19. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená Národná rada, ja oceňujem zákon pôvodný, novelu Trestného zákona v súvislosti s chránením detí, bojovanie proti obchodu s ľuďmi, sexuálne delikty, pornografia, najmä detská, vykorisťovanie, sexuálne zneužívanie atď., to naozaj tam patrí a odhliadnuc od smerníc Európskej únie, som veľmi rád, že takéto niečo tam príde.
Čo sa týka zmiernenia trestu vzhľadom na postihnutie drogovou závislosťou, v podstate súhlasím s týmto. Isteže je to vážne rozhodnutie. Akurát mi chýba to, teda súhlasím s tým zo štyroch na tri roky, chýba mi tam to, že slovo "najmä" v tých prípadoch, to slovo "najmä", to znamená môžu byť tam iné prípady, sa mi zdá, by mohlo tam nebyť, ak sa odsudzuje páchateľ za nelegálnu držbu drog, ktorým množstvom mierne, to je zase také neprávnické slovo, nematematické, mierne to môže byť raz tak, raz tak, závisí od sudcu, od vyšetrovateľa, od obhajcu a od všetkých možných, ak to prevyšuje hranicu desaťnásobku obvyklej jednorazovej dávky. Aj to slovo "obvyklej" sa mi zdá tiež neprávnické, také možno posudzovať z rôznych kritérií. Čiže to slovo "najmä", mierne a obvykle sa mi zdá, že zase bude veľký diapazón medzi posudzovaním tých ľudí, ktorí padli do tejto vášne. Čiže  jednoznačnosť by sa tam vyžadovala, aj keď v druhom čítaní je asi neskoro na toto upozorňovať.
Teraz sa vrátim k tomu doplnku zdravotníctva, už som to vo svojej poznámke povedal. Bol som dnes náhodou na tej demonštrácii, tam som s viacerými hovoril na tú tému, aj so sestrami, ktoré tam boli. Fakt, že hovoria, že to, čo sa teraz prijíma, nebolo vôbec diskutované, ich námietky neboli akceptované. Určite nič nebráni tomu, to som aj navrhol, spraviť v parlamente nejaký seminár tu v kinosále o problémoch zdravotníctva, kde by poslanci, najmä členovia zdravotníckeho výboru, ale nielen, prebrali túto veľmi vážnu problematiku. Debatoval som s pôrodnými asistentkami, napr. s tzv. dulami, ktoré majú kopu svojich požiadaviek. V celej Európskej únii alebo v mnohých štátoch možno rodiť doma, keď všetko dobre prebieha, v prítomnosti týchto tzv. dúl. U nás to nie je možné a sa to občas aj kriminalizuje, čiže ony majú balík svojich problémov a požiadaviek, ale tentokrát sa pridali k tomu, čo tam ostatní požadovali. Vyzývajú nás, aby sme nepodporili zmeny zákonov, ktoré hrubým spôsobom zasahujú do občianskych práv zdravotníckych pracovníkov a namiesto systémových riešení problémov v rezorte z nich robia skupinu občanov, ktorí stoja mimo zákon. Sú to dve strany ich pripomienok, ktoré nechcem čítať, ale ten záver je naozaj prosba na nás, aby sme tú časť toho zdravotníctva neakceptovali.
Myslím, že to bolo nešťastné spájať s trestným zákonníkom. Keď to musí byť spojené, už nie je čas dávať nejaký pozmeňujúci návrh, tak navrhujem, aby sa tento zákon ako celý stiahol a neprejednával sa v parlamente. Čiže to pokladajte za môj návrh, aj keď hovorím, že nič nemám k tej časti trestnej, ale veľa mám k tej časti, k spoločnej správe výborov a najmä výboru, ktorý je gestorský.
Je to 12 strán pripomienok, najmä zdravotníckych, kde sa veľmi vážne veci spájajú aj s veľmi nevážnymi. Naraz si spomenú, že ten, kto má titul doktor alebo docent, alebo už neviem aký, môže až do 1 500 eur dostať pokutu. Je to taký krycí manéver, by som povedal, v súvislosti s tými ostatnými paragrafmi, a že pokutu až do 3 300 eur možno dať pracovníkom, ktorí to porušia.
Isto je to veľa, ale v našich trestoch za 3 300 eur pokuta sa dáva, keď ukradnete tri snežienky z lesa, takže toto sa mi nezdá ani tak veľmi veľký trest vzhľadom na tie snežienky. A bude to ukladať ministerstvo zdravotníctva, teda nie nejaký iný orgán, ktorý by bol nad tým, ktorý kontroluje zdravotníctvo. 
Paragrafy 290a a 290b sú skutočne diskutabilné, malo sa dlhodobo o nich diskutovať, sú to systémové veci a ja by som ich veľmi doporučil vypustiť, proste odňatie slobody až na dva roky v b paragrafe stále je tam nejaký závažnejší spôsob konania, to nie je nikde vysvetlené, v § 290b sa všetko mieša do jedného, je to doslova zmätočné naozaj a zase b) závažný spôsob konania až do päť rokov. Je to naozaj také, až nechcem povedať totalitné, a to by si mohla aj vláda a viacerí všimnúť, že toto tam momentálne nepatrí a mal by to niekto rozumný stiahnuť.
Je tu, iste to aj ostatní poslanci dostali, list od prezidenta Slovenskej lekárskej komory, ktorý teda žiada, ale stotožňujem sa s tým, odmietnuť návrh novely zákona, ktorým sa sprísňujú podmienky na preukázanie aj bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka na výkon povolania. Za ešte závažnejšie považujeme, a ja tiež, pozmeňujúci návrh poslanca Jozefa Valockého, a to návrh novely Trestného zákona a v spojitosti s tým aj novely ďalšieho zákona č. 578 o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti. Tak už sme vlastne o tom tu hovorili, ale riešiť ho takto radikálne skutočne sa mi zdá neadekvátne a predčasné a bez diskusie prijaté. Určite, keď pozerá laik na tú správu tých výborov, tak vidí, že tam je toľko slov, ktoré sú určite rozporuplné jedno s druhým a nepremyslené, narýchlo robené. Nechcem čítať viac, všetci ste to iste dostali, chcem teraz si sám prisvojiť tento názor predsedu Slovenskej lekárskej komory, treba si ho všimnúť.
Na druhej strane by som ešte povedal, že mne sa tie metódy spred minulého roka lekárov v tom čase nepáčili. Zamestnávali celé Slovensko každý deň vo všetkých správach stále, ale to bolo ešte vtedy pod rúškom odborárov a išlo v podstate väčšinou o platy lekárov, ktoré sú naozaj nízke. Ale neurobili dobrú službu lekárom, lebo vtedy verejnosť naozaj bola na nich nahnevaná a poškodilo to lekárskemu stavu, aj tým, ktorí nikdy žiadny úplatok nezobrali a berú lekárstvo ako povolanie, snahu pomôcť druhým ľuďom. Penzie ľudí sú takisto veľmi nízke, omnoho nižšie a tí ľudia pracovali mnoho rokov a teraz majú 300 - 350 eur penziu a keby tí išli do ulíc, iste by to bolo tiež veľmi vážne a tiež by sme zamestnávali Slovensko možno dlhé mesiace touto témou, ktorá je, bohužiaľ, momentálne neriešiteľná.
Určite sa v zdravotníctve stalo, že sa privatizovali exkluzívne terapie a že štátu sa nechali rôzne lacné, ale zodpovedné funkcie a to nebolo férové. Iste, zdravotníctvo je čierna diera na financovanie, minie všetko, čo mu dáme. Ja som to už pani ministerke párkrát pripomenul, že niekde v štatistikách EÚ som si prečítal, že Slovensko dalo za roky 2000 až 2009 najviac zo všetkých štátov Európskej únie vzhľadom na HDP a počet obyvateľov do zdravotníctva. Čiže v tomto smere by som tam opatrne dával, pretože naozaj je tam čo usporiť a je čo ekonomizovať.
Určite sa mi ani nepáčilo v tom čase, že naraz sa na sestry zabudlo, napr. aj tie pôrodné asistentky, a naraz sa hovorilo len o platoch lekárov, ktorí si to, ešte raz hovorím, určite zaslúžia. Takisto sa mi vtedy nepáčilo, že došlo k masovým výpovediam lekárov, ja som vtedy niekde aj v diskusiách, aj na blogu povedal, že myslím si, že Reagan svojho času, keď americkí dispečeri lietadiel robili dlhodobo takýto štrajk, tak ich zastavil, všetkých prepustil, dal tam armádu, za mesiac vyškolil ďalších a situácia sa ukľudnila. Čiže v tom čase naozaj som bol na strane skôr iných, ani to sa mi nepáčilo, naraz, keď bola naozaj kríza, tak veľa lekárov ochorelo, dalo si vzájomne péenky a potom sa naraz ozdravili, keď už bolo treba. Čiže to nebol dobrý prípad, na toto nezabúdam, a teda vtedy som vystupoval proti týmto metódam. Ale teraz som na ich strane, pretože riešiť to naraz takto drevorubačsky, veľmi radikálne, bez diskusií a pricapiť to k zákonu, ktorý je rozumný a reálny, ktorý by prešiel bez problémov, možno s malými zmenami, nie je férové. A preto ešte raz vyzývam tých, ktorí to dali, aby sa k tomu vrátili po diskusiách aj v iných výboroch, prípadne po verejných diskusiách, po televíznych debatách, po seminári alebo viacerých tu v priestoroch parlamentu. Tie semináre stále bežia, prečo by raz aj zdravotníctvo nemohlo mať taký seminár. Keď to nestiahnu, tak navrhujem, aby sa celý zákon vrátil na prepracovanie.
Ďakujem.

Ja sa ospravedlňujem. Tu mi povedali, že som chcel zopakovať ten prvý návrh, nie že nepokračovať, proste stiahnuť tento zákon pri hlasovaní, nehlasovať o ňom. (Reakcia spravodajcu.) Stiahnuť ho, vrátiť na prepracovanie, toto som chcel. Keby sa odtrhla časť ministerstva spravodlivosti od ministerstva zdravotníctva, potom no problem.

Kolega Mikloško, chcel by som poďakovať, pre mňa ste takým zaujímavým príkladom, obyčajne, keď sa zberáte vystupovať, čo robíte teda neraz a často, tak mnohých ľudí to irituje, lebo zrejme budete bodovať ako polyhistor, lebo naozaj sa vyjadrujete temer k všetkým témam. Čo sa mi ale páči na tom, je, že sa zaujímate o veci verejné, o čom svedčí aj vaša činnosť na blogoch. A teda ešte to podstatné, že napriek tomu, že ide o rozsiahle zákony, temer vždy osvedčujete znaky toho, že ste si to pozreli, prečítali, rozmýšľate v takých súradniciach akademického vnímania, teda čo s čím súvisí. A toto veľmi oceňujem, aj keď niektoré vaše náhľady niekedy sú kontroverzné, niekedy na niekoho možno pôsobia insitne. Každopádne ďakujem, vždy sa snažíte byť kreatívny.

Ja som zase tebe, Marián, vďačný, že tu takto sedíš a začal si mi naraz vykať. To svedčí o tom, že som tvoj priateľ, no ale veľmi pekne ďakujem aj keď my si, dúfam, tykáme.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, no, nebýva zvykom, aby som vystupoval k novele Trestného zákona. Ak budem chvíľu hovoriť o pani ministerke zdravotníctva, stále sa vracať k rezortu zdravotníctva, ospravedlňujem sa aj kolegovi pánovi ministrovi spravodlivosti, ale nejak sa to tu v tomto parlamente motá, pretože riešime zdravotníkov v novele Trestného zákona. Myslím, že už mnohí moji predrečníci o tom hovorili, aby som bol úplne presný, riešime ich v spoločnej správe k novele Trestného zákona a tak musím vystúpiť. Chvíľu budem hovoriť o zdravotníctve, ale vrátim sa k meritu veci, nebojte sa, neodbáčam od témy. Aj keď je tu pomerne málo kolegov z vládnej strany SMER, napriek tomu mi na úvod dovoľte začať hodnotiaco.
Hneď na úvod by som chcel povedať, dámy a páni, že je nad slnko jasnejšie, že SMER oklamal zdravotníkov. Keď to nikto nevie tak otvorene povedať, tak to hovorím tak otvorene ja dnes celý deň: aj v médiách, aj na tlačovke a teraz aj v pléne Národnej rady. SMER oklamal zdravotníkov. Sestričky sú v čiernych tričkách na ulici, lekári sú v bielych plášťoch v parlamente miesto toho, aby boli pri pacientoch v nemocniciach, lekárnici bojujú o svoje prežitie v lekárňach a toto je bilancia SMER-u v zdravotníctve za 14 mesiacov. Napriek tomu, že zdravotníci pred voľbami v roku 2012 odpracovali veľký kus práce pre volebný úspech strany SMER. Na druhej strane treba čestne priznať, že SMER pred voľbami v roku 2012 podporoval zákon o mzdách pôrodných sestier a asistentiek, vtedy to bolo trendy sľubovať sestrám vyššie platy, veľa voličov to znamenalo pre stranu SMER. SMER podporoval oprávnené platové nároky, ktoré vznášali lekárski odborári, podporoval ich aj tu v Národnej rade Slovenskej republiky, SMER sľuboval lekárnikom zrušenie vernostných systémov v lekárňach, lebo vraj nie sú dobré, vernostných systémov, ktoré presadila predchádzajúca vláda. Na oplátku treba povedať, že napríklad lekárski odborári aktívne pomáhali plniť niektoré body programu strany SMER, spomeňte si na zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, odborári to vybojovali, bola to súčasť ich požiadaviek.
No, ale je po voľbách, SMER v týchto voľbách uspel, zdravotníkov už nepotrebuje. Milí zdravotníci, milí lekári, milé sestričky, zvykajte si na to, že je po voľbách, jednoducho vám SMER teraz ukáže svoju odvrátenú tvár. A nielen týmto návrhom zákona. Idem zaradom:
Prvé to pocítili sestry a pôrodné asistentky, dnes sme o nich tu už hovorili. V lete minulého roka Ústavný súd rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Určite sa na to pamätáte. Päťdesiat mil. eur tesne predtým Národná rada uvoľnila na dofinancovanie miezd aj sestier a pôrodných asistentiek z rezervy štátneho rozpočtu, ktorý tam nechala vláda Ivety Radičovej, to by som rád podčiarkol, 50 miliónov eur sa minulo, sestry platy nedostali, zákon má pozastavenú účinnosť a čo robí ministerstvo zdravotníctva? Ospravedlňujem sa, že je tu minister spravodlivosti, ale hovorím o členovi vlády. Čo robí ministerstvo zdravotníctva? Nič. Ministerstvu zdravotníctva to vyhovuje. Veď raz len o tom ten Ústavný súd, niekedy o rok, o dva, o päť, raz rozhodne. Takže čakáme. Pohodlná situácia. Toľko vďaka strany SMER sestrám a zdravotným asistentkám za podporu vo voľbách roku 2012.
Ale idem k ďalšej kategórii. Spomínal som, že lekárnici bojujú o prežitie vo svojich lekárňach. Pred voľbami chceli od SMER-u, aby zrušil vernostné systémy. Vernostné systémy, ktoré som aj ja veľmi vehementne presadzoval do slovenskej legislatívy. Na jeseň minulého roka liekové zákony v parlamente, SMER prišiel z vlády s návrhom zákona, že zruší vernostné systémy, ajhľa, v deň prerokovania týchto zákonov vo výbore pre zdravotníctvo pozmeňovací návrh pána poslanca Rašiho s požehnaním pani ministerky Zvolenskej, ktorý síce rušil vernostné systémy, ale zavádzal úplne iné, nesystémové, nekontrolovateľné zľavy v lekárňach. V praxi to vyzerá tak, že sme svedkami neriadenej cenovej deregulácie, dnes neviete, akú cenu určí ten lekárnik, akú zľavu dá ten lekárnik. Komu to prospieva, dámy a páni? Sieťam lekární, tým veľkým a silným, nie tým malým jednotlivým lekárnikom, ktorí podporovali stranu SMER a chceli od nich len zrušenie vernostného systému. Tak toto je odvrátená strana strany menom SMER pre zmenu pre lekárnikov.
No ale pokračujem ďalej, potom prišli na rad aj lekári, nebojte sa, ideme k nemocničným lekárom. Na jar tohto roku novela zákona o poskytovateľoch, poslanecký pozmeňovací návrh a ajhľa, viaczmenná prevádzka v nemocniciach bez súhlasu lekárov je na svete! Rozumiete, riaditeľ vyjednáva s odborármi, s odborármi, ktorí tak podporujú stranu SMER, vyjednáva, nedohodnú sa, no tak tu máte, prvé kladivo mám k dispozícii: viaczmenná prevádzka. Nepotrebuje na to súhlas odborárov ani lekárov, len to s nimi prerokovať, čiže len im oznámi, že od zajtra je viaczmenná prevádzka, dovidenia. Nezarobia na službách, budú chodiť v dvoj- alebo trojzmennej prevádzke do práce. Samozrejme, že to nechcú lekári, koho to ale zaujíma. Stranu SMER nie.
No a dnes, už prichádzam konečne k perle, pre ktorú som vystúpil. Ja som očakával, že sa tu niečo diať bude, lebo určite ste zachytili, ktorí sa venujete zdravotníckej legislatíve, takú prvotinu poslancov Raši, Valocký, Baláž, ktorú predložili, bola aj na program schôdze zaradená, bol to návrh zákona, kde chceli tú spomínanú viaczmennú prevádzku, ale hlavne, hlavne chceli riešiť povinnosť lekárov a zdravotníkov nastúpiť v krízovej situácii pod rúškom alebo gesciou a pod tlakom určitých represívnych opatrení, ktoré chceli dať do zákona. Zdvihla sa veľká kritika. Všetky zdravotnícke organizácie, združenia, ale hlavne komory a odborové organizácie napísali list všetkým politickým stranám, že tento zákon nebol jednoducho prediskutovaný, že tento zákon nie je s nikým dohodnutý a že nás žiadajú, aby takýto zákon v Národnej rade nebol prerokovaný. Predkladatelia Raši, Valocký, Baláž zákon stiahli z rokovania Národnej rady.
No ale to by ste boli veľmi naivní, keby ste si mysleli, že týmto je príbeh ukončený. A znovu. Výbor pre zdravotníctvo v apríli tohto roku pozmeňovací návrh, ktorý predložil pán poslanec Valocký, máme ho v spoločnej správe, v poradí už asi tretí výmen tieto body na samostatné hlasovanie. A máte tu to, a máte tu to, čo bolo pôvodne navrhnuté v poslaneckom návrhu zákona.
Skrátka SMER, vláda Roberta Fica, si novelou Trestného zákona pripravuje kladivo na zdravotníkov. Tento zákon nemá slúžiť na nič iné, len na zastrašovanie zdravotníkov. Ak dôjde ku krízovej situácii, ak sa jednoducho nedohodnú na nejakých rokovaniach, tak v krízovej situácii budú mať zdravotníci povinnosť nastúpiť do práce. Ak nenastúpia, môžu stratiť na 10 rokov registráciu, ak nenastúpia, môžu dostať finančnú pokutu do výšky 3 300 eur, ak nenastúpia a dokonca dôjde k ohrozeniu zdravia, tak môžu byť potrestaní až odňatím slobody na 2 až 5 rokov.
Dámy a páni, takto vyzerá zastrašovanie zdravotníkov v podaní socialistickej vlády. Nijak inak to totiž neviem nazvať. Nič to totižto nerieši. Dámy a páni, počúvam tu diskusiu v kuloároch parlamentu, že viete, to je len pre prípad krízového stavu, keby bol núdzový stav, keby bolo zle.
Priatelia, ale veď my sme to už ale na Slovensku prežili, my sme tu už núdzový stav v roku 2011 mali a vtedy keby bola vláda Ivety Radičovej prikročila k tvrdým represívnym opatreniam, myslím si, že nakoniec aj poslanci terajšieho SMER-u by za to hlasovali v Národnej rade, lenže vláda Ivety Radičovej volila dialóg pred represiou. A to by som odporúčal aj vláde Roberta Fica voliť dialóg pred represiou. Represia vyvolá len ďalšiu reakciu na druhej strane, k ničomu dobrému to nepovedie.
Dámy a páni zo SMER-u, ja viem, že máte 83 hlasov, ja viem, že môžete odhlasovať, čo len chcete, ale dobre uvážte, aká bude reakcia na tento váš krok zo strany zdravotníkov. Dnes sú v bielych plášťoch pred Národnou radou. Prišli protestovať. Ako sa s nimi bude rokovať v kolektívnom vyjednávaní v nemocniciach? Ako bude vyjednávať pani ministerka zdravotníctva, keď si pripravila takéto kladivo na zdravotníkov, keď sa vláda Roberta Fica chystá prostredníctvom tohto návrhu zákona, ktorý sa zrejme dnes už stane aj realitou, strašiť zdravotníkov. Skúste sa nad týmto zamyslieť vo svojom vnútri, či toto je dobré riešenie, či takýmto spôsobom treba vyjednávať. A chcem vám povedať aj to, že ak si myslíte, že týmto riešením napríklad by ste vedeli, ak by takéto riešenie bolo k dispozícii vtedy, vyriešiť situáciu v roku 2011, tak, dámy a páni, nevedeli by ste ju vyriešiť. Viete prečo? Lebo vtedy nebol problém, že lekári nechceli nastúpiť v núdzovom stave do práce. Vtedy bol problém, že boli na práceneschopenkách. A to sa tu síce tiež rieši, ale len veľmi vágne. Že ak náhodou niekto vydá falošnú práceneschopenku. To ako budete preverovať, to koľko bude trvať, to ako ich prinútite? Skrátka, ani na situáciu, akú sme prežili v roku 2011, tento návrh zákona nebude fungovať. Tento pozmeňovací návrh tento problém nevyrieši.
Takže, dámy a páni, rád by som vám odporúčal jediné riešenie, ktoré v tejto chvíli je. Nepodporte tieto pozmeňovacie návrhy, nedráždime zbytočne zdravotníkov, situácia v zdravotníctve je veľmi komplikovaná, ak vás o tom dostatočne neinformuje pani ministerka zdravotníctva, tak by som vás o tom možno poinformoval ja v tejto chvíli. A verte mi, že slovenské zdravotníctvo má veľa problémov. Nepatrí medzi ne problém počtu zdravotných poisťovní, určite nie, ale má veľa problémov slovenské zdravotníctvo a nepotrebuje si vyrobiť ešte jeden problém. Sklamaných, rozčarovaných a nazlostených zdravotníkov, ktorí aj tak majú problém s tým, v akých podmienkach pracujú a ako sú za svoju prácu odmeňovaní v slovenskom zdravotníctve.
Chcem vám povedať, dámy a páni, že SDKÚ - DS nepodporí takýto návrh zákona, nepodporí pozmeňovacie návrhy poslanca Valockého, ktoré sú v spoločnej správe, ktoré majú slúžiť na zastrašovanie zdravotníkov. Rád by som dal do pozornosti fakt, že tak môžeme urobiť veľmi pokojne, lebo vláda Ivety Radičovej, ktorej súčasťou bola aj SDKÚ - DS krízovú situáciu a núdzový stav v zdravotníctve prežila. Prežili sme to, nebolo to jednoduché, možno sme za to platili aj časťou našich preferencií, ale riešili sme to dialógom, nie strašením, nie vyhrážaním sa, nie prípravou represívnych opatrení, nie schvaľovaním represívnych opatrení, ale dialógom. Riešili sme to dialógom. Chcel by som tiež vyzvať pani ministerku zdravotníctva, dnes som jej to povedal aj v diskusnej relácii Zoči-voči, takže tým pádom mám čisté svedomie, že jej neodkazujem niečo spoza bučka z Národnej rady. Rád by som vyzval pani ministerku zdravotníctva, nech sa už prestane skrývať pred problémami, ktoré v zdravotníctve máme, vyzývam pani ministerku, aby sa neskrývala raz za Ústavný súd, ktorý rozhodol o pozastavení účinnosti o platoch sestier, a tak sa nedá nič robiť, potom za poslancov strany SMER, raz za poslanca Rašiho, raz za poslanca Valockého, lebo oni predkladajú pozmeňujúce návrhy, dnes sa skrýva za ministra spravodlivosti, ktorý tu, chudák, počúva diskusiu o zdravotníctve, lebo v jeho zákone sú tieto pozmeňovacie návrhy. Aby sa prestala skrývať raz za Ústavný súd, raz za poslancov SMER-u, raz za ministra spravodlivosti a aby o takýchto závažných zmenách v zákonoch diskutovala so zdravotníkmi, stretla sa s nimi, prediskutovala to a dala to do riadneho legislatívneho procesu. Dnes to tu už odznelo. Do riadneho legislatívneho procesu, aby sa k tomu stavovské organizácie mohli reálne vyjadriť. Nie aby tu lekári chodili ako odkundesi v bielych plášťoch a hľadali nejakého poslanca, ktorému môžu povedať svoje námietky.
Dámy a páni, ak takto postupuje socialistická vláda k zdravotníkom, čo čakáte z druhej strany, že vás budú mať radi? Či už vám na nich nezáleží? Pred voľbami 2012 vám na nich záležalo. Len štrnásťmesačná bilancia strany SMER v zdravotníctve je zdrvujúca, dámy a páni.
Sestričky v čiernych tričkách, lekári v bielych plášťoch v parlamente miesto pri pacientoch, lekárnici, ktorí živoria vo svojich lekárňach a bojujú o prežitie. Toto je vaša bilancia. A vy to idete ešte ďalej eskalovať?
Dámy a páni, dávam návrh, aby sme body 2, 5, 8, 9, 15, 16 a 18 zo spoločnej správy, teda novelizačné body, ktoré sa týkajú zastrašovania zdravotníkov, kriminalizácie zdravotníkov, teda body, ktoré vyplývajú z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Valockého, aby v prípade nenastúpenia do práce v krízovej situácii boli zdravotníci trestaní desaťročnou stratou registrácie, finančnou pokutou do výšky 3 300 eur alebo dokonca až odňatím slobody vo výške 2 až 5 rokov, vynímam tieto body a chcem vás vyzvať, dámy a páni, hlasujte proti týmto bodom zo spoločnej správy, aby sme zachovali šancu na normálny dialóg a na normálnu diskusiu so zdravotníkmi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Novotný, vy ste presne pomenovali tú vec, ktorá tam je v tom zákone od pána Valockého ako pozmeňovací návrh. Naozaj je to zastrašovanie. Na jednej strane pani ministerka tvrdí, že je to len preventívne opatrenie, keby náhodou vo výnimočnej situácii, ale to je práve ten nástroj, že lekári sa môžu vzbúriť voči nejakým postupom vlády, ktorých sme tu teda už videli niekoľko, a zrazu si niekto povie: A spravíme im výnimočnú situáciu a budú musieť nastúpiť a keď nie, tak pôjdu do basy. No to je fakt vynikajúce riešenie! Takže na jednej strane máme deklarované alebo teda možnosť vstúpiť do štrajku, a na druhej strane ho máme obmedzované tým, že už je zastrašované zákonom, že no, no, no, keď budete štrajkovať veľa, my vás donútime prísť do tej práce. Takže to si myslím, že nie je všetko s kostolným poriadkom a, žiaľ, takto sa to deje. Takže som za, aby sa neodsúhlasili v spoločnej správe tie body, ktoré práve prešli pozmeňovacím návrhom pána poslanca Valockého, a súhlasím s vami, že je to zastrašovanie.
Ďakujem.

Ďakujem. Podobne ako pri vystúpení pani kolegyne Horváthovej aj vás by som sa chcel spýtať, pán Novotný, obidvaja ste lekári, viem, že ja som spomínal pri tej predchádzajúcej faktickej pripomienke aj rukojemnícku drámu, aj úporné rokovania, na ktorých konci bola kapitulácia, na druhej strane represia, ktorá tiež nie je riešením. Vy ste vo svojej reči spomenuli rokovať, teda rokovanie. Obávam sa však, že rokovanie, na konci ktorého je kapitulácia, stráca zmysel, preto sa podobne ako doktorky Horváthovej aj vás spýtam, ako by ste tú situáciu chceli riešiť tak, aby nedochádzalo k recidívam rukojemníckych drám a zároveň aby bolo rešpektované ústavné právo na protest. Aké riešenie máte vy?

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som vás chcela, pán poslanec, podporiť. V podstate ste inými slovami vyjadrili všetko, čo som povedala vo svojom príspevku aj ja, čiže názorovo sa v tomto prípade takmer na 100 % zhodujeme. Veľmi si vážim, že ste vystúpili, o to viac, že ste spomínali, že viacerí pred vami vystupovali, bohužiaľ, musím skonštatovať, že z celej opozície len veľmi okrajovo sú k tomu námietky, nikto nemal taký komplexnejší prejav, ako ste mali vy alebo ja, čo ma dosť mrzí, pretože si myslím, že je to veľmi vážna téma. O tom svedčia aj všetky tie organizácie, ktoré som odcitovala, ktoré k tomu nejakým spôsobom prispeli a podporili našich zdravotníkov, či už na Slovensku, alebo v zahraničí. A o to teda viac si cením, že ste vystúpili aspoň vy, a dúfam teda, že SDKÚ odmietne tento, tento závažný vstup a zmeny v zákone týkajúce sa hlavne zdravotníckych pracovníkov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Snažil som sa naozaj trošku komplexnejšie poňať tento problém, ktorý dnes riešime v novele Trestného zákona. Čo sa týka pána poslanca Kvasničku, pokúsim sa odpovedať. Tá odpoveď nie je jednoduchá: dialógom a hľadaním dôvery na oboch stranách. Ten problém v roku 2011, a verte mi, bol som pri mnohých z tých rokovaní, bol o tom, že druhá strana - lekárski odborári jednoducho nechceli ustupovať a hľadať kompromis. Čiže vláda rokovala ako keby proti ultimátam, na záver aj tak museli ustúpiť a nájsť nejaký kompromis, lebo proste ináč sa rokovať nedá. Čiže vždy je to o vzájomnej dôvere, o tom, aby si obe strany dôverovali v tom, že im ide o vecné riešenie a že chcú sa dohodnúť a nájsť toto vecné riešenie. No len to, čo dnes bude zrejme schválené v Trestnom zákone, čo schvália poslanci za SMER, nehľadá ani riešenie a dokonca nemá ani ambíciu, aby riešilo prípadnú krízovú situáciu. Lebo naozaj, problém v núdzovom stave v roku 2011 nebol ten, že lekári nechceli nastúpiť, ale bol ten, že boli na práceneschopenkách. To znamená, ja to v tejto chvíli vnímam iba tak, že SMER si pripravuje kladivo na zdravotníkov, aby ich jednoznačne zastrašovalo, aby mali niečo pripravené, čo zdravotníkom povie, že nesmú sa dožadovať nejakých svojich práv, navýšenia miezd alebo nejakých iných zmien, pretože ak sa budú dožadovať, tak môže sa stať, že bude krízová situácia a v tejto krízovej situácii budú musieť nastúpiť do práce. Problém je, že tento návrh ešte zhorší vzťahy medzi vládou a odborármi a zdravotníkmi na druhej strane a paradoxne môže viesť a eskalovať problémy v slovenskom zdravotníctve, a nie ich riešiť.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vystupoval som aj v prvej, v prvom čítaní pri tomto návrhu zákona a už vtedy som mal problém so šírkou záberu, lebo pán minister teda prišiel s jednou transpozičnou iniciatívou a otvoril dve filozofické témy, ktoré sú teda, myslím si, že pri takom štandardnejšom postupe každé zvlášť na diskusiu. Aby možno pre záznam bolo jasné, momentálnym stavom sa k tomuto cez jeden z výborov pridala štvrtá téma, ktorá, ak by sme zostali na tej filozofickej rovine, ktorá ide v príkrom rozpore s inými ustanoveniami alebo zámermi ministerstva. Ak ministerstvo spravodlivosti sa vydalo cestou úpravy Trestného práva, myslím si, že je legitímnou súčasťou, aby tá najväčšia zákonodarná iniciatíva, ktorá ide priamo z vlády, a poslanci niekedy menia, niekedy komentujú a možno vstupujú pozmeňujúcimi návrhmi, je legitímne, že sa takto ten proces deje, a myslím si, že tá legislatívna iniciatíva vlády je niekde cez 90 %, toto teraz spochybňovať veľmi nechcem.
Čo sa nám ale stalo procesom z prechodu z prvého do druhého čítania? Tá téma sa rozšírila o tému, opozícia ju vidí z pohľadu negatívneho vývoja a z pohľadu kriminalizácie jednej profesnej skupiny, v tomto prípade lekárov, vidia ju, alebo vidíme ju v opozícii z pohľadu toho, že za to, že sa tu niekto ozval v spoločnosti a využil účinný nástroj, ako v situácii bezmoci primeť možno - a vtedy to nebola táto vláda, ale iná - prinútiť vládu k tomu, že máme oprávnené požiadavky, že naozaj situácia je vážna a musíme pristupovať možno k neštandardným krokom, ktoré, myslím si, že použili nástroj, možno ho vidieť aj v rovine štrajku, nástroj podávania hromadných výpovedí a docielili nejakých spôsobom svoje. Pre mňa je paradoxná situácia, že kontinuálna vláda, vláda sociálnej demokracie obmedzuje právo na štrajk riešením v Trestnom zákone.
Čo sa nám ale deje z pohľadu celého, z celej konštrukcie tohto návrhu zákona? Tak na jednej strane - v oblasti drogovej problematiky - hovoríme, že náš trestný poriadok by mal rešpektovať možnosti nejakej dohody, možnosti zainteresovania rodičov, rodiny a neísť striktne po represii, na druhej strane však pritom, že vládny poslanec zo zdravotného výboru pán doktor Valocka predloží pozmeňovací návrh, Valocký, pardon, a tu ideme po podľa mňa veľmi ťažko obhájiteľnej miere represie voči skupine obyvateľstva, voči profesnej skupine, ktorá sa dokázala ozvať, ozvala sa a čiastočne si presadila nejaké svoje záujmy a vyzerá to teraz, že za spôsob, akým sa ozvali, a že proti - a teraz je jedno, či bývalá vláda, alebo aj táto vláda, lebo idú v kontinuite - za to, že sa ozvali, dostávajú adekvátny trest. Prečo zavádzame do, alebo chceme zaviesť, alebo poslanci z výboru zdravotníckeho chcú zaviesť dve nové skutkové podstaty, ktoré ako keby, a môžme povedať, chcú kriminalizovať jednu časť obyvateľstva a v širšom kontexte dostávajú trest za to, že v situácii bezmoci, v situácii, kedy arogancia moci dosiahla tak veľké rozmery, že si nevedeli pomôcť a upozorňovali podľa mňa na oprávnené záujmy svoje - týkali sa stavu zdravotníctva, týkali sa ich platových podmienok, týkali sa poskytovania zdravotných služieb, týkali sa pacientov - prečo teda sa dostal do spoločnej správy tento neoprávnený trest? Je preto aj legitímne sa pýtať, kto bude ďalší.
Ja si pamätám veľmi plamennú diskusiu z predchádzajúceho volebného obdobia na eurovýbore, kde súčasný štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí a rodiny pán Ondruš sa v téme štrajku a spôsobu a metód štrajku zastával lekárov a hovoril, že môžu použiť akúkoľvek metódu na to, aby v situácii, kedy sa mu zdalo, že ministerstvo zdravotníctva pristupuje veľmi arogantne k tejto téme a teda schyľuje sa vlastne k voľbám, je dobré túto sociálnu skupinu podporiť. A právo na štrajk, právo na štrajk je neobmedzené, nedotknuteľné, majú všetky, majú možnosť využiť všetky nástroje na to, aby mohli presadiť svoje. Čo sa stalo, kde je teraz pán štátny tajomník, že táto skupina ľudí, ktorí využili jednu z metód, ako moc dostať do úzkych, aby počúvala ich požiadavky, čo sa teraz deje, že jeho kolega z vládnej strany cez pozmeňujúci návrh cez výbor, to aby obišiel štandardné procesy, ktoré si ministerstvo, ktoré musí ministerstvo absolvovať, to je medzirezortné pripomienkové konanie, to je široká odborná diskusia, to je zacielenie verejnosti na to, že nejaká skupina obyvateľov dostane pre seba desaťnásobne vyššie tresty ako, ako iná skupina obyvateľstva. Ja sa teda prihováram za to, aby sme, nie preto, že iné ustanovenia zákonov, či už tá transpozičná snaha ministerstva bola nejakým spôsobom zadržaná, ale prihováram sa, dávam aj procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto bode, pretože zmiešali sa nám štyri roviny, štyri sólo legislatívne návrhy, ktoré, každý by si zaslúžil svoju debatu, svoj časový priestor. Je možno príkladom aj toho, že je neobvykle veľká diskusia o týchto štyroch návrhoch zákona.
Nespájajme predsa užívateľov drog, nespájajme lekárov, nespájajme skupiny obyvateľstva, ktoré môžu dostať zvýšenú trestnú sadzbu za to, že použijú nejaké hanlivé výroky a majú, majú teda nejaký osobitný motív, do jedného návrhu zákona, pretože toto sa v jednej rozprave ani veľmi nedá obsiahnuť. Sú tu rôzni odborníci, ja sa aj pre túto chvíľu pýtam, kde je, naozaj, kde je predkladateľ tohto pozmeňujúceho návrhu, či mu stačí fórum výborové na to, aby vysvetlil svoje motívy, a plénum, možnože aj samotný pán minister mu nestoja za to, aby prišiel vysvetliť motiváciu zavedenia dvoch skutkových podstát, ktoré môžu trestať a kriminalizovať lekárov za to, že sa ozvali. Je naozaj dôležité, či toto má byť odkaz iným sociálnym skupinám, iným nespokojným, či už to budú nižší súdni úradníci, či už to budú štrajkujúci učitelia, ktorí, kde sa vymyslí, ako účinne obmedziť ich právo na štrajk, ich právo ozvať sa a nepôjdeme po legitímnej rovine možno zmeny práva na štrajk a zadefinovanie iných mechanizmov, ale rovno otvoríme Trestný zákon a rovno zadefinujeme skutkové podstaty na to, aby sme ich veľmi dobre vystrašili, aby nabudúce účinný nástroj, ak moc bude arogantná a ak sa bude arogantne správať, aby použili to, že bude musieť začať načúvať a bude musieť korigovať svoje rozhodnutia alebo zámery, aby tieto sociálne skupiny alebo profesné skupiny, ako ich nazveme, boli vypočuté.
Pre mňa aj teraz od tohto pultu je veľmi ťažké naozaj, keď tu máme takto obrovskú agendu, ktorú možno, možno ste sa aj v tejto situácii ocitli aj nevinne, chcem tomu veriť, nachystali vám poslanci z výboru nezávideniahodnú situáciu: obhajovať aj poslanecký návrh, ktorý tu prichádza a chce kriminalizovať lekárov. A možno pri uvoľňovaní podmienok na to, aby sa obete dílerov - a nech si tu hovoria zástancovia represií, čo chcú - je to uvoľňovanie podmienok preto, aby ak sa niekto stane obeťou dílera, neskončil, aby sme tu zainteresovali viacej rodičov a mali možnosť pri upozornení na ten fakt, že niekto, dieťa alebo adolescenta dostali do styku s drogou, aby mohol nastúpiť ten účinný mechanizmus, a to je rodinné prostredie a nie väzenské prostredie, kde túto iniciatívu, tak ako som hovoril aj v prvom čítaní, veľmi vítam. Či už, keďže sa tu sporíme o represii a represívnejšom možnom a zákazoch a uvádzaní ľudí do väzenia, myslím, že táto zložitejšia cesta, na ktorú sa vydávate, je predsa len legitímna. Len ako o tejto otázke hovoriť skutočne, aby spoločnosť mohla byť upozornená na to, že nie je to čierno-biele a je to zložitá vec, zložitá vec aj z hľadiska odborníkov, ktorí musia definovať nejaké chemické záležitosti. Počuli sme tu aj bývalého ministra spravodlivosti, ktorý v podstate, v jeho reči zaznelo to, že no tak my sme sa na túto cestu nevydali. Ako nevydali sme sa, čiže pán Lipšic povedal iba, že nechajme veci proste pre túto chvíľu radšej tak, ako sú, lebo je to zložitá téma. Myslím si, že všetky zložité témy potrebujú nejakým spôsobom riešenia a bolo by veľmi dobré, aby sme sa na pôde druhého čítania bavili o tejto konkrétnej veci a nemuseli ju tu umelo zmiešavať pozmeňujúcim návrhom, ktorý, kde fakt nechápem, aj z vecného myslím, že Janko Mičovský to tu hovoril, že ja vám tú situáciu takisto nezávidím. Ako dávať absolútne nesúvisiaci prvok do aj tak zložitého a myslím si, že filozoficky zložitého okamihu dvoch vecí, ktoré ste si sám zadefinovali tým, že ste toto ako vládny návrh priniesli do parlamentu, je neakceptovateľné, nie je to dobré, spoločnosť môže byť zmätená. Jediné, čo sa môžem domnievať, je, že aby táto téma prešla potichu, aby bola prekrytá teda rôznymi inými témami a vzhľadom na moje vzdelanie, ktoré sa viacej venovalo mediálnemu diskurzu a marketérstvu, tak je to urobené teda veľmi obratne. Pretože tam platí, ak sa povie sedemkrát jedna správa spoločnosti, zostane nula. Ak sa povedia trikrát tri správy, tak možno zostane jedna. Čiže ak si povieme, ak si toto zadefinujeme, že toto malo byť účelom a pre toto vládni poslanci cez pozmeňujúci návrh cez výbor, kedy tá diskusia je omnoho obmedzenejšia a skutočne nemôže sa zapojiť odborná verejnosť, nemôže sa zapojiť verejnosť, pripomienkové konanie nulové. Mne už pri tomto napadá, či pozmeňujúce návrhy, ktoré často sem prinášajú, veľmi kvalitne prinášajú lobisti a podobne, by sme sa nemali začať zamýšľať pre budúcnosť, že toto je pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza z pléna alebo výboru, by nemal mať trošička iný režim, ktorý by mal byť podrobený nejakému širšiemu spoločenskému diskurzu. Pretože zostáva len na toto plénum, kde ani samotný predkladateľ, ja ho tu teda stále nevidím, nepríde a nemá ani úctu možno ku kolegom, k pánovi ministrovi a ostatným, aby vysvetlil svoje zámery, čo to teda má znamenať.
Ja teda rozdelím to a chcem povedať, že ak prístup k drogovej tematike má ísť spôsobom tým, že bude vťahovaná viacej rodina, viacej apelované na zodpovednosť, viacej o tom, že si priznáme, že takýto jav tu máme a nevyriešime ho tým, že ľudí budeme zatvárať do väzenia a vytesňovať ich zo spoločnosti, ale reálne sa zameriame na to, že tento problém tu hrozí a nebudeme to hlavne vidieť v optike 01 alebo v optike čierno-bielej, tak tejto téme omnoho viacej pomôžeme, ako keď tu budeme hřímat, ako hovoria Česi, alebo plamenne nadávať aj od tohto pultu.
Druhá vec, ktorá sa týka, moji kolegovia z klubu predkladali návrh, aby problematika toho osobitného štatútu pri, aby nebola tak úzko špecifikovaná iba na LGBTI komunitu alebo teda aby sa tam, kde to vidí verejnosť, nevzťahovala sa len na sexuálne, sexuálne motivované činy, aby sa to, keď už sa vydávame po tejto ceste, aby sa to rozšírilo možno aj na iné. Pretože týmto osobitným štatútom nemusí byť iba to, že ak niekto niekoho udrie a povie mu pritom ty homosexuál, ale môže mu kľudne povedať aj ty socka a podobne. A z tohto, ak sa ten motív teda dokáže, aby toto nevypadávalo, a či už to pôjde cez tému sociálnej skupiny, alebo užšej špecifikácie jednotlivých sociálnych skupín. Prihováram sa za to, i keď viem, že vôľa, vôľa asi nebude, aby sme to rozšírili aj o ten nenávistný spôsob vôbec, ktorý v spoločnosti teda nie je dobrý.
Tieto dve veci, ak sa ministerstvo spravodlivosti vydalo takouto cestou, z môjho pohľadu sú na diskusiu. Ale tá diskusia môže prebehnúť vo vecnej rovine, ak ale, a to by ma zaujímalo, pán minister, teda, či nebude vôľa skôr odkázať vládnym poslancom zo zdravotného výboru, aby otvorili, aby kontaktovali predmetné ministerstvo a prišlo sa s nejakým relevantným návrhom cez aspoň odborné zdanie tejto témy. Lebo ak doktor chce meniť trestný zákonník, tak si myslím, že sme mimo témy. A veľmi by som sa prihováral za to, aby sme ukľudnili spoločnosť, ukľudnili dotknutú stavovskú sociálnu skupinu profesnú a možno nevydávali signál ľuďom, že bojte sa viac, lebo nabudúce, keď budete štrajkovať vy, alebo zvolíte nejakú metódu štrajku, ktorá bude účinná voči moci, príde znova k nejakej účelovej zmene cez výbor k sprísneniu. A zadefinujeme aj desať ďalších skutkových podstát na to, aby sme vás umlčali a aby ste mali ďalej strach. K tomuto teda ak sa dostane - či už v rozprave, alebo v záverečnej reči - by som rád počul stanovisko a apelujem na to, aby sme touto cestou ďalej nekráčali.
Ďakujem.