19. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, ktorý je posledný písomne prihlásený do rozpravy. Máte slovo.

Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, kolegovia, pri, chcem dopredu priznať, že pri tomto návrhu zákona v jednom konkrétnom bode sa cítim troška v konflikte záujmov. Napriek tomu z hľadiska toho, že predrečník, vlastne spolu s ním som spolupredkladateľ návrhu, jedného pozmeňovacieho návrhu a zároveň som podrobne sledoval debatu ohľadom absolútneho zákazu fajčenia. Dovolím si pre účely osvetlenia niektorých sporných bodov, ktoré, si myslím, že by sme už mohli raz a navždy pri téme ochrany nefajčiarov a zákazu fajčenia vo, či už v zariadeniach spoločného spravovania alebo verejných priestoroch všeobecne vyriešiť.
Kde mám ja najväčší problém, a to nebude problém ani mandátu pani ministerky, ale vôbec celkovo, že pri tejto téme sme vždy tak trochu, boli vždy tak trochu polovičatí. Zažil som, keďže som určitý čas svojho života strávil v Edinburghu, zavedenie takzvaného absolútneho zákazu fajčenia priamo na vlastnej koži, kde, myslím, že ten legislatívny proces od návrhu zákona po jeho priamu implementáciu, platnosť aj účinnosť trval tri mesiace. Trošička sa spoločenské rámce a sociálne modely zatriasli, ale vysporiadali sa s tým raz a navždy a platí tam odvtedy všeobecný zákaz fajčenia, ak to môžem preniesť na naše pomery v zariadeniach spoločného stravovania, vo verejných priestoroch a podobne.
Čiže skúsim ten pohľad aj trošku z podnikateľského uhla pohľadu a tu je ten konflikt záujmov, keďže vlastním dve prevádzky, ktoré sú zariadeniami spoločného stravovania, a kde je a bolo nejakým spôsobom umožnené fajčiť. A jedno zrovna a obe sú nie v tých istých podmienkach. Jedno je v súkromnom priestore mimo obchodného centra, druhé priamo v obchodnom dome alebo teda v nákupnom centre. A zdalo sa mi, že pôvodný návrh, predtým než v článku 1 bode 8 § 7 prišlo spoločne, teda prišlo cez výbor pozmeňujúci návrh, že vytvárame opäť nejaké nevyrovnané prostredie alebo nevyrovnané podmienky pre majiteľov takýchto zariadení v, mimo obchodných centier a v obchodných centrách. Išlo o to, že odrazu by fajčenie bez následných úprav, po prijatí tejto právnej úpravy, mohlo zostať mimo obchodných priestorov a tam, kde sú a boli a kde k tejto zmene museli pristúpiť v horizonte pred dvomi rokmi približne, čiže museli vynaložiť obrovské finančné prostriedky na to, aby urobili reálne oddelenie svojich prevádzok od spoločných priestorov, museli vybudovať klimatizačné zariadenia, vzduchotechniku a iné úpravy, ktoré sa v korunách rátali do niekoľko miliónov korún. Nemali ani možnosť zarobiť na to, aby tieto investície zaplatili. A preto ja oceňujem teda ten návrh, ktorý čítam v spoločnej správe, ak by nebol v spoločnej správe, bol by som ho predkladal ja, aby sme pri zavádzaní tohoto pravidla pozreli alebo mali na zreteli, myslím, že to bola aj pripomienka z odboru legislatívy, na zreteli to, že niekomu tu vznikli finančné prostriedky, finančné náklady. Prečo sa tak stalo? Lebo sme boli opäť polovičatí. Kolegovia z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností predložili podľa mňa, napriek tomu, že som teda fajčiar a že takéto prevádzky vlastním, si myslím, že toto by bola cesta, aby sme raz a navždy prijali jednotné pravidlo, ak teda svetový trend, európsky trend je, aby boli fajčiari zo zariadení spoločného stravovania, verejných vylúčení, tak ho prijmime raz a navždy, pripravme nejakú dostatočnú preklenovaciu lehotu. Myslím, že kolegovia navrhujú od 1. 1. 2015 a môže sa podnikateľský svet, verejnosť, všetci dotknutí pripraviť na to, aby k zákazu fajčenia alebo vylúčení fajčiarov z týchto priestorov verejného, zariadení verejného stravovania prišlo raz a navždy a máme to vyriešené.
Preto čiže ako keby ten, tá poloha mala dva rozmery. To znamená, nevytvárajme stále nejaké, nejakými polovičatými zásahmi do týchto parametrov to, aby niekto získaval neoprávnenú výhodu, že fajčiari sa budú grupovať v tých prevádzkach, kde im to umožníme, a tie ostatné prevádzky zostanú bez toho, aby tam chodiť mohli alebo zostávať. A tým pádom robíme konkurenčnú výhodu neoprávnenú, možno neúmyselne v podnikateľskom svete, kam by sme nemali ísť.
Jednotné pravidlo pre všetkých s nejakou nábehovou dobou je jedno riešenie alebo potom, keď to teda pre účely tejto novely a vnímajúc asi tie nálady, ktoré sú ohľadom tohto, vyrovnajme podmienky ľudí mimo nákupných centier a v nákupných centrách, ak sú oddelení. Tu chcem povedať, nehovorím o takzvaných, nazvem ich v tých kaviarňach, ktoré sú v chodbách a foyer tých nákupných stredísk a nie sú stavebne oddelené a môže tam prísť do kontaktu okoloidúcich s fajčiarskym dymom, tam súhlasím s tým, aby pravidlo vylúčenia fajčenia bolo zavedené.
K pozmeňovaciemu návrhu, ktorého som spolupredkladateľ, a predkladal ho pán poslanec Chren, som veľkým zástancom toho, aby akýkoľvek prostriedok, ktorý pomôže ľuďom a fajčiarom zbaviť sa tohoto zlozvyku, v tomto prípade to bolo myslím namierené na umožnenie používania takzvanej elektronickej cigarety v priestoroch spoločného stravovania, tak ak by sme tento moment ponechali, tak myslím si, že sa nikomu nestane. Samotným fajčiarom to pomôže, sú na to nejaké výskumy, aby sme ich teda nevynášali. Môže tu byť nejaký prechodný moment k tomu, aby sa tohoto neblahého zlozvyku zbavili.
Čiže ak by som to zhrnul, oceňujem to, že na výbor, predmetný výbor prijal teda do spoločnej správy to, aby sa odstránila, aby sa odstránila nevyrovnaná pozícia medzi kaviarňami, ak to tak mám pracovne nazvať v nákupných centrách a mimo nich. A ak to teda plénum a prihováram sa za to, aby toto plénum schválilo. A ak by prešiel aj pozmeňujúci návrh, aby od 1. 1. 2015 od mojich kolegov z klubu prešiel, že by sme zaviedli takzvaný absolútny zákaz fajčenia v týchto zariadeniach, obe tieto iniciatívy vítam a poprosím vás aj o podporu toho, aby závislí ľudia od nikotínu, ktorí sa rozhodli bojovať s týmto zlozvykom spôsobom používania elektronickej cigarety alebo nejakej náhrady, neboli vylúčení z týchto priestorov, ale aby svoj bol proti tomuto zlozvyku zvládli a prosím o podporu poslaneckého pozmeňovacieho návrhu, ktorý tu predložil pán poslanec Chren, rovnako.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenia pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Horváthová.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať pánovi kolegovi Viskupičovi. Vážim si na ňom to, že napriek tomu, že je pomerne tuhý fajčiar, si myslím, a že má takého prevádzky, sa dokáže nad toto povzniesť a dokáže sa s nadhľadom pozrieť na takýto návrh zákona a že dokonca si vie predstaviť, že by sa nefajčilo v žiadnych zariadeniach, kde sa podávajú, čo i len nápoje. Takže to si veľmi, veľmi na ňom cením, a teda ďakujem mu za to, že vystúpil a vyjadril tento svoj názor.

Teraz sa pýtam, keďže pán poslanec Viskupič bol posledný, ktorý bol prihlásený, aha, ešte je pán poslanec Novotný? Nie. Tak, takže teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Novotný a pani poslankyňa Horváthová.
Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, hneď na úvod poviem, že podporujem vládny návrh zákona o ochrane nefajčiarov a podporujem aj pozmeňovacie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, ale aj všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané v pléne. Takže mám pomerne jednoduchú úlohu. Napriek tomu cítim potrebu hovoriť ešte o problematike, o ktorej sme hovorili v súvislosti s prvým čítaním tohto vládneho návrhu zákona na ostatnej schôdzi. Možno keď sa pamätáte, som podával spolu s kolegom Jozefom Mikušom poslanecký návrh zákona o ochrane nefajčiarov, kde sme chceli riešiť podobný problém, aký rieši tento návrh zákona. Ten rieši zákaz fajčenia v hypermarketoch a my sme chceli riešiť zákaz fajčenia v spoločných priestoroch bytových domov.
Tak ako som avizoval na ostatnej schôdzi Národnej rady, pokúsil som sa v podstate náš poslanecký návrh zákona, ktorý v prvom čítaní nedostal dostatočnú podporu v pléne Národnej rady, predložiť formou pozmeňujúceho návrhu. Išlo nám o to a budem o tom chvíľu hovoriť, aby som možno ozrejmil túto problematiku. Predsa len ako už dneska hovoril pán profesor Osuský, opakovanie je matka múdrosti, tak to predsa len krátko zopakujem.
Ide o to, že v bytovom dome sa spoločenstvo vlastníkov bytov, resp. obec, ak ide o nájomný dom, resp. bytové družstvo, ak ide o dom, ktorý patrí bytovému družstvu, môžu dohodnúť, že v spoločných priestoroch obytného domu sa jednoducho nebude fajčiť. To môžu urobiť aj dneska. Bytová schôdza, domová schôdza tak rozhodne, že nebude sa tam fajčiť alebo obec rozhodne, že v týchto nájomných domoch sa v spoločných priestoroch nebude fajčiť. Niekde aj to vidíte, v spoločných priestoroch na chodbách, pivniciach, že je tabuľka Zákaz fajčenia. Problém ale, že keď sa tak rozhodnú vlastníci domu, resp. bytov v tomto dome, ale zároveň aj domu, lebo spoločné priestory sú väčšinou vlastníkmi v určitom pomere vlastníkov týchto bytov, tak je veľmi ťažko vymožiteľné právo tohto zákazu fajčenia v spoločných priestoroch.
Náš pôvodne poslanecký návrh zákona a potom pozmeňovací návrh je o tom, aby v okamihu, keď sa vlastníci bytov rozhodnú, že v spoločných priestoroch je zákaz fajčenia, aby sa tento zákaz dostal pod jurisdikciu zákona o ochrane nefajčiarov. To znamená, aby tento zákaz mohol byť kontrolovaný a mohol byť sankcionovateľný, aby mohla skontrolovať v prípade potreby obecná polícia alebo štátna polícia dodržiavanie tohto zákazu, aby mohla udeliť pokutu. To je celé.
Skrátka, chceli sme ochranu nefajčiarov v spoločných priestoroch bytových domov dostať do súladu so zákonom o ochrane nefajčiarov, resp. dostať ju pod ochranu nefajčiarov, ktorú obsahuje zákon o ochrane nefajčiarov.
Je to problematický návrh, uvedomujem si to. Ministerstvo zdravotníctva, a to si teda veľmi vážim, tak ako avizovala pani ministerka, vypracovalo k tomu právnu analýzu, v ktorej sa píše, že "spoločné časti bytov a spoločné zariadenia bytov sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zakázať fajčenie v spoločných častiach bytového domu a v spoločných zariadeniach bytového domu formou zákonného zákazu ex lege, hoc podmieneného súhlasom subjektov uvedených v navrhovanom § 7 ods. 4 písm. a) až c) zákona", teda vlastníkov bytov, "je odklonením od charakteru zákona 377/2004 Z. z., ktorý je verejnoprávnym predpisom, a od občianskeho súdneho konania, ktorý sa uplatňuje napríklad aj v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov."
Takže aby som, právny jazyk je vždy potrebné preložiť do slovenského jazyka, aspoň minimálne pre mňa, aby som tomu rozumel, tak ja to teraz pokúsim preložiť do slovenčiny. Skrátka, keď sme chceli naším poslaneckým návrhom a potom pozmeňovacím návrhom to presadiť, že keď vlastníci bytových domov rozhodnú o zákaze fajčenia v týchto priestoroch bytových domov, tak sa tento zákaz automaticky podriaďuje režimu zákona o ochrane nefajčiarov a obecná polícia alebo Policajný zbor môže to skontrolovať a dať tam pokutu tomu, kto tento zákaz porušuje. Tak názor právnikov alebo právnej analýzy ministerstva zdravotníctva hovorí o tom, že to jednoducho nejde, pretože spoločné priestory sú v určitom podieli vlastníctvom vlastníkov bytov a polícia a obecná polícia nemôže zasahovať v osobnom vlastníctve, lebo je tam právny problém, aby v niečom, čo patrí vám, vás polícia pokutovala. Asi tak by som to veľmi jednoducho, lepšie to neviem vysvetliť, preložil do slovenského jazyka.
No, ja som o tom trošku diskutoval aj s ľuďmi, ktorých sa to bezprostredne týka, vlastníkov bytov v týchto bytoch, ktoré majú v osobnom vlastníctve. Veľký problém je to v obciach a mestách, ktoré majú nájomné domy, kde väčšinou bývajú nájomníci, ktorí sú povedzme viac odolní voči rôznym zákazom a menej tolerantní voči svojim susedom. Mám obrovské množstvo mailov, kde sa naozaj sťažujú predovšetkým rodiny s deťmi s tým, že viete, nie je veľmi príjemné, keď dneska hovoríme o pozmeňujúcom návrhu, pani poslankyňa, aby 5 metrov od vstupu do hypermarketu sa nefajčilo, keď vám niekto bude fajčiť pred dverami vášho bytu, lebo je v spoločných priestoroch, a odhadzovať vám tam špaky a budete tam mať popol. A neviete urobiť nič, aj keď je na chodbe tabuľka Zákaz fajčiť, lebo bytová schôdza, schôdza vlastníkov bytov to schválila.
Na druhej strane rozumiem právnej analýze, že teraz ako zavoláte tam políciu a tá tam vášmu susedovi, ktorý vlastne tiež má podiel v spoločných priestoroch vlastnícky, dá pokutu, tak ako vlastne tam príde, keď je zavretá brána a tak ďalej. Čiže dá sa nájsť, samozrejme, množstvo výhovoriek.
Chcem to ukončiť veľmi jednoducho. Nepodávam tento pozmeňujúci návrh, keďže viem, že zrejme neprejde v pléne Národnej rady aj z dôvodu týchto právnych, právnych výhrad voči tomuto návrhu. Každopádne, ale chcem poprosiť pani ministerku v tejto chvíli, aj v tých intenciách, ako sa vyjadril pán štátny tajomník na výbore pre zdravotníctvo, aj na hospodárskom výbore, že veď viete o tomto probléme a snažíte sa hľadať riešenie. Tak naozaj vás chcem poprosiť, hľadajme to riešenie. Hľadajme to riešenie. Ja sa tiež pokúsim poradiť ešte s právnikmi.
Ja som dneska ináč počul také veľmi zaujímavé prirovnanie, že, no viete, no v spoločných priestoroch bytových domov nie je možné uplatniť zákon o ochrane nefajčiarov. Ale to máte podobné ako v reštaurácii, kde je súkromný majiteľ reštaurácie, je to v jeho vlastnom priestore, tá reštaurácia a vy mu poviete, že sa tam nesmie fajčiť, ani on sám si nemôže zapáliť vo vlastnej reštaurácii, ktorú vlastní. To je podobné. Uvedomujem si, že reštaurácia je v inom režime a že je vydávané nejaké povolenie na jej prevádzkovanie a že v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov je reštaurácia vnímaná ako verejný priestor alebo verejná budova, kde teda dochádza ku kontaktu veľkého množstva verejnosti. Tomu ja rozumiem. Ale tak kacírsky navrhujem, že skúsme sa aj na spoločné priestory bytových domov pozerať skôr optikou, že ide o verejné priestranstvo alebo o priestor vo verejnej budove, kde chodí a prichádza do kontaktu s fajčením aj verejnosť, nefajčiarska verejnosť.
Dovoľte mi ešte k tomuto vládnemu návrhu zákona možno povedať toľko, že keď prišiel, mal moju podporu, páči sa mi zákaz fajčenia v hypermarketoch. Treba povedať, že spoločná správa, ja to tu poviem, lebo to neodznelo zatiaľ v rozprave, zmierňuje tento návrh zákona. Pozmeňovací návrh č. 1 a 2 zo spoločnej správy zmierňujú pôvodný zámer navrhovateľa, a to v tom zmysle, že pôvodný zámer bol zákaz fajčenia v hypermarketoch s výnimkou na to určených špeciálnych miestností - fajčiarní. Ak prejdú pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy č. 1 a č. 2, bude to znamenať, že aj v zariadení spoločného stravovania, ktoré je v hypermarkete, ak máte oddelenú miestnosť pre fajčiarov alebo priestor rozdelený pre fajčiarov a nefajčiarov, tak v priestore oddelenom stavebne pre nefajčiarov, pre fajčiarov bude môcť, budú môcť osoby fajčiť. Čiže z pohľadu pôvodného návrhu je to zmiernenie.
Na druhej strane uvedomujem si aj to, myslím, že to tu aj odznelo už v rozprave, že je veľmi ťažké po tom riešiť problém, že máte reštauráciu v hypermarkete, kde máte úplný zákaz fajčenia a päť metrov pred hypermarketom, kde bude platiť iné ustanovenie zákona o ochrane nefajčiarov. A tam, keď si niekto oddelí stavebne fajčiarsku a nefajčiarsku časť, tak vo fajčiarskej časti sa bude môcť fajčiť. No ako k tomu príde ten druhý podnikateľ v hypermarkete, že bude diskriminovaný? Rozumiem tomu, a preto by som sa prihovoril za pozmeňujúci návrh pani poslankyne Horváthovej, tá to rieši elegantne. Proste nikde a vybavené.
Európsky trend je o sprísňovaní ochrany nefajčiarov a či sa nám to, dámy a páni, páči alebo nepáči, skôr či neskôr sa dostaneme aj na Slovensku k tomu, že keď už dneska ma označili niektorí za Nostradama, tak pokračujem ďalej, ide mi to dobre. Dostaneme sa skôr či neskôr k tomu, že v zariadeniach spoločného stravovania bude jednoducho zákaz fajčenia. A myslím si, že sa dostaneme aj k tomu, že päť metrov od vstupu do verejnej budovy alebo do zariadeniach spoločného stravovania sa nebude môcť fajčiť, tak ako je to napríklad v susednom Maďarsku. Stačí sa tam pozrieť, ako fungujú letné terasy. Je to celoeurópsky trend. Aj keď viem, že vždy sa ochrana nefajčiarov v slovenskej legislatíve robila krok za krokom, vždy to išlo pomaly, pretože hlasovanie o tomto zákone a o jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nikdy nefunguje na politickom princípe, ani na princípe vláda a opozícia, ale tá deliaca čiara prechádza parlamentom skôr niekde na úrovni fajčiari a nefajčiari.
Ja len verím, že dnes sa nám podarí schváliť tento zákon o ochrane nefajčiarov, lebo určite, keď prejdú aj pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy, ktoré zmierňujú pôvodný vládny návrh zákona, určite môžem tvrdiť, že schválený zákon sprísni ochranu nefajčiarov na Slovensku. A to je dobré a spoločensky potrebné. Ďakujem pekne.

Faktické poznámky: pani poslankyňa Horváthová, pán poslanec Kuffa, Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať pánovi poslancovi Novotnému. Plne sa stotožňujem so všetkým, čo vlastne povedal. A páči sa mi aj, že nejde hlavou proti múru a nepodáva opäť pozmeňovací návrh, že vie uznať, že tie legislatívne problémy tam sú a že teda sklonil hlavu pred tou analýzou, a teda že sa budeme snažiť možno spolu nájsť nejaké spoločné riešenie, ako zabrániť fajčeniu aj práve v spoločných priestoroch bytových domov, ktoré teda aj mňa dosť značne ruší.
Poslanci klubu OĽaNO takmer jednohlasne podporili váš pozmeňovací návrh. Keby ste podali dnes, podporíme ho znova alebo ja osobne, teda za seba môžem povedať, že určite s tým, že chcela by som ešte vyjadriť, čo ešte mňa dosť hnevá hlavne počas týchto letných mesiacov je, keď niekto fajčí na balkóne a ja, môže to byť, nemusí to byť tesne podo mnou vo vedľajšom balkóne, prakticky nemáme šancu sa brániť. Nemáme šancu otvoriť okná v lete, pretože vám ten dym ide priamo nasáva do izby. Toto v podstate nie je nijako riešiteľné, ale tiež by to stále možno za úvahu, akou možnosťou sa človek, ktorý nefajčí môže tomuto, tomuto brániť. Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo, pán predseda. No ako sa tomu brániť? Tak prestaňme fajčiť a máme pokoj svätý, máme vyriešený problém.
Ja len som chcel reagovať na pána kolegu. Tie spoločné priestory v bytových domoch, aby sa tam nefajčilo. S tým súhlasím, to je úplne v poriadku. Ja keď som mal výhradu, ja som mal výhradu voči výške pokuty, a to bolo to pre tie fyzické osoby 331 eur. To nemôže byť vo výške mesačnej mzdy pokuta. Keď taký závislý fajčiar, chlap si zapáli trikrát v takýchto priestoroch alebo ja neviem, čosi by sa stalo, tak by mal problém ešte aj exekútora má na krku. Takže tá pokuta sa mi zdala vtedy neprimeraná. Ak by to teda malo byť sankcionované, tak ja by som tam dal pokutu maximálne do výšky 50 eur. Päťdesiat eur, to je 1 500 korún, to nie je malá pokuta. Ja len toľko k tým bytovým priestorom.
Naozaj nie je zase vhodné, zas aj tí fajčiari veľakrát sú nedisciplinovaní a kolega to aj spomínal, kto fajčí ohorok, hodí vám ešte pred dvere, máte malé deti a všetko, ešte ten prievan, ktorý v tých bytových domoch veľakrát je, tak vám zamoruje ovzdušie vášho bytu. Čo zas na druhej strane je priam také terorizujúce, tie rodiny v tých spoločných bytových domoch. Len toľko som chcel k tomu.
Keď môžem ešte k tej elektronickej cigarete. Nefungovalo mi to zariadenie. Tam to nevidím ako nebezpečenstvo tej elektronickej cigarety, lebo naozaj nespôsobuje tým dechtom alebo tým dymom v podstate, keď sa para vyparuje tak, ak to pomôže závislému tuhému fajčiarovi na to, aby on sa odučil fajčiť, no tak nech fajčí tú elektronickú cigaretu. Ja si myslím, že aj tak na odvykanie sa fajčenia sú iné spôsoby, ale mnohým ľuďom to naozaj pomohlo. Nevidel by som v tom problém, aby mohli sa elektronické cigarety používať, naozaj nespôsobujeme s tým a neohrozujeme zdravie nikoho. Ďakujem.