19. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Frantička Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon číslo 145/1999 Z. Z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnenie niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 465.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i ostatné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 459 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Chcel som ešte využiť, že sme stále klub, tak som Paľa predbehol. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dnes máme na rokovaní poslaneckú novelu, ktorú by sme mohli nazvať vyvlastňovaním bez verejnej diskusie. Tak závažný zásah do vlastníckych práv, ako je vyvlastnenie, síce naša ústava už pozná. Avšak stanovujú ju v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v stavebnom zákone prísne podmienky, za ktorých je možné ju vykonať. Strana SMER sa už raz pokúšala znásilňovať ústavu, keď v roku 2007 prijala zákon týkajúci sa vyvlastňovania, ktorý, ako konštatoval Ústavný súd, bol s ňou v rozpore.
Vzhľadom na to, že máme historické skúsenosti s tým, že strana SMER je k ústave vo veľmi zvláštnom vzťahu, a hlavne čo sa vyvlastňovacích zákonov týka, dávam hneď v úvode procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovalo.
Tak závažný zásah do vlastníckych práv v podobe novelizácie stavebného zákona, ako aj zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií by určite mala predkladať vláda. Mal by prejsť cez riadne pripomienkové konanie, mala by v prvom rade k tomuto zákona prebehnúť verejná diskusia. A až potom, keď prejde normálny, klasický legislatívny proces, by sme mali sa s ním zoznamovať v parlamente. A nie ako dnes, 13.43 hod. v piatok, keď už väčšina národa ani nevie, že parlament zasadá, takto dôležitú vec prejednávame na rokovaní Národnej rady.
Máme to tu ako poslaneckú novelu od troch poslancov za stranu SMER a doplnenie novej možnosti pre vyvlastnenie by prešlo takto (Vystupujúci lúskol prstami.). Len pre vysvetlenie. Paragraf 108 stavebného zákona hovorí o tom, na aké účely je možné vyvlastňovať. Sú tam spomenuté aj významné investície, ktorými sú podľa súčasného právneho stavu aj stavby, ktoré sú určené na výrobu, výskum a vývoj. Podľa novely zákona, ktorú máme teraz na stole a ktorá definuje tieto významné investície, však už významnou investíciou bude akákoľvek stavba. To znamená, že bude stačiť, ak pri výstavbe akejkoľvek stavby bude zamestnaných aspoň 300 ľudí a bude možné bez problémov ju vyvlastniť. Toto je vrchol! (Hlas v sále.) No, áno, ale schválením vlády, že to musí prejsť, nehnevajte sa, pri súčasnej vláde nie je bohvieaká poistka.
Určite je potrebné urýchľovať proces významných investícií. Je potrebné spojiť Bratislavu a Košice diaľnicami. Je potrebné aj vyrovnať sa s tým, že niekedy sa špekuluje s maličkými parcelami pôdy, ktoré majú byť predmetom práce investora alebo štátu pri budovaní či už nejakej fabriky alebo infraštruktúry, s tým súhlasím, je potrebné urobiť všetko pre to, aby tento proces bol rýchly.
Čo však považujem za nekorektné voči verejnosti, ktorá sleduje predkladané zákony, je to, že v dôvodovej správe sa nikde neuvádza, čo sa doplnením novej definície stavby v skutočnosti môže stať. Že sa to tu malo stať potichučky, poza bučky a v rámci mnohých iných zákonov nám tu mal prejsť zákon, ktorým sa opäť bude umožňovať siahať ľuďom na ich majetok, ktorý po tom, čo včera Kaliňák sa snaží uzatvárať hranice, tak dnes kolegovia zo SMER-u sa snažia brať ľuďom ich majetok. Takže už nielen cez Čaploviča v školstve a cez Kaliňáka na hraniciach, ale aj cez poslancov SMER-u sa vraciame do štátu, ktorý nerešpektuje, že niekto niečo vlastní, ktorý nerešpektuje, že niekto niekam chce cestovať, a ktorý nerešpektuje, že ľudia by mali mať právo na slobodnú voľbu cesty vo svojom vzdelávaní.
Práci česť, súdruhovia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, som rád, že si poukázal na niektoré závažné skutočnosti, ktoré opäť môžu viesť k zvláštnym stavom, pretože sa niekto môže rozhodnúť, zrazu povie si, že niečo má strategický význam, a zrazu zoberie len tak ako, že vyvlastní majetok, ktorý v podstate mu nepatrí, a koniec koncov nemusí dôjsť ani k naplneniu podstaty, vďaka ktorej vlastne mal ten majetok byť vyvlastnený. Takže takýmto spôsobom sa môže siahať skutočne na majetok ľudí v tejto krajine, alebo teda by sa mohlo po schválení takejto novely zákona. Takže treba na to poukázať, že to nie je dobré.
Aj keď možno zámer predkladateľov je dobrý, ale opäť musím poukázať na to, že vytvára sa tu prostredie, kde by sa takto postavený zákon nanovo mohol dať istým spôsob zneužiť. A kde sú takéto dvierka, tak určite sa nájdu špekulanti, ktorí by to zneužiť možno chceli. Takže treba porozmýšľať, že či skutočne má v súčasnej dobe opodstatnenie novela takéhoto zákona, pretože myslím si, že cesty a diaľnice sú už naplánované a už tam nie sú, nedochádza k nejakým sporným úsekom, kde by sa ešte mohlo dať takýmto spôsobom niečo urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. V tejto komornej atmosfére a pri čítaní veľmi, veľmi stručnej, úplne takú stručnú dôvodovú správu som ešte hádam ani nevidel, si teda skúsme povedať aj to, čo tam hovorí, aj kolega Poliačik to spomenul, že rozširujeme na všetky druhy stavieb, čo asi teda je, tam je ten pes zakopaný.
A ja nehovorím, že tak dopadne, ale presne v línii, ako povedal kolega Poliačik, že nikdy nevieme, čo od tejto vlády vyvstane, tak myslím, že už nechýba veľa, že aj investícia v Jasnej bude spĺňať podmienky. A to, čo sa tam trápia, alebo netrápia s tými urbárnikmi, tak možno nakoniec kvôli olympiáde to bude vyhlásené za, za neviem akú strategickú investíciu, a nakoniec sa tí chlapci k tomu možno dopracujú.
Ale to je moja len narýchlo postavená konštrukcia, ale teoreticky to tento zákon bude umožňovať aj v tom zjednodušení, že hovoríme o 300, vytvorení, a tam v ďalšej časti sa precizuje, že počas výstavby, hej. Čiže počas výstavby áno, ale po ukončení tam už môže robiť iba jeden človek. To sú mimoriadne zaujímavé skutočností, ktoré sa dozvedáme takto v piatok večer. A to ma nabudilo, aby som sa tejto téme venoval komplexne a skúsim potom vystúpiť aj v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovia. No presne to ma na tom zaráža, že podľa mňa nie je náhodná táto novela. Ja si myslím, že už je naštartovaný nejaký investorík, nejaký kamarát, ktorý potrebuje zmenu v zákone, ktorý na to, aby sa dostal pri zvýhodnených podmienkach k nejakej pôde, budove alebo k nejakej parcelke, uprednostní v spolupráci s akciovou spoločnosťou SMER zmenu zákona pred riadnym konaním a vysporiadaním sa s tým, že niekto tú pôdu alebo tú budovu už vlastní. Považujem to za nebezpečné a myslím si, že je potrebné, aby sa o tom hovorilo v slovenskom parlamente. Takže ďakujem kolegom za podporu a som veľmi zvedavý, ako táto novela ešte v parlamente dopadne.
Vďaka.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, ja som si v poslednom čase všimol jeden legislatívny trik, ktorý začala vládna väčšina používať, resp. vláda Slovenskej republiky. Všetko to, čo môže byť čo len trošku nepopulárne a môže dostať politickú moc do konfrontácie s občanmi Slovenskej republiky, tomu sa bráni a na to začína využívať legislatívnu, ústavnú kompetenciu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Toto je názorný príklad, priatelia, toho, ako sa to robí.
Pán kolega Kondrót, vieme, o čom hovoríme. Už sme v tejto rokovacej sále zvládli jeden ťažký politický, ústavnoprávny zápas o inštitút vyvlastňovania. Dámy a páni, ja chcem naozaj zdôrazniť tento ústavný titul, ktorý patrí medzi základné ochrany ľudských práv každého jedného občana Slovenskej republiky, a to je vlastnícke právo. Ak mi niečo na tomto zákone vadí, je to, že idete liberalizovať spôsob, akým možno ľahšie zbaviť občana Slovenskej republiky vlastníckeho práva. Neupodozrievajte nás tu, keď sa odvážime vyjadriť kriticky k tomuto návrhu, že nám nezáleží na tom, aby sa na Slovensku budovala, rozvíjala infraštruktúra Slovenskej republiky, budovali nové diaľničné úseky alebo nejaké líniové stavby. Ale tým, že vy zmäkčujete podmienky možnosti zobrať občanovi jeho vlastnícke právo k pozemkom, tak sa mi zdá, že to zaváňa nejakými kšeftami, konaním, ktoré nie je čestné.
Preto som prekvapený, že tak vážna zmena, o akú sa v tomto zákone a návrhu usilujete, nejde riadnym legislatívnym konaním. Myslím riadnym tak, aby návrh predložila vláda. Nehorí. Asi eurofondy na Slovensku sa nehrnú tak, že by včera bolo neskoro, aby sme túto zmenu nemohli urobiť v priebehu nejakých dvoch - troch mesiacov. Myslím lehotu, v ktorej by sa vyjadrili odborníci, v ktorej by prebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie, kde by sa zapojili nielen občania, ale aj odborníci na ústavné právo, a pripomienkovali sme, naozaj z každej strany, riziká, ktoré hrozia z prijatia tohto zákona
A ja v tejto chvíli vyslovím len svoj názor ako právnik. Ja vidím, že sú na hranici ústavnosti, a zvažujem, čo, ak to bude schválené, urobiť. Obrátiť sa dnes na Ústavný súd? No neviem, či je tá najlepšia inštitúcia, ktorá vie spravodlivo rozhodnúť, ale to je úplne iná téma.
Kladiem si ale otázku, kolegyne, kolegovia, kde sú starostovia, primátori? Preto, lebo jedna zo zásadných zmien, ktorú navrhujete, je, aby boli v rámci pripomienkového konania ako jeden z účastníkov konania vylúčené obce pri posudzovaní, či ide alebo nejde o verejný záujem, či to vyvlastnenie spĺňa alebo naplní tých želaných 300 nových pracovných príležitostí, či tá investícia je, alebo nie je v sume 100 mil. eur, ktorá je jednou z ďalších podmienok možností vyvlastniť.
Preto, ak ma niečo na tomto najviac trápi, je zmäkčovanie podmienok, ktoré siahajú na podstatu, a to je vlastnícke právo občana, ktoré je nescudziteľné a ktorého sa nemôže dotknúť žiadna politická strana, ani žiadny politik.
Ústavný súd, ktorý sa viackrát už zaoberal prerokovávaním vyvlastňovania, a bolo to naposledy vtedy, keď ste prijali za prvej vlády premiéra Roberta Fica zákon, ktorý dnes novelizujeme, vyjadril svoj postoj k vlastníctvu: "Ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len ochranou zužujúcou sa na púhe vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci."
Dámy a páni, to má aj duchovný rozmer, ako vlastníctvo, to nie je len nejaké kladivo v ruke, ktoré je moje a nedám si ho ukradnúť.
"Obmedzenia práva na ochranu vlastníctva a práva na pokojné užívanie majetku musia rešpektovať aj hodnotu personálnej autonómie." To je už trošku akože posunuté ďalej, do teórie práva. Priatelia, ale, pozor, naozaj nehazardujme jeden s druhým, nezneužívajme alebo neužívajme väčšinu na presadzovanie. Ja teraz nemám žiadne podozrenia, že by ste chceli zneužívať, či už konkrétne firmy alebo osoby alebo iné subjekty, zajtra na to, že idete okradnúť niekoho o majetok, ale chcem len upozorniť, aby sme sa vážne týmto návrhom zaoberali.
A ja v takej podobe, ako ste ho navrhli, ho jednoducho podporiť osobne nemôžem. A týmto stanoviskom chcem vyjadriť aj stanovisko celého poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia.
Ďakujem.

No úplne súhlasím s tým, čo kolega Hrušovský povedal. Je veľmi nebezpečným precedensom, aby sa tak dôležité otázky o vzťahu zákona k súkromnému vlastníctvu ľudí riešili takto potmehúdsky. Podľa mňa to proste do Národnej rady nepatrí.
Máme tu 90 bodov programu, množstvo poslaneckých iniciatív a človek by, ako videli sme, áno, včera pána Rašiho s 580-stranovou knihou, ako poslaneckou iniciatívou, takže už tu vidíme zo strany poslancov SMER-u všelijaké kúsky. Ale naozaj, keď ide o veci, ktoré obzvlášť na Ústavnom súde už raz boli preberané a ktoré sú veľmi citlivé, tak klasický legislatívny postup by sa jednoducho nemal obchádzať.
Nebol by som taký jemný ako kolega Hrušovský, že by som za tým nevidel konkrétne firmy a konkrétnych ľudí. Podľa mňa oni tam už nastúpení sú. Lebo takýto zákon proste neprichádza len tak sám od seba. A rovnako, ako bol novelizovaný naposledy a zhodou okolností presne sa napasoval na investíciu automobilky Kia, presne tam sedel, kde ho potrebovali mať,  tak sa obávam, že bude novelizovaný aj teraz a príde nám nejaký investor alebo nejaká stavbička, ktorá bude zrazu potrebovať sa veľmi rýchlo dostať k pôde, ktorú dnes vlastní niekto iný.
A pretože mám túto obavu, opakujem, čo som povedal, tento zákon by nemal byť prerokovávaný ďalej, mal by sa vrátiť. A ak už sa aj dostane do parlamentu, tak od vlády.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hrušovský, ja neviem odborne posúdiť, či je, alebo nie je tento zákon na hranici ústavnosti, ale viem citovať čl. 20 ústavy, kde sa hovorí, že "vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu". Ak tento návrh bude prijatý, tak bude to sedieť, že bude to na základe zákona.
Za primeranú náhradu, o tom silne pochybujem, lebo vieme, ako to v našej Slovenskej republike funguje s primeranými náhradami, ale čo v istote viem a sa vás pýtam, pánov predkladateľov, a mohli ste sa aj vy pán Hrušovský opýtať, či to je nová definícia verejného záujmu. Tristo pracovných miest je verejný záujem? Potom 400 000 pracovných miest je aký záujem?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nezdá sa mi to, že znovu tu nejako veci znásilňujeme, a to vlastnícke právo je stále niekde na konci a stále chceme z toho niečo ukrojiť. A ja keď som si čítal, že tou významnou investíciou je stavba, ktorá nebude spĺňať podmienky, ak vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme? To znamená, že tu sa dáva taká moc vláde, že ja si to neviem ani predstaviť, čo to vlastne bude?! A nechcem sa vracať k tomu, čo je v zákone o energetike, kde sme verejný záujem dali na držiteľov oprávnenia. To je u mňa anomália. Ako môže firma, ktorá ide po zisku, obhajovať verejný záujem?! A štát jej to akože deleguje? Veď to je nonsens!
Takže, vážení, ja neviem, ja asi žijem v inom svete alebo v iných reáliách, ale keď takto sa to tu prezentuje, tak potom občan Slovenska má sa na čo tešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Len krátko. Ja som viackrát vo svojom vystúpení uviedol ten hlavný dôvod a to je zmäkčovanie podmienok, dámy a páni, vyvlastňovania. A to zmäkčenie tých podmienok spočíva aj v tom, na čo upozornil aj pán kolega Fecko.
Totiž k tomu národohospodárskemu významu, čo si viem predstaviť, že v istých výnimočných situáciách takáto okolnosť nastať môže, pribudol ešte ďalší dôvod, alebo, a to je to nóvum v navrhovanej zmene, jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných príležitostí. Ja si neviem teraz trúfnuť povedať číslo, ktoré by zodpovedalo splneniu tej prvej podmienky, ale mne tá prvá podmienka stačí preto, lebo vytvárať už dopredu nové pracovné príležitosti nejakým číslom je fikcia, priatelia. Je len nejaké virtuálne želanie preto, lebo toto sa v priebehu mesiaca, nehovoriac polroka, dokedy by tá investícia, by sa mala uskutočniť, môže totálne zmeniť. Čo potom?! Občan už majetok mať nebude, ale ten, ktorý ten majetok získať chcel, sa nám bude smiať.