19. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená snemovňa, no, opakovanie je matka múdrosti. (Smiech v sále.) A poučenia nikdy nie je dosť.
Nebolo to dramatické poučenie z krízového vývoja, ktoré som zažil medzi prvým a druhým čítaním tohto návrhu zákona. Klement Gottwald pred rokmi hovoril: "Straně věřte, soudruzi." (Smiech a potlesk v sále.) Neborák Antonín Zápotocký bol dokopaný do rozhlasu, aby deň pred výmenou peňazí 1. júna 1953 povedal, že: "Měna nebude." (Smiech v sále.) Bola o deň.
A ja som sa nie príliš, ale v kútiku duše predsa s istou nádejou upieral k tomu, že slovo obľúbeného ministra, idola voličiek 8. marca každého roku, by mohlo mať akúsi cenu. Nemalo veľkú cenu.
Keď som v prvom čítaní predniesol námety k pozmeňovacím návrhom, ktoré som potom predložil v druhom čítaní, minister povedal, že až na ten piaty, s ktorým, samozrejme, problém ako strana máte, pretože vy ste zaviedli stratu občianstva proti vôli občana Slovenskej republiky. Toto sme tu už robili. Onehdá sa nám podarilo zbaviť občianstva a vyviezť 50-tisíc spoluobčanov, z ktorých väčšina skončila v plyne. Potom sme ešte vyobčanovali jednotlivo tých, ktorých sme sa chceli v Československej socialistickej republike zbaviť. A tak sme sa spolu s kolegami obrátili na Ústavný súd, aby sme neumožnili pokračovať v tejto neblahej tradícii.
K jazykovému odrazu v tejto novele zákona sa vzťahuje pozmeňovací návrh č. 5, ktorý som už predniesol, a zopakujem ho len veľmi stručne, keď hovorím, že v čl. I sa vypúšťajú body 24, 25 a 28. Nebudem sa o tom ďalej šíriť, myslím si, že tradícia zbavovania občanov občianstva ich vlasti proti ich vôli je nielen neústavná, ale v začiatku 21. storočia v civilizovanej Európe a v krajine, ktorá je členom Európskej únie, donebavolajúca.
Pokiaľ ide o ten samotný prvý článok, ktorý ste teraz zreformovali, nebudem sa mu viacej venovať. Len ho opäť odcitujem:
V bode 4 sa v § 3 ods. 8 písm. d) v bode 2 za slovo "nehnuteľnosti" pripájajú slová "alebo nájomcu, ak má nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníkom alebo so všetkými spoluvlastníkmi ^4e) na neurčitú dobu," a vypúšťajú sa slová: "Poznámka pod čiarou k odkazu ^4e) sa vypúšťa." Toľkoto k prvému.
Viac sa budem venovať k pozmeňovaciemu návrhu č. 2, ktorý v bode 16 znie: "§ 9 sa vypúšťa."
A tu si skutočne dovolím, ctená snemovňa a predovšetkým vážená vládna strana, povedať, že to, čo sa sprísňuje, sa doteraz nerealizovalo, hoci to v zákone bolo. A v rozhovore off records po minulej debate v druhom čítaní mi minister povedal, že však to sa ani veľmi vymáhať nebude. Myslím si, že nie je dobré sprísňovať zákony s vedením, že ich asi veľmi nebudeme vymáhať. A teraz pohovorím o merite. Jedná sa o to, že keď občan tohto štátu opustí na viac ako 90 dní územie Slovenskej republiky, má to vopred ohlásiť, off records mi minister povedal, že aby bola doručovacia adresa. Musím vám povedať, že, a ešte raz, ako prorektor Univerzity Komenského som len v ôsmom roku mojej činnosti vyslal vyše 500 študentov Univerzity Komenského na európsky mobilitný program Socrates, Erasmus, ten trvá 1 až 2 semestre, teda jeden až dva polroky, odhliadnuc od prázdnin. Každý z tých pobytov je dlhší ako 90 dní.
Predstavte si vaše dieťa, ktoré dostane právo študovať v Gröningene alebo v Kodani. No je samozrejmé, že neopúšťa republiku, je samozrejmé, že podpisuje spústu papierov, ktoré potom podpisuje prorektor, koordinátor mobility. A vy mu ešte pridáte, hádam preto, aby nezdrhlo v treťom ročníku, aby sa išlo v Hnúšti-Likieri alebo v Michalovciach, alebo v Čadci prihlásiť do ohlasovne, že teda neutekám, idem len študovať.
Ako som povedal, schválili ste napriek oponentúre prezidenta zákon o historickom ústave v Ríme. I opäť tam tí historici renomovaní, ktorí sa budú venovať veci, sa budú musieť ohlásiť niekde, ja neviem, v Nitre alebo v Kežmarku, že odchádzajú do Ríma na viac ako 90 dní, pričom naplánované pobytu sú reálne opäť semestrálne až dvojsemestrálne. Poviem vám, aj keď to nie je pekné slovo, to je čistá buzerácia, pretože (potlesk) aj keď by ste vášmu talentovanému dieťaťu po úspešnom absolvovaní štúdia povolili dnes často moderný sabatický polrok či rok a on by sa vybral na mladých krídlach na trek po Nepále, aj takí sú, tak, samozrejme, by ma zaujímala ministrova doručovacia adresa. Kde by to bolo? Dva dni rozprávková lúka pod Nanga Parbatom (smiech v sále), jeden deň kláštor v Ladaku, dva dni poste restante Káthmandu, aká by bola doručovacia adresa? (Smiech a potlesk v sále.)
Ministrov argument je, že aj niektoré krajiny od nás pri pobyte nad 90 dní chcú. Prosím, to je pravidlo naše, ich krajiny voči občanovi, ktorý nie je ich. To je vonkoncom nie možné zrkadlovo obrátiť, že teraz budem svojho občana študenta Univerzity Komenského či Konštantína Filozofa v Nitre považovať za toho, ktorý sa mi má ísť hlásiť, ak ide na 140 dní do Gröningenu na lekársku fakultu. Ak je toto zlepšenie, ak je toto niečo, čím prospievam turistom, vedcom, výskumníkom, ale aj normálnym, slobodným a serióznym občanom Slovenskej republiky, tak sa zamyslime nad tým, ako pri platnosti pravidla, kde sa hovorilo "ohlásiť", teraz je tam slovo "povinne ohlásiť", ako výborne sa hlásili Melo, Mišenka a iné pojmy... (smiech a potlesk v sále) pri svojich naplánovaných výletoch do Belize alebo na Seychely. Áno, minister hovorí, moc sa to nevymáha. Načo to tam je? Aký to má zmysel? Prosím, prijmete to ako všetko, ale nemôžte povedať, že ste boli nepoučení. (Smiech a potlesk v sále.)
O tom, ako je pre bežného človeka praktickou vymoženosťou overený elektronický podpis, som už hovoril. No nebudem sa ďalej o tom šíriť. Je možné, že príde čas, keď toto presne takto bude môcť byť v zákone. Ale ten čas musí technicky dozrieť a prísť. A nie ohnúť to cez koleno ako barlolámač v Piešťanoch a povedať: "Tak bude, buď svetlo!" Nebude, pretože nebude.
A ten ďalší pozmeňovací návrh má možno nejaký skrytý inotaj. To je podľa mňa logická chyba. Podľa vládneho návrhu totižto fyzická osoba, o ktorej sa nevedie informácia v registri, či už obyvateľstva, alebo následnom fyzických osôb, môže požiadať o informáciu o svojich údajoch z registra fyzických osôb. (Smiech v sále.) Nikto si to nevšimol. Možnože sa mýlim, možnože to má nejaký, hovorím, skrytý význam na prvý pohľad. (Smiech v sále.) Ale ešte raz, ak o niekom ani v doterajšom registri nevediem informáciu, ako môže on mať právo na informáciu, ktorú o ňom nevediem? (Smiech v sále.) Ešte raz: toto podľa mňa je pozmeňujúci návrh, ktorým sa opravuje istá logická otázka v návrhu. Ale prosím, je možné, že na to existuje nejaké zdôvodnenie, ale v zásade register nemôže poskytovať informácie o údajoch osôb, o ktorých informácie nevedie. Ak je toto škodlivý pozmeňovák, tak aj ten, samozrejme, neprijmite. Ale možno si to všimne pani JUDr. Dreninová alebo niekto iný.
No, sumárne, kolegovia, nedá sa povedať o ničom, že by to bolo politické, že by to bolo, hádam až na ten piaty pozmeňovací návrh, ktorý vy bránite ako lvy stratu občianstva, to, že chceme zatiaľ nejakým spôsobom riešiť nie všeobecnú dostupnosť zaručeného elektronického podpisu. To, že sa snažíme vyvarovať vás pred tým, aby od vás nikto nepýtal informácie, ktoré nevediete. A aby sme stovkám a dnes už tisícom študentom slovenských univerzít, vedcom a výskumníkom, keď by napríklad, nedajbože, išiel jeden z vedcov roka kolega Bužek podľa najlepšej svojej tradície, na 105 dní na Max Planck Institut do Nemecka, aby sa nemusel ísť už desiatykrát ohlásiť, lebo on tam chodí každý rok. Pretože v podmienkach našich vysokých škôl ťažko dosahovať jeho vedecké výsledky, preto pracuje tam a tu píše. Ale opäť, znova sa pýtam, tí, ktorí z tejto republiky utekajú v zlom úmysle a nikomu nič nepovedia, to urobia a tí štandardní, normálni, poctiví občania budú sa chodiť povinne ohlasovať!?
Úplne nakoniec kvôli poriadku prečítam ten tretí pozmeňovák.
"Občan je povinný pri hlásení pobytu prostredníctvom centrálnej ohlasovne vyplniť požadované elektronické formuláre a podpísať ich zaručeným elektronickým podpisom. Ak občan chce hlásiť pobyt prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi centrálnej ohlasovni údaje potrebné na hlásenie pobytu na tlačive podľa vzoru uvedeného na webovom sídle ministerstva a na ústrednom portáli verejnej správy a uzavrie s ministerstvom písomnú dohodu o elektronickom hlásení. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického hlásenia, spôsob overovania elektronického hlásenia a spôsob jeho preukazovania. Vzor elektronických formulárov zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle a na ústrednom portáli verejnej správy."
Toľko k formálnej stránke. Ešte raz hovorím, stal sa v deň prerokúvania v druhom čítaní zázrak a my sme postúpili do štvrťfinále. Dnes ho hráme. (Smiech v sále.) Nerobím si ilúzie o ďalších zázrakoch, ale predsa by ma tešilo, aby minister off records, bez mikrofónu, mi nehovoril, že všetko to je v dobrom úmysle a v zásade dobré, ale potom sa to musí utopiť, lebo to predkladá opozičný poslanec, dokonca poslanec za SaS a vrchol všetkého, Osuský. (Smiech v sále.)
Takže nakoniec si dovolím, vážený pán predseda Národnej rady, požiadať vás, keďže podľa § 85 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady len vy môžete navrhnúť opätovné prerokovanie tohto návrhu vo výboroch Národnej rady, kvôli dôležitosti diskusie o mojich návrhoch vás žiadam, aby ste svoje právo využili.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, pán Osuský, tak jasne sme mali možnosť vidieť, že ste si zobrali doporučenie od pána Blahu spred pol roka, že máte študovať, študovať, k srdcu. Konečne sme sa dozvedeli po tom vašom štúdiu, že aké máte nové vzory, aké ste nové svoje vzory objavili, a keďže ste ich s nadšením citoval. No to by asi aj vysvetlilo, ako je možné, že ste sa stali cez jednu noc z konzervatívca liberálom. No jasné, asi predtým ste bol socialista alebo dokonca univerzitný šašo. Môžem však ale teraz skonštatovať, že dostali ste aj nový titul - parlamentný šašo. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. No, Peter, podarilo sa ti predviesť týchto našich Kolesíkov tu v parlamente v plnej kráse a krásne vidieť, že čo je to za úbohú partičku, poslušne dvíha ruku. Som presvedčený, že ten poslanec, ktorý tu bol pred tebou, Gažo či Gaži, ktorého som nikdy predtým nevidel, tak netuším, čo písal, teda čo čítal, lebo písať to nepísal, niekto mu to strčil do ruky a jediné, na čo sa zmôže tu mladý boľševik, je urážať. No, pekne páni, dnes vám teda ide karta.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Osuský, mňa pri vašom príhovore napadli dve veci. Prvá, budem parafrázovať výrok z jedného nemenovaného filmu - soudruzi asi někde udělali chybu. Myslím, že to netreba ani komentovať, je to jasné.
No a druhé, čo ma napadlo, tak ma napadlo v tej súvislosti: Pane Bože, odpusť im, nevedia, čo činia. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj ešte doplním k tomuto, čo tu predvádzate, ja som vtedy zachytil, keď sa to dialo, že vás zmiatol pán Osuský, že jak vám tie signály nesedeli, a celé na vine je pán Číž, ja som to videl, lebo on ukazoval, že máte hlasovať za. (Smiech v sále.) Ja to musím naňho povedať, to sa dá aj zdokumentovať, je to tak, ale je to dobré, pán Číž, ja vám gratulujem, super, ale tento festival trápnosti, naozaj mali sme počuť slovo, bárs aj keď ja veľa s ním nesúhlasím, vo veľa veciach s ním nesúhlasím, ale treba zložiť úctu. A to, že sa taký šuflikant ozve, taký úbožiak úbohý, to je len znakom toho, kde žijeme. Keď si porovnáte, že kto učil na ekonomickej, že tam učil človek ako Osuský a učí tam ten úbožiak ako Martvoň. To je presne... (reakcia z pléna), prosím, tak lekárskej, ale to je na Univerzite Komenského. To je presne znakom toho, v akej krajine žijeme. Presne to je znakom. Ďakujem.