zrušili, aby vláda nemenovala prednostov obvodných úradov. Mali ste na to možnosť, mohli ste to urobiť. Ale myslím si, že vám to rovnako vyhovuje a rovnako si predstavujete, že práve vlastne vláda by mala menovať prednostu, pretože ste sa nikdy tejto otázke nevenovali, nikdy ste ju nepredložili do pléna. Takže nechápem, prečo je teraz takáto diskusia o tom. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Martvoň, ono je dobré naozaj čítať tie zákony, o ktorých diskutujeme. Tak len možno keď ste to nečítali, ja vám odcitujem § 4 ods. 5 toho návrhu: „Okresný úrad v sídle kraja spravuje majetok štátu v rozsahu ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu.“ Takže nebude to ministerstvo.
A to, že je to preddavková okresná organizácia, znamená len to, že pre účely priamych finančných tokov a vyplácania ďalších vecí je zapojený na rozpočet ministerstva vnútra. Takže nemá právnu subjektivitu v tej oblasti. Ale to nemá veľa spoločného s otázkou správy majetku štátu. To je len pre vašu informáciu.
Pán Fecko, ďakujem za váš vstup. Veľmi pekne ste to podľa mňa vystihli. Myslím si, že to, čo treba naozaj povedať, je, že nie je prípustné politické zasahovanie do individuálneho rozhodovania úradov, ale je politická zodpovednosť dôležitá celkovo pre funkčnosť nejakého úradu. To znamená, keď dôjde k jednorazovému pochybeniu, je to jednorazové pochybenie, keď niečo systematicky nefunguje, je dôležité, aby bol za to zodpovedný niekto volený alebo niekto aspoň odvolateľný. Takže keď nefungujú úrady práce alebo úrady životného prostredia ako celok, je dôležité, aby sme vedeli, ktorého ministra za to, s prepáčením, nakopať do zadku. A to sa tu stráca.
A, pani Vaľová, možno len jednu poznámku. Naozaj zásadný problém, ktorý táto reforma rieši, je, že ľudia sa dnes veľmi ťažko orientujú v tom, kde ísť v otázke civilnej obrany a hospodárskej mobilizácie. A súhlasím, že treba všetko v tejto krajine preorganizovať tak, aby k tomuto nežiaducemu javu nedochádzalo, aby každý občan, ktorý chce riešiť hospodársku mobilizáciu, vedel presne, na ktorom úrade sa toho vie dovolať. Možno pre vašu informáciu, kto aj dnes vie, pretože dneska všetky tieto veci sú na obvodnom úrade, len sa presúvajú na okresný úrad, dokonca ani tá poznámka nie celkom sedí. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona.
V úvodnom slove pán minister veľakrát spomínal deformu verejnej správy, ESO, ktorá podľa neho začala už na jeseň prijatím zákona o rušení, z môjho pohľadu o zlučovaní krajských úradov pod obvodný úrad v sídle kraja, teraz pokračuje na okresnej úrovni zlučovaním jednotlivých úradov miestnej štátnej správy pod okresný úrad. Musím povedať, že toto je o centralizácii štátnej správy. Tá centralizácia štátnej správy je o politizácii štátnej správy, či chceme alebo nie. Tento návrh zákona, aj ten, ktorý bol na jeseň, aj ten, ktorý je dneska, je presne podľa ideologického myslenia strany SMER, centralizovať moc a z toho pohľadu ju riadiť, takto riadiť krajinu. Naozaj keď boli prijaté špecializované miestne štátne správy a boli takto diverzifikované, tak vtedy bola snaha o to, aby tieto jednotlivé štátne správy rozhodovali samostatne, odborne, nezávisle, naozaj aby boli riadené len príslušným ministerstvom, aby medzi tým nebol žiaden medzičlánok. Dneska sa tieto úrady idú spájať pod okresný úrad.
Na tomto návrhu zákona mi nevadí najviac to, že môžeme ho nazvať ako tabuľkový, pečiatkový, lebo naozaj bude treba veľa tabuliek urobiť, veľa pečiatok, stovky pečiatok bude treba urobiť, ale tie sa urobia jednorazovo. Nevadí mi na tom ani to, že v celom návrhu zákona sa neustále opakuje to, že mení sa názvoslovie, lebo je to potrebné, keďže prechádzajú tie jednotlivé úrady pod okresný úrad a to, čo predtým bolo nazvané obvodný úrad, takisto sa musí premenovať. Takže tento návrh zákona je aj o názvosloví. Ale to nie je najväčší problém tohto návrhu zákona.
Najväčší problém tohto návrhu zákona je ten, že na jednej strane centralizujeme moc, podľa mňa politizujeme, do rúk ministra vnútra, ale dneska je to pán minister vnútra za stranu SMER, možno nabudúce to bude za inú stranu, ale najviac mi na tom vadí to, že na okresnej úrovni vytvárame z prednostu okresného úradu takého miestneho gubernátora, ktorý bude mať všetky miestne štátne úrady pod sebou. Vedúcich odborov bude vymenovávať síce na návrh príslušného ministerstva, ale bude ich vymenovávať. To znamená, bude ich aj odvolávať, predpokladám, pán minister. Na druhej strane nielen vymenovávať bude ich, aj organizačne, personálne a aj finančne riadiť. To znamená, tie veľmi dôležité rozhodnutia na odbore, napríklad katastra, o tom, či zápis nehnuteľnosti bude daný v ten deň alebo až na ďalší deň, o tom, s čím sa stretávame v médiách dennodenne, že exekútor ide po majetku, po nemovitosti a záleží niekedy pár hodín na tom, či nemovitosť je prevedená alebo nie je prevedená, na životnom prostredí o tom, či dostane podnikateľský subjekt povolenie na zriadenie skládky odpadu alebo spaľovne odpadu alebo ďalšie činnosti. Pán Fecko by určite vedel povedať, pozemkové úrady aké dôležité rozhodnutia robia. Lesné úrady, tam bude môcť ten prednosta okresného úradu vplývať na toho vedúceho odboru určite, áno. A toto vidím ako najhoršie. Do toho nezávislého rozhodovania, ktoré bolo doteraz dané, príslušný prednosta úradu bol riadený ministerstvom, teraz vstúpi ešte prednosta okresného úradu, ktorý bude môcť takto naňho vplývať. A bude môcť tieto veci, o ktorých som rozprával, tieto rozhodnutia, ktoré niekedy sú na hrane, a záleží na každej hodine, či bude prijaté určité rozhodnutie, tak ten prednosta vybaviť, dokáže to, vám garantujem, áno, pretože bude rozhodovať o jeho dovolenke, bude rozhodovať o tom, koho prijme a neprijme do zamestnania, bude rozhodovať o tom, či dá návrh na jeho odvolanie. Takže toto vidím ako najhoršie z tohto návrhu zákona.
Mimochodom, trošku odbočím. Chcem sa spýtať, audit verejnej správy, ktorý mal byť predložený minulého roku do konca júna a bol preložený na koniec júna tuším 2013, či bude takto ukončený a či bude Národnej rade predložený. Priamo to nesúvisí s týmto návrhom zákona, ale určite to súvisí s tým, aké úrady máme v jednotlivých organizáciách na krajskej, okresnej, VÚC-karskej úrovni, čo robia obecné úrady. Veľmi sa teším na tento audit, lebo predpokladám, že z neho by sme potom mohli vychádzať pri tej skutočnej reforme verejnej správy. Som presvedčený, že odbory na VÚC-ke veľakrát robia podobné činnosti, ako tie, ktoré robí dneska obvodný úrad v sídle kraja. A tam by sa dalo určite ušetriť.
Ale naspäť k tomuto návrhu zákona. Takže pracovníci zostanú podľa toho, čo som si prečítal aj v dôvodovej správe, nebude nikto prepustený, v tých istých kanceláriách, v ktorých sedia, a budú vykonávať tú istú činnosť, ktorú vykonávali aj doteraz. Takže kde je finančná úspora? Prečítal som si v dôvodovej správe, že finančná úspora na úrovni miestnej štátnej správy je 2,2 milióna, na úrovni ústrednej štátnej správy je 9,3 milióna eur. Dokopy je to 11,5 milióna eur. Nie je to malá čiastka, ale keď som si prečítal, že na úrovni miestnej štátnej správy 2,2 milióna sa usporí tým, že sa nebudú obsadzovať neobsadené miesta v štátnej správe, čo sa týka mzdových prostriedkov, a na ústrednej štátnej správe sa tá úspora na budúci rok, 9,3 milióna, získa tak, že podporné činnosti, ktoré dneska zabezpečujú jednotlivé ministerstvá, prejdú pod ministerstvo vnútra a ministerstvo vnútra neprijme na to ďalších špeciálnych pracovníkov, takže nebude s tým mať ďalšie náklady, a tým sa usporí 9,3 milióna, tak by ma zaujímala taká poznámka. Na ministerstve dopravy sa má ušetriť 4,6 milióna týmto spôsobom. To naozaj tam nepríde nikto o miesto? Naozaj to bude mať vplyv na zamestnanosť nulový? Nie som si istý. Ďalej som sa dozvedel, že na úrovni ústrednej štátnej správy sa táto úspora dosiahne ešte efektívnejším využívaním najmä nákupov najmä tovarov a služieb. Tak dúfam, že to nebude systémom Horné Plachtince, pretože to by úspora určite nebola.
Čo sa týka jednotlivých úradov miestnej štátnej správy, dámy a páni, ktorí ste si čítali návrh zákona, určite ste si všimli, že nám vznikne 23 nových prednostov okresných úradov. V 23 okresoch, kde dneska neboli obvodné úrady, budú okresné úrady. A tam nám pribudnú prednostovia okresných úradov. Nebudú mať všetky úrady pod sebou, len životné prostredie a kataster, plus tú obranu, ktorú sme spomínali, ale vznikne nám 23 nových prednostov okresných úradov. Takisto nám vznikne 43 nových odborov jednotlivých okresných úradov, ktoré doteraz v tých obvodných úradoch neboli. Čo sa týka napríklad lesného hospodárstva, z 38 vznikne ich 49. Takisto čo sa týka životného prostredia, vznikne 25 nových odborov, lebo okresy, ktoré neboli obvodnými úradmi, nemali životné prostredie, mali len vysunuté pracoviská. Dneska tam vznikne odbor. (Reakcia z pléna.) Áno, to nie je to isté. Takže vznikne nových 43 odborov a 23 prednostov okresných úradov, určite. (Hlas z pléna.) No podľa tabuľky, ktorú ste dali, tak nárast tam nenastane. Ako nenastane, keď vznikne 23 nových prednostov okresných úradov? (Reakcia z pléna.) Dobre, pán minister, potom sa môžete vyjadriť. Takže podľa môjho názoru nieže len ideme šetriť teoreticky, ideme šetriť 2,2 milióna v miestnej štátnej správe tým, že neobsadíme neobsadené miesta, z môjho pohľadu to je to, ak sú neobsadené miesta, tak šetríme už dneska. Dajte príkaz, že tieto mzdové finančné prostriedky jednotlivé úrady nemôžu použiť na prémie, ktoré dajú dnešným zamestnancom, a táto úspora nastane už dneska. Plus vzniknú ďalšie funkcie.
Čo sa týka odvolávaní, dneska odvolávacím orgánom, druhostupňovým orgánom, navrhujete, aby boli pre okresné úrady okresné úrady v sídle kraja, pre obvodné úrady, teda okresné úrady odbory okresných úradov v sídle kraja, druhostupňovým odvolávacím orgánom bude organizačná zložka, ktorú si na to vyčlenia. Napríklad pri priestupkoch máte takýto odbor aj na ministerstve vnútra. Tak sa pýtam, prečo by si mali ešte zriaďovať špeciálne odbory na odvolávanie tieto krajské úrady, teda obvodné úrady v sídle kraja, prečo nemôže byť týmto odvolávacím orgánom ministerstvo vnútra, napríklad na priestupkoch, ktorý napríklad máte na ministerstve vnútra.
Zdá sa mi trošku zvláštne, že odbor okresného úradu v sídle kraja, ktorý rozhoduje, bude mať odvolávací orgán takisto v tom istom sídle a vyčlení si na to nejakých ľudí. Zdá sa mi to komplikované, zdá sa mi to, že to rozhodovanie bude na tej istej úrovni, budú to robiť kolegovia v druhej kancelárii pod tým istým vedúcim odboru, pod tým istým prednostom. Takže prvýkrát sa rozhodne pod tým istým prednostom a odvolávanie bude na tom istom okresnom úrade a pod tým istým prednostom bude druhostupňový odvolávací orgán.
Preto sa mi zdá, že aj finančná úspora, tak ako ju predkladáte v tomto návrhu zákona, nehovorím o ESO, ktoré ste nám predstavili na výbore pre verejnú správu, naozaj jednotné kontaktné miesta, digitalizácia celej štátnej správy a počítačové prepojenie celej štátnej správy, obslužné činnosti, ktoré pre jednotlivé úrady budú vykonávané, to je dobré na ESO, na reforme verejnej správy. S tým súhlasím, ale som presvedčený, že tieto dobré veci by sa dali urobiť. Teda ešte jednu z nich musím spomenúť. A to je, že zrušíte všetky podriadené a pridružené organizácie pod jednotlivými ministerstvami, ktoré nie sú nevyhnutné, tie tisíce a tisíce úradníkov alebo pracovníkov, ktoré tam sú. Ak sa vám toto podarí, vtedy budete robiť reformu. A vtedy to bude ale aj bolieť. Ak by ste ale chceli tieto štyri veci robiť, som presvedčený, že nie je potrebné zlučovať miestnu štátnu správu pod okresné úrady. Toto všetko by ste mohli robiť aj dnes. Jednotlivé úrady miestnej štátnej správy, a mám na mysli teraz pozemkový, lesný úrad, životné prostredie, už dneska nemajú tieto obslužné činnosti. Už dneska to pre nich zabezpečovali obvodné úrady v sídle kraja, bývalé krajské úrady. Takže tam nie je už veľmi na čom šetriť. Tam na tej obslužnej činnosti veľmi neušetríte. Prepojiť počítačovo jednotlivé úrady, veď na to nepotrebujete to zlúčiť do jedného úradu. Na jednotné kontaktné miesta, kde občan príde a mal by si v budúcnosti vybaviť jednou žiadosťou všetko, čo potrebuje, nepotrebujete všetky tie úrady spojiť do jedného úradu.
Vraciam sa na začiatok. Jediný zmysel toho je centralizovať moc v štáte do rúk ministra vnútra, v jednotlivých okresoch do rúk prednostu okresného úradu, ktorý sa stane tým gubernátorom. A bez jeho súhlasu nebude také jednoduché si niektoré veci vybaviť alebo s jeho súhlasom sa bude dať vybaviť veľa vecí. A preto ani ja, ani kolegovia z KDH tento návrh nepodporíme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dobre ste to vystihli, že je tu tá centralizácia moci. Áno, aj ja to takto nejako vnímam. A ten audit verejnej správy, ktorý tu bol sľúbený, tiež by som rád videl, aby sme povedali, ktoré úrady sú zbytočné a ktoré z nich sú tak prepotrebné pre našich občanov.
Ďalšou myšlienkou, ktorou ste, myslím, trafili klinec po hlave, boli tie odvolacie konania, áno, odvolacie konania na tom istom poschodí, pod tým istým šéfom. No neviem si predstaviť, keď raz prvostupňový orgán rozhodne o A, aby pod tým istým šéfom jeho kolega rozhodol o B, že ho poprie. To je u mňa nepredstaviteľné, pretože to je, by som povedal, momentálne trošku scestné. Žiaľ, vyzerá to tak, že neviem, vraciame sa asi ku ktorým rokom, ale nie k rokom po roku 1990, a jeden vlastne pán bude rozhodovať o celom bytí a nebytí v danom okrese, teda, ako povedal pán kolega z SDKÚ, o lénnej moci, o tom, že „ja som ten pán, ktorý tu rozhoduje“. Tak, žiaľ, dúfam, že to nebude takto vnímané a takto realizované v praxi, lebo inak by sme sa vracali poriadne dozadu. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, k tejto téme ja som aj pri prvej etape sa snažil čo to povedať. A pokúsim sa čo to povedať aj pri druhej etape, aby som to mal kompletné, že som to, čo som mohol, povedal.
Ale skôr, ako poviem jednu drobnú poznámku, si neodpustím, že na konci aj budem znova varovať občanov tejto krajiny a plniť si svoju ústavnú povinnosť pred úžerníkmi. Mal som pocit, že by to mohlo byť takým riešením pre tú situáciu, ja som to nemusel robiť, že by parlament prijal ten návrh, ktorý som tu dal, v zásade úplne neškodný a nevinný, a ja by som sa potom tomu nevenoval, lebo by som sa spoľahol, že sa tomu bude venovať parlament a pán minister Borec. No, žiaľ, ale viete, ja vám to ešte poviem na iných slovách, že teda nechýbalo veľa, ale neprešlo to. Pán minister Borec prišiel ku nám na výbor a odôvodňoval, prečo je potrebné novelizovať zákon trestný a o marihuane a drogách a tak ďalej, o čom všetci vieme teda. A viete, čo povedal? Užívatelia, nespomenul aj distribútorov drog, ale ja to dopĺňam, zmyslom toho prijatia je, aby mali väčšiu právnu istotu. Vážení, my prijímame zákony na to, aby mali užívatelia drog aj ich distribútori, väčšiu právnu istotu. A keď som tu ja dal návrh, presne preto som to tak formuloval, aby sme vedeli o stave právnej istoty občanov z pohľadu nebankových, tak ste povedali nie. Ja to nechápem. Tak SMER podporuje, aby distribútori a užívatelia drog mali väčšiu právnu istotu. Ale nezáleží im keď by som len neškodnú nevinnú správu dal. By sa pán Burian nahneval? Na konci skončím, neviem, ako bude reagovať pani predsedajúca. Pozrite sa, ja mám svoje hlboké presvedčenie, že to je mojou povinnosťou, keď tento parlament sa tým nezaoberá. Mal možnosť a šancu si opraviť to renomé, ktoré mal pri B. M. G. Investe, kde ste tu držali všetci basu a sedeli ste ticho a stihli ste si niektorí vybrať peniaze, na úkor tých druhých, ktorí si ich nestihli vybrať. Teraz máme šancu pomôcť tým ľuďom. Nerobíme, nerobíte, nechcete to. Signál zaznel.
Pán minister, k vašej vlajkovej lodi. Čo vy predstavujete to ESO, to je vaša vlajková loď politickej agendy vašej, vašej určite, a teda asi, keď to dopadne dobre, aj strany SMER alebo časti strany SMER. Alebo proste nejako to má byť proste to, čo by malo znieť a zaznieť a prekryť prípadne niečo, čo by nemuselo byť až také do výkladu. Hej? Čiže ESO je vlajkovou loďou vašou. Vy pracujete systémom, ako sa to dá. Ono sa hovorí, že ak je nejaká architektonická škola, umelecká škola, tak je aj, ja by som to nazval, marketingová škola á la taká flašíkovská marketingová škola. A tuná je aplikovaná, lebo tak vytvoríte určitú na začiatku takú silnú pamäťovú stopu. Tá sa vmemoruje, samozrejme, postupne to chladne a sa to objavuje, že to nebolo až tak ako na začiatku. Ale predsa len ten prvý poryv v tom podvedomí bol dosť silný na to, aby to vydržalo do volieb. To je to povestné Švajčiarsko á la Slovensko a to aj tých sedemsto miliónov. To proste z taktického hľadiska bolo dobré, že zaznela tá prvá šupa, sedemsto miliónov. Všetci spozorneli, sú to strašné peniaze. A to je to, čo sa bude tiahnuť ako taká dejová niť celým týmto vaším príbehom vlajkovej lode, teda ak za tou loďou zostávame, bude sa tiahnuť tých sedemsto miliónov. Nebude tých sedemsto miliónov. To vieme všetci už teraz a dávno. Ale zaznelo to. Čiže to je to celé. Čiže postupujeme v zmysle týchto marketingových škôl. Robíte to vcelku profesionálne. Treba uznať, hej, že nevolí sa len na Kozej ulici, volí sa aj v Medzilaborciach, aj v Hriňovej. A presne proste takto postupujete, hej, že to treba z tohto pohľadu rešpektovať, že to robíte technologicky ďaleko lepšie ako tuná kolegovia, ktorí si myslia, že politika sa robí iba v kaviarni na Kozej. Ale celý tento váš príbeh ESO je príbehom o premenovaní, o menení krížov, o menení. Viete, to je to, že kedy chytíte tú vizibilitu alebo kedy chytíte to, že sa akože niečo urobilo. A tá prvá stopa bola tých sedemsto miliónov. Vtedy, keď sa menili kríže, to sa bojovalo, lebo to bol najvyšší bod v dedine, v obci často. A vtedy ľudia teda chceli vedieť, na čo sa budú pozerať. Vy tiež meníte tabuľky, hej. Čiže bude vynikajúca, hej, vizibilita, tým poťažmo pre niekoho v zmysle toho, ako kto vníma realitu, aj teda, ha, že niečo urobil. A tam je sedemsto miliónov. A budú sa hádať, tabuľky budú svietiť. Naozaj je to z tohto pohľadu úplne geniálne, hej, čo bolo treba urobiť na to, aby teda zostalo to, že ste niečo urobili.
Nuž či to má význam alebo nemá význam, o tom ja nebudem polemizovať, pán minister. Teoreticky možno v niečom keď odpustíme si ten politicko-marketingový rozmer celého tohto ESO, možno na konci nájdeme aj nejakú drobnú úsporu, možno nejakú optimalizáciu, hej, ale určite nie v tom rozsahu, ktorý ste deklarovali, lebo to v zásade možno ani technicky nie je možné alebo teoreticky nie je možné, lebo však teraz to je, myslím, jedenásť miliónov čo sporíte. A vy ste vraveli, že do konca roku 2016, teraz neviem, či je to vrátane roku 2016, to je sedemsto miliónov. A minule tu, to je výraz vášho ministra financií, sme sa nakalibrovali. Minister Kažimír hovoril, že, a teraz dúfam, že si to pamätám dobre, lebo tu sme hovorili, že kde sa dá usporiť, že keby aj všetci štátni úradníci nedostávali ani euro, nesvietili, nekúrili, nesedeli, tak myslím, že miliarda ročne by to bola, že by sa dalo akože usporiť, hej. Takže teraz teoreticky vy hovoríte, že je to sedemsto miliónov, a v tom sú všetci štátni, aj daňová správa, ktorá vôbec sa netýka vás.
No čiže v zásade to poviem tak, že v zmysle tohto by to asi malo byť niečo na úrovni úplne fakt ani kameňa na kameni. Ale to vôbec nie je systém ani kameň na kameni. To je výmena tabuliek, hej. To je normálne jednoduchá výmena krížov, hej. Každý to v tom okrese vidí, Kaliňák to vybavil. A viete ešte možno to, áno, sedí. Čiže ten efekt pre tých občanov z pohľadu ušetrenia to môže mať nejaký. Ja ho nevylučujem. Ale zase to môže skončiť presne tak, ako veci na Slovensku veci končia, že v tom kontaktnom centre s peknou usmievavou blondínou za svetla kamier, keď ho budete predstavovať, tak nakoniec zistíme, že batéria tam stála pomaly viac ako Škoda Fabia, hej, to tak zvyknú vidieť. Ja som bol v jednej osade, kde sprchovací kút stál viac ako byt v Petržalke. Čiže to sú tiež možno veci. A niekto si možno aj povie, že, aha, aké je to tu pekné, to tu svieti. A raz za tri roky ide na kataster.
S pánom Beblavým sa stotožňujem veľa v tom, čo hovoril, že kedy, kvôli čomu, hej, človek ide každý rok na odbor civilnej obrany, hej. Tak ja som na odbore civilnej obrany nebol v živote. Neviem, ako kto iný tam kedy bol. Ale, dobre, nevylučujem, že sa tam chodí, hej. Ale ja keď som bol minule na katastri, tak tiež plus-mínus tam bol niekto za nejakou prepážkou, tiež plus-mínus tam nefúkalo, hej. Čiže ak myslíte, že toto je to najnevyhnutnejšie, znova hovorím, môže to tak byť. V konečnom dôsledku možno tí ľudia prídu do krajšieho prostredia, možno lepšie, rýchlejšie to vybavia, možno sa pár korún ušetrí.
Ale čo je zmyslom môjho príspevku? Že treba ľuďom povedať pravdu v tom, prečo to vlastne robíte, hej, vlastne dopovedať to, tú skutočnosť, hej, že tá skutočnosť je teda. A ja vám to nebudem podsúvať, i keď nevylučujem, že tam môže byť nejaká mocenská ambícia v tom kontrolovaní. Taká je skutočnosť, že meníte kríže. Je to vidieť, bude to vidieť. To, či sa ušetrí toľko alebo toľko, to bude zaujímať fakt len zopár insiderov alebo niekoho tam, chlapov v Hriňovej. Tabuľka je iná, čo Kaliňák vybavil. Viete, to všetko sedí. Treba to dopovedať a takto tým ľuďom akože odprezentovať, že to je aj systém vašej práce. Presne to je systém vašej práce. Pán premiér podpísal v ružových či žltých, či červených, či akých montérkach to memorandum, v ktorých sa zaviazal, že aj mne z vrecka vytiahne peniaze. A ja už nehovorím o tom, že ja som mu nedovolil, aby sa zaväzoval, či ja tu niečo prijmem alebo nie. Ale on sa ešte zaviazal, že z vrecka mne, mojej žene, dcéram vytiahne peniaze, keď budem platiť účet za elektriku. Znova, môžeme povedať, že pre tie Košice to my všetci urobíme, že sme ochotní sa všetci Košičanom poskladať, budeme to platiť cez účty za elektriku. Ale povedzte to tým ľuďom. Cena za Košice je tu taká, že 15 rokov budete platiť viac za elektriku, lebo musíme im dávať 15 miliónov eur ročne. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, elektrika mohla byť o 30 % lacnejšia už päť rokov. A verte tomu, že sa tak nič nestane. A viete, prečo neklesla? Lebo platíme Kmotríka, lebo platíme Hatinu, teraz budeme platiť U. S. Steel. Budeme všetci, kto si kde spomenie, vaši mať niečo solárne, nejaký ten kotlík, hej. No čiže o to ide. Ide o to, aby sme ľuďom povedali pravdu. Povedzte im pravdu, že ESO má zmysel, tak ako som povedal, možno aj nejaký drobný hospodársky, nevylučujem, že pár korún teoreticky môžete ušetriť. Ináč, ja som ochotný tomu aj veriť. Len po skúsenostiach v tejto krajine to vždycky dopadne presne naopak, ako sme pôvodne zamýšľali. Čiže na konci to môže skončiť úplne opačne, hej. Ale hovorím, už tá prvá pamäťová stopa, ktorá vyšla ako veľmi silný signál, akú loď ste vypustili z prístavu, hej, sedemsto miliónov je šleha, hej. To bude ťažké vytrhávať z podvedomia tým ľuďom, že sa to týmto ušetrí. Čiže to sedí, to vám funguje. Čiže toto chcem, že by sme si povedali. Ja nehovorím, že som tu teraz odhalil tú pravdu. Ale treba ľuďom skúsiť povedať, keď je možnosť, možnosť zatiaľ mám, na to, ešte ma nevypínajú, ju. Čiže toto je celé na prezentáciu.
A teraz, ak dovolíte, splním si svoju ústavnú povinnosť a budem ľudí varovať, lebo tento parlament odmietol si plniť svoje povinnosti a je znova pripravený sa pozerať na to, čo sa dialo pred niekoľkými rokmi z pohľadu B. M. G. a iných podobných. Tak plním si ju aspoň takýmto spôsobom a varujem ľudí, varujem občanov pred firmami, ktoré požičiavajú peniaze za úžernícky úrok. Neverím tomu, že existuje v civilizovanej Európe krajina, ktorá by toto svojim občanom urobila, ktorá by ich vydala, lebo naša vláda, náš parlament vydal svojich občanov do rúk takýchto firiem. Takýto podvodnícky kapitál z celej Európy sa sem sťahuje a zisťuje, že tu sú možnosti neobmedzené na pôsobenie. A my sa pozeráme, vy sa prizeráte. Ja sa tu musím takto blamovať. A vy úplne s kamennou tvárou pokračujete v tom konaní, ktorým sú úplne alarmujúce čísla. Dneska je to 41 tisíc dôchodcov, ktorí žijú zo sumy 116 eur. A každý mesiac to narastá. Sú to tisíce a tisíce ľudí, ktorí trpia preto, že nie ste pripravení sa postaviť čelom k dvom základným zákonom. To už nehovorím o tom, že by tu mali byť v skrátenom konaní. Ja neviem, prečo to tak je. Možno nechápete celkom, v čom je ten zmysel alebo ten mandát, ale už som to tu hovoril, v tomto sa nechcem opakovať.
Čiže, vážení občania, ak vás môžem upozorniť, keď to už nikto iný nerobí, ak ste na tom zle, je teda to, žiaľ, aj spôsobené tým, že takáto politická reprezentácia tu je. Ale nerobte si to ešte horším, že si požičiate od tých, od ktorých si ani bohatí nepožičiavajú. To naozaj nerobte, lebo si zničíte život. Za 100 eur si zničíte život a títo poslanci rad radom, pomaly to takto môžem povedať, sa na to budú pozerať, sem-tam tak skonštatujú do modrého z neba, že teda vidíte. Ale keby mali krok, čo treba urobiť, neurobia ho, lebo presne o tom to je, lebo koho záujmy by to poškodilo? Koho záujmy by poškodila taká správa o tom, aká je právna istota občanov? Keď už ideme poskytovať právnu istotu užívateľom a distribútorom drog, SMER ide ju poskytovať, tak prečo nechcel informovať minister Borec, ktorý toto si zobral, že preto to robí, aj aká je právna istota obyčajných ľudí? Kvôli komu to robí? Je to kvôli vášmu Burianovi, že to ohrozí jeho nejaké činnosti?
Čaká nás veľa práce v tomto parlamente, pán minister, vás čaká veľa práce, vašej vlajkovej lodi vám prajem, nech vám do nejakého prístavu dôjde, aby ju nestretlo to čo Titanic. Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia... (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za ospravedlnenie. Kolegyne, kolegovia, máme tu zákon, ktorý je druhou etapou reformy ESO, teda verejnej správy. No a v prvom rade nás budú zaujímať teda tie hodnoty, ktoré by nám to malo priniesť. Veci pre bežných obyvateľov sú, myslím, jasné. Bolo to už deklarované na začiatku prípravy celej reformy verejnej správy, keď sa deklarovalo, aby ľudia nemuseli dochádzať ďaleko na viacej miest, behať po mestách, medzi mestami a tak ďalej. To je, myslím, krok správnym smerom, takisto zavádzanie eGovernmentu ako takého, aby doklady sa dali vybaviť takisto z jedného miesta, aby človek nemusel behať na viacero úradov, prípadne z obce do mesta, pretože možnože aj na pošte by mohlo byť zriadené také pracovisko, aby sa človek dostal k základným dokumentom, kvôli ktorým potom nemusí niekde behať, aby boli zriadené elektronické schránky pre firmy, aby doručovanie bolo zjednodušené a tak ďalej. To sú všetko kroky správnym smerom. K tomuto by sme mali v podstate v konečnom dôsledku dôjsť.
Teraz je tu polemika o tom, koľko sa reformou verejnej správy v tomto štádiu ušetrí. Kolega Beblavý a kolega Zajac tu už spomínali nejaké čísla. A ja by som povedal, že je práve ten problém v tom, v tých číslach. Mne sa totižto zdá, že to sú také, už som to kritizoval aj pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok, fiktívne číselká, ktoré si niekde vykonštruujeme. Ukážeme ich, že sú tu. A potom na konci ich ukážeme, že sme ich ušetrili, pretože sa v podstate nič neudialo. To je tak, ako ja si naplánujem, že tento rok nabehám na svojom aute 40 tisíc kilometrov. A viem, že to fyzicky neuvládzem, pretože jednak na to nemám fyzicky čas a možno ani na čo by som to robil. Že? Možno nabehám len tisíc kilometrov a potom deklarujem, joj, no však som ušetril 39 tisíc kilometrov, koľko je to ušetrených pohonných hmôt, ako som super hospodáril. To sa potom super hospodári aj v takýchto veciach. To už som spomínal aj v návrhu rozpočtu, kde si jednotlivé ministerstvá už stanovili úspory, že koľko sú ochotné usporiť. No, samozrejme, keď sa naplánuje viacej a, samozrejme, sa nám to nesplní, tak potom môžeme deklarovať, usporili sme toľkoto. No a keďže máme úsporu, môžeme to rozdeliť na odmenách. To sa potom vyhadzujú peniaze do luftu, samozrejme, len tým, ktorí sú tí príslušní strane a, samozrejme, tí poslušní.
Ďalej teda vyvstáva tu otázka neobsadiť neobsadené miesta. To je tiež taká fiktívna položka, že plánujeme niečo, ale tak nebudeme to zvyšovať, načo, však tých zamestnancov tam je dosť, mali sa rušiť manažmenty, no len sa presunuli, v podstate nezrušilo sa nič, pretože ten prednosta alebo teda ten vedúci úradu má svoju sekretárku, má tam nejakého zástupcu, ono sa to len presunulo do inej miestnosti. Týmto sa vlastne neprepúšťali osoby, neušetrilo sa nič.
Mňa by ale v prvom rade zaujímalo, keďže sa tu menia garnitúry, ja som to položil aj ako otázku v interpeláciách, nedostal som na to odpoveď a zaujíma ma to znovu: Koľko sa vyhodilo peňazí na odstupné pri zmene v štátnych úradoch pri nástupe vlády Roberta Fica? To ma zaujíma, pretože to sú peniaze, ktoré sa vyhodili, lebo sa zase zmenila garnitúra, zase sa len vymenili tieto posty, opäť politické nominácie. Tie kritizujeme naozaj dosť často. A budeme ich kritizovať stále, pretože, samozrejme, tým si vládna strana, tá aktuálna, ktorá je pri moci, uzurpuje to, aby mala ešte väčší dosah, väčšiu moc.
A to v podstate bolo tu spomínané kolegom Beblavým, opäť sa koncentruje politická moc na štátne úrady, na ovplyvňovanie, na posúvanie a, samozrejme, opäť vytváranie korupčného prostredia. Včera sme symbolicky vypustili 500 miliónov,. ktoré sa u nás minú na korupciu. Tie peniaze by mohli byť minuté iným spôsobom. To tiež súvisí s tým, pretože ak je niekto na úrade a nie je príslušný našej správnej garnitúre, tak jednoducho aby sa niečo vybavilo, tak si ich niekto zapýta, že, no, viete, dalo by sa to, ale za takýchto podmienok. Takže to je ďalšia vec, vytváranie korupčného prostredia.
Tie čísla, ktoré by som ja chcel vidieť v rámci toho šetrenia, by boli napríklad v tomto. Správne by sa mali spájať úrady, aby neboli rozmiestnené, porozhadzované po celých mestách. Beriem príklad u nás v Martine, katastrálny úrad je na severe, úrad zas ďalší, životného prostredia, je úplne niekde inde, úrad ďalší je úplne niekde inde a človek musí poletovať, keď potrebuje niečo vybaviť. Ono je pravda, že tam človek nechodí každý deň, ale možno tak raz za dva, za tri roky, keď potrebuje možno ísť raz za život na niektorý úrad. Ale, dobre, poďme ich spájať. Mňa by v tomto prípade zaujímala taká jedna veľká plachta, excelovský súbor to dokáže spraviť, aby sme to mali viditeľné, na takej veľkej plachte by to bolo ešte viditeľnejšie, mať pekne zoznam miest, kde sú tieto úrady, a mať tam vypísaný úrad životného prostredia, úrad civilnej ochrany, úrad verejného zdravotníctva a tak ďalej, počet zamestnancov, nájomné, koľko sa platí za tieto budovy a potom výsledok, kde by sa mali presťahovať do nejakej budovy. A teraz toto škrtneme. Čiže tu sme ušetrili toľkoto tisíc, tu sme ušetrili toľkoto desiatok tisíc, tu sme ušetrili toľkoto a budeme mať náklady len toľko. Spravíme to za každé mesto summa summarum, podčiarknuté. A máme 57 miliónov ročne ušetrených alebo teda ušetrenie ročného, nebudeme rušiť úrady každý deň a spájať ich, máme ušetrených toľkoto a toľkoto desiatok, miliónov, stoviek miliónov eur. Neviem, či to bude viditeľné, či sa to bude dať takto vyčísliť, ale to by bolo celkom fajn, pretože tu by sa ukázali reálne čísla, koľko sa dokázalo ušetriť na nájomnom, na budovách, ktoré sú zbytočné, dneska okupujú isté úrady.
Ďalší problém, ktorý sa tu vyskytuje, teraz odbehnem od čísiel, je funkčnosť jednotlivých úradov. Tu som spomenul Úrad verejného zdravotníctva, teda hygienu. Tieto úrady majú svoje zvláštne pracoviská, pretože robia určité rozbory. A musia ich robiť operatívne, lebo ak vznikne niekde nejaký problém, niekto musí vyštartovať, zobrať vzorky, otestovať ich a ukázať nejaký výsledok. Neviem si predstaviť, že by sa hygiena s celým svojím zariadením presťahovala do nejakej budovy, kde zároveň bude nejaká úplne iná administratíva, a tieto pokusy sa robili priamo tam. Mnohé úrady majú svoje archívy. Sú to veľké archívy, veľké ťažké skrine. A tí sa budú tiež musieť presúvať. Na súčasných úradoch, ktoré sú, buď sa musia nafúknuť, zoberieme pumpy, alebo teda sa musí im zabezpečiť nejaká väčšia budova. A suterén bude obsadený trebárs len takýmito skriňami, ale nepríde mi to moc efektívne, aj keď dá sa to, dobre, budiž.
Čiže toto sú problémy, ktoré nás čakajú, pretože to sú už problémy, na ktoré poukazujú niektorí úradníci práve z týchto úradov, že to sú blbosti, ktoré sa tu chystajú. Ale, žiaľ, asi sa to už nedá zastaviť, tak sa s tým budú musieť nejakým spôsobom vysporiadať.
No a teraz sa vrátim k tým ďalším fiktívnym číslam, ktoré nás čakajú. Deklaruje sa tu ušetrenie nejakých 700 miliónov do nejakého roku. A opäť môžeme polemizovať o tom, či tu budú reálne peniaze alebo opäť nejaké fiktívne, s ktorými sa počíta a ktoré sa potom ukážu, že sa ušetria. No celá táto verejná správa po tom zbehu všetkých úradov bude musieť fungovať na nejakom informačnom systéme. A ten informačný systém v súčasnosti neexistuje. Každý úrad má svoj nejaký informačný systémik, na ktorom si fičí, má tam nejaké údajíky, dokonca sa to nedá ani poprepájať, pretože je to mišung všelijakých softvérov. To znamená, že sa bude musieť spraviť nejaký jednoliaty veľký softvér, ktorý to všetko bude zastrešovať, dávať dohromady a bude fungovať na úrade prvého kontaktu toho človeka, odkiaľ sa budú dať vytiahnuť údaje z matriky, občiansky preukaz, pasové, úrad životného prostredia, hygiena a tak ďalej. No a povedzme si, že ten informačný systém nebude zadarmo. Že? Neviem si predstaviť, že by ho niekto spravil zadarmo pre nás. No a povedzme, že ten bude stáť odhadom 700 miliónov. Super, ale nebudeme to platiť my. Veď tie peniaze nám dá veľmi láskavo Európska únia. No a čo potom budeme môcť povedať? Ušetrili sme 700 miliónov, lebo to nešlo z nášho rozpočtu. Takže to sú také opäť fiktívne peniaze, predpokladám, že to takto môže vyzerať. Keď budeme hodnotiť výsledok ESO po niekoľkých rokoch, tak potom si povieme, či to tak bolo alebo to tak nebolo.
Takže ja budem chcieť vidieť skutočne tie reálne čísla, to, čo som povedal, z tej veľkej plachty, budeme škrtať budovy, zlé nájmy, škrtať ľudí, osoby, ktoré tam nie sú potrebné, pretože ak sme mali upratovacie čaty v trinástich budovách, teraz ich budeme len v jednej budove. To znamená, že mali by sa prepustiť alebo neviem si predstaviť, že by vykonávali nejakú inú činnosť v danej budove. Toto vyškrtáme, summa summarum toľko sme dokázali ušetriť reálne čísla. Vtedy bude táto reforma efektívna, bude to aj otvorené, transparentné a bude to skvelé pre občanov aj pre tých, ktorí o tom rozhodujú.
Samozrejme, už tá koncentrácia politickej moci dosadzovaním politickými nomináciami, to už je stála pesnička, ktorú si budete obohrávať vy stále, pretože stále vám to vyhovuje. My nezávislí poslanci, nestranícki, sme tu predsa len taká iná odnož politiky, ako je v súčasnosti, takže bude to ešte celkom zaujímavé.
V každom prípade keďže sa mi to nepáči a zo strán opozície hlavne teda zaznievajú kritické hlasy, nie je to dobre pripravené ešte podľa mňa, dávam procedurálny návrh, aby sa tento zákon stiahol z rokovania tejto schôdze na dopracovanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, neviem, či to je príznačné, ale pán poslanec Beblavý väčšinou nám naloží a potom odíde, aby nepočúval odpovede na svoje otázky. Oceňujem, že pán poslanec Hlina tu sedí. A aj pán poslanec Zajac je tu. To je naozaj super. A Igor sa o chvíľu vráti určite tiež.
No niektoré vystúpenia boli vecnejšie, niektoré vystúpenia boli čisto populistické. A treba povedať, že ten populizmus bol asi spôsobený predovšetkým tým, že si neprečítali zákon. A tiež nikomu nechcem vstupovať do vzdelania, ale právnu prednášku od inžiniera ekonómie väčšinou neočakávam, hlavne ak je úplne mimo základov, ktoré fungujú. Čiže to je len tak na bod, aby sme vedeli, v akom duchu sa nesie to, čo tu napríklad pán poslanec Beblavý hovoril.
Ak raz inštitúcia, napríklad okresný úrad, nie je rozpočtovou organizáciou, tak nemá právnu subjektivitu. Ak raz nemám právnu subjektivitu, nie som správcom a nemôžem manipulovať s majetkom a rôznymi inými vecami, o ktorých tu pán Beblavý rozprával. Čiže okresné úrady nebudú správcami majetku. A na tom bola postavená polka jeho vystúpenia. Tá odpoveď je veľmi krátka. Čiže keby si prečítal zákon a zistil a trošku sa zaujímal o to, čo je preddavková organizácia v skutočnosti, že tie preddavky spočívajú vo vyplácaní miezd a nákladov, ktoré majú spojené, ktoré sú presne vypočítané, vedel by, že žiadny prednosta okresného úradu nám tu nebude spravovať majetok, lebo to nie je jeho úloha, na to existujú iné organizácie, ktoré medziiným sa volajú či už ministerstvá alebo samotné centrá podpory. Takže k čomu sa mám ďalej vyjadriť, keď celé jeho vystúpenie bolo postavené na tom, že si neprečítal zákon? A tak je to tu väčšinou so všetkým. To je naozaj zmena politika na audiotextové číslo, na ktoré, keď zavoláte, tak vám vždy povedia zlé, otrasné, hrozné, koncentrácia, katastrofa. A toto počúvam každý raz. Samozrejme, je to úloha opozície. Čiže ja to aj tak beriem, že je to proste povinná jazda, že treba kritizovať, tak kritizujem. Len je rozdiel medzi vystúpením pána poslanca, či už pána poslanca Zajaca, pána poslanca Hlinu, i keď ten si ten čas zobral aj na svoju politickú agendu, alebo, samozrejme, pána poslanca Hraška, alebo aj toho, čo hovoril pán poslanec Fecko v rámci faktických poznámok. Čiže ťažko sa reaguje na niečo, čo už od začiatku je položené na nesprávnom úsudku aj právnom. A nechcem nikoho poučovať, každý z nás má svoj názor na to, no ale aj k niektorým takým drobnostiam.
No, samozrejme, druhé, na čom to bolo postavené. No tak si urobil interný prieskum pán poslanec Beblavý, hovoril, že teda štátne úrady, na ktoré najčastejšie chodia ľudia, sú úrady práce, kde treba rozdeliť veci na pracovné a rodinné, to je veľmi dôležité, Sociálna poisťovňa a, samozrejme, zdravotná poisťovňa. No tak jednak, samozrejme, či je to Sociálna poisťovňa alebo zdravotná poisťovňa, vie väčšina z nás, ktorí v tejto snemovni sedíme, nie je štátny orgán, to sú verejnoprávne inštitúcie. To znamená, nevykonávajú a zákon hovorí o výkone štátnej správy. Štátnu správu v tejto podobe, ako poznáme štátne orgány, nevykonávajú. Čiže je to opätovne kritika s tým, že by bolo treba mať základné vedomosti o tom, čo je orgán štátnej správy a čo je verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca služby pre občanov. Napriek tomu opätovne, aj keď som to hovoril stokrát už, ešte raz sa k tomu vrátim, aby nebola mýlka, pôjdem od začiatku, reforma ESO má niekoľko etáp. A potom v rámci optimalizácie bude mať niekoľko verzií, sme v druhej etape, v lete budeme hovoriť o tretej etape, celkovo by ich malo byť 5. To znamená, iste ste si všimli, mnohí pozorní poslanci, že nie sú tam všetky úrady, že tam niektoré úrady chýbajú a že tá integrácia najmä tých komplikovanejších a príprava prebieha dlhšie, lebo nechceme byť svedkami toho, ako SDKÚ, ktorej súčasťou je aj pán poslanec Beblavý, vykonala prechod na nový informačný systém, a nie integráciu, ale nový informačný systém na daňovej správe a koľko stoviek miliónov to stálo O tom som proste reči dnes nepočul. A všetci vieme, že to bola jedna katastrofa, že sa z nej dodnes spamätávame, rozpočet a aj vaše dane. A čo hovoril pán poslanec Hlina, keď sme sa bavili o tom, kto vybral peniaze na tento rok z vreciek občanov, tak to bola presne SDKÚ, ktorá proste pokazila na daňovom úrade všetko, čo sa dalo. Ešte aj kúpili chorú budovu, ktoré je teda hygienicky či ako závadná.
Čiže vrátim sa k tomu napríklad úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. A budem ho rozdeľovať, v rámci III. etapy ESO budeme diskutovať o tom, ako mať prácu trošku osobitnejšie, predsa len je tam v zásade rozdielny prístup a rozdielna povinnosť starostlivosti o jednotlivých klientov, keď to tak nazvem, a, samozrejme, štandardné veci, ktoré sa robia v rámci sociálnych vecí a rodiny. To znamená veci, ktoré súvisia s dôchodkovým zabezpečením, sociálnym, a rodinnými prídavkami a podobne. To sú odlišné agendy, ktoré sú momentálne zlúčené na úrade práce a sociálnych vecí a rodiny, a, ja si myslím, dôvod na to, aby existovali trošku vedľa seba. To isté platí, že napriek tomu, čo som povedal, že Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa sú verejné inštitúcie fungujúce na svojom vlastnom zákone a vo svojich vlastných pravidlách, máme elementárny záujem na tom, aby občan vybavil agendu, ktorá je spájaná s týmito organizáciami v rámci klientskych centier. Čiže ak aj povedal pán Beblavý, zase len pre to, že ma nepočúval na úvod, ak sa bavíme, že Sociálna poisťovňa, sociálny úrad, daňový úrad, Policajný zbor, sú úrady, na ktorých bude môcť občan veci vybavovať, to je naším cieľom vrátane daňového úradu.
Tretí pilier tej samotnej reformy ESO spočíva predovšetkým v tom, že chceme urobiť zásadné protikorupčné opatrenie, ktoré spočíva v rozdelení komunikácie a kontaktu a rozhodovania a rozhodovacieho procesu. To znamená, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu úradníkov, ktorí rozhodujú, občan bude mať vlastne možnosť sa stretávať iba s akýmisi agentmi, ktorí pracujú, povedzme, v bankovom sektore. Ten bankový príklad je veľmi dobrý a zrozumiteľný. Keď si žiadate úver, prídete klasicky na tú istú priehradku v podstate, kam chodíte, za tou dámou, ktorá sa vám stará o nejaký účet. A keď požiadate o úver, ona vám spracuje žiadosti, ale už bankový back office alebo v našom prípade výrobca rozhodnutí v štátnej správe bude rozhodovať o tomto úvere v podobe nejakej štátnej veci, ktorú pre toho občana vykoná. Čiže ten úradník, ktorý rozhoduje, to je továreň na rozhodnutia, bude oddelená od občanov kontaktu. A to je vlastne veľmi dôležite, pretože nebude dochádzať k tej, by som povedal, najčastejšej a pravidelnej napr. korupcii na dennom poriadku. A máme šancu zabrániť vlastne týmto stretom. Ak k takému stretu príde, tá evidencia v zásade v rámci týchto kontaktov môže byť tým pádom omnoho ľahšie vystopovateľná, lebo čo robí občan, ktorý má zhodou okolností v tej chvíli vybavované svoje žiadosti na úrade, kde nemá čo robiť, pretože kontaktné miesto je to, kde sa vybavuje agenda? Čiže aj práca a vyšetrovanie spätne prípadnej korupcie bude omnoho jednoduchšie, pretože práve tá evidencia tam bude musieť byť. Čiže ak máme záujem, a to hovorím že po etapách prídu verzie, tie už závisia od toho, ako sa rýchlo budú vlastne napájať jednotlivé informačné systémy na systémy štátu, tak budú postupovať jednotlivé verzie, ktoré budú otvárať nové a nové možnosti vlastne čerpania tých informácií.
Čiže ak to poviem tak, tak pán poslanec Beblavý sa predovšetkým mýlil v tom, čo budú robiť okresné úrady. Práve preto sme im zobrali možnosť rozhodovať o majetkoch a všetkých veciach, o ktorých tu proste rozprával polhodinu, aby sa venovali len tej činnosti, ktorú majú na starosti. A to je rozhodovanie o právach a povinnostiach občanov a právom chránených záujmoch. To je to, čo majú robiť. Nemajú sa starať o kšefty, o nakupovanie, o laptopy, o nehnuteľnosti a podobne. To nie je ich starostlivosť. Majú rozhodovať najmä o záležitostiach občanov. A to táto reforma prináša. Čiže mal som pocit, že to je taká, by som povedal, kritika za každú cenu, ako sa hovorí. A snažím sa nájsť veci, aj keď som si nie istý, či má vlastne pravdu. A v tomto prípade, sami viete, sa ukázalo jednoznačne, že pravdu nemá, aj keď som to osemstokrát zdôraznil, že nie každé zákonné opatrenie prináša úsporu.
Tu trošku preskočím kolegu Zajaca aj Doda Hlinu a preskočím k pánovi poslancovi Hraškovi.
Úspory. Štátny rozpočet nie je fiktívne číslo. Vy nemôžete napísať, že napíšem si miliardu, hoci viem, že miniem 300 mil. a potom poviem, že som ušetril 70 %, pretože som ušetril 700 mil., pretože akonáhle ju tam máte, tak vám vyskočí deficit, ktorý v rozpočte predsa musíte mať ustabilizovaný, takže žiadne fiktívne číslo si napísať nemôžete. Je otázka, že musíte ho mať nakonštruovaný, tak aby ste sedeli k deficitu, k dlhu, ku všetkým veciam. Akonáhle urobíte takéto fiktívne číslo, prídete tak o takzvané veci, keď si požičiavate na prevádzku štátu klasické úroky, ktoré Slovensko dnes má, mimochodom, najlacnejšie vo svojej histórii. Aj tým pádom sa darí konsolidovať verejné financie nie z vreciek občanov, ako hovoril pán poslanec Hlina, ale priamo na lepšom chode štátu. Čiže vy si nemôžete písať imaginárne čísla do rozpočtu. To je exaktný dokument, kde každé číslo sedí.
A to, čo som povedal, to platí. A pán poslanec tú svoju plachtu, o ktorej hovoril, bude mať, pretože pri tvorbe rozpočtu na rok 2014 bude jasne stanovené, ktoré položky, koľko peňazí ktoré ministerstvá museli seknúť na základe práve reformy ESO. Práve preto ministerstvo vnútra prvýkrát vlastne participuje na príprave rozpočtu na rok 2014.
A tá nedôvera k tomu, že to číslo urobíme veľké. Ja som povedal pánovi poslancovi Hlinovi, že my ho prekonáme. Už dneska je jasné, že číslo 700 mil. prekonáme, lebo si to aj ekonomika vyžaduje. Ak by sme išli len tempom, ktoré sme teraz nastavili, a to znamená pre tento rok 97 mil., pre rok 2014 to bude až do čísla 176 mil., tak si to stačí vynásobiť, tak keby sme udržali to tempo na každý rok, už sme na nejakom čísle na 625 mil., za čo by ste ma nekarhali, lebo 70 mil. je hore-dole. Áno? Faktom zostáva, že už dneska vieme, že bude toho určite viacej, ako sme sľúbili, práve preto, lebo tá ekonomická situácia si vyžaduje omnoho radikálnejšie prístupy. A my máme jasne rozpoložkované veci, či sú to proste oleje, mazivá, PHM, energie, telekomunikačné služby, vreckové a tak ďalej, z ktorých pre jednotlivé rezorty, rozpočty a pre jednotlivé inštitúcie budeme, samozrejme, zrážať tieto sumy.
Len taký jednoduchý príklad, spôsobený ESO-om, etapou I, keď vlastne na jeden úrad, ten integrovaný, si zasadlo 7 úradníkov, každý z iného obvodného úradu predtým. A ukázalo sa, že jeden má trojeurový stravný lístok, jeden ho má za 3,15, jeden ho má za 3,50, jeden ho má za 3,85. Čiže rozdiel medzi úradníkmi, ktorí sú obidvaja rovnakí úradníci, bol 85 centov, čo teda, pri všetkej úcte, je nejaký 25-korunový po starom na jeden pracovný deň. To je pomerne dosť veľké číslo. Úspora bola jednoznačná. Prispôsobili sme sa tomu, kto je najskromnejší. Keď sa bavíme o tej úspore, kde sa konkrétne vykonáva, chceli ste mať nejakú hmatateľnú vec, tak to je, samozrejme, na tejto podobe, že teda všetci nešli na tú najvrchnejšiu sumu, ale na tú sumu, ktorá je najnižšia, myslím, 3,15 eura. Čiže to je len jeden príklad.
To isté platí napríklad o mnohých veciach, ako sú vreckové, cestovné náhrady a podobne. Iné je platiť, samozrejme, vojakov a policajtov, ktorí sú na misiách, iné je platiť úradníkov, ešte 100 % vreckového na služobnú cestu, za ktorú majú diéty. Myslím si, že v dnešnej hospodárskej situácii na to takisto nie je priestor. A to sú sumy, ktoré sú v miliónových položkách v rámci rozpočtu, napríklad len vreckového okolo 4 mil. eur. Čiže to sú čísla, ktoré nie sú malé. Len na to nepotrebujem zmeniť zákon o štátnej správe. Tak je? Čiže toto ja hovorím, že rozdiel medzi tými úsporami, ktoré vykonávame a ktoré jasne odpreukazujeme v tabuľkách, koľko to bude na rok 2014, aby v tom bolo úplne jasno, je iný ako to, čo je doložka vplyvov. To je priamo viazané k tomuto zákonu, čo tento zákon spôsobí. Ale tento zákon nie je reforma ESO. Tento zákon je nástroj, vďaka ktorému získavame možnosť hospodáriť aj u tých, ktorí dovtedy neboli pod kontrolou. A to je to, čo vadí.
Ja poviem, čo vadí pravdepodobne aj pánovi poslancovi Beblavému, aj pánovi poslancovi Zajacovi. Totižto aký odborný výber že to bol? V uplynulom období? Myslím, že Igor Matovič zverejnil nejaký zoznam, kde koaličné rady, nie len všeobecné, ale aj iné, rozhodovali, kto bude kde sedieť. Tak, pán poslanec Zajac? Sú tie dokumenty verejne prístupné. Dokonca Koaličná rada písala parlamentu, čo má robiť. To som bol prekvapený, pán poslanec Hlina, keď ste ich kritizovali, keď vláda a predseda strany, ktorá má väčšinu v tomto parlamente, sa zaviaže, že bude iniciovať nejaký zákon, že sa vám to nepáči. V minulom období, si to možno nepamätáte, akási inštitúcia, ktorá nikde nie je zadefinovaná, písala listy parlamentu, že toto sa bude robiť, nejaká koaličná rada, ktorá ani nie je zakotvená v ústave. Písala, čo má parlament prijímať a ako to bude robiť, čo sa bude robiť a aký bude postup. Veď s tým sme tu boli všetci konfrontovaní. Takže ak hovorí niekto o politizácii, tak potom ten zoznam, ktorý zverejnil pán Matovič, bol výmysel? Nikto z vás ho nepoprel. Čiže o akých odborníkoch hovoríme, pán poslanec Zajac? Čiže aký je v tom rozdiel, keď sa Koaličná rada siedmich alebo ôsmich strán dohodne? De facto, áno, likvidujem tie miesta, ktoré si predtým delila Koaličná rada na okrese a na kraji, to je pravda. Z toho môžete byť nervózni. A to je, priznávam, vec, ktorá sa nemusí páčiť vám a mne tiež nie. A práve preto jednou z etáp, tou záverečnou etapou v rámci ESO bude zákon o štátnej službe, ktorá bude hovoriť o tom, že na týchto funkciách, ktoré sú odborne riadené, budú výberové konania a bude štátna definitíva, aby proste politici nevymieňali tieto miesta. To je vec, si myslím, po ktorej volajú všetci. Ja si myslím, že pán Plai ešte má dostatok energie na to, aby teoreticky sa mohol na týchto veciach rovnako podieľať. Zatiaľ som počul iba pozitívne ohlasy na jeho prácu, tak sa k tomu vráťme, lebo spomeňme si, ktorá vláda zrušila 22 zákonov o službe v štátnej správe, keď predtým sľúbila úradníkom nejakú definitívu a potom im to všetko zrušila. No SMER to nebol. Čiže to je k tomu.
No zareagujem trošku aj na pána poslanca Fecka. Pán poslanec, väčšinou máte, samozrejme, aj odborné pripomienky. Teraz musím povedať trošku výčitku, že trošku ste si protirečili v tom vyjadrení. Ak ste povedali že je absolútne absurdné, to hovoril aj pán poslanec Zajac, aby šéf úradu v sídle kraja rozhodoval, alebo ak tá jeho komisia rozhodne inak, ako rozhodnú jeho podriadení, no tak ako to bolo doteraz? No veď predsa vy ste síce pracovali na úrade, ktorý bol v sídle kraja, v prešovskom pozemkovom úrade, ak sa ja dobre pamätám. Tak si zoberme sninský. Sninský predsa nebol samostatný. On v podstate bol rozpočtovo a všetkými vecami napojený. Čiže krajský úrad aj v lesnom prípade, aj v pozemkovom prípade čiže aj lesný úrad, aj pozemkový úrad boli len pobočkami. Volali sa úrady, ale nemali samostatnosť. Boli tam štyria ľudia, možno piati. To je asi veľkosť úradu pozemkového, lesného zhruba 5 ľudí na takéto malé okresy, ako je napríklad Snina. Čiže šéf Sniny a jeho zamestnanci mali predsa šéfa v Prešove. Oni neboli samostatní. Výplaty im platil, preplácal im jazdy, podpisoval im dovolenky. Oni nemali právnu subjektivitu. Na tom sa nič nemení. Takže čo kritizujete? Váš vlastný návrh? To práve hovorím, že ten systém je vlastne rovnaký. Ja chápem, že treba niečo nájsť na kritiku, ale toto nebolo presne to miesto, osobne si myslím.
Keď sa vrátim k tomu, čo hovoril pán poslanec Zajac, no, dobre, ja si osobne myslím, že je to nesprávne, ale toto je vec, ktorá môže byť, aj pán poslanec Fecko, rozdielnosť našich názorov. Tak to možno aj v politike má byť. Ak ministerstvo pôdohospodárstva má v jednom okrese po samostatnej logistickej línii lesný úrad, pozemkový úrad, poľnohospodársku platobnú agentúru, Slovenský pozemkový fond, ktorý je tak trošku akože mimo, ale stále patrí do toho rezortu, krízový manažment v každom okrese, agentúru pre regionálny rozvoj, Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem som si ich narátal a určite som ešte niečo obišiel... (Reakcia z pléna.) Ako? Kataster nie je pôdohospodársky, ale, dobre, okej, ôsmy. Ale on je samostatný, to len pôdohospodári navrhujú za nich zákony, lebo to súvisí so zemou. Čiže to je osem inštitúcií, ktoré majú vlastnú logistiku direkt riadenú z Bratislavy pravidelne. Pritom každý má vlastné pravidlá. No tak pre mňa je normálne, že sa rozhodneme, že, nie, budete mať rovnakú logistiku, nebude si každý z vás kupovať osobitne nejaké veci po málo kusoch, bez zľavy, bez všetkého len pre to, že vás je málo. To je nepredstaviteľné. To ako keby my sme mali samostatné úrady, že živnostenský úrad bude samostatný, civilná ochrana bude samostatnou.
Na to tu dneska každý útočil (na civilnú ochranu a krízový manažment). No tak, páni, je to jedna z mála inštitúcií. A to, že si to neuvedomujete, je smutné z pohľadu poslancov. Pravidelne každé záplavy, lesné požiare, všetky ohrozenia občanov sú predsa v akcii. Kam sa obracajú občania na pomoc vtedy, keď potrebujú pomoc v najväčšej núdzi? Veď tí sú v nasadení ďaleko častejšie, ako máte predstavu. Ste to dneska spomínali akože smiešne, že kto kedy sa stretol s civilnou ochranou. A my nemáme povodne? My sme nemali zasypané Kolárovo snehom a 400 ľudí uviaznutých v autách pod snehom? A vtedy sa s kým stretávali konkrétne občania? Vtedy sa stretávali s civilnou ochranou. Keď je niekde zamorené územie a vidíte tých mužov behať v tých oranžových vestách s modrým logom, keď sa merajú jednotlivé veci pri ohrození, to je kto? To je civilná ochrana. Z môjho pohľadu, samozrejme, evidujete hasičov, evidujete policajtov, sú veci, keď si robiť z tohto srandu, že kto už by to... No nič, však už som povedal, že pán poslanec Beblavý nevidí rozdiel ani v právnej subjektivite, takže sa nad týmto nemám pozastavovať. Faktom zostáva, že aj toto je posun, aby krízový manažment pre situácie, keďže sa vyskytujú častejšie a častejšie a keďže vláda má záujem zásadnejším spôsobom vtiahnuť napríklad aj dobrovoľníkov do fungovania ochrany majetku a zdravia občanov, lebo však to je to najhodnotnejšie, tak, samozrejme, mám záujem aj o krízový manažment síl na ochranu vecí, ktoré s tým súvisia. Hospodárska mobilizácia nie je vojenská mobilizácia. To nie je vojenská mobilizácia. To sú veci, ktoré máme k dispozícii na to, aby napríklad cez Štátne hmotné rezervy sme mohli ochrániť niektoré toky. Veď bez štátnych hmotných rezerv v CO a v hospodárskej mobilizácii by sme v Bardejovskom okrese, keď boli v Čirči a v ostatných tie obrovské záplavy, nemali šancu, keby nezaúradovali tieto mechanizmy, ktoré fungujú. Čiže naozaj som nerozumel tomu útoku na nich. A priznám sa teda, že mi len vychádza z toho, že jedine je to dané svojím spôsobom nevedomosťou.
K tomu ešte, čo povedal pán poslanec Hraško. Kúpi sa softvér za 700 miliónov eur, bezpochyby 20-miliardový softvér, to by bol teda fakt softvér, faktom však je, že je OPIS ako operačný program informatizácie spoločnosti predsa na Slovensku bez ohľadu na to, aká vláda tu je, čiže tá integrácia jednotlivých informačných základní, ktoré ministerstvá majú, ich prepojenie predsa plánom bez ohľadu na čo, či ESO existuje alebo neexistuje. V konečnom dôsledku je pre nás nevyhnutné, aby občan tie informácie mal rýchlo. Čiže nechceme to? Ak je tá šanca, že môžeme toto financovať z európskych fondov, robiť to musíme. Táto čiastka to zjavne nebude. Ale bavíme sa o tom, že to je nevyhnutné na to, aby tá služba občanom bola kvalitná. A teraz sa vás opýtam: Máte pocit, že vybavovanie občianskych preukazov, vodičských preukazov, pasov, technických preukazov sa vylepšilo za posledné roky? Je to dneska jednoduché, že bez ničoho môžem vkráčať na príslušné pracovisko, tam ma odfotia, zaplatím iba poplatok do kolkomatu, ktorý tam je pristavený, a odchádzam s dokladom, kde mi ešte aj napíšu, že už ho mám hotový, prídem si ho vyzdvihnúť, alebo keď nechcem, pošlú mi ho domov na adresu? Ja si myslím, že je to kvalitná služba. A práve na týchto skúsenostiach, ktoré sme zavádzali v rokoch 2007 a 2008, staviame práve ESO. Rovnako paralelne sme vtedy robili tzv. jednotné kontaktné pracoviská pre živnostenské úrady, to je vlastne doing biznis a vylepšovanie hospodárskeho prostredia, prišiel živnostník, že chce si otvoriť živnosť, samozrejme, register trestov už si nemusí nosiť, lebo si ho vytiahnu za vás, do sociálnej a zdravotnej ho prihlásia už oni, už nemusí chodiť tam. My sme si to už odskúšali. My nič nerobíme, nevyskúšame. Nechceme dopadnúť ako Daňové riaditeľstvo pred dvoma rokmi. To znamená, všetko staviame na základoch, ktoré sú overené a ktoré sa osvedčili a mali úspech u občanov. Pamätáte si v minulosti, keď niekomu ukradli alebo niekto stratil peňaženku, povedal: „Zoberte si všetky peniaze, len mi vráťte doklady.“ Povedal to preto, lebo vybaviť si všetky doklady ešte raz bola tortúra na tri dni, na tri dni. Dneska to vybavíte za 15 minút. A toto je moja predstava, toto sú príklady, ktoré sme už spravili, tie už za nami jednoducho sú, prepojenia jednotlivých elektronických systémov už sa udiali. My ich chceme vlastne len rozširovať, nevymýšľame novú revolúciu. Rozširujeme tie podmienky, ktoré sme už poskytovali predtým. Čiže to je z môjho pohľadu jasne dopredu.
Pozerám ešte, či tu mám nejakú poznámku, na ktorú treba odpovedať. Ale vlastne už poviem iba záverečnú reč, aby som vás veľmi nezdržiaval, máte ďalšie zákony na pláne.
Tu bola ešte otázka na audit od pána poslanca Zajaca. Audit bude, tak ako je plánovaný, má byť predstavený jednotlivými ministerstvami a orgánmi štátnej správy naozaj v júni, ako hovoríte, v júli sa zapracuje, predpokladám, že v októbri bude v parlamente na prerokovaní. Ale ten súvisí s kompetenciou a so vzťahom medzi samosprávou a štátnou správou. Čiže to je trošku komplikované.
Áno, keď chcete počuť môj názor, myslím si, že zrušenie vyšších územných celkov je jedna z veľmi slušných ambícií, ktorú by sme mali mať. Ale tomu dnes asi ani ZMOS ani tak nepraje. Čiže myslím si, že toto je vec, ku ktorej sa musíme prepracovať dôkazmi o tom, že vie fungovať štát efektívnejšie bez niektorých zbytočných administratívnych inštitúcií. Ale to už zachádzam do ďalšej budúcnosti.
Práve na základe vyhodnotenia výsledkov ESO, optimalizácie ESO budeme predstavovať jednotlivým samosprávam, ako sú mestá, obce slovami: „Pozrite sa, tuto je toľko a toľko úradníkov, toľko a toľko rozhodnutí robíme za toľko a toľko peňazí. Pridajte si logistiku, aby sme sa vám o ňu starali my, rozhodnutia robte vy a uvidíte, že ich budete robiť o 20 % lacnejšie, a usporené peniaze môžete dať napríklad na výtlky.“ To je cesta.
To znamená, to isté platí aj o VÚC-kach, o vysokých školách. Na vysokých školách sú obrovské rezervy. Sťažujú sa, že nemajú peniaze. A pritom keď urobíme klasický pomer v bežných firmách v štáte v súkromnom sektore, kto mal firmy, podnikal, ten vie, obslužného personálu (údržbári, personalisti, mzdári a tak ďalej) nemá byť viacej ako 10 %... (Reakcia z pléna.) Tých 90 % je tých, ktorí robia výkon tej firmy a zarábajú peniaze. V štáte, keďže je to trošku odlišné a máte ešte aj ďalšie činnosti, ktoré máte poskytovať, je povolená hranica, dobre, 15 % je reál. Viete, koľko majú vysoké školy obslužného personálu? 40 %. Tieto školy samy sebe zoberú peniaze, keď sa nedostanú do nového systému, ktoré ESO zavádza, ktorý chcú mať na výskum, na vývoj a pre svojich vlastných vysokoškolských učiteľov. Toto je presne to, čo nemôžeme robiť rozhodnutiami, lebo inak bude tisíc protestov.
Vy veľmi rýchlo zistíte, ktoré jednotlivé inštitúcie budeme rušiť, lebo budete o tom počuť i v rádiu, i v novinách. Samých mnohých z nich budete brániť, aby nerušili tú organizáciu, že je dôležité, aby existovala. Ale keby som vám prečítal zoznam tých organizácií, pretože tá analýza, samozrejme, naša existuje, my ju nepredstavujeme úmyselne, pretože bojovať proti celému frontu je naozaj veľmi náročné, takže tu ideme tzv. salámovou metódou postupne, sa jednoduchšie bojuje, tak naozaj tých inštitúcií, ktoré sú podľa mňa zbytočné a naozaj majú zaniknúť bez náhrady je pomerne veľa, myslím, okolo nejakých 24 tých základných, potom ďalšie, ktoré sčasti zaniknú, a veľmi drobná časť ľudí a možnože ich kompetencií prejde niekde inde. Toto bude veľmi ťažká práca. To bude asi najkrvavejší boj. Tam je tá časť, to už bude tá bonusová, ktorá bude prevyšovať tú hodnotu, o ktorej sme hovoril v rámci 700 miliónov, pretože tam už pôjdeme, samozrejme, aj do jednotlivých personálnych opatrení, ktoré sa ale budú väčšinou vzťahovať na Bratislavu ako takú, ktorá má, samozrejme, najmenšiu nezamestnanosť. A tu je to aj, samozrejme, vhodné, pretože títo odborníci si určite ďalšie miesto nájdu. Ale myslím, že niektoré čísla a náklady na tieto inštitúcie sú obrovské. A ja si myslím, že keď vidím pána poslanca Simona, by určite vedel porozprávať v jeho rezorte bývalom, koľko zbytočných inštitúcií existuje a ako sa vzájomne prekrývajú a zastupujú a prečo vlastne by nemuseli do budúcna existovať. (Reakcia poslanca.) To som v dobrom povedal, pán poslanec, v dobrom som hovoril.
Čiže z môjho pohľadu chápem kritiku. Tá vecná je v poriadku, to je okej. Keď treba pripomienkovať, nerozumel som tomu, pretože neodôvodnil ten návrh pán poslanec Hraško, prečo to chce dopracovať, lebo nepovedal, v čom je nedopracovaný ten zákon. Len spomínal politické obavy, ktoré má z toho, že budú prednostovia.
A, samozrejme, tá otázka, ktorá tu ešte zaznela z pohľadu odvolávania, rozhodovania v odvolacom konaní, tak to je vec, ktorá je štandardná aj na Protimonopolnom úrade, na mnohých inštitúciách, kde vlastne jedna inštitúcia rozhoduje aj o svojich vlastných rozhodnutiach. A nie vždy sú rovnaké. A je to úplný štandard. A ak sme nechceli zriaďovať ďalšiu inštanciu, ktorá by rozhodovala ako krajský úrad alebo niečo nadriadené, lebo šetríme práve a znižujeme počet úradov, tak toto bolo jediné riešenie, ktoré sme si takisto od roku 2007 vyskúšali a od roku 2007 funguje. Žiadne sťažnosti naň nie sú. Vy ste si ani nevšimli, že to tak vlastne funguje už aj na našich krajských úradoch v sídle kraja, ktoré donedávna existovali, keď sme rušili vlastne ešte všeobecnú verejnú správu. A funguje to. Čiže fungujú jednotné kontaktné centrá, fungujú napríklad aj doklady pre občanov, tie, ktoré budú takisto súčasťou jednotlivých kontaktných centier v jednotlivých mestách. A chceme , aby vlastne na to boli napojení všetci, aj služby, ktoré nie sú priamo výkonom štátnej správy, ako je Sociálna poisťovňa, zdravotná. Ale to sú práve tie jednotlivé etapy, aby sme nerobili všetko naraz, lebo vždy tým rozhodujúcim dňom sa môže stať mierna alebo menšia, alebo väčšia katastrofa. Chceme byť pripravení, chceme potom dokonale v roku 2014 vyladiť, v roku 2014 zriadiť čo najväčší počet klientských centier pre občanov, budeme štartovať asi s číslom 20, ale ukazuje sa, že niektorí primátori sú už aktívnejší, možno to číslo bude aj väčšie, a v každom prípade už v roku 2015 fungovať v novom systéme. A pravidelne každý štvrťrok, ako sa hovorí, budú robiť novú verziu ESO, ktorá bude zvyšovať počet tých funkcionalít, ktoré to samotné klientske centrum bude mať takzvane na počkanie.
Ďakujem pekne. A verím, že hlavne občania z toho budú mať úspech, a držme si spolu palce. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem sa ešte ospravedlniť pánovi ministrovi kultúry, lebo všetci netrpezlivo čakáte na dôležitý autorský zákon. Takže budem veľmi stručný.
Toto je štandardná vec, ktorú sme už uvádzali v tomto parlamente. A má to do určitej miery aj trošku súvis s ESO-om a je to predovšetkým vytvorenie informačného systému registra fyzických osôb. Viete, že je to jednou z chrbtíc, na ktorej stoja vlastne jednotlivé informácie. A aby sme ich mohli zdieľať na žiadosť občanov, je nevyhnutné, aby mali vlastne aj svoju elektronickú podobu. Myslím si, že toto vlastne bude slúžiť aj na prácu iných inštitúcií, ktoré budú pracovať s občanom práve s tým, aby nemuseli vyžadovať ďalšie informácie, ktoré je potrebné predložiť, a mohlo stačiť, aby vlastne dožiadali o to samotné ministerstvo vnútra, ktoré tento register bude mať.
Čiže cieľom tej legislatívnej úpravy je práve zriadenie informačného systému registra fyzických osôb a jeho zavedenie do rutinnej prevádzky, samozrejme, vrátane možností elektronického ohlasovania pobytov. Čiže opätovne chceme zjednodušiť neustále behanie po obvodných úradoch alebo teda po miestnych úradoch v súvislosti s ohlásením pobytu. A celé by to malo umožniť práve zvládnuť on line pripojenie všetkých orgánov verejnej moci na tento systém. Čiže toto je aj legislatívny rámec na to, aby aj v budúcnosti sme mohli tieto systémy postupne stavať na chrbtici, alebo na backbone, ako hovoria IT-čkari, na ktorej stoja jednotlivé informácie, a zvládli tú situáciu pri elektronizácii štátu dokopy. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 497 z 13. marca 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 219 zo 7. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 148 z 9. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 80 zo 7. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 75 z 9. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 69 z 9. mája 2013 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkou.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo máte spoločnú správu pred sebou.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: spoločne o bodoch 1 až 6 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 94 zo 14. mája 2013.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a dať hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu (§ 83 ods. 4, a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), zároveň po skončení druhého čítania dať pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Skončil som.